Greenpeace informator - 1/1999
Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace Informator Vydavatel: Greenpeace - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO Rocnik: 1999, Cislo - 1 Global State of Waveland Deklaracia globalneho statu Waveland Sme konfrontovani s rastucou nerovnostou medzi narodmi, pricom socialne rozdiely sa vyrazne prejavuju uz aj v jednotlivych narodoch. Pokracuje likvidacia vyznamnych ekologickych systemov, od ktorych sme vsetci zavisli. Uvedomujeme si, ze v priebehu ludskej existencie sme sa stali zavislymi na priemysle a predovsetkym na formach vyroby energie, ktora ohrozuju prirodu tejto planety - nase spolocne vlastnictvo a dedicstvo. Spustili sme do chodu udalosti, ktore sa vymkli nasej kontrole i moznosti napravy. Stracame kontakt s prirodou a nicime ju. Robime tak na nase vlastne riziko. Povazujeme za zjavne, ze ludstvo by malo rozvijat ekonomiku, ktora pracuje s prirodou a nie proti nej. Jednotlive vlady Sveta sice vzbudili taketo nadeje, avsak svojimi cinmi nadalej obmedzuju rozmanitost Zeme, oslabuju ludskeho ducha a odlucuju ho od prirody. Preto je nevyhnutne pretrhnut ekonomicke puta, ktore likviduju spolocne vlastnictvo na skodu nas vsetkych. Waveland je novou krajinou. Jej jedinou hranicou je hranica prirody a predstavivosti. Co stalo pri zrode globalneho statu Waveland? Klima v ohrozeni! Greenpeace je presvedceny, ze ludstvo si uz nemoze dovolit otvarat dalsie loziska fosilnych paliv, ak nema dojst k nezvratnym klimatickym zmenam. Podla klimatologov pracujucich pre OSN je krajnou hranicou, ktora este moze ochranit 'ako ekosystemy, tak ludske systemy', narast teploty maximalne o 0,1ºC za dekadu a celkovo najviac o 1,0 ºC. Sucasne rezervy ropy, uhlia a zemneho plynu, ktore su preskumane a povazovane za 'ekonomicky vytazitelne', tvoria podla roznych odhadov 820 -1035 gigaton, v prepocte na cisty uhlik. Keby toto mnozstvo fosilnych paliv bolo kompletne spalene, narastla by teplota na Zemi o 5 ºC - teda patkrat viac, nez si ludstvo moze dovolit. Spomenute rezervy navyse vzhladom na pokracujuce prieskumy dalsich zdrojov stale rastu a potencialne by mohli dosiahnut az 4000 gigaton uhliku, teda az stvornasobok sucasneho stavu. Je velmi tazke odhadnut, ake dosledky by spalenie takeho mnozstva fosilnych paliv malo pre klimu Zeme. Greenpeace je preto presvedceny, ze rezervy a doteraz nepreskumane zdroje nesmu byt nikdy spalene. Vlada Velkej Britanie a Severneho Irska sa spolu s dalsimi signatarmi Ramcovej dohody zaviazala chranit klimu na Zemi. V rozpore so svojimi slovami vsak chce dalej rozsirovat tazbu ropy a v roku 1997 vypisala konkurz na tazbu v novych oblastiach Atlantiku. Greenpeace sa proti tomuto planu postavil a predlozil protinavrh, aby bol v tejto oblasti zriadeny podmorsky prirodny park. Britska vlada navrh Greenpeace odmietla a pridelila cast oceanu v oblasti Atlantickej hranice (Atlantic Frontier) ropnym spolocnostiam. Kedze toto jej rozhodnutie porusuje okrem vseobecneho zavazku o ochrane klimy i dve platne direktivy Europskej unie (Direktivu o posudzovani vplyvu na zivotne prostredie - EIA a Direktivu o habitatoch), vzniesol Greenpeace proti britskej vlade zalobu u Najvyssieho sudu. Na protest proti planom rozsirit tazbu ropy obsadili aktivisti Greenpeace 11. juna 1997 skalnaty ostrov Rockall, v ktoreho okoli lezi cast novych tazobnych oblasti. (Na vlastnictvo Rockallu si okrem Velkej Britanie robia narok aj Dansko, Irsko a Island.) Dna 15. juna 1997 vyhlasil Greenpeace vztycenim vlajky nad Rockallom novy globalny stat Waveland, po slovensky Krajina vån a ponukol vsetkym obyvatelom Zeme jeho obcianstvo. Prihlasenim sa k obcianstvu Wavelandu vyjadruju ludia po celom svete podporu aktivitam Greenpeace na ochranu klimy. Zakladanim velvyslanectiev v dalsich krajinach chce Greenpeace sirit svoje presvedcenie, ze obmedzovat tazbu a spotrebu fosilnych paliv je zivotne dolezite pre kazdu krajinu sveta. Ako vlastne vznikol Waveland? Vecer 10. juna 1997 presne o 21:40 obsadili aktivisti Greenpeace za pomerne dramatickych okolnosti malicky neobyvany ostrovcek Rockall v severnom Atlantiku. Jedna sa v skutocnosti o strmu skalu - pozostatok vyhasnutej sopky, ktorej vrchol cnie priblizne 20 metrov nad hladinou mora. Skala ma priemer iba 25 metrov a je taka klzka, ze se na nej da velmi tazko udrzat. Nastastie je vsak na vrchu mala plosina o rozmeroch priblizne 2,5 krat 4 metre. A prave tato plosina sa za usvitu 16. juna stala 'hlavnym mestom' Wavelandu - Krajiny vån. Traja clenovia Greenpeace tu vztycili vlajku so symbolom duhy a zabrali Rockall v mene vsetkych ludi, ktorym su dalsie osudy planety blizsie nez vlastny prospech. Komu patril Rockall predtym? Rockall lezi priblizne 450 kilometrov od pobrezia severneho Skotska co znamena, ze sa nachadza v medzinarodnych vodach. Uz od minuleho storocia si ale na toto uzemie robia narok celkovo styri staty: Velka Britania, Dansko, Irsko a Island. Vlastnictvo tohto trvalo neobyvaneho ostrova je podla mezinarodneho prava sporne. Zabrat ho moze de facto kazdy, kto na nom pristane. To urobila kedysi napriklad Velka Britania. Velmi dolezitym kriteriom, podla ktoreho sa vlastnictvo nakoniec urcuje, je napriklad i dlzka pobytu. Inymi slovami, kto na takomto uzemi pobyval najdlhsi cas. Preto sa clenovia Greenpeace rozhodli urobit rekord a zotrvali na Rockalle v specialnom vodotesnom pribytku podobnom kapsuli celkovo 48 dni. 'Pribytok' pre aktivistov musel byt na skale specialne pripevneny a jeho vodotesnost ich chranila pred vlnami sposobenymi velmi drsnym pocasim, typickym pre tuto cast Atlantiku. Ako tam prezili? Potraviny problemom neboli. Pocas dlheho pobytu vyuzivali aj elektricku energiu zo solarnych clankov, umiestenych na streche kapsule. K dispozicii mali tiez satelitny telefon a pocitac s pripojenim na Internet a na vnutornu pocitacovu siet Greenpeace. Takto s nimi bolo mozne nadviazat spojenie prakticky 24 hodin denne. Co tym chce Greenperace povedat ostatnym ludom? Jednym z momentalne najvacsich celosvetovych ekologickych problemov je globalne oteplovanie, ktore sposobuje klimaticke zmeny. Jeho pricinou je spalovanie fosilnych paliv, ako su ropa, uhlie a zemny plyn. Cely svet si uz zacina uvedomovat, ze pokial nechceme sposobit klimaticku katastrofu, budeme musiet skor ci neskor rapidne znizit spotrebu fosilnych paliv a prejst na obnovitelne zdroje energie, ako su slnko, vietor, biomasa, male vodne elektrarne, a do co najvacsej miery vyuzivat uspory energie. Greenpeace sa snazi tuto zmenu urychlit. Pripravil vedecku studiu s nazvom Uhlikova logika (je dostupna v cestine), ktora upozornuje na skutocnost, ze si ludstvo nesmie dovolit spalit viac nez jednu stvrtinu sucasnych zasob fosilnych paliv, aby nedoslo ku klimatickej katastrofe. A ako to vsetko suvisi s Wavelandom? Pokial nesmieme spalit ani to, co uz je objavene, alebo sa uz tazi, naco skumat a otvarat dalsie nove naleziska ropy a uhlia? Preto v sucasnosti Greenpeace na celom svete protestuje proti prieskumu a otvaraniu novych ropnych a uholnych nalezisk. A jedno z velkych nepreskumanych lozisk ropy lezi prave v blizkosti Rockallu, v miestach, ktorym sa hovori Atlantic Frontier alebo Atlanticka hranica. Waveland vsak symbolizuje viac - vyzvu na aktivitu pri zachrane nasej krehkej planety. Dalo by sa povedat, ze Waveland je vsade tam, kde je priroda v ohrozeni. Ako sa stat obcanom Wavelandu? Obcianstvo je vlastne dvojite: virtualne a skutocne. Virtualne, symbolicky, sa obcanom Wavelandu moze stat kazdy, kto navstivi virtualny Waveland na internetovskej adrese www.waveland.org. Skutocnym obcanom sa stane ten, kto obdrzi obcianstvo a pas Wavelandu. Ten sa da ziskat na ambasade Wavelandu reprezentovanou kancelariami Greenpeace po celom svete. Staci napisat, zatelefonovat alebo poslat fax ci e-mail, a my zaujemcovi posleme oficialny formular ziadosti o obcianstvo a sek na 150 korun (spravny poplatok). Vyplneny formular so svojou fotografiou poslite spat a my vam do dvoch tyzdnov posleme hotovy pas. Rovnako mozete tiez navstivit nasu webovsku stranku na www.greenpeace.sk a vyplnit prihlasku tam. Kam idu peniaze z poplatkov? Na podporu cinnosti Greenpeace. Pomahaju nam realizovat konkretne projekty a kampane na zachranu zivotneho prostredia Zeme. Rockallska saga Rockall je najvzdialenejsi a najohrozovanejsi kusok Britskych ostrovov. Jeho nepatrna velkost (je vysoky nieco cez 30 metrov) a nepriaznive prostredie (casto sa cezen prelievaju obrovske vlny, nie je na nom poda ani ziadny zivot okrem makkysov a chaluh) su v rozpore s jeho geopolitickym vyznamom. Rockall totiz predstavuje kluc k obrovskym teritorialnym ambiciam vyvolanym opojnou predstavou hojnosti ropy a ryb. Styri narody si robia narok na vlastnictvo Rockallu a jeho okolia, pricom kazdy z nich sa odvolava na ine pravne precedensy a argumenty, aj ked z geologickeho hladiska ma najvacsi narok ina krajina - Kanada. Po desatrocia boli jedinymi ludskymi navstevnikmi Rockallu vojaci, dobrodruhovia, vedci ci plavci pokusajuci sa posilnit naroky svojich krajin. Britania, Irsko, Island a Dansko, vsetky tieto staty vzniesli svoj narok na Rockall. Historia Rockallu je sagou politickych intrig, tajnej diplomacie, nepreniknutelnych a casto nepochopitelnych pravnych sporov, tajnych vojenskych poslani a chamtivosti narodov. Briti poznaju miesto zvane Rockall predovsetkym z namornych predpovedi pocasia. Ovela znamejsi vsak je Rockall v londynskej vladnej stvrti Whitehall, a to ako strategicka hodnota, ktoru je nutne zaistit pre Britaniu kvoli prirodnym zdrojom leziacim okolo nej. Nejde vlastne vobec o skalu - ta je uplne bezcennym pozostatkom vyhasnutej sopky - ale o ropu a zemny plyn nachadzajuci sa pod tzv. Rockallskou plosinou, ktora skalu obklopuje. Dnes ma Rockall novy vyznam: symbolizuje sucasne postoje vlad. Dlhodobe strategicke zaujmy narodov a dobro planety zavisia od prechodu od vyuzivania fosilnych paliv k obnovitelnym zdrojom energie. Vyuzivanie bohatych ropnych nalezisk pri Rockalle je sucastou planu na vyuzivanie vacsej oblasti zvanej Atlantic Frontier - planu, ktory vznikol v 60. rokoch a bol urychleny ropnou krizou z rokov 1973-74, ked Zapad zacal verit, ze si musi zaistit ovela viac ropy. Z logiky hrozby klimatickych zmien vsak vyplyva, ze svet si nemoze dovolit spalit dokonca ani tie rezervy fosilnych paliv, ktore ma v sucasnej dobe k dispozicii, uz vobec nehovoriac o tych, ktore by sa este len mohli objavit. A tak Rockall predstavuje hranicu dvoch svetov. Stareho, reprezentovaneho vekom fosilnych paliv a planov na tazbu v oblasti Atlantic Frontier - a noveho, uberajuceho sa cestou buducnosti - cestou ochrany spolocnych zaujmov, dozadujuceho sa energie, ktora pracuje s prirodou, a nie proti nej. Greenpeace veri, ze prisiel cas, kedy vlady priemyselnych krajin musia prekrocit tuto hranicu - a to smerom k rozumnemu uspokojovaniu svojich potrieb energie. To predpoklada skoncit s hladanim novych lozisk fosilnych paliv, zacat s krokmi ktore povedu k minimalizacii vyuzivania fosilnych paliv a tym aj k udrzaniu sveta v prijatelnych medziach klimatickych zmien. V zaujme ochrany atmosfery, ktora je spolocnym vlastnictvom nas vsetkych musime uchovat tuto cast oceanu ako spolocne vlastnictvo, ktore nebude nikdy drancovane. Temu spracovali: Martin Hojsik, Katarina Bartovicova, Juraj Rizman Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace Informator Vydavatel: Greenpeace - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO Rocnik: 1999, Cislo - 1 |