ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6

Hydromelioracie a zivotne prostredie

V. Heinige, V. Velebny, E. Klementova, J. Skalova: Hydromelioration and Environment. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 6, ...., 1996.
Soil and water -- two of the basic life resources on our planet -- are the main treasures of Slovak country. Results of the soil research and ecology show that majority of the agricultural land requires simple or pretentious investements in fertilization. Treatment of water regime by land improvement and reclamation as drainage, irrigation, river regulation and construction of water reservoirs are essential for increasing soil fertility. Agromelioration is an important complement of the complex activities aimed to improve water-air regime and physical, chemical and biological properties of soil.
Irrigation does not have such a long tradition as the other melioration activities have, however, it is the last most intensive stage of land improvement. With developement of irrigation techniques, construction of small water reservoirs as resources of water particulary in watersheds with passive water balance has been implemented. River regulations are constructed in connection with drainage outlets and flood control. Construction of water reservoirs and river regulation equipement have permanent ecological and enviromental impact.
Concentration and specialization, fundamental impact of land improvement on agricultural landscape and its environmental effects requires realization of reclamation, agromelioration, landconsolidation and landscape design as common complex of intervention in time consequent respecting economical and social effectivenes and ecological principles.
Vodohospodarske zasahy v krajine sa tykaju dvoch dolezitych prirodnych zdrojov --+ pody a vody++, s ktorymi treba setrne zaobchadzat, pretoze prave tieto zdroje su v sucasnosti casto limitovane. Hydromelioracne opatrenia sa tykaju predovsetkym regulacie vodneho rezimu.
Vodny rezim krajiny zavisi od vody v ovzdusi, na povrchu pody a v pode. Vyrazne vplyva na vyvoj, stav i vzhlad krajiny, lebo rozhoduje o jej zasobeni vodou. Vodne a vlahove pomery krajiny zavisia predovsetkym od mnozstva zrazok a vyparu. Voda vsiaknuta do pody zasobuje rastlinstvo, po povrchu odtekajuca voda vytvara krajinnu hydrografiu, charakterizovanu stavom tecucich a stojacich vod. Ak je vzajomny pomer tychto zloziek v sulade s potrebami vody v krajine, hovorime o vyrovnanom vodnom rezime, pri ktorom ma krajina zabezpecenu potrebnu zasobu vody a netrpi ani jej nedostatkom, ani prebytkom.
V podmienkach Slovenskej republiky sa z hladiska dlhodobych casovych trendov vyskytuju oblasti, kde sa prejavuje nedostatok, resp. prebytok zrazok. Vytvara sa v nich nevyrovnany vodny rezim, co sa negativne odraza predovsetkym na polnohospodarsky vyuzivanych pozemkoch. Negativne dosledky nerovnomerneho rozdelenia zrazok na polnohospodarstvo sa eliminuju melioracnymi opatreniami, ktorych cielom je trvale zlepsenie nepriaznivych fyzikalnych, chemickych a biologickych vlastnosti pody tak, aby sa umoznilo jej intenzivne vyuzivanie a dosahovanie vysokych a vyrovnanych urod.
Melioracie sa rozdeluju na dve zakladne skupiny:

Hydromelioracne zasahy, ktorymi sa upravuju vodohospodarske pomery na polnohospodarskych pozemkoch, maju u nas dlhodobu tradiciu a robili sa uz aj v minulych storociach. Ich najvacsi rozvoj vsak nastal v sestdesiatych az devatdesiatych rokoch tohto storocia, ked sa pristupilo k velkoplosnemu aplikovaniu zavlahovych a odvodnovacich stavieb.
Hlavnym dovodom uskutocnovania vodohospodarskych uprav vo velmi sirokom meradle bolo dosiahnutie uplnej sebestacnosti v polnohospodarskej vyrobe. Zavadzanie velkoplosneho obhospodarovania a zvysovanie intenzity polnohospodarskej vyroby v obdobi 1950--1980 sposobilo velmi vyznamne zmeny v krajine. Tieto postupy boli kodifikovane aj zakonmi a smernicami, upravoval ich napr. zakon o ochrane pody c. 124/1976 Zb., zakon o HTUP c. 47/1948 Zb. a pod. Naplnenim tychto zakonov a smernic zaplatila polnohospodarska krajina dan v podobe straty diverzity a v dosledku toho aj ekologickej stability uzemia.
V sucasnom obdobi, ked si coraz viac uvedomujeme spatost a previazanost cloveka s prirodou, vela pozornosti sa v tychto suvislostiach venuje aj vodohospodarskym zasahom. Diskusie o ich pozitivnych ci negativnych vplyvoch napokon prispeli aj k zmene pristupu k melioraciam v polnohospodarskej krajine.
Napriek tomu, ze v principe su vsetky melioracne opatrenia rovnocenne a dolezite, predsa na prve miesto zaradujeme tie, ktore sa tykaju upravy vodneho rezimu pod. Vyplyva to okrem ineho z toho, ze podna voda ma dominantne postavenie medzi faktormi podnej urodnosti, ku ktorym patri svetlo, teplo, ziviny a vzduch. Podna voda ovplyvnuje nielen vsetky tieto faktory, ale aj objemovy stav pody, medzifazove objemove vztahy v pode a hydricku, aericku, termicku a mechanicku funkciu pody vo vztahu k rastu korenov pestovanych plodin, cize najvyznamnejsie sa podiela na procesoch reprodukcie podnej urodnosti. Hydromelioracie su prirodzenou sucastou ochrany a tvorby krajiny a vyznamne spoluposobia pri zlepsovani zivotneho prostredia.

+Zavlahy++

Dlhorocna historicka skusenost potvrdzuje, ze v nasich podmienkach, kde zrazky dostatocne nepokryvaju vlahovu potrebu pestovanych polnohospodarskych plodin (v priebehu vegetacneho obdobia su nepravidelne rozdelene), musi sa tento deficit hradit formou doplnkovej zavlahy. Pomocou zavlah mozno dosahovat nielen ekonomicku sebestacnost polnohospodarskej vyroby, ale aj vyrovnavnat amplitudy zmien ekonomickej prosperity. Podla udajov FAO sa polovica produkcie rastlinnej vyroby doraba na zavlazovanych plochach, hoci predstavuju iba 20 % ornej pody. Potreba zavlah bude v blizkej buducnosti narastat aj v suvislosti s ocakavanymi zmenami klimy. Z hladiska zivotneho prostredia mozeme o zavlahach hovorit ako o technickych opatreniach, ktorymi clovek upravuje a zlepsuje prirodne podmienky v zaujme vyzivy, zdravia a zivotneho prostredia cloveka.
Pozitivne vplyvy zavlah sa prejavuju predovsetkym: Vystavba zavlahovych systemov vsak prinasa aj niektore problemy. Vyssia produkcia rastlinnej hmoty na zavlazovanych podach zvysuje naroky na chemicke hnojiva, spracovanie rastlinnych i zivocisnych produktov, pracovne sily, mnozstvo elektrickej energie a pod.
Zvysovanie vlhkosti pody zavlahami, castokrat spojene aj so zvysovanim hladiny podzemnej vody, moze najma pri zvysenom vyparnom rezime pody vyvolat transport soli z hlbsich podnych horizontov a ich akumulaciu v povrchovych horizontoch, t. j. nespravne navrhnute a vyuzivane zavlahy mozu vyvolat neziaduce salinizacne procesy. Napr. vzhladom na ocakavane zvysenie hladiny podzemnych vod v dosledku planovania vystavby vodneho diela Nagymaros boli navrhnute technicke opatrenia, ktore by zabranili zasolovaniu pod na nasom uzemi. Zivotne prostredie moze negativne ovplyvnovat aj nespravna prevadzka zavlah. Prevazujucimi su vsak ich pozitivne vplyvy.

+Odvodnovanie++

Odvodnovanie vyrazne ovplyvnuje vodny rezim uzemia, pricom mieru ovplyvnenia urcuje jeho rozsah a intenzita. Na rozdiel od zavlah vznikaju pri odvodnovani pod specificke problemy. Meni sa kvalita i kvantita vegetacneho krytu pody. Prirodny ekosystem sa meni, hygrofytne rastlinstvo a zivocisstvo zanika a na jeho mieste vznika novy ekosystem kulturnych plodin. Preto treba mat pri takejto uprave vodneho rezimu na zreteli predovsetkym symbiozu krajiny a cloveka.
V tejto suvislosti mozno uviest mnoho prikladov vhodnej aplikacie odvodnovacich stavieb vybudovanych v minulosti, ale, zial, aj niektore negativne prejavy takychto zasahov do krajiny.
Prikladom spravnej aplikacie upravy vodneho rezimu krajiny prevazne odvodnenim je oblast Zitneho ostrova.
So sustavnou ochranou tejto oblasti proti povodniam sa zacalo uz v prvej polovici 19. storocia a koncom storocia boli zalozene vodne druzstva proti zatopam a vnutornym vodam. Tieto druzstva neskor zacali budovat rozsiahle odvodnovacie systemy, na ktorych sa stale pracovvalo az do ich dnesnej podoby. Postupne sa zavadzali zavlahy, hlavne pre zeleninu a technicke plodiny. Upravy tokov a melioracie rozhodujucim sposobom prispeli k zmene vodneho rezimu tejto krajiny, a tym aj zivotneho prostredia, cim dotvorili jednu z nasich polnohospodarsky najproduktivnejsich oblasti. Vznikli tu i vhodne podmienky na dalsie osidlovanie, vystavbu komunikacii a priemyselnych podnikov.
Podobny pozitivny vplyv na pretvaranie krajinneho prostredia mali aj vodohospodarske opatrenia realizovane pozdlz nizinnych tokov (Vahu, Nitry, Ondavy, Laborca a i.).
Z negativnych zasahov do krajinneho prostredia mozno uviest vybudovanie zachytneho odvodnovacieho kanala, ktory zasadnym sposobom ovplyvnil vodny rezim Narodnej prirodnej rezervacie Sur. Za ziskanie malej vymery polnohospodarskej pody sa zaplatila vysoka dan, znehodnotila sa cenna lokalita stredoeuropskeho vyznamu. V sucasnosti priteka do tejto oblasti voda iba z 5 % plochy povodneho povodia, co nestaci na zachovanie mokradoveho ekosystemu, preto sa pripravuje projekt renaturacie tejto oblasti.
Nie vzdy citlivo sa postupovalo pri odvodnovani piesocnatych pod na Zahori. Na niektorych lokalitach neboli navrhnute vhodne sposoby odvodnovania. Sucasne s vybudovanim odvodnovacich kanalov boli pody detailne odvodnene systematickou plosnou drenazou, cim sa presusili.
Aj z tychto prikladov vyplyva, ze nespravne zasahy na niektorych lokalitach vyrazne zmenili charakter krajiny, a tym aj cely povodny ekosystem.

+Protierozne opatrenia++

Pri zacleneni melioracnych zasahov do krajiny maju velky vyznam protierozne opatrenia. Najvyraznejsie zmeny v polnohospodarskej krajine nastali po kolektivizacii, najma koncentraciou polnohospodarskej vyroby. V tomto obdobi, po realizacii suhrnnych projektov hospodarskotechnickych uprav pozemkov, nahradnych rekultivaciach a pod., popri vytvoreni velkych honov ornej pody ubudli tisice medzi, zrusilo sa velke mnozstvo polnych ciest, zlikvidovala sa drevinna vegetacia a remizky, odvodnila sa znacna cast mokradi atd. Tieto necitlive zasahy do prirodneho prostredia zvysili intenzitu vodnej a veternej erozie, ktora v mnohych pripadoch nadobudla az katastrofalne rozmery. Na velkych honoch, aj ked boli navrhovane v rovinatych uzemiach, vzdy sa sustredoval povrchovy odtok, a tym aj zvysene prejavy vodnej erozie. Mnohe oblasti s nesudrznymi podami ohrozuje veterna erozia. Aj ked urcenie intenzity erozie a navrhy protieroznych opatreni v jednotlivych povodiach boli podrobne teoreticky rozpracovane, doteraz sa nerealizovali. Jednoduchsie a lacnejsie pre zachovanie urodnosti bolo zvysovat davky zivin do pody, aj ked taketo riesenie nie je z hladiska zivotneho prostredia ani vhodne, ani perspektivne. Vsetky protierozne zasahy su v sulade s ekologickymi poziadavkami, pretoze vzdy ide o rozptylovanie povrchoveho odtoku, zvysovanie vsaku do pody a vacsinou o vegetacnu ochranu pred veternou eroziou.

+Male vodne nadrze a male vodne toky++

Male vodne nadrze, ako nadrze vobec, posobia na okolite uzemie, vodne toky, cinnost a zivot obyvatelov v zaujmovej oblasti. Vybudovanie malych vodnych nadrzi moze v pozitivnom smere ovplyvnit vyuzitie neplodnych alebo inac znehodnotenych ploch, vytvorit akumulacny priestor najcastejsie na zavlahu pozemkov alebo na ine ucely, zmensovat velkost maximalnych prietokov. Vytvorenie vodnej hladiny treba hodnotit aj z hladiska vplyvu na mikroklimu, zmeny v hydrologickej bilancii zaujmoveho uzemia, v nemalej miere aj z estetickeho a krajinotvorneho hladiska.
Upravy malych vodnych tokov su jednym zo sposobov regulovania odtokovych pomerov, najma kvoli ochrane intravilanov obci, objektov, ale aj polnohospodarsky cennych pozemkov pred zaplavami. Tieto toky sluzia aj ako recipienty pre odvodnovacie zariadenia. Maju za ulohu stabilizovat koryta tokov, sustredovat prietoky v nich na zlepsenie hygienickych, hydrogeologickych i estetickych podmienok.

Melioracie maju a budu aj nadalej mat osobitne postavenie pri pretvarani ci dotvarani krajiny, a to pre svoje biologicko-technicke zameranie. S nalezitou odbornostou sa pri nich uplatnia nielen analyticke metody pri vyhodnocovani roznorodych faktorov zivotneho prostredia, ale aj synteticky pohlad pri navrhovani, vykonavani a udrzovani prislusnych biologickych a stavebno-technickych opatreni, ktorych ucelom je zlepsit, alebo aspon zachovat ekologicky stabilnu kulturnu krajinu. Pri rieseni komplexnych hydromelioracnych opatreni treba krajinu vnimat ako celok, nakolko jej specifikum, jedinecnost, vnutornu jednotu a vazbu jednotlivych casti treba riesit sucasne.
Stagnacia melioracnych prac v sucasnom obdobi nevyplyva len z celkoveho nedostatku investicnych prostriedkov, ale spociva aj v pristupe statu k tymto problemom. Zatial to nie su uspokojive riesenia. Vo vsetkych vyspelych krajinach 70--80 % melioracnych prac financuje stat so spoluucastou obecnych sprav a farmarskych spolkov. Melioracna kostra sa financuje vylucne zo statnych prostriedkov.
V sucasnosti sa u nas celostatne prehodnocuju existujuce hydromelioacne zariadenia s cielom optimalizacie ich dalsieho vyuzitia. Starostlivost o podu a vodu a hospodarenie s nimi sa musi oproti sucasnemu, takmer lahostajnemu pristupu zmenit. V sucasnej etape je bezpodmienecne potrebne zabezpecit aspon udrzbu a nevyhnutne rekonstrukcie existujucich zariadeni regulacie vodneho rezimu a uvazovat o ich modernizacii uz a j s ohladom na privatizaciu podneho fondu. Antal, J., 1994: Ekologicke opatrenia v melioraciach. In Rozborova uloha VSP Nitra, 65 pp.
Heinige, V., Velebny, V. 1996: Melioracie v tvorbe a ochrane krajiny. In UKIS Krajinne inzinierstvo, Neperiodikum 2, Bratislava, p. 22--25.
Klementova, E., Skalova, J., 1996: Ekologicke hladiska pri hodnoteni vodneho rezimu pody. In UKIS Krajinne inzinierstvo, Neperiodikum 2, Bratislava, p.37--43.
Klementova, E., Skalova, J., 1994: Vplyv upravy vodneho rezimu polnohospodarskej krajiny na ekologiu nizinnych oblasti. In Vplyv antropogennej cinnosti va vodny rezim nizinneho uzemia. Zbornik vedeckeho seminara SAV, Zemplinska Sirava, p. 185--188.

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa