Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 2

Obnovitelne energeticke zdroje a moznosti ich vyuzivania v SR

 The author defines and classifies renewable energetic sources utilizable in the conditions of the Slovak Republic. Their exploitation up to now is very low from different reasons, paradoxically to high potential of these sources on the territory of Slovakia. In Slovakia into consideration come the following sources: solar energy, water energy, wind energy, geothermal energy, "taking over" of heat from the environment with a low temperature into that with a higher temperature, biomass, wood material, agricultural excess and different types of waste from which it is possible to produce bio-oil and biogas (including sewage and heap gas). The author describes the possibilities of utilization of each of the mentioned sources, points at main difficulties in their utilization in SR and shows the ways of their removing.

 V zaciatkoch rozvoja civilizacie vyuzival clovek energiu, ktoru mu ponukala priroda: energiu ludskych svalov na lov, pripravu jedla, stavbu obydli, energiu Slnka na ohrev a svetlo, energiu taznych zvierat na obrabanie poli a na dopravu. Neskor zacal vyuzivat energiu vetra v moreplavbe a na pohon mlynov, potencial vodnych tokov pre mlyny a hamre, drevo na ziskanie tepla a svetla. Technika ziskavania energie z tychto prirodnych -- obnovitelnych energetickych zdrojov (OEZ) -- nebola na vysokej urovni, s cim suvisela aj technicka uroven civilizacie. Objavenie pary, elektriny, motorov na kvapalne paliva sice prinieslo ludstvu grandiozny technicky rozvoj, ale na druhej strane zasadilo casto nevyliecitelne rany zivotnemu prostrediu. Para, elektrina a teplo sa ziskavaju hlavne z fosilnych -- neobnovitelnych zdrojov -- ktorych tazbu, dopravu, uskladnenie a premenu sprevadza tvorba oxidov uhlika, dusika, siry atd., sposobujucich v konecnom dosledku vytvaranie sklenikoveho efektu. Ludstvo si zacina coraz viac uvedomovat tento stav a hlada z neho vychodisko. Jednou z ciest je aj vyuzivanie OEZ na vyssej technickej urovni ako v minulosti.

 Niekolko poznamok k terminologii

 Obnovitelne zdroje sa casto prezentuju ako alternativne, netradicne, nove, ciste atd. Nemozeme hovorit o alternative vo vztahu k zdrojom energie z fosilnych paliv a jadrovej energii bez zasadnej zmeny technologie vyuzivanie OEZ, zlacnenia zariadeni a efektivnej podpory zo strany statu. Samozrejme, spolu s vyuzivanim druhotnych energetickych zdrojov (DEZ), intenzivnou racionalizaciou spotreby energie a znizovanim environmentalnej narocnosti technologii, ako aj postupnou likvidaciou vyrob s vysokou energetickou narocnostou vybudovanych na uzemi SR pre potreby byvalej CSFR (pripadne i RVHP), mozeme dospiet k stavu, ze nebudeme potrebovat predovsetkym jadrove zdroje a postupne ani fosilne paliva, ktore su napokon pred technicko-ekonomickym vycerpanim.
Ako sme uz spomenuli, tieto zdroje sa vyuzivali davno pred uhlim, ropou, plynom a jadrovym palivom. Teda nemoze byt rec o ich netradicnosti, novosti. S terminom ciste zdroje mozeme suhlasit takmer bez vyhrad. Takmer preto, lebo aj ich vyuzivanie bez odborneho pristupu moze sposobovat problemy. Ide hlavne o hlucnost a bezpecnost veternych elektrarni v blizkosti sidlisk, zanedbanie ekologickej bezpecnosti pri stavbe vodnych elektrarni a pod. Termin obnovitelne energeticke zdroje je pre tuto kategoriu najpriliehavejsi.

 Vyuzivanie obnovitelnych zdrojov v SR

 Vyuzivanie OEZ je v SR neospravedlnitelne nizke. Pricina? Hlavne dostatok pomerne lacnej energie z byvalych krajin Sovietskeho zvazu a zanedbavanie ochrany prirody. Vyspele europske staty pristupili po prvej ropnej krize (pred 25 rokmi) k intenzivnemu vyuzivaniu vlastnych, najma obnovitelnych energetickych zdrojov. Napriklad Rakusko dnes prevadzkuje viac ako 1 mil. m2 slnecnych kolektorov. V SR ich mame len okolo 20 000 m2! V SRN je v prevadzke viac ako 500 000 tepelnych cerpadiel. V SR ich mozeme spocitat na prstoch. Technicky vyuzitelny hydroenergeticky potencial vo vyspelych krajinach sa vyuziva na 60-70 %, v SR je to okolo 30 % (bez VD Gabcikovo). V zahranici sa pokrocilo vo vyuzivani bionafty, kogeneracnych jednotiek, veternej energie, bioplynu z polnohospodarskych odpadov, drevnej hmoty, slamy atd. Ekonomicka i ekologicka nevyhnutnost vyuzivania OEZ je evidentna, pretoze dovazame az 90 % z celkovej spotreby prvotnych energetickych zdrojov! Taketo velke mnozstvo energie sa uz nedovaza za nizke ceny, a tak velkou mierou zatazuje ekonomiku. I napriek tomu nie su vytvorene dostatocne podmienky na intenzivne vyuzivanie OEZ. V konecnom dosledku nepriaznivo posobia aj dotovane ceny energie, celkovo velmi nizka informovanost o technickych a ekonomickych moznostiach vyuzivania OEZ. Monopolna energetika tazko pripusta konkurenciu, nemame este dostatocne rozvinuty trhovy mechanizmus, konkurenciu, vyhovujuce financne podmienky atd.

 Slnecna energia

 Hoci realne vyuzitelny potencial slnecnej energie nie je v nasich podmienkach najvyssi (v porovnani s ostatnymi OEZ), je najmenej problemovy zdroj z hladiska zivotneho prostredia, ekonomickej efektivnosti, dostupnosti technickeho zariadenia, jednoduchosti, bezpecnosti. Ma vsak iste "nedostatky": slnko svieti len vo dne, intenzita ziarenia je najvacsia v lete, ale teplo potrebujeme hlavne v zime a pri zamracenej oblohe je aj cez den intenzita slnecneho ziarenia nizka. Avsak v sucasnosti sa da teplo akumulovat (do akumulatorov) aj na tyzden, pripadne na celu zimu (pomocou vyroby vodika v lete).
V odbornej literature sa uvadza, ze teoreticky energeticky rocny potencial Slnka v SR je okolo 100 PJ, co predstavuje priblizne 10 % celkovej rocnej spotreby energie r. 2015. Realne vyuzivanie slnecnej energie v SR je samozrejme mnohonasobne nizsie. Vyrobu kvalitnych slnecnych kolektorov s pomerne dlhou dobou zivotnosti mame v SR velmi dobre zabezpecenu. Slnecne teplovodne kolektory su zaradene do nizsej kategorie DPH (8 %). Mame kvalitnu a dostatocnu projektovu, montaznu a servisnu kapacitu. Vyrabame alebo dovazame aj vyhovujuce prislusenstvo (akumulatory, obehove cerpadla, automaticke riadenie, nemrznucu antikoroznu zdravotne nazavadnu kvapalinu). I napriek tomu sa na domacom trhu uplatnuje len menej ako 10 % vyrobenych kolektorov (ich kvalitu potvrdzuju zahranicni odberatelia).
Bolo by vhodne, keby si skolske zariadenia, nemocnice, rodinne domy, podnikatelia a pod. zabezpecovali teplu uzitkovu vodu (TUV) aspon v lete vyuzivanim slnecnej energie, v prechodnom obdobi a v zime maximalne predhrievali TUV, cim by sa usetrilo velke mnozstvo energie vyrobenej z neobnovitelnych zdrojov. Vo vyspelych krajinach sa slnecne kolektory vyuzivaju aj na temperovanie rodinnych domov v jesnnom a jarnom obdobi, predhrievanie vykurovacej vody aj v zime. Aj u nas su v prevadzke slnecne teplovzdusne kolektory, ktore akumuluju teplo do kamena pod domom. Tymto teplom sa potom pomocou ventilatora vyhrieva dom. Vacsinou sa vsak vyuzivanie slnecnej energie spaja so zaloznym zdrojom (na elektrinu alebo fosilne palivo). Slnecne kolektory v kombinacii s tepelnym cerpadlom mozu zabezpecovat o. i. ohrev vody v bazenoch a sklenikoch.
Slnecnu energiu dnes uz vieme prakticky vyuzivat aj na vyrobu elektriny. Jednak montazou slnecnych koncentrujucich zrkadiel, jednak prostrednictvom vyroby pary, alebo fotovoltickych kolektorov vyuzivajucich menic rovnosmerneho napatia na striedave. Zial, domacu vyrobu takychto kolektorov nemame a dovoz zatial nie je ekonomicky efektivny. Brzdiacim momentom pri dodavani prebytkov elektriny do verejnej siete je jej velmi nizka vykupna cena.
Prekazkou intenzivnejsieho vyuzivania slnecnej energie je aj pomerne vysoka cena technickeho zariadenia i doteraz relativne nizka predajna cena (dotovana) energie zo siete. Cech podnikatelov v energetike Slovenska sa podujal zvysit informovanost o moznostiach vyuzivania OEZ, hlavne slnecnej energie. Vyhlasil r. 1996 za Rok intenzivneho vyuzivania slnecnej energie v SR. Planuje vydat propagacnu brozuru, pripravuje na 4. 4. 1996 seminar "Nove smery ziskavania energie z hladiska ochrany zivotneho prostredia". Podujal sa propagovat a pomoct pri svojpomocnej vyrobe slnecnych kolektorov a vyuzit pri tom darovane rakuske technologicke pomocky. V Rakusku je, mimochodom, svojpomocne vyrobenych okolo 50 % vsetkych slnecnych kolektorov, t. j. 500 000 m2! Cech podnikatelov v energetike Slovenska organizuje zakladanie svojpomocnych kolektivov v obciach a mestach, eviduje zaujemcov, lebo takymto sposobom mozu usetrit az 50 % nakladov na ziskanie slnecnych kolektorov, co je hlavnym cielom tejto akcie. (Poznamka redakcie: Bizsie informacie moze poskytnut autor clanku.)

 Vodna energia

 Na uzemi SR bolo v minulosti az 2600 malych vodnych energetickych zariadeni (vratane mlynov a hamrov). Zial, postupne ich zlikvidovalo zavadzanie elektropohonov a nahradili ich velkoelektrarne na fosilne paliva. Dnes mame v SR nieco vyse 100 malych vodnych elektrarni s celkovym instalovanym vykonom okolo 10 MW. O budovanie takychto zariadeni na mensich tokoch Slovenska maju dnes podnikatelia velky zaujem. V SR sa uz vyrabaju hydroturbiny pre spady od 1,5 do 60 m na rozne prietoky a vykony i s pomocnymi zariadeniami. V sucasnosti je vytypovanych viac ako 100 konkretnych lokalit na vystavbu vodnych elektrarni, ktore by mali mat celkovy vykon viac ako 40 MW. Mnohi podnikatelia maju dokonca uz stavebne povolenie. Na vystavbu su vsak potrebne investicne naklady okolo 3 mld. Sk. Problem je v tom, ze pri spominanych nizkych vykupnych cenach elektriny (0,92-0,95 Sk za 1 kWh) vychadza doba splatnosti uveru na 10-15 rokov i viac! A nase banky zatial nevedia (nemozu) uverovat projekty s takouto dlhou dobou splatnosti (navratnosti). Pokusy o ziskanie uverov zo zahranicia su zatial nepriechodne, pretoze za ne musi rucit stat. Zvysenie vykupnych tarif, moznost predaja elektriny priamo odberatelom bez sprostredkovania energetickymi podnikmi naraza na legislativne vakuum. Tieto nedostatky sa, dufajme, coskoro odstrania a dostupny hydroenergeticky potencial sa bude vyuzivat minimalne tak, ako vo vyspelych statoch. Instalovany vykon z tychto mensich vodnych zdrojov by mal dosahovat okolo 300 MW. Existuju pokusy o vyrobu turbiny na vyuzivanie spadu uz od 0,5 m a ponuka na dodavku plavajucej vodnej elektrarne, ktora nepotrebuje ziaden spad, teda ani priehradu.

 Veterna energia

 Vyuzitie veternej energie je pravdepodobne najproblematickejsie zo vsetkych OEZ na Slovensku. Predovsetkym nemame vela vhodnych lokalit s trvalejsimi vetrami dostatocnej intenzity. Taketo lokality sa nachadzaju hlavne na morskych pobreziach. To neznamena, ze by sme veternej energii nemali venovat pozornost. Uz niekolko vyrobcov v CR i SR sa pokusalo vyrabat veterne motory. Ich investicne naklady, pomerne male rocne vyuzitie instalovaneho vykonu a stale spominana nizka vykupna cena elektriny, sposobuju dlhu dobu navratnosti investicii. K tomu treba pripocitat hlucnost tychto zariadeni a nevyhnutnost bezpecnostnych opatreni pre pripad havarie (odtrhnutie listu motora). Mozu sa vsak uplatnit v oblastiach bez elektrickej siete, na cerpanie vody pre zavlahy, vyrobu tepla v zimnom obdobi, kedy zaznamenavame zvysenu intenzitu prudenia vzduchu v nasich podmienkach.

 Geotermalna energia

 Slovensko je pomerne bohate na geotermalne pramene, vyuzitie ich energetickeho potencialu sa odhaduje na urovni slnecnej energie (okolo 8-10 % rocnej energetickej spotreby r. 2015). Prekazkou ich intenzivnejsieho vyuzivania su vysoke investicne naklady, problemy so zanasanim potrubi solami (inkrustacia) a problemy environmentalneho charakteru. Cistiace zariadenia, ako aj reinjektazny vrt pre vracanie vody do podzemia, su investicne nakladne.
Riesenim tychto otazok sa zaobera Slovgeotherm Bratislava, ktory pripravuje komplexne vyuzitie geotermalneho zdroja v Galante na vykurovanie, pripravu teplej uzitkovej vody a na rekreacne ucely.

 Vyuzivanie rozdielu teplot

 Na tomto principe pracuju tepelne cerpadla. "Precerpavaju" teplo z prostredia s nizkou teplotou do prostredia s vyssou teplotou. Napriklad riecna voda ma teplotu 15 oC, do nej je ponoreny vyparnik s pracovnou latkou, ktora sa vyparuje pri nizsej teplote. Tato latka sa vypari, paru stlaci kompresor s elektropohonom. Pri kompresii sa teplota pary zvysi na 70 oC a pri prechode vymennou plochou s vodou jej odovzda tepelnu energiu. Pocas toho skondenzuje na kvapalinu a redukcnym ventilom prudi do vyparnika, znovu sa posobenim teplejsej riecnej vody vypari a cyklus sa opakuje. Tepelne cerpadlo by sa malo volat tepelny transformator, avsak na rozdiel od transformatora elektrickeho napatia, na kopresiu pracovnej latky potrebuje privod energiu. Avsak pri spotrebe 1 kWh elektriny na pohon kompresora ziskame 3-6 kWh tepla, v zavislosti od rozdielu teplot prostredia a ohriatej vody. Okrem riecnej vody mozno pouzit vodu z jazier, studni, predhriatu slnecnymi kolektormi, ohriatu v sustave rurok zakopanych v zemi, geotermalnu vodu, ohriatu technologicku vodu atd., ale aj vonkajsi vzduch, ohriaty vzduch zo zvarovni, mastali atd. Transformovat mozeme teplo z kvapalnej latky do kvapaliny alebo do vzduchu, zo vzduchu do kvapaliny alebo do vzduchu. Tepelne cerpadla mozu byt i absorpcne (bez kompresora), zaroven sa mozu vyuzivat aj na chladenie v urcitych technologiach s vyuzitim "odobrateho" tepla na ohrev TUV, vykurovanie atd. Mozeme vyuzit aj kondenzacne teplo z klasickych chladiacich zariadeni v priemysle, obchode. Pozoruhodna je efektivnost tepelnych cerpadiel, ktorych pohonnou jednotkou kompresora je plynovy motor. Jeho chladenie a tepelna energia vyfukovych plynov sa vyuziju na dohrev tepelnym cerpadlom ohriatej vody az na teplotu napriklad 90 oC.
Napriek tomu, ze tepelne cerpadla sa v zahranici vyuzivaju vo velkom rozsahu, vdaka ich velkym prednostiam, u nas zatial ojedinele a nemame ani domaceho vyrobcu. Zaujimava je myslienka, ktoru v CR uz realizovali - ochladzovat pitnu vodu v mestskych vodovodnych rozvodoch, hlavne v letnom obdobi a odobrate teplo vyuzit na ohrev TUV.

 Biomasa

 V podmienkach SR je tento zdroj najperspektivnejsi. Zahrnuje energeticke zhodnotenie odpadovej drevnej hmoty, ale aj specialne na tento ucel pestovanych rychlorastucich drevin, polnohospodarskeho odpadu (vyliskov zo slnecnice, kukuricneho odpadu, slamy a pod.). Repka olejnata a slnecnica sa vyuzivaju na vyrobu bionafty a bioplyn sa ziskava z exkrementov uzitkovych zvierat, rastlinnych, potravinarskych odpadov a domovych odpadov, zo skladok tuheho komunalneho odpadu a z cistiarni odpadovych vod.
Rocny energeticky potencial biomasy v SR sa odhaduje asi na 340 PJ, co predstavuje priblizne 30 % celkovej rocnej spotreby energie SR r. 2015. Avsak realne mozeme z biomasy ziskat rocne asi 130 TJ, teda asi 14 % (v prepocte na tohto ukazovatela).

 Drevna hmota

 Slovensko je pomerne bohate na lesy, vinohrady a ovocne sady poskytujuce velke mnozstvo odpadovej drevnej hmoty, ktoru mozno vyuzit na priame spalovanie v kotloch, sporakoch a kachliach rodinnych domov. Pri spalovani dreva neunikaju do ovzdusia skodlive latky ako pri spalovani uhlia, popol je vybornym hnojivom. Aj v SR sa predavaju kvalitne kotly pre rodinne domy, kde sa drevna hmota splynuje a drevny plyn potom ohrieva vodu ustredneho kurenia. Jedno prilozenie do kotla vydrzi az 12 hod. Vykon kotla sa da automaticky regulovat podla nastavenej referencnej teploty v dome. V zahranici sa uz vyrabaju samostatne splynovace drevnej hmoty so zasobnikmi paliva aj na dva dni. Spalovanie dreva je vsak spojene s narocnou pripravou - zberom, dovozom, rezanim, uskladnenim, preto mnohi obcania radsej volia vykurovanie elektrinou, plynom, pripadne uhlim. Navrat k vykurovaniu drevom v podhorskych oblastiach by pravdepodobne podporila iniciativa podnikatelov, ktori by zabezpecili spominane namahave prace. Prve podnikatelske pokusy su so spracovanim drevneho odpadu, hlavne z drevospracujucich zavodov (pilin, stiepok) na drevne brikety, ktore sa predavaju priamo spotrebitelom, skladom paliva, ale aj do zahranicia. Briketovacie stroje, drvice drevneho odpadu, stroje na jeho triedenie, pripadne predsusanie nie su na nasom trhu problemom. Energeticke rezervy mame aj v pestovani rychlorastucich drevin na polnohospodarsky nevyuzivanych plochach, parkoch, pri cestach, brehoch riek atd. Vyslachtene odrody dorastaju za 3 roky od vysadby az do vysky 7 m a dosahuju priemer az 20 cm. Po "zbere energetickej urody" netreba tieto dreviny znovu vysadzat vyse 20 rokov. Okrem toho su zaujimave aj ako vydatny zdroj kyslika. Obrabanie "energetickych" poli, zber drevin, ich priprava na spalovanie, briketovanie atd. sa da plne mechanizovat a poskytuje aj vitane pracovne prilezitosti.
Drevny odpad sa moze, ako sme uz spominali, splynovat a drevny plyn vyuzivat v kogeneracnej jednotke na vyrobu elektriny a tepla. Tvrde drevo (buk, hrab, dub atd) a odpad z neho sa da vyuzit aj na vyrobu drevneho uhlia pre domacu potrebu i na vyvoz do zahranicia. Technologicke zariadenie na vyrobu drevneho uhlia je na nasom trhu k dispozicii.

 Polnohospodarske prebytky a odpady

 Mozno ich priamo spalovat, briketovat alebo splynovat ako drevo. Niektore z nich sa daju vykvasit a destilovat na alkohol, ktory sa moze pouzit ako palivo v dopravnych prostriedkoch. Aj v SR sa uz vyraba bionafta zo specialne pestovanej repky alebo slnecnice. Bionafta bude hrat dolezitu ulohu v suvislosti s intenzifikaciou polnohospodarskej vyroby a so vstupom SR do EU.

 Bioplyn

 Okrem vyroby plynu z dreva, polnohospodarskych a potravinarskych odpadov, bioplyn mozno ziskavat aj z mastalneho slamnateho hnoja, slepacieho trusu, exkrementov osipanych, hnojovice a aj z tuheho komunalneho odpadu, ktory obsahuje velke mmozstvo latok zivocisneho a rastlinneho povodu. Splynovanie sa uskutocnuje v specialnych vyhnivacich reaktoroch bez pristupu vzduchu. Vyrobeny bioplyn sa moze vyuzit na ohrievanie splynovanej masy (udrziavanie optimalnej teploty), spalovanie v kotloch na vykurovanie, pripravu TUV atd. Najnovsie aj v kogeneracnych jednotkach.
Amatersky vyrobene zariadenia na vyrobu bioplynu v SR vacsinou nedosahuju technicku ani ekonomicku efektivnost. V poslednom obdobi ich dovazame (z Rakuska) a je nadej, ze budu pracovat spolahlivo. Pripravuje sa vyroba malych bioplynovych stanic (asi pre 6 krav) pre mensie rodinne farmy.

 Kalovy plyn

 V technologickom procese cistenia odpadovych vod z mestskych kanalizacii v COV vznika bioplyn nazyvany kalovy plyn. Obycajne sa vypusta do vzduchu a znecistuje ho. Da sa vsak spalovat v kotloch a najnovsie aj v kogeneracnych jednotkach, a tak mozno lacno vyrabat teplo a elektrinu pre vlastnu potrebu, pripadne prebytky odviest do verejnej siete. Aj tu sa uz objavili prve lastovicky, niekolko COV v SR uz kalovy plyn takto vyuziva.

Skladkovy plyn

 V skladkach TKO sa trvale vytvara bioplyn nazyvany skladkovy plyn. Pri zakladani novych skladok mozno osadit specialne sondy na odcerpavanie vznikajuceho bioplynu a vyuzivat ho na vykurovanie v kotloch alebo v kogeneracnych jednotkach. V existujucich skladkach TKO sa daju sondy zaviest dodatocne a odcerpat bioplyn za niekolko rokov. Zapach z nevyuzivaneho skladkoveho plynu zneprijemnuje okolie, okrem toho hrozi jeho vznietenie.

 Kogeneracne jednotky

 Viackrat sme uz pouzili termin kogeneracne jednotky. Je to zariadenie na vyrobu tepla a elektriny sucasne (podrobnejsie sa KGJ venuje clanok M. Horaka v tomto cisle). Ucinnost a ekonomicka efektivnost vyuzitia paliva v KGJ je vysoka. Na Slovensku sa uz KGJ vyrabaju, podnikatelia ich zacinaju dovazat zo zahranicia aj pre rodinne domy. Avsak v rodinnom dome tazko docielime celorocnu spotrebu takto vyrobeneho tepla, a hlavne elektriny, a tak by ju obcan musel predavat energetickym podnikom v sucasnosti ale za nizsiu cenu, ako su jej vyrobne naklady v KGJ. V zahranici, vzhladom na ine cenove relacie energie, sa KGJ efektivne vyuzivaju aj v rodinnych domoch.

Podla mojich predpokladov je teoreticky rocny energeticky potencial SR z OEZ okolo 600 PJ, co predstavuje viac ako 50 % predpokladanej rocnej spotreby energie r. 2015. Avsak prakticky k tomuto terminu mozeme z OEZ ziskat energiu asi 180 PJ, co je nieco vyse 15 % z predpokladanej spotreby r. 2015. Teda nie 1-2 %, ako tvrdia zastancovia monopolnej centralizovanej energetiky. Ked k tomu pripocitame vyrobu elektriny z nasich prevadzkovanych a projektovanych vodnych elektrarni (Zilina, Bratislava), energiu z druhotnych energetickych zdrojov, racionalizaciu spotreby energie a strukturalne zmeny v ekonomike, mozeme podstatne obmedzit nepriaznivy vplyv energetiky na baze fosilnych paliv na zivotne prostredie a postupne znizovat zavislost od dovozu paliv zo zahranicia. Intenzivne vyuzivanie OEZ v SR okrem toho moze pomoct znizit nezamestnanost, ozivit strojarsku vyrobu a stavebnictvo. Na to sa vsak nevyhnutne musia vytvorit hlavne legislativne podmienky (absencia energetickeho zakona, zakona o racionalizacii spotreby energie a vyuzivani OEZ, DEZ, prislusnych smernic a vykonavacich predpisov). Treba zrealnit vykupne ceny elektriny z malych vyrobni a prisposobit predajne ceny paliv a energie trhovym podmienkam (bez statnej dotacie). Rovnako potrebna je realna uverova politika pre podnikatelov v energetike (napriklad zalozenie energetickeho rotacneho fondu pre dlhodobe uvery s urokovou sadzbou do 10 %).
Adresy vyrobcov spominanych zariadeni, projektantov, obchodnikov, montaznikov a pracovnikov servisu, ako aj propagacnu brozurku o KGJ moze poskytnut Cech podnikatelov v energetike Slovenska.