ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

EKOPANORAMA

Ekopanorama 4/96

O pat minut dvanast...

Pisal sa rok 2200. Presnejsie, 23. september 2200. Zan a Pat sa prechadzali po zahrade. Zrazu si Zan vsimol nieco nezvycajne. Listie, leziace na zemi, zacalo menit svoje farby. Hla, teraz je cervene, potom modre, fialove, opat cervene... Co sa to deje? Zan sa obratil s otazkou na svoju partnerku. Ona, ako znama a vyhladavana mikrobiologicka, by to mozno vedela objasnit. Pat vrhla rychly pohlad na listie a tvar jej strasidelne zbledla. Rychlo sa vsak spamatala a zacala rozpravat, hoci hlas sa jej este chvel:
"Viem, co sa to robi. Vedci tuto pohromu ocakavali uz pred rokom. Nic sa vsak nestalo a tak nam velmi odlahlo. Prestali sme pokracovat v dalsom badani."
"Pat, prosim ta k veci. Co to ma znamenat? Tvaris sa, ako keby si ocakavala prinajmensom zanik sveta."
"Zan, pocuvaj ma a neskac mi do reci," poprosila ho Pat. "Nebudem uz nic natahovat, idem rovno na vec. Vies, nieco podobne sa stalo aj pred dvoma storociami. Nasli sme denniky... Dobre, dobre, nebud taky netrpezlivy. Pokracujem: tato zmena farieb povodne vznikla v dosledku porusenia ozonu. Ako iste vies, to sa dosiahlo vypustanim roznych skodlivych latok do prostredia a zaroven klcovanim dazdovych pralesov a znecistovanim mori. Pred dvesto rokmi bolo vidiet prvy vysledok. Zmenu farieb v rastlinnej risi. Bola len docasna, ako nejaka vystraha, varovanie. Nieco ako - Zem bije na poplach. Ludia, spamatajte sa!"
"Prepac, Pat," opat ju Zan prerusil "ale nemohla by si prejst do sucasnosti? Nebudeme tu predsa spominat na chyby starych otcov. Co bolo, bolo, uz sa neodstane. Prejdi do pritomnosti."
"Drahy moj, len nebud netrpezlivy. Uz sa pomaly dostaneme k jadru veci. Vtedy, v roku 2000, sa ludia nespamatali. Pokracovali dalej v niceni a nestarali sa o dalsie generacie. Dnes stojime opat pred tymto problemom. Totiz, neskor sa zistilo, ze tieto farby su aj vysledkom silneho ziarenia z vesmiru, ktore sposobi, ze ich korene roztrhnu zemegulu na marne kusky, ktore sa stratia vo vesmire."
Pat stichol. Zavladlo ticho, absolutne ticho, len obcas prerusene zasumenim listov. Dvaja ludia stali oproti sebe a svojim mlcanim akoby vzdavali hold umierajucemu. V tomto pripade umierajucej Zemi, o zaniku ktorej este ludstvo nevedelo. Coskoro sa to vsak dozvie, a mozno az vtedy pochopi, co svojou hlupostou a nezodpovednostou sposobilo. Az teraz pochopi, co je to utrpenie cakania na nicotu. Pretoze je KONIEC! Koniec neodvratny a nicim neovplyvnitelny.
Obaja mlcali, ich myslienky sa tulali v minulosti. Preco, preco to dopustili? Preco, kvoli komu musime zomriet? Zial, na ich otazky niet odpovedi. Tie zaniknu spolu so Zemou. "Teda tak je to," smutne zacal Zan, "ale, naozaj sa tomu neda vyhnut? Pockaj, vravela si, ze pred dvoma storociami sa stalo to iste. A nic, zivot isiel dalej. Nie je mozne zopakovat to?"
"Nie, Zan. Vtedy bola diera v ozone ovela mensia, preto si sama priroda pomohla. Nejako tu dieru "zapchala", nevie sa ako. Dnes je vsak ta diera stonasobne vacsia. Zasiahla celu Europu, Juznu Ameriku, Australiu a Afriku. Pochop, prosim ta: verit v tejto situacii v nieco podobne je zbytocne. Zazraky sa nedeju. Ved uz aj sam vidis, ako rychlo rastu tieto rastliny. Nie, verit v zazrak je..." Pat uz nevladala pokracovat. Klesla na kolena a zacala plakat. Jej slzy dopadali na meniace sa listie. Nebola schopna utisit sa, marne sa o to Zan pokusal. Narovnal sa a vboril tvar hlboko do dlani. Pochopil. Svetu hrozi o par hodin zahuba a nikto, vobec nikto nie je schopny tomu zabranit.
V duchu preklinal minule generacie, hoci vedel, ze to k nicomu nevedie. Musi zomriet, pre nic, za nic, len kvoli hluposti ludi, neschopnych ubranit si to jedine, na com naozaj zalezi - svoju ZEM...

Dominka Kapcarova
Kosice, (MY 2/1996)

Desat rokov po...

Slavne finale velkonocnej kataklizmy, zmrtvychvstanie spasitela, prinasa krestanskemu svetu duchovnu obrodu a novy zivot. Nasi slovanski predkovia vynasali zimu, tmu a smrt zo svojich pribytkov dufajuc, ze odplavu s huciacimi jarnymi vodami. Iny pribeh smrti, lasky i opakovaneho zmrtvychvstania zase rozvija starogrecky mytus o milencoch Afrodite a Adonisovi. Moderny clovek uz davno stratil vieru v starodavne symboly a ritualy. Dnes ani nerozumie ich tajomnemu hlbokemu zmyslu. Nasilim zatlacil bytostnu spatost s prirodou do najposlednejsieho kutika svojej (prave preto) stresovanej duse. Ale aj tento "civilizovany" clovek sa usmeje na svojich nervoznych suputnikov, ked ho zohreju prve luce jarneho slnka so zavanom tepleho vzduchu.
Bola vsak jedna jar, ktora rozprestrela mrazivu zimu nad celym svetom. Jar, ktora priniesla smrt. Odvtedy ju nosi kazdorocne. Uz desiaty rok - kolke este bude?
To meno sa stalo symbolom storocia, ktore malo byt skutocnym zlatym vekom ludstva. Hojnost dostatku a nadherne bezstarostny zivot mala zabezpecit prebudena atomova energia, ospevovany obor 50.-60. rokov. Dnes, tvarou tvar Cernobylu, aj povznesena koruna tvorstva s udesom taji dych.
Pred r. 1986 tvrdili experti, ze reaktory RBMK nemozu zlyhat. Sovietsky akademik bol pripraveny postavit ich na Cervenom namesti. Dnes nas dalsi atomovi experti znovu presviedcaju, ze reaktory ineho typu "splnaju vsetky poziadavky z hladiska bezpecnosti". Ale povedat, ze sa jadrova havaria nezopakuje, si netrufne ani jeden z nich.
Ti ludia su vo svojom vnutre este neistejsi ako my, ze raz ta hrozna zodpovednost nepadne na ich hlavy. V byvalom Sovietskom zvaze bolo katastrofou postihnutych viac ako 9 milionov ludi. Celkovo je zamorenych asi 160 tisic km stvorcovych - to je plocha 3-krat vacsia ako Slovensko. Bielorusko potrebuje na dekontaminacne a podporne programy 40 percent svojho rozpoctu, Ukrajina najmenej 20 percent. Nemaju na ne. Ale experti, manazeri a politici jadrovych krajin mozu v pokoji dalej hrabat nemale peniazky. Svoje svedomie i strach laikov velmi radi prehlusia ubezpecenim, ze sa nic nemoze stat. Nezaujem lahostajnych im v tom nahrava. Slovensko je v prvej desiatke krajin na svete z hladiska mnozstva doma produkovanej elektriny vyrabanej v jadrovych elektrarnach. Zijeme vsetci na jednej planete.
Ako ukazuju mnohe analyzy a studie, krajiny byvaleho vychodneho bloku maju dostatocny potencial zdrojov na vyrobu energie bez atomovych elektrarni. Priklady mnohych zapadoeuropskych krajin zase svedcia, ze sa to v praxi naozaj da. Chce to v prvom rade dobru volu a urcitu, nie malu, namahu. Skutocne uprednostnenie zaujmov obcanov a ich zivotneho prostredia. Ziadne prazdne slova, bocne umysly alebo chamtivy egoizmus. A potom sa mozno vrati jar aj k nam. Aby sme mali silu dalej niest v sebe Cernobyl.

Luba Trubiniova

Nemecky jadrovy odpad ohrozuje Strednu Europu

20 februara presiel cez nase uzemie transport jadroveho paliva z JE Greifswald v Nemecku do madarskej JE Paks. Islo o mimoriadne narocny a nebezpecny transport, pretoze jadrove clanky boli uz ciastocne vyhorene, pouzitim v nemeckej jadrovej elektrarni. Preprava takto aktivovanych clanov, ktore obsahuju 14 kg plutonia-239, predstavuje ovela vyssie bezpecnostne riziko a uskutocnuje sa za mimoriadnych bezpecnostnych opatreni. Tie vsak nemozu uplne vylucit nepredvidane udalosti.

Odstavit!

Hned po zjednoteni Nemecka v r. 1990 vlada odstavila 4 fungujuce aj piaty, este nespusteny blok byvalej vychodonemeckej JE Greifswald, pretoze ruske reaktory VVER 440/213 nevyhovovali nemeckym bezpecnostnym normam. Ich uprava na bezpecnost akceptovanu dozornymi organmi by stala okolo 40-52 miliard Sk. Ekonomicka nevyhodnost tejto investicie bola hlavnym dovodom pre definitivne odstavenie jadrovej elektrarne.

Zaujimava paralela

Neprijemne pre nas jadrovy priemysel je to, ze bloky v JE Greifswald sa az prilis podobaju na bloky v JE Mochovce (ten isty typ), ktora taktiez nevyhovuje sucastnym bezpecnostnym normam platnym v zapadnej Europe. Preco v Nemecku bez vacsej diskusie svoje VVER-ky prehlasili za prilis nebezpecne pre nemecke obyvatelstvo a u nas sa vehementne tvrdi, ze z Mochoviec netreba mat strach. Odpoved je jasna: Nasi politici, energetici, skratka cela atomova lobby nas uvrhla do pozicie druhoradych obcanov. Co nie je dobre na zapade, nam bohato staci...
Hoci sa do JEMO doteraz vlozilo 22-28 miliard Sk, analogicky s Greifswaldom, by sa na dosiahnutie prislusnej bezpecnosti malo vynalozit este aspon 80-104 miliard Sk, a to len na prostu dostavbu.
Kompetentne slovenske organy by sa mali poucit z pripadu JE Greifswald. Ak by sme aj nepocitali nepredvidane poruchy ci havarie, k dostavbe treba priratat este nakup paliva, naklady na celu prevadzku, skladovanie vyhoreneho paliva a odpadov, najmenej 45 miliard na trvale ulozisko a onedlho aj minimalne raz take naklady na odstavenie samotnej JE, ako su potrebne na jej vystavbu. Slovensko nemoze takuto financnu zataz zvladnut bez tvrdych dosledkov v narodnom hospodarstve a v nasledne znizenej zivotnej urovni obyvatelov. Potrebuju slovenski obcania zivit nenasytnu jadrovu lobby?

Za "babku?"

Dodavkou paliva za symbolicku 1 marku realizovala jadrova lobby oboch stran, Nemecka aj Madarska, osudeniahodnu transakciu. Nemecka vlada a EWN (Energiewerke Nord, energeticka spolocnost prevadzkujuca JE Greifswald v Meklenbursku) sa velmi pohodlne zbavia vysoko nebezpecneho odpadu vyvozom za hranice svojej krajiny. V pripade, ze by im pre nich uz len odpad zostal doma, museli by na jeho uskladnenie vynalozit astronomicke sumy. Vyhnu sa tak technicky a bezpecnostne komplikovanemu a financne nesmierne drahemu skladovaniu jadrovych clankov. Madarsko sa ich zase po pouziti zbavi vyvozom do Ruska na prepracovanie v neslavne znamom uralskom zavode Majak, kde tieto clanky este zvysia uz existujuce vysoke zamorenie prostredia.
Zivotne prostredie zdielame spolocne vsetci a radioaktivne zamorenie nezastavi ziadne hranice. Zvalit na ineho riesenie vlastnych problemov po tom, ako som z nejakej veci profitoval, je bezcharakterne a kazdy moralny clovek musi takyto postup odsudit.

Protesty

Odo dna, ked ohlasil nemecky jadrovy priemysel predaj ciastocne vyhoreteho paliva Madarsku, rozputala tamojsia pobocka Greenpeace obrovsku informacnu kampan. V mediach sa objavilo nespocetne vela argumentov proti takemuto obchodu.
Rozbehli sa aj priame akcie ci demonstracie pri JE Greifswald. Par hodin pred tym, ako mal vlak z nakladom opustit brany elektrarne, zatarasili aktivisti Greenpeace vychod obrovskym kontajnerom. Pri dslsich akciach bolo zadrzanych okolo 50 protestujucich. Do priestoru Greifswaldu bolo povolanych 600 policajtov a vo vzduchu kruzili vrtulniky. Napriek pokusom zabranit vyjazdu transportu opustil vlak skoro ravo v nedelu 18.2.96. elektraren a vydal sa cez Cechy, Slovensko do Madarska. Treba este upozornit na to, ze vlak sa musel vyhnut Berlinu. Jeho magistrat nebol ani nahodou presvedceny o bezpecnosti transportu.

Ako na manevroch

O den neskor prekrocil vlak hranice Ciech a Nemecka. Tam sa k nemu pripojil dva vrtulniky a dalsi vlak, v ktorom bolo viac ako stovka policajtov. Ti vzdy pred prichodom transportu na niektoru zo stanic obsadili dva protilahle nastupistia a zatlacili nic netusiacich ludi do stanicnej haly. Takto to prebiehalo az po hranice zo Slovenskom. Samozrejme, ze vlak musel obist aj Prahu.
Nakladny vlak cez tretiu kolaj... V pondelok vecer sa cstujuci prechadzajuci cez zeleznicny hranicny prechod Kuty zucastnili nevsedneho divadla. Na nastupisti sa pohybovali ludia v bielych overaloch s plynovymi maskami na tvari a smrtka v dlhom ciernom plasti so zltou vlajkou na ktorej bol velky znak radioaktivity. Keby ste sa okoloiducich spytali, ci vedia preco su tu dozvedeli by ste sa zaujimave veci. Jedni si mysleli, ze je to fasiangova atrakcia, ini nevedeli nic, ale asi od polovice ludi by ste sa dozvedeli, ze su tu asi kvoli transportu radioaktivnaho materialu. Boli to aktivisti hnutia Greenpeace a Za Matku Zem, ktori tymto sposobom upozornovali na prichod tohto vlaku.
Na Slovensko vlak dorazil v utorok skoro rano. No to uz nan ekologicky aktivisti cakali na stanici v Novych Zamkoch, cez ktoru musel transport vkazdom pripade prejst - ak sa chcel dostat do Madarska. Pritom sa samozrejme musel vyhnut dalsiemu hlavnemu mestu - Bratislave.
O jedenastej sa v Bratislave uskutocnilo stretnutie zastupcov Greenpeace a hnutia Za Matku Zem so zastupcami Nemeckeho a Madarskeho velvyslanectva. Vtedy uz vlak prechadzal Trnavou.
O 16:15 sa na druhom natupisti stanice v Novych Zamkoch nachadzalo asi 150 ludi cakajucich na svoj osobny vlak. No v ten den akosi meskal. Z reproduktorov sa ozvalo: "Po kolaji cislo tri bude prechadzat nakladny vlak. Opakujem..." Na nastupiste c.2 nastupili prislusnici zelezninej policie so psami a s protiradiacnou ochranou. Prikazali ludom ustupit o jeden meter. Nik nevedel, preco. Na nastupisti stojaci ludia zistili o co ide, az ked transport s radioaktivnim nakladom prechadyal okolo nich. Je poburujuce, ak sa toto naziva verejnou informovanostou. Ak sa informacie tohto druhu zatajuju, su ohrozeny obcania na tom najcennejsom - na vlastnom zdravi.

A zivot ide dalej?

Palivo je teda v Madarsku. Kompetentni si madlia ruky. Zopar novinarov obvinilo ochranarov, ze prijimaju miliony od uholnej lobby. Obyvatelia Slovenska si oddychli - hlavne, ze je to prec. Treba predsa byt ticho a vsetko bude v najlepsom poriadku. Len nevystrkovat hlavu. Tolerancia netolerancie.

Igor Polakocic
Greenpeace

CALL FOR ACTION!

Vazeni priatelia,

dovolujeme si vam predstavit novy projekt nasej mladej, ale o to viac aktivnej organizacie Za Matku Zem, ktory vymyslel Juro Krivosik (zakladatel a predseda Za Matku zem, ktory sa po siedmych mesiacoch vratil z USA). Americki ochranari pisu tamojsim politikom o problemoch, ktore ich trapia a mali by trapit aj ich - volenych "zastupcov ludu". Tato forma vyjadrenia vole a presvedcenia je zaroven formou natlaku na ludi, ktori maju silu rozhodnut o mnohych dolezitych veciach. Politik teda vie, ze jeho volicom sa nepaci alebo naopak paci to, ci ono rozhodnutie a vie si podla toho stanovit svoj program, vie za co ako hlasovat, aby jeho hlas skutocne odzrkadloval to, co si bezni ludia zelaju. Iste si mnohi z vas hovoria, ze to je mozne a ucinne iba v Amerike. Chyba! Ak skutocne chceme, aby sa nieco na sposob demokracie rozbehlo aj u nas na Slovensku, musime dat nasim politikom jasne najavo, co nas trapi, co chceme a co nie. Nesmieme sa dostat do pozicie ovce, ktoru niekto zhora usmernuje kadial a ako ist, co robit, co nerobit a ktoru kazdy mesiac poriadne podoja (dane) a ktora nema ani tusenia, co sa s jej mliekom vlastne robi a kto z neho ma profit. Preto sa podla nas treba viac zaujimat o to, co sa deje vokol nas, ako ten ci onen clen parlamentu hlasoval pri dolezitom zakone o ochrane zivotneho prostredia, ako reagoval na aktivity ochrancov prirody, ci podporil opravneny protest proti testom jadrovych zbrani atd, atd. Aby sa zla situacia zmenila, aby si aj nasi politici, poslanci, podnikatelia a statni uradnici uvedomili svoju mieru zodpovednosti, organizacia Za Matku Zem vyhlasuje projekt: CALL FOR ACTION!
Co chceme dosiahnut? Plan je nasledovny: Kazde dva tyzdne sa budu niest v znameni vyznamneho politika, ministra, poslanca, veduceho podniku alebo statneho uradnika. Tomu, komu budu dane dva tyzdne vyhradene, napiseme vsetci aspon jeden list ako nas trapi jeho/jej postoj k tej a tej veci, ako by sme radsej pocuvali o tom, ci tom atd. To znamena, ze ak prve dva tyzdne budeme pisat ministrovi hospodarstva, mali by sme mu napisat, ako nas trapi vladna podpora JEMO a ze si myslime, ze alternativne zdroje energie su lacnejsie a ucinnejsie, nehovoriac uz ani o tom, ze chrania zivotne prostredie. Ak by ste aj tak nevedeli, co napisat a chceli by ste sa poradit o odbornych castiach vasho listu, nevahajte a vytocte t.c. 07/713 506 a pytajte si Jura alebo Riza. Radi pomozeme a poradime.
Tymto sa vsak nic nekonci. Ak list napisete a odoslete, nezaspite na vavrinoch, ale pracujte dalej - Zem umiera a aj vy tomu mozete zabranit. Druha cast nasho projektu je telefonicka. Onomu zodpovednemu politikovi, uradnikovi alebo ministrovi sa totiz da zatelefonovat. Vacsinou sa dovolate iba na sekretariat, ale to staci. Treba sa predstavit, povedat svoj nazor a poziadat o jeho registraciu. Nazorna ukazka: " Tuuu..., Prosim, sekretariat ministra... Dobry den, volam sa XY a chcel by som Vas poprosit o registraciu mojho telefonatu pre pana ministra. Volam mu, pretoze ma trapi vystavba JE Mochovce a prial by som si, aby sa viac presadzovalo vo Vasom rezorte podporovanie obnovitelnych a alternativnych zdrojov energie. Mohli by Ste mu to prosim odkazat?...". Toto bol idealny priklad ako by taky telefonat mal vyzerat. Ak sa vam to na prvykrat nepodari, nic to, raz to musi vyjst, len sa netreba vzdavat.
Ak vas tento projekt zaujal a chceli by ste o nom viac informacii, ozvite sa na nasu adresu, najlepsie vsak telefonicky na nase cislo. To, ze nam zavolate, bude pre nas hlboky sociologicko - psychologicky odhad, kolko skutocne aktivnych ludi je odhodlanych nieco robit. Zaroven vas budeme informovat, ktory politik je prave na zozname.
Cakame na vase telefonaty denne od 9.00 do 19.00 na tel. cisle 07/713 506.

Zoznam ludi, ktori su zaradeni do Call for action na najblizsie obdobie:

  • Prof. JUDr. Katarina Tothova, DrSc. - podpredsednicka vlady SR pre legislativu a masmedialnu politiku za jej obhajobu likvidacneho zakona o nadaciach. A pravdive informovanie verejnosti o tomto zakone.
    Adresa:
    Urad vlady SR
    Namestie slobody 1
    813 70 Bratislava
    tel: 07/3595185, fax: 397121
    Call for action od 26. 3. 1996 do 9. 4. 1996.
  • Ing. Alexander Rezes - minister dopravy, post a telekomunikacii SR za rozvoj dialnicnej siete, ktora na niektorych miestach Slovenska moze prispiet k trvalemu vymretiu Dropa velkeho.
    Adresa:
    Ministerstvo dopravy, post a telekomunikacii SR
    Namestie slobody 6
    817 55 Bratislava
    tel: 07/5662845, fax: 07/254800
    Call for action od 9. 4. 1996 do 26. 4. 1996.

Za Matku Zem, Bratislava

Multivizia ATOM na Slovensku

Obcianske zdruzenie Za Matku Zem, ktore sa venuje ochrane zivotneho prostredia a ludskym pravam, zorganizovalo zaciatkom februara 1996 projekt Multivizia ATOM, o ktorom ste sa mohli dozvediet viac zo stranok novin alebo rozhlasovych stanic takmer na celom uzemi Slovenska.
Multivizia ATOM, inak projekt viacerych skupin ochrancov zivotneho prostredia z Rakuska, Slovinska, Ciech a Slovenska, mal premieru v Detskom domove v Holici (pri hraniciach s CR). Viac ako 40 zverencov tohto ustavu zaujala forma vysielania, na ktorej zaklade pracovala Multivizia. Technicky sa jednalo o premietanie diapozitivov (viac ako 600), ktore boli pomocou pocitaca spojene so zvukom. Velmi zlozity system, ktory som pochopil asi po tyzdni turne. Dolezite vsak bolo, ze system fungoval a my sme s nim a hlavne s jeho obsahom oboznamili ludkov v desiatich mestach Slovenska. Tema Multivizie ATOM (ako uz sam nazov prezradza) sa venovala prioritne jadrovej energetike. Ak by sme rozdelili scenar na viacero tematickych casti, venovali sme sa prvym pokusom vyuzitia sily jadra, mierovej a vojenskej historii jadrovej energetiky, zatajovaniu realnych skutocnosti, Cernobylskej tragedii, francuzskym jadrovym testom a odporu obyvatelstva. Kedze skupiny orientovane proti vyuzivaniu sily atomu maju svoje argumenty realne podlozene a alternativy k jadrovym elektrarnam si nevymyslaju, predstavili sme verejnosti aj moznosti vyuzivania obnovitelnych zdrojov a nami presadzovane alternativy k dostavbe JE Mochovce.
Spominal som, ze s projektom sme navstivili desat miest. Konkretne islo o Holic, Bratislavu (2x), Nove Zamky (2x), Levice, Lucenec, Kosice, Trebisov, Presov, Spissku Novu Ves a Trencin. Za celych dvanast dni, ktore si projekt vyziadal na zvladnutie tejto trasy, videlo Multiviziu vyse 7500 ludi (zaciatocne odhady hovorili o 4500 ludoch - nas organizacny pesimizmus sa ukazal byt neopodstatneny). Vacsinou sa jednalo o ziakov a studentov zakladnych a strednych skol, ktori sa o spominanych veciach ucia na hodinach fyziky, chemie a historie, ale radi sme privitali aj verejnost. Ale priznajme si, ze verejnost je apaticka k problemom nasej prirody a zivotneho prostredia a o problematike jadrovej energetiky to plati dvojnasobne. Velmi dobre si uvedomujeme, ze tolka navstevnost by nebola mozna, nebyt pomoci vsetkych vas, priatelia, ktori ste nam pomohli.
Podakovanie teda patri: SZOPK Nove Zamky, Levickej environmentalnej skupine, aktivistom Za Matku Zem v Lucenci, SZOPK Kosice 2, SZOPK Presov, SZOPK v Spisskej Novej Vsi a Detom Zeme v Trencine.
P.S.: Pre vsetkych tych, ktorych zaujal tento clanok, pre tych ktori by chceli Multiviziu vidiet a pre vsetkych, ktori uz Multiviziu videli a chceli by nam pomoct. Multivizia bude na Slovensku opat!!! Po sucasnom turne v CR a po nasledovnom turne v Slovinsku sa opat objavime. Kto by mohol pomoct alebo by chcel, aby prave v jeho meste Multivizia bola, nech sa ozve na adrese: ZA MATKU ZEM, P.O.BOX 93, 814 99 Bratislava, tel/fax: 07/713 506.

Juraj Rizman

Tlacove vyhlasenie

Celoslovenske Ekoforum odmieta likvidacny navrh zakona o nadaciach

Vo Zvolene sa 2. marca 1996 konalo celoslovenske Ekoforum - pracovne stretnutie mimovladnych organizacii. Ekofora sa zucastnili zastupcovia 41 organizacii z celeho Slovenska a prijali toto vyhlasenie:

"Konstatujeme, ze vlada SR neprijala ponuku na rovnopravny dialog s obcanmi o pripravovanom zakone o nadaciach. Oficialni predstavitelia sa naopak snazia pomylit verejnost neustalym opakovanim nepravd a diskreditovat pracu neziskoveho sektora a nadacii. Robia tak okrem ineho neustalym podsuvanim nedokazanych tvrdeni o prani spinavych penazi cez nadacie a sirenim lzi, ze nadacie odmietaju regulaciu zakonom. Opak je pravdou: neziskovy sektor potrebuje zakon o nadaciach, ale zakon, ktory povzbudi ich cinnost a sponzorov a nie zakon likvidacny.
Ucastnici Ekofora vyslovuju plnu podporu a doveru Gremiu tretieho sektora a ziadaju ho pokracovat v kampani "Treti sektor SOS", a to doraznejsie ako doteraz, s pouzitim vsetkych prostriedkov, ktore umoznuje pravny poriadok a Ustava SR. Sucasne sa stavaju za tzv. "obciansky" navrh zakona o nadaciach vypracovany legislativnou skupinou Gremia.
Ekoforum sa obracia na sesterske obcianske organizacie z oblasti socialnej a charitativnej cinnosti, vzdelavania a prace s mladezou, zdravotnej starostlivosti, ludskych prav a dalsich dolezitych oblasti s navrhom spolocne odmietnut doterajsi arogantny, nekvalifikovany a nedemokraticky pristup zodpovednych organov a institucii k obcanom Slovenska.
Ucastnici Ekofora vyzyvaju a prosia osobnosti kulturneho, vedeckeho a spolocenskeho zivota o osobnu angazovanost a podporu pri obhajobe prava neziskoveho sektora na slobodny zivot a konanie spolocenskeho dobra na Slovensku.
Dalej sa ucastnici Ekofora obracaju otvorenym listom na podpredsednicku vlady Katarinu Tothovu so ziadostou o zacatie oficialneho rokovania so zastupcami Gremia na pode jej uradu a na riaditelov verejnopravnych institucii STV a SRo so ziadostou o neodkladne poskytnutie vysielaciaho priestoru na serioznu a vecnu diskusiu o kontroverznom navrhu zakona o nadaciach a o skutocnych potrebach neziskoveho sektora.
Od revolucie v roku 1989 vzniklo na Slovensku viac ako 10000 obcianskych zdruzeni a nadacii, ktore vytvaraju obrovsky kus prace pri rozvoji slovenskej spolocnosti a demokracie. nadacie pritom zohravaju vyznamnu ulohu. Ak dnes dopustime ich likvidaciu, dalsim krokom bude okliesnenie prav obcianskych zdruzeni v zakone, ktory ma byt predlozeny do parlamentu na jesen tohto roku.
Ucastnici Ekofora preto konstatuju stav kritickeho ohrozenia obcianskej spolocnosti na Slovensku a vyzyvaju vsetky domace a zahranicne demokraticke sily k solidarite a podpore.

Vo Zvolene, 2. 3. 1996,
ucastnici Ekofora

Hovorime s Miroslavom Fulinom, predsedom UV SZOPK

1. otazka: Koncom minuleho roka sa objavila v dennej tlaci sprava o podpise vykonavacieho protokolu medzi MZP SR a SZOPK. Mohli by ste objasnit, o co tymto podpisom islo?
 Odpoved: Viaceri clenovia zvazu zachytili tuto informaciu s istou pochybnostou, k comu sa tymto podpisom zavazujeme. SZOPK pred casom podpisal zmluvu o spolupraci s viacerymi instituciami, medziinym aj s MZP SR. Jej neoddelitelnou sucastou pre zisk financnych grantovych prostriedkov je podpisanie vykonavacieho protokolu na prislusny rok. V nom garantujeme, ze urcite oblasti posobnosti, ktore rezort nema momentalne pokryte vlastnymi programami, sme schopni vykryt zvazovymi aktivitami za financneho vykrytia formou grantov. O podobne sa usilujeme aj s inymi rezortami (ekovychova a MS SR).

2. otazka: Neznamena to, ze sa zvaz dostava pod vplyv ministerstva a straca tak svoju mimovladnu nezavislost?
 Odpoved: Asi v takej podobe si to zacali niektori clenovia vysvetlovat. V ziadnom pripade tomu tak nie je a nasu nezavislost prisne dodrziavame. Ide o beznu, povedal by som, obchodnu dohodu. Ak sa o tieto financne moznosti nebudeme uchadzat my, bude sa o ne uchadzat a ziska ich iny subjekt, pre ktory mozno problematika ochrany prirody je druhorada zalezitost. Naviac, vieme tieto programy vdaka ochote a dobrovolnosti clenov zvazu urobit k spokojnosti zadavatela pri podstatne nizsom financnom kryti. Mrzi nas vo vedeni zvazu skutocnost, ze k podpisu doslo na konci a nie na zaciatku roka, aby sme do realizacie programu mohli pripravit a zapojit sirsiu clensku zakladnu zvazu. Verime, ze v tomto roku tomu tak bude.

Otazka 3: V polemike okolo pripravovaneho navrhu zakona o nadaciach sa ozyvaju viacere ochranarske skupiny zvazu. V com to je?
 Odpoved: Jednoznacne v tom, ze navrh v takej podobe ako ho pripravilo a predlozilo 3. sektoru ministerstvo spravodlivosti siaha na to podstatne a posledne co mame - moznost volne ziskavat financie, byt nezavislym, slobodne sa rozhodujucim clenom zvazu a v konecnom bode aj vobec existovat. Ak o skromnej a pracne ziskanej ciastke pri sucasne platnej danovej politike ma rozhodovat a stanovovat podmienky jej uzitia niekto z centra, naviac z oblasti mimo ochrany prirody, opravnene sa musime obavat o zmysel nasho dobrovolnickeho ochranarstva. Da sa ocakavat, ze ak si tuto skutocnost uvedomi ochranarska verejnost, prispeje tato novelizacia k vacsej zomknutosti a akcnemu sformovaniu nasich organizacii.

Otazka 4: Aky dopad na ochranu prirody u nas bude mat podla Vas, pocin pana ministra ZP neuvoolnovat pracovnikov rezortu na podujatia poriadane mimo rezort a ak, tak len so suhlasom MZP SR?
 Odpoved: Obsah listu pana ministra svojim rezortnym zlozkam poznam len z dennej tlace. Chcem verit, ze ho adresoval v usili o efektivne vyuzitie kapacit rezortu z pohladu sucasneho vedenia. Pre samotnych pracovnikov rezortu vyplynu z toho listu, podla mojho nazoru dve poznania.
Ti ochranarsky zalozeni pracovnici statnej spravy, ktori tvorili a este aj dnes silne ochranarske zazemie v regionoch, bez ktoreho si cinnost este stale nedobudovaneho rezortu neviem predstavit, sa budu listom pana ministra pravom citit diskriminovani.
Ti pracovnici rezortu, a trufam si povedat, ze je ich vacsina, ktori v minulosti nemali nic spolocne s ochranou prirody (najdu sa medzi nimi aj taki, ktori maju charakter a tento nedostatok sa rozhodli odstranit nadviazanim spoluprace s dobrovolnymi zlozkami ochrany prirody v mieste svojho posobenia) sa pri moznosti ziskat cosi viac, od odbornych poznatkov pocnuc, ochranarskymi skusenostami a kontaktami konciac mozu sa alibisticky vyhovorit na uvedeny list pana ministra.
Osobne to beriem ako znamenie o nedovere vedenia statnej spravy v ochrane prirody o prospesnosti, podpore a potrebe dobrovolneho ochranarskeho zazemia u nas. Zvaz s podobne ladenym pokynom k clenskej zakladni rozhodne nemieni pristupit.

Otazka 5: Aky dalsi vyvin na zaklade uvedeneho v cinnosti SZOPK predpovedate do buducna?
 Odpoved: O zmysluplnosti existencie sirokej dobrovolnej ochranarskej zakladne su nasi clenovia presvedceni. Preto ista zmena moze nastat v orientacii a strukturalnej podobe aj v suvislosti s prehodnotenim spoluprace so statnymi organmi, novelou zakona o nadaciach na pripravovanom IX. sneme zvazu. Diskusia k tejto problematike sa uz vo vnutri zvazu zacala. Nasa preorientacia, ocakavam, bude smerovat k posilneniu a rozsireniu prace s mladezou, k intenzivnejsiemu, aj ked mozno kratkodobemu preskupovaniu sa clenov do zaujmovych zdruzeni v ramci zvazu na baze odbornosti, akcnosti a prevencie a pod. Maximalne sa musime snazit vyuzit pozitiva, ktore moze zvaz ziskat od starsej generacie ochranarov. Rozhodne nemienime bez boja ustupit z pozicii, ktore si zvaz v spolocenskom postaveni za svojej 25-rocnej existencie vydobil, tj. byt predlzenou rukou akejkolvek zlozky ochrany prirody na ktoromkolvek stupni. Pojde len o to, najst vzhladom na vyssie uvedene, vhodne formy presadzovania sa.

Otazka 6: Neobavate sa, ze to bude chapane ako navrat do "zlatych" starych casov ochrany prirody u nas?
 Odpoved: Mam na mysli uprimnu snahu, na rozdiel od inych oblasti nasho zivota, vyuzit pozitivne prednosti minulych rokov a starsich clenov pre rychlejsie zaplnenie generacnej medzery. Ocakavam, ze rovnako tak tito clenovia chapu, ze spolocenske pomery a vonkajsie okolnosti uz predoslemu modelu dobrovolnej ochranarskej prace nepraju. A aj ked sa s tym budeme tazko vyrovnavat navrat k prezitemu modelu by sposobil zanik zvazu. A ten nedopustime.

Miroslav Fulin

Na dialku s Bedrichom Moldanom

Byvaleho ministra zivotneho prostredia Ceskej republiky poziadal nas spolupracovnik Pavel Petras o pisomne odpovede na nasledujuce otazky:
  1. Vas nazor na existenciu a potrebu ochranarskeho hnutia.
  2. Plus a minus na doterajsich ochranarov a ich aktivity.
  3. Za akych podmienok by ste sa Vy osobne boli ochotny nastahovat do jaskyne.
  4. Co odkazete na adresu slovenskym ochranarom a vobec vsetkym ochranarom na celom svete prostrednictvom EKOPANORAMY.
Odpovede pana Bedricha Moldana:
  1. Ochranarske hnuti je samozrejmou soucasti kazde moderni obcanske spolecnosti a o jeho potrebnosti nemuze byt nejmensich pochyb.
  2. Soucasne ochranarske hnuti u nas trpi predevsim dvema neduhy:
    • Stale vychazi z predstavy neprekonatelneho rozporu mezi ucinnou ochranou prirody a hospodarskym rozvojem, zejmena v ramci trzni ekonomiky. Jak nas vsak uci Nase spolecna budoucnost a dalsi rozvoj myslenky trvale udrzitelneho rozvoje, hospodarsky rozvoj nejen neni ucinne ochrane prirody nepratelsky, nybrz naopak je pro ni potrebny. Je ovsem treba, aby byl spravne usmernen a neuskutecnoval se na ukor pristich generaci, zivotodarnych planetarnich systemu a ostatnich zivych organizmu.
    • Nasi ochranci prirody casto zaujimaji ponekud elitarske postoje, jsou presvedceni, ze "vedi lip nez ostatni co je spravne" a izoluji se tak od ostatni spolecnosti. Je vsak v zasade treba vychazet z toho, ze jsou soucasti obcanske spolecnosti a ze jejich zakladnim poslanim je spoluprace se vsemy obcany, ekologicka vychova a osveta.
  3. Za zadnych podminek bych nebyl ochoten se nastehovat do jeskyne. Myslim si, ze neco takoveho rozhodne ani nehrozi, ani neni zapotrebi. Tudy cesta nevede.
  4. Vsem slovenskym a ostatnim ochranarum bych rad popral, aby vytrvali ve svem bohulibem usili. At jsou soli zeme v tom nejlepsim slova smyslu.

S pozdravem
Bedrich Moldan

Propozicie vystavy Strom Ruzomberok 1997

Tematika:
stvarnenie stromu a jeho roznych podob v krajine od detailu, celku, montaze, ochranu stromu a lesov pred nepriaznivymi ucinkami emisii. Poukazanie na problematiku funkcii stromov v tvorbe zivotneho prostredia a ochranu krajiny, na funkcne vyuzitie dreva v zivote cloveka.
Uzavierka:
8. 1. 1997
Kategorie:
"A" - mladez do 20 rokov
"B" - ostatni autori nad 20 rokov
Ocenenie:
Kategoria "A" - 1 cena, 2 cestne uznania.
"B" - 3 ceny, 5 cestnych uznani,
cena Zvazu slovenskych fotografov,
cena primatora mesta Ruzomberok,
cena Galerie fotografie Ivana Kozacka.
Porota:
18. 1. 1997
Oznamenie vysledkov:
do 30. 3. 1997
Format fotografii:
kategoria "A" - 18 x 24 cm a odvodeniny
"B" - 30 x 40 cm a odvodeniny
Pocet fotografii:
4 ks. ciernobiele a 4 ks. farebne, seria fotografii sa nepocita ako jedna fotografia.
Oznacenie fotografii:
na kazdej fotografii musi byt uvedeny nazov fotografie a adresa autora. Sucastou zasielky musi byt vyplneny vstupny formular, ktory je mozne vyziadat na doluuvedenej adrese organizatora.
Vstupny poplatok:
kategoria "A" - bez vstupneho poplatku.
"B" - 40 Sk pre slovenskych autorov, 40 Kc pre ceskych autorov.
Datum vystavy:
5. 4. - 30. 4. 1997 Ruzomberok
Repriza vystav:
3. 5. - 27. 5. 1997 Ostrava
27. 5. - 11. 4. 1997 Zakopane
12. 6. - 27. 6. 1997 Krakow
Vratenie fotografii:
nevybrati autori do 30. 5.1997
ostatni autori do 31. 8. 1997
Propagacia vystavy:
organizatori si vyhradzuju pravo reprodukovat a publikovat fotografie bezplatne za ucelom propagacie vystavy
Adresa:
Fotosutaz Strom Ruzomberok
P.O.Box 44
034 50 Ruzomberok

Hovorca fotosutaze
Strom Ruzomberok
Vladimir Melek

Predstavujeme projekty CSOP

Realizacia odbornych odbornych projektov a programov Ceskeho svazu ochrancu prirody v Ceskej republike

Po navsteve zastupcov UVR CSOP u nas vo februari minuleho roka sme ich navstevu opatovali. Delegacia zlozena s clenov Vykonneho vyboru UV SZOPK a pracovnikov Kancelarie UV SZOPK mala moznost pocas dvojdnovej navstevy Valasskeho Mezirici zoznamit sa s pracou ochrancov prirody v tomto meste a jeho okoli. S niektorymi projektami nasich priatelov, ktore nas zaujali, chceme zoznamit aj citatelov Ekopanoramy.

Fero Divok

V Ceske republice se projekty mimovladnich organizaci z oblasti ochrany prirody realizuji v soucasne dobe na zaklade uspesnosti konkretniho projektu v konkursnim rizeni, ktere vyhlasuje MZP CR. V ramci tohoto rizeni je rozdelovano asi 5 milionu korun. UVR CSOP jako nejvetsi mimovladni ochranarska organizace dostava na podklade smlouvy s MZP (platnost smlouvy vsak konci pristim rokem) 4 miliony korun. Z tech rozdeli ve vnitrosvazovem konkursnim rizeni tri miliony korun, z nich nejvetsi cast na oblast ochrany prirody.
Pres problemy. ktere toto vnitrosvazove rizeni prinasi, tak ziskavaji aktivnejsi organizace prostredky na realizaci sve cinnosti, pricemz u MZP i UVR CSOP plati v souladu s vykladem Ministerstva financi CR zasada, ze pridelena castka cini 70 procent z celkove hodnoty realizovaneho projektu a zbyvajicich 30 procent prostredku, ktere musi fyzicky projit uctem realizatora, si musi zajistit z mistnich nebo vlastnich zdroju sam. Pridelene finance nelze ale pouzit napr. na mzdy nebo diety.
Tento stav je z pohledu mimovladnich organizaci znacne neudrzitelny a pocet realizatoru projektu se rok od roku snizuje, protoze ne vsechny ochranarske organizace si jsou schopny od mest a obci ci sponzoru zajistit potrebnych 30 procent prostredku (v drivejsich letech slo techto 30 procent dolozit vlastni praci).
Pres vsechny tyto problemy jsou takto ziskane penize vyznamnou podporou cinnosti vsech mimovladnich ekologickych organizaci v CR a vynalozene prostredky se statu mnohonasobne vraci.
CSOP ve Valasskem Mezirici patri mezi organizace, ktere si ve svem okoli ziskaly urcity respekt a organy statni spravy i samospravy s nimi dnes uz spolupracuji.

Milan Oralek

Cesky svaz ochrancu prirody
Osetrovani drevin
Svazovy program
Vedouci programu: Ing. Zina Kleckova, 1. ZO CSOP Valasske Mezirici

Svazovy program "Osetrovani drevin" bezi asi od roku 1982, kdy byla jeho koordinaci poverena kancelar UV CSOP v Praze (p. Potocek). V ramci programu probihali kazdy rok seminare, posledni organizovany kancelari v Praze probehl na podzim roku 1991.
V roce 1984 vysla metodicka prirucka "Technologie konzervacniho ostrovani stromu", jejiz autorkou byla RNDr. Bozena Gregorova, CSc., v te dobe jeden z mala nasich odborniku v dane problematice.
V dobe prestavby kancelare vznikla pri realizaci programu urcita pauza. V roce 1993 prevzalo jeho vedeni detasovane pracoviste UVR - expozitura ve Valasskem Mezirici. Odbornym garantem programu se stala Ing. Kleckova Zina. Nejvetsim problemem se v novych podminkach stalo zajisteni financnych prostredku pro realizaci programu.
V roce 1993 se podarilo zorganizovat seminar, ktery probehl v zari v Bilych Karpatech. Seminar se zabyval konkretnimi technologiemi osetrovani drevin, rozsirenymi i o specialni problematiku vysadby a udrzby vzrostlych alejovych stromu v mestskem prostredi, dale podrobne rozebiral choroby drevin,a take byla zajistena beseda k soucasne pravni problematice ochrany stromu.
Velky zajem o tuto problematiku u clenu CSOP byl potvrzen vysokou ucasti - pres 80 osob. Diky tomuto seminari byla take navazana spoluprace s VSZ Brno a firmou Eden z Brna, ktera v dalsich letech uspesne pokracovala.
Na jare v roce 1994 probehl kurz "Vyuziti speleologicke techniky k osetrovani drevin". Odborniky byla tato technika vybrana jako nejvhodnejsi pro praci na stromech (mene vhodna je technika prumysloveho lezeni a horolezecka technika). Za jeden z nejvetsich kladu tohoto kurzu lze predpokladat skutecnost, ze lide pouzivajici mene bezpecne (az nebezpecne) techniky a lezecke pomucky, po absolvovani kurzu zvysili bezpecnost sve prace. Mnozi take ziskali diky kurzu opravneni k provadeni praci ve vyskach (cimz se vyhnuli konfliktum s legislativou, soucasne je pri tom zajistena maximalni bezpecnost provadenych praci).
V roce 1994 se soucasne podarilo zajistit vydani nove metodicke prirucky - publikace Strom ve meste. Tim byla zavrsena dlouholeta snaha o znovu vydani poopravene prirucky, RNDr. Gregorovou, o vydani opravene reedice ztroskotalo, protoze se ji nepodarilo podminky jiz zastarale technologie osetrovani drevin. Proto CSOP uvitalo moznost spoluprace s firmou Eden z Brna, ktera patri v soucasne dobe k nasim prednim odbornim firmam, zabyvajicim se osetrovani stromu, ktera zajistuje preklady nejnovejsich informaci z tohoto oboru z Nemecka. Shrnutim soucasnych poznatku nasich odborniku a publikovanych zkusenosti ze sveta je publikace Strom ve meste, ktera se ve sve prvni casti zabyva anatomii a fyziologii drevin, uzitou dendrologii a zivotnimi podminkami stromu (hlavne ve mestech). 2. dil teto publikace ma podtitul "Zasady vysadby, rezu a kozervacniho osetreni stromu". Oba dily byly rozeslany dle databaze CSOP. V ramci programu jsou take pro zajemce zajisrovany pravidelne 2x rocne kurzy prace s motorovou pilou.
Za posledni roky, kdy se koordinace tohoto programu prenesla na expozituru UVR CSOP ve Valasskem Mezirici byla navazana a dari se udrzovat spoluprace s VSZ v Brne, prof.Ing. Aloisem Cernym, CSc. z Katedry ochrany lesu, firmou Eden Brno, s CUOP v Ostrave (pamatkove chranene parky a jejich rekonstrukce) a take se Spolecnosti pro zahradni a krajinnou tvorbu, sekci pece o dreviny, ktera je v ramci CR koordinujici organizaci pro vsechny podnikatelske i vyzkumne pracoviste. CSOP se podilelo na celostatnim seminari Strom ve meste, ktery probehl v Praze. Ucastnikum byly poskytnuty obe publikace.
Zaver: Z rostouciho zajmu organizaci o aktualni informace jasne plyne nutnost soucasneho rozsireni moznosti pro ZO CSOP. Seminare poradane CSOP jsou ekonomictejsi nez seminare poradane komercnimi organizacemi a jsou schopny poskytnout nemene kvalitni informace. Obecne sice pribyva moznosti ziskani prehledu o nejnovejsich poznatcich v oboru, ale dulezitost realizace programu nadale trva, nebot obcanske sdruzeni nikdy nema takove moznosti jako podnikatele a je na UVR CSOP, aby tento handicap organizacim pomohla prekonavat.
V soucasne dobe je realizovana anketa, ktera urci napln eventuelniho seminare v tomto a dalsich letech, a pozadavky zakladnich organizaci na vydani metodickych materialu.

Cesky svaz ochrancu prirody
Zakladni organizace c.77/11 "Lednacci" ve Vsetine
Projekt CSOP c.12025: Odborne osetreni historickeho stromoradi lip na tride 1.maje v Hranicich

Pridelena dotace v roce 1994: 10 000,- Kc
Z vlastnich prostredku vlozeno celkem: 5 063,- Kc (na realizaci se financne podilel Ekotes a MeU mesta Hranice)
Celkove nakaldy na realizaci projektu: 15 063,- Kc
Jedna se o alej lip stredniho veku podel frekventovane silnice, navazujici na centrum mesta. Zdravotni stav stromu je spatny. V minulosti byly lipy poskozeny pri rekonstrukci silnice, v soucasne dobe trpi silnym provozem a nedostatecnou ochranou hlavne korenove casti. Chybi korenove misy a mnpge maji silne zhutnenou zeminu az ke kmeni.
Puvodni navrh pocital s rozsahlejsim zasahem, ale s ohledem na omezene financni prostredky, byly osetreny pouze koruny stromu. Byl proveden orez suchych a poskozenych vetvi, prosvetleni korun, zacisteni a dezinfekce ran, osetreni a zakryti drobnych dutin.
V dalsich letech by mela nasledovat pece o korenovou cast (zkypreni, aspon castecna vymena pudy, zajisteni ochrany proti zhutnovani, pripadne po pudnim rozboru doplneni zivin), zhotoveni ochranneho zabradli atd., tedy vse na co letos nebyly financni prostredky.

Poklady prirody

Musim sa hned na uvod priznat k tomu, co ma viedlo k realizacii tejto myslienky. Pred par rokmi som dostala za ulohu organizovat okresne kolo sutaze Poznaj a chran. Prinutili ma, ako najmladsiu ist natrhat konare roznych drevin, aby deti mohli v pokoji, v lavici urcovat jednotlive druhy rastlin a zivocichy urcovali podla vypchavok z muzea. Ano takto vyzerala prirodovedna sutaz. Bolo to pohodlne, urobila sa ciarka, ze akcia bola.
Ale toto nemalo nic spolocne s vychovou. Bola to len vyuka. Hladala som len moznost, ako to zmenit. A veru nasla som. Stare materialy som oprasila, nieco vypustila, nieco pridala a zrodila sa nova sutaz, environmentalna sutaz detskych kolektivov POKLADY PRIRODY.
Jej zakladnymi myslienkami su:
  1. Poznavat prirodu v prirode, prirodniny v ich prirodzenom prostredi, vztahy v ekosystemoch.
  2. Zjednotit uz rozbehnute aktivity zvazu a dat novu napln pre tabory ochrancov prirody.
  3. Vychovavat systematicky a cielavedomo mladych ochranarov s tym, ze stredoskolaci budu odovzdavat skusenosti a poznatky ziakom ZS, vysokoskolaci stredoskolakom a vsetci spolocne na Naucnom chodniku.
A mozno to nie je ani tak sutaz, je to skor prehliadka aktivnej cinnosti kolektivov.
Teraz by sa ziadalo vysvetlit, ako to bude cele prebiehat. Ja najradsej hovorim zo svojej praxe, a preto popisem svoju pracu. V septembri a oktobri som zasla do 5.-6. rocnikov tunajsej ZS, s programom Etika a zivotne prostredie. To preto, aby deti spoznali mna, moje postoje a filozofiu a aby som si nasla svoje typy deti. Uz v decembri sme chceli zajst na vikend do SEV EMYS, ale chripka nam to prekazila. Tu chcem podotknut, ze moja povodna predstava bola, ze sa s detmi budeme tyzden co tyzden pravidelne stretavat na dve hodiny. Nebol to dobry napad. Viac sa mi osvedcili vikendove stretnutia. Tak sme sa vybrali koncom januara do strediska. Deti boli styri a ja. Stihli sme toho naozaj dost. Na vychadzke v zimnej prirode sme stretli uja polovnika, ten nam porozpraval o tom, co robia polovnici v zime, ukazal nam stopy zvierat v snehu, urcili sme si niekolko stromov, zorientovali sme sa podla svetovych stran, tie sme si urcili podla prirodnych znakov aj podla kompasu. Vymyslali sme pribehy podla stop, co vsetko sa tu mohlo stat. Fantazia deti nepozna hranic. V stredisku sme sa susili a vybrali sme si pracovne listy z projektu Modre z neba. Spracovali sme prve tri listy. Vecer sme si premietli diaciky a deti zaujali motyle. Niekolko z nich sme sa naucili. V nedelu sme sa zahrali na domacich prieskumnikov a cele doobedie sme skumali odkial prichadza do strediska voda, kam odchadza, ako ju doma znecistujeme, kde ju pouzivame. Prosto: Potok tecie cez nas byt. Zaver bol vsak taky, ze este viac ako toto vsetko ich zaujali mikroskopy a tak skumali, pozorovali vsetko co im prislo pod ruku. Prehrabavali sa v knizkach. A konecne som prisla na to, ze co budeme robit na stretnutiach pocas tyzdna. Budeme si spracovavat DENNIK POZNAVANIA. Takto si budeme opakovat nadobudnute poznatky a mozeme nadalej spolocne tvorit, kazdy prispieva svojimi schopnostami. Takto nejak sa nasa priprava zacala. Verim, ze ako inspiracia Vam to postaci.
A ako dalej? Raz mesacne sa na vikend vyberieme do strediska, budeme si nadalej pisat Dennik a ako vstupnu ulohu si vyberieme zazelenovanie vertikalnych ploch.
Celoslovenska koordinacia sutaze je o neico narocnejsia, ako praca s detmi. Do 30. aprila je potrebne zaslat vstupnu ulohu. Podla ich poctu a regionalneho rozlozenia pripravime regionalne kola. Prihlasene skupiny v tomto roku obdrzia podrobnejsie informacie namety a okruhy poznatkov. Pravdepodobne si za zaklad zoberieme Systemove domino. Temou roka je vyklasena Voda a vsetky problemy s nou spojene.
Regionalne kola a aj narodne kolo sutaze POKLADY PRIRODY bude prebiehat na Naucnom chodniku. Ten povedie cez minimalne tri ekosystemy a bude mat 15 stanovist zameranych na poznavanie rastlin a zivocichov toho - ktoreho ekosystemu, na poznanie vztahov a potravnych retazcov. Na Naucnom chodniku budu vsak aj ulohy z ochrany zivotneho prostredia, pozorovanie a urcovanie cistoty vody alebo stupna jej znecistenia, urcite tam bude aj stanoviste zamerane na odpady a problematiku triedenia. Cela trasa bude mat tak cca 5 km.
Celoslovenske kolo vsak nebude len samotny Naucny chodnik, ale bude to aktivny tyzdenny pobyt pre tie najaktivnejsie skupiny. Bude od 1.-7. jul 1996 na Rozbehoch, okres Senica. Tabor mladych ochrancov prirody bude prvych 5 dni poznavaci. V tradicnych sekciach pod vedenim odbornych lektorov sa budu deti striedat tak, aby vsetky presli celym programom. Cielom bude doplnit detom poznatky z prirodovednych oblasti.
Samotna sutaz bude v piatok a sobotu a vyhodnotenie v nedelu. Predpokladame ucast 10 - 12 kolektivov, bude sa spat v stanoch, zabezpecena bude strava, vyska ucastnickeho poplatku sa urci neskor.
Verim, ze sa mi podarilo inspirovat Vas a ze sa nam spolocne podari naplnit programovu orientaciu zvazu, a ze budeme mat male bezvyznamne plus.

Betty Mrskova

Strucne o pripravovanom programe EV pre 7.-8. rocnik zakladnych skol

Zahrajme si "SMETBINGO"

V jedno pekne slnecne popoludnie som cestovala domov autobusom zo skoly. Mala som akurat plnu hlavu prijimaciek na VS a dobre mi padlo, ze si ku mne prisadla Betty plna elanu a super planov. Rozpravala mi ako chce zalozit stredisko, kde by chodili deti pocnuc materskou skolou az po studentov na strednych a vysokych skolach. Chcela, aby sa tam kazdy citil dobre, aby sa deti ucili zit s prirodou, aby jej rozumeli a aby sa tam naucili spoznavat rastlinky a zivocichy. Bola som uzasnuta z jej planov a ked mi navrhla, ci by sa mi nechcelo s nou spolupracovat, hned som odpovedala kladne.
S radostou sme sa pustli do prace. Najprv ma vzala do strediska pri Cicove, kde sa to vsetko malo rozbehnut. Plany a nove projekty nemali konca kraja. Mezditym ma prijali na VS a nedalo sa stihat jedno i druhe tak, ako by sa malo. Navyse nejake "dobre" duse stredisko Betty vzali. Cas velmi rychlo utekal a ja som musla zacat rozmyslat o teme diplomovej prace. Aku temu si len vybrat? O com by sa mi chcelo pisat? Spomenula som si na Betty. Ona medzitym nasla, zalozila a rozprudila nove stredisko vo Vrbovej nad Vahom. Spolu s Emysakmi ho perfektne zariadili a spod ich ruk sa vyklulo perfektne stredisko SEV EMYS. Postupne sa rodili projekty. Chybalo uz len spracovat program pre 7.-8. rocnik ZS. A tu sa vratim k mojej diplomovke. Za veduceho prace som zvolila RNDr. Hrusovsku Mariu, ktora vypisala prave taku temu, co mi prisla vhod: Environmentalna vychova v mimoskolskej cinnosti. Nebolo treba dalej uvazovat. Rozhodla som sa, ze spracujem v mojej praci program pre 7.-8. rocnik ZS. Vela mi v tom pomohla Betty. Poskytla mi k dispozicii stredisko a aj ziakov na preskusanie programov. Zamerania pobytov su voda a odpady. Stretnutia sa konaju dvakrat do roka, v oktobri sa venuje problematike odpadov a v maji problematike vody. Cely program vychadza z doterajsich poznatkov ziakov z minulych rokov. Ako piataci, siestaci uz absolvovali v SEV EMYS programy pre 5.-6. rocnik ZS.

Teraz sa podme pozriet blizsie na programy:

VODA.

Na uvod, aby si ziaci uvedomili, ze sa budeme cely den bavit o vode, ma kazdy z nich najst a doniest nejaku formu vody. Vysvetlia sa im pravidla, ze kazdy z nich ma pravdu, neexistuje zla odpoved. Nech donesu cokolvek, vsetko bude spravne, ked si budu vediet odovodnit to, co doniesli. Toto pravidlo bude platit cely den. Konaju tak, ako uznaju za vhodne. Potom si zahrame hru PAVUCINA na uvedomenie si suvislosti tykajucich sa vody. Nasleduje "kolobeh vody v prirode" - rozpravanie o snehuliakovi, ktory prechadza vsetkymi skupenstvami vody a znova sa stava snehuliakom. Deti si postavili snehuliaka, lenze zasvietilo slnko a on sa roztopil na mlaku, potom sa vyparil a znova spadol na zem v podobe snehu a opat sa stava snehuliakom. Ziaci cely dej vyjadruju pohybom. Tu im je naznacene, co je to dramatizaca. Dalsou aktivitou je hra CO NAS SPAJA. Hru zacina veduci tym, ze vyhlasi nejaku charakteristiku napr. znamenie zverokruhu, najoblubenejsi konicek,... Ziaci sa pohybuju a hladaju niekoho s podobnou charakteristikou ako oni sami. Ked kazdy najde svoju skupinu, predstavia sa ostatnym (povedia o sebe strucnu charakteristiku). Ako poslednu charakteristiku vyhlasi veduci tak, aby sa hladali skupiny: taka, ktora sa rada hra s cislami (matematici), ktora ma rada prirodu (biologovia), ktora sa rada sprta v dejinach (historici), ktora rada robi prieskumy (sociologovia), ktora rada mapuje okolie (geografi) a ktora rada zahradkarci (polnohospodari). Ziaci sa takto samovolne rozdelili do skupin. Teraz sa prenesu do atmosfery "konferencie o vode", ktorej ucastnikmi su oni sami a budu riesit otazky a problemy tykajuce sa vody, kazda skupina vo svojej specializacii. Skupina biologov ma za ulohu napisat pribeh o kvapke vody, ktora donekonecna koluje v telach rastlin, zvierat a cloveka. Skupina matematikov zistuje kolko vody sa minie v domacnosti a ma spravit priblizny rozpocet pre domacnost a dat navrhy, kde ako by sa malo vodou setrit. Skupina historikov hlada v literature pribehy o vode z minulosti, v bajach, povestiach. Za ulohu maju vyjadrit dej textov dramatizaciou. Skupina sociologov robi prieskum o vode. Zistuju, ake vody sa nachadzaju v okoli strediska a aky maju vyznam. Skupina geografov zakresluje do mapky okolie strediska. Vsetky vodne zdroje, ktore sa tam nachadzaju. Skupina polnohospodarov vypracuje model zahradky pri stredisku, vymysli system zavlazovania.
Na tieto ulohy dostala kazda skupina hodinu casu. Potom nasleduje prezentacia vysledkov na konferencii. Vsetko sa zaroven zapisuje. Konferencia tymto konci.

ODPADY.

Po prichode do strediska si zahrame hru "smetbingo". Hru bingo kazdy pozna a my si zahrame bingo o odpadoch. Potom sa budeme venovat recyklacii. Po stredisku sa porozkladaju rozne druhy odpadu. Na jednu kopu plasty, na dalsiu sklo, papier, prirodny odpad. Ku kazdej kope sa postavi skupina a diskutuje o tom odpade, hlavne o recyklacii a moznosti dalsieho vyuzitia. Jeden v skupine je pozorovatel, a ten nakoniec, ked sa vsetci zisli na jednom mieste, zhodnocuje priebeh diskusie svojej skupiny pred ostatnymi.
Prejdeme k historii odpadov. Ziaci sedia v kruhu okolo baliaceho papiera a ako prebieha rozhovor od doby kamennej az po sucasnost kazdy nakresli na baliaci papier odpady, ktore ho napadnu pri tom ktorom obdobi. Jasne budu vidiet, ze odpady pribudaju a v dnesnej dobe ich je tolko, ze sa vsetky ani nedaju nakreslit. Ked je papier pokresleny odpadmi, farebne odlisime rozne druhy. Vsetky veci na papieri zo skla zaznacia modrym kruzkom, odpad z kovu cervenym trojuholnikom, atd. Takto sme si spravili poriadok v odpadoch. Nasleduje vlastna cinnost ziakov, kde mozu vyuzit svoju fantaziu a tvorivost. Vymyslaju znacku alebo tabulu, ktora zbavi odvahy odhodit odpad tam kde nepatri, pripadne mozu navrhnut odpadovy kos, ktory laka na odhadzovanie odpadu. Tabulu aj kos v skupinach aj vyrabaju a instaluju na vhodne miesto pri stredisku. Ked nemaju napady, ani na kos, ani na znacku, mozu navrhnut a vyhotovit hocijaku uzitocnu vec z nejakeho odpadu.
Na zaver sa zamyslia nad situaciou, ktora je v dedine pri stredisku. Aky odpad tam existuje, kde sa odpad skladuje? Su navodeni do situacie, ze dedina dostala velku pokutu za skladky odpadov, ktore ma. Ziaci vytvoria dva timy ekologov, ktori spravia navrh pre riesenie likvidacie odpadov (vsetkych druhov). Cely den sa spolocne zhodnoti a zapisu sa navrhy.

Toto su strucne opisane programy pre 7.-8. rocnik ZS, ktore sa rozbiehaju v SEV EMYS vo Vrbovej nad Vahom. Hlavnym cielom oboch stretnuti je, aby ziaci, ktori programy absolvovali, odchadzali s tym pocitom, ze sa nieco nove naucili, ze spravili nieco pre seba. Rozvijali si svoju tvorivost, fantaziu a celu osobnost. Kazdy ma moznost vyberu toho, co bude robit. Nikto do nicoho nie je nuteny.

Alzbeta Vorosova

Presov pre cyklistov

Otazka: Januarove mestske zastupitelstvo odkleplo jeden a pol miliona korun na vystavbu cyklistickych chodnikov a drobne upravy odporucanych tras pre cyklistov. Ako sa Vam to podarilo dosiahnut?
 Liska: Zacalo to tym, ze cela problematika prestala byt zalezitostou desiatich clenov Bicyklovej skupiny a dostala sa na verejnost. Prispeli k tomu sprievodne akcie ako prvy rocnik Bicykloveho festivalu, aj vyklad v centre mesta, kde sme oboznamovali obyvatelov Presova s nasimi navrhmi. A boli to peticne archy, ktore nam otvorili dvere na mestsky urad, kde s nami zacali jednat ako s partnermi. Poslancov sme oslovili listami a niektorych sme osobne navstivili. A tak neuveritelne sa stalo skutkom.

Otazka: Myslis, ze pocet cyklistov bude narastat, ak budu mat lepsie podmienky?
 Liska: Ja v to pevne verim. Pribudne tych, ktori budu vidiet, ze je mozne dostat sa z jedneho miesta na druhe pohodlne a hlavne bezpecne.

Otazka: Ako sa pozeras na cestovanie do skoly bicyklom?
 Liska: To je zase zalezitostou propagacie. Raz mi jeden pan povedal, ze on bicyklom jazdit nebude, lebo sa spoti a potom sa nema kde osprchovat. Skuste si ale predstavit cestovanie v MHD v lete, ci sa nahodou nespotite. Je este horsie, ked na vas steka nielen vlastny ale aj pot okolo stojaceho blizneho.
Cestovanie do skoly zalezi od toho, ci si studenti uvedomia, ze je to pre nich lepsie a rychlejsie. Samozrejme za predpokladu, ze sa zvysi bezpecnost jazdy a bude tu moznost odlozit si bicykel bez strachu, ze ho v priebehu vyucovania niekto ukradne.

Otazka: Myslim, ze barierou tu mozu byt skolnik, ucitelky alebo riaditel, ktori to nedovolia.
 Liska: Takychto ludi treba jednoducho presvedcit. Niekde treba zacat a ked chce niekto chodit bicyklom do skoly, musi si nejako presadit svoje vlastne chcenie s pomocou dalsich spriaznenych spoluziakov.

Otazka: Co chystate tento rok pre verejnost?
 Liska: Druhy rocnik bicykloveho festivalu s ucastou hosti z Kosic, Vranova, Sabinova, z Trencina a dalsich oblasti. To bude nasa najvacsia akcia. Festival by sa mal konat opat v Haniske pri Presove, kde nam pan starosta Jambrich vysiel ako velky nadsenec, sportovec a spoluorganizator v ustrety. Dalsim sportovym podujatim, ktore pripravujeme je jazda "Po cyklotrasach Presova" s gulasom cakajucim v zavere. Z informativnych akcii to bude vyklad o tom, co je noveho u presovskych cyklistov a informacny stanok.

Otazka: Co ak tento nas rozhovor niekoho nadchol a chcel by pomoct?
 Liska: Sme tu pre vas. Skupina je otvorena a cim viac ludi sa zapoji, tym lepsie. Mozu pomahat v tom, co ich zaujima - organizovanim roznych podujati, fotografovanim problemtickych usekov, pripomienkami na vylepsenie situacie alebo aj vytvarnymi napadmi pre propagaciu bicyklovej dopravy. Najdete nas v sidle Nadacie Zelena nadej v Tulciku.

Rozhovor so sefkou Bicyklovej skupiny a koordinatorkou projektu "Presov pre cyklistov" Vierou Stupakovou alias Liskou pripravila Dasa Balazova

Mate dostatok opelovacov na zahrade?

Aby Vasa namaha v zahradke prinasala zodpovedajuce potesenie v podobe urody, nenahraditelnym pomocnikom su Vam k tomu opelovace. Myslime na vcely, osi, cmele a vsetky dalsie druhy, ktore sa ukryvaju pod tieto spolocne a laickej verejnosti najznamejsie nazvy. O tom, ze niektore z nich su pre opelenie viacerych kvetov jedinymi nenahraditelnymi opelovacmi sme sa ucili este na zakladnej skole. Priputat si ich mozete k vasej zahradke tym, ze im ponuknete vhodne moznosti k hniezdeniu.
Uvodom vsak este par slov o tom ako cmele, samotarske vcely a osi hniezdia. Napriklad prezimujuca cmelia kralovna vyhlada na jar vhodny priestor (dutinu, mysiu dieru alebo priestor pod kamenom kde si vybuduje male hniezdo). Nakladie do neho vajicka a sama vychova prve robotnice. Potom uz len kladie vajicka. Robotnice preberaju na seba vsetky ostatne funkcie, hniezdo sa rozrasta.
Pre cmele je vhodne urobit na zahradke viacere podzemne hniezda. Postaci nam nadoba v podobe kvetinaca alebo ina podobna plechova. Kvetinac otocime hore dnom. Vnutrajsok vyplnime suchym machom. Vhodne je pre ulahcenie zakladania hniezda vlozit aj kusok vcelieho plastu. Sirsiu cast prekryjeme miskou. Obvod utesnime plastelinou. Otvor na dne kvetinaca zvacime na priemer 1,5 cm. Takto upravene uz hniezdo zakopeme do zeme tak, aby dno bolo v urovni povrchu. Na tri-styri kamienky po obvode polozime plochy kamen, ktory sa stane krytom i strieskou nad malym otvorom.
Pri prvom otepleni na jar urcite uvidite nizko nad zemou v zahrade poletovat cmelie matky. Tie, ktore maju zadne nozky obtazene pelom su samicky, ktore uz hniezdo maju. Cmelia matka bez hniezda lieta nizko, skumavo nad zemou sem a tam a hlada si vhodny podzemny priestor pre hniezdo. Ak objavi Vami pripravene hniezdo urcite ho preskuma. Ak jej pripravite viacero hniezd je vacsia pravdepodobnost, ze niektore z nich objavi a obsadi.
A ako je to so samotarskymi osami a vcelami? V prvom rade treba povedat, ze sa jedna o ine osi a vcely, ako tie, ktore mozno spoznate podla vpichnutia zihadla. Pri ich prilakani do zahrady vychadzame z toho, ze svoje vajicka kladu do hniezd v tvare rurky. Preto im pripravime vrtanim celu skalu roznych otvorov, kedze aj oni medzi sebou sa lisia velkostou. Postaci ak ziskame suchy pen stromu o vyske do 1,5 m. Ten na roznych miestach prevrtame otvormi o priemere 4-10 mm do hlbky 5-10 cm. Pen umiestnime na vyslnom mieste, zvykne byt aj ako dekoracny prvok umiestneny v skalke s kvetinacom navrchu. Inym vhodnym prvkom je kus hrubej dosky alebo klatik dreva najviac 30x20x15 cm. Otvory navrtame z jednej strany (pozor, neprevrtat na druhu stranu) tak, aby bolo mozne jeho upevnenie na slnkom vyhriatom mieste na stene zahradnej chatky alebo muriku. Ak chcete vediet co sa deje vo vnutri obsadeneho musite na to mysliet vopred aby sa Vam do navrtanych otvorov podarilo nasunut skumavku. Tu mozete kedykolvek, ked samicka komorku opusti, vytiahnut a situaciu kontrolovat.
Celkom najjednoduchsim je pre male druhy samotarskych os a vciel zhotovit im pribytok zo stebiel trstiny. Suche stebla trstiny narezeme na kratku, 10 cm dlzku tak, aby nam na jednom konci zostalo kolienko stebla ako prirodzena zatka. Pripadne narezeme dvojnasobnu dlzku s kolienkom uprostred. Takto narezane stebla zvizeme do zvazku a upevnime trebars pod okenny ram.
Pozorovaniami otvorov zistite, ze samicky os nosia do hniezda rozny casto v zahrade nevitany hmyz, vcely pel i kusky hliny na stavbu vnutra dutinky. Ak prestanu otvory navstevovat, prebieha v hniezde vyvoj lariev.
Skusite niektory z nenarocnych sposobov na zvysenie urodnosti Vasej zahrady a nasej prirody?

Miroslav Fulin

Vyzva k spolupraci

V roku 1995 sa z iniciativy Dr. A. Kristina, CSc. zacala praca na priprave diela "Vtaky Slovenska: rozsirenie, pocetnost a stav ich ochrany". Cielom monografie je priniest co najuplnejsi obraz o aktualnom stave rozsirenia, pocetnosti a ochrany vsetkych vtacich druhov Slovenska. Hlavnou ulohou je v rokoch 1995-1997 mapovanie ich hniezdneho rozsirenia, zimne mapovanie a mapovanie vyskytu pretahujucich druhov, zabludivcov a pod. Mapovanie je robene v sieti stvorcov mapy Databanky fauny Slovenska 10 x 12 km. Mapove podklady budu spracovane aj za roky predosle od roku 1980 do vydania diela.
Aby sme v ramci Slovenska ziskali co najviac udajov, obraciame sa na Vas, vsetkych, ktori mate blizko k ornitologii so ziadostou o spolupracu. Pre kazdeho z Vas, ktori ste sa venovali, venujete alebo chcete sa v buducich rokoch venovat ornitologii, vznika tymto priestor, ze svoje vysledky zurocite v tomto diele o vtakoch Slovenska. Pokial sa rozhodnete poskytnut vysledky svojich pozorovani do pripravovaneho diela alebo sa zapojit na sucasnom mapovani, prihlaste sa podla sucasneho regionalneho delenia Slovenska na adresu niektoreho z koordinatorov a budu Vam poskytnute podrobnejsie pokyny, sietova mapa, tabulky a pod..

Adresy koordinatorov:

  • RNDr. A. Kristin, CSc., UEL SAV, Sturova 2, 960 53 Zvolen
  • RNDr. A. Darolova, UKE SAV, Stefanikova 3, 814 34 Bratislava
  • B. Murin, Partizanska 383, 034 82 Lucky
  • Mgr. S. Danko, Zemplinske muzeum, 071 01 Michalovce

Narodne parky pod jednou strechou

(rozhovor s doc. Ing. Ivanom Voloscukom, DrSc., riaditelom Spravy narodnych parkov SR)

Prveho marca vas minister zivotneho prostredia Jozef Zlocha poveril riadenim Spravy narodnych parkov SR. Po prvy raz sa verejnost dozvie o tejto organizacii az z nasho rozhovoru. Ake je jej poslanie?
 "MZP ako ustredny organ statnej spravy okrem ineho riadi aj tri odborne organizacie - Spravu slovenskych jaskyn, Slovensku agenturu zivotneho prostredia a Spravu narodnych parkov SR. O jej zriadeni rozhodol minister Zlocha este v decembri minuleho roku s ucinnostou od 1. januara 1996. Je to zastresujuca organizacia s riadiacou, koordinacnou, metodickou a konzultacnou funkciou v ochrane prirody pre narodny park Slovensky raj, NAPANT a Malu Fatru. To iste postavenie bude mat aj voci Spravam Tatranskeho a Pieninskeho narodneho parku, ktore by mali vzniknut po delimitacii SL TANAP po dohode ministrov zivotneho prostredia a podohospodarstva pravdepodobne uz od 1. aprila tohto roka v sulade so zakonom 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny. Ide aj o to, aby komunikacia ustrednej statnej spravy prebiehala s jednym subjektom namiesto piatich. To iste plati aj vo vztahu k medzinarodnym organizaciam, napriklad Svetovej unii ochrany prirody IUCN, Europskej federacii prirodnych a narodnych parkov, Asociacii karpatskych narodnych parkov a chranenych uzemi ACANAP."

Koncia sa zriadenim Spravy NP SR kompetencne boje medzi ministerstvom podohospodarstva a zivotneho prostredia o model spravy Tatranskeho narodneho parku? Polemika v novinach, do ktorej sa zapojil nepriamo terajsi manazment SL TANAP a priamo byvaly minister ZP akademik J. Hrasko na jednej strane a vy s inym nazorom, pomaly prerastala do kauzy.
 "Nejestvoval kompetencny boj ministerstiev a ani kauza TANAP. Islo o odbornu polemiku, ako najlepsie usporiadat v narodnych parkoch vztahy medzi ochranou prirody v zaujme statu a naroda - ved ide o narodne parky, a hospodarenim na tomto uzemi, kde ide nielen o statne vlastnictvo, ale aj o vlastnictvo obci a miest (napriklad urbariatov) a vlastnictvo fyzickych osob. V sulade so zakonom c. 287/1994 Z.z. ma byt ochrana prirody v narodnych parkoch oddelena od lesnickej hospodarskej cinnosti. Polemika bola v skutocnosti reakciou na dynamiku sucasneho sveta, kde sa zmeny prejavuju najvyraznejsie prave v prirode, ktoru sa musime naucit vyuzivat tak, aby sme zachovali podmienky trvalo udrzatelneho zivota na Zemi."

(SME na vychode, 9. 3. 1996)

Jaslovske Bohunice odmietaju medzisklad vyhoreneho jadroveho paliva

Jaslovske Bohunice (SME - jk) - Obecny urad (OU) Jaslovske Bohunice zasadne nesuhlasi so zamerom Ministerstva zivotneho prostredia (MZP) SR rozsirit kapacitu medziskladu vyhoreneho jadroveho paliva umiestneneho v lokalite obce. OU v stanovisku konstatuje, ze zamer nie je vypracovany v sulade so zakonom c. 127/ 1994 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie. Doterajsia kapacita 600 ton vyhorenych palivovych clankov by sa mala zvysit priblizne 2,5-nasobne s posunom casovych hranic skladovania z 3 az 10 rokov na 10 az 50. "Takato koncepcia predstavuje zvysenie rizikoveho faktora. Pokial je medzi statna zmluva uzatvorena s Ruskom realna, mame na odvoz paliva 3 roky cas a nemusime vyhadzovat 1,2 mld korun na rekonstrukciu medziskladu," uviedol P. Ryska. OU nesuhlasi ani s priznanim ministerstva, ze definitivne skladovanie vyhoreneho paliva v republike nebude pripravene skor ako za 30-40 rokov a preto ho treba uskladnit na uzemi tej elektrarne, ktora ho vyprodukuje. K otazke, aky bude v pripade odmietaveho postoja MZP dalsi postup, P. Ryska povedal, ze je to "jeden z mala problemov, kde obec pravdepodobne neustupi" a v zmysle zakonov by ju mohli podporit aj medzinarodne institucie.

(SME, 13. 3. 1996)

EKOPANORAMA

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa