Z d r o j:
Nazov casopisu: Zivotne prostredie
Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava
Rocnik: 1996, Cislo: 2

 Energeticka koncepcia Slovenskej republiky do r. 2005 - z hladiska zivotneho prostredia

 P. Bilicky: Energetic Conception of the Slovak Republic up to the Year 2005 - in Relation to the Environment. Zivot. Prostr., Vol. 30, No. 2, .... 1996.

 Mankind uses renewable and irrenewable sources to cover energy consumption. In spite that irrenewable ones are more suitable from the viewpoint of the environment they will not represent a larger part. Energetic conception of Slovakia up to the year 2005 takes into account mainly irrenewable sources. The task of its actualization is except the evaluation of the present state and fulfilment of set aims of energetic policy also the evaluation of possible variants of the development from the viewpoint of the influence of their utilization on the environment. This evaluation contains:

-- main obligations of the SR, accepted agreements and conventions in the field of air protection,
-- short description of the methodology of CO2 calculation from fossil fuels,
-- calculation of CO2 production from combustion process and conversion of fuels for the variants 1, 2 characterized by different degree of application of nuclear sources,
-- evaluation of possibilities of fulfilment of obligation of SR following from the Frame Convention about change of the climate,
-- evaluation of possibilities of fulfilment of the National Aim.

-- rozdielne klimaticke podmienky,
-- rozdiely v strukture vyroby,
-- rozdiely v hustote obyvatelstva,
-- nerovnaka produktivita prace,
-- ina efektivnost spotreby,
-- rozdiel v urovni mechanizacie a elektrizacie,
-- odlisne tradicie a pod.

 je v sucasnosti zasadnym dokumentom pre rozvoj energetiky na Slovensku v Predpoklada sa v nej:

-- Podstatne vyssie vyuzivanie zemneho plynu na kombinovanu vyrobu elektrickej energie a tepla v kogeneracnych paroplynovych cykloch (PPC), resp. PPC s kondenzacnou vyrobou elektrickej energie.
-- Racionalizaciu spotreby paliv a energie (uspory a vyssie zhodnocovanie energie vo vsetkych odvetviach hospodarstva) s minimmalnou usporou 31,5 PJ.
-- Vacsie vyuzivanie obnovitelnych zdrojov energie, najma biomasy (o 20 %), geotermalnej energie a slnecnej energie.
-- Rekonstrukcia Elektrarne Novaky A na fluidne spalovanie (150 MW) a vybavenie Elektrarne Novaky B (2 x 110 MW) odsirovanim a denitrifikaciou.
-- Postupna rekonstrukcia casti blokov v Elektrani Vojany I. na fluidne spalovanie a denitrifikaciu bloku 1 a 2 Elektrarne Vojany I. ( 2 x 110 MW).
-- Zvysenie vyuzivania hydroenergetickeho potencialu SR na energeticke ucely do r. 2005 na 65 % (ca 250 MW).
-- Dobudovanie vsetkych styroch blokov jadrovej elektrarne Mochovce (4 x 440 MW).
-- Prevadzkovanie jadrovej elektrarne V-1 v Jaslovskych Bohuniciach do roka od spustenia a uvedenia do prevadzky prvych dvoch blokov JEM (2 x 440 MW).

 Prispevok energetiky k celkovej produkcii CO2 v SR v r. 1995, 2000, 2005, 2010

 Ulohou aktualizacie Energetickej koncepcie SR do r. 2005 je okrem vyhodnotenia sucasneho stavu energetiky a plnenia stanovenych cielov energetickej politiky aj vyhodnotenie moznych variantov rozvoja z hladiska vplyvu ich vyuzivania na zivotne prostredie. Toto hodnotenie obsahuje:

 -- Hlavne zavazky SR, prijate dohody a konvencie v oblasti ochrany ovzdusia,
-- Strucny popis metodiky na vypocet tvorby CO2 z fosilnych paliv,
-- Vypocet produkcie CO2 zo spalovania a konverzie paliv pre varianty 1 a 2 charakterizovane rozdielnym stupnom nasadenia jadrovych zdrojov,
-- Vyhodnotenie moznosti splnenia zavazku SR, vyplyvajuceho z Ramcoveho dohovoru o zmene klimy,
-- Vyhodnotenie moznosti splnenia Narodneho ciela.

Sklenikove plyny. Ramcovy dohovor OSN o klimatickej zmene bol podpisany v Rio de Janeiro v juni 1992. Je to prvy zavazny medzinarodny pravny nastroj na riesenie tohto problemu. Dohovor vstupil do platnosti 21. marca 1994. Vytvara zakladnu pre rozvoj medzinarodnej spoluprace v oblasti ochrany globalnej klimy. Narodna rada SR ratifikovala Ramcovy dohovor o klimatickej zmene v auguste 1994, do platnosti vstupil 23. novembra 1994. Slovenska republika akceptuje vsetky osobitne zavazky vyplyvajuce z Dohovoru, vratane realizacie opatreni na znizenie emisii sklenikovych plynov do r. 2000 na uroven r. 1990. (Poznamka redakcie: Podrobne sme o tejto problematike informovali v clanku A. Violovej Implementacia Ramcoveho dohovoru o zmene klimy v SR. ZP 6/1996).
Transformacny proces v SR zacal uz r. 1989. Udaje z r. 1990 preto uplne neodrazaju jej realnu ekonomicku situaciu. Napriek tejto skutocnosti SR respektuje r. 1990 ako zakladny rok Dohovoru a rozvinie aktivity na dosiahnutie tzv. "Torontskeho ciela", t. j. znizenie emisii CO2 do r. 2005 o 20 % oproti r. 1988. Tento zavazok bol prezentovany ako Narodny ciel Slovenskej republiky. . Ostatne znecistujuce latky. Jednym z prvych vyznamnych krokov v medzinarodnej spolupraci pri ochrane zivotneho prostredia bola Konvencia o dialkovom znecistovani ovzdusia prechadzajucom hranice statov, ktora vznikla pod zastitou EHK OSN a bola podpisana r. 1979 v Zeneve. Odvtedy sa zacali sledovat dialkove prenosy znecistenia v Europe. K tejto Konvencii sa postupne prijimali vykonavacie protokoly.

•  -- Emisie siry upravuju dva protokoly. Protokol o obmedzovani emisii siry alebo jej tokov prechadzajucich hranice statov bol prijaty r. 1985 v Helsinkach. Podla clanku 2 tohto protokolu sa zmluvne strany zavazuju znizit svoje rocne emisie siry najmenej o 30 %, a to co najskor, najneskor vsak do r. 1993. Ako zaklad pre vypocet znizenia sa pouziva uroven r. 1980. Slovenska republika znizila emisie zo 780 000 r. 1980 na 319 000 r. 1993, co predstavuje znizenie o 58 %, a teda splnenie zavazku. Aj ked sa plnenie tohto protokolu prejavilo pozitivne na znizovani kyslosti zrazok v Europe, celkove zlepsenie je nedostatocne. Preto sa este pred vyprsanim helsinskeho protokolu zacali pod zastitou EHK OSN prace na druhom dokumente, ktory ma nazov "Protokol o dalsom znizovani emisii siry" a podpisali ho 14. jula 1994 v Oslo. Jeho signatarom sa stala aj SR. Podstatou tohto dokumentu je tzv. kriticka zataz, co je najvyssia pripustna atmosfericka depozicia siry v ekosysteme, pri ktorej sa este nepozoruju vyznamne skodlive ucinky. Pre Slovensko z tohto protokolu vyplyva:

• -- Emisie NO upravuje "Protokol o znizeni emisii oxidov dusika alebo ich prenosov cez hranice statov" podpisany v Sofii 31. 11. 1988. Zakladny zavazok vyplyvajuci pre signatarov je podniknut ucinne opatrenia na kontrolu alebo znizenie rocnych emisii oxidov dusika tak, aby najneskor do 31. decembra 1994 neprevysovali hodnoty r. 1987. V protokole su taxativne vymenovane opatrenia, ktore je signatarska strana povinna uskutocnit v lehote 2 roky od pristupenia. Tento zavazok je splneny pre r. 1993, r. 1994 nie je este vyhodnoteny.
• -- Protokol o obmedzeni emisii prchavych organickych zlucenin (VOC) podpisalo v novembri 1994 v Zeneve 22 statov a EU. Zmluvne strany sa dohodli urobit ucinne opatrenia na znizenie narodnych emisii VOC, najmenej o 30 % do konca r. 1989 s pouzitim urovne emisii z r. 1988 ako zakladu, alebo ako zaklad mozno zobrat uroven rocnych emisii vybratu z obdobia r. 1984-1990. Tato uroven sa specifikuje pri pripojeni sa k Protokolu. V pripade, ze narodne rocne emisie VOC boli r. 1988 nizsie ako 500 000 t, merna emisia nepresiahla 20 kg na obyvatela a merna plosna emisia hodnotu 5 t.km-2.rok-1, zmluvne strany splnia zavazok tym, ze najneskor do konca r. 1999 ich narodne rocne emisie nepresiahnu uroven r. 1988. Slovensko, ktore urcilo za zaklad r. 1990 (merne emisie na obyvatela 25,5 kg.rok-1), musi zabezpecit znizenie emisii o 30 % do konca r. 1999. Pristupenie k Protokolu odsuhlasila vlada SR v septembri 1994, ale toto rozhodnutie este neratifikovala Narodna rada SR.

 Metodika vypoctu emisii CO2 zo spalovania

 Metodika IPCC popisuje sposob prezentacie inventarizacie sklenikovych plynov. Jednotlive plyny su rozdelene do 2 hlavnych skupin. 1. ENERGY zahrna sklenikove plyny, ktore vznikaju spalovanim. Nemysli sa tym len systemova a priemyselna energetika, ale aj CO2 z technologickych ohrevov. Do 1. skupiy patria aj emisie z dopravy. Naopak, zo skupiny 2. Industrial Processes, su vylucene emisie zo spalovacich procesov, pretoze patria do 1. skupiny.

 Produkcia CO2 zo spalovania a konverzie paliv

 Scenare tvorby CO2 vychadzaju z podkladov o spotrebe fosilnych paliv v jednotlivych prierezovych rokoch, ako aj jej disagregacie na jednotlive sektory. Na tento vypocet sa vyuzila metodika IPCC. Zaroven sa na zaklade poziadavky zadavatela (Ministerstva hospodarstva SR) vypocitali agregovane emisne faktory v cleneni:

-- podla typu paliva v ramci jednotlivych sektorov,
-- agregovany emisny faktor za sektory,
-- agregovane emisne faktory podla paliv za SR,
-- celkovy agregovany faktor za SR.

 Zhodnotenie moznosti plnenia zavazkov vyplyvajucich z Ramcoveho dohovoru o zmene klimy a narodneho ciela

 Zavazok stabilizovat sklenikove plyny r. 2000 na uroven r. 1990 sa vztahuje na jednotlive plyny a nie na agregovane emisie. Musime preto hodnotit celkove emisie CO2, a to nielen zo spalovania a konverzie fosilnych paliv, ale aj z technologickych procesov, odpadov a pod. Vzhladom na vysoky podiel CO2 zo spalovania a konverzie paliv ma tato skupina zdrojov najvyssi vplyv na splnenie tohto zavazku. Nasledujuce tabulky udavaju podiel tvorby CO2 v %, ako pre vlastnu energetiku, tak aj jeho celeho objemu aj z neenergetickych zdrojov, v porovnani so zakladnym rokom 1990.

 Tab. 1. Podiel tvorby CO2 zo spalovania v jednotlivych rokoch v porovnani so zakladnou urovnou r. 1990
 
 

-	1990	1995	2000	2005	2010
Energeticka koncepcia SR	100%	84,50%	84,30%	87,2%-
Variant c. 1	100%	79,70%	82,00%	81,10%	86,20%
Variant c. 2	100%	79,70%	82,40%	89,30%	93,00%

 

 Tab. 2. Podiel celkovych emisii CO2 v jednotlivych rokoch v porovnani so zakladnou urovnou r. 1990
 
 

-	1990	1995	2000	2005	2010
Energeticka koncepcia SR	100%	84,40%	83,70%	86,70%
Variant c. 1	100%	80,30%	81,50%	80,90%	82,50%
Variant c. 2	100%	80,20%	81,90%	88,70%	89,00%

 Z tab. 1. a 2. vyplyva, ze poziadavka Dohovoru na stabilizaciu tvorby CO2 r. 2000 na uroven r. 1990 by sa mala dosiahnut v oboch porovnavanych variantoch, ako pre emisie z vlasneho spalovania, tak aj pre cely objem emisii produkovanych v SR. Narodny ciel SR sa vztahuje len na CO2 zo spalovania a konverzie fosilnych paliv a je stanoveny tak, ze sa ma dosiahnut znizenie emisii CO2 r. 2005 o 20 % oproti r. 1988.

 Tab. 3. Podiel emisii CO2 zo spalovania a konverzie fosilnych paliv v jednotlivych rokoch v porovnani s urovnou r. 1988
 
 

-	1990	1995	2000	2005	2010
Energeticka koncepcia SR	94,50%	79,40%	79,60%	82,40%
Variant c. 1	94,50%	75,30%	77,50%	76,70%	81,40%
Variant c. 2	94,50%	75,30%	77,90%	84,40%	87,80%

 Dosiahnutie narodneho ciela zabezpecuje len variant c. 1, t.j. variant, v ktorom sa pocita s vacsim nasadenim jadrovych zdrojov.
 
Vplyv energetiky na zivotne prostredie v sucasnosti s vyhliadkou do buducnosti mozno zhrnut:

-- Preukazatelny ekonomicky rast SR r. 1995 sprevadzal dalsi pokles dovazaneho hnedeho uhlia pre energetiku a obyvatelstvo, co signalizuje priaznivy vplyv na zivotne prostredie.
-- Energeticky system sa prevadzkuje s dostatocnou mierou spolahlivosti.
-- Negativne vplyvy energetickeho hospodarstva na zivotne prostredie sa oproti r. 1990 radikalne znizili.
-- Intenzivne prebiehaju prace na tvorbe legislativy v energetickom hospodarstve kompatibilnej s Europskou uniou.
-- Nezaznamenali sa ziadne tendencie posobiace proti postupnemu naplnaniu strategickych cielov energetickej politiky.