ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
+Krajinna ekologia v centre pozornosti odbornikov++
Ustav krajinnej ekologie SAV v Bratislave zvacsa organizuje medzinarodne
vedecke podujatia. Mnohych preto mozno aj prekvapil oznam, ze UKE SAV usporiada
jednodnovy pracovny multidisciplinarny seminar pod nazvom +Celostnost --
synteza -- ochrana zivotneho prostredia++, ktoreho hlavnou naplnou bude
systemova ekologia, environmentalna synteza a jej korene v zakladnom vyskume.
Iniciatormi tejto myslienky boli prof. Jan Drdos a prof. Milan Ruzicka,
ktorym nie su najma teoreticke problemy krajinnej ekologie lahostajne.
Seminar sa pripravoval ako pracovny -- za okruhlym stolom -- a pocitalo
sa s ucastou iba niekolkych spickovych odbornikov. O to viac boli organizatori
zaskoceni zistenim, ze podujatie vyvolalo medzi odbornou verejnostou velky
ohlas, a hlavne zaujem zucastnit sa na nom. Nic im v tom, pochopitelne,
nebranilo -- jedine kapacita zasadacej miestnosti. Stretlo sa tu viac ako
45 odbornikov a niekolko nadsenych studentov odboru geografie a krajinnej
ekologie. Tymto seminarom, ktory sa uskutocnil v priestoroch UKE SAV 26.
3. 1996, si chceli pracovnici pripomenut aj minulorocne jubileum -- 30.
vyrocie zalozenia predchodcu terajsieho ustavu -- Ustavu biologie krajiny
SAV, ktory vznikol 1. 1. 1965.
I ked to bolo v prvom rade vysoko odborne podujatie, jeho slavnostny
raz podciarkla pritomnost predsedu SAV akad. Stefana Lubyho, podpredsedu
II. oddelenia doc. Tibora Blehu a clena Predsednictva SAV doc. Frantiska
Hindaka. Predseda Akademie vo svojom prihovore velmi pohotovo vyuzil logo
podujatia -- vahy: %"Su misky vah naozaj v rovnovahe medzi krajinou a clovekom?"%%
S touto temou sa pohraval niekolko minut usmevne, ale i vazne. Potom nasledoval
prihovor noveho riaditela UKE SAV Ing. Juliusa Oszlanyiho, CSc., ktory
pritomnych ubezpecil, ze ustav je schopny ponuknut novu strategiu riesenia
krajinnoekologickej problematiky, ktora by zacielenim do buducnosti predstihla
sucasnost.
Odborny program bol zamerany na vyjasnenie postavenia, poslania a vyuzitia
krajinnej ekologie, na osvetlenie pojmov celostnost, synteza celostnosti
a ich pouzitie v ochrane zivotneho prostredia (ekologicke programy biodiverzity
a optimalizacie vyuzivania krajiny, environmentalna strategia a politika).
Ocakaval sa najma nazorovy duel Drdos -- Mician, ktory sa zacal uz o nieco
skor na strankach bulletinu Spravy SAV. Vacsia cast podujatia bola venovana
referatom, v popoludnajsich hodinach panelovej diskusii. Zaujimava bola
skutocnost, ze vacsina prednasajucich mala, resp. ma nejake vazby na byvaly
alebo terajsi ustav.
Prof. Milan Ruzicka vyslovil nazor, ze nie je ucelne rozdelovat vedu
na teoreticku a aplikovanu, i ked tieto pojmy treba pouzivat, nemoze jestvovat
teoria bez jej aplikacie. Prof. Jan Drdos sa venoval vyvinu nahladov na
krajinnu ekologiu a v zavere svojho prispevku urobil zhrnutie o povode,
povahe, postaveni a poslani sucasnej krajinnej ekologie, ktoru oznacil
ako %"integrujucu aplikacnu, environmentalnu interdisciplinarnu vyskumnu
oblast, ktora riesi otazky ochrany zivotneho prostredia. Predstavuje teda
aplikacne okolie teoreticko--poznavacich disciplin geovedneho, ekologickeho
a socialneho charakteru."%% Doc. Ludovit Mician sa zaoberal roznymi interpretaciami
terminu geoekologia. Doc. Ladislav Miklos zaujimavo rozdelil vedy "o" a
vedy "pre" a definoval krajinnu ekologi % "ako aplikovanu vedecku disciplinu
o krajine ako prostredi zivota a cinnosti cloveka a ostatnych zivych organizmov."%%
Do oblasti krajinnoekologickej teorie a metodiky prispeli aj prof. Florin
Zigrai a dr. Jan Otahel. Environmentalnym a ekologickym vzdelavanim na
skolach sa blizsie zaoberal doc. Anton Hynek z Ceskej republiky.
S novymi pristupmi k vyuzitiu poznatkov z oblasti krajinnej ekologie
v aplikovanom vyskume vystupila dr. Maria Kozova (hodnotenie vplyvov na
zivotne prostredie), doc. Dagmar Slavikova (ochrana prirody ako sucast
ochrany zivotneho prostredia), E. Klansek z Rakuska (zoologicky vyskum
a jeho vplyv na zvysovanie biodiverzity polnohospodarskej krajiny). Mgr.
Jan Racko predniesol kolektivny referat za pracovnikov UKE SAV, nacrtol
krajinnoekologicky manazment nizinnych niv.
Sucastou pracovneho seminara bolo 20 postrov, ktore pripravili pracovnici
UKE SAV a poskytli tak pritomnym prierez aktivit svojho pracoviska. I ked
podujatie bolo iba jednodnove, malo vysoku odbornu uroven a vyplynuli z
neho tieto zavery:
-- Krajinna ekologia je dynamicky sa rozvijajuca vedecka oblast.
-- Poznatky krajinnej ekologie su dnes potrebnejsie a dolezitejsie
ako kedykolvek predtym.
-- Potreba usporaduvat pravidelne pracovne stretnutia vedeckych pracovnikov
za ucelom vymeny poznatkov.
-- Vytvorenie Narodneho komitetu Medzinarodnej asociacie krajinnych
ekologov aj na Slovensku ako sucasti Slovenskej ekologickej spolocnosti
(IALE - International Association for Landscape Ecology, ktora bola zalozena
na 6. medzinarodnom sympoziu r. 1982 na Slovensku).
Spolusporiadatelom multidisciplinarneho pracovneho seminara bol Rakusky
ustav pre vychodnu a juhovychodnu Europu, pobocka Bratislava a Slovenska
ekologicka spolocnost. Z podujatia bol pohotovo vydany zbornik referatov
a postrov a pripravuje sa aj jeho anglicka verzia v casopise Ekologia (Bratislava).
+ Tatiana Hrnciarova++
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa