ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6

Stav prirodneho prostredia v zaujmovom uzemi projektu splavnenia dolneho Vahu

P. Barancok: Navigability of the Lower Flow of the River Vah and its Influence on the Natural Environment. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 6,....., 1996.
The landscape of the surroundings of the lower flow of the river Vah will be considerably affected by realization of the project navigability of Vah in this section. The most intensive influences on the biotic component will have changes in the flow of the river Vah and the underground waters changes. With regard to these facts, the inventarization of the landscape elements was performed in the territory of presumptive changes in the surroudings of Vah.
Individual smaller territories were arranged according to their ecological significance into five degrees (from the very low to the very high) and were characterized in detail. At the same time in five of them was arranged their vulnerability with regard to the prepared changes of water regime in the river Vah. Particular influences were more exactly identified and there were proposed some measures for their elimination or moderation at least.
V sucasnosti velmi intenzivne pokracuju aktivity zamerane na pripravu a realizaciu projektu Vazskej vodnej cesty, co by znamenalo splavnenie dolneho Vahu v useku od Komarna po Sered. Zacalo sa s vystavbou niektorych zariadeni (VD Selice) a je vypracovane technicke riesenie splavnenia dolneho Vahu (Fulmekova, Beres, 1995).
Okrem uvedenia vyznamu tejto vodnej cesty z hospodarskeho, medzinarodneho a inych hladisk bol v doteraz vypracovanych materialoch nacrtnuty aj vplyv splavnenia Vahu na prirodne prostredie pri zdorazneni vodnej dopravy ako ekologicky najvhodnejsej a do prirodneho prostredia najmenej negativne zasahujucej. Aj ked s niektorymi nazormi mozno suhlasit, objektivne bude az hodnotenie vplyvu splavnenia Vahu na zivotne prostredie podla metodiky EIA.
Uzemie okolo Vahu medzi Komarnom a Seredou je uz aj v sucasnosti znacne poznacene cinnostou cloveka a prirodne prostredie nesie silne stopy jeho priamych alebo nepriamych zasahov. V okoli toku sa prave v tomto useku este zachovalo niekolko biotopov, ktore su blizke prirodnej vegetacii, v minulosti zastupenej na ovela vacsom uzemi. Nemoze sa hladiet len na hospodarsky vyznam splavnenia Vahu, doraz treba klast na zachovanie prirodnych hodnot.

Sucasny stav prirodneho prostredia dotknuteho uzemia

Medzi Komarnom a Seredou sa na lokalitach v okoli Vahu zachovali v celkove clovekom intenzivne vyuzivanej krajine zvysky jej povodnych prvkov. Su to hlavne vodne, mokradove, lesne i travovo--bylinne biotopy s charakteristickou, casto aj velmi vzacnou a zranitelnou florou a faunou.
Rieka Vah je najvacsim vodnym tokom tohto uzemia. Svojou cinnostou v rozhodujucej miere modelovala okolitu cast Podunajskej niziny. Vysledkom dlhodobeho vyvoja je sucasny charakter aluvia Vahu, znacne poznamenany zasahmi cloveka. Cele aluvium lemuju lesne spolocenstva pozmenenych luznych lesov. Povodne lesne spolocenstva, ako vrbove topoliny =(Saliceto--Populetum)==, ako aj topolove jaseniny =(Fraxineto-Populetum)== sa zachovali len v refugialnych polohach. Napriek tymto premenam je Vah so svojou inundaciou najdolezitejsim prvkom ekologickej stability uzemia. V jeho juznej casti ma vplyv na prirodne prostredie aj rieka Dunaj. Tretim najvacsim tokom v tomto uzemi je Maly Dunaj.
V okoli tychto troch tokov sa sustreduje vacsina vyznamnych prirodnych alebo im blizkych zloziek zivotneho prostredia. Su vo velkej miere zavisle od hydrologickeho rezimu riek a ich ramien, ako aj od hladiny podzemnej vody. Akymkolvek zasahom do vodneho toku sa zmeni terajsi, uz aj tak clovekom znacne pozmeneny, vodny rezim Vahu, a tym sa zmenia aj podmienky na existenciu sucasnej vegetacie a zivocisstva. Necitlivymi upravami vodneho toku straca uzemie okrem biologickej hodnoty aj na hodnote z krajinarsko--estetickeho hladiska.

Rastlinstvo a zivocisstvo

V dosledku intenzivneho hospodarenia je vacsina uzemia odlesnena, zachovali sa len male zvysky povodnej vegetacie, ktoru tvorili na aluviach luzne lesy, na obnazenych pieskovych dunach psamofytna vegetacia a vzacnejsie sa tu vyskytuju raseliniska a slatiniska. Takemu zlozeniu odpovedaju aj zvysky povodnej flory narusovane burinovymi spolocenstvami a agrofytocenozami.
Systematicke floristicke dokladovanie vsetkych uzemi sa doteraz neurobilo, co moze suvisiet aj s tym, ze intenzivne obhospodarovane uzemie botanikov velmi nelakalo. Da sa preto predpokladat, ze pri systematickom terennom vyskume sa rozsiri spektrum doteraz zistenych druhov, resp. zistia sa nove lokality vyskytu, a to nielen tzv. beznych druhov, ale aj druhov z kategorie vzacnych a ohrozenych. Podobna situacia je aj s vyskytom zivocichov a ich spolocenstiev.
Vyznamne druhy flory a fauny su sustredene predovsetkym v chranenych uzemiach, ako aj v lokalitach evidovanych v aktualizovanych navrhoch preventivnych opatreni ochrany prirody okresov Galanta, Nove Zamky a Komarno v kategoriach B a C. Pri spracuvani Regionalnych uzemnych systemoch ekologickej stability (RUSES) tychto okresov boli zaradene medzi genofondovo vyznamne lokality dalsie, ktore by mali postihnut celu geneticku variabilitu rastlinnych druhov.

Chranene uzemia a genofondovo vyznamne lokality

V sledovanom uzemi, t. j. v okoli dolneho toku rieky Vah v useku medzi Komarnom a Seredou, nachadza sa viacero vyznamnych lokalit flory a fauny. Niektore z nich boli v minulosti vyhlasene za maloplosne chranene uzemia, ine sa viedli v zoznamoch lokalit pripravovanych na vyhlasenie, alebo evidovali ako biologicko--ekologicky vyznamne. Prehlad vyhlasenych a navrhovanych chranenych uzemi okolia dolneho toku Vahu je v tab. 1 a 2 a na obr. 1. Dalsie lokality z hladiska vyskytu vyznamnych taxonov flory a fauny uzemia boli zahrnute do kategorie genofondovo vyznamnych ploch. Su to hlavne spolocenstva luznych lesov, mrtvych ramien a inych mokradovych stanovist, luk, pasienkov, vodne toky, ich brehove porasty a pod.

Prvky uzemneho systemu ekologickej stability (USES)

V rokoch 1994 a 1995 sa vypracovali RUSES pre okresy leziace v tejto oblasti (Kolektiv, 1994 a, b, 1995), a potom sa uskutocnilo prehodnotenie prvkov USES pre uzemnoplanovacie dokumentacie (Dobrovodska, Varsavova, 1995; Hrnciarova, Miklos, 1995).
V tychto dokumentoch boli medzi nadregionalne biocentra (NRBC) zaradene NRBC Apali s jadrom v NPR Apali a NRBC Dubnik s jadrom v NPR Dubnik. Medzi regionalne (RBC) boli zaradene biocentra RBC Cerhat so zvyskami povodnej vodnej a vlhkomilnej bioty, RBC Listova s jadrom v PR Listove jazero, RBC Jahodnianske jazierko s jadrom v PP Jahodnianske jazierko, RBC Vlcianske mrtve rameno s jadrom v PP Vlcianske mrtve rameno, RBC Babske jazierko, Babsky les a Vlciansky les, RBC Mlynarske domceky, RBC Trnovecke mrtve rameno s jadrom v rovnako nazvanej PP, RBC Strkovecke presypy s tromi jadrami chranenymi ako PP, RBC Strkovec, RBC Na Garazde a Vlhke luky, RBC Sopornianske mrtve ramena a Majsin s viacerymi hodnotnymi lokalitami, RBC Cepen a RBC Vinohradske strane na sprasovej pseudoterase Vahu s viacerymi hodnotnymi lokalitami.
Vsetky tri najvacsie toky pretekajuce uzemim boli zaradene medzi nadregionalne biokoridory (NRBK). Je to NRBK Vahu a Vazskeho Dunaja, NRBK Dunaja a NRBK Maleho Dunaja. Vyznamnejsie mensie toky s okolitym prirodnym prostredim boli charakterizovane ako regionalne (RBK) biokoridory -- RBK Motuzovy kanal, RBK Rieka Nitra s brehovymi porastmi a okolim, RBK Komarnansky kanal, RBK Kanal Kolarovo--Kamenicna, RBK Kanal Calovec-- Kamenicna, RBK Kanal Dudvah, RBK Kanal Casta, RBK Vrbovsky kanal, RBK Landorsky kanal, RBK Velke luky (Listove--rieka Nitra), RBK Kolarovsky kanal, RBK Prekladka rieky Nitra, RBK Komocsky kanal, RBK Derna a RBK Jarcie-- Zajarcie.

Ekologicka vyznamnost a stupne zranitelnosti uzemia

Na zaklade podkladov o sucasnej krajinnej strukture, vyuziti krajiny, lokalizacii chranenych uzemi a dalsich vyznamnych lokalit bioty, o uzemnom systeme stresovych faktorov v krajine a pod., mozno pristupit k celkovej klasifikacii uzemia.
Krajinnoekologicky vyznam urcuje predovsetkym miera ekologickej stability vyznamnych uzemnotvornych jednotiek. Podla tohto kriteria sa za ekologicky najcennejsie povazuju prirodzene prvky prirodneho prostredia -- povodne lesy, prirodzene vodne plochy, trvale travne porasty a pod. K ekologicky najmenej hodnotnym patria clovekom vytvorene prvky, ktore maju casto vysoky ekonomicky efekt, ale nepriaznivo vplyvaju na krajinu -- zastavane plochy, priemyselne a polnohospodarske arealy, komunikacie, velkoblokove polia a i. Ekostabilizacny efekt jednotlivych prvkov v krajine zavisi aj od ich rozlohy.
Cele uzemie mozno rozdelit do piatich stupnov ekologickej vyznamnosti. Jednotlive stupne su upravene pre potreby klasifikacie uzemia, beru do uvahy jeho celkovy charakter i charakter vplyvu, s ktorym sa uvazuje do buducnosti (Barancok, 1996; Kolektiv, 1994 a, b, 1995).
Vzhladom na planovane splavnenie dolneho toku Vahu v useku Komarno -- Sered bude nevyhnutne vykonat niektore upravy toku a vybudovat niekolko vodnych diel. Pre tieto ucely sa vypracovala zranitelnost jestvujucich prvkov krajiny zmenami, ktore nastanu realizaciou spominaneho zameru. Stanovilo sa pat stupnov zranitelnosti, charakterizovanych prvkami vyznamnymi pre jednotlive stupne (Barancok, 1996).

Vplyvy na zivotne prostredie

So splavnenim dolneho toku Vahu suvisia niektore =priame==-- kratkodobe, radikalne a ine vplyvy na zivotne prostredie pocas vystavby vodnych diel i =nepriame== ucinky, ktore sa spravidla prejavia az po urcitej dobe, no su velmi vyznamne a mozu velmi negativne ovplyvnit celkovy stav zivotneho prostredia v tomto uzemi. Preto treba venovat velku pozornost vypracovaniu studie na eliminaciu tychto vplyvov, resp. na zmiernenie ich ucinkov.
Brehove porasty Vahu maju niekolko funkcii. Okrem biologickej (su vyznamnymi biotopmi rastlin a zivocichov), maju hlavne ekostabilizacnu a protieroznu funkciu, zabezpecuju stabilizaciu brehov a toku, sluzia ako naraznikove zony s retencnou funkciou a mnoho dalsich. Ich odstranenim alebo prerusenim suvisleho pasu sa tieto funkcie narusia a prejavia sa niektore negativne javy, napr. erozia brehov, nestabilita vodneho koryta a pod. Nahradna vysadba nie je vzdy plnohodnotna, najma nie z hladiska biodiverzity a zachovania povodnych druhov organizmov. Tym sa znizi celkova biodiverzita a kvalita biocenoz.
Regulaciou vodneho toku (umelou upravou brehov, prehlbenim koryta, napriamenim toku a pod.) sa zmeni vodny rezim uzemia. Tyka sa to hlavne hladiny vody v koryte, rychlosti a samocistiacej schopnosti toku, jeho biologickej hodnoty a pod. Aj vystavbou vodnych diel sa zmeni celkovy charakter toku a tieto vplyvy budu este vyraznejsie.
Vsetky spomenute vplyvy alebo zmeny sa tykali priamo koryta Vahu a jeho bezprostrednej blizkosti. Zmeny v toku Vahu sa prejavia aj v sirsom okoli. Tu budu mat najvacsi vplyv na prirodne prostredie hlavne zmeny hladin podzemnych vod -- ich zvysenie alebo znizenie. Predpoklada sa, ze nastanu postupne zmeny v charaktere a zlozeni "prirodzenych" biocenoz, ktore by sa mali v najvacsej miere prejavit v priebehu 5--10 rokov po dokonceni projektu splavnenia.
Pre biotu luznych oblasti ma najvacsie negativne dosledky znizenie hladiny podzemnej vody a po zregulovani toku aj velmi obmedzeny vyskyt zaplav. Biotopy, ako su luzne lesy, mokrade, slepe a mrtve ramena, vlhke luky, ako aj vodne toky a ich brehy, su od vody velmi zavisle a zmenou vodneho rezimu nastanu aj v nich zmeny v neprospech luznych drevin, bylin, vzacnych vodnych a mokradovych druhov a spolocenstiev. Znamena to celkove ochudobnenie uzemia z hladiska druhovej i biotopovej diverzity.
Povodne luzne druhy rastlin a zivocichov su prisposobene, pripadne si vyzaduju periodicke zaplavy. Nepovodne druhy drevin (napr. slachtene topole), bylin a trav (umelo vysadene alebo nalietnute) maju v kritickej situacii mensiu stabilizacnu funkciu. Moze sa stat, ze prudy vody narusia vegetacny kryt, v dosledku coho sa zvysi erozia brehov, okolitej naraznikovej zony a pod. Tym sa narusi celkova stabilita uzemia a budu sa musiet vynalozit zvysene naklady na odstranovanie nasledkov a obnovu funkcii vegetacie v okoli toku.

Opatrenia na znizenie negativnych vplyvov splavnenia Vahu

Pri realizacii projektu splavnenia dolneho toku Vahu treba v co najvacsej miere zachovat prirodne (povodne) alebo prirodnym blizke biotopy, zachovat vyznamne chranene uzemia, genofondove plochy a pod., a to nielen fyzicky, ale aj zabezpecenim takeho vodneho rezimu, aby nenastala ich postupna likvidacia. Pre brehove porasty a nahradne lesne porasty treba zabezpecit dostatok povodnych drevin na vysadbu, ako aj potrebne mnozstvo vody a v medzihradzovom priestore zabezpecit aj pripadne simulovane povodne.
Obzvlast citlivym biotopom -- mokradiam, ramenam a pod. -- zabezpecit dostatocny prisun vody, a tak nedopustit ubytok vody v nich.
Pri vodnom diele s vacsou volnou hladinou vody, ktora by mohla sluzit hlavne vodnemu vtactvu a vodnym zivocichom (ako napr. VD Kralova) zabezpecit revitalizaciu az renaturaciu lokalit v jeho tesnej blizkosti a aj vo vacsej vzdialenosti. Takto by okrem technologickeho a plavebneho vyuzitia vod Vahu mohlo uzemie vodneho diela plnit aj niektore biologicko--ekologicke funkcie.

Navrh monitoringu

Z hladiska bioty odporucame v buducnosti dalej sledovat a hodnotit:

Literatura
Barancok, P., 1996: Splavnenie dolneho toku Vahu v useku Komarno -- Sered (zamer). Ekologicka vyznamnost a stupne zranitelnosti uzemia. UKE SAV, Bratislava, 46 pp. + 2 sady map.
Dobrovodska, M., Varsavova, M., 1995: Doplnujuce prieskumy a rozbory, okres Galanta. UKE SAV, Bratislava, 8 pp. + tabulka a mapy.
Fulmekova, V., Beres, J., 1995: Splavnenie dolneho Vahu v useku Komarno -- Sered, I. cast -- aktualizacia technickeho riesenia. Vyskumny ustav dopravny Zilina, Divizia vodnej dopravy Bratislava, 55 pp.
Hrnciarova, T., Miklos, L., 1995: Ochrana prirody okresu Nove Zamky. UKE SAV, Bratislava, 15 pp. + tabulka a mapy.
Kolektiv, 1994 a: Regionalny uzemny system ekologickej stability, okres Galanta. SAZP, oblastna pobocka Trnava, 60 pp. + mapy.
Kolektiv, 1994 b: Regionalny uzemny system ekologickej stability, okres Nove Zamky. SAZP, oblastna pobocka Nitra, 114 pp. + mapy.
Kolektiv, 1995: Regionalny uzemny system ekologickej stability, okres Komarno. SAZP, oblastna pobocka Nitra, stredisko Komarno, 191 pp. + mapy.

Tab. 1. Vyhlasene maloplosne chranene uzemia
 
C. Kategoria a nazov Katastralne uzemie Vymera [ha] Pocet [ks] Rok vyhl. Cislo vyhlasky
1. NPR Apali Komarno 166,5 - 1954 PK c. 4701/54-HSO
2. NPR Dubnik Vinohrady nad Vahom 165,19 - 1993 MZP SR c. 83/1993
3. PR Gemes Martovce 11,22 - 1993 MZP SR c. 83/1993
4. PR Listove jazero Vrbova nad Vahom 41,02 - 1988 MK SSR c. 1160/1988-32
5. PR Lohotsky mociar Kamenicna 24,13 - 1993 MZP SR c. 83/1993
6. PR Maly Ostrov Kamenicna 8,3 - 1993 MZP SR c. 83/1993
7. PR Vrbina Kamenicna 72,1 - 1993 MZP SR c. 83/1993
8. PP Babske jazierko Selice, Vlcany n.V. 3,52 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
9. PP Jahodnianske jazierka Neded 5,33 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
10. PP Strkovecke presypy Soporna 1,78 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
11. PP Trnovecke mrtve rameno Trnovec nad Vahom 6,58 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
12. PP Vlcianske mrtve rameno Vlcany 8,24 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
13. CHA Park v Seredi Sered 8,42 - 1993 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
14. CHA Park v Sali-Veci Sala 1,93 - 1983 Nariadenie ONV v Galante c. 11-V./1983
15. CHS Dedina Mladeze Dedina Mladeze - 83 - -
16. CHS Komarno Komarno - 91 - -
17. CHS Komarno Komarno - 27 - -
18. CHS Komarno Komarno - 20 - -
19. CHS Vrbova nad Vahom Vrbova nad Vahom - 7 - -

Tab. 2. Uzemia a casti prirody s predpokladom na vyhlasenie za chranene alebo uzemia a casti prirody s vyznamnymi biologickymi a estetickymi prvkami
 
1. Navrh. PR Aluvium Nitry Komarno, Svaty Peter, Hurbanovo, Martovce
2. Navrh. PR Cepen Sered
3. Navrh. PR Komocin Komarno
4. Navrh. PR Pasienok Soporna
5. Navrh. PR Vinohradske strane Vinohrady nad Vahom
6. Navrh. CHA Mokra luka Komarno
7. Navrh. CHA Na Garazde Galanta
8. Aluvium Vazskeho Dunaja Dedina Mladeze, Kolarovo, Nesvady, Kamenicna, Komarno(cely usek aluvia Vahu v ramci okresu Komarno, hodnotne useky na uzemi okresov Nove Zamky a Galanta)
9. Babsky haj Selice
10. Dlhy les Soporna
11. Dolna Cepen Sered
12. Hajna Kolarovo
13. Kanal Dudvah Zlatna na Ostrove, Kamenicna, Calovec
14. Komarno -- slatinna luka Komarno
15. Landor -- Gamota -- Ruzova Hurbanovo, Svaty Peter, Komarno
16. Majsin Soporna
17. Sered -- Dolna Streda Sered
18. Velke Luky Nesvady, Imel, Kolarovo, Martovce, Vrbova nad Vahom
19. Vrbiny a luky pri Komoci a Andovciach Komoca, Zemne, Andovce, Nove Zamky
20. Drobne lesiky na uzemi okresov Nesvady a i.
NPR - narodna prirodna rezervacia
PR - prirodna rezervacia
PP - prirodna pamiatka
CHA - chraneny areal
CHS - chraneny strom

Text k mape
1. Chranene uzemia v zaujmovom uzemi projektu splavnenia Vahu


Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 6
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa