Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 2
Podla aktualizovanej energetickej koncepcie ma byt zakladom zabezpecenia
energetickych potrieb Slovenska dokoncenie vsetkych 4 blokov atomovej elektrarne
Mochovce, v druhom variante sa pocita s nahradenim 3. a 4. bloku dovozom
a termickym zefektivnenim produkcie. V scenari celkom absentuje nejadrovy
variant. S dokoncenim Mochoviec sa rata ako s premisou, bez podlozenia
hospodarskymi zhodnoteniami. Tym sa opat zopakovala zavazna metodicka chyba
verzie z r. 1993. Navrh nezodpoveda vseobecne uznavanym metodikam Least
Coast Planning, (LCP), teda metode najnizsich nakladov.
Napriek tymto faktom dokoncenie Mochoviec podporuju viacere kompetentne
miesta. Chyba porovnanie s mensimi,
decentralizovanymi zdrojmi, ktore ekonomickejsie zabezpecuju stabilitu
v sieti a minimalizaciu strat prenosu energie. Vyznam kombinovanej vyroby
tepla a elektriny prispieva k redukcii CO2 a zlepseniu kvality ovzdusia.
V Koncepcii chyba aj ekonomicke porovnanie kombinovanej vyroby tepla a
elektriny s projektom Mochovce. Samostatna kapitola je venovana jadrovej
energii a novym elementom Koncepcie je problematika jadroveho odpadu. Kapacita
existujuceho medziskladu vyhoreneho paliva postacuje len do r. 1998, pricom
s vystavou dalsieho medziskladu sa rata v najblizsom obdobi. Kapacita uvedenych
ulozisk musi byt taka, aby stacila na skladovanie odpadov produkovanych
vsetkymi reaktormi VVER 440 na Slovensku. Naklady na vybudovanie medziskladu
pritom nie su zahrnute v projektovych nakladoch Mochoviec. Po prvykrat
sa v tomto dokumente oficialne priznava, ze problematika konecneho ulozenia
radioaktivnych odpadov nie je definitivne vyriesena. Zriadenie konecneho
uloziska radioaktivneho odpadu a likvidacia elektrarne po skonceni jej
zivotnosti by mali byt financovane z prostriedkov statneho fondu, vytvoreneho
10 % ziskom z predaja elektrickej energie. Je jasne, ze tieto prostriedky
nebudu postacujuce, lebo ide o obrovske sumy, napr. projekt likvidacie
JE Greisfwald vyzaduje 4,4--5,2 mld. DM co je min. 88 mld. Sk. V Koncepcii
tato problematika nie je doriesena, pocita sa vsak s pozickou alebo so
zvysenim statnych dotacii, co by tiez v konecnom dosledku financne zatazilo
obcanov Slovenska.
V porovnani s verziou 1993 sa venoval vacsi priestor usporam energie,
naproti tomu otazky cenovej politiky a vplyvov na ekonomiku neboli celkom
doriesene. Na riesenie financnych problemov Slovenskych elektrarni, a.
s., ma sluzit priblizne 25 % zvysenie ceny elektrickej energie. To by vsak
predstavovalo neumerne zatazenie domacnosti, asi 15-20 % rodinneho prijmu.
Spotreba elektrickej energie
Prognoza spotreby elektrickej energie sa v Koncepcii oznacuje ako potreba
stredneho rozvoja. Pritom z pohladu ziaduceho znizovania doteraz niekolkonasobne
vyssej energetickej narocnosti Slovenska v porovnani s vyspelymi statmi
Europy vychadza ako extremne vysoka. Pre nasledujucich 7 rokov su tieto
ukazovatele podstatne vyssie nez planuje samotne SE. Obzvast prekvapujuca
je skutocnost, ze prognoza spotreby v tomto dokumente vychadza z extremne
nadsadenych vstupov -- napr. aj v porovnani s prognozou vypracovanou Europskou
bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD), ktora sluzila pre ekonomicku oponenturu
projektu Mochovce.
Kritizovana studia uprednostnuje jadrove zdroje pred ostatnymi. Tieto
fakty dokazuju silny vplyv domacej, ale najma zahranicnej atomovej lobby
na obsah energetickej koncepcie. Prognoza spotreby elektrickej energie
predpoklada jej velke zvysovanie, co by zdovodnilo dalsi rozvoj energetickeho
systemu (teda budovanie JE) na zabezpecenie dosiahnutia hospodarskeho rastu.
Tento sposob negativne hodnotia medzinarodni experti. Koncepcia nie je
postavena na vedecky podlozenych udajoch a prepoctoch z hladiska ekonomickeho
ani ekologickeho.
Program uspor energie
V Koncepcii je zahrnuty rad uspornych opatreni a predpokladov. Ide vsak,
zial, iba o cisla bez konkretnej praktickej vyuzitelnosti. V jednej poznamke
sa venuje pozornost nevyhnutnosti zriadenia adekvatnych nastrojov zameranych
na uspory energie, ktore maju byt integralnou sucastou slovenskej energetickej
politiky. V sucasnosti vsak nie su na to vytvorene legislativne podmienky.
V dvoch statnych programoch bolo na tento ucel do r. 1995 urcenych celkove
len 50 mil. Sk (co predstavuje len 1,5 promile sumy planovanej na dostavbu
Mochoviec). Tato nizka suma dokumentuje skutocnu situaciu v presadzovani
energetickych uspor v Slovenskej republike.
Aj z toho sa da usudit, ze uspory energie nie su v Koncepcii dostatocne
docenene. Pritom samotne Slovenske elektrarne maju vypracovany uceleny
system uspor pomocou metody DSM, zahrnujuci znizenie nakladov na vyrobu
a distribuciu elektriny a usporne opatrenia u spotrebitelov. Tuto skutocnost
Koncepcia uvadza, avsak nevytvara na uplatnenie systemu DSM potrebne podmienky.
Obnovitelne energeticke zdroje
Doteraz vyuzivany potencial obnovitelnych energetickych zdrojov je nepatrny.
Podla Koncepcie tieto zdroje nezohraju do r. 2010 ziadnu vyznamnu ulohu
v zabezpeceni energetickych potrieb. Vsetky obnovitelne energeticke zdroje
(nevynimajuc vodne elektrarne) maju podla tohto scenara r. 2010 pokryt
len 4,2 % primarnych energetickych potrieb.
Vysoky stupen zalesnenia Slovenska a rozvinute polnohspodarstvo su
perspektivnym zdrojom energie z biomasy. Podobne, ako v inych rozvinutych
krajinach, moze biomasa pokryt vyse 25 % primarnych energetickych potrieb.
Nezanedbatelnym prinosom moze byt vyuzivanie vodnej, slnecnej a veternej
energie, ako aj geotermalnych vod.
Koncepcia, ako bola predlozena na verejne prerokovanie, nemoze byt
zodpovednym zakladom na urcenie smerovania slovenskej energetiky. Je na
slovenskych mimovladnych organizaciach, aby iniciovali dalsiu otvorenu
diskusiu o tejto koncepcii a presadili nejadrove varianty.
Len komplexne narodohospodarske posudenie variantov energetickych zdrojov
moze byt podkladom pre taky model energetiky, ktory bude ekonomicky najefektivnejsi
a pritom environmentalnep rijatelny. Takto posudeny model by nal byt rozpracovany
v Energetickej koncepcii Slovenska.