ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3


MILAN RUZICKA

Aktualne problemy akologickeho a environmentalneho vzdelavania

M. Ruzicka: Actual Problems of Ecological and Environmental Education. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 3, ...., 1996.
In the system of environmental education and teaching is gradually differentiated the teaching of ecology from ecological bases of environmentalistics and the proper content of environmentalistics. This differentiation sets out from the system approach to environmental education of population of pre-school age, through certain degrees of secondary schools, universities and after-school education up to the third age. The synthesis of these orientations can represent a nascent trend in ecology profiling as environmental ecology.
On both National Conferences on the strategy of environmental education and teaching in the schools of the Slovak Republic and in the world, in the year 1994 and 1995 were accepted the conclusions and proposals of single sections. It may be stated that important measures have been carried out in the spirit of these conclusions enabling the intensification of the efforts in formation of the strategy and concrete steps in environmental and ecological education at schools and after them.
 

V systeme environmentalnej vychovy a vzdelavania sa postupne zacina diferencovat vyucba ekologie od ekologickych zakladov environmentalistiky a vlastnej environmentalistiky. Tato diferenciacia vychadza zo systemoveho pristupu k environmentalnej vychove a vzdelavaniu obyvatelstva od predskolskeho veku cez zakladne, stredne a vysoke skoly a mimoskolsku vychovu az po treti vek. Syntezu tychto troch zamerani moze predstavovat rodiaci sa aplikovany smer v ekologii, ktory sa profiluje ako environmentalna ekologia.
Ekologia sa definuje ako vedna disciplina zaoberajuca sa vztahmi a procesmi prebiehajucimi medzi zivymi organizmami navzajom a ich prostredim, kym environmentalistika sa chape ako odbor zaoberajuci sa vztahmi a procesmi medzi vsetkymi druhmi ludskej cinnosti a prostredim, v ktorom sa realizuju. Velky rozsah a roznorodost ludskych aktivit a specifickost ich posobenia na prostredie neumoznuju jednoznacne formulovat nauku o zivotnom prostredi, t. j. environmentalistiku, ako vednu disciplinu. Rozpada sa na cely rad smerov a zamerani, pretoze pri rieseni environmentalnych problemov sa uplatnuju prakticky vsetky vedne a technicke discipliny. Rodiaci sa smer -- environmentalna ekologia -- rozvija ekologicke principy, kore sa opieraju o zaklady ekologie, pre potreby environmentalistiky. Tak, ako je pestra a roznoroda problematika environmetalistiky po stranke vecnej, tak musi byt jednotny jej ekologicky princip interakcie clovek a prostredie.
Na prvej konferencii o strategii environmentalneho vzdelavania a vychovy na skolach SR a vo svete r. 1994 sa v jednom z piatich bodov vseobecnych zaverov zdoraznuje potreba ="pri uprave obsahu vychovy a vzdelavania odlisovat v ucebnych planoch, ale najma v osnovach, ekologiu ako vednu disciplinu a environmentalistiku ako nove medziodborove zameranie, ktore vychadza z ekologickych principov a aplikuje ich do vsetkych smerov ludskej cinnosti"==. V sulade s tym vznikla uz r. 1994 Katedra ekologie a environmentalistiky na Fakulte prirodnych vied Vysokej skoly pedagogickej v Nitre a od r. 1995 sa Fakulta ekologie na TU vo Zvolene premenovala na Fakultu ekologie a environmentalistiky, pricom sa vytvorili nove odbory -- vseobecna ekologia, aplikovana ekologia a environmentalistika. S environmentalnou vychovou a vzdelavanim zacala Prirodovedecka fakulta UK v Bratislave, uz r. 1980 sa profilovali environmentalne specializacie a r. 1990 vznikla sekcia environmentalistiky a specializovane katedry. Nastupena cesta smeruje k zabezpeceniu interdisciplinarnych pristupov pri vychovnom a vzdelavacom procese na skolach z hladiska environmentalnej vychovy, nielen pri vychove odbornikov, ale najma ucitelov.
Medzi dalsie konkretne kroky, ktore naplnaju spominanych pat bodov vseobecnych zaverov, patri ustanovenie Koordinacnej komisie pre oblast environmentalneho vzdelavania a vychovy pri Ministerstve zivotneho prostredia SR, deklarovanej sice ako poradny organ MZP SR, personalnym zlozenim vsak reprezentujucej aj zaujmy Ministerstva skolstva SR. V sucasnosti sa pripravuje navrh dohody medzi ministerstvami SR zainteresovanymi na environmentalnom a ekologickom vzdelavani a vychove o vytvoreni medzirezortnej koordinacnej komisie. Tato dohoda vychadza z principu, ze pri tvorbe politiky, koncepcie a strategie v tejto oblasti je ucelne spolupracovat a postupovat koordinovane. Po doplneni o predstavitelov zainteresovanych ministerstiev by Komisia MZP SR splnala aj funkciu medzirezortnej komisie.
Koordinacna komisia ma pri environmentalnom a ekologickom vzdelavani a vychove za ulohu:

Pri plneni tychto uloh spolupracovat so sirokym okruhom rezortnych i mimorezortnych odbornych, zaujmovych a vedeckych institucii. Komisia bude rozvijat konkretnu cinnost, predbezne v piatich subkomisiach: pre vychovu prostrednictvom mimovladnych organizacii, pre mimoskolsku vychovu, pre zakladne skoly a predskolske zariadenia, pre stredne skoly a pre vysoke skoly. Subkomisia pre vysoke skoly je totozna so stalou expertnou skupinou pre environmentalnu a ekologicku vychovu a vzdelavanie na vysokych skolach, ktora bola ustanovena pri MS SR r. 1994, v sulade so zavermi narodnej konferencie r. 1994.
Komisia bude iniciovat a zabezpecovat program ekologickej a environmentalnej vychovy a vzdelavania v SR v ramci spracuvania koncepcie starostlivosti o zivotne prostredie SR. Bude sa opierat pritom o siroky okruh spolupracovnikov, najma v ramci projektu Phare ="Environmental Education and Awareness in Slovakia".== Sucasne bude treba vyjasnit otazku vytvorenia narodneho poradneho a koordinacneho centra, v zmysle kapitoly 36 Agendy 21 Konferencie OSN v Riu a ustanovenia Stalej konferencie pre ekologicke a environmentalne vzdelavanie a vychovu.
Rozpracovane a rozsirene odporucania sekcie vysokych skol z konferencie r. 1994 sa premietli do ="Rozvojovych zamerov environmentalnej vychovy a vzdelavania na vysokych skolach v SR".== Ako programovy ciel sa tu zdoraznuje trvaleho obnovovanie kvalitativnej stranky vzdelavania, ktore sa musi opierat o najnovsie poznatky vedy a techniky. Pritom treba rozsirovat obsah vyucby a institucionalnu vedecko-pedagogicku zakladnu v ekologii a environmentalistike. Sucasne sa rozpracovali opatrenia na dosiahnutie programoveho ciela v oblasti riadenia, struktury a vzdelavania v institucionalnej oblasti a v informatike. V sulade s tym sa pod gestorstvom MS SR vytvorila stala expertna skupina na tvorbu koncepcie uceleneho systemu ekologickej a environmentalnej vychovy a vzdelavania na vysokych skolach, ktora bude posobit pri uskutocnovani naznacenych rozvojovych zamerov. Medzi aktualne ulohy patri napriklad zamer vypracovat navrh osnovy predmetu ekologicke zaklady environmentalistiky, ako sucasti predmetov vseobecneho zakladu v I. rocniku vsetkych vysokych skol. Na to nadvazuje zamer vypracovat navrh na spolocny zaklad studia ekologie a environmentalistiky v ramci predmetov povinnych, riadeneho a volneho vyberu pre fakulty pripravujuce ekologov a environmentalistov. S tym suvisi aj zamer vypracovat navrh na cielove profily absolventov studia tohto zamerania, ktore budu v sulade s poziadavkami na ich uplatnenie na trhu prace.
Vyucba a vzdelavanie sa musia zabezpecovat vo vseobecnej a systemovej ekologii, vseobecnej a specialnej environmentalistike. Predmety, ktore budu tvorit obsah vyucby, mozno systemovo usporiadat do niekolkych tematickych okruhov. Predbezne je moznost ich usporiadania nasledujuca:

Odbor:+ EKOLOGIA++

Smery:= vseobecna ekologia,
ekologia populacii organizmov a cloveka,
systemova ekologia,
aplikovana ekologia. ==
V tychto smeroch su obsiahnute zaklady ekologie z teoretickeho, filozofickeho, metodologickeho a didaktickeho hladiska. Patri sem aj vseobecna ekologia so zameranim na ekologiu organizmov a cloveka, na autekologiu druhov a ekologicku fyziologiu. Systemova ekologia je chapana v celej sirke ekologickych systemov na urovni terestrickych a vodnych ekosystemov a ekologie krajiny ako supersystemu. Vyznamnu sucast tvori systemovy pristup zalozeny na systemovej analyze, synteze a modelovani. Aplikovana ekologia, z hladiska uplatnenia teoretickych a metodickych poznatkov ekologie, v principoch a zasadach cinnosti cloveka. Ekologicke zaklady diverzity prostredia so zretelom na ochranu a zveladovanie genofondu, biodiverzity na urovni biotopov, lokality, uzemia a regionu.

Odbor:+ ENVIRONMENTALNA EKOLOGIA++

Smery:= ekologicke zaklady environmentalistiky,
ekologia prirodnych zdrojov,
ekologia environmentalnych uzemnych systemov,
krajinne planovanie a krajinarska tvorba.==
Mozeme sem zahrnut ekologicke zaklady vseobecnej a specialnej environmentalistiky, ekologiu obnovitelnych prirodnych zdrojov tvorenych podou, vodou, ovzdusim, biotou a priestorom, dalej neobnovitelnych nerastnych zdrojov a energetickych zdrojov. Zo systemoveho hladiska sa sleduju environmentalne uzemne systemy rekreacne, lesne, polnohospodarske, urbanizovane, priemyselne a celostne regionalne. Problematiku zavrsuje krajinne planovanie a krajinarska tvorba na ekologickych principoch na urovni lokalnej, regionalnej a globalnej.

Odbor: +ENVIRONMENTALISTIKA++

Smery: =vlastnosti a kvalita zloziek zivotneho prostredia,
environmentalna synergetika,
environmentalny manazment vyuzivania prirodnych zdrojov,
environmentalne technologie,
ekologizacia riadenia a hospodarenia,
pravne a politicke hladiska environmentalistiky.==
Vychadza sa z vlastnosti a ekologickych limitov pre hodnotenie ovzdusia, pody, vody, bioty a zdravia cloveka. Synergicke posobenie roznych faktorov a vplyvov na zivotne prostredie je podkladom environmentalneho manazmentu vyuzivania prirodnych obnovitelnych a neobnovitelnych zdrojov. Ekologizacia vyrobnych technologii a vyvoj environmentalne priaznivych technologii ako predpoklad na zlepsovanie zivotneho prostredia. Ekologicke hladiska pri riadeni trvalo udrzatelneho rozvoja spolocnosti a environmentalne principy hospodarenia sa prejavuju v pravnych a politickych hladiskach starostlivosti o zivotne prostredie.
Systemovo usporiadane tematicke okruhy pre ekologiu, environmentalnu ekologiu a environmentalistiku podstatne narusaju tradicne chapanie ekologickej a environmentalnej vychovy. Do tohto systemu bude treba zaradit doterajsie predmety, pripadne ich prisposobit, alebo vytvorit nove. Predpoklada to tiez vyprofilovat internych ucitelov, schopnych takto obsiahnute predmety prednasat, pripadne ziskat kvalitnych externych prednasatelov. So zretelom na prierezovy charakter niektorych predmetov budu sa musiet zabezpecovat pre vybrane predmety viaceri prednasatelia z roznych pracovisk.
Hlavnym cielom ekologickej a environmentalnej vychovy je naucit mysliet. Upustit od memorovania a viest studentov k chapaniu vzajomnych suvislosti medzi clovekom a jeho prostredim. Systemove chapanie analyzy a syntezy poznatkov umozni ich tvorive aplikovanie pri studiu a rieseni rozporov medzi cinnostou cloveka a zabezpecenim jej trvalo udrzatelneho rozvoja. Preto sa musi vytycit konecny ciel, t. j. profil absolventa procesu ekologickeho a environmentalneho vzdelavania.
Nevyhnutna je uzka prepojenost medzi a roznymi katedrami vysokych skol, najma pri tych predmetoch, ktore sa musia vyprofilovat, pripadne novokoncipovat. Je to dolezite, aby sa nesuplovali predmety klasicke, bez kritickeho prehodnotenia pre potreby ekologie a aby sa nevyskytovali v obsahoch jednotlivych predmetov.
Ovela uzsiu spolupracu bude vyzadovat novozavadzany system praktickeho seminarneho studia, kde by sa mal konfrontovat obsah a zameranie jednotlivych predmetov navzajom, ale aj s potrebami ich praktickeho uplatnenia so zrtelom na riesenie tem seminarnych prac.
V sucasnosti treba pripravit system vzdelavania na dvoch obsahovo odlisnych urovniach. Prva -- =aktualna uroven== -- ma za ciel zapojit do ekologickej a environmentalnej vyucby a vychovy sucasne vsetky stupne vzdelavania, od predskolskeho az po treti vek. To si vyzaduje upravit obsah vedomosti, nielen so zretelom na vek a celkovu vedomostnu uroven na jednotlivych stupnoch, ale tiez so zretelom na to, ze v predchadzajucom vzdelavacom procese neboli studujuci oboznameni so zakladnymi vedomostami.
Druha -- = postupna uroven == -- ma za ciel zabezpecit na systemovom principe plynule vychovu od predskolskeho veku cez zakladne, stredne a vysoke skoly, postgradualy, az po treti vek, vo vzajomnej nadvaznosti postupneho prehlbovania a specializacie vyucby.
= Aktualna uroven== si vyziada sustavu docasnych a prechodnych foriem vzdelavania a = postupna uroven== bude zasa potrebovat sustavu stalych doplnkovych foriem vzdelavania pre rozne stupne.
Obidve si vsak vyziadaju zacat tam, kde sa pripravuju ucitelia pre vsetky nizsie stupne vzdelavania. Na vysokych skolach sa musia intenzivnejsie vytvarat podmienky na vychovu novych ucitelov zakladnych a strednych skol a odbornikov pre statnu spravu a hospodarsku sferu.

Vychadzajuc z teoretickeho zakladu ekologie a environmentalistiky sa vytvaraju predpoklady na vyucbu a vzdelavanie v tomto smere. Na vysokych skolach sa vytvaraju institucionalne predpoklady na postupne zavedenie systemoveho pristupu pri vyucbe v ekologii a environmentalistike. Doterajsie vysledky v tomto smere su zakladom pre pripravu systemoveho sposobu vychovy.
Druha narodna konferencia = Strategia environmentalneho vzdelavania a vychovy na skolach== (jej zavery a odporucania publikujeme na strane ...) podporila vytycene ulohy z prvej narodnej konferencie a dalej ich rozvinula vo vseobecnych zasadach aj pre jednotlive stupne vzdelavania a vyucby. Vyse 260 ucastnikov a 85 referatov poukazuju na stale rastuci vyznam environmentalne zameranej vychovy a vzdelavania.

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa