Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 2
We cannot measure the human standard of living only by the amount of produced goods but we have to deal also with the environment in which people live. Recent, in some aspects critical level of environment in Slovakia is a consequence of long-lasting model of extensive growth, in which the data base of factors influencing environment was missing. Therefore we have prepared the proposal of a new information system, in which the data base enables continual monitoring of the environmental conditions in the city of Kosice.++
Sucasny stav zivotneho prostredia na Slovensku, v niektorych aspektoch az kriticky, je bezprostrednym dosledkom dlhodobeho uplatnovania modelu extenzivneho rastu, charakterizovaneho nadmernou energetickou a materialovou narocnostou, neunosne vysokymi narokmi na prirodne zdroje a vysokou tvorbou odpadov, t. j. vseobecnou neefektivnostou cerpania ludskych, prirodnych a ekonomickych zdrojov. Tento nepriaznivy stav treba riesit komplexne, jednak vytvaranim proekologickej klimy, jednak proekologickou restrukturalizaciou ekonomiky. Sucastou tohto komplexneho pristupu je aj vytvaranie potrebnej databazy.
+Informacny system pre zivotne prostredie++
Kosice, ako druhe najvacsie mesto Slovenskej republiky, v sucasnosti
prechadzaju zlozitou etapou. S rozvojom mesta suvisi vystavba, urbanizacia,
ale aj rastuca koncentracia obyvatelstva. Zataz obyvatelstva zvysuju faktory
zivotneho prostredia, ako napr. priemyselne exhalaty a vyfukove plyny.
K tomu treba priratat este elektrosmog a hluk. Stav fyzikalneho prostredia
mesta dosahuje hranicu kritickych hodnot.
Sucasna vyrazna kumulacia negativnych vplyvov na zivotne prostredie,
hlavne na useku zasobovania pitnou vodou, v oblasti ochrany cistoty vod
a ovzdusia, zberu a likvidacie komunalneho, priemyselneho a stavebneho
odpadu, ochrany pred nadmernym hlukom, ale aj estetiky a hygieny prostredia,
zaraduje Kosice medzi 7 osobitne sledovanych lokalit v ramci SR. Tato skutocnost
vyvolala potrebu vyudovania informacneho systemu, ktoreho datova struktura
bude dynamicky zobrazovat realitu mesta, t. j. jej zmeny, aktualizaciu
dat, ale aj modelove riesenie buducich moznych situacii. S tym suvisi aj
poziadavka na kvalitativne a kvantitativne kriteria poskytovania udajov
o jednotlivych faktoroch zivotneho prostredia.
Vysledky analyzy ukazali, ze v podmienkach mesta Kosice boli v roznych
organizaciach, ale aj organoch mestskej spravy, rozne ciastkove, vzajomne
malo alebo vobec nekoordinovane evidencie monitorujuce jednotlive faktory
zivotneho prostredia mesta. Tato skutocnost sa odrazila v multiplicite
sledovania tych istych faktorov (udajov), ale aj v ich metodickej nejednotnosti,
nedostatocnej a nekomplexnej identifikacii. Na druhej strane roznorodost
softwaroveho vybavenia ovplyvnila zasa moznost integracie sledovanych udajov
v jednotlivych organizaciach a organoich mestskej spravy. Mestske organy
tiez este nedocenili, ze informacny system by v konecnom dosledku zabezpecoval
riadenie rozvoja mesta.
Automatizovany mestsky informacny system, zamerany na ziskavanie, ukladanie,
aktualizovanie, uchovavanie, vyhladavanie, spracuvanie a poskytovanie potrebnych
udajov rozhodovacim miestam, by mal zobrazovat (vyjadrovat) realny zivot
mesta. Sucastou tohto systemu je informacny system pre zivotne prostredie.
Navrhovany informacny system by mal zabezpecit:
+Navrh riesenia++
Kedze kvalita pripravnej fazy projektovania v podstatnej miere ovplyvnuje
vysku nakladov na budovanie systemu, jeho udrzbu a sluzby, podstatna cast
prac pri jeho tvorbe bola zamerana na identifikaciu systemu, specifikaciu
poziadaviek, navrh systemu a jeho architektury. Pre zlozitost a casovu
narocnost sa tieto prace riesili pouzitim Computer Aided System Engineering
(CASE). CASE predstavuje subor prostriedkov, ktore umoznuju zefektivnit
a skratit proces projektovania, koordinovat projektovane prace, zabezpecit
kontrolu vazieb medzi jednotlivymi castami projektu a ulahcit udrzbu a
rozvoj implementovaneho systemu. Prostriedky CASE sa pouzivaju v systemovej
analyze a pri tvorbe logickeho navrhu, resp. logickeho modelu systemu.
Pomocou System Architect bol pouzity pri analyze a navrhu IS.
Tento pocitacom podporovany system sa pouzil na dvojurovnovu dekompoziciu
navrhovaneho systemu, vytvorenie konceptualneho datoveho modelu, popis
procesov, externych entit a modelovanie informacnych tokov.
Najdolezitejsou castou systemu je Data Dictionary (systemova encyklopedia),
do ktorej sa ukladaju vysledky vsetkych krokov a je automaticky udrziavana
v konzistentnom stave.
+Funkcna struktura++
Funkcny model predstavuje dynamicky pohlad na system. Vyjadruje cinnost
systemu tak, ze si vsima miesta, kde treba nejakym sposobom transportovat
data do inej formy a oznacuje ich ako funkcie. Vsima si, ktore data su
pre funkciu vstupne a ktore vystupne.
Diagramy funkcnej struktury (FSD) sa museli pri funkcnej analyze vytvorit
ako prve. Islo o znazornenie hierarchie funkcii, rozkladu systemu na jeho
casti, pricom funkcie pracujuce s priblizne rovnako zlozitymi a dolezitymi
entitami sa dostali na rovnaku hierarchicku uroven. Na funkcne modelovanie
sa podla YSM pouzili diagramy toku dat (Data Flow Diagrams -- DFD) a podrobne
popisy funkcii (Process Specification).
Diagram toku dat je v podstate velmi jednoduchy. Obsahuje iba niekolko
stavebnych prvkov: datove toky, ktore spajaju: procesy, datove zasobniky
a externe entity.
DFD na najvyssej urovni predstavuje kontextovy diagram, ktory bol vychodiskom
nasho modelovania. Znazornuje vsetky externe objekty (prvky z okolia leziace
mimo hranic bezneho sledovaneho systemu), s ktorymi komunikuje prostrednictvom
vstupov a vystupov. Hierarchia v DFD vznikla tak, ze sa kazda funkcia podrobnejsie
rozpisala na nizsej urovni. Pritom sa muselo dodrzat pravidlo o korespondencii
urovni. Toto pravidlo hovori, ze vsetky vstupy a vystupy funkcie musia
byt zaznamenane aj na nizsej urovni popisu funkcie.
Kontextovy diagram zivotneho prostredia (obr. 1) zachytava vsetky externe
objekty, ktore maju urcity vztah k sledovanemu systemu (referatu ochrany
a tvorby ZP). Su to organizacie, ktore mu poskytuju udaje o stave jednotlivych
zloziek ZP, vykonavaju kontroly u sledovanych znecistovatelov. Udaje poskytovane
tymito organizaciami tvoria vstupy do procesu sledovania ZP. Na druhej
strane su externe objekty, ktorym referat ochrany a tvorby ZP poskytuje
potrebne informacie o stave ZP v meste i statisticke spracovanie. Uklada
aj ulohy znecistovatelom, pripadne u organizacii, kde na to nema pravo,
sleduje evidenciu odplat, ktore uz stanovuje prislusna institucia.
Nas kontextovy diagram obsahuje iba jeden proces, t. j. jednu funkciu,
ktora je podla principu hierarchie detailnejsie rozpracovana na nizsej
urovni.
Na nizsej urovni (obr. 2) oznacovanej Level O su zachytene funkcie
v kontexte s clenenim ZP. Vsetky vstupy do procesu sledovania ZP na vyssej
urovni boli zachytene aj na nizsej urovni, ako vstupy k prislusnym procesom.
Vystupy z tychto procesov tvoria podklady na tvorbu koncepcii zivotneho
prostredia.
Na druhej strane (obr. 3), oznacovanej Level 1, boli uz zachytene datove
zasobniky (Data Store). Na lepsie pochopenie dekompozicie celeho procesu
sledovania ZP je na tejto urovni podrobnejsie rozpracovany len proces analyzy
vody, ktory je na predchadzajucej urovni oznaceny. Podobne sa na tejto
urovni daju zachytit aj ostatne procesy.
+Datova struktura++
Analyza dat sa vykonala systemom Architect. Na zaklade analyzy cinnosti
Referatu ochrany a tvorby ZP i analyzy informacnych tokov boli navrhnute
datove subory a zakladne vztahy medzi nimi pomocou ER modelu dat, ktoreho
graficke zobrazenie je na obr. 4. Plne ohranicene stvorce predstavuju datove
subory, spojnice medzi subormi oznacuju vztahy medzi nimi, pricom sa medzi
vetami dvoch suborov rozlisuje ci ide o vztah 1:1, alebo 1:N. Tenkou bodkovanou
ciarou je oznaceny subor HAVARIE. Je to subor predstavujuci moznu evidenciu
vzniknutych havarii na useku vodneho hospodarstva.
Strucny obsah jednotlivych suborov: Subor+ FIRMA++ obsahuje udaje o
firmach, ktore su hlavnymi zdrojmi znecistenia na uzemi Kosice-mesto a
Kosice-vidiek. Cez polozku +ZNE ICO++ mozno v subore+ ZNECIS++ ziskat udaje
o zdrojoch znecistenia a cez polozku+ ODPL NEC++ vysku odplat firiem za
znecistovanie vodnych tokov.
Databaza dalej obsahuje datovy subor+ PROFIL++. Cez polozku+ KV NEC++
mozno ziskat zo suboru+ KVALITA++ udaje o kvalite vody na urcitom profile,
za dany rok a prislusny ukazovatel. V databaze su zahrnute aj ciselniky.
Ciselnik+ UKAZOV++ obsahuje kod a nazov sledovanych ukazovatelov kvality
vody. Ciselnik+ TOKY++ obsahuje druhy znecistovanych tokov a ciselnik+
TPP++, ktory je cez polozku+ COV TECH++ prepojeny so suborom+ COV++, obsahuje
druhy technologickych postupov, ktore vyuzivaju COV pri cisteni odpadovych
vod.
Pri navrhovani systemu sa pouzil jazyk SQL, ktory predstavuje sucasny
svetovy standard.
Na komplexne riesenie problemu systemom GENIS bol vygenerovany dialogovy
system komunikacie uzivatela s navrhovanym systemom. Umoznuje aktualizovat
databazu a dopyty. Jednotlive dopyty umoznuje spustat podla potrieb uzivatela.
Pohyb medzi jednotlivymi subormi na referenciach je zabezpeceny pomocou
funkcnych klucov.
Pri projektovani tohto systemu sa pouzila jedna z najfrekventovanejsich
metod Yourdon Structured Method (YSM). Na opis funkcnych charakteristik
sa pouzila technika modelovania procesu Gane-Sarson, pomocou ktorej bol
system hierarchicky dekomponovany na subsystemy.
Na vyjadrenie datoveho modelu sa pouzil entitno-relacny diagram (ER)
a na fyzicku realizaciu systemu pre definiciu a manipulaciu s datami jazyk
Structured Qvery Language (SQL).
+Literatura++