Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
V jednotlivych prispevkoch sa zdoraznovala dolezitost a zlozitost mnozstva
problemov v Europe, prechadzajucej hlbokou transformaciou na politickej,
ekonomickej, socialnej a kulturnej urovni. V tychto suvislostiach prezentoval
JUDr. J. Klinda sucasnu situaciu na Slovensku. Jednym z najdolezitejsich
bodov vsetkych prednasok prvej sekcie bolo zdoraznovanie potreby skutocnej
spoluprace europskych krajin, zalozenej nielen na akcnych programoch, ale
hlavne na spolocnych etickych principoch. Malo by ist o akusi "chartu",
ktora by mohla poskytnut presne zakladne ukazovatele trvalo udrzatelneho
spravania sa pre riadiacich pracovnikov aj pre verejnost. Tieto principy
zdoraznil Alberto Bondolfi v zavere svojej filozofickej analyzy. Kim Losev
povedal, ze najdolezitejsie je uskutocnenie hlbokych zmien v ludskom mysleni.
Je to jedina cesta, ktora vedie k vytvoreniu novej kultury pre novu spolocnost
a lepsiu buducnost. Prechadzame obdobim zmien, pripomenul Michael Kozelcev,
ktore nas moze priviest bud k predvidanej katastrofe alebo k novej buducnosti
zalozenej na trvalo udrzatelnom sposobe zivota s rozdelenou zodpovednostou
a ucastou verejnosti.
Brendan Gillespie poukazal na nevyhnutnost dosiahnutia vysokej urovne
verejneho povedomia a vzdelania. Spominali sa aj dalsie problemy, ako spravodlivost,
globalnost, zodpovednost a rozhodovanie.
Ucastnici vysoko hodnotili tvorive dielne zamerane na tri tematicke
okruhy: environmentalna etika a politika, environmentalna etika a ekonomia,
environmentalna etika, kultura a spolocnost.
Kazdu sekciu otvoril referat mladeho vyskumnika, vypracovany pocas
3--mesacnej staze v nadacii Lanza v Padove, potom dostali priestor ostatni
ucastnici konferencie. Diskusie viedli erudovani odbornici, ktori predsedali
tvorivym skupinam. Tvorive dielne boli casovo najrozsiahlejsiu cast programu,
pretoze snahou uspodiadatelov podnietit a viest diskusiu z roznych hladisk
a najst spolocne vychodisko.
Prof. Gabriel Scimemi sa v zaverecnom zhrnuti snazil upriamit pozornost
ucastnikov na zaujimavu problematiku tykajucu sa zakladnych -- aj ked zrejme
len docasnych -- rozdielov medzi pristupom Zapadu a Vychodu k environmentalnym
problemom. Zda sa, ze v zapadnych krajinach individualnu autonomnu etiku
postupne nahradza isty typ verejnej institucionalnej etiky, ktoru volame
demokracia, pravny system ci volny trh.
Na druhej strane v krajinach strednej a vychodnej Europy tazisko zodpovednosti
za zivotne prostredie ostava na individualnej etickej motivacii. Ktory
pristup k otazkam zivotneho prostredia je lepsi? Najlepsie riesenia obycajne
byvaju niekde v strede a mozno to plati aj v tomto pripade.
Environmentalna etika moze hrat vyznamnu ulohu v roznych castiach kontinentu.
Aj ked je zlozite stanovit spolocne postupy, vsetky snahy by sa mali zamerat
na identifikaciu moralnych hodnot s tym istym konecnym cielom.
Sucastou konferencie bolo aj niekolko specialnych podujati. Prvym bolo
vyhodnotenie sutaze, ktoru vyhlasila v juli ,95 nadacia Lanza a udelenie
cien v 2 kategoriach:
Odovzdavanie cien bolo spojene s diskusiou za okruhlym stolom o ulohe
masmedii v tomto procese. Na zaver druheho dna konferencie sa ucastnici
stretli s prezidentom medzinarodneho vyboru Europskeho roku ochrany prirody
ENCY 1995 pri Rade Europy, prof. Manom Pavanom, na specialnej prednaske
o integrovanom systeme Cierne more -- Stredozemne more. Treti den sa uskutocnila
exkurzia do Gabcikova, kde mali ucastnici moznost nielen oboznamit sa s
problematikou vodneho diela z oficialneho i alternativneho pohladu, ale
aj priestor a cas na vymenu nazorov.
Ucastnici konferencie prejavili zaujem o pokracovanie diskusie o nastolenych
problemoch a planuju konkretne stretnutia zamerane na specificke aspekty
environmentalnej etiky.