Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace informator - informacny obcasnik Greenpeace Slovensko Rocnik: 2001, Cislo - 1 Email : posta@greenpeace.sk Vydavatel: Greenpeace na Slovensku - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO INFORMAČNÝ OBČASNÍK GREENPEACE SLOVENSKO 1/2001 Z OBSAHU Tam, kde umierajú lode Zo 45 tisíc lodí, ktoré brázdia svetové oceány, sa každý rok stiahne z obehu približne 700 plavidiel, ktoré vzápätí vyplávajú na svoju poslednú plavbu. Kam vlastne? Vieme, čo sa deje so starými loďami? strana 1 Detské hry už bezpečnejšie V decembri roku 2000 začal Greenpeace úspešnú kampaň, na základe ktorej boli zo slovenského trhu stiahnuté nebezpečné toxické hračky z PVC a vláda SR prijala nariadenie upravujúce podmienky, ktoré musí hračka splniť pred uvedením na trh. strana 2 Geneticky manipulované potraviny — nebezpečný experiment Sú geneticky manipulované (GM) potraviny skutočne také bezpečné, ako nám tvrdí priemysel? Fakty, ktoré sú k dispozícii, svedčia skôr o opaku. Nevieme, čo sa stane, ak budeme konzumovať GM potraviny dlhšiu dobu. Firmy, ktoré s podporou vlád uvádzajú GM potraviny na trh, nebezpečne experimentujú — používajú ľ udí ako pokusných králikov. strana 3 Národná rada schválila občiansky návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Poznáte to — získať informácie od úradníkov na Slovensku je vždy problém. A dostať sa k dôležitým informáciám je takmer nemožné. Je úplne bežné, že prídete na úrad a aj napriek záujmu a snahe sa nedozviete ani to, ako rozhoduje štátna správa alebo samospráva vo veciach, ktoré priamo ovplyvňujú náš život . No a najväčší problém je dozvedieť sa informácie o tom, ako sú spravované verejné prostriedky. Našťastie svojvoľným manierom byrokratov zrejme odzvonilo. Od 1. januára 2001 totiž začal platiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Jeho návrh vypracovala pracovná skupina zložená z právnikov a odborníkov z tretieho sektora. Na podporu prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám vznikla občianska iniciatíva, ktorej sa podarilo z ískať na svoju stranu vyše 120 mimovládnych organizácií s vyše 100-tisíc členmi. Iniciatíva oslovila nielen predstaviteľov mimovládneho sektora, svoju podporu vyjadrili odbory, sudcovia, viaceré profesné organizáci e a mnohé osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Občiansky návrh zákona bol vďaka aktivite mimovládnych organizácií a pochopeniu “osvietených” poslancov predložený do Národnej rady SR. Po tvrdých rokovaniach a stretoch sa však nakoniec v zákonodarnom zbore našlo dostatok hlasov, a tak sa z občianskeho návrhu zákona stal platný zákon. Podľa predstaviteľov iniciatívy k prijatiu zákona pomohlo aj niekoľko tisíc pohľadníc, ktoré poslali občania predsedovi NR SR Jozefovi Migašovi a poslancom slovenského parlamentu. Pre všetkých, ktorí by sa o spomínanom zákone chceli dozvedieť viac, je pripravená špeciálna monotematická webstránka: www.infozakon.sk Text a foto: Juraj Rizman <foto> Prijatie zákona o slobodnom prístupe k informáciám prišli v deň jeho schvaľovania pred parlament podporiť aktivisti viacerých mimovládnych organizácií. Málokto vie, že lode, ktoré obsahujú vysoko toxické materiály, rozoberajú nádenníci v krajinách tretieho sveta, ktorí tejto práci často obetujú svoje zdravie. Šrot za milióny Na konci svojej životnej dráhy je každá loď predaná do šrotu, aby mohla byť hodnotná oceľ z nej znovu použitá. V závislosti od veľkosti a váhy je cena kovového šrotu až niekoľko miliónov dolárov. Ešte začiatkom 70. rokov bola činnosť zvaná “shipbraking” alebo rozoberanie lodí vysoko mechanizovaným procesom, ktorý sa uskutočňoval v lodeniciach vo Veľkej Británii, na Taiwane, v Mexiku, Španielsku a Brazílii. Vo vyspelých krajinách sa však zvýšili environmentálne štandardy a zdravotné a bezpečnostné požiadavky, a tak s a rozoberanie lodí presunulo do najchudobnejších ázijských krajín. Kvôli maximalizácii zisku dnes posielajú spoločnosti svoje lode “umrieť” do šrotovacích dokov v Indii, Číne, Pakistane, Bangladéši, Vietname a na Filipínach, kde sa zdravotné a bezpečnostné štandardy úplne ignorujú. Odhaduje sa, že rozoberaním lodí sa dnes živí najmenej 100 000 ľudí. Plávajúce skládky Všetky staré lode obsahujú toxické a rizikové látky, ako napríklad azbest a farby s obsahom olova, ťažkých kovov a PCB. Ak sa lode rozoberajú ručne, je pre robotníkov prakticky nemožné vyhnúť sa kontaktu s jedovatými látkami. Väčšina lodí, ktoré sa v súčasnosti rozoberajú, bol a postavená v 70. rokoch, teda ešte predtým, ako bolo používanie nebezpečných toxických látok zakázané. Vtedy sa bežne používali obrovské množstvá azbestu a farieb obsahujúcich toxické látky. V závislosti od ich veľkosti a funkcie tvorí hmotnosť nenaložených lodí spravidla niečo medzi 5000 a 40 000 tonami (priemer je 13 000 ton). Celých 95 % tejto váhy tvorí oceľ natretá približne 10 až 100 tonami farieb obsahujúcich olovo, kadmium, arzén, zinok, chróm a organické látky. Lode okrem toho obsahujú ďalšie nebezpečné odpady ako tesniace látky s PCB, až 7,5 tony rôznych typov azbestov a niekoľko tisíc litrov olejov a mazív. Tankery navyše obsahujú až 1000 kubických m etrov zvyškov ropy. Väčšina z týchto materiálov sa dnes hodnotí ako nebezpečný odpad a spadá pod Bazilejskú konvenciu. Jedy alebo chudobu? Desaťtisíce migrujúcich nádenníkov znášajú ťažkú fyzickú prácu a neustále nebezpečenstvo za mzdu jedného alebo dvoch dolárov denne. Ich mená nie sú nikde registrované, a preto je ťažké ich identifikovať. Pracujú väčšinou bez akéhokoľvek bezpečnostného vybavenia. Len v indickom Alangu doch ádza približne k 360 smrteľným úrazom ročne. Príčinou smrteľných úrazov sú väčšinou explózie, požiare, udusenie a úrazy spôsobené pádom oceľových plátov a konštrukcií lodí. Mŕtvoly pracovníkov sú spálené priamo na pra covisku, anonymne a ďaleko od ich rodín. Nádenníci nevedia nič o zákernom nebezpečenstve, ktoré číha v toxických splodinách a v azbestovom prachu, ktorému sú vystavení nielen v práci, ale dokonca aj v chudobných príbytko ch postavených neďaleko dokov. Záhadné ochorenia, ktoré sa tu v poslednej dobe objavujú, sú vnímané ako vec osudu. Súčasná prax posielania lodí na rozoberanie do krajín tretieho sveta však nie je iba nemorálna, ale aj nelegálna. Bazilejská konvencia prijatá OSN zakazuje export nebezpečného odpadu vrátane kontaminovaného šrotu z krajín OECD do nečlenských krajín. Tento zákaz vstúpil do platnosti 1. januára 1998 a platí aj pre vš etkých 15 krajín Európskej únie. Cintorín lodí v Alangu Celá polovica všetkých lodí brázdiacich svetové oceány končí svoju pozemskú púť v indickom Alangu. Každý deň pripláva na alangské pláže jedna vyslúžilá loď určená na rozobratie. Touto prácou sa tu živí 40 000 tých najchudobnejších nádenníkov, ktorí si takto zarobia jeden až dva doláre denne. Najprv sa čaká na veľký príliv, ktorý umožní loď doslova vytlačiť až na pláž. Kedysi pyšný koráb potom obsypú tisícky mužov a žien, ktorí nemajú k dispozícii nič viac, ako len holé ruky, kladivá či píly. Oblečení v chatrných handrách a teniskách sa púšťajú do tej najhoršej práce. Len málokto z nich má helmu alebo pracovné r ukavice. V roku 1998 poslala organizácia Greenpeace svojich ľudí, aby toto najväčšie svetové šrotovisko lodí preskúmali. Experti priniesli svedectvo o otrasných pracovných podmienkach a rozsiahlej kontaminácii životného prostredia. Muži i ženy odstraňujú azbest holými rukami, nebezpečné toxické materiály sa potápajú do mora neďaleko poľnohospodárskych oblastí. Robotníci rozrezávajú lode na malé kúsky autogénom a inhalujú pritom jedovaté výpary. Než sa dostanú k trupu lode, treba prepáliť až centimeter hrubú vrstvu náteru, ktorý obsahuje olovo, kadmium, arzén a veľmi nebezpečný tributylcín (TBT). Niet divu, že veľa robotníkov umiera na otravu, poškodenie pľúc a rakovinu. Laboratórne analýzy vzoriek morskej vody, sedimentov a pôdy preukázali nebezpečne vysoké znečistenie. Zvyšky ropy a olejov z lodí otravujú okolité more. Kusy lodných zariadení, ktoré obsahujú extrémne nebezpečný azbest, sa predávajú ako vhodný stavebný materiál na miestnom trhu. Výbuchy, ku ktorým dochádza následkom styku acetylénových horákov s horľavými materiálmi, sú na dennom poriadku. Rovnako aj ťažké úrazy spôsobené padajúcimi plátmi ocele odrezávanými z lodného trupu. Nikto nevie, koľko úbožiakov tu príde o život. Odhady hovoria až o jednom smrteľnom úraze denne a mŕtvoly sa anonymne pália priamo n a pracovisku… Čo obsahujú lode • oceľ (až 95 percent) • farby obsahujúce olovo, kadmium, arzén, zinok, chróm a chlórorganické látky (10 až 100 ton) • tesniace látky obsahujúce PCB • rôzne typy azbestov (až 7,5 tony) • oleje a mazivá (niekoľko tisíc litrov) • zvyšky paliva (tankery obsahujú až tisíc kubických metrov ropy) Čo môže spôsobiť neopatrné rozoberanie lodí Azbestový prach vytvára drobné pora-nenia a jazvičky v pľúcnom tkanive, ktoré majú na svedomí pretrvávajúce dýchacie problémy známe ako azbestóza a môžu vyústiť až do rakoviny pľúc. Olovo, ktoré sa hromadí v krvi a v kostiach po inhalácii a požití, môže zapríčiniť anémiu a poškodzuje nervový systém a obličky. Arzénom môže vyvolať rakovinu pľúc, kože, žalúdku, obličiek, pečene a močového mechúra. Chróm obsiahnutý v niektorých chemikáliach môže zapríčiniť ekzémy a dýchacie problémy vrátane rakoviny pľúc. Takmer 15 rokov po najhoršej jadrovej katastrofe v dejinách mierového využitia jadrovej energie si môže svet čiastočne vydýchnuť. Symbol smrtiaceho nebezpečenstva jeho sily, jadrová elektráreň v Černobyle na Ukrajine, bola v piatok, 15. decembra na poludnie miestneho čas u definitívne odstavená. Dňa 26. apríla 1986 sa kvôli chybnému a zle pripravenému experimentu odohrala vo štvrtom bloku černobyľskej atómovej elektrárne tragédia, ktorú spôsobila nekontrolovaná jadrová reakcia. Dôsledkom zlyhania človeka bola explózia reaktora a zamorenie veľkých častí Európy. Sovietsky zväz sa k osudnej havárii priznal až o pár dní neskôr, na základe dôrazného naliehania okolitých krajín, ktoré zaregistrovali na svojich hraniciach veľký nárast rádioaktivity. Vietor však rozniesol za pár dní rádioaktivitu do celej Európy. Boj o definitívne odstavenie Černobyľu až do konca pripomínal rukojemnícku drámu, kde na jednej strane stáli ekonomické a politické záujmy riadiacej špičky ukrajinského štátu a na druhej životy a zdravie miliónov ľudí. Na základe tejto hry nakoniec Ukrajina dosiahla, že odstavenie a likvidáciu elektrárne bude z väčšej časti financovať cudzina v nádeji, že po dlhých rokoch zmizne aj latentné nebezpečenstvo nového výbuchu. Podľa černobyľského odborníka Valentina Kupnyho však ide západu o niečo iné. “Štáty chcú vymazať Černobyľ z pamäte daňov ých poplatníkov, aby títo opäť prijali atómovú energiu za svoju,” tvrdí Kupny, ktorý zodpovedá za ochranný plášť okolo havarovaného reaktora. Na základe ďalšej podmienky ukrajinskej vlády sa rozhodla Európska únia financovať prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj dostavbu dvoch reaktorov v jadrových elektrárňach Chmeľnickij 2 a Rivne 4. Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu nevôle a 30. októbra minulého roku, na kedy bol vyhlás ený Medzinárodný protestný deň proti výstavbe nových ukrajinských elektrární, sa uskutočnilo množstvo protestných akcií v Európe aj v USA. (pol) <foto> Aktivisti organizácií Greenpeace a Za Matku Zem protestovali 30. októbra 2000 pred ukrajinskou ambasádou proti plánom ukrajinskej vlády nahradiť neslávne známu černobyľskú atómovú elektráreň novými jadrovými reaktormi v elektrárňach Chmeľnickij 2 a Rivne 4. Rok 2000 mal byť v oblasti slovenskej energetiky kľúčovým. Politici začali aktívnejšie hovoriť o nutných reformách energetického kolosu a. s. Slovenské elektrárne a manažéri tejto spoločnosti o výhodách dnešného centralizovaného modelu. Aké skutočné kroky sa podarilo uskutočniť? Ako reálne vyzerá situácia okolo transformácie a demonopolizácie SE, a. s.? Spýtali sme sa Ing. Ľubice Trubíniovej, riaditeľky Greenpeace Slovensko. Do roku 2000 vstúpila slovenská energetika deblokačným škandálom v súvislosti s vyhoreným jadrovým palivom. Kauza vyvrcholila odvolaním generálneho riaditeľa SE, a. s. pána Košovana. Podarilo sa po nástupe nového vedenia spre hľadniť vzťahy v slovenskej energetike a jej ekonomike? Nie. Škandalózny pokus SE vyviezť bez vedomia vlády vyhorené palivo na prepracovanie do Ruska, hoci uloženie do hlbinného úložiska na Slovensku vyjde podľa tých istých “odborníkov” SE takmer 4-násobne lacnejšie (písali sme o tom v poslednom čísle nášho časopisu), vyústil do mimoriadne silnej politickej krízy. Generálneho riaditeľa SE, ktorý bol za kauzu zodpovedný, tvrdo obraňoval predseda parlamentu a SDĽ Jozef Migaš. Politické rozpory dokonca doviedli predsedu parlamentu Migaša k hlasovaniu o odvolaní premiéra. K takému vážnemu kroku, riskujúcemu rozbitie súčasnej vlády, museli byť naozaj siln é dôvody. Obyčajný občan si za súčasnej situácie zrejme ľahko domyslí, že tie dôvody majú asi podobu veľkých peňazí, tie predsa potrebujú aj politické strany a politici… V tejto súvislosti sa hovorí aj o osobných väzbách a priateľstvách politikov nielen s predstaviteľmi energetiky, ale napr. aj známej Devín Banky, ktorá mala podozrivú transakciu prostredníctvom deblokácie ruského dlhu realizovať (pochopiteľne, za značnú províziu). K šefty v pozadí tejto transakcie sa však ani po roku neobjasnili. Charakteristickým pre túto netransparentnosť je pikantný fakt, že dokonca ani kompetentní z ministerstva hospodárstva nedostávajú informácie z SE… V roku 2000 výrazne rezonovala aj problematika Mochoviec. Spory okolo ochrany objektu niekoľko týždňov plnili prvé stránky novín a hlavné časy spravodajských relácií… Podľa dostupných oficiálnych aj neoficiálnych informácií bola nedostatočne zabezpečená ochrana JE Mochovce dôsledkom machinácií v pozadí vedenia SE a JE Mochovce, ktoré mali zabezpečiť finančne lukratívnu objednávku pre dopredu stanovenú bezpečnostnú službu. Jej výber konkurzom mal byť zmanipulovaný. Tento problém však tiež nakoniec zostal pred verejnosťou nevyjasnený. Znovu sa potvrdilo, že netransparentnosť tvorí podstatu správania manažérov v jadrovej energetike — čo sa vzhľadom na miliardové zákazky síce dá pochopiť, ale určite nie ospravedlniť. Už len preto nie, že na “jadro” doplácame všetci — jednotliví občania v neustále rastúcich cenách elektriny a aj štátny rozpočet, ktorý za SE spláca úroky z obrovských pôžičiek. Čiže zase len občania… Ťahanice vyvrcholili inšpekciou Úradu jadrového dozoru, ktorého inšpektori preniesli do JE Mochovce atrapu ručného granátu. Aké dôsledky boli vyvodené? Bol niekto potrestaný? O tom verejnosť nikto neinformoval a ak bol aj niekto potrestaný, určite nepatril medzi tzv. “veľké ryby”. Pracovníci na vrátnici sa síce môžu vyhovárať na to, že inšpektorov ÚJD, neprehliadajú osobne — ale to napr. v prípad e niečieho zlého úmyslu občanom už asi nepomôže. Zdá sa, že pracovníkov atómovej elektrárne skutočná bezpečnosť občanov zas až tak veľmi netrápi… Takže tento rok budeme sledovať problém bezpečnosti jadrových elektrární ďalej. Konkrétne najmä výsledok rekonštrukcie elektrárne V1 Bohunice, ktorá sa predražila o 35 % (zo 6,4 mld. na 8,5 mld. Sk), ale podľa odborníkov aj napriek tomu stále nespĺňa zásadné bezpečnostné predpisy. n Greenpeace dnes na celom svete vyvíja tlak smerujúci k postupnému vylúčeniu PVC zo všetkých oblastíjeho použitia. Jednou z aktivít organizácie je aj kampaň upozorňujúca na riziká, ktoré prinášajú hračky vyrobené z PV C. PVC uvoľňuje toxické chemikálie. Samotné PVC je tvrdé a neohybné, pôsobením svetla a tepla sa znehodnocuje. Aby sa získalo mäkké PVC vhodné na výrobu napríklad aj detských hračiek, pridáva sa do neho množstvo prídavných látok, tzv. zmäkčovadiel. Najčastejšie používanými zmäkčovadlami sú chemické látky ftaláty. Keď deti hračky vkladajú do úst a cmúľajú ich, zmäkčovadlá sa z PVC uvoľňujú a dostávajú sa do detského organizmu. Laboratórne štúdie ukázali, že niektoré z týchto chemikálií súvisia s rakovinou a poškodením obličiek a môžu narušiť reprodukčnú sústavu i zdravý vývoj dieťaťa. Dnes je už dokázané, že do detského organizmu sa tieto chemikálie z PVC hračiek do stávajú pri ich bežnom používaní často v neprijateľne vysokých dávkach! Používanie ftalátov pri výrobe detských hračiek z PVC predstavuje vážne riziko predovšetkým pre deti do 3 rokov, pre ktoré je charakteristické, že sa s okolitým prostredím zoznamujú aj tým, že vkladajú do úst rôzne predmety. Ich vyvíjajúci sa organizmus je tak vystavený nebezpečným chemikáliám práve v období, keď je najzraniteľnejší. Dvojaký meter? Paradoxné je, že ak ftaláty zakúpite na laboratórne účely, na obale nájdete uvedené varovanie typu “Pozor, môže spôsobiť rakovinu”. Hračky pre deti, v ktorých sa často vyskytuje až 40 % týchto látok, však bežne výrobcovia či predajcovia oz načujú ako “netoxické” či dokonca “zdravotne nezávadné”. Detské hry už bezpečnejšie Greenpeace upozorňuje na riziká spojené s hračkami z mäkčeného PVC už od roku 1997. Od vtedy prijalo množstvo krajín voči týmto hračkám prísne opatrenia. Patria k nim napríklad Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Kanada či USA. 7. decembra 1999 vydala Európska komisia po prvýkrát vo svojej histórii tzv. naliehavý zákaz, ktorý sa vzťahuje na všetky hračky z mäkčeného PVC pr e deti do troch rokov , ktoré obsahujú ftaláty a svojou povahou sú určené na vkladanie do úst. Členské štáty Európskej únie mali vlani iba 10 dní na to, aby rozhodnutie Komisie EÚ uviedli do praxe. Na Slovensku však niektorí predajcovia aj napriek zákazu takéto hračky bez problémov ďalej predávajú. V decembri 2000 vykonal Štátny zdravotný ústav na objednávku Greenpeace chemickú analýzu náhodne vybraných hračiek nachádzajúcich sa na slovens kom trhu. Analýza preukázala u piatich výrobkov prítomnosť ftalátov a u dvoch hračiek navyše aj prítomnosť organických rozpúšťadiel, ako napríklad toluén! Začiatkom decembra predstavila organizácia Greenpeace tieto výsledky na mimoriadnej tlačovej konferencii. Na základe tohto odhalenia v januári 2001 vláda SR prijala nariadenie, ktoré dopĺňa ustanovenie určujúce, že hračky a predmety, ktoré sú určené deťom do 3 rokov na vkladanie do úst, podliehajú pred uvedením na trh príslušným testom a zároveň sa stanovujú limitné hodnoty ftalátov v týchto výrobkoch. V spolupráci so Slovenskou obchodnou inšpekciou vykonal Greenpeace koncom januára 2001 prieskum slovenského trhu s výrobkami pre deti. Päť druhov hračiek, u ktorých sa preukázala prítomnosť ftalátov, sa už na našom trhu nenachádza, ale skutočnosť, že sa na trh takéto výrobky vôbec dostali, jednoznačne preukáza la zámerné obchádzanie zákonov a predpisov niektorými dovozcami a predajcami. Katarína Bartovičová Hračky vyrobené z polyvinylchloridu môžu byť označené značkou PVC, pri zahraničných výrobkoch slovami “Vinyl”, “Soft vinyl”, znakom “V” alebo číslicou “3”. Väčšina výrobcov však hračky vôbec neoznačuje a v takomto prípade je najlepšie obrátiť sa priamo na predajcu a požadovať od neho informáciu, z čoho je vlastne hračka vyrobená. Každá hračka musí byť označená: výrobcom, resp. dovozcom a dodávateľom, názvom “hračka”, minimálnym vekom dieťaťa, pre ktorý je hračka určená, upozornením na nebezpečenstvo a návodmi na používanie (ak to charakter hračky vyžaduje) Keď sa nadnárodné agrochemické koncerny Ciba Geigy a Monsanto pred niekoľkými rokmi snažili uviesť svoje geneticky manipulované produkty na európsky trh, netušili, že n arazia na taký silný odpor verejnosti. Svoje NIE geneticky manipulovaným potravinám dnes hovoria ľudia prakticky v celej Európe. Pretože geneticky manipulované (GM) potraviny odmieta stále viac ľudí, výrobcovia i predajcovia potravín prestávajú takéto potraviny vyrábať a ponúkať vo svojich obchodoch. Dokonca sa v poslednej dobe snažia podľa priania svojich zákazníkov ponúknuť viac biopotravín pochádzajúcich z ekologi ckého poľnohospodárstva, ktoré použitie geneticky manipulovaných organizmov úplne odmieta. Signál vysielaný za oceán je jasný — Európa geneticky manipulované potraviny nechce. Nezodpovedané otázky Sú geneticky manipulované potraviny skutočne také bezpečné, ako nám ich producenti tvrdia? Fakty, ktoré sú k dispozícii, svedčia skôr o opaku. Dnes stále nie je jasné, aké následky bude mať konzumácia GM potravín po dlhšom čase. Firmy, ktoré s podporou vlád uvádzajú GM potraviny na trh, tak robia nebezpečný experiment — používajú ľudí ako pokusných králikov. Zvýši sa počet alergií? Prenesie sa rezistencia antibiotík z GM rastlín na patogénne mikroorganizmy? Ako sa budeme brániť proti chorobám, keď sa mikróby, pôvodcovia týchto chorôb, stanú voči antibiotikám odolné? Keď zasiahneme do metabolizmu rastlín, nezískajú potraviny z nich vyrábané niektoré toxické vlastnosti? To sú najčastejšie kladené otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Fakt, že sa v súčasnej dobe objavujú GM potraviny na našom trhu bez toho, aby sme vedeli, čo môžu spôsobiť, považuje Greenpeace za škandalóz ny. Možné nové alergie Zavedenie cudzorodých génov napríklad z baktérií do strukovín alebo zeleniny spôsobí vytvorenie nových bakteriálnych bielkovín, ktoré do vtedy neboli súčasťou ľudskej výživy. Tieto bielkoviny zvyšujú riziko, že sa objavia nové alergie. Pred niekoľkými rokmi sa robil pokus so sójou, do ktorej bol vložený gén jedného druhu brazílskych orieškov. Ľudia, ktorí mali na tieto oriešky alergiu, dostali alergiu aj po ko nzumácii takto manipulovanej sóje. V prípade orieškov sa však vedelo, že spôsobujú alergiu a bolo pre takto alergických ľudí k dispozícii aj krvné sérum. No v prípade alergickej reakcie, ktorá nastala po konzumácií pre ľ udí “obyčajnej” sóje, nik nemohol tušiť, že na jej liečbu treba použiť sérum určené pre alergiu z orieškov. Nakoniec sa našťastie uvedeniu takto modifikovanej sóje na trh zabránilo. Kto však vie, ako budú pôsobiť bielko viny rôznych druhov baktérií, škorpióna alebo hmyzu? V potrave s nimi ľudia ešte neprišli do styku. Nevie sa teda, či na ne budú alergickí alebo nie. Aj keby sme pripustili, že riziko vzniku nových alergií je veľmi malé, ako sa nás o tom snažia presvedčiť biotechnologické firmy, nie je možné ho akceptovať. Ľudí trpiacich rôznymi alergiami totiž stále pribúda. Tomuto negatívnemu trendu by sme sa mali skôr brániť a nie zavádzať nové alergény v po dobe geneticky manipulovaných potravín. Prenos odolnosti voči antibiotikám Veľký problém predstavuje používanie tzv. markerových génov, ktoré spôsobujú odolnosť voči antibiotikám. Tie sa vkladajú do GM rastlín v snahe čo najrýchlejšie zistiť, u ktorej rastliny sa manipulácia podarila. V súčasnosti sa dajú použiť aj iné markerové gény, ktoré odolnosť voči antibiotikám nespôsobujú, no tie sú drahšie a skúšky s nimi trvajú dlhší čas. Produ centi GMO sa snažia úspešne modifikovanú rastlinu rýchlo patentovať a uviesť na trh. Čím skôr sa totiž na trhu objaví, tým vyššia je šanca na zisk z jej predaja. Bohužiaľ, ochrana zdravia v tomto prípade ustupuje komerčným záujmom. Ako-tak dobrou správou je, že Európska únia nedávno prijala nariadenie, podľa ktorého bude od roku 2005 použitie markerových génov spôsobujúcich odolnosť voči antibiotikám zakázané. Gény spôsobujúce antibiotickú odolnosť môžu v zažívacom trakte prejsť na patogénne mikroorganizmy. Pokiaľ sa ale tieto mikroorganizmy stanú voči antibiotikám odolné a spôsobia v tele chorobu, nemusí liečba antibiotikami vôbec zabrať. “Používanie markerových génov v GM potravinách spôsobujúcich rezistenciu na antibiotiká by sa malo zakázať, pretože riziko vývoja rezistencie voči antibiotikám u mikroorganizmov je jednou z hlavných hrozieb pre ľudské zdravie, ktorým budeme čeliť v 21. storočí.” Britská lekárska asociácia, máj 1999 Hodnotenie GM potravín je založené na princípe “podstatnej zhody”. Znamená to, že pokiaľ je GM potravina “v podstate” zhodná s normálnou (nemodifikovanou) potravinou, predpokladá sa, že neznamená žiadne nové riziko pre zdravie. Ako taká sa potom môže bežne predávať. Na prvý pohľad sa zdá, že t ento prístup je jednoduchý a účinný. Pokiaľ sa naň ale pozrieme podrobnejšie, zistíme, že je nedostatočný, zavádzajúci a dokonca potenciálne nebezpečný. Niektorí odborníci túto metódu dokonca považujú za pseudovedeckú, pr etože slúži skôr záujmom priemyslu než skutočnej ochrane zdravia. Nedostatkom konceptu podstatnej zhody je, že sa pri ňom nemusia vykonávať potrebné biochemické a toxikologické testy. Neberú sa do úvahy možné vedľajšie efekty spôsobené cudzími génmi vnášanými do manipulovaných rastlín, z ktorých sa potraviny vyrábajú. Tie sa môžu prejaviť zmenenými biochemickými reakciami a výskytom nových toxických látok. Naše vedomosti nie sú natoľko dostatočné, aby sme dnes vedeli posúdiť, ako sa nové gény budú správať v úplne cudzom prostredí a ako ich organizmus prijme. Jednotlivé gény môžu ovplyvňovať aj iné metabolické pochody než tie, ktoré by podľa vedcov ma li nastať. Ako si napríklad vysvetliť, že gén pre červenú farbu mení tiež reprodukčné vlastnosti petúnií, alebo prečo gén spôsobujúci zrýchlený rast sfarbuje lososy nazeleno? To, či je GM potravina “v podstate zhodná” s normálnou, sa zisťuje na základe jej chemického zloženia. Skutočnosť, že GM potraviny majú podobné zloženie ako potraviny normálne, nepostačuje na posúdenie ich bezpečnosti pre ľudské zdravie. Vedci dnes nie sú schopní dostatočne pres ne odhadnúť biochemické reakcie alebo toxicitu GM potravín iba na základe znalosti ich chemického zloženia. Okrem možných negatívnych vplyvov na ľudské zdravie predstavujú GM potraviny obrovské riziko aj pre životné prostredie. Vedci z Cornellovej univerzity v USA napríklad zistili, že manipulovaná Bt-kukurica, ktorá v listoch vyrába jed proti škodlivému hmyzu, môže zabíjať aj neškodné motýle. Biotechnologický priemysel dnes t vrdí, že GM potraviny sú bezpečné. Podobne pred časom tvrdil, že Bt-kukurica nemôže škodiť životnému prostrediu. Takisto sme kedysi počúvali, aké je neslávne známe DDT skvelé. A dnes…? Prínos GM potravín pre ľudstvo je dnes pochybný. Nie su zdravšie, chutnejšie, výživnejšie a neriešia ani problém hladu v treťom svete. Jediný prínos predstavujú pre firmy ktoré sa ich snažia svetu nanútiť. (bt) <foto> Prvý dovoz GM sóje do Európy sa uskutočnil na jedeň roku 1996. Greenpeace odštartoval začiatkom tohto roka turné po Latinskej Amerike s cieľom zastaviť neúmerné chemické znečisťovanie životného prostredia . Po Európe, Stredozemnom mori a Ázii navštívil túto oblasťv rámci celosvetového turné lode Arctic Sunrise. Cieľom plavby do Latinskej Ameriky je sprístupniť obyvateľom informácie o priemyselných jedoch, ktorým sú denne vystavení. Greenpeace taktiež zbiera údaje o zdravotných a environmentálnych problémoch, ktoré chemické jedy v tejto oblasti spôsobujú a odhaľuje priemyselné spoločnosti, ktoré jedovaté chemikálie vypúšťajú do životného prostredia. Počas plavby Greenpeace apeluje na predstaviteľov priemyslu a vlád jednotlivých štátov, aby zastavili vypúšťanie nebezpečných chemikálií do životného prostredia. Greenpeace návštevami komunít, ktoré sú chemickým znečistením priamo postihnuté, posmeľuje ľudí, aby presadzovali svoje právo na budúcnosť bez toxických jedov. Priemyselné koncerny majú právo vyrábať, ale nie znečisťovať. Nedávny výskum preukázal, že niektoré perzistentné chemické látky sa nachádzajú aj na miestach veľmi vzdialených od ich zdroja a preto iba ich celosvetový zákaz môže zaručiť bezpečnú budúcnosť bez chemických látok. Loď Arctic Sunrise sa nakrátko zastaví aj v americkom New Orleans, pretože je to jedno z miest s najväčšou koncentráciou toxických chemikálií na svete. No už dnes sa pripravuje samostatné turné po celých Spojených štátoch amerických. Trasa plavby MV Arctic Sunrise po Latinskej Amerike. V súčasnosti sa loď nachádza v Brazílii. V júli 2000 sa v austrálskom Adelaide uskutočnilo zasadanie Medzinárodnej veľrybárskej komisie (MVK), aby rozhodlo o návrhu Nového Zélandu a Austrálie vytvoriť veľrybiu rezerváciu v južnom Pacifiku. 4. júla po hlasovaní však návrh na vytvorenie rezervácie neprešiel a Greenpeace varuje, že po tomto kroku je budúcnosť veľrýb veľmi neistá. Navrhovaná rezervácia mala podporu všetkých štátov, vo vodách ktorých sa mala rozkladať a väčšinovú podporu členských krajín MVK. Návrh neprešiel, pretože Japonsko, ktoré bolo od začiatku proti vytvoreniu takejto rezervácie, ovplyvnilo hlasovanie šiestich východokaribs kých krajín (Antigua & Barbuda, Dominikánska republika, Grenada, Sv. Kitts & Nevis, Sv. Lucia a Sv. Vincent & Grenadíny) prísľubom výraznej ekonomickej pomoci. Greenpeace hlboko znepokojuje, že taký závažný krok smerujúci k väčšej ochrane veľrýb môže byť blokovaný ekonomickým vplyvom jednej krajiny. Vďaka Japonsku, Nórsku a kúpeným hlasom východokaribských štátov nedosiahol návrh na vytvorenie rezervácie potrebné tri štvrtiny. Najbližšie zasadnutie MVK sa bude konať v júli 2001 v Londýne. Už dnes sa formuje veľmi silná podpora pre opätovné hlasovanie za vytvorenie rezervácie a Greenpeace vyzýva Nový Zéland a Austráliu na opätovné predloženie svojho ná vrhu. Vytvorenie rezervácie podporujú aj Spojené štáty americké, Veľká Británia, Holandsko a mnoho ďalších krajín. Koncom januára 2001 Nórsko oznámilo, že má v úmysle začať vyvážať veľrybí tuk a mäso do Japonska. Toto ro zhodnutie je v rozpore s medzinárodným zákazom obchodovania s veľrybími produktmi spadajúcim do podmienok Dohody o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. V roku 1993 obnovilo Nórsko napriek medzinárodnému moratóriu komerčný lov veľrýb, avšak až do januára 2001 ospravedlňovali tento lov domácim záujmom o veľrybie mäso. Ignorovaním medzinárodného zákazu obchodovania nórska vláda znovu ukázala svoju neúctu k medzinárodným dohodám. Ak by nasledovali nórsky príklad aj ostatné krajiny, nebude naďalej možné zabezpečiť medzinárodnú kontrolu nad obchodovaním nielen s veľrybami, ale aj ohrozenými druhmi všeobecne. Napriek zákazu Medzinárodnej veľrybárskej komisie z roku 1986 Nórsko a Japonsko naďalej pokračujú v love veľrýb. V roku 2000 spoločne ulovili viac ako 1000 veľrýb a nórski veľrybári požadujú do budúcnosti zvýšenie kvót až na 3000 kusov ročne. Začiatkom februára 20 01 požiadalo 14 krajín (napr. Brazília, Nemecko, Nový Zéland, Španielsko a Veľká Británia) japonské ministerstvo zahraničných vecí, aby si japonská vláda znovu premyslela svoju politiku na poli komerčného lovu veľrýb. (kb) <foto> Japonsko a Nórsko pokračujú v love veľrýb aj napriek medzinárodnému zákazu. RNDr. Ľubica Lacinová, samostatná vedecká pracovníčka na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave a Ústavu farmakológie a toxikológie Technickej univerzity v Mníchove: “Dala by som prednosť prirodzeným, z dvoch dôvodov: za prvé, nevieme zatiaľ, aké budú dlhodobé účinky potravín obsahujúcich GM plodiny, za druhé, už dnes vieme, že účinky pestovania či chovania GM plodín alebo živočíchov budú mať negatívne účinky na ekosystém a ja nechcem svoj im nákupom podporovať trh, o ktorom si myslím, že by nemal vzniknúť.” Prof. RNDr. László Miklós, DrSc., minister životného prostredia SR: “Prirodzeným potravinám.” Ing. Ivan Klinec, predseda Futurologickej spoločnosti na Slove nsku a zamestnanec Prognostického ústavu SAV v Bratislave: “Jednoznačne dávam prednosť prirodzeným potravinám. U geneticky modifikovaných potravín je potrebné počítať s možnými vedľajšími nežiadúcimi účinkami na zdravie človeka. Za najzdravšie a najhodnotnejšie potraviny považujem tie, ktoré boli dorobené prirodzenou cestou”. Ochrana pralesov Celých 80 % svetových pralesov už bolo vyrúbaných alebo zničených. Jednou z hlavných priorít Greenpeace v roku 2000 bola kampaň na ochranu pralesov v severnej a južnej Amerike, v Afrike, Rusku a južnom Pacifiku. Počas roku 2000 Greenpeace v Amazónii odhalil niekoľko najväčších svetových d revárskych spoločností pri ilegálnej ťažbe a vedie kampaň za záchranu posledného nechráneného dažďového pralesa na svete, ktorý leží na území Kanady. Ochrana klímy Prejavy klimatických zmien sa dnes objavujú na celom svete. Tento jav je spôsobený spaľovaním fosílnych palív, ako je uhlie a ropa, a preto Greenpeace vyzýva k ústupu od fosílnych palív a k orientácii na čisté zdroje. Organizácia Greenpeace v minulom roku vyhrala súťaž o najlepší d izajn Olympijskej dediny a Olympijské hry sa vďaka vylúčeniu PVC a využívaniu slnečnej energie po prvýkrát vo svojej histórii stali aspoň čiastočne “zelenými”. Aktivisti Greenpeace vybudovali na ľadovej kryhe v Arktíde polárny tábor, aby tak protestovali proti výstavbe veľkej ropnej plošiny Northstar. Greenpeace v minulom roku upozornil na snahy o rozbitie Kjótskeho protokolu o ochrane klímy pred globálnym otepľovaním krajinami ako USA a Austrá lia. Spoločnosť Coca Cola v roku 2000 na základe požiadaviek Greenpeace sľúbila ustúpiť od používania látok prispievajúcich ku klimatickým zmenám. V rámci projektu Fénix sa Greenpeace Slovensko aj v minulom roku venoval podpore obnoviteľných zdrojov energie. V spolupráci so SZOPK a Agentúrou pre rozvoj vidieka zorganizoval odborný seminár “Energia a odpady na vidieku — alternatívne a konvenčné metódy”. Usporadali sa tiež prednášky pre študentov vysokých a stredných škôl či konzultácie a exkurzie so starostami malých slovenských miest a obcí. Ochrana veľrýb Japonsko a Nórsko dodnes lovia veľryby aj napriek celosvetovému zákazu z roku 1986. Greenpeace apeluje na obe krajiny, aby sa prestali snažiť o zrušenie zákazu obchodovania s veľrybími produktami. V lete 2000 sa na zasadaní Medzinárodnej veľrybárskej komisie v Austrálii nepodarilo presadiť vytvorenie veľrybej re zervácie, pretože Japonsko podplatilo východokaribské krajiny, aby hlasovali proti tomuto návrhu. Na Slovensku mali deti možnosť zapojiť sa do úspešnej celosvetovej akcie na záchranu veľrýb “Deti veľrybám”. Aj vďa ka nim dostali zástupcovia krajín rokujúcich o novej veľrybej rezervácii tisíce ručne vyfarbených pohľadníc s kresbou veľryby a so žiadosťami detí, aby pomohli veľryby chrániť a nie ich zabíjať. Toxické látky Na základe výskumov Greenpeace zakázala Európska komisia hračky z PVC obsahujúce ftaláty a ďalších deväť krajín sveta zakázalo ftaláty v hračkách z PVC pre deti do troch rokov. Úspešnú kampaň s odhalením nebezpečných hračiek na trhu, kt orá vyvrcholila zákazom hračiek obsahujúcich ftaláty v SR, viedla aj slovenská pobočka. Greenpeace ďalej upozorňoval na environmentálne problémy pri rozoberaní starých lodí v treťom svete, vedie kampaň proti dioxínom a podieľa sa tiež na príprave dohody o perzistentných organických látkach (POPs). Genetické manipulácie Vďaka úsiliu Greenpeace a ďalších mimovládnych skupín z rozvojových krajín sa podarilo uhájiť právo jednotlivých krajín odmietnuť dovoz geneticky manipulovaných plodín a potravín na svoje územie. Toto právo má teraz silu medzinárodného zákona vďaka dohode známej ako Protokol o biologickej bezpečnosti (Biosafety Protocol). V septembri 2000 Greenpeace Slovensko v spolupráci so Spoločnosťou pre trvalo udržateľný život a nadáciou Heinrich Böll Stiftung zorganizoval druhý ročník semináru “Genetické technológie — nádej alebo hrozba?”. K legislatívnemu ná vrhu zákona o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) zaslal Greenpeace Slovensko zásadné pripomienky smerujúce k lepšej ochrane voči GMO. Jadrová energia V roku 2000 Greenpeace dôrazne žiadal uzavretie JE Černobyľ a zastavenie výstavby nových jadrových reaktorov na Ukrajine. Aj v minulom roku vo Veľkej Británii a Francúzsku pokračovala kampaň za zastavenie prepracovávania jadrového odpadu. V minulom roku Greenpeace rozbehol ak tivity proti jadrovému zbrojeniu v USA (tzv. Hviezdnym vojnám) a vedie kampaň proti premene niektorých častí Ruska na svetové úložisko jadrového odpadu. Na Slovensku Greenpeace koordinoval aktivity slovenských mimovládnych organizácií ku kauze vyhoretého jadrového paliva, verejne vystupoval proti dostavbe JE Mochovce 3-4 a za zásadnú transformáciu slovenskej energetiky. V spolupráci s platformou Energia 2000 vydal viaceré štúdie a informačn é materiály. Greenpeace na Slovensku Slovenská pobočka Greenpeace sa okrem medzinárodných kampaní zapojila aj do pripomienkovania a presadzovania dobrého zákona o slobodnom prístupe k informáciám, do protestov proti výstavbe golfového ihriska v jedinečnej prírodnej oblasti Tálov, pre verejnosť zorganizovala koncerty a prednášku českého sociológa Jana Kellera na tému “Riziká globalizácie”. (kb & pol) Dažďový prales na západnom pobreží kanadskej Britskej Kolumbie — “The Great Bear Rainforest” je posledným dažďovým pralesom ležiacim v miernom pásme našej planéty. Zároveň je aj najväčším pôvodným dažďovým pralesom na svete, ktorý nie je dodnes chránený. Je domovom tisícov druhov rastlín, vtákov a zvierat. V odľahlých častiach pralesa na severozápadnom pobreží žije okrem chránených medveďov grizzly aj jedinečná populácia čierny ch medveďov s recesívnym génom, ktorý spôsobuje, že každý desiaty medveď je bielej farby. Tento vzácny prales mizne z povrchu Zeme alarmujúcou rýchlosťou. Až 80 % z obrovských pôvodných údolí už bolo zničených alebo znehodnotených ťažobným drevárenským priemyslom. Ťaží sa aj na územiach pôvodného obyvateľstva a výsledkom je devastácia ich tradičného životného štýlu. V posledných mesiacoch dve najznámejšie drevárske spoločnosti v Kanade — International Forest Products (Interfor) a West Fraser Timber prerušili diskusiu s niekoľkými environmentálnymi organizáciami, ktoré sa snažili o ochranu posledných nedotknutých pôvodných údolí v pralese. Drevo vyťažené v tejto oblasti obe spoločnosti vyvážajú hlavne do USA, Európy a Japonska a premieňajú tak tisícročné borovice na dvere, skrine, toaletný papier či časopisy. Greenpeace sa v snahe zamedziť ťažbe v ohrozených oblastiach a prinútiť obe spoločnosti k návratu k rokovaniam s ochranármi obracia na zákazníkov, aby nekupovali výrobky týchto spoločností a nefinancovali tak ničenie dažďových pralesov. (kb) Virtuálny svet Greenpeace je skutočne impozantný. Rozkladá sa na najmenej 100 základných doménach rozosiatych na serveroch nachádzajúcich sa na piatich kontinentoch. Hlavnú internetovú stránku Greenpeace International, ktorú každý týždeň navštívi asi milión návštevníkov nájdete na adrese: http://www.greenpeace.org. Z adresy http://www.greenpeace.org/worldwide môžete navštíviť stránky ostatných pobočiek Greenpeace na celom svete. Na stránke http://www.greenpeace.org/mtv nájdete videoukážky minútových animovaných klipov, ktoré pre Greenpeace zadarmo vytvorili študenti filmovej akadémie v Londýne a odvysielala hudobná stanica MTV. Aj jednotlivé kampane Greenpeace majú svoje stránky, zaujímavá je napr. kampaň na ochranu klímy na http://www.greenpeaceusa.org/arctic Asi najzaujímavejšou samostatnou stránkou je kampaň zameraná na spoločnosť Coca-Cola, do ktorej sa môžete zapojiť sami cez http://www.cokespotlight.org. Informácie o najnovšej kampani Greenpeace proti plánu USA vybudovať systém protiraketovej obrany sa viac dozviete na http://www.stopstarwars.org. Ak budete z toľkých informácií unavení, kliknite si na http://www.greenpe aceusa.org/arctic/flash.html, kde si môžete zahrať animovanú hru, v ktorej musí ľadový medveď ustupovať ropným spoločnostiam, ktoré sa v Arktíde snažia ťažiť ropu. Ľad sa topí a medveď má na obranu iba snehové gule, ktoré hádže na mocný British Petrol (BP)… Organizácia Greenpeace zakúpila novú loď, pretože sa ukázalo, že jej staršie plavidlá už nestačia svojou rýchlosťou moderným veľrybárskym lodiam. Koncom roka 2000 prebehlo na internete hlasovanie o jej mene. Je to s najväčšou pravdepodobnosťou prvý prípad v histórii, kedy bolo meno lode vybrané verejným hlasovaním na internete. Najviac hlasov získal názov “Esperanza”, v preklade “ná dej”. Tá je v súčasnosti siedmou loďou organizácie Greenpeace. Prečo Greenpeace používa lode? História organizácie Greenpeace sa začala písať práve na mori. Prvá výprava smerovala do oblasti severného Pacifiku, kde robili Spojené štáty americké atómové testy. Hneď nasledujúca plavba mala za cieľ ochranu veľrýb a tuleňov. More so svojou obrovskou rozlohou a tmavými hlbočinami, z ktorých sa stáva pohrebisko atómových reaktorov a toxických odpadov, patrí každému a zároveň nikomu. More a jeho obyvatelia nemajú svedkov, ktorí by priniesli svedectvo a protestovali voči tomu, čo sa s ním deje. Flotila lodí Greenpeace sa pokúša byť týmto svedkom, ochraňovať moria a oceány a život v nich. Práve lode sú dôležitým článkom mnohých priamych akcií organizácie Greenpeace. Väčšie lode sú vybavené kompletným satelitným komunikačným zariadením a zároveň všetkými potrebnými vec ami pre profesionálnu plavbu na mori. Medzi najznámejšie súčasné plavidlá organizácie Greenpeace patrí Rainbow Warrior II — následník potopeného Rainbow Warrior, Sírius, MV Greenpeace a Arctic Sunrise. (kb)
Greenpeace Slovensko, P. O. BOX 58, 814 99 Bratislava, tel.: 07/52 93 13 40 Tel./fax: 07/52 93 13 41, E-mail: posta@greenpeace.sk , Web : http://www.greenpeace.sk Našu činnosť môžete podporiť prostredníctvom účtu: Tatra banka, a. s., 262 4002 492/1100. Vaša pomoc a záujem sú pre nás dôležité. Infolisty Greenpeace 1/2001. Šéfredaktorka: Katarína Bartovičová, Redakčná rada: Ing. Ľubica Trubíniová, Igor Polakovič, Martin Hojsík. Grafická úprava + editor: Igor Polakovič, Fotografie: Ak nie je uvedené inak, pochádzajú z fotoarchívu organizácie Greenpeace. Uzávierka materiálov tohto čísla: marec 2001. Vytlačené na recyklovanom papieri. Z d r o j : Nazov casopisu: Greenpeace informator - informacny obcasnik Greenpeace Slovensko Rocnik: 2001, Cislo - 1 Email : posta@greenpeace.sk Vydavatel: Greenpeace na Slovensku - Kampan ZA BEZJADROVE SLOVENSKO |