Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3

Zavery a odporucania narodnej konferencie Strategia environmentalnej vychovy a vzdelavania na skolach

1. Zavery z 1. konferencie prispeli k rozvoju a skvalitneniu environmentalneho vzdelavania. Ovplyvnili pristup k problematike environmentalneho vzdelavania na vladnej a mimovladnej urovni, kde boli akceptovane vsetky najzavaznejsie odporucania konferencie.
2. Narodna konferencia je sirokou poznatkovou zakladnou pre pracu Koordinacnej komisie pre oblast environmentalnej vychovy a vzdelavania pri MZP SR.
3. Narodna konferencia umoznila vymenu poznatkov a poskytla prehlad o stave vyucby, nazoroch a vela faktografickych poznatkov o environmentalnej vychove a vzdelavani na Slovensku. Prejavila sa velka roznorodost chapania problematiky zivotneho prostredia a pristupu k vyucbe.
4. Prejavil sa vyznamny narast odbornikov, ktori sa zaujimaju alebo realizuju pri environmentalnej vychove a vzdelavani obyvatelstva. Tento zaujem treba vhodnymi formami podchytit.
Ucastnici konferencie odporucaju:
5. Rozpracovat podklady a materialy pre strategiu environmentalnej vychovy a vzdelavania, ako boj proti nevedomosti a lahostajnosti, so zretelom na cielove skupiny absolventov a na obsah a formu vyucby.
6. Organizovat kazde 2 roky narodnu konferenciu o strategii environmentalnej vychovy a vzdelavania ako ramcove, systemovo zamerane podujatie, ktore bude jednou z hlavnych aktivit Stalej konferencie pre ekologicke a environmentalne vzdelavanie a vychovu.
7. So zretelom na roznorodost problematiky nie je mozne na narodnych konferenciach venovat sa do hlbky vsetkym oblastiam environmentalnej vychovy a vzdelavania. Odporuca sa organizovat kazde 2 roky specializovane seminare pre jednotlive stupne a formy vzdelavania.
8. Rozsirit posobnost Koordinacnej komisie pre oblast environmentalnej vychovy a vzdelavania pri MZP SR na vsetky rezorty a institucie zainteresovane do environmentalnej problematiky.
9. Pripravit system vzdelavania na dvoch urovniach. -- Aktualna uroven -- s cielom zapojit do ekologickej a environmentalnej vyucby a vychovy sucasne vsetky stupne vzdelavania.-- Postupna uroven -- s cielom zabezpecit plynule, na systemovom principe, vychovu od predskolskeho veku cez I. a II. stupen, vysoke skoly, postgradualy, az po treti vek.

+Vysoke skoly a univerzity tretieho veku++

. V oblasti riadenia nadalej podporovat pod gestorstvom MZP SR cinnost stalej expertnej skupiny pre environmentalizaciu a ekologizaciu vychovy a vzdelavania na vysokych skolach s dlhodobou posobnostou na tvorbu koncepcie uceleneho systemu ekologickej a environmentalnej vychovy a vzdelavania na vysokych skolach.
. V oblasti struktury vzdelavania uskutocnit environmentalizaciu a ekologizaciu vsetkych studijnych planov odborneho a pedagogickeho smeru studia zaradenim povinnych studijnych predmetov, tzv. environmentalneho minima, do nizsich rocnikov studia.
Koncepcne dopracovat obsahove zameranie medziodboroveho studia s vyprofilovanim prierezovych poznatkov z tzv. environmentalne orientovanych poznatkovych blokov.
. V ucitelskom smere studia iniciovat studijne aprobacie environmentalistika, ekologia alebo environmentalna ekologia a dalsi predmet.
. V institucionalnej oblasti posilnovat ekologicky a environmentalne zamerane katedry a fakulty a v zavislosti od spolocenskej poziadavky zriadovat nove ekologicke a environmentalne katedry, dalsie pracoviska vysokych skol tohto zamerania a spolocne zdruzene pracoviska pre vyskum a vyucbu v starostlivosti o zivotne prostredie medzi fakultami vysokych skol a ustavmi SAV.
. V oblasti informatiky vybudovat, trvalo udrziavat a aktualizovat databazu z environmentalnej oblasti a spristupnit ju prostrednictvom SANET-u. Treba zabezpecit informacie:
-- o ekologickych a environmentalnych studijnych odboroch, studijnych odboroch s environmentalnym zameranim a ich studijnych programoch,
-- o stave ekologizacie a environmentalizacie studijnych planov a ucebnych osnov environmentalne zameranych studijnych predmetov, a to osobitne pre studijne odbory odborneho a pedagogickeho smeru studia na fakultach vysokych skol v SR,
-- o vybranych informaciach zo zahranicia,
-- o environmentalne zameranych aktivitach na vysokych skolach i mimo nich,
-- o odbornikoch -- environmentalistoch.
. Osobitnu starostlivost venovat vysokym skolam medicinskeho zamerania a so spolocenskovednou a umeleckou orientaciou, na ktorych sa environmentalne vzdelavanie a vychova systematicky a celoplosne doteraz uplatnovali iba v malej miere.
. Podporit prakticku seminarnu vyucbu, rozsirit rozsah praktickych cviceni a foriem vyucby podporujucich aktivny pristup pri ziskavani vedomosti a uplatnovani syntetickeho pristupu.
. Uskutocnovat pracovne seminare pre otazky ekologickej a environmentalnej terminologie.
. Vypracovat navrh osnovy predmetu ekologicke zaklady zivotneho prostredia alebo environmentalna ekologia, ako sucasti predmetov vseobecneho zakladu v I. rocniku vsetkych vysokych skol.
. Vypracovat navrh na spolocny zaklad studia ekologie a environmentalistiky v ramci predmetov povinnych, riadeneho a volneho vyberu pre fakulty pripravujuce ekologov a environmentalistov.
. Vypracovat navrh na celkove profily absolventov studia ekologickeho a environmentalneho zamerania, v sulade s poziadavkami na ich uplatnenie v praxi.
. Nedostatkom je skutocnost, ze v Akreditacnej komisii, poradnom organe vlady pri MS SR, nie su zastupeni odbornici z ekologie a environmentalistiky.
. Odporuca sa do pozornosti casopis Zivotne prostredie, ktory sa 30 rokov venuje otazkam a problemom vyuzitelnym v procese vyucby ekologie a environmentalistiky.

+Stredne skoly++

. Dopracovat a schvalit environmentalne minimum -- ucebne osnovy environmentalnej vychovy pre zakladne a stredne skoly -- a v nadvaznosti na to zabezpecit vydanie odborno-metodickych publikacii a materialov pre ucitelov a ziakov.
. Pravidelne organizovat inovacne a specializacne postgradualne studium a kurzy i dalsie podujatia na temu "environmentalna vychova na strednych skolach pre ucitelov prirodovednych i spolocenskovednych predmetov" prostrednictvom metodickych centier a Statneho pedagogickeho ustavu v Bratislave a vydavat k nim (alebo zabezpecit) odborno-metodicke materialy pre ucitelov.
. Zabezpecit, aby sucastou pripravovanej inovacie ucebnych osnov strednych skol bola aj vyrazna environmentalizacia a ekologizacia ich obsahu. Osobitne posudit obsah odbornych predmetov na SOS a SOU podla skupin studijnych a ucebnych odborov a urobit ich upravy, alebo vypracovat k nim odborno-metodicke materialy environmentalneho charakteru. V novych osnovach odstranit encyklopedicky pristup, aby mal ucitel dostatok casu aj na environmentalnu vychovu.
. Zvazit moznosti zavedenia povinneho predmetu environmentalna vychova do ucebnych planov strednych skol. Vypracovat ucebne osnovy volitelneho a nepovinneho predmetu environmentalistika a o tento predmet doplnit zoznamy volitelnych a nepovinnych predmetov na strednych skolach.
. Nadviazat na sirsiu a ucinnejsiu spolupracu strednych skol s mimorezortnymi a mimovladnymi organizaciami a instituciami ekologickeho a environmentalneho zamerania, s cielom integrovat financne, materialne, personalne a dalsie moznosti v zaujme kvalitnej pripravy a realizacie vhodnych mimovyucovacich a mimoskolskych aktivit, podujati pre ucitelov a ziakov.
. Rozpracovat vysledky prieskumov environmentalneho vedomia ziakov strednych skol, ktore uskutocnilo Ustredne inspekcne centrum v Bratislave r. 1995 a Statny institut odborneho vzdelavania r. 1994, publikovat informacie a zavery z nich a vyuzit ich v priprave a dalsom vzdelavani ucitelov i pri vypracuvani odborno-metodickych materialov.
. Zavedenie povinnych predmetov Eticka vychova a Nabozenska vychova do praxe strednych skol nespajat s rusenim predmetu Zaklady ekologie a Ekologia v pripade, ze v 1. rocniku studia je v ucebnom plane maximalny pocet hodin.
. Zaradit do katalogov povolani profesie absolventov specializacii strednych skol so studijnymi odbormi ekologickeho zamerania.
. Vytvorit v Slovenskej televizii uceleny system vzdelavacich programov ekologicky a environmentalne zameranych tak, aby bol vhodny i pre zakladne a stredne skoly. Televiznu reklamu spajat so sotmi zameranymi ekologicky a environmentalne.
. Zvyraznit environmentalny charakter cviceni a kurzov na ochranu cloveka a prirody, ktore sa konaju v 1.--3. rocniku studia.
. Vyucovanie predmetov Ekologia a Zaklady ekologie orientovat na problematiku vseobecnej ekologie, akceptujucej eticke a racionalne pristupy cloveka vo vztahu k prirode.
. Podporovat projekt UNESCO, zamerany na vzdelavanie ucitelov strednych skol, ktory bude realizovat Statny institut odbornej vychovy, Vysoka skola pedagogicka v Nitre a metodicke centra.
. Na dalsej konferencii o environmentalnej vychove, ako aj na podobnych podujatiach pre ucitelov, zabezpecit aj ponuky, resp. predaj vhodnych publikacii a materialov ekologickeho a environmentalneho charakteru.
+Zakladne skoly a predskolske zariadenia++
Ucastnici sekcie pre zakladne skoly a predskolske zariadenia odporucaju:
. Pokracovat v tvorivom skvalitnovani a realizacii environmentalnej vychovy na skolach pripravou ucitelov formou seminarov, workshopov, treningov s podporou metodickych oddeleni SS, metodickych centier a Statneho pedagogickeho ustavu.
. Iniciovat vytvaranie databaz z existujucich materialov pri skolach, a tak umoznit zvysenie informovanosti zaujemcov z radov pedagogov o realizovane aktivity v environmentalnej vychove.
. Hladat vsetky mozne formy komunikacie medzi pedagogmi, umoznovat prezentaciu ucitelom s dobrymi skusenostami v tejto oblasti.
. Financne podporovat zo strany MS SR realizaciu praktickej cinnosti environmentalnej vychovy.
. Podporovat rozsirovanie narodnej siete skol podporujucich zdravie, a tak komplexne posobit na humannost vo vzdelavani a na formovanie noveho zivotneho stylu.
. Pri realizacii environmentalnej vychovy hladat sposoby spoluprace s mimovladnymi organizaciami a centrami volneho casu s cielom vyuzit ich skusenosti z environmentalnej vychovy.
. Sucastou environmentalnej vychovy musi byt komplexne posobenie na osobnost ziaka, ktora je rozhodujuca pre vyuzitie poznatkov v jeho konani. Umoznit ucitelom vyuzivat integrovane tematicke vyucovanie ako jednu z efektivnych metod formovania osobnosti.
. Budovat na metodickych oddeleniach SS a metodickych centrach kniznice s literaturou orientovanou na vsetky temy relevantne k environmentalnej vychove a poskytovat pravidelne informacie o prirastkoch v pedagogickej tlaci (Pedagogicke spektrum).
. Vyuzit zamery z prieskumu o uplatnovani environmentalnej vychovy na skolach a urovni environmentalneho vedomia ziakov na ZS pri praktickom uplatnovani environmentalnej vychovy v cinnosti skol.
. Prijat ucebne osnovy pre ZS a SS "environmentalne minimum" ako nadpredmetovy model environmentalnej vychovy na skolach. Realizacia interdisciplinarneho pristpu k environmentalnej vychove prispeje k jej globalnemu ponatiu uz v ZS.

+Environmentalizacia zaujmovych a mimoskolskych aktivit++

• . Pokracovat v prehlbovani komunikacie a spoluprace v oblasti environmentalnej vychovy medzi statnymi a mimovladnymi organizaciami a podporovat overene projekty a inovativne projekty environmentalnej vychovy mimovladnych organizacii.
• . Vytvorit vacsi priestor v ucebnych osnovach pre prakticku environmentalnu vychovu v terene a chapat ju ako sucast standardneho vyucovacieho procesu (nie ako nadstandardne vyucovanie).
• . Vytvorit financne prostriedky pre skoly, aby sa mohli zucastnovat programov environmentalnej vychovy v centrach environmentalnej vychovy.
• . Vytvorit fond specializovany na podporu environmentalnej vychovy.
• . Iniciovat vypracovanie legislativnej podpory sponzorovania projektov environmentalnej vychovy realizovanych mimovladnymi organizaciami (napriklad danove ulavy sponzorov).
• . Umoznit centram volneho casu a centram environmentalnej vychovy vstupovat do vyucovacieho procesu (reviziou existujucej vyhlasky).
• . V sulade so zavermi 28. generalnej konferencie UNESCO zaviest pojem celozivotne vzdelavanie, ktore ma dve zlozky -- formalnu a neformalnu -- a nahradit nim pojmy skolske vzdelavanie a mimoskolska vychova.