ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
Hubert Hilbert
Problemy environmentalnej vychovy v predskolskych zariadeniach a na zakladnych
skolach
H. Hilbert: Problems of Environmental Education in Nunsery and Primary
School. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 3, ....., 1996.
Autor busies with the problems environmental education in nunsery and
primary schools. The standing-crop, diversification of goals, contens,
conditions is described. There are confronted here states and goals as
well. The luck at the problem from point of view of implementation of environmental
education in praxis is granted as well. The factography have been obtained
from the conference and conceptions in Slovak republic, realised in the
last time. The negative and positive aspects, connected to the state at
this time have been determined not as the least ones. The contribution
initiated rather the discussion as a complex solution of the problematic
as a whole,to use this one toward to progress in environmental education
in Slovak school as a whole.
Siroky zaber a cely rad teoreticky i faktograficky nevyjasnenych otazok
sposobili velku generalizaciu problematiky, jej neuplnost a caste prelinanie
objektivnej reality s mojim subjektivnym nazorom. Tento prispevok treba
povazovat za uvod k ziadanym vymenam nazorov pracovnikov v environmentalnej
vychove, ktore su predpokladom na vypracovanie prvej aproximacie celonarodnej
dynamickej koncepcie.
Zakladnou otazkou a vychodiskovym bodom prispevku je otazka, co budeme
pokladat za environmentalnu vychovu. Velmi zlozito povedane, ide o zamerny
socialno-psychologicky pedagogicky proces, budovany na aktivnom subjektivnom
vztahu osobnosti k zivotnemu prostrediu. Smeruje k harmonii citenia, myslenia
a zodpovedneho spravania sa jedincov k vonkajsiemu prostrediu, zivym organizmom,
ostatnym ludom a voci sebe, k vytvaraniu vlastneho sposobu zivota, zivotneho
stylu. Charakterizuje ju tvorive vyuzivanie ekologickych principov v najroznejsich
ludskych cinnostiach a v meniacich sa situaciach. Tento ramcovy obsah odborna
verejnost chape dost plasticky, umoznuje neustale rozsirovanie a prehlbovanie
pojmu. Usti to do pocetnych proklamacii cielov environmentalnej vychovy.
V poslednom obdobi prevazuju tieto:
-- Ziskavanie poznatkov a pochopenie javov (cize ziskavanie
zakladnych environmentalnych a ekologickych vedomosti) napr. o ekologickej
rovnovahe, kvalite zivotneho prstredia zakladnych principov jeho ochrany
a tvorby atd.
-- Zabezpecenie suhrnych, pravdivych a odbornych informacii o zivotnom
prostredi.
-- Poznanie vzajomnej prepletenosti ekologickych, ekonomickych a spolocenskych
vplyvov vo vztahu cloveka a jeho zivotneho prostredia.
-- Zvysovanie uvedomovania si zivotneho prostredia v jeho dolezitosti
pre zivot cloveka.
-- Vytvaranie podmienok na spravne hodnotenie a posudzovanie situacii
pri ochrane a tvorbe zivotneho prostredia.
-- Uskutocnovanie aktivit v prospech zivotneho prostredia.
Tieto ciele, v proklamacii jednoduche, sposobuju casto tazkosti pri interpretacii.
V praxi pojde, alebo ide, o sustavne naplnanie nadoby poznania alebo o
celozivotny proces, v ktorom komplexne rastu. A nielen to. Na konci procesu
environmentalnej vychovy by mal stat neustale sa rozvijajuci clovek.: clovek
mudry, na odbornej urovni, s etickym a estetickym profilom, clovek starostlivy,
laskavy, citlivy, tolerantny, zodpovedny, s uctou ku vsetkemu zivemu, sucastnemu
i buducemu. Takehoto cloveka moze vychovat len taky edukacny system, ktory
bude ucit zit, nie ucit technologii zivota. Zodpovedaju takto postavene
ciele sucasnemu stavu v environmentalnej vychove a vzdelavani?
K sucasnemu stavu sme sa dostali v zakladnych skolach a v predskolskych
zariadeniach etapovite: Od r. 1977 postupne prenikali otazky a odpovede
ekologickeho charakteru, o ochrane prirody a starostlivosti o zivotne prostredie
najprv do prvouky a do prirodovednych predmetov, len neskor do spolocenskovednych
predmetov, jednak ako samostatne useky v ucebnych planoch, osnovach, jednak
do obsahu uciva bez konkretneho strukturneho vymedzenia. Tendencia environmentalneho
vzdelavania postupne prenika do etickej vychovy a vychovy vseobecne. Moderne
svetove trendy, indikovane vyucovanim didaktickych ekohier a projektove
vyucovanie -- to su otazky dneska. Alternativne overovacie pokusy na nemnohych
skolach su prvymi lastovickami prestavby na europske modely vyucby, pokusmi
o aplikaciu v nasich podmienkach.
Obsah sucasnej environmentalnej vychovy podla materialov Ministerstva
skolstva a vedy SR a Ministerstva zivotneho prostredia SR, diferencovany
podla vekovych zvlasnosti v materskych skolach a zakladnych skolach je
nasledujuci:
V materskych skolach (predskolskych zariadeniach) sa realizuje v ramci
dokumentu "Program vychovnej prace v jasliach a materskych skolach z r.
1985". Podla neho:
-- V rozumovej vychove je zahrnute oboznamovanie deti s prirodou,
kontakt s nou, umoznuje sa im chapat jej vyznam v zivote cloveka.
-- V mravnej vychove ide o rozvijanie citoveho vztahu ku zvieratam,
prirode.
-- V hudobnej a pracovnej vychove je snaha zapojit deti do starostlivosti
o svoje prostredie, zamerny vyber pesniciek a pod. Moderne pokusy alternativnej
vychovy su v ramci zdravej skolky, resp. Waldorfskej skoly.
V zakladnych skolach sa environmentalna vychova viaze predovsetkym na predmety
prvouka, vlastiveda a prirodoveda. Prvy a druhy stupen je diferencovany:
1. stupen: V prvouke (1.- 2. rocnik) sa charakterizuju casti zivej
i nezivej prirody, pozoruju casove zmeny v prirode, vnimaju vztahy medzi
clovekom a prirodou. Vo vlastivede (3.- 4. rocnik) sa rozsiruje obzor pozania
prirodnej a socialnej sfery o komplexne poznavanie vztahov medzi zlozkami
prostredia v snahe o pochopenie prirody ako celku.
2. stupen: Tazisko je v predmete prirodoveda, v ostatnych predmetoch
je snaha vclenovat problematiku do uciva. K modernizacii prispievaju aj
projeky podporujuce zdravie a zaujem o riesenie problemov zivotneho prostredia
(Zdrava skola, Modre z neba, Ziva voda atd.), realizovane v spolupraci
s mimovladnymi organizaciami (Strom zivota, Regio).
Takto proklamovany model moze budit dojem spokojnosti s urovnou environmentalnej
vychovy v tychto stupnoch skol. Ze sa z toho neda usudzovat aka je vlastna
uroven, je jasne i prislusnym ministerstvam. Uvedene ciele su skor v ziadanej
podobe, len sporadicky sa dostavaju do procesu. Komplexna analyza obsahu
vychovy a vzdelavania na zakladnej skole a v predskolskych zariadeniach
zatial nebola spracovana, ani sa nezistovala uroven vedmosti ziakov. Sociologicky
alebo inspekcny prieskum sa dostava do cielov blizkych skolskej strategii
environmentalnej vychovy v skolskom systeme Slovenska.
Predstavy odbornej verejnosti a rezortov o obsahu environenalnej vychovy,
nadvazuju na analyzu sucasneho stavu.
V suvislosti s materskymi skolami sa najcastejsie objavuju ciele:
-- zabezpecenie aktivit deti v kontakte s prirodou,
-- prakticke skusenosti v kontakte s prirodou umoznit hlboky zazitok
z nej,
-- zabezpecenie rozvoja celej osobnosti, vratane ekologickeho citenia,
s dorazom na sebareflexiu, sebaspoznavanie.
V tejto vekovej skupine prevlada narok na motivacnu uroven. Je to skupina
takmer neskazena generaciou dospelych, (raciolanlost) vztah tychto deti
k zivotu je cisty, pocituju spontannu potrebu pomoct zivym tvorom. Tuto
vekovu kategoiu charakterizuje tiez topizmus, egocetrizmus, s egoisticka
nahodna moralka.
Dolezitym momentom v suvislosti s environmentalnou vychovou je specifickost
veku: tento este nepozna vztahy, naslednost (ziju dnesku) s potrebou orientacie
na poznavanie, nie objavovanie, zdoraznovanie vztahov a zdovodnovanie.
V suvislosti so zakladnymi skolami ide o:
-- potrebu zabezpecovania environmentalnej vychovy v celom vychovno-vzdelavacom
cykle,
-- chapanie jednoduchych vztahov, ktore umoznuje zapajanie ziakov do
riesenia jednoduchych problemov (skolskeho, regionalneho charakteru), s
uvedomovanim si pocitu vlastnej ucasti na rieseni environmentalnych problemov,
-- potrebu spoluprace s mimovladnymi organizaciami a koordinaciu environmentalnej
vychovy na skole,
-- nielen o zavedenie predmetu environmentalna vychova, ale aj o zabezpecenie
sposobu vnimania sveta, usmernenie spravania sa k nemu a v nom, pricom
sa tato snaha musi dotykat vsetkych predmetov,
-- sustavne prehlbovanie vedomosti, prehodnocovanie vlastneho postoja,
skusenosti, zrucnosti a ziskanie odhodlania riesit probmemy.
Na rozdiel od materskej skoly sa viac a castejsie ozyva poziadavka vztahov
-- ich poznavanie, vysvetlovanie, pochopenie, suvisiace uz s konanim. V
tomto vzostupnom rade sa tazisko postupne posuva az k dospelosti, ale neznamena
to, ze v niektorej skupine bude uplne chybat. V susvislosti s tym sa v
poslednom obdobi stretneme s kategoriami: edukacia prostrednictvom zivotneho
prostredia, o ZP, pre ZP, ktore maju podobny vzostupny charakter ako v
predchadzajucom pripade. Tolko z poziadaviek skolskej praxe.
Obsah je najproblematickejsou castou environmentalnej vychovy. Nazory
rezortov, expertov, zahranicne skusenosti sa rozchadzaju. Nika environmentalnej
vychovy a vzdelavania sa vymedzuje z postu ekologie, environmentalistiky,
psychologie, kultury. Suhrne stanovisko viac-menej mozno najst v diferenciacii
okruhov environmentalnej vychovy (environmentalne poznanie, uvedomelost,
spravanie sa), ktore tiez koresponduje s predchadzajucim textom. Na definovanie
pouzitych kategorii tu nie je miesto.
V com su najvacsie nezhody nazorov na sposob a obsah presadzovania
environmentalnej vychovy na skolach? V nekomplexnosti pristupov a nazorovej
nekompatibilite odbornikov rozneho profesneho zamerania. Porovnajme: --
skusenosti v SRN, Holandsku, Rakusku, Anglicku, USA jednoznacne hovoria,
ze ekologicke vzdelavanie moze zvacsit rozsah poznatkov o zivotnom prostredi,
ale tieto poznatky nie su v ziadnom vztahu k uvedomovaniu, ani k spravaniu.
Zavedenie poznatkovej bazy do skol bolo pre pedagogov sklamanim. Vztah
mnozstva absorbovanych vedomosti sa okrem toho ukazal zalezitostou viacerych
premennych: prislusnosti k spolocenskej vrstve, dlzke skolskej dochadzky,
politickej orientacii ziaka (rodiny) a zaujmu o odbornu literaturu. Naproti
tomu rozsah poznatkov pouzitych v skolskej vyucbe bol irelevantny. Aj ochota
prijimat informacie z masmedii sa viaze na uz vytvoreny zaujem o zivotne
prostredie, resp. o prirodu. Z tohto dovodu v spominanych krajinach nie
je ekologicka vychova charakteristicka dominantnostou prirodovedneho hladiska,
ale povazuje sa viac za zalezitost kultury.
Ani v nasich podmienkach nemozno redukovat environmentalnu vychovu
na rozsirovanie uciva ekologie ci environmentalistiky na rozne stupne a
druhy skol. Ani podla nasich autorov nemozno pomer tejto kulturnej (svetonazorovej)
a prirodovednej zlozky ignorovat. Jej podiel pravdepodobne nemozno stanovit
pausalne pre vsetky kultury a jedincov. Nic na tom nemeni skutocnost, ze
cely rad informacii, syntez, hypotez projektov tykajucich sa zivotneho
prostredia je nepresny, v case i priestore casto premenlivy, temporalny,
suvisi do znacnej miery s urovnou poznania zucastnenych alebo s politickou
strategiou. Ani to, ze sa o environmentalnej vychove tvrdi, ze sa nesie
v duchu biocentrizmu, geocentrizmu, zdoraznuje sa zachovanie zivota a jeho
diverzity v strategii trvalo udrzatelneho rozvoja na Zemi. Z prirodovedneho
hladiska je to zaiste pozitivny proces, z psychologickeho a filozofickeho
nie pozitivny aspekt tejto koncepcie ako exploatacnej, prevzatej z predchadzajucej
etapy ludstva (tomu nerozumiem).
V ramci burliveho vyvoja ekopedagogiky, ako novovznikajucej dicipliny,
sa presadzuje skupina (velmi pocetna) preferujuca zvysovanie poctu hodin
ekologie a environmentalistiky do vyucby zavedenim ekologickeho minima
pre ziakov, posluchacov pedagogickych fakult i posgradualnych kurzov ucitelov.
V suvislosti s touto preferenciou sa proklamacie o potrebe zlozky kulturnej
(svetonazorovej) citia miestami ako epitetum ornans. Na druhej strane,
absencia faktografickej (prirodovednej) zlozky v environmentalnej vychove
by bola rovnako osudna, bez nej by sme v praxi mohli hovorit o ekologickom
romantizme, manipulovatelnosti ludi v postojoch i skutkoch podla potreby...
Dalsou spornou sa zda otazka "Ked environmentalna vychova v zakladnych
skolach, tak kde? Z interdisciplinarneho charakteru environmentalistiky
vyplyva, ze environmentalnu vychovu nemozno prisudit jednotlivym ucebnym
predmetom, ale treba, aby sa prelinala vsetkymi predmetmi. Tu su i experti
vzacne zajedno. Da sa uskutocnit, aby toto prebiehalo v sucasnej strukture,
organizacii hodiny v skolskom vyucovani? V zahranici (Holandsko, Rakusko,
SRN) sa to najcastejsie riesi prenechanim tejto integracie specializovanym
dobre vybavenym centram ekologickej vychovy, alebo mimovladnym organizaciam
s vyskolenymi odbornikmi, alebo sa do skolskeho planu vsuvaju nadpredmetove
projekty (ulohy), pre ktore sa urcuju cele dni spolocnej projektovej ci
inej vyucby s velmi zaujimavymi vysledkami.
S integraciou suvisi aj potreba integrovanej pripravy ucitela. Z cielov
a obsahu environmentalnej vychovy by mal vyplynut obsah studia pedagoga
-- manazera environmentalnej vychovy na skole, schopneho integrovat ciele,
obsah environmentalnej vychovy zo vsetkych aspektov, vratane vedenia skolskych
ekoploch, triedeneho zberu papiera, ekologizacie kuchyne, energetiky, jednoducho
hospodarstva skoly.
Mozaikove skadanie obrazu roznych predmetov (ktore vyucuju odborne
iste zdatni, ale na environmentalnu vychovu modernym sposobom nepripravovani
ucitelia) bez synergicky pripravenej osobnosti, len legislativou, prikazom,
nevidim realne. Okrem ineho i preto, "ze zapalit moze len ten, kto sam
hori". Zatial sa nemozeme domnievat, ze environmentalne horia vsetci ucitelia.
Kampanovity sposob "ekologizacie" skolstva povazujem v nepripravenych podmienkach
v oblasti vychovy za nie velmi akceptovataelny.
Tendencie, podla ktorych by mal byt manazerom environmentalnej vychovy
sam riaditel, alebo jeho zastupca, pripraveni jednym, alebo niekolkymi
zakladnymi kurzami, nemozu skoncit uspesne.
Integrovanost je zaujimava i z hladiska celkoveho vyvoja osobnosti.
Tu je pozoruhodna teoria psycho-socialnej zrelosti v suvislosti s globalnou
vychovou. Pre psycho-socialne zrelych jedincov ci skupiny by prirodovedne
vyucovanie stacilo, pre ostatnych sa navrhuje kompenzacne riesenie. Ako
alternativa posobi toto riesenie hodne otestovania.
Zatial sme sa nedotkli podmienok na realizaciu environmentalnej vychovy
v predskolskych zariadenia a na zakladnych skolach. Ide o tieto podmienky:
-- Casove (vytvaranie priestoru pre ziakov, ucitelov, na diskusiu,
tvorivu pracu, so znizenim narocnosti mnohych predmetov, znizenim poctu
hodin, poctu ziakov v triedach, znizenim pretazenosti ucitelov).
-- Socialne, s motivaciou angazovanosti v environmentalnej vychove
pri nezastupitelnej ulohe "dobreho riaditela" -- manazera.
-- Materialne, vratane vybavenia kabinetov, kniznic, ucebnych pomocok.
-- Vzdelavacie -- moznost dalsieho alebo priebezneho vzdelavania ucitelov
v environmentalnej vychove vo vsetkych formach studia.
Z predchadzajuceho textu vyplyva, ze by bolo uzitocne konfrontovat uvedene
nazory s navrhni a koncepciami, vypracovanymi v sucasnosti i nedavnom obdobi
s tymi, ktore maju predpoklady na ich realizaciu. Su vsak natolko obsazne
a pocetne, ze spomenut ich na tomto mieste, hoci v skratenej forme je nerealne.
Treba upozornit na niektore materialy, ako Strategia environmentalnej politiky
MZP SR, Opatrenia na realizaciu statnej environmentalnej politiky SR, Zavery
z I. narodnej konferencie Strategia environmentalnej vychovy a vzdelavania
v SR i zahranici z r. 1994 i Spravu MZP o sucasnom stave environmentalneho
vzdelavania na Slovensku. S hlavnymi zasadami tychto dokumentov sa mozno
oboznamit v uvedenej literature. V sucasnej nevyjasnenej polohe odbornej,
didaktickej, treba pravdepodobne zabezpecit prehodnotenie koncepcnych zamerov,
najma rozsirit prirodovedny aspekt o aspekty kulturne, psychologicke, eticke
a pravdepodobne uvazovat aj o inych formach riesenia, ako napr. o zavedeni
novych predmetov, zvysovani poctu hodin a prehodnocovani ucebnych planov.
To je vsak na dlhu diskusiu.
Strucne zhrnutie, co z uvedenych faktov mozno povazovat z hladiska
sucasneho stavu za pozitivne ci negativne.
+Za pozitivne povazujem:++
. Siroky zaujem odbornej i laickej verejnosti o environmentalnu vychovu.
. Snaha rezortnych organov (MS, MZP SR a nimi riadenych organizacii,
organov) o jej vclenenie do svojich stragegickych zamerov a programov.
. Faktograficku a odbornu bazu sirokospektralneho pohladu, umozneneho
pocetnymi konferenciami, stretnutiami, zahranicnymi i nasimi environmentalnymi
programami.
. Spristupnenie faktov o zivotnom prostredi sirokej verejnosti, vratane
skolam.
. Realizaciu zaverov konferencii.
. Zriadenie Koordinacnej komisie pri MZP SR a MS SR,
V polohe materskych skol a zakladnych skol:
-- Zaujem ucitelskej obce o environmentalnu vychovu a o jej realizaciu.
-- Vznik alternativnym modelov moderneho vyucovania na viacerych skolach
SR.
-- Snahu o integraciu environmentalnej vychovy v roznych predmetoch.
-- Redukciu ucebnych materialov (ucebnic, textov) v spolupraci s NGOS,
ich diverzifikacia.
-- Pomoc mimovladnych organizacii pri vyucbe,iniciovanie environmentalnych
programov, casto narodneho charakteru.
-- Dobru profesionalnu uroven ucitelov, budovana na tradicii nasho
skolstva.
+Za negativne povazujem:++
. Disproporciu medzi proklamovanymi cielmi a skutocnym stavom environmentalnej
vychovy na Slovensku.
. Roztriestenost snah o zavedenie vychovy na skolach i mimo skol, na
vsetkych urovniach.
. Odbornu nevyjasnenost pojmoveho aparatu, pouzivaneho v oblasti environmentalnej
vychovy, nejednotnost pouzivania vyrazov ako ekologicka, environmentalna
vychova, edukacia, ekologicke, ci environmentalne vzdelavanie, nie vzdy
v synonymnej interpretacii.
. Tendenciu legislativneho zabezpecenia environmentalnej vychovy pri
sucasnej koncepcnej, obsahovej, metodologickej a strukturnej nevyjasnenosti
problematiky, vratane kocepcii zodpovednych organov a organizacii.
. Nekomplexnost koncepcii na vsetkych urovniach zainteresovanych rezortov.
. Nedostatok ochoty komunikacie odbornikov a organizacii.
. Nezainteresovanost vsetkych ministerstiev do riesenia problematiky
(teda napr. aj Ministerstva kultury SR),
. Nekoordinovanost na narodnej urovni.
. Postavenie a podmienky environmentalnej vychovy vratane podmienok
ucitelov postavenych pred zlozite otazky integracie bez patricnej pripravy.
. Snahu o implementaciu environmentalnej vychovy v nepripravenych materialnych,
organizacnych podmienkach.
+Literatura++
Horka, H., 1994: Ekologicka vychova v materske skole. Masarykova universita,
Centrum pro dalsi vzdelavani ucitelu. Brno, 27 pp.
Hrivnak, L., Makys, O., Riman, J., Seko, L. (ed.), 1994: Zbornik z
konferencie Strategia environmentalneho vzdelavania a vychovy na skolach
Slovenskej republiky a vo svete. Bratislava, 27.--28. 4. 1994. Strom zivota,
220 pp.
Nemcok, O., Schmuck, E., Lepis, F., Pavlovkin, J. (ed.), 1955: Zbornik
z konferencie Environmental Issues Education and Training. Banska Bystrica,
3.--6. 7. 1955. Univerzita M. Bela, Banska Bystrica, 22O pp.
Rosova, V., Bianchi, G. (ed.), 1993: Environmentalna vychova v rodine
a v skole. Human Communication Studies, 1, 92 pp.
Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 3
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty
/ Casopisy / Tlacove
spravy / Legislativa