ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6

Voda ako krajinotvorny prvok

P. Gal: Water as a Landscape Forming Element. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 6, 289--292, 1996.
The scale of the typological forms of water utilization in the landscape is ranging from miniature springs and torrents to huge streams, from small retention reservoirs and natural lakes to extent water surfaces including mineral and thermal waters springs. The complex of water flows is the dominant form of water in the landscape. The river plays an important role also in the choice of future settlements, localities as a resource of drinking water, but at the same time a source threatening its existence. Flood protection barriers have been built only by technical interferences: clearing of the shore vegetation, facing the river banks by prefabricated elements, by means of meanders correction and by construction of dikes. Energetical utilization of water potential and all forms of economical utilization of the rivers valley have brought many negative impacts on the surrounding environment, especially on the shore stands one of the most important elements from the viewpoint of ecological stability of the area. This paper presents the proposals for further optimization of water utilization as a landscape forming element.

Zakonitosti kolobehu vody a utvarania litosfery predurcuju skalu typologickych foriem uplatnenia vody v krajine. Siaha od miniaturnych pramenov a bystrin az k mohutnym tokom, od malych retencnych nadrzi a prirodnych jazierok az k rozsiahlym vodnym "siravam" a obsahuje take specificke prvky, ako su napr. zriedla mineralnych a termalnych vod.
Za dominantnu formu vodstva v krajine mozeme povazovat sustavu vodnych tokov, vratane relevantnych podpovrchovych vod a umelych vodnych nadrzi. Dalsie vyznamne formy vodstva na nasom uzemi predstavuju jazera, ci uz vznikli v dosledku glacialnych procesov (napr. tatranske plesa) alebo socioekonomickych aktivit (napr. zaplavene tazobne jamy strkopieskov).
Riecna siet Slovenska zodpoveda zlozitej reliefnej konfiguracii sustavy horskych chrbatov a kotlin. Rieky hladaju svoje trasy medzi hrebenmi pohori a sleduju obluky kotlin, vytvorene horotvornymi pohybmi. Ich pritokmi su bud kratke potoky (perova riecna siet -- stredny Vah, Hron, Ipel), alebo vacsie rieky s vyvinutou sustavou dalsich pritokov (vejarovita riecna siet -- Bodrog so sustavou Slanej a Hornadu). Vacsina slovenskych riek ma charakter horneho toku vacsich riek, ktore na nasom uzemi opustaju svoje pramenne oblasti vo vyssich pohoriach a po prekonani nizinnych partii ustia do nadradeneho vodneho toku. Znakom tohto typu riek je velka zavislost prietoku od zrazkovych pomerov a nadvazne vyrazne kolisajuci stav hladin, co znacne obmedzuje moznosti uplatnenia riecnej vodnej plochy v strukturach osidlenia.
Zo sledovania vzniku a vyvoja miest na nasom uzemi vyplyva, ze pri vybere lokality buduceho sidla hrala rieka velmi dolezitu ulohu. Na jednej strane bola nevyhnutym predpokladom ako kapacitny zdroj pitnej i uzitkovej vody, zaroven vsak bola i zdrojom ohrozujucim existenciu sidla zaplavami. Zakladna struktura osidlenia Slovenska dokumentuje vztah sidel a riek velmi nazorne: nemame historicke jadro mesta, ktoreho osou by bola rieka, mame len velmi malo sucasnych sidel mestskeho typu, ktore by vo svojej strukture uplatnili velmi hodnotny prvok obojstranneho nabrezia.
Obmedzujucim cinitelom uzkeho kontaktu rieky a sidla nie je len cistota vody. Na ochranu pred zaplavami sa budovali bariery, umoznujuce zvladnut maximalne prietoky bez ohrozenia sidla. Tieto ochranne opatrenia sa vykonavali vylucne technickymi zasahmi a prostriedkami: likvidaciou pobreznej vegetacie, vyrovnanim meandrov, oplastovanim brehov prefabrikatmi, vystavbou hradzi a pod. Rezortne chapanie ochrannych opatreni vyustilo do stavu, ktory mozeme sledovat vo vacsine nasich sidel, dotykajucich sa vdaka svojej uzemnej expanzii niektorej z vacsich riek: dlhe priame linie brehov bez vegetacie, kamenne a betonove hradze a mury, hladina rieky pri normalnom stave hlboko pod urovnou nabrezia atd. Takto sputana rieka nemoze byt plnohodnotnou sucastou sidla, nemoze plnit funkcie adekvatne jej primarnym prirodnym hodnotam.
Plnohodnotne uplatnenie vodneho toku v strukturach osidlenia podmienuje, pochopitelne, viacero faktorov. Jednym z hlavnych je urcite stabilizacia hladin slovenskych vodnych tokov, aby sa sezonne vykyvy redukovali na unosnu mieru vyskovej amplitudy. Velkorysu prestavbu riecnej siete Slovenska (zacala uz vystavbou Vazskej kaskady), zameranu na komplexne vodohospodarske, energeticke a dopravne vyuzitie riek, dokumentuje rad charakteristickych znakov so znacnym uzemnym rozsahom. Su to napr. vodne nadrze, ktore sluzia ako nahon hydroelektrarni a prepravuju rozhodujucu cast riecneho prietoku. Dosledkom tejto prestavby je postupna stabilizacia odtokovych rezimov a racionalne vyuzivanie vodneho potencialu este pred jeho definitivnou stratou, ktora nastava odtokom za statne hranice.
Pri skumani priebehu procesu urbanizacie v udoliach riek, procesu, do ktoreho zahrname vsetky formy hospodarneho vyuzivania riecnych udoli, mozeme rozlisit dve zasadne polohy:

Obidve polohy mozeme rozclenit na dalsie typove skupiny; podrobna analyza stavu sa tak stava vychodiskom optimalneho riesenia.
Typova skala moznych vztahov vodneho toku a jednotlivych casti intravilanu sidla sa odvija od funkcnej diferenciacie sidelnych zon. Najvyraznejsie uplatnenie vodneho toku mozno predpokladat v centralnej mestskej zone, dalej v obytnych a rekreacnych zonach sidla.
Zasadnou otazkou zostava sposob integracie vodneho toku do organizmu sidla, najma jeho urbanisticko-krajinarske a architektonicke zvladnutie. Za extremnu moznost tu mozeme povazovat na jednej strane uplnu architektonizaciu nabrezia, vyjadrenu pevnym oplastenim brehovej linie architektonickymi prvkami, na druhej strane biotechnicke upravy brehovej linie, vyuzivajuce predovsetkym prirodne (organicke i anorganicke) prvky. Volba architektonickych ci parkovo-krajinarskych prostriedkov zavisi od stanovenia funkcnych priorit v urbanistickej dimenzii konkretneho uzemia. Riesenie nabrezia musime povazovat za velmi narocnu sucast tvorby mestskeho parteru, ktora bude v dohladnom case predstavovat naliehavu, spolocensky vyznamnu ulohu.
Prietok rieky neurbanizovanou krajinou prinasa tiez velmi siroku skalu konkretnych priestorovych situacii. Za zasadnu moznost tu mozeme povazovat "dotyk" vodneho toku a technickeho diela, alebo na druhej strane bezprostredny vztah vodneho toku k sprievodnym prirodnym strukturam (lesu, trvalym travnym porastom, ornej pode). Identifikacia realnych polohovych vztahov by mala byt vychodiskom cielavedomeho usmernenia a optimalizacie uprav pobreznych pasov riek, tak aby rieka tvorila organicku prirodnu os uzemia, integrovanu vyvazane so sprievodnymi funkcnymi plochami v riecnom udoli. Tu sa uz dostavame k uloham tvorby krajiny. Pri zameroch uprav vodnych tokov musia dosledne skumat navzajom podmieneny vztah udolnej nivy a riecneho koryta.
Azda najvyraznejsim problemom tvorby krajiny v riecnych udoliach je riesenie opevnenia brehov, ktore bude posobit ako vhodny dotykovy cinitel medzi vodnym tokom a aluvialnou nivou. Dostavame sa tu k problematike vegetacie vodnych tokov, k brehovym a sprievodnym porastom. Za najdolezitejsiu ulohu brehovych porastov povazujeme ochranu brehov pred neziaducou vodnou eroziou.
Velmi dolezite su vsak i dalsie roviny posobenia a uplatnenia brehovych porastov v krajine. Ekologicku funkciu vidime v celom rade ucinkov: pasy brehovych porastov su existencnou zakladnou spolocenstiev zivych organizmov (velky vyznam maju najma pre opelovanie, predatory a drobnu polovnu zver, ako aj pre vodnu faunu), obmedzuju prasnost, hluk a veternu eroziu. Vzhladom na svoj liniovy charakter tvoria brehove porasty vyznamnu sucast systemu ekologickej stability uzemia s nezanedbatelnym migracnym efektom. Ich liniovy az barierovy efekt sa uplatnuje pri eliminacii zmyvania chemikalii zo susediacich polnohospodarskych pozemkov, posobia ako ucinny zasakovaci pas. Aj pri zhodnocovani rekreacneho potencialu vodnych tokov su brehove porasty vyznamnym priestorotvornym prvkom, krajinotvorna funkcia a estetizujuce ucinky su evidentne i pri hodnoteni sirsich priestorovych vztahov.
Ocakavany priebeh uzemneho rozvoja osidlenia Slovenska bude nadalej uzko suvisiet s moznostami vyuzivania vsetkych prvkov vodstva v krajine, ci uz ide o riecne udolia, horske oblasti alebo aluvialne niziny.
Pre dalsie usmernenie a optimalizaciu vyuzivania vody ako krajinotvorneho prvku mozno formulovat nasledujuce vychodiska: Objavovanie zakonitosti vyuzivania vody ako krajinotvorneho prvku a tvorive rozvijanie specifickych aplikacii patri medzi najnarocnejsie ulohy krajinnej architektury ako dynamicky sa rozvijajucej tvorivej discipliny, ktora musi spolu s prirodovednymi a technickymi odbormi prevziat vyraznejsiu ulohu v usmernovani uzemneho rozvoja.

Literatura
Gal, P., 1982: Sidla a rieky na Slovensku. Projekt, 10.
Kristofova, I., 1989: Ochrana brehovych porastov. Pamiatky a priroda, 4.
 

Texty pod obrazky
s. 290 - hore
Voda vo vysokohorskom prostredi
s. 291 - dolu
Obsadenie vysokohodnotnej krajiny stiavnickych jazier zivelnou vystavbou individualnych chat (lokalita Rychnava)
s. 292
Rekreacne vyuzitie Vinianskeho jazera


Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa