ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6

Vegetacia v sidlach

Clovek hodnoti prostredie podla toho, v akom vyrastal a ked sa ocitne inde, nove porovnava so svojim domacim. Vyznamnym faktorom formovania vztahu k zivotnemu prostrediu je vegetacia. V casoch socialistickeho planovania bola vegetacia v mestach (az na niekolko vynimiek) na periferii zaujmu. Este o jej udrzbu sa, hlavne vo vacsich mestach, starali specializovane organizacie. Ale planovanie rozvoja vegetacie, projektovanie a realizacia podla projektu -- to bola sfera, ktora znacne pokrivkavala za udrzbou. Ak sa aj urobili projekty, vacsinou skoncili v "sufliku" a nikdy sa nerealizovali. Vegetacia v mestach sa vysadzala hlavne v tzv. akciach "Z", nadsenci niekde obstarali stromceky a potom ich bez potrebnych znalosti povysadzali, kde sa im to zdalo byt vhodne. Dnes, po rokoch, vidiet vysledky takejto prace. Napr. obyvatelia prvych piatich poschodi nemaju v bytoch dostatok svetla, pretoze mu prekazaju vysoke stromy, vysadene v tesnej blizkosti domu. Inym prikladom je parku, kde dlhoveke dreviny nemozu rast a dalej sa rozvijat, pretoze im v tom brania vyplnove a kratkoveke dreviny, ktore vsak zaberaju znacnu plochu, zbytocne park prehustuju a uberaju mu na estetickej hodnote.
Casto pocuvame, ze treba chranit kazdy vyrasteny strom. Podla mojho nazoru nie je to vzdy namieste. Priklady som uviedla. Najvhodnejsie by bolo, keby opravnenost vyrubu stromov posudzovali v statnej sprave zivotneho prostredia odborne zdatni pracovnici s vysokoskolskym vzdelanim prislusneho smeru. Ak to nie je mozne, potom treba, aby sa k navrhom na vyrub stromov zabezpecil posudok odbornika. Len odbornik vie posudit perspektivnost ich rastu, zdravoty stav a dalsie hladiska. Ani velky strom nie je vzdy a za kazdych okolnosti vhodne chranit. Je to filozofia, na ktoru laik nie je zvyknuty. Ale chranit kazdy strom za kazdu cenu, hlavne v intravilanoch miest a dedin je nazor laicky a niekedy moze byt aj skodlivy.
Len rozumnym pristupom k vyrubom stromov, pri zvazeni vsetkych alternativ, v spolupraci s projektantmi zahradnej architektury, architektmi, realizatormi a pracovnikmi udrzby vegetacie sa vytvoria hodnotne diela zahradnej architektury a zivotne prostredie na takej urovni, ako bezne vidame v krajinach zapadnej Europy.

Budu krajsie ulice?

Pri prechadzkach ulicami nasich miest a dedin sa mozeme potesit predzahradkami rodinnych domov. Pri blizsom pohlade vsak casto spozorujeme aj nedostatky. Nemozno majitelom rodinnych domov upriet snahu o co najkrajsiu upravu svojho okolia. Chybaju vsak vedomosti a prakticke skusenosti. I tu sa prejavuje nasa narodna vlastnost -- usetrit. V snahe mat predzahradku co najkrajsiu nakupi si majitel domu pekny rastlinny material, alebo mu ho podaruje sused, spolupracovnik, ci znamy. Vysadi ho, ako sa mu to paci. O par rokov sa ale on a jeho rodina nestacia cudovat, ze mu jedna rastlina vyhynula, dalsia enormne rastie, prerasta do okna ci chodnika, o celkovom vyzore predzahradky uz ani nehovoriac.
Kazda zahrada potrebuje mat svoju koncepciu, ktoru dokazu najlepsie navrhnut specialne vzdelani odbornici -- zahradni architekti. Mnohi ludia maju predstavu, ze plan zahrady je velmi drahy, a preto si radsej robia ako vedia. Pritom si neuvedomuju, ze realizacia podla planu je pracou na cely zivot, minimalne pre jednu generaciu. Preto setrit v tomto smere nie je rozumne.
Objednat si plan zahrady u odbornika je u nas vecou uvedomelosti alebo solventnosti, ci oboch atributov dohromady. Majitela rodinneho domu nenuti k tomu ziadny zakon, ci nariadenie.
V niektorych vyspelych krajinach su uz tak daleko, ze ulice planuju tak, aby mali nieco charakteristicke nielen po stavebnej stranke. Napr. ulica, kde sa vo vacsej miere vyskytuje orgovan, alebo kde je pred kazdym domom vysadeny ruzovy ker. Ulice sa potom aj volaju -- Orgovanova, Ruzova a pod. Takato prax je u nas zatial vo sfere teorii. Hoci podmienky na realizaciu sa vznikom samosprav miest a obci zacinaju vytvarat.
Bolo by v zaujme veci, keby rovnako, ako sa pri vydavani stavebneho povolenia kladu podmienky na vystavbu rodinneho domu, stanovili aj podmienky na realizaciu zahrad. Urcila by sa tym koncepcia celej ulice, jej hlavne principy, ktore by stavebnik musel dodrzat.
Predzahradky rodinnych domov tvoria cast ulice, ktorou nechodia len jej obyvatelia, ale aj dalsi navstevnici a vyznamne urcuju kvalitu priestoru. Plocha rodinnych domov so zahradami v mestach nie je zanedbatelna, tvori minimalne jednu tretinu mesta. A dediny? Tam predstavuje plocha rodinnych domov so zahradami vacsinu.

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa