Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace informator - informacny obcasnik Greenpeace Slovensko Rocnik: 2001, Cislo - 1 Email : posta@greenpeace.sk Vydavatel: Greenpeace na Slovensku - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO Z OBSAHU Tam, kde umieraju lode Zo 45 tisic lodi, ktore brazdia svetove oceany, sa kazdy rok stiahne z obehu priblizne 700 plavidiel, ktore vzapati vyplavaju na svoju poslednu plavbu. Kam vlastne? Vieme, co sa deje so starymi lodami? strana 1 Detske hry uz bezpecnejsie V decembri roku 2000 zacal Greenpeace uspesnu kampan, na zaklade ktorej boli zo slovenskeho trhu stiahnute nebezpecne toxicke hracky z PVC a vlada SR prijala nariadenie upravujuce podmienky, ktore musi hracka splnit pred uvedenim na trh. strana 2 Geneticky manipulovane potraviny - nebezpecny experiment Su geneticky manipulovane (GM) potraviny skutocne take bezpecne, ako nam tvrdi priemysel? Fakty, ktore su k dispozicii, svedcia skor o opaku. Nevieme, co sa stane, ak budeme konzumovat GM potraviny dlhsiu dobu. Firmy, ktore s podporou vlad uvadzaju GM potraviny na trh, nebezpecne experimentuju - pouzivaju l udi ako pokusnych kralikov. strana 3 Narodna rada schvalila obciansky navrh zakona o slobodnom pristupe k informaciam. Poznate to - ziskat informacie od uradnikov na Slovensku je vzdy problem. A dostat sa k dolezitym informaciam je takmer nemozne. Je uplne bezne, ze pridete na urad a aj napriek zaujmu a snahe sa nedozviete ani to, ako rozhoduje statna sprava alebo samosprava vo veciach, ktore priamo ovplyvnuju nas zivot . No a najvacsi problem je dozvediet sa informacie o tom, ako su spravovane verejne prostriedky. Nastastie svojvolnym manierom byrokratov zrejme odzvonilo. Od 1. januara 2001 totiz zacal platit zakon o slobodnom pristupe k informaciam. Jeho navrh vypracovala pracovna skupina zlozena z pravnikov a odbornikov z tretieho sektora. Na podporu prijatia zakona o slobodnom pristupe k informaciam vznikla obcianska iniciativa, ktorej sa podarilo z iskat na svoju stranu vyse 120 mimovladnych organizacii s vyse 100-tisic clenmi. Iniciativa oslovila nielen predstavitelov mimovladneho sektora, svoju podporu vyjadrili odbory, sudcovia, viacere profesne organizaci e a mnohe osobnosti kulturneho a spolocenskeho zivota. Obciansky navrh zakona bol vdaka aktivite mimovladnych organizacii a pochopeniu "osvietenych" poslancov predlozeny do Narodnej rady SR. Po tvrdych rokovaniach a stretoch sa vsak nakoniec v zakonodarnom zbore naslo dostatok hlasov, a tak sa z obcianskeho navrhu zakona stal platny zakon. Podla predstavitelov iniciativy k prijatiu zakona pomohlo aj niekolko tisic pohladnic, ktore poslali obcania predsedovi NR SR Jozefovi Migasovi a poslancom slovenskeho parlamentu. Pre vsetkych, ktori by sa o spominanom zakone chceli dozvediet viac, je pripravena specialna monotematicka webstranka: www.infozakon.sk Text a foto: Juraj Rizman <foto> Prijatie zakona o slobodnom pristupe k informaciam prisli v den jeho schvalovania pred parlament podporit aktivisti viacerych mimovladnych organizacii. Malokto vie, ze lode, ktore obsahuju vysoko toxicke materialy, rozoberaju nadennici v krajinach tretieho sveta, ktori tejto praci casto obetuju svoje zdravie. Srot za miliony Na konci svojej zivotnej drahy je kazda lod predana do srotu, aby mohla byt hodnotna ocel z nej znovu pouzita. V zavislosti od velkosti a vahy je cena kovoveho srotu az niekolko milionov dolarov. Este zaciatkom 70. rokov bola cinnost zvana "shipbraking" alebo rozoberanie lodi vysoko mechanizovanym procesom, ktory sa uskutocnoval v lodeniciach vo Velkej Britanii, na Taiwane, v Mexiku, Spanielsku a Brazilii. Vo vyspelych krajinach sa vsak zvysili environmentalne standardy a zdravotne a bezpecnostne poziadavky, a tak s a rozoberanie lodi presunulo do najchudobnejsich azijskych krajin. Kvoli maximalizacii zisku dnes posielaju spolocnosti svoje lode "umriet" do srotovacich dokov v Indii, Cine, Pakistane, Bangladesi, Vietname a na Filipinach, kde sa zdravotne a bezpecnostne standardy uplne ignoruju. Odhaduje sa, ze rozoberanim lodi sa dnes zivi najmenej 100 000 ludi. Plavajuce skladky Vsetky stare lode obsahuju toxicke a rizikove latky, ako napriklad azbest a farby s obsahom olova, tazkych kovov a PCB. Ak sa lode rozoberaju rucne, je pre robotnikov prakticky nemozne vyhnut sa kontaktu s jedovatymi latkami. Vacsina lodi, ktore sa v sucasnosti rozoberaju, bol a postavena v 70. rokoch, teda este predtym, ako bolo pouzivanie nebezpecnych toxickych latok zakazane. Vtedy sa bezne pouzivali obrovske mnozstva azbestu a farieb obsahujucich toxicke latky. V zavislosti od ich velkosti a funkcie tvori hmotnost nenalozenych lodi spravidla nieco medzi 5000 a 40 000 tonami (priemer je 13 000 ton). Celych 95 % tejto vahy tvori ocel natreta priblizne 10 az 100 tonami farieb obsahujucich olovo, kadmium, arzen, zinok, chrom a organicke latky. Lode okrem toho obsahuju dalsie nebezpecne odpady ako tesniace latky s PCB, az 7,5 tony roznych typov azbestov a niekolko tisic litrov olejov a maziv. Tankery navyse obsahuju az 1000 kubickych m etrov zvyskov ropy. Vacsina z tychto materialov sa dnes hodnoti ako nebezpecny odpad a spada pod Bazilejsku konvenciu. Jedy alebo chudobu? Desattisice migrujucich nadennikov znasaju tazku fyzicku pracu a neustale nebezpecenstvo za mzdu jedneho alebo dvoch dolarov denne. Ich mena nie su nikde registrovane, a preto je tazke ich identifikovat. Pracuju vacsinou bez akehokolvek bezpecnostneho vybavenia. Len v indickom Alangu doch adza priblizne k 360 smrtelnym urazom rocne. Pricinou smrtelnych urazov su vacsinou explozie, poziare, udusenie a urazy sposobene padom ocelovych platov a konstrukcii lodi. Mrtvoly pracovnikov su spalene priamo na pra covisku, anonymne a daleko od ich rodin. Nadennici nevedia nic o zakernom nebezpecenstve, ktore ciha v toxickych splodinach a v azbestovom prachu, ktoremu su vystaveni nielen v praci, ale dokonca aj v chudobnych pribytko ch postavenych nedaleko dokov. Zahadne ochorenia, ktore sa tu v poslednej dobe objavuju, su vnimane ako vec osudu. Sucasna prax posielania lodi na rozoberanie do krajin tretieho sveta vsak nie je iba nemoralna, ale aj nelegalna. Bazilejska konvencia prijata OSN zakazuje export nebezpecneho odpadu vratane kontaminovaneho srotu z krajin OECD do neclenskych krajin. Tento zakaz vstupil do platnosti 1. januara 1998 a plati aj pre vs etkych 15 krajin Europskej unie. Cintorin lodi v Alangu Cela polovica vsetkych lodi brazdiacich svetove oceany konci svoju pozemsku put v indickom Alangu. Kazdy den priplava na alangske plaze jedna vysluzila lod urcena na rozobratie. Touto pracou sa tu zivi 40 000 tych najchudobnejsich nadennikov, ktori si takto zarobia jeden az dva dolare denne. Najprv sa caka na velky priliv, ktory umozni lod doslova vytlacit az na plaz. Kedysi pysny korab potom obsypu tisicky muzov a zien, ktori nemaju k dispozicii nic viac, ako len hole ruky, kladiva ci pily. Obleceni v chatrnych handrach a teniskach sa pustaju do tej najhorsej prace. Len malokto z nich ma helmu alebo pracovne r ukavice. V roku 1998 poslala organizacia Greenpeace svojich ludi, aby toto najvacsie svetove srotovisko lodi preskumali. Experti priniesli svedectvo o otrasnych pracovnych podmienkach a rozsiahlej kontaminacii zivotneho prostredia. Muzi i zeny odstranuju azbest holymi rukami, nebezpecne toxicke materialy sa potapaju do mora nedaleko polnohospodarskych oblasti. Robotnici rozrezavaju lode na male kusky autogenom a inhaluju pritom jedovate vypary. Nez sa dostanu k trupu lode, treba prepalit az centimeter hrubu vrstvu nateru, ktory obsahuje olovo, kadmium, arzen a velmi nebezpecny tributylcin (TBT). Niet divu, ze vela robotnikov umiera na otravu, poskodenie pluc a rakovinu. Laboratorne analyzy vzoriek morskej vody, sedimentov a pody preukazali nebezpecne vysoke znecistenie. Zvysky ropy a olejov z lodi otravuju okolite more. Kusy lodnych zariadeni, ktore obsahuju extremne nebezpecny azbest, sa predavaju ako vhodny stavebny material na miestnom trhu. Vybuchy, ku ktorym dochadza nasledkom styku acetylenovych horakov s horlavymi materialmi, su na dennom poriadku. Rovnako aj tazke urazy sposobene padajucimi platmi ocele odrezavanymi z lodneho trupu. Nikto nevie, kolko uboziakov tu pride o zivot. Odhady hovoria az o jednom smrtelnom uraze denne a mrtvoly sa anonymne palia priamo n a pracovisku" Co obsahuju lode . ocel (az 95 percent) . farby obsahujuce olovo, kadmium, arzen, zinok, chrom a chlororganicke latky (10 az 100 ton) . tesniace latky obsahujuce PCB . rozne typy azbestov (az 7,5 tony) . oleje a maziva (niekolko tisic litrov) . zvysky paliva (tankery obsahuju az tisic kubickych metrov ropy) Co moze sposobit neopatrne rozoberanie lodi Azbestovy prach vytvara drobne pora-nenia a jazvicky v plucnom tkanive, ktore maju na svedomi pretrvavajuce dychacie problemy zname ako azbestoza a mozu vyustit az do rakoviny pluc. Olovo, ktore sa hromadi v krvi a v kostiach po inhalacii a poziti, moze zapricinit anemiu a poskodzuje nervovy system a oblicky. Arzenom moze vyvolat rakovinu pluc, koze, zaludku, obliciek, pecene a mocoveho mechura. Chrom obsiahnuty v niektorych chemikaliach moze zapricinit ekzemy a dychacie problemy vratane rakoviny pluc. Takmer 15 rokov po najhorsej jadrovej katastrofe v dejinach mieroveho vyuzitia jadrovej energie si moze svet ciastocne vydychnut. Symbol smrtiaceho nebezpecenstva jeho sily, jadrova elektraren v Cernobyle na Ukrajine, bola v piatok, 15. decembra na poludnie miestneho cas u definitivne odstavena. Dna 26. aprila 1986 sa kvoli chybnemu a zle pripravenemu experimentu odohrala vo stvrtom bloku cernobylskej atomovej elektrarne tragedia, ktoru sposobila nekontrolovana jadrova reakcia. Dosledkom zlyhania cloveka bola explozia reaktora a zamorenie velkych casti Europy. Sovietsky zvaz sa k osudnej havarii priznal az o par dni neskor, na zaklade dorazneho naliehania okolitych krajin, ktore zaregistrovali na svojich hraniciach velky narast radioaktivity. Vietor vsak rozniesol za par dni radioaktivitu do celej Europy. Boj o definitivne odstavenie Cernobylu az do konca pripominal rukojemnicku dramu, kde na jednej strane stali ekonomicke a politicke zaujmy riadiacej spicky ukrajinskeho statu a na druhej zivoty a zdravie milionov ludi. Na zaklade tejto hry nakoniec Ukrajina dosiahla, ze odstavenie a likvidaciu elektrarne bude z vacsej casti financovat cudzina v nadeji, ze po dlhych rokoch zmizne aj latentne nebezpecenstvo noveho vybuchu. Podla cernobylskeho odbornika Valentina Kupnyho vsak ide zapadu o nieco ine. "Staty chcu vymazat Cernobyl z pamate danov ych poplatnikov, aby tito opat prijali atomovu energiu za svoju," tvrdi Kupny, ktory zodpoveda za ochranny plast okolo havarovaneho reaktora. Na zaklade dalsej podmienky ukrajinskej vlady sa rozhodla Europska unia financovat prostrednictvom Europskej banky pre obnovu a rozvoj dostavbu dvoch reaktorov v jadrovych elektrarnach Chmelnickij 2 a Rivne 4. Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu nevole a 30. oktobra minuleho roku, na kedy bol vyhlas eny Medzinarodny protestny den proti vystavbe novych ukrajinskych elektrarni, sa uskutocnilo mnozstvo protestnych akcii v Europe aj v USA. (pol) <foto> Aktivisti organizacii Greenpeace a Za Matku Zem protestovali 30. oktobra 2000 pred ukrajinskou ambasadou proti planom ukrajinskej vlady nahradit neslavne znamu cernobylsku atomovu elektraren novymi jadrovymi reaktormi v elektrarnach Chmelnickij 2 a Rivne 4. Rok 2000 mal byt v oblasti slovenskej energetiky klucovym. Politici zacali aktivnejsie hovorit o nutnych reformach energetickeho kolosu a. s. Slovenske elektrarne a manazeri tejto spolocnosti o vyhodach dnesneho centralizovaneho modelu. Ake skutocne kroky sa podarilo uskutocnit? Ako realne vyzera situacia okolo transformacie a demonopolizacie SE, a. s.? Spytali sme sa Ing. Lubice Trubiniovej, riaditelky Greenpeace Slovensko. Do roku 2000 vstupila slovenska energetika deblokacnym skandalom v suvislosti s vyhorenym jadrovym palivom. Kauza vyvrcholila odvolanim generalneho riaditela SE, a. s. pana Kosovana. Podarilo sa po nastupe noveho vedenia spre hladnit vztahy v slovenskej energetike a jej ekonomike? Nie. Skandalozny pokus SE vyviezt bez vedomia vlady vyhorene palivo na prepracovanie do Ruska, hoci ulozenie do hlbinneho uloziska na Slovensku vyjde podla tych istych "odbornikov" SE takmer 4-nasobne lacnejsie (pisali sme o tom v poslednom cisle nasho casopisu), vyustil do mimoriadne silnej politickej krizy. Generalneho riaditela SE, ktory bol za kauzu zodpovedny, tvrdo obranoval predseda parlamentu a SDL Jozef Migas. Politicke rozpory dokonca doviedli predsedu parlamentu Migasa k hlasovaniu o odvolani premiera. K takemu vaznemu kroku, riskujucemu rozbitie sucasnej vlady, museli byt naozaj siln e dovody. Obycajny obcan si za sucasnej situacie zrejme lahko domysli, ze tie dovody maju asi podobu velkych penazi, tie predsa potrebuju aj politicke strany a politici" V tejto suvislosti sa hovori aj o osobnych vazbach a priatelstvach politikov nielen s predstavitelmi energetiky, ale napr. aj znamej Devin Banky, ktora mala podozrivu transakciu prostrednictvom deblokacie ruskeho dlhu realizovat (pochopitelne, za znacnu proviziu). K sefty v pozadi tejto transakcie sa vsak ani po roku neobjasnili. Charakteristickym pre tuto netransparentnost je pikantny fakt, ze dokonca ani kompetentni z ministerstva hospodarstva nedostavaju informacie z SE" V roku 2000 vyrazne rezonovala aj problematika Mochoviec. Spory okolo ochrany objektu niekolko tyzdnov plnili prve stranky novin a hlavne casy spravodajskych relacii" Podla dostupnych oficialnych aj neoficialnych informacii bola nedostatocne zabezpecena ochrana JE Mochovce dosledkom machinacii v pozadi vedenia SE a JE Mochovce, ktore mali zabezpecit financne lukrativnu objednavku pre dopredu stanovenu bezpecnostnu sluzbu. Jej vyber konkurzom mal byt zmanipulovany. Tento problem vsak tiez nakoniec zostal pred verejnostou nevyjasneny. Znovu sa potvrdilo, ze netransparentnost tvori podstatu spravania manazerov v jadrovej energetike - co sa vzhladom na miliardove zakazky sice da pochopit, ale urcite nie ospravedlnit. Uz len preto nie, ze na "jadro" doplacame vsetci - jednotlivi obcania v neustale rastucich cenach elektriny a aj statny rozpocet, ktory za SE splaca uroky z obrovskych poziciek. Cize zase len obcania" Tahanice vyvrcholili inspekciou Uradu jadroveho dozoru, ktoreho inspektori preniesli do JE Mochovce atrapu rucneho granatu. Ake dosledky boli vyvodene? Bol niekto potrestany? O tom verejnost nikto neinformoval a ak bol aj niekto potrestany, urcite nepatril medzi tzv. "velke ryby". Pracovnici na vratnici sa sice mozu vyhovarat na to, ze inspektorov UJD, neprehliadaju osobne - ale to napr. v pripad e niecieho zleho umyslu obcanom uz asi nepomoze. Zda sa, ze pracovnikov atomovej elektrarne skutocna bezpecnost obcanov zas az tak velmi netrapi" Takze tento rok budeme sledovat problem bezpecnosti jadrovych elektrarni dalej. Konkretne najma vysledok rekonstrukcie elektrarne V1 Bohunice, ktora sa predrazila o 35 % (zo 6,4 mld. na 8,5 mld. Sk), ale podla odbornikov aj napriek tomu stale nesplna zasadne bezpecnostne predpisy. n Greenpeace dnes na celom svete vyvija tlak smerujuci k postupnemu vyluceniu PVC zo vsetkych oblastijeho pouzitia. Jednou z aktivit organizacie je aj kampan upozornujuca na rizika, ktore prinasaju hracky vyrobene z PV C. PVC uvolnuje toxicke chemikalie. Samotne PVC je tvrde a neohybne, posobenim svetla a tepla sa znehodnocuje. Aby sa ziskalo makke PVC vhodne na vyrobu napriklad aj detskych hraciek, pridava sa do neho mnozstvo pridavnych latok, tzv. zmakcovadiel. Najcastejsie pouzivanymi zmakcovadlami su chemicke latky ftalaty. Ked deti hracky vkladaju do ust a cmulaju ich, zmakcovadla sa z PVC uvolnuju a dostavaju sa do detskeho organizmu. Laboratorne studie ukazali, ze niektore z tychto chemikalii suvisia s rakovinou a poskodenim obliciek a mozu narusit reprodukcnu sustavu i zdravy vyvoj dietata. Dnes je uz dokazane, ze do detskeho organizmu sa tieto chemikalie z PVC hraciek do stavaju pri ich beznom pouzivani casto v neprijatelne vysokych davkach! Pouzivanie ftalatov pri vyrobe detskych hraciek z PVC predstavuje vazne riziko predovsetkym pre deti do 3 rokov, pre ktore je charakteristicke, ze sa s okolitym prostredim zoznamuju aj tym, ze vkladaju do ust rozne predmety. Ich vyvijajuci sa organizmus je tak vystaveny nebezpecnym chemikaliam prave v obdobi, ked je najzranitelnejsi. Dvojaky meter? Paradoxne je, ze ak ftalaty zakupite na laboratorne ucely, na obale najdete uvedene varovanie typu "Pozor, moze sposobit rakovinu". Hracky pre deti, v ktorych sa casto vyskytuje az 40 % tychto latok, vsak bezne vyrobcovia ci predajcovia oz nacuju ako "netoxicke" ci dokonca "zdravotne nezavadne". Detske hry uz bezpecnejsie Greenpeace upozornuje na rizika spojene s hrackami z makceneho PVC uz od roku 1997. Od vtedy prijalo mnozstvo krajin voci tymto hrackam prisne opatrenia. Patria k nim napriklad Nemecko, Dansko, Francuzsko, Kanada ci USA. 7. decembra 1999 vydala Europska komisia po prvykrat vo svojej historii tzv. naliehavy zakaz, ktory sa vztahuje na vsetky hracky z makceneho PVC pr e deti do troch rokov , ktore obsahuju ftalaty a svojou povahou su urcene na vkladanie do ust. Clenske staty Europskej unie mali vlani iba 10 dni na to, aby rozhodnutie Komisie EU uviedli do praxe. Na Slovensku vsak niektori predajcovia aj napriek zakazu taketo hracky bez problemov dalej predavaju. V decembri 2000 vykonal Statny zdravotny ustav na objednavku Greenpeace chemicku analyzu nahodne vybranych hraciek nachadzajucich sa na slovens kom trhu. Analyza preukazala u piatich vyrobkov pritomnost ftalatov a u dvoch hraciek navyse aj pritomnost organickych rozpustadiel, ako napriklad toluen! Zaciatkom decembra predstavila organizacia Greenpeace tieto vysledky na mimoriadnej tlacovej konferencii. Na zaklade tohto odhalenia v januari 2001 vlada SR prijala nariadenie, ktore doplna ustanovenie urcujuce, ze hracky a predmety, ktore su urcene detom do 3 rokov na vkladanie do ust, podliehaju pred uvedenim na trh prislusnym testom a zaroven sa stanovuju limitne hodnoty ftalatov v tychto vyrobkoch. V spolupraci so Slovenskou obchodnou inspekciou vykonal Greenpeace koncom januara 2001 prieskum slovenskeho trhu s vyrobkami pre deti. Pat druhov hraciek, u ktorych sa preukazala pritomnost ftalatov, sa uz na nasom trhu nenachadza, ale skutocnost, ze sa na trh taketo vyrobky vobec dostali, jednoznacne preukaza la zamerne obchadzanie zakonov a predpisov niektorymi dovozcami a predajcami. Katarina Bartovicova Hracky vyrobene z polyvinylchloridu mozu byt oznacene znackou PVC, pri zahranicnych vyrobkoch slovami "Vinyl", "Soft vinyl", znakom "V" alebo cislicou "3". Vacsina vyrobcov vsak hracky vobec neoznacuje a v takomto pripade je najlepsie obratit sa priamo na predajcu a pozadovat od neho informaciu, z coho je vlastne hracka vyrobena. Kazda hracka musi byt oznacena: vyrobcom, resp. dovozcom a dodavatelom, nazvom "hracka", minimalnym vekom dietata, pre ktory je hracka urcena, upozornenim na nebezpecenstvo a navodmi na pouzivanie (ak to charakter hracky vyzaduje) Ked sa nadnarodne agrochemicke koncerny Ciba Geigy a Monsanto pred niekolkymi rokmi snazili uviest svoje geneticky manipulovane produkty na europsky trh, netusili, ze n arazia na taky silny odpor verejnosti. Svoje NIE geneticky manipulovanym potravinam dnes hovoria ludia prakticky v celej Europe. Pretoze geneticky manipulovane (GM) potraviny odmieta stale viac ludi, vyrobcovia i predajcovia potravin prestavaju taketo potraviny vyrabat a ponukat vo svojich obchodoch. Dokonca sa v poslednej dobe snazia podla priania svojich zakaznikov ponuknut viac biopotravin pochadzajucich z ekologi ckeho polnohospodarstva, ktore pouzitie geneticky manipulovanych organizmov uplne odmieta. Signal vysielany za ocean je jasny - Europa geneticky manipulovane potraviny nechce. Nezodpovedane otazky Su geneticky manipulovane potraviny skutocne take bezpecne, ako nam ich producenti tvrdia? Fakty, ktore su k dispozicii, svedcia skor o opaku. Dnes stale nie je jasne, ake nasledky bude mat konzumacia GM potravin po dlhsom case. Firmy, ktore s podporou vlad uvadzaju GM potraviny na trh, tak robia nebezpecny experiment - pouzivaju ludi ako pokusnych kralikov. Zvysi sa pocet alergii? Prenesie sa rezistencia antibiotik z GM rastlin na patogenne mikroorganizmy? Ako sa budeme branit proti chorobam, ked sa mikroby, povodcovia tychto chorob, stanu voci antibiotikam odolne? Ked zasiahneme do metabolizmu rastlin, neziskaju potraviny z nich vyrabane niektore toxicke vlastnosti? To su najcastejsie kladene otazky, ktore ostavaju nezodpovedane. Fakt, ze sa v sucasnej dobe objavuju GM potraviny na nasom trhu bez toho, aby sme vedeli, co mozu sposobit, povazuje Greenpeace za skandaloz ny. Mozne nove alergie Zavedenie cudzorodych genov napriklad z bakterii do strukovin alebo zeleniny sposobi vytvorenie novych bakterialnych bielkovin, ktore do vtedy neboli sucastou ludskej vyzivy. Tieto bielkoviny zvysuju riziko, ze sa objavia nove alergie. Pred niekolkymi rokmi sa robil pokus so sojou, do ktorej bol vlozeny gen jedneho druhu brazilskych orieskov. Ludia, ktori mali na tieto oriesky alergiu, dostali alergiu aj po ko nzumacii takto manipulovanej soje. V pripade orieskov sa vsak vedelo, ze sposobuju alergiu a bolo pre takto alergickych ludi k dispozicii aj krvne serum. No v pripade alergickej reakcie, ktora nastala po konzumacii pre l udi "obycajnej" soje, nik nemohol tusit, ze na jej liecbu treba pouzit serum urcene pre alergiu z orieskov. Nakoniec sa nastastie uvedeniu takto modifikovanej soje na trh zabranilo. Kto vsak vie, ako budu posobit bielko viny roznych druhov bakterii, skorpiona alebo hmyzu? V potrave s nimi ludia este neprisli do styku. Nevie sa teda, ci na ne budu alergicki alebo nie. Aj keby sme pripustili, ze riziko vzniku novych alergii je velmi male, ako sa nas o tom snazia presvedcit biotechnologicke firmy, nie je mozne ho akceptovat. Ludi trpiacich roznymi alergiami totiz stale pribuda. Tomuto negativnemu trendu by sme sa mali skor branit a nie zavadzat nove alergeny v po dobe geneticky manipulovanych potravin. Prenos odolnosti voci antibiotikam Velky problem predstavuje pouzivanie tzv. markerovych genov, ktore sposobuju odolnost voci antibiotikam. Tie sa vkladaju do GM rastlin v snahe co najrychlejsie zistit, u ktorej rastliny sa manipulacia podarila. V sucasnosti sa daju pouzit aj ine markerove geny, ktore odolnost voci antibiotikam nesposobuju, no tie su drahsie a skusky s nimi trvaju dlhsi cas. Produ centi GMO sa snazia uspesne modifikovanu rastlinu rychlo patentovat a uviest na trh. Cim skor sa totiz na trhu objavi, tym vyssia je sanca na zisk z jej predaja. Bohuzial, ochrana zdravia v tomto pripade ustupuje komercnym zaujmom. Ako-tak dobrou spravou je, ze Europska unia nedavno prijala nariadenie, podla ktoreho bude od roku 2005 pouzitie markerovych genov sposobujucich odolnost voci antibiotikam zakazane. Geny sposobujuce antibioticku odolnost mozu v zazivacom trakte prejst na patogenne mikroorganizmy. Pokial sa ale tieto mikroorganizmy stanu voci antibiotikam odolne a sposobia v tele chorobu, nemusi liecba antibiotikami vobec zabrat. "Pouzivanie markerovych genov v GM potravinach sposobujucich rezistenciu na antibiotika by sa malo zakazat, pretoze riziko vyvoja rezistencie voci antibiotikam u mikroorganizmov je jednou z hlavnych hrozieb pre ludske zdravie, ktorym budeme celit v 21. storoci." Britska lekarska asociacia, maj 1999 Hodnotenie GM potravin je zalozene na principe "podstatnej zhody". Znamena to, ze pokial je GM potravina "v podstate" zhodna s normalnou (nemodifikovanou) potravinou, predpoklada sa, ze neznamena ziadne nove riziko pre zdravie. Ako taka sa potom moze bezne predavat. Na prvy pohlad sa zda, ze t ento pristup je jednoduchy a ucinny. Pokial sa nan ale pozrieme podrobnejsie, zistime, ze je nedostatocny, zavadzajuci a dokonca potencialne nebezpecny. Niektori odbornici tuto metodu dokonca povazuju za pseudovedecku, pr etoze sluzi skor zaujmom priemyslu nez skutocnej ochrane zdravia. Nedostatkom konceptu podstatnej zhody je, ze sa pri nom nemusia vykonavat potrebne biochemicke a toxikologicke testy. Neberu sa do uvahy mozne vedlajsie efekty sposobene cudzimi genmi vnasanymi do manipulovanych rastlin, z ktorych sa potraviny vyrabaju. Tie sa mozu prejavit zmenenymi biochemickymi reakciami a vyskytom novych toxickych latok. Nase vedomosti nie su natolko dostatocne, aby sme dnes vedeli posudit, ako sa nove geny budu spravat v uplne cudzom prostredi a ako ich organizmus prijme. Jednotlive geny mozu ovplyvnovat aj ine metabolicke pochody nez tie, ktore by podla vedcov ma li nastat. Ako si napriklad vysvetlit, ze gen pre cervenu farbu meni tiez reprodukcne vlastnosti petunii, alebo preco gen sposobujuci zrychleny rast sfarbuje lososy nazeleno? To, ci je GM potravina "v podstate zhodna" s normalnou, sa zistuje na zaklade jej chemickeho zlozenia. Skutocnost, ze GM potraviny maju podobne zlozenie ako potraviny normalne, nepostacuje na posudenie ich bezpecnosti pre ludske zdravie. Vedci dnes nie su schopni dostatocne pres ne odhadnut biochemicke reakcie alebo toxicitu GM potravin iba na zaklade znalosti ich chemickeho zlozenia. Okrem moznych negativnych vplyvov na ludske zdravie predstavuju GM potraviny obrovske riziko aj pre zivotne prostredie. Vedci z Cornellovej univerzity v USA napriklad zistili, ze manipulovana Bt-kukurica, ktora v listoch vyraba jed proti skodlivemu hmyzu, moze zabijat aj neskodne motyle. Biotechnologicky priemysel dnes t vrdi, ze GM potraviny su bezpecne. Podobne pred casom tvrdil, ze Bt-kukurica nemoze skodit zivotnemu prostrediu. Takisto sme kedysi pocuvali, ake je neslavne zname DDT skvele. A dnes"? Prinos GM potravin pre ludstvo je dnes pochybny. Nie su zdravsie, chutnejsie, vyzivnejsie a neriesia ani problem hladu v tretom svete. Jediny prinos predstavuju pre firmy ktore sa ich snazia svetu nanutit. (bt) <foto> Prvy dovoz GM soje do Europy sa uskutocnil na jeden roku 1996. Greenpeace odstartoval zaciatkom tohto roka turne po Latinskej Amerike s cielom zastavit neumerne chemicke znecistovanie zivotneho prostredia . Po Europe, Stredozemnom mori a Azii navstivil tuto oblastv ramci celosvetoveho turne lode Arctic Sunrise. Cielom plavby do Latinskej Ameriky je spristupnit obyvatelom informacie o priemyselnych jedoch, ktorym su denne vystaveni. Greenpeace taktiez zbiera udaje o zdravotnych a environmentalnych problemoch, ktore chemicke jedy v tejto oblasti sposobuju a odhaluje priemyselne spolocnosti, ktore jedovate chemikalie vypustaju do zivotneho prostredia. Pocas plavby Greenpeace apeluje na predstavitelov priemyslu a vlad jednotlivych statov, aby zastavili vypustanie nebezpecnych chemikalii do zivotneho prostredia. Greenpeace navstevami komunit, ktore su chemickym znecistenim priamo postihnute, posmeluje ludi, aby presadzovali svoje pravo na buducnost bez toxickych jedov. Priemyselne koncerny maju pravo vyrabat, ale nie znecistovat. Nedavny vyskum preukazal, ze niektore perzistentne chemicke latky sa nachadzaju aj na miestach velmi vzdialenych od ich zdroja a preto iba ich celosvetovy zakaz moze zarucit bezpecnu buducnost bez chemickych latok. Lod Arctic Sunrise sa nakratko zastavi aj v americkom New Orleans, pretoze je to jedno z miest s najvacsou koncentraciou toxickych chemikalii na svete. No uz dnes sa pripravuje samostatne turne po celych Spojenych statoch americkych. Trasa plavby MV Arctic Sunrise po Latinskej Amerike. V sucasnosti sa lod nachadza v Brazilii. V juli 2000 sa v australskom Adelaide uskutocnilo zasadanie Medzinarodnej velrybarskej komisie (MVK), aby rozhodlo o navrhu Noveho Zelandu a Australie vytvorit velrybiu rezervaciu v juznom Pacifiku. 4. jula po hlasovani vsak navrh na vytvorenie rezervacie nepresiel a Greenpeace varuje, ze po tomto kroku je buducnost velryb velmi neista. Navrhovana rezervacia mala podporu vsetkych statov, vo vodach ktorych sa mala rozkladat a vacsinovu podporu clenskych krajin MVK. Navrh nepresiel, pretoze Japonsko, ktore bolo od zaciatku proti vytvoreniu takejto rezervacie, ovplyvnilo hlasovanie siestich vychodokaribs kych krajin (Antigua & Barbuda, Dominikanska republika, Grenada, Sv. Kitts & Nevis, Sv. Lucia a Sv. Vincent & Grenadiny) prislubom vyraznej ekonomickej pomoci. Greenpeace hlboko znepokojuje, ze taky zavazny krok smerujuci k vacsej ochrane velryb moze byt blokovany ekonomickym vplyvom jednej krajiny. Vdaka Japonsku, Norsku a kupenym hlasom vychodokaribskych statov nedosiahol navrh na vytvorenie rezervacie potrebne tri stvrtiny. Najblizsie zasadnutie MVK sa bude konat v juli 2001 v Londyne. Uz dnes sa formuje velmi silna podpora pre opatovne hlasovanie za vytvorenie rezervacie a Greenpeace vyzyva Novy Zeland a Australiu na opatovne predlozenie svojho na vrhu. Vytvorenie rezervacie podporuju aj Spojene staty americke, Velka Britania, Holandsko a mnoho dalsich krajin. Koncom januara 2001 Norsko oznamilo, ze ma v umysle zacat vyvazat velrybi tuk a maso do Japonska. Toto ro zhodnutie je v rozpore s medzinarodnym zakazom obchodovania s velrybimi produktmi spadajucim do podmienok Dohody o medzinarodnom obchode s ohrozenymi druhmi. V roku 1993 obnovilo Norsko napriek medzinarodnemu moratoriu komercny lov velryb, avsak az do januara 2001 ospravedlnovali tento lov domacim zaujmom o velrybie maso. Ignorovanim medzinarodneho zakazu obchodovania norska vlada znovu ukazala svoju neuctu k medzinarodnym dohodam. Ak by nasledovali norsky priklad aj ostatne krajiny, nebude nadalej mozne zabezpecit medzinarodnu kontrolu nad obchodovanim nielen s velrybami, ale aj ohrozenymi druhmi vseobecne. Napriek zakazu Medzinarodnej velrybarskej komisie z roku 1986 Norsko a Japonsko nadalej pokracuju v love velryb. V roku 2000 spolocne ulovili viac ako 1000 velryb a norski velrybari pozaduju do buducnosti zvysenie kvot az na 3000 kusov rocne. Zaciatkom februara 20 01 poziadalo 14 krajin (napr. Brazilia, Nemecko, Novy Zeland, Spanielsko a Velka Britania) japonske ministerstvo zahranicnych veci, aby si japonska vlada znovu premyslela svoju politiku na poli komercneho lovu velryb. (kb) <foto> Japonsko a Norsko pokracuju v love velryb aj napriek medzinarodnemu zakazu. RNDr. Lubica Lacinova, samostatna vedecka pracovnicka na Ustave molekularnej fyziologie a genetiky SAV v Bratislave a Ustavu farmakologie a toxikologie Technickej univerzity v Mnichove: "Dala by som prednost prirodzenym, z dvoch dovodov: za prve, nevieme zatial, ake budu dlhodobe ucinky potravin obsahujucich GM plodiny, za druhe, uz dnes vieme, ze ucinky pestovania ci chovania GM plodin alebo zivocichov budu mat negativne ucinky na ekosystem a ja nechcem svoj im nakupom podporovat trh, o ktorom si myslim, ze by nemal vzniknut." Prof. RNDr. Laszlo Miklos, DrSc., minister zivotneho prostredia SR: "Prirodzenym potravinam." Ing. Ivan Klinec, predseda Futurologickej spolocnosti na Slove nsku a zamestnanec Prognostickeho ustavu SAV v Bratislave: "Jednoznacne davam prednost prirodzenym potravinam. U geneticky modifikovanych potravin je potrebne pocitat s moznymi vedlajsimi neziaducimi ucinkami na zdravie cloveka. Za najzdravsie a najhodnotnejsie potraviny povazujem tie, ktore boli dorobene prirodzenou cestou". Ochrana pralesov Celych 80 % svetovych pralesov uz bolo vyrubanych alebo znicenych. Jednou z hlavnych priorit Greenpeace v roku 2000 bola kampan na ochranu pralesov v severnej a juznej Amerike, v Afrike, Rusku a juznom Pacifiku. Pocas roku 2000 Greenpeace v Amazonii odhalil niekolko najvacsich svetovych d revarskych spolocnosti pri ilegalnej tazbe a vedie kampan za zachranu posledneho nechraneneho dazdoveho pralesa na svete, ktory lezi na uzemi Kanady. Ochrana klimy Prejavy klimatickych zmien sa dnes objavuju na celom svete. Tento jav je sposobeny spalovanim fosilnych paliv, ako je uhlie a ropa, a preto Greenpeace vyzyva k ustupu od fosilnych paliv a k orientacii na ciste zdroje. Organizacia Greenpeace v minulom roku vyhrala sutaz o najlepsi d izajn Olympijskej dediny a Olympijske hry sa vdaka vyluceniu PVC a vyuzivaniu slnecnej energie po prvykrat vo svojej historii stali aspon ciastocne "zelenymi". Aktivisti Greenpeace vybudovali na ladovej kryhe v Arktide polarny tabor, aby tak protestovali proti vystavbe velkej ropnej plosiny Northstar. Greenpeace v minulom roku upozornil na snahy o rozbitie Kjotskeho protokolu o ochrane klimy pred globalnym oteplovanim krajinami ako USA a Austra lia. Spolocnost Coca Cola v roku 2000 na zaklade poziadaviek Greenpeace slubila ustupit od pouzivania latok prispievajucich ku klimatickym zmenam. V ramci projektu Fenix sa Greenpeace Slovensko aj v minulom roku venoval podpore obnovitelnych zdrojov energie. V spolupraci so SZOPK a Agenturou pre rozvoj vidieka zorganizoval odborny seminar "Energia a odpady na vidieku - alternativne a konvencne metody". Usporadali sa tiez prednasky pre studentov vysokych a strednych skol ci konzultacie a exkurzie so starostami malych slovenskych miest a obci. Ochrana velryb Japonsko a Norsko dodnes lovia velryby aj napriek celosvetovemu zakazu z roku 1986. Greenpeace apeluje na obe krajiny, aby sa prestali snazit o zrusenie zakazu obchodovania s velrybimi produktami. V lete 2000 sa na zasadani Medzinarodnej velrybarskej komisie v Australii nepodarilo presadit vytvorenie velrybej re zervacie, pretoze Japonsko podplatilo vychodokaribske krajiny, aby hlasovali proti tomuto navrhu. Na Slovensku mali deti moznost zapojit sa do uspesnej celosvetovej akcie na zachranu velryb "Deti velrybam". Aj vda ka nim dostali zastupcovia krajin rokujucich o novej velrybej rezervacii tisice rucne vyfarbenych pohladnic s kresbou velryby a so ziadostami deti, aby pomohli velryby chranit a nie ich zabijat. Toxicke latky Na zaklade vyskumov Greenpeace zakazala Europska komisia hracky z PVC obsahujuce ftalaty a dalsich devat krajin sveta zakazalo ftalaty v hrackach z PVC pre deti do troch rokov. Uspesnu kampan s odhalenim nebezpecnych hraciek na trhu, kt ora vyvrcholila zakazom hraciek obsahujucich ftalaty v SR, viedla aj slovenska pobocka. Greenpeace dalej upozornoval na environmentalne problemy pri rozoberani starych lodi v tretom svete, vedie kampan proti dioxinom a podiela sa tiez na priprave dohody o perzistentnych organickych latkach (POPs). Geneticke manipulacie Vdaka usiliu Greenpeace a dalsich mimovladnych skupin z rozvojovych krajin sa podarilo uhajit pravo jednotlivych krajin odmietnut dovoz geneticky manipulovanych plodin a potravin na svoje uzemie. Toto pravo ma teraz silu medzinarodneho zakona vdaka dohode znamej ako Protokol o biologickej bezpecnosti (Biosafety Protocol). V septembri 2000 Greenpeace Slovensko v spolupraci so Spolocnostou pre trvalo udrzatelny zivot a nadaciou Heinrich Boll Stiftung zorganizoval druhy rocnik seminaru "Geneticke technologie - nadej alebo hrozba?". K legislativnemu na vrhu zakona o geneticky modifikovanych organizmoch (GMO) zaslal Greenpeace Slovensko zasadne pripomienky smerujuce k lepsej ochrane voci GMO. Jadrova energia V roku 2000 Greenpeace dorazne ziadal uzavretie JE Cernobyl a zastavenie vystavby novych jadrovych reaktorov na Ukrajine. Aj v minulom roku vo Velkej Britanii a Francuzsku pokracovala kampan za zastavenie prepracovavania jadroveho odpadu. V minulom roku Greenpeace rozbehol ak tivity proti jadrovemu zbrojeniu v USA (tzv. Hviezdnym vojnam) a vedie kampan proti premene niektorych casti Ruska na svetove ulozisko jadroveho odpadu. Na Slovensku Greenpeace koordinoval aktivity slovenskych mimovladnych organizacii ku kauze vyhoreteho jadroveho paliva, verejne vystupoval proti dostavbe JE Mochovce 3-4 a za zasadnu transformaciu slovenskej energetiky. V spolupraci s platformou Energia 2000 vydal viacere studie a informacn e materialy. Greenpeace na Slovensku Slovenska pobocka Greenpeace sa okrem medzinarodnych kampani zapojila aj do pripomienkovania a presadzovania dobreho zakona o slobodnom pristupe k informaciam, do protestov proti vystavbe golfoveho ihriska v jedinecnej prirodnej oblasti Talov, pre verejnost zorganizovala koncerty a prednasku ceskeho sociologa Jana Kellera na temu "Rizika globalizacie". (kb & pol) Dazdovy prales na zapadnom pobrezi kanadskej Britskej Kolumbie - "The Great Bear Rainforest" je poslednym dazdovym pralesom leziacim v miernom pasme nasej planety. Zaroven je aj najvacsim povodnym dazdovym pralesom na svete, ktory nie je dodnes chraneny. Je domovom tisicov druhov rastlin, vtakov a zvierat. V odlahlych castiach pralesa na severozapadnom pobrezi zije okrem chranenych medvedov grizzly aj jedinecna populacia cierny ch medvedov s recesivnym genom, ktory sposobuje, ze kazdy desiaty medved je bielej farby. Tento vzacny prales mizne z povrchu Zeme alarmujucou rychlostou. Az 80 % z obrovskych povodnych udoli uz bolo znicenych alebo znehodnotenych tazobnym drevarenskym priemyslom. Tazi sa aj na uzemiach povodneho obyvatelstva a vysledkom je devastacia ich tradicneho zivotneho stylu. V poslednych mesiacoch dve najznamejsie drevarske spolocnosti v Kanade - International Forest Products (Interfor) a West Fraser Timber prerusili diskusiu s niekolkymi environmentalnymi organizaciami, ktore sa snazili o ochranu poslednych nedotknutych povodnych udoli v pralese. Drevo vytazene v tejto oblasti obe spolocnosti vyvazaju hlavne do USA, Europy a Japonska a premienaju tak tisicrocne borovice na dvere, skrine, toaletny papier ci casopisy. Greenpeace sa v snahe zamedzit tazbe v ohrozenych oblastiach a prinutit obe spolocnosti k navratu k rokovaniam s ochranarmi obracia na zakaznikov, aby nekupovali vyrobky tychto spolocnosti a nefinancovali tak nicenie dazdovych pralesov. (kb) Virtualny svet Greenpeace je skutocne impozantny. Rozklada sa na najmenej 100 zakladnych domenach rozosiatych na serveroch nachadzajucich sa na piatich kontinentoch. Hlavnu internetovu stranku Greenpeace International, ktoru kazdy tyzden navstivi asi milion navstevnikov najdete na adrese: http://www.greenpeace.org. Z adresy http://www.greenpeace.org/worldwide mozete navstivit stranky ostatnych pobociek Greenpeace na celom svete. Na stranke http://www.greenpeace.org/mtv najdete videoukazky minutovych animovanych klipov, ktore pre Greenpeace zadarmo vytvorili studenti filmovej akademie v Londyne a odvysielala hudobna stanica MTV. Aj jednotlive kampane Greenpeace maju svoje stranky, zaujimava je napr. kampan na ochranu klimy na http://www.greenpeaceusa.org/arctic Asi najzaujimavejsou samostatnou strankou je kampan zamerana na spolocnost Coca-Cola, do ktorej sa mozete zapojit sami cez http://www.cokespotlight.org. Informacie o najnovsej kampani Greenpeace proti planu USA vybudovat system protiraketovej obrany sa viac dozviete na http://www.stopstarwars.org. Ak budete z tolkych informacii unaveni, kliknite si na http://www.greenpe aceusa.org/arctic/flash.html, kde si mozete zahrat animovanu hru, v ktorej musi ladovy medved ustupovat ropnym spolocnostiam, ktore sa v Arktide snazia tazit ropu. Lad sa topi a medved ma na obranu iba snehove gule, ktore hadze na mocny British Petrol (BP)" Organizacia Greenpeace zakupila novu lod, pretoze sa ukazalo, ze jej starsie plavidla uz nestacia svojou rychlostou modernym velrybarskym lodiam. Koncom roka 2000 prebehlo na internete hlasovanie o jej mene. Je to s najvacsou pravdepodobnostou prvy pripad v historii, kedy bolo meno lode vybrane verejnym hlasovanim na internete. Najviac hlasov ziskal nazov "Esperanza", v preklade "na dej". Ta je v sucasnosti siedmou lodou organizacie Greenpeace. Preco Greenpeace pouziva lode? Historia organizacie Greenpeace sa zacala pisat prave na mori. Prva vyprava smerovala do oblasti severneho Pacifiku, kde robili Spojene staty americke atomove testy. Hned nasledujuca plavba mala za ciel ochranu velryb a tulenov. More so svojou obrovskou rozlohou a tmavymi hlbocinami, z ktorych sa stava pohrebisko atomovych reaktorov a toxickych odpadov, patri kazdemu a zaroven nikomu. More a jeho obyvatelia nemaju svedkov, ktori by priniesli svedectvo a protestovali voci tomu, co sa s nim deje. Flotila lodi Greenpeace sa pokusa byt tymto svedkom, ochranovat moria a oceany a zivot v nich. Prave lode su dolezitym clankom mnohych priamych akcii organizacie Greenpeace. Vacsie lode su vybavene kompletnym satelitnym komunikacnym zariadenim a zaroven vsetkymi potrebnymi vec ami pre profesionalnu plavbu na mori. Medzi najznamejsie sucasne plavidla organizacie Greenpeace patri Rainbow Warrior II - naslednik potopeneho Rainbow Warrior, Sirius, MV Greenpeace a Arctic Sunrise. (kb)
Greenpeace Slovensko, P. O. BOX 58, 814 99 Bratislava, tel.: 07/52 93 13 40 Tel./fax: 07/52 93 13 41, E-mail: posta@greenpeace.sk , Web : http://www.greenpeace.sk Nasu cinnost mozete podporit prostrednictvom uctu: Tatra banka, a. s., 262 4002 492/1100. Vasa pomoc a zaujem su pre nas dolezite. Infolisty Greenpeace 1/2001. Sefredaktorka: Katarina Bartovicova, Redakcna rada: Ing. Lubica Trubiniova, Igor Polakovic, Martin Hojsik. Graficka uprava + editor: Igor Polakovic, Fotografie: Ak nie je uvedene inak, pochadzaju z fotoarchivu organizacie Greenpeace. Uzavierka materialov tohto cisla: marec 2001. Vytlacene na recyklovanom papieri. Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace informator - informacny obcasnik Greenpeace Slovensko Rocnik: 2001, Cislo - 1 Email : posta@greenpeace.sk Vydavatel: Greenpeace na Slovensku - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO |