ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa

Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3



GUSTAV MURIN, KAROL MICIETA, SIEGFRIED KNASMULLER, JOHANN STEINKELLNER

Bioindikacia radioaktivne kontaminovanych ploch v okoli jadrovej elektrarne Jaslovske Bohunice

G. Murin, K. Micieta, S. Knasmuller, J. Steinkellner: Bioindication of Radioactive-Contaminated Sites near Nuclear Power Plant Jaslovske Bohunice. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 2, ..., 1996.

For study were used simultaneous tests of phytotoxicity and mutagenicity (Vicia sativa), Vicia faba test, Tradescantia paludosa 03 test, Tradescantia 4430 test, phytotoxic and cytogenetic tests "in situ" and phytotoxic and genotoxic analyses of pollen grains. Although the dose of some samples was relatively high (322 kBq/kg 137Cs) there were not observed any observed significant impact on the biological level of tested wild plant species "in situ". This results were confirmed on standard laboratory plants "in vivo"

Vyuzitie rastlin na testovanie radioaktivity

Testovanie radioaktivne kontaminovanych ploch v okoli jadrovej elektrarne Jaslovske Bohunice
Vyskyt radioaktivne kontaminovanych ploch v okoli jadrovej elektrarne Jaslovske Bohunice suvisi s havariou bloku A1. Pri asanacnych pracach sa nahromadil kontaminovany material, ktory nasledujuce prudke dazde vyplavovali do blizkeho odpadoveho kanala. Pri cisteni sa kontaminovane casti pody dostali na svahy kanala. Tieto miesta maju povahu "skvrn" s priemerom 30 cm a hlbkou ca 15 cm a ich zamorenie sa pohybuje v rozsahu od 0,067--45,5--322 kBq.kg 137Cs. Vyskum sme robili v spolupraci s rakuskym Instut of Tumorbiology, University of Wien v ramci grantu Akcia Rakusko-Slovenska republika. Odbery sme mohli spracovat na zodpovedajucej urovni predovsetkym vdaka spolupraci s Vyskumnym ustavom jadrovych elektrarni v Jaslovskych Bohuniciach (obzvlast cennu pomoc pri merani poskytol pracovnik VUJE, F. Resko). Na sledovanych lokalitach, resp. kontaminovanych miestach, sme z odporucanych bioindikacnych druhov (Murin, 1995; Micieta, Murin, in press) mohli vyuzit len niektore -- na lokalite v Zlkovciach to bola ohnica (Raphanus raphanistrum L.), pystek obycajny (Linaria vulgaris Mill.), datelina lucna (Trifolium pratense L.), hluchavka purpurova (Lamium purpureum L.), lastovicnik vacsi (Chelidonium majus L.), komonica biela (Melilotus albus Med.), pastrnak siaty (Pastinaca sativa L.), mrkva obycajna (Daucus carota L.) a novy druh, vyhovujuci vsetkym vyberovym kriteriam a v tejto studii standardizovany -- voskovku mensiu (Cerinthe minor L.). Na ostatnych lokalitach sa nijaky z bioindikacnych druhov testovanych na aberantnost pelu nevyskytoval. Vysvetlenie treba hladat jednak v intenzivne vyuzivanej polnohospodarskej krajine, jednak v tom, ze pri udrzbe kanalov na svahy vysiali kultury vysokotravovych zmesi. Preto sme pri vybranych druhoch pouzili metodu analyzy frekvencie chromozomalnych aberacii v bunkach korenovych spiciek. Test na druhoch lokalnej flory bol zamerany na abortivnost pelovych zrn. Celkovo sa hodnotilo minimalne 3000 pelovych zrn, t. j. 300 pelovych zrn, pripadne tetrad z jednej rastliny na jeden preparat. Tento test sme doplnili metodou cytogenetickej analyzy primarnych korenovych meristemov divorastucich druhov "in situ". Do tychto testov sme zaradili vsetky druhy, pri ktorych sa dalo priamo na mieste odobrat dostatocne mnozstvo materialu na analyzy, cize: pyrovnik psi (Roegneria canina), voskovka mensia (Cerinthe minor L.), reznacka lalocnata (Dactylis glomerata L), kostrava lucna (Festuca pratensis Huds.), ovsik obycajny (Arrhenatherum elatius L.), lipnica lucna (Poa pratensis L.), cerkas peniastekovy (Lysimachia nummularia L.), kostihoj lekarsky (Symphytum officinale L.) a zlatobyl kanadska (Solidago canadensis L.). Do testovania povrchovej vody v kanali bol zaradeny aj druh cervenavec palermsky (Potamogeton panormitanus). Pri kazdom odbere sa zvlast merala expozicia, ktora dosahovala hodnoty v rozsahu 46,7--57--196--507--571 pGy/s. Na meranie bol pouzity tieneny merac davkoveho prikonu NB 3201 vo vyske 30 cm nad terenom v mieste maximalnej odozvy pristroja. Do tretice sme v laboratoriu urobili "in vivo" testy odobratych vzoriek pody na standardnych testoch Vicia sativa, Vicia faba a Tradescantia. Pri klone Tradescantia paludosa 03 sme okrem cytogenetickeho testu v meioze urobili aj mikronukleus test v tetradach. Tieto testy sa zopakovali na kooperujucom univerzitnom pracovisku vo Viedni.
Fytotoxicke a cytogeneticke testy "in vivo": "In situ": Z vysledkov tychto testov vyplynulo, ze na kontaminovanych miestach v okoli jadrovej elektrarne Jaslovske Bohunice sa nezistila ani fytotoxicita a ani zvysena frekvencia mutacii oproti kontrolnym vzorkam. Najma v pripade rastlinnych testov "in situ" musime vsak pocitat s chronickym posobenim radioaktivnej zataze, a teda velmi pravdepodobnou adaptacnou odpovedou cielovych buniek i organizmov. V pripade podnych vzoriek sme nemohli pouzit velmi citlivy Tradescantia test pre kontaminaciu ovzdusia. Vysoka aktivita vzorky 675 POD (= 322 kBq/kg 137Cs) pritom naznacuje, ze cielenejsia a dlhodobejsia studia by dala zavaznejsiu odpoved nez moze poskytnut siroko koncipovana kratkodoba studia. Preto chapeme momentalne ziskane vysledky ako zakladnu databazu, na ktorej mozno stavat detailne cielene studie. Kombinacia druhov, modelovych systemov, moznost paralelne indikovat poskodenie na troch strukturnych a funkcnych urovniach genetickeho aparatu bunky, dovoluje zhodnotit genotoxicke riziko maximalne exponovanych rastlinnych spolocenstiev rastucich na kontaminovanych skvrnach v okoli jadrovej elektrarne Jaslovske Bohunice. Negativne vysledky vsetkych uskutocnenych testov moze vsak potvrdit len podrobna rezimova studia v nasledujucich vegetacnych obdobiach. Konkretne by bolo treba: Predovsetkym vsak pouzit mobilne monitorovacie boxy rastlin typu Tradescantia 4430 na studium "pink mutacii" priamo v pracovnom prostredi elektrarne. Vzhladom na jednoduchu udrzbu a nenarocny odber ide o najefektivnejsie monitorovanie vplyvu pripadnej zvysenej radioaktivnej zataze pracovneho prostredia. Tento system by mohol sluzit ako doplnok uz existujuceho systemu radiacnej kontroly pomocou osobnych dozimetrov.

Literatura
Awa, A. A., 1990: Chromosome Aberrations in A-Bomb Survivors, Hiroshima and Nagasaki. In Chromosomal Aberrations, (G. Obe
and A. T. Natarajan -- Eds), Springer Verlag, p. 140-150.
Cebulska-Wasilewska, A., 1992: Tradescantia Stamen-Hair Mutation Bioassay on the Mutagenicity of Radioisotope-Contaminated Air
Following the Chernobyl Nuclear Accident and one Year Later. Mutat. Res., 270, p. 23-29.
Ichikawa, S., Ishii, Ch., 1991: Validity of Ssimplified Scoring Methods of Somatic Mutations in Tradescantia Stamen Hairs. Env. and Exp. Botany, 31, 2, p. 247-252.
Micieta, K., Murin, G.: Microspores and Pollen Grains in the Bioindication of Genotoxicity of a Polluted Environment. Environmental and Experimental Botany, Rochester, NY,(in press).
Murin, A., 1995: Basic Criteria for Selection of Plant Bioindicators from the Regional Flora for Monitoring of an Environmental Pollution. Biologia (Bratislava), 50, p. 37-40.



Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Tlacove spravy / Legislativa