ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6

Ovplyvnenie hladiny vody strkovisk Strkovec a Kuchajda vodnymi stavmi Dunaja

A. Tresova: Influence of the Danube Water Stage on the Water Level of the Gravel Pits Strkovec and Kuchajda. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 5, ......, 1996.
Considering the fact that the gravel pits have the same water level as the groundwater, variance of the groundwater level is an important factor to project the gravel pits utilization for recreation activities. Some gravel pits located in the east part of Bratislava are suitable for recreation purposes. The groundwater level in this area is influenced by subsurfice flow coming from the slope of the Small Karpathiens and by the water level in the river Danube. We have determined the relation between the water stage in the Danube river of Bratislava gauge and the groundwater level of three bored holes nearest to the gravel pits (Strkovec, Kuchajda). The highest correlation coefficient (table 1) has been estimated by means of an assynchrone correlation analysis. The change of the groundwater level caused by 1 meter change of the water stage in Danube and its lag-time has been determined as well.
Naroky obyvatelov Bratislavy na rekreaciu pri vode su vyssie ako je moznost ich uspokojenia (Tresova, Zalesakova, 1992). Okrem kupalisk s umelo vybudovanymi bazenmi sa na rekreaciu vyuziva aj Dunaj a kopane nadrze, ktore vznikli tazbou strku, teda strkoviska. Strkoviska, vytvorene na lavom brehu Dunaja, su lokalizovane vo vychodnej casti Bratislavy a ako prirodne kupalisko sa vyuzivaju len Zlate Piesky. Maju sice velku kapacitu (15 000 navstevnikov), ale pre obyvatelov zapadnej casti Bratislavy (Dubravky, Lamaca, Devinskej Novej Vsi) su, vzhladom na vzdialenost, dosazitelne len cez vikendy. Strkovecke jazero v rekreacnom areali rovnakeho mena sa v sucasnosti revitalizuje, ale neplanuje sa s jej vyuzivanim na kupanie. Napriek tomu, ze ide o umelu vodnu nadrz, po revitalizacii bude plnit vyznamne ekostabilizacne ulohy vo vztahu zelen--voda. Vytvori sa tu umely vodny biotop, vhodne prostredie pre viacere hniezdiace druhy vodneho vtactva. Pretoze Strkovecke jazero lezi na hlavnej migracnej trase vodnych vtakov, veducej pozdlz Dunaja, je zastavkou pre vtaky hladajuce v tahovom obdobi vhodnu lokalitu na oddych a ziskanie potravy (Zemanova, 1995).
Ostatne strkoviska sa na kupanie doteraz vyuzivali bez potrebnych bezpecnostnych opatreni a socialneho vybavenia: nadrz Rohlik je zarastena a jej revitalizacia by si vyzadovala vysoke naklady, nadrz Vajnorka lezi tesne pri dialnici, nema teda kvalitne odpocinkove plochy. Z bratislavskych strkovisk je na revitalizaciu a premenu na prirodne kupalisko najvhodnejsia Kuchajda. Lezi v blizkosti zeleznicnej stanice Bratislava -- Nove mesto a sidliska Strkovec a jej prednostou je aj dobra dosazitelnost mestskou dopravou. Voda bola v minulosti znecistena priesakmi z otvoreneho odpadoveho kanala blizkej chemickej tovarne. Zmenou vyrobneho programu a odkanalizovanim odpadovych vod sa kvalita vody aj vzduchu podstatne zlepsila. V sucasnosti je rovnaka ako na Zlatych Pieskoch.
Pre navrh objektov pri nadrziach je rozhodujucim udajom vyska hladiny, v nasom pripade vyska hladiny podzemnej vody, ktora koresponduje s hladinou vody v strkoviskach. Preto sme sa rozhodli podrobnejsie preskumat zavislost medzi vodnymi stavmi na Dunaji a hladinou podzemnej vody.
V oblasti spominanych strkovisk hladinu podzemnej vody ovplyvnuje jednak podzemna voda stekajuca zo svahov Malych Karpat, jednak uroven hladiny vody v recipiente, ktorym je Dunaj. Ich sucinnost je podmienena geologickym zlozenim tohto uzemia. Bratislavska oblast je charakteristicka vrchnou vrstvou piescitych hlin, pod ktorou je mohutne suvrstvie strkopieskovych sedimentov, ako pozostatok sedimentacnych procesov pri meandrovani Dunaja. Severovychodny okraj tejto oblasti ohranicuju Male Karpaty. Tieto dva faktory rozhodujucou mierou ovplyvnuju hladinu podzemnej vody.
Na zaklade hodnotenia hladin podzemnej vody v sondach na uzemi Bratislavy zostavila Joklova (1985) mapy hydroizohyps pre minimalne a maximalne vodne stavy na Dunaji. Pri minimalnych vodnych stavoch smeruje prudenie podzemnej vody zo svahov Malych Karpat vo vychodnej casti Bratislavy do hornej casti Zitneho ostrova. Pri maximalnych vodnych stavoch priteka do tejto oblasti aj voda z Dunaja, cim sa zvysuje hladina podzemnej vody. Pre zaujimavost uvadzam rozdiely minimalnych a maximalnych hladin podzemnej vody -- minimum bolo namerane 30. 11. 1983 a maximum 5. 7. 1975. Pre sondu 726 Palenisko bol rozdiel 1,5 m, pre sondu 716 Strkovec 1 m a pre sondu 727 Kuchajda tiez 1 m.
V poslednych troch desatrociach pred uvedenim vodneho diela Gabcikovo do prevadzky sa na urovni hladiny podzemnej vody prejavilo prehlbenie koryta Dunaja. Vodne diela postavene na Dunaji v Nemecku a Rakusku zachytavaju splaveniny, ktore sa usadzovali pod Bratislavou. Tym sa zvysila unasacia schopnost Dunaja a namiesto usadzovania nastalo postupne zahlbovanie dna a znizovanie vodnych stavov v celom nasom a hranicnom useku Dunaja. Podla merani, ktore uvadza Liska (1993), zvysovalo sa priemerne zahlbovanie postupne z 1 cm.r-1 v sestdesiatych rokoch na 3 cm.r-1 v sedemdesiatych az na 20 cm.r-1 v poslednych rokoch. V profile stareho mosta dosiahlo znizenie az dva metre. Znizenim urovne recipienta sa znizila aj hladina podzemnej vody, co sa neprejavilo len v tesnej blizkosti toku, ale aj vo vacsej vzdialenosti. Zmena k lepsiemu nastala po dokonceni vodneho diela Gabcikovo. Hrusovskou zdrzou sa zvysila uroven vody v Dunaji, v dosledku coho sa zvysila hladina podzemnej vody.
V nasej praci sme sa zamerali na preskumanie vplyvu zmien vodnych stavov na Dunaji na uroven hladiny podzemnej vody v troch vybratych sondach v blizkosti nasho zaujmoveho uzemia. Ako vstupne parametre sme zvolili: Spolocne merania vodnych stavov a hladin podzemnej vody boli za r. 1969--1991. Z tohto casoveho obdobia sme vybrali taky usek, ked sa vyrazne zmeny vodnych stavov prejavili aj v sondach vzdialenejsich od Dunaja. Boli to roky 1974--1979.
Zavislost medzi vodnymi stavmi a vyskou podzemnej vody v jednotlivych sondach sme hladali pomocou linearnej korelacie s casovym intervalom jeden tyzden. Ak zmeny hodnot jedneho casoveho radu vyvolavaju zodpovedajuce zmeny druheho casoveho radu okamzite, bez casoveho oneskorenia, ide o synchronnu korelaciu. Takyto pripad sme pri zmene hladiny podzemnej vody nemohli ocakavat, lebo hladina podzemnej vody reaguje na zmenu urovne recipienta tym neskor, cim je ich vzajomna vzdialenost vacsia. Preto sme museli uvazovat s casovym posunom a pouzit asynchronnu korelaciu. Casovy posun asynchronne korelovanych radov sme mohli urcit na zaklade analyzy ich vzajomnej korelacnej funkcie. Na riesenie sme pouzili program Statgraphics. Do vypoctov vstupilo 313 dvojic udajov. Casovy posun pri pouziti asynchronnej korelacie bol jeden tyzden. Vypocet sa robil pre posun 0--10 tyzdnov.
Vysledkom vypoctu boli hodnoty koeficienta korelacie, parametre regresnych priamok, ich standardne odchylky, T--testy na testovanie statistickej vyznamnosti parametrov. Vychadzajuc z poctu clenov radu (od 313 po 303) existencia vztahu je dokazana, ak sa bude koeficient korelacie pri zvolenej hladine vyznamnosti 5 % vyskytovat v intervale (0,107< r <1). Casovy posun sme posudzovali podla velkosti koeficienta korelacie a zodpovedal jeho najvyssej hodnote. Tieto vztahy mozeme povazovat za vyznamne, vzhladom na hodnoty koeficientov korelacie (tab. 1).

Tab. 1. Hodnoty koeficientov korelacie pri asynchronnej korelacii pre vodne stavy Dunaja v Bratislave a jednotlive sondy
Casovy posun v tyzdnoch
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
ZS--726 Palenisko
0,428
0,492
0,534
0,567
0,583
0,588
0,591
0,586
0,572
0,55
O,519
ZS--716 Strkovec
0,294
0,368
0,436
0,488
0,525
0,547
0,562
0,567
0,566
0,558
0,547
ZS--727
0,174
0,226
0,283
0,328
0,368
0,401
0,429
0,454
0,461
0,467
0,461

Graficke znazornenie tychto vysledkov je na obr. 1. Casovy posun je vo vsetkych pripadoch vacsi ako 5 tyzdnov, preto nemozeme predpokladat bezprostredny vplyv hladiny vody v Dunaji na vysku hladiny podzemnej vody. Svedcia o tom aj hodnoty koeficientov korelacie. Maximalna hodnota koeficienta korelacie pre sondu ZS--726 Palenisko Piesciny rmax = 0,591 a casovy posun je sest tyzdnov, pre sondu ZS--716 Strkovec Zahony-- Smidkeho rmax = 0,567 a casovy posun je sedem tyzdnov, pre sondu ZS--727 stadion Inter rmax = 0,467 a casovy posun je devat tyzdnov. Znizovanie vplyvu urovne hladiny vody v Dunaji na uroven hladiny podzemnej vody s rastom jej vzdialenosti od koryta rieky sa prejavuje nizsou hodnotou koeficienta korelacie (az pod 0,5). Vo vzdialenejsich miestach sa prejavuje vo vacsej miere vplyv podzemnej vody stekajucej zo svahov Malych Karpat.
Vypocitane korelacne vztahy nam umoznuju urcit zvysenie hladiny podzemnej vody v zavislosti od zvysenia hladiny v recipiente a aplikovat vysledky pre strkoviska. Z rovnic korelacnych priamok vyplyva, ze zvysenie hladiny vody v Dunaji na vodocte Bratislava o jeden meter sposobi zvysenie hladiny podzemnej vody na jazere Strkovec o 0,16 m a na Kuchajde o 0,14 m.
Dlhodobe vzdutie hladiny vody Hrusovskou zdrzou na kotu 131,1 m n. m. malo vplyv aj na hladinu podzemnej vody a sposobilo jej zvysenie. Celkovy vzostup hladin podzemnej vody na lavom brehu Dunaja za r. 1993 graficky znazornili Chalupka a Popelkova (1994). Izociara najvacsieho zvysenia ma hodnotu 1,5 m a pohybuje sa od budovy Univerzity Komenskeho na Safarikovom nam., poza autobusovu stanicu, ponad olejovy pristav po Maly Dunaj. Izociara najvacsieho znizenia ma hodnotu 0,1 m a rozprestiera sa vychodne od zeleznicnej stanice Bratislava -- Vinohrady az za Zlate Piesky. Podla tejto mapy je celkovy vzostup hladiny vody na Kuchajde 0, 5 m a na Strkovci asi 0,85 m. Na takuto a vyssiu uroven by bolo vhodne urobit upravu brehov a vstupov do vody, pricom treba brat do uvahy aj zvysenie hladiny vody v strkoviskach vplyvom jarneho odtoku z topiaceho sa snehu alebo vydatnych dazdov.

Literatura
Chalupka, J., Popelkova, Z., 1994: Vzostupy hladin podzemnych vod v lavobreznej casti Bratislavy po uvedeni VD Gabcikovo. Vodohospodarsky spravodajca 10, p. 21--22.
Joklova, J., 1985: Vplyv Dunaja na hladinovy rezim podzemnych vod na uzemi mesta Bratislavy. SvF STU Bratislava, 72 pp.
Lesko, A., 1993: Vplyv zmeny hladiny vody na rekreacne vyuzitie strkoviska Kuchajda. SvF STU Bratislava, 68 pp.
Liska, M., 1993: Zastavenie procesu erozie dna Dunaja. Urbion Bratislava, Urbanita, p. 27--28.
Monitorovanie hydrologickeho rezimu v oblasti vodneho diela Gabcikovo. Rocna sprava za hydrologicky rok 1994. SHMU Bratislava, 1995, 69 pp.
Tresova, A., Tresa, F., 1988: Moznosti odberu vody z kopanych nadrzi. In Zbornik z konferencie Vodne zdroje pre zavlahy. DT CSVTS Zilina, p. 117--124.
Tresova, A., Zalesakova, D., 1992: Moznosti rekreacie pri vode v Bratislave. Zivot. Prostr., 26, 6, p. 305--307.
Zemanova, A., 1995: Revitalizacia Strkoveckeho jazera. Zivot. Prostr., 29, 4, p. 216--217.


Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa