ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
K sucasnemu stavu a rozvijaniu environmentalnej vychovy a vzdelavania
v pedagogickom smere vysokoskolskeho studia
L. Seko: To the Present State and Development of Environmental Education
in Pedagogical Line of University Study. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 3,
...., 1996.
In the study programs of pedagogical line of university study environmentalization
of the content of education and teaching has at present in intension of
sustainability development different level. It advanced to the most significantly
in study branches of natural sciences, environmentalization of the content
of study plans concerned everybody, also the so called non-environmental
study lines and objects.
From the viewpoint of aims of National strategy of environmental education
we suggest:
-- In the study programs of pedagogical study line in every university
study branches initiate in lower classes the so called environmental minimum.
-- In other study branches finished by curricula the environmentalization
of the content of education to care of the environment.
-- To prepare the graduates of pedagogical study line in the qualifications:
environmentalistics - biology, geography, chemistry, history, resp. international
language.
-- To be effective in formation of a new orientation of value - attitudes
to care of the environment on the principles of the strategy of sustainable
development of life.
-- In the field of information science to form in the Centre of environmental
education (SOFRON) at the Faculty of Natural Science of Comenius University
in Bratislava a database for the computer network SANET MS SR.
Environmentalnu vychovu povazujeme za proces celozivotneho vzdelavania
a vychovy obyvatelov k starostlivosti o zivotne prostredie. Jej zaklady
sa formuju uz v predskolskom, podstatne sa rozvijaju v skolskom obdobi.
To si vyzaduje stanovit ciele a obsah skolskeho i mimoskolskeho systemu
environmentalnej vychovy. Zastavame nazor, ze cielom environmentalnej vychovy
je:
l. Poskytnut poznatkovu bazu na pochopenie javov a vztahov v zivotnom
prostredi, ako aj poznatky na riesenie modelovych problemov suvisiacich
so starostlivostou o zivotne prostredie.
2. Subezne vytvarat novu hodnotovu orientaciu a postoje cloveka vo
vztahu k prirodnemu systemu zivotneho prostredia na principoch tzv. neantropickej
etiky, ktorej podstatou je respektovanie rovnakeho prava na zivot vsetkych
organizmov.
Obsah poznatkovej bazy je dany nielen stavom studia vednych odborov a spolocenskej
aplikacie poznatkov o zivotnom prostredi, ale najma upravou environmentalnych
poznatkov na vek skolskej mladeze a organizaciou vedomostnej urovne na
jednotlivych stupnoch skol. Pri formovani noveho hodnotoveho systemu treba
skumat vysledky vedeckej i technickej tvorivosti nielen vo vztahu k ekonomickemu
ci socialnemu efektu, ale predovsetkym k moznym environmentalnym rizikam
a ziskane poznatky transformovat do socialnych aktivit spolocnosti, hlavne
do vychovneho systemu. Zaklady vychovy k starostlivosti o zivotne prostredie
sa formuju, ako sme uz spomenuli, najma v skolskom obdobi. Z hladiska implantacie
zasad statnej environmentalnej politiky do oblasti environmentalnej vychovy
a vzdelavania v skolskej sustave vynara sa potreba venovat pozornost najma
priprave buducich pedagogov pre rozne druhy a stupne skol. Na tradicnych
univerzitach sa preto okrem odborneho studia rozvija aj pedagogicky smer
pre zakladne a stredne skoly.
V sucasnosti je environmentalizacia obsahu vzdelavania v studijnych
programoch pedagogickeho smeru znacne rozdielna. Vyplyva to predovsetkym
zo stavu studia prirodovednych a spolocenskovednych odborov k zivotnemu
prostrediu a transformacie poznatkov do vzdelavacieho procesu.
Environmentalizacia obsahu vzdelavania v pedagogickom smere najvyraznejsie
postupila v prirodovednych studijnych odboroch (geografia, biologia, chemia,
fyzika). Su tu vsak urcite rozdiely. Napr. v studijnom odbore biologia
vyraznejsie postupila ekologizacia a ekosozologizacia studijnych programov
pri tvorbe studijnych planov a osnov. V studijnom odbore geografia je vyrazny
posun v environmentalizacii studijneho programu k starostlivosti o zivotne
prostredie, najma na poznatky o vazbach krajinneho systemu z hladiska ochrany
a tvorby zivotneho prostredia. V studijnom odbore chemia sa environmentalizacia
obsahu vzdelavania orientuje napr. na technologiu spracovania odpadov a
pod.
V pedagogickom smere sa vyzaduje environmentalizacia obsahu studijnych
planov nielen tych studijnych odborov, ktore su zamerane na vazby medzi
prvkami prirodneho a socialno-ekonomickeho systemu zivotneho prostredia
cloveka, ale neenvironmentalnych studijnych odborov.
Z hladiska cielov Narodnej strategie environmentalnej vychovy, vychadzajucej
zo Statnej strategie environmentalnej politiky, treba na fakultach s pedagogickym
smerom studia dosiahnut environmentalizaciu vyucby vo vsetkych studijnych
odboroch, aby vsetci absolventi ziskali (aspon minimalne) odborne poznatky
k starostlivosti o zivotne prostredie.
Vzhladom na to, ze absentuje vedny odbor environmentalistika a tradicne
vedne odbory rozvijaju z vlastneho predmetu studia pristupy prevazne k
jednotlivym zlozkam zivotneho prostredia, ich vystupy maju ciastkovy charakter,
takto sa dostavaju aj do studijnych programov a neposkytuju komplexne poznatky
o zivotnom prostredi.
V sucasnosti v studijnych programoch pedagogickeho i odborneho smeru
studia absentuje predmet, ktory by komplexne a kompletne poskytoval poznatkovu
bazu o fungovani supersystemu, akym bezosporu zivotne prostredie je. Preto
odporucame, aby v studijnych planoch pre nizsie rocniky vsetkych studijnych
odborov pedagogickeho smeru boli zaradene povinne predmety, tzv. environmentalne
minimum: Nauka o zivotnom prostredi (Environmentalistika) a Ekologia. V
ostatnych studijnych predmetoch treba dotvorit osnovami proces environmentalizacie
obsahu vzdelavania k starostlivosti o zivotne prostredie.
V sulade s cielmi Medzinarodneho vzdelavacieho programu o zivotnom
prostredi (IEEP), organizovaneho UNESCO a UNEP v prvej polovici poslednej
dekady nasho storocia vyprofiloval studijny odbor Environmentalistika.
Prirodovedecka fakulta UK v Bratislave zabezpecuje pripravu frekventantov
v studijnom odbore environmentalistika v kombinacii s biologiou alebo chemiou.
Budovanie hodnotovej orientacie a postojov k starostlivosti o zivotne
prostredie v intenciach trvalo udrzatelneho rozvoja si vyzaduje osvojenie
noveho systemu hodnot na principoch spominanej tzv. neantropickej etiky.
Pri formovani vedomia posluchacov treba dbat na to, aby sa principy noveho
hodnotoveho systemu vychovne rozvijali:
l. nielen pocas procesu vyucby, ale vo vsetkych ostatnych cinnostiach
fakult pri naplnani konkretnych spolocenskych a ekonomickych potrieb,
2.zapajanim sa do riesenia vedeckovyskumnych programov katedier, ustavov,
SVOC, terennych prac, exkurzii, skolskych praxi a pod.
Osobitnym problemom je dalsie vzdelavanie absolventov po nastupeni do praxe.
Z tohto hladiska odporucame organizovat:
-- Kratkodobe kurzy environmentalnej vychovy pre ucitelov, riaditelov,
inspektorov, pedagogickych poradcov a zamestnancov skolskych sprav.
-- Kratkodobe kurzy pre ucitelov o stave a rieseni environmentalnych
problemov v regione a moznostiach vyuzitia GIS v environmentalnej vychove.
Prostrednictvom metodickych centier zabezpecit:
-- specializovane skolenia o interaktivnych metodach a modeloch vyucby,
o priprave osnov vychovnovzdelavacich programov a ucebnych osnov,
-- poradenstvo pre pedagogov,
-- sustavnu informovanost,
-- postgradualne studium zamerane na didaktiku environmentalistiky.
Dalsi problem v environmentalnej vychove predstavuje informatika. V sucasnosti
je nedostatok pristupnych databaz o stave environmentalizacie obsahu vzdelavania
a vychovy na vsetkych stupnoch a druhoch skol. Na zaklade zaverov 1. narodnej
konferencie "Strategia environmentalnej vychovy a vzdelavania na skolach
a vo svete" z aprila l994 a poverenia Ministerstva skolstva SR sa na vysokych
skolach zacala budovat databaza informacneho systemu v Centre environmentalnej
vychovy (SOFRON) na Prirodovedeckej fakulte UK v Bratislave pre pocitacovu
siet SANET MS SR. Databaza obsahuje udaje o environmentalne orientovanych
studijnych odboroch a o stave environmentalizacie studijnych planov a osnov
predmetov odborneho a pedagogickeho smeru studia na fakultach vysokych
skol Slovenskej republiky. Dalej sa budu budovat, udrziavat a aktualizovat
databazy o vybranych informaciach zo zahranicia, environmentalne zameranych
aktivitach na vysokych skolach a mimo nich a o odbornikoch -- environmenatlistoch.
CEV (SOFRON) organizuje textove subory tak, aby pocitacova siet SANET
MS SR bola k dispozicii vsetkym uzivatelom. To vsak vyzaduje, aby jednotlive
fakulty VS prostrednictvom serverov v programe GOPHER, resp. WWW, poskytovali
pozadovane udaje o svojich studijnych programoch.
Budovanie takehoto informacneho systemu, ktory posluzi vsetkym uzivatelom,
vyzaduje pochopenie nielen partnerskych fakult vysokych skol, ale aj podporu
MS SR. Cinnost informacneho centra v sucasnosti zabezpecuju pracovnici
Katedry ekosozologie a fyziotaktiky a Centralneho vypoctoveho strediska
PRIF UK v Bratislave.
Environmentalizacia obsahu vzdelavania a vychovy v intenciach trvalo
udrzatelneho rozvoja ma v studijnych programoch pedagogickeho smeru vysokoskolskeho
studia v sucasnosti rozdielnu uroven. Najvyraznejsie postupila v prirodovednych
studijnych odboroch. Environmentalizacia obsahu studijnych planov a osnov
sa vsak tyka vsetkych, aj tzv. neenvironmentalnych studijnych odborov a
predmetov.
Z hladiska cielov tvorby Narodnej strategie environmentalnej vychovy
odporucame:
. V studijnych programoch pedagogickeho smeru studia vo vsetkych vysokoskolskych
studijnych odboroch zaradit v nizsich rocnikoch tvz. environmentalne minimum.
. V ostatnych studijnych predmetoch dotvorit osnovami environmentalizaciu
obsahu vzdelavania k starostlivosti o zivotne prostredie.
. Pripravovat absolventov pedagogickeho smeru studia v studijnych aprobaciach:
environmentalistika -- biologia, geografia, chemia, historia, resp. svetovy
jazyk.
. Vychovne posobit na utvaranie novej hodnotovej orientacie -- postojov
k starostlivosti o zivotne prostredie na principoch strategie trvale udrzatelneho
zivota,
. V oblasti informatiky budovat v Centre environmentalnej vychovy (SOFRON)
na Prirodovedeckej fakulte UK v Bratislave databazu pre pocitacovu siet
SANET MS SR.
+Literatura++
Lisicky, M. J., l99l: Zivotne prostredie ako vyskumny a vychovny problem.
In Stredoeuropsky seminar o zivotnom prostredi. SZOPK, p. 9--l3.
Lisicky, M. J., l992: Ekologicka, ale najma environmentalna vychova.
Zivot. Prostr., l, p. 5--7.
Ruzicka, M., l992: Usilie o ekologicku gramotnost. Zivot. Prostr.,
l, p. 2l--22.
Ruzicka, M., l993: Practical Seminar Study Teaching of Ecology. Acta
Environmenalica UC (Bratislava), L, p. 37--42.
Seko, L., l994: K environmentalizacii obsahu vzdelavania a vychovy
na vysokych skolach. Zbornik konferencie "Strategia environmentalneho vzdelavania
a vychovy na skolach Slovenskej republiky a vo svete". Strom zivota a MSaV
SR, p. 54--6O.
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa