ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

EKOPANORAMA

Ekopanorama 1/96



TAJOMNY OBCASNY PRAMEN

Budem strucny, cas su peniaze. Prv sa predstavim: som milionar a pochadzam z Gemera. Dalsie udaje su potrebne len pre vykradacov bytov. Precital som si prispevok Jana Grendu o obcasnom prameni. Uverejnili ho noviny Roznavskeho regionu Zora Gemera m.r. Mozno som s Jankom kedysi pil pivo, ale to sem teraz akosi nepatri...
Rotuzil som sa. Pojdem reku domov. Sadnem si tam, pocujem klepacik, co sme kedysi urobili, dam si tej vodecky a budem si hoviet v nadhernej prirode.
Nepouzil som beemve. Radsej som siel autobusom. Co ked stretnem priatela a tak? Cestovne stalo 30 Sk. Kilometre pod Havraniu skalu mam poratane, ale nemam na to ucet. Ale - pan Grenda - kde je ten pramen? Odstahoval sa zo Suchej doliny? Zanikol? Zopsul sa? Poskodili ho lesaci, ked tu budovali svaznicu a nebodaj strielali? Pokazila to priroda sama od seba? Koho sa pytat? Kto mi odpovie?
Slovom i pismom: vylakali ste ma, oklamali, poskodili financne i casovo, skrivili dobry obraz Gemera, Slovenska, ci novin a ja som nic nevidel. Nahneval som sa .Cas su predsa peniaze! Vy to neviete? Rozhodol som sa autorovi poslat i ucet. Uz som to mal na papieri, ale moj ekonomicky i pravny poradca sa ma opytali: Nemal si z tej rury radost? Pokoj, vzduch, lesy a tak? Tak to potom musis odratat...
Nakoniec som si povedal: Nemam pravo, ja, milionar, takto Radsej by som si z Jankom dal pivco. A pokecali by sme: preco zhora prsi a dole netecie? Alebo tecie inde? Mozno by ste sa pridali i vy. Len tolko som chcel, vazeni, lebo sa velmi ponahlam /nikam/. To viete, milionar casu, ten sa ma...

Leopold Smelko


Co povedat zaverom roka

Ak sa mam k Vam, mili clenovia zvazu, prihovorit zaverom roka som na pochybach ako zacat a ako formulovat to co citim a ocakavam aby moje myslienky boli pochopene bez inotajov tak prosto ako mi plynu z pera. Aspon tak to ocakavam od Vas, kedze sam sa za Vasimi riadkami nesnazim hladat zasifrovane, skryte myslienky.
Nemam v umysle hodnotit nasu cinnost v roku ani sa porovnavat s inymi ochranarskymi zdruzeniami u nas. Kazdy sme nejaki a k tomu bude prilezitost i s analyzou pricinnosti v diskusii pred bliziacim sa snemom i pocas neho. Skor chcem podat iste zamyslenie sa nad momentami roka, ktore zvazu pripisali taky charakteraky v sucasnosti ma. Umyselne nepisem ci dobry alebo zly to nech hodnoti zivot. Aj v ochranarskom hnuti ide nam uz niekedy o hole prezitie. Sami si musime zohnat prostriedky na existenciu, vlasnu cinnost, nehovoriac uz o potrebe prostriedkov na sprostredkovanie vychovy k ochrane prirody nasej clenskej zakladne a toboz aj okolitej verejnosti. Aj medzi nami vo vnutri organizacie musia v istom smere platit nakupno-predajne vztahy, a jednoznacne nase vnutrozvazove prepisy. Niektore organizacie sa s tym kamaratsky zmierili ine sa s aroganciou pre ne rozisli. Organizovanie takejto cinnosti popri pracovnej povinnosti vacsiny clenskej zakladne prebieha s vypatim poslednych sil. Pri kazdej takejto cinnosti v snahe prezentovat sa v co najlepsom svetle, zachovat si istu tradiciu, meno vo verejnosti a formovat dalsiu generaciu osob, ktora by osvojenim si nasho kreda mala v nasom tazeni pokracovat, nezostava sil na jej publicitu, propagaciu, popularizaciu. A v tom vidim jednu zo zasadnych chyb, ktore nam moze verejnost vytykat.
Zaciatkom roka 1995, roka ochrany europskej prirody - ENCY som ocakaval, ze ta "zicherka" na zelenom liste je zopnuta a povedie nas podla nasej vyzvy a kreda k vacsej zomknutosti, vzajomnej vypomoci. Zmieril som sa vsak s tym, ze sa stale najde akysi betar co sponu rozopne aby prerusil komunikaciu. Vyckavanie na to, ci ti na jednej casti listu postrehnu, ze spona, ktoru minule zopli je opat rozopnuta alebo sa sami pricinia aby zostala trvale zopnuta nam nepridava na razancii a posobnosti. Verte, v silach tych par zvolenych a este aktivnych clenov Vykonneho vyboru to stale nie je. Potrebuju aj Vasu ak nie fyzicku tak urcite aspon moralnu podporu, o ktoru neustale stoja. Ak si uvedomite ich pocet a to, ze vyrovnali financnu bilanciu organizacie, zabezpecili permanentne vydavanie jedineho u nas mesacnika o ochrane prirody, zabezpecili prostriedky pre, aj ked nie vlastnou vinou casovo stiesneny priestor na realizaciu cinnosti v zakladnych projektoch zvazu, postrehnete, ze existuju v zivote zvazu zaostavajuce oblasti nepokryte aktivistami.
Rok 1995 bol medzinarodne vyhlaseny za rok vzajomnej tolerancie. V ramci neho som ocakaval, ze tak clenska zakladna ako aj cela nasa spolocnost tolerantne prijme alternativne navrhy nasich clenov na riesenie nap. Mochoviec ci VN Tichy Potok, ktorych zostavovanie nam vyplyva z prijatej programovej orientacie, hlavnych uloh a zaverov 8. snemu. Na druhej strane mam pocit, ze az prilis tolerantne sme prijali navrhy nami zvolenymi poslancami NR SR na zvysenie cestovneho, rusenie casti spojov, ktorych dopad na zivotne prostredie a zivotny styl spolocnosti bude mat rovnako negativny dopad. Po revolucnom novembri sme velkodusne ponukli statnej sprave tych "naj" nasich clenov, odbornikov v ochrane prirody, ktorych sme v zvaze mali, aby sa ekologizacia ako novy prvok v zivote tvoriacej sa spolocnosti rychle dostihla rutinne a ekonomicky zabehnute ine rezorty. Nielen, ze sme prisli o tieto veduce osobnosti nasho zvazu ale sme aj tolerantne malo zabojovali o myslienku, ktoru sme ich instalovanim do funkcii sledovali. Vystriedali ich ini, ktorych rozhodnutia a rozporne pohlady na tu istu problematiku sme opat nuteni tolerantne formovat. Porovnavat preto cinnost vo zvaze spred niekolkych rokov, kedy tieto osobnosti tu boli, so sucasnostou nema opodstatnenie. Musime si zvyknut, ze tu nie su. Snazme sa zo starsich clenov ziskat pre nasu cinnost maximum a usilujme sa vychovou novych clenov o ich postupne nahradenie. Bude to vsetko v prospech myslienky, ktorej sme prepadli.
Pre jej naplnanie Vam vsetkym v roku 1996 prajem zdravie, silu a uspechy.

Miroslav Fulin


Zhrnutie ENCY 1995

(k 23.10.1995)

O zamere Rady Europy vyhlasit rok 1995 za Rok ochrany europskej prirody (European Nature Conservation Year - ENCY 1995) sme sa dozvedeli uz na jesen 1993. Od tohto terminu zacali pripravy europskych podujati k ENCY 1995 - roznych propagacnych materialov, odbornych seminarov, ale aj projektov na zlepsenie stavu prirody. Symbol ENCY 1995 (roztrhnuty brezovy list, spojeny rukou cloveka), tema ENCY 1995 (ochrana prirody mimo chranenych uzemi) i heslo ENCY 1995 (Mysli na buducnost, staraj sa o prirodu) sa zo sidla Rady Europy v Strasburgu rozsirili do viac ako 40 europskych statov. Koordinaciu cinnosti na medzinarodnej urovni zabezpecuje Medzinarodny organizacny vybor k ENCY 1995, v ktorom ma svojho zastupcu aj Slovenska republika. Za pripravu svojich narodnych programov su vsak zodpovedne jednotlive staty samy.

Na Slovensku uz v decembri 1993 vznikol Narodny organizacny vybor k ENCY 1995, v ktorom pracuju zastupcovia vsetkych ministerstiev, alebo ich odbornych organizacii, a tiez predstavitelia mimovladnych zdruzeni. Ulohou vyboru bolo informovat o ENCY 1995 a iniciovat podujatia a cinnosti k ENCY 1995. V roku 1994 bol zostaveny Navrh celospolocenskeho programu k ENCY 1995, ktory dna 16. augusta 1994 schvalila vlada SR. Na zebezpecenie vybranych podujati doplneneho programu k ENCY 1995 vlada SR 28. marca 1995 schvalila vyclenenie financnych prostriedkov vo vyske 10 296 tisic slovenskych korun.
PROGRAM obsahuje stovky podujati, ktore pripravili vsetky rezorty, najviac vsak zivotne prostredie, kultura, skolstvo a mimovladne organizacie (najma Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny a nadacie). Celoslovenskym projektom Ozelenovanie miest a obci do programu prispelo Zdruzenie miest a obci Slovenska. Podujatia maju ciel oslovit verejnost, pozitivne ovplyvnit verejnu mienku a tiez prispiet k zlepseniu prirodneho prostredia, ktore nas bezprostredne obklopuje. Viacere podujatia sa zacali pripravovat uz v roku 1994. Dalsie, najma neskor planovane podujatia, su vymenovane v prehlade. Tento prehlad nie je uplny, bol zostaveny na zaklade pisomnej informacie (formulare k ENCY 1995) od kulturnych stredisk, hvezdarni a muzei, uradov zivotneho prostredia, Slovenskej agentury zivotneho prostredia (SAZP), sprav narodnych parkov a SZOPK. V prehlade nie su uvedeni organizatori, iba miesto konania.
TIETO, ale i dasie udaje ziskate na odbore ochrany prirody a krajiny Ministerstva zivotneho prostredia SR, na Hlbokej ulici 2 v Bratislave. Na uvedenej adrese ziskate i niekolko propagacnych materialov k ENCY 1995.
Prehlad niektorych podujati a cinnosti k ENCY 1995 propagacne a vychovne cinnosti:

  • 3 prilezitostne znamky a obalky FDC (vydalo MDPT SR) a prilezitostnej postovej peciatky (vydal Klub filatelistov Nitra z prostriedkov MZP)
  • prilezitostna 200 Sk minca k ENCY 1995 a skladacka (vydala Narodna banka Slovenska)
  • 2 druhy plagatov, skladacka, peciatka, nalepka, kalendarik a plagatik (Martin)
  • Cervena kniha nizsich rastlin (v tlaci), dalsie materialy (v tlaci)
  • nakrutenie videofilmov predstavujucich prirodu okresu (napr. Trencin)
  • vydanie mapy chranenych uzemi okresu (napr. Trencin)
  • vydanie metodickeho materialu Priroda je zivot (Prievidza)
  • spracovanie osobitnych bibliografii (Vydra riecna - kniznica Banska Bystrica, Ochrana a tvorba zivotneho prostredia - Povazska Bystrica)
  • vychovna kampan proti vypalovaniu travnych porastov (SZOPK), kampan za pouzivanie flaskoveho mlieka v Novom Meste nad Vahom
  • svetova kampan Vycistime svet (SR sa prostrednictvom organizacie GREENWAY pripojila k tejto kampani prvy rok)
  • EKOTOPFILM 94 (filmoteka sa vyuziva pocas ENCY 1995 v okresoch), vyuzitie aj tohtorocnych rocnikov festivalov EKOTOPFILM a ENVIROFILM
  • okresne festivaly filmov a premietanie filmov, spojene s besedami (Komarno, Michalovce, Nitra, Nove Mesto nad Vahom, Rimavska Sobota, Velky Krtis, Zlate Moravce, Lucenec, Povazska Bystrica, Martin)
  • TV relacie (v ramci cyklu Eko dalej, besedy a premietanie filmov o ZP)
  • letne tabory ekologickej vychovy v prirode (Komarno, Michalovce) a tabory ochrancov prirody (Kvacany, Latorica, Vranov nad Toplou, Manin, Dropie), II. zoologicky tabor na lokalite Parizske mociare, Prirodou za poznanim - letny tabor pre deti v Svidniku)
  • vysielanie v rozhlase (sporadicky, aktualne informacie)
  • okresne masmedia (rozhlas, casopisy a denniky, napriklad sutazny kviz v Novobanskych novinach, serial clankov o chranenych uzemiach okresu v tyzdenniku My - Ziar nad Hronom, clanky v Ekopanorame, Zivotnom prostredi, Slniecku, Slovensky rozhlas Kosice - o NP Slovensky raj, ai.), EKOOKIENKO - sutaz v novinach Novy zivot Turca, oznamy v Pezincanovi
  • okresne vystavy vykresov deti MS, ZS, umeleckych a osobitnych skol (21 okresov), ine sutaze a vystavy vytvarnych prac (Maluj, kresli, pis - SZOPK Partizanske, Pezinok, Kosice, 172 prac vystavenych v Kulturnom dome Vylky Krtis, Zasime ozonovu dieru - Nove Zamky, Co sa ti nepaci na svojom okoli - Martin), Medzinarodna vystava detskych kresieb polovnictva a ochrany prirody - Muzeum Antol
dalsie vystavy:
  • fotograficke (Komarno, Velky Krtis), EKOFOTOGRAFIA (Liptovsky Mikulas), Konicky, kone (Banska Bystrica)
  • vystavy plagatov (Trnava, Zlate Moravce)
  • vystavky literatury (Trebisov)
  • Geologia pre cloveka a prostredie (Bratislava)
  • EKOPLAGAT - retrospektiva (Martin), Pribeh o Zemi a cloveku (kresby telesne postihnutych deti - Muzeum Antol), Polovnictvo a ochrana prirody (Slovensky polovnicky zvaz - Nitra), okresne vystavy (sutaz o najkrajsiu pohladnicu k ENCY 1995), kreslenie na chodnik (Nove Mesto nad Vahom), malovanie deti na plot (Komarno), Bienale knizneho umenia, Satira v zivotnom prostredi, Klenoty slovenskej flory, Nasi dravci (vsetky Martin), Priroda a krajina (Galanta), Vyvoj a ochran bociana bieleho v regione Zemplin (Michalovce), Jozef Ponec - Chvilky v prirode (Nove Mesto nad Vahom), Strom, Tvorime z odpadu, Pomozme prirode okresu (Stara Tura), Ochrana prirody v okrese Trencin, ENCY 1995 (Banska Bystrica), Den otvorenych dveri (Trnava), Tvorime z odpadu (Bojnice, Cerveny Klastor), Svetovy den zivotneho prostredia, Prirodna mozaika Novohradu (oba Lucenec), Ohrozena fauna mesta Partizanske (SZOPK), Priroda NP Slovensky raj, Pieniny - park bez hranic (Nova Lubovna, Stara Lubovna, Banska Bystrica, Spisska Nova Ves), Samorasty - hracky (Kosice)
  • besedy so studentami ZS, SS (ochrana prirody NP Mala Fatra, Globalne problemy ludstva, zdravy sposob zivota - Sprava NP Mala Fatra, Sprava NP Slovensky raj, Nove Mesto nad Vahom, Ziar nad Hronom, Banska Stiavnica, Trencin, Handlova, Nitra, Pezinok, Prirodne podmienky a zivot - Dolny Kubin, Poznavajme a chranme floru a faunu okresu Svidnik, Ludia a priroda, Clovek a zivotne prostredie - Trebisov, Hlas pre prirodu - Povazska Bystrica), prednasky pre zakladne skoly a skoly v prirode v NP Pieniny), Ekokozmetika - prirodne latky a bezfreonove rozprasovace (Kosice)
  • tematicke exkurzie (Rimavska Sobota, Ziar na Hronom, Kremnica, Nova Bana, Zarnovica, Nove Zamky, Nitra - Cicovske mrtve rameno, CHN Dropie, Komarno, Biele Karpaty, Vychodne Karpaty, Trencin, Mochovce, Modry kamen, Zadielska dolina)
  • pocetne podujatia v spolupraci s regionalnymi kulturnymi strediskami: napr. 42 podujati v okrese Velky Krtis, vystava Ekologia okolo nas v Hnusti, Tornali a Rimavskej Suci - OKS, SAZP, besedy a audiovizualne pasmo Zem ozila clovekom - hvezdaren Partizanske, hvezdaren Levice, Vikend zdravia, Zeleny karneval, Zelene popoludnie - Prievidza, stretnutie mladeze regionu Povazska Bystrica, s UZP a ochranarmi, kviz Poznaj a chran prirodu Manina, Tomas objavuje prirodu (Okresni kniznica Velky Krtis pre MS), Ekoden v Martine (vyroba masiek zvieratiek a strasiakov - ekolakov), ekohry pre 1., 2. a 4. rocnik (Martin), Poznaj svoj region (Kosice)
  • zabavno - sutazne podujatia s detmi: vyroba recyklovaneho papiera (Michalovce), mnozstvo podujati ku Dnu Zeme (Michalovce, Nove Mesto nad Vahom, Zarnovica, Kremnica, Povazska Bystrica, Bratislava, 90 akcii v okrese Bardejov, Mame radi stromy - Kosice), Dnu zivotneho prostredia (Ziar nad Hronom, Velky Krtis, Spisska Nova Ves), Dnu deti, EKO TIP - kviz pre SS, R+R models a ENCY 1995 - pochod modeliek a ochranarov mestom (Banska Bystrica), Poznaj a chran (Senica), Poznaj a chran, Prechadzame sa prirodou (Trebisov), Den otvorenych dveri na Sprave NP Slovensky raj (pre siroku verejnost), Co vies o zivotnom prostredii - kviz (Martin), ekohry (Kosice)
  • sutaz o najkrajsiu obec - ObUZP Nova Bana
  • zber papiera (Nove Mesto nad Vahom)
  • vybudovanie a sprevadzkovanie informacneho strediska Sitno
seminare pre odbornu verejnost
  • Ochrana prirody a krajiny (Trencin), ENCY 1995 (Vychodne Karpaty, Lucenec), pracovny seminar v Novych Zamkoch
  • sympozium Studnicky - Osrblie 94 (MP SR)
  • 1. konferencia o zivotnom prostredi okresu mesta Kosice a jeho okolia, odborny seminar pre problematiku ochrany zivotneho prostredia Levic
  • Ekologia Dunaja (Bratislava)
  • Ochrana slovenskych jaskyn (Liptovsky Mikulas)
projekty
  • mapovanie vyskytu vybranych druhov organizmov
  • vysadby zelene v arealoch skol (Nitra)
  • brigady v chranenych uzemiach (odstranovanie agatoveho naletu v PR Chotinske piesky - okres Komarno, obnova povodneho sezonneho zatapania luk v Senianskej depresii, budovanie umelych ostrovcekov na zahniezdenie vtakov, cistenie chodnikov v PR Viniansky hradny vrch, Naucneho chodnika Morske oko - Sninsky kamen, brigady v lesoparku Biela hora - vsetko Michalovce, vycistenie CHPV Banskostiavnicka Kalvaria, NCH Sitno, cistenie mineralnych pramenov pod Maninom, cistenie Bystrianky, Harmaneckej jaskyne, cistenie turistickych chodnikov v NP Pieniny od narastu)
  • Ciste hory (cistenie Hnilickej jelsiny v NP Slovensky raj a Pusteho pola v Nizkych Tatrach, Spravme z Raja raj (zber odpadkov v Slovenskom raji), Pieniny (cistenie turistickych tras, oddychovych zariadeni, brehov Dunajca a i.)
  • sadenie symbolickych stromcekov ku Dnu Zeme (projekt ZMOS, napr. v Novej Bani, vysadenie lipy v Novej Bani a Zarnovici, vysadba lipovej aleje a starostlivost o nu - Michalovce)
  • ozelenenie arealov skol (Spisska Nova Ves)
  • prenos ziab pocas jarneho tahu a budovanie zabran (Muran, Senica)
  • vyroba a vesanie vtacich budok v parkoch (Nitra, Komarno, Prievidza, Cadca)
  • projekt riesenia dopravy v NPR Maninska Tiesnava
  • revitalizacia Strkoveckeho jazera v Bratislave

Jana Zacharova


EKOFINEX 1995

od napadu po uskutocnenie

Pre tvorive inspiracie ludi je priroda odpradavna staly a vydatny zdroj podnetov. Prirodne motivy su mnohorako vyuzivane v aplikovanom umeni na predmetoch dennej potreby, zberatelskeho zaujmu, na roznych dekoraciach, obaloch a tiez ceninach, ako su postove znamky a peniaze.
Umysel prezentovat vyuzitie prirodnych motivov na platidlach vznikol v roku 1993, ked Rada Europy oznamila, ze vyhlasi rok 1995 za Europsky rok ochrany prirody. Zaroven sa v roku 1993 hladali a vyuzivali rozne sposoby zviditelnenia novovzniknutej Slovenskej republiky na medzinarodnej scene. EKOFINEX zohladnil obe skutocnosti, i ked sa pren naskytli aj viacere dalsie podnety.
Vystava EKOFINEX mala povodne byt medzinarodna, ci aspon europska so sprievodnym seminarom, burzou, ocenenim najzaujimavejsich kolekcii vzoriek z oficialne zastupenych statov. Okrem toho mala byt putovna, mal k nej byt vydany katalog zaujimavy aj pre zahranicie. S postupom case bolo zrejme, ze nie velke pre EKOFINEX rezortom zivotneho prostredia pridelene zdroje a niektore nefinancne formy sponzorstva postacia len na cast projektu.
Prvorada uloha spocivala v zostaveni dostatocne pestreho, reprezentativneho suboru vzoriek najma teraz pouzivanych, pripadne este donedavna platnych platidiel - minci aj bankoviek s prirodnymi motivmi. Po vyse roku subor dosiahol pocet cez 700 vzoriek so zastupenim 140 statov. Velka cast vzoriek, hlavne mince boli zapozicane zo siestich sukromnych zbierok. Mensia cast, a to prevazne bankovky "specimeny" je zapozicana ustrednymi bankami tych statov, kde guverneri akceptovali ponuku a oboslali vystavu svojimi vzorkami. Napokon cast bankoviek pochadza zo vzorkoveho depozitu Narodnej banky Slovenska, ktora sponzorsky umoznila vyrobu ich farebnych zvacsenin. Tie spolu so zvacsenymi fotoreprodukciami minci tvoria podstatu vystavy, ktora je tak menej zranitelna a polozky su lepsie citatelne.
Z bank v zahranici, ktore oboslali vystavu vzorkami a inymi materialmi, zasluhuju zmienku banky v statoch ako Irsko, Dansko, Finsko, Turecko, Izrael, Iran, Bhutan, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Nepal, Singapur, Sudan, Maroko, Zaire, Guinea. Z viacerych bank vsak iba oznamili, ze v sucasnosti nemaju obezivo s prirodnymi motivmi.
Popri tychto oficialne zastupenych si pozornost zasluzia serie vzoriek z Islandu, Norska, Kanady, Belize, Aruby, Sri Lanky, Indonezie, Australie, Juhoafrickej republiky. Medzi najexotickejsimi su jednotlivo - zo sukromnych zbierok zastupene aj Tonga, Tuvalu, Kiribati, Seychely, Malgassko, Malawi, Lesotho, Svazijsko...
V sucasnej slovenskej emisii obeziva nie su rydzo prirodne motivy. Ciastocne vyuzitelne su len mince 20- a 50- halierove a 5-korunova, z pamatnych je vhodna 500-korunova k 30. vyrociu Narodneho parku Slovensky raj, 200-korunova k Europskemu roku ochrany prirody a 100-korunova k vzniku Slovenskej republiky. Na bankovkach priroda celkom chyba, alebo je iba v naznakoch (ako poniklec na 5000 Sk), krajina tvori iba pozadie pamatnych stavieb. V obezive byvalej CSSR a CSFR boli tieto motivy castejsie, hlavne na bankovkach od 10 po 1000 Kcs. Minca 1 Kcs bola vskutku "EKOMINCA" so znazornenim starostlivosti o zivotne prostredie cez sadenie lipy. V roku 1987 bola vydana 50 Kcs pamatna minca, ktora pripomenula snahu chranit ohrozeny druh - kona Przevalskeho.
Kriterium motivov a tem na vzorkach sa ukazalo vhodnejsie, nez prezentacia vzoriek podla statov, ktora by bola velmi nerovnomerna. Cast statov ba nebola vobec zastupena, ine staty maju v obehu az 10 aj viac vyuzitelnych vzoriek. Temy a motivy su zoskupene do styroch okruhov, a to:
  1. Krajina, panorama, monumenty, v tom napriklad aj hrady, zamky, majaky, vodne diela, cinsky mur, Angkor...
  2. Cinnost, ako zurodnovanie, orba, sejba, sadbe, zatva, zber plodin, rybolov, pastva, jazda na koni, tave, plavba na lodke.
  3. Rastliny a zivocichy - ako klenoty miestnej flory a fauny, ako druhy uzitocne s hospodarskym a nutricnym vyznamom, ako realisticke a stylizovane dekoracne prvky, ako narodne a statne symboly, sucasti zlozitejsich erbov a znakov, ako nositelia moci, vznesenosti, stability, mieru (hlavne lev, orol). Z rastlin su celkovou siluetou, alebo charakteristickou castou zastupene stromy, palmy, rozne kvitnuce byliny a plodiny - obilniny, kukurica, podzemnica, bananovnik, kakaovnik, cajovnik, bavlnik... Zo zivocichov je to siroka skala druhov cicavcov od veverice a bobra az po slona, hrocha. Podobne vtaky od kolibrika, pinky, bociana az po kondora, albatrosa, pstrosa. Pomerne hojne su zastupene ryby, zriedkavo plazy - korytnacka, jasterica, agama, hateria, krokodil, dokonca aj had strkac. Celkom vynimocne sa objavuju obojzivelniky, ako tropicka rosnicka na bankovke Aruby (byvale Holandske Antily) a jaskynny mlok na minci zo Sloviska. Neprimerane malo je zastupeny hmyz, medzi nimi motyle, vazka, vcela. Tiez zriedkavo, ale predsa sa vyskytuju aj kraby, raky, langusty, lasturniky, ulitniky.
  4. Na obcasnych prilezitostnych minciach sa objavuje aj podpora programov ochrany prirody a ohrozenych druhov - najma cez a pre Svetovy fond pre prirodu, WWF, ako aj programov zabezpecenia produkcie potravin a vyzivy ludstva - cez a pre Organizaciu pre polnohospodarstvo a vyzivu, FAO/OSN.
Male, signalne predzvesti tejto vystavy - unikatnej nateraz zameranim, obsahom aj rozsahom v meradle europskom aj svetovom - boli verejnosti predstavene uz na FINEXE v roku 1993, 1994 a tiez v Roku ochrany europskej prirody, 1995. Avsak dostatok dostojneho priestoru aj nosicov pre instalovanie celeho suboru vzoriek poskytlo sponzorsky Muzeum SNP v Banskej Bystrici od 19. oktobra az do konca kalendarneho roka. K vystave je vydany sprievodny informacny letacik so slovenskym a anglickym textom a vybranymi fotoreprodukciami, ktory graficky spracovali kolegovia vo v.o.s. ROVAX.
Hlavny usporiadatel vystavy - Slovenska agentura zivotneho prostredia so spoluorganizatormi zdoraznuju jej prvorady mier, a to vzbudzovanie zaujmu a zlepsovanie vztahu ludi voci prirode, v ktorej ziju, pracuju, hospodaria a zotavuju sa. Na jej dobrom stave, funkciach a zdrojoch sme vsetci existencne zavisli a musime sa naucit nazivat s nou bez konfliktov a rizik.
Ak po dodatocnej uprave bude vystava putovna, vybavena katalogom a nadobudne medzinarodny charakter, urcite tym prospeje aj vzajomnemu poznavaniu sa, partnerskemu spoluzitiu a tolerancii medzi obcanmi a narodmi Europy aj celeho sveta.
Pre uplnost treba pripomenut, ze dna 3. novembra 1995 bola v priestoroch Slovenskeho narodneho muzea v Bratislave otvorena paralelna vystava s titulom "Prirodne motivy na platidlach", kde su exponovane hlavne originaly minci a bankoviek v pocte do 800 poloziek. Cast z nich dokumentuje historicky vyvoj aplikacie tychto motivov aj na antickych minciach z dob az 500 rokov pred nasim letopoctom. Tie su zapozicane z muzealnych zbierok. Recentne a donedavna platne vzorky obeziva pochadzaju zvacsa zo sukromnych zbierok. K tejto vystave organizatori vydali pestry signalny plagat a brozurku so sprievodnym textom aj fotoreprodukciami casti vzoriek. Aj tato vystava je venovana zdorazneniu posolstva a cielov Roku ochrany europskej prirody.

RNDr. Jan Kleinert, CSc.


Osa - opelovac

Na balkone tretieho podlazia panelaku pestujem, ako mnohi z nas, rozne rastliny. Ozdobne, kvitnuce, ale aj take, ako pikantne "chilli" papricky. Donedavna som sa divil, ze sa z ich kvetov vyvijaju plody. Su samoopelive, alebo kto ich opeluje, ak nie ja?
Az ked som mal volny den a rastlinam som venoval viac pozornosti, naskytla sa mi odpoved na otazku. Na kvitnuce rastliny prilieta viac raz za den OSA (!). Nie ta najvsednejsia, ale OSA DRAVA (rod POLLISTES), ktora ma svoje "papierove" hniezdo priblizne vo velkosti broskyne kdesi nablizku.
Osa svedomite navstivila vsetky otvorene, hmyz cakajuce kvety rastlin, kde popri vylizani nektaru chlpatym celom prenasala aj zrnka pelu. Naviac sa vsak podujala "kontrolovat" aj kvetne stopky a byle rastlin a ked tam nasla vosky, hned ich likvidovala.
Taky postreh je zaujimavy aj pre rutinnych prirodovedcov, a to je dovod pre zmenu nazorov na ten znamy zltocierny, zihadlom vyzbrojeny blanokridly hmyz. Ten aj v nie prave pohostinnom prostredi panelakoveho sidliska (takzvana kulturna step) je dost prisposobivy, schopny prezit, dokonca zastupit vcely, ci cmeliakov a vykonat i cosi naviac - likvidovat vosky.
Osy - aspon cast z ich druhov - su teda nielen pozoruhodne, ale aj doslova uzitocne. Ubudaju tak dovdy hubit ich a pribudaju argumenty pre ich tolerovanie, ochranu, pozorovanie a v buducnosti azda aj cielavedome vyuzivanie.

- J. K. -


Ochrana obojzivelnikov

V poslednych desatrociach medzi najohrozenejsiu skupinu zivocichov patria obojzivelniky. Tato skupina zivocichov velmi utrpela najma vysusanim mokradi, cim im boli obmedzene moznosti ich rozmnozovania, a celkovou chemizaciou prostredia. Problematikou ochrany obojzivelnikov sa zaoberal medzinarodny seminar, ktory sa konal 1. - 2. decembra v Gbelanoch. Pre viac ako patdesiatich profesionalnych i amaterskych batrachologov zaoberajucich sa obojzivelnikmi a ich ochranou ho zorganizovali Ustredny vybor Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Ministerstvo zivotneho prostredia a Slovenska herpetologicka spolocnost.

Jeho cielom bolo informovat o sucasnom stave ohrozenia i ochrany obojzivelnikov na Slovensku a vymenit si skusenosti a prakticke poznatky z ich ochrany. O vyzname a postaveni obojzivelnikov v ekosystemoch hovoril doc. RNDr. Milan Kminiak, CSc. z Prirodovedeckej fakulty Univerzity Komenskeho v Bratislave. RNDr. Jan Kautman zo Slovenskeho narodneho muzea v Bratislave priblizil pritomnym sucasny stav poznania rozsirenia, bionomie a ekologie obojzivelnikov Slovenska. Ing. Peter Urban zo Slovenskej agentury zivotneho prostredia v Banskej Bystrici upozornil na sucasny stav ohrozenosti a pravnej ochrany obojzivelnikov na Slovensku. Problematikou ochrany obojzivelnikov v obdobi migracnych tahov sa zaoberal podpredseda Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny RNDr. Jozef Gregor. RNDr. Mojmir Vlasin z Agentury ochrany prirody a krajiny v Brne, RNDr. Vit Zavadil z Agentury ochrany prirody a krajiny v Prahe a Roman Rosinek z Hradca Kralove vystupili s prispevkom o specifickych metodach ochrany biotopov upravou menej vhodnych a budovanim novych biotopov.O inych negativach posobiacich na vyskyt, populacnu hustotu a dynamiku obojzivelnikov poukazal predseda Slovenskej herpetologickej spolocnosti Frantisek Divok, ktory poukazal na nutnost odstranovania prekazok pri migracii obojzivelnikov a roznych pasci, ktore dokazu likvidovat cele lokalne populacie a zdoraznil potrebu osvetovej prace medzi obyvatelstvom, aby nedochadzalo k samopasnemu zabijaniu obojzivelnikov ako i konzumacii skokanov skupinami obyvatelov v niektorych regionoch Slovenska. Doc. RNDr. Milan Kminiak, CSc. v svojom druhom prispevku oboznamil pritomnych s moznostami i problemami reintrodukcie obojzivelnikov. Ucastnikov seminara zaujalo tiez vystupenie Ing. Jiriho Halesa z Ceskeho svazu ochrancu prirody v Prahe o poverach, predsudkoch a ochrane herpetofauny. S koreferatmi k odprednasanym temam vystupili: RNDr. Blanka Lehotska s prispevkom o vysledkoch ochrany ropuch pocas jarnych migracii na Zeleznej studnicke v Bratislave, Juraj Lezovic z Prievidze s prispevkom o obnove mokradi v Hornonitrianskej kotline, Milan Oralek z CSOP vo Valasskom Mezirici s prispevkom o obnove mokradi na Valassku a ich ochrane formou vlastnictva, riaditel Hydrovrtu Frantisek Palka z Bratislavy poukazal na moznosti budovania podchodov pre obojzivelniky a o skusenostiach rakuskych ochrancov prirody s ochranou obojzivelnikov pocas migracie a budovanim podchodov pre nich v Rakusku hovorila Jana Bohdanova z 21. ZO SZOPK v Kosiciach. Ucastnici seminara navrhli v jeho zavere opatrenia na zlepsenie ochrany obojzivelnikov a miest ich rozmnozovania. Zbornik prednasok zo seminara bude sluzit zaroven aj ako prakticka prirucka pre ochranu tejto velmi ohrozenej a v prirode nenahraditelnej skupiny zivocichov.

Fero Divok


Moje stretnutia s Ing. Milanom Kapustom, CSc.

Este stale nemozem uverit tej smutnej skutocnosti, este stale nemozem uverit tym smutnym myslienkam, ktore som cital v Narodnej obrode zo dna 4. oktobra 1995, ze:
"17. septembra t.r. v Yellowstonskom parku v USA tragicky zahynul znamy ochranca prirody, vedec a ochranarsky funkcionar Milan Kapusta."

Bol som jednym z tej velkej rodiny priatelov Ing. Milana Kapustu, CSc., ktori sme ho poznali uz davnejsie a davnejsie sme spolu i spolupracovali. Moje prve stretnutie s nim zacalo od r. 1967 v case, ked som skusal svoje elevske roky na Vysokej skole lesnickej a drevarskej vo Zvolene. Vtedy uz bol Milan vo IV. rocniku tejto skolskej ustanovizne.
Po skonceni nasich studentskych povinnosti sa nase cesty rozisli, aby sa opat, po urcitom case stretli. V obdobi, ked som sa stal pracovnikom Ustredia statnej ochrany prirody, Spravy Chranenej krajinnej oblasti Horna Orava v Namestove, bol uz Milan Kapusta uznavanym a erudovanym ochrancom prirody, ktory - okrem svojej profesionalnej prace, ako riaditel Spravy CHKO Stiavnicke vrchy - velmi aktivne pracoval v dobrovolnej organizacii Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny.
Z tohoto obdobia si spominam na nasu exkurziu, ktoru sme uskutocnili spolu s mojimi vtedajsimi spolupracovnikmi z nasho pracoviska do CHKO Stiavnicke vrchy. Za jeden den sme obisli cele hranice tejto CHKO (jedneho z najvacsich velkoplosnych chranenych uzemi u nas) i vdaka tomu, ze sme mali pri sebe vyborneho znalca tohoto regionu v podobe jej riaditela. Od r. 1991 sme sa opat nestretavali casto, lebo Milan sa zacina intenzivnejsie venovat dobrovolnej ochrane prirody, ale hlavne vela cestuje. Ba, predsa sme sa od tych cias stretli. Raz len tak uchytkom v Dolnom Kubine, kde mi Milan spomenul, ze sa stava zastupcom Nadacie Global ReLeaf - nadacie so starostlivostou o zelen a rozsirovanie zelene a ze rozsiruje jej posobnost i na uzemie Slovenska. Az o nieco neskorsie som sa dozvedel, ze Ing. Milan Kapusta, CSc., je vlastne zakladatelom jej programu na Slovensku s nazvom "Zelene tradicie zivota".
Nase posledne stretnutie (kto by vtedy povedal, ze to bude skutocne posledne!) bolo v maji t.r., ked Nadacia Global ReLeaf financne zabezpecovala odbornu komisiu, ktora sa zisla v dnoch 24. - 25. maja 1995, za ucelom posudenia stavu lesnych porastov napadnutych premnozenym podkornym hmyzom a vysychanim stromov v Narodnej prirodnej rezervacii Babia hora. Pri rozlucke mi Milan ukazoval perfektne nafotene diaobrazky i z uzemia Oravy s poznamkou:
"Vidis, Jaro, to by si mohol vyuzit v ekologickej vychove". Vtedy som len lakonicky poznamenal, ze ja mam svoje, i ked nie tak kvalitne, ako tieto, ale svoje pouzivam najradsej. Neviem, preco som tak reagoval a dnes ma to mrzi este viac. Iste to bolo preto, ze kazdy autor, teda i fotograf - amater, najlepsie vie, co chcel tym - ktorym obrazkom povedat a dokaze to i svojmu auditoriu najlepsie interpretovat.
A este raz sme sa poculi. Bolo to v case, ked moji priami nadriadeni z predchadzajuceho pracoviska, z niekolko milionoveho rozpoctu organizacie nedokazali zabezpecit 10000 - 15000 Sk na osetrenie chranenej lipy rastucej v jednej obci na hornej Orave, vtedy, kedze som mal v naplni prace i tuto cinnost, obratil som sa telefonicky so ziadostou o moznost poskytnutia financnych prostriedkov na Nadaciu Global ReLeaf. Bola nedela vecer a Milan mi do telefonu povedal:
"Dobre, ze si mi zavolal. Zajtra by si ma uz nezastihol. Odlietam do USA zabezpecovat peniaze. Ale ozvi sa v oktobri".
Odisiel. Odisiel zabezpecovat financie v prospech slovenskej prirody. Odisiel, aby sa uz zivy nevratil. Prisla uz len ta smutna, a pre nas vsetkych nesmierne kruta sprava o jeho tragickom skone.
Milan, tazko sa pisu tieto riadky, lebo to maju byt slova na rozlucku. Na poslednu rozlucku. Za vsetkych Tvojich priatelov a znamych, za nasu krasnu slovensku prirodu, v prospech ktorej si tak vela vykonal a iste by si urobil i viacej, ako aj za seba, Ti chcem povedat to skromne slovo "dakujem". Nech su aspon utechou pre Tvojich najdrahsich pribuznych i pre nas, Tvojich priatelov, vysledky Tvojej svedomitej a zaslusnej prace. Bol si jeden z tych mala profesionalnych i dobrovolnych ochrancov prirody, ktori i v dnesnych, akoby prilis na svoje "ego" zameranych casoch, okrem svojej vedeckej a organizatorskej prace, pochopili, ze zalezitosti ochrany slovenskej prirody a celeho zivotneho prostredia, treba dostat i medzi najsirsiu verejnost, ze s vychovou ku kladnemu vztahu k prirode je potrebne zacat uz od utleho detstva. Ty si to uz dokazal u Tvojich deti, vsade tam, kde si prisiel, kde si posobil. To je ten najkrajsi pamatnik, ktory si po sebe zanechal.
Nech ostane navzdy v ucte Tvoja pamiatka, Milan!

Jaroslav Kocian


Vypalovanie slamy ohrozuje USES

Neustaly problem - vypalovanie travy - stariny - byval kritizovany vacsimou vtedy, ked sa stal pricinou poziaru. Boli to prava poziarnici, ktori v r. 1986 presadili zakaz vypalovania, konkretne par. 59, pism. e vyhlasok MVnutra CR, resp. SR c. 37, resp. 40/86 Zb., ktorymi sa realizuje zakon o protipoziarnej ochrane. Okrem ineho sa zakazuje vypalovanie porastov.
Zdalo sa, ze bude pokoj. Az do tohorocneho augusta som na vypalovanie stariny nenarazil. Potom, pri prechadzke na bicykli, konkretne v madarskom narodnom parku Aggtelek, prisla rana do hlavy. Najprv pohlad na vytahovanie auta znacky Skoda nakladakom z rybnika v narodnom parku, potom ma zastavil teply smradlavy prud vzduchu. Neveriac pozeram, hori slama v poli. Horia aj okolne remizky a rozptylena zelen. Ohorieva aj ovocna alej lemujuca cestu. Nikde nikto. Len lasicka a jej v patach mys vybiehaju z horiaceho pola rovno na cestu. Priamo pod kolesa auta.
Horiacu slamu na poliach, ci pole pachnuce spaleninou, po jej vypaleni som videl aj pri Bebrave, v Krupinskej a Cerovej vrchovine na Slovensku a na vychodnej Morave. Ochranari mi povedali, ze vypalovanie slamy na poliach sa rozmaha tiez v mnohych inych regionoch. Stazuju sa na to aj juhomoravski poziarnici. Vypaluje sa naviac casto bez dozoru. Najzdatnejsie si pocinaju majitelia drobnych policok, ale ani o vypalene obilne lany nie je nudza. Presne povedane, nevidel som nikoho, slama na poliach celkovo horela bez dozoru, dokonca aj na slovensko-madarskych hraniciach. Neraz horely aj stromy a kry v okoli. Mnohe dalsie boli uz ohorete ci mrtve.
O mnoho rozptylenej a cestnej zelene, protieroznych medzi a remiziek sme v minulosti prisli mnozstvom nedomyslenych pozemkovych uprav a melioracii. Uzemne systemy ekologickej stability krajiny sa podarilo zobrat pod ochranu az novymi zakonmi o ochrane prirody a krajiny. Ich obnova celkovo viazne. Obavam sa, ze bezohladna prax vypalovania slamy na poliach mnohe ohrozuje rovnako kruto ako minula prax pochybnych pozemkovych uprav a melioracii odvodnenim. Ak bude pokracovat, mozme rychle prist aj o tie zvysne.
Nezdalo sa, ze by sa niekto zodpovedny touto zhubnou a nezakonnou praxou zaoberal. Kde nie je zalobca, nie je ani sudca. A potom, vraj este nedoslo pri vypalovani slamy na poliach k ziadnemu velkemu poziaru a nikto pri tom nezhorel.

Ing. Jan Zeman, CSc.
Praha


k teme "Treti sektor v ohrozeni"

Bolo ako nebude

(k vystupeniu Romana Hofbauera na 9. schodzi Narodnej rady SR)

Vystupenie p. Hofbauera na 9. schodzi Narodnej rady Slovenskej republiky vyvolalo ohlas u verejnosti, ktora sa nas pyta: Naozaj na Slovensku existuje "desattisic pochybnych subjektov", ktore si hovoria neziskove organizacie?, Naozaj dostavaju miliony, o ktorych nikto nevie, odkiat a kam idu?, Naozaj neexistuje zakon, ktory by upravoval ich cinnost?, Naozaj?...
Ludia sa pytaju, odpovedzme im teda, ze na Slovensku naozaj je evidovanych okolo desattisic neziskovych organizacii, ze vsetky tieto organizacie spolu maju nejake miliony, ktore v priemere na jednu vsak znamenaju okolo 20 000,- Sk na celorocnu prevadzku, ze naozaj neexistuje jeden zakon, ktory by upravoval ich cinnost.
Ale ze mnozstvo neziskovych organizacii je zriadenych a funguje na zaklade viacerych zakonov, ze ich prijmy z brigadnickej cinnosti, ktoru vykonavaju clenovia vo svojom volnom case, podliehaju zdaneniu ako u sukromneho podnikatela, ze ak zo sponzorskeho prijmu ci daru sa organizacia rozhodne vytvorit pracovne miesto a zamestna cloveka, musi za neho z tychto financnych prostriedkov zaplatit vsetky druhy poistenia, t.j. 38 percent, ze kazda organizacia ma svoj statut ci stanovy a tymito sa riadi, ze... A ze su to prave neziskove organizacie, resp. ich zastupcovia, ktori uz niekolko rokov sa snazia presadit prijatie noveho zakona o neziskovych organizaciach. Zakona, ktory by tak, ako je to vo svete zvykom, zvyhodnil postavenie neziskovych organizacii oproti ziskovym, podnikatelskym aktivitam.
Navrh "Zasad zakona o neziskovych pravnickych osobach", ktory predlozilo Ministerstvo spravodlivosti, menovite Jozef Liscak, minister spravodlivosti SR, vsak takymto zakonom nie je.
Spracovali sme k tymto "Zasadam..." nase pripomienky, ktorych je samozrejme velmi vela, ale za vsetky aspon jedna. Citujem z navrhu: "Neziskove pravnicke osoby sa definuju ako pravnicke osoby, ktore vzniknu podla tohoto zakona s cielom poskytovat vseobecne prospesne sluzby alebo vykonavat vseobecne prospesnu cinnost". Kto a podla akych kriterii vymedzi pojem "vseobecne prospesna cinnost"? Je napriklad ochrana ziab, mapovanie vzacnych pavukov, ci kampan proti jadrovej elektrarni alebo proti MacDonaldovym rychlovykrmniam ludi verejnoprospesna? Mame kopec takych organizacii, ktore prave tuto cinnost vykonavaju a ich clenovia su presvedceni, ze robia dobru vec. Ale stat (zastupeny sudmi, ktore budu vykonavat registraciu organizacii) moze usudit, ze na pavukoch mu nezalezi a jadrovu elektraren chce, hoci by vsetci obyvatelia Slovenska od zvysenej radiacie svietili na zeleno. A tak nam sud povie: bohuzial...
Takto obmedzene moznosti vzniku neziskovych pravnickych osob z urovne ministerstva spravodlivosti su porusovanim Ustavy Slovenskej republiky, ktora zarucuje obyvatelom moznost slobodne bez obmedzenia sa zdruzovat podla vlastneho zaujmu.

Ela Stefanova


Pokus o kurz environmentalistiky

V SEV EMYS sme sa pokusili realizovat cosi na sposob letnych kurzov. Ako sa hovori, ze najkrajsie deti sa rodia v najvacsich bolestiach, tak verim, ze kurzy takehoto zamerania maju buducnost. Bezprostredne po skonceni experimentalneho kurzu sa s vami chcem podelit o uspechy aj neuspechy.
Myslienka robit letne pobyty so specializovanym zameranim uz dozrievala viac rokov, avsak takyto pobyt mal splnat viac poziadaviek. Chcela som, aby sa v lete dal priestor buducim padagogom a studentom, ktori chcu pracovat s detmi a mladezou. Pretoze viem, ze prilezitosti pre tychto mladych ludi je malo, a viem aj to, ze po skonceni VS prichadzaju do skol pedagogovia, co nemaju skusenosti z prace s detmi,
prostrednictvom znamych a priatelov na vysokych skolach som este v aprili rozoslala prihlasky za lektorov. Bola som prijemne prekvapena zaujmom studentov roznych vysokych skol. Z pedagogickej, ale aj prirodovedeckej a lesnickej. Pre lektorov bol v SEV EMYS pripravny vikendovy seminar. Prislo zo 12 studentov a zaujemcov. Tu vsak nastal prvy zadrhel. Ako im vysvetlit metodu svojej prace, filozofiu SEV EMYS a odovzdat trojrocne skusenosti bez toho, aby som potlacila ich tvorivost, osobnost a aby som ich vyprovokovala k vlastnej aktivite, k tomu aby si aktivne pripravovali program a zaroven ho spravili v sulade s filozofiou SEV EMYS. Bolo to narocnejsie ako som si myslela, pretoze studenti nikdy nemali pod svojimi rukami zivu, tvarnu clovecinu. V istej chvili sa mi zdalo, ze sa mi to podarilo, vytvorili sme fajn partiu, vladla na seminari dobra nalada, pohoda. To bol dobry zaklad.
Druhym cielom kurzu bolo zmapovanie okolitych spolocenstiev, zostavenie ekosystemovych plagatov s typickou faunou a florou tak, aby mohli sluzit ako pomocky pri vyuke deti pocas, uz standartnych, programov v SEV EMYS.
Dalsou poziadavkov na letny kurz bol vyber ucastnikov. Kurz mal byt urceny, povodne v dvoch turnusoch, ziakom 7.-8. rocnikov a studentom 1.-2. rocnikov strednych skol. Predpokladala som, ze ak maju v prvom rocniku SS predmet Zaklady ekologia, tak uz sa najdu medzi nimi studenti, u ktorych je zaujem o problemy zivotneho prostredia a ze zo ziakov zakladnych skol sa na kurz prihlasia deti, ktore sa pocas roka zapajali do roznych prirodovednych sutazi, olympiad, pripadne ziaci z kruzkov ekologia, ktorych je v okrese zo tri.
Este som si k tomu chcela overit, ci ludia, ktori nie su vegetariani, su ochotni tyzden sa stravovat bezmasitou stravou a pit bylinkove caje, ochutnat nove potraviny.
Celu pripravu sprevadzalo niekolko dost zavaznych problemov. Bolo by jednoduchsie celu akciu odvolat, vyhnut sa tak problemom, a odlozit pokus o kurz environmentalistiky na dalsie leto.
Kedze napokon bola tato myslienka financne podporena Dunajskym grantovych programom REC-u, zapojili sme do kurzu aj nasich clenov EMYS-akov. O vysledkoch Kurzu environmentalistiky bude spracovana publikacia.
Z pripravovanej publikacie aspon velmi strucne. Zmapovali sme faunu a floru troch spolocenstiev - lesne, mociarne a lucne spolocenstvo okolia SEV EMYS, ktore nam poodhalilo svoje tajomstva, objavili sme nove rozmery prirody. Na nasom Spevavom jazierku sa nam predstavil rybarik, buciacik, kudelnicky, vodna hydina, vrbovka chlpata, vrbica vrbolista, zabnik skorocelovy, vodnianka zabia, v lese to bol aron aj javor tatarsky, glezg a sokol mysiar, hrabavky, kunky, rosnicky a luka lieci svojou kazdou rastlinou. Ekosystemove plagaty uz kraslia steny v SEV EMYS, vyrobili sme niekolko uzitocnych pomocok pre dalsie programy.
Prezili sme tyzden pohody, bez akehokolvek konfliktu, lektori sa snazili vymyslat a udrziavat priatelsku, veselu atmosferu. Spolocne sme nasli metody, nove formy prace s -nast rocnou mladezou. Moje predpoklady o ucastnikoch mi vobec, ale vobec nevysli. Budem musiet patrat po pricinach. Potvrdil sa nam vsak poznatok, ze s environmentalnou vychovou sa neda zacinat so stredoskolskou mladezou, ze najprv treba prirodu vnimat ako nieco prijemne, detom ukazat pohodu a v prvom rade dosiahnut, aby prirodu a svoje okolie mali radi. Az potom mozeme servirovat poznatky. Osvedcil sa nam sposob po ekosystemoch a mnozstvo poznatkov, ktore je mozne v pohode absorbovat, je priblizne 50 rastlin, 20 vtakov, 20 drobnych zivocichov za tyzden.

Ako vyzeral program jedneho dna?
(Streda) - doobeda

  • terenny pobyt priblizne 5 hodin a tema Mociarne spolocenstvo
  • urcovanie rastlin, pozorovanie vtakov, urcovanie vodnych zivocichov, debaty o ekosysteme, rovnovahy v prirode
  • v tom aktivity na vnimanie, prezivanie, hry a modelove situacie zo zivota mociara
poobede
  • vyroba ekosystemoveho plagatu, malovanie, lepenie, praca s literaturou, opakovanie si poznatkov
  • debaty o globalnych problemoch mokradi, vysusovani mociarov, znecistovani vod, intenzivne polnohospodarstvo...
  • vecer - modelova hra "Ako zachranit spevave jazierko" (situacia - obec sa rozhodla predat pozemok bohatemu podnikatelovi, ten chce v jeho blizkosti vybudovat atraktivny hotel a my by sme stratili pristup k jazierku a stuplo by znecistenie okolitych mokradi)
V podobnom duchu sa niesli aj ostatne dni a temy. Uplne najtazsie vsak pre mna bolo dostat z lektorov ich schopnosti na povrch, aby vsetci dali zo seba pre dobry zdar akcie maximum a snad, aby objavili v sebe to, o com mozno ani netusili. Boli skutocne dobry tim, tolko tolerancie som uz pokope davno nevidela a ti lektori, co na poslednu chvilu svoju ucast odvolali, prisli o cennu skusenost. O tom vsetkom by sa dalo este vela pisat, a verim, ze si so zaujmom nase skusenosti precitate v publikacii - KURZ ENVIRONMENTALISTIKY.

Betty Mrskova


Skola straze prirody

Prijatim zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c.287/94 bola zriadena funkcia straze prirody, ktorej ulohou je sledovat dodrziavanie tohto zakona, vseobecne zavaznych pravnych predpisov, vydanych na jeho vykonanie, sledovat a zbierat udaje o stave prirody a krajiny, zistovat totoznost porusovatelov zakona a zabezpecit zaistenie dokazoveho materialu pri jeho poruseni.
Clen straze prirody ma znacne povinnosti i pravomoci, vyplyvajuce z uvedeneho zakona. Z tohoto dovodu je nutne, aby clenovia straze prirody boli na vykon takejto zodpovednej funkcie dobre pripraveni. Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny preto vypracoval projekt Skoly straze prirody. Projekt je uskutocneny pod zastitou Ministerstva zivotneho prostredia Slovenskej republiky a metodickym vedenim Slovenskej agentury zivotneho prostredia. V okrese Spisska Nova Ves maju clenovia SZOPK dlhodobe skusenosti s pripravou spravodajcov statnej ochrany prirody v minulosti. Preto prave v Spisskej Novej Vsi bola otvorena 11. novembra 1995, za pritomnosti zastupcov Ministerstva zivotneho prostredia SR RNDr. JUSKOVEJ Skola straze prirody. Otvorenia sa zucastnil riaditel Spravy Narodneho parku Ing. Peter HROMJAK, podpredseda Ustredneho vyboru Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny RNDr. Jozef GREGOR, Milan BARLOG za Okresny urad zivotneho prostredia, prednostka ObU ZP v Spisskej Novej Vsi Ing. Zuzana ZABORSKA, Ing. Pavol KUCHAREK za Lesny urad v Sp. Novej Vsi a RNDr. Pavol CHROMY za SAZP - pobocka Presov, pracovisko Sp. Nova Ves.
Cielom tejto skoly je vsestranne pripravit buducich clenov straze prirody na vykon ich funkcie, poskytnut im prehlad zakladnych pravnych noriem, o historii vyvoja a poznavania uzemia, prirodnych pomeroch, sucasnom vyuzivani uzemia a v praktickej casti ich pripravit na vykon sluzby v terene, sposob a metody prace s verejnostou i zaistovanie dokazoveho materialu pri poruseni zakona. Clenov straze menuje po uspesnom absolvovani skusok Okresny urad zivotneho prostredia v Spisskej Novej Vsi.

Fero Divok


Nadacia Navraty ku krajine

rozvija svoju cinnost od roku 1992. Jej aktivity smeruju ku kulturnemu a ekonomickemu oziveniu slovenskeho vidieka a krajiny. V snahe o znovunastolenie rovnovahy medzi mestom a vidiekom sa venuje podpore vidieckeho kulturneho turizmu, organickeho polnohospodarstva, ochrane ludovej architektury a inym kulturnym aktivitam zalozenym na celistvom pristupe ku cloveku a krajine.
Nadacia vyzdvihuje vyznam spoluprace. Preto vsetky aktivity vyvija v sucinnosti s regionmi. Znalost miesta a miestneho zivota poklada za zakladny kamen uspechu do buducna. Tak tomu bolo pri pracach na zachrane osady Kysuca vo Veporskych vrchoch. V gemerskej obci Brdarka projekt jej revitalizacie spaja miestnu iniciativu s profesionalitou odbornikov z mesta. Takto Nadacia, posobiaca v meste, hlada zdroje v krajine. Aj to je spolupraca.
Nadacia vyzdvihuje vyznam komunikacie. Preto v Bratislave zaviedla do kulturneho zivota tradiciu kazdomesacnych Vecerov autentickeho folkloru. Vdaka nim sa bratislavcania maju moznost stretavat s autentickou ludovou kulturou v podani muzikantov z celeho Slovenska. Nadacia je tiez organizatorom Bratislavskeho folklorneho festivalu. Aj takto sa stretava mestska a dedinska kultura. Aj to je komunikacia.
Nadacia vyzdvihuje vyznam rastu. Od zalozenia Samovzdelavacieho spolku ci ludovej hudby Muzicka sa vypracovala na uspesnu, efektivne pracujucu organizaciu, ktora sa nadalej dynamicky vyvija. Tak vidi Nadacia aj cestu Slovenska. Preto ponuka slovenskym obciam vypracovanie akcnych rozvojovych planov, preto vydanim Katalogu vidieckeho turizmu a rozpracovanim Informacneho systemu vidieckeho turizmu prinasa na vidiek s materialnymi hodnotami aj impulzy dalsieho rozvoja, preto v ramci projektu "Stredisko pre podporu iniciaticv pre miestny a oblastny rozvoj" pomaha miestnym iniciativam presadit sa v labyrinte institucii hlavneho mesta a umoznuje im kontakt na informacne a financne zdroje v Bratislave a v zahranici. Okruh jej spolupracovnikov a priaznivcov sa neustale rozsiruje. Aj to je rast.
Toto leto sme uskutocnili dve podujatia v terene:
Oprava salasa vo Vajskovskej doline.
Tento salas sa nachadza na uboci blizko turistickeho chodnik asi 500 m od Vajskovskeho vodopadu vo vyske asi 1100 m nad morom. Sluzil svojmu povodnemu ucelu do roku 1957, po smrti posledneho bacu ostal prazdny. V minulych rokoch bol salas vyuzivany turistami ako nudzova utulna v pripade zleho pocasia. Ked sme prisli do Vajskovskej doliny, zrub bol vo velmi zlom stave - strecha bola strhuta, tramy na stenach poposuvane a niektore boli sprachnivene. Pocas jedneho tyzdna, ktory tu stravila partia dobrovolnikov z Nadacie, do vysokej horskej polohy sme vyniesli stavebne drevo a sindle, zrekonstruovali sme hrubu stavbu (prehnite tramy sme vymenili) a postavili sme uplne novy krov a sindlovu strechu. Priebeh prac dobre dokumentuju prilozene fotografie.
V auguste sme v obci Brdarka v roznavskom okrese zorganizovali letne stretnutie Brdarka 95. Prisli sme tam s cielom pomoct dedine. Spolocny dlhodoby plan je z tejto obce vytvorit stredisko vidieckeho ekoturizmu. Podujatia hodnotime velmi kladne.tretnutia sa zucastnilo asi sto ludi zo Slovenska, z celej Europy i zo zamoria. Pocas dvoch tyzdnov tu brigadnici pracovali na rekonstrukcii pamiatkoveho kostolika, stavali drevenu besiedku pri prameni, pomahali pri rekonstrukcii starych domov. Sucastou programu bola aj skola starych remesiel a ludovych zvykov. Zaujemcovia sa mali moznost naucit pliest prutene kose, vyrabat keramiku z hliny, vyrabat stiepane sindle, naucit sa slovenske ludove tance a piesne. Stretnutie Brdarka 95 malo velku medialnu odozvu. Ako najvacsie pozitivum pocitujeme vrele prijatie miestnych obyvatelov a ich neustalu pomoc pri beho akcie.

Nadaciu Navraty ku krajine doteraz podporili:

  • nadacia Environmental Partnership for Central Europe,
  • Nadacia pre podporu obcianskych aktivit,
  • statny fond kultury Pro Slovakia,
  • nadacia Regional Environmental Center,
  • Matica Slovenska,
  • Narodne osvetove centrum,
  • Folklorna unia Slovenska
  • Komisia Europskej unie a
  • sympatizanti z radov podnikatelov a sukromnych osob.
Adresa nadacie:
Nadacia Navraty ku krajine
Medena 13
811 02 Bratislava
tel./fax: 07/533 22 45

Rasto Popovic
Peter Smizansky


Clean up the world - Vycistime svet 1995

Pod heslom "Clean up the world - Vycistime svet" sa pocas 3. septembroveho vikendu (15. - 17. 9. 1995) uskutocnil uz treti rocnik medzinarodnej ekologickej aktivity, ktorej koordinatorom je organizacia CLEAN UP AUSTRALIA so sidlom v Sydney v spolupraci s organizaciou UNEP. Cielom akcie bolo obratit medzinarodnu pozornost na obrovske mnozstvo odpadkov zatazujucich nasu planetu.
V ramci daneho projektu dobrovolnici na celom svete uskutocnuju aktivity zamerane na zlepsenie ich zivotneho prostredia v obci ci v meste, ako napr. cistenie verejnych priestranstiev, separovanie odpadkov, vysadba zelene a pod.
Pritom tato akcia presahuje vsetky hranice a ideologie - ludia su inspirovani myslienkou, ze mnoho inych ludi robi podobne aktivity komplexne.
V roku 1995 sa uz k projektu prihlasilo 104 zemi, medzi ktorymi nechyba ani Slovensko. Rolu koordinatora prevzala medzinarodna organizacia pre environmentalnu vychovu - GREENWAY.
Aj mestska cast hl. mesta SR - Devinska Nova Ves sa prostrednictvom Miestneho uradu (oddelenie vystavby a ZP) pripojila v tomto roku k danej aktivite s cielom vzbudit vacsi zaujem miestnych obyvatelov, skol i podnikov o svoje komunalne prostredie.
MC Devinska Nova Ves je obkolesena krasnou prirodnou sceneriou, ktoru tvori pohorie Malych Karpat a rieka Morava.
Rusivymi momentami v danom prostredi je casty vyskyt tzv. ciernych skladok odpadov, ktore produkuju najma miestni obyvatelia. V snahe riesit tieto negativa sme v ramci akcie Clean up za pomoci sponzorov O.L.O. a.s. a Zberne suroviny s.p., ktori pristavili kontajnery na vyseparovany odpad, dali obyvatelom DNV moznost zbavit sa nepotrebnych veci legalnym sposobom (papier, sklo, kovovy srot, textil i velkoobjemovy odpad zmiesany). Zber sa konal dna 16. a 17. 9. 1995 a mal dobry ohlas.
Mimovladna organizacia SZOPK zorganizovala dna 16. 9. kosenie a cistenie chraneneho uzemia Podhorske, ktoreho sa zucastnilo 15 dobrovolnikov. Kosci vykosili a pohrabali cast luky, kde travnaty porast ohrozuje chranene druhy kveteny. Deti zo ZS Bukovcana 1 vyzbierali odpad (cca 10 vriec).
Dom kultury ISTRA-CENTRUM v DNV zorganizoval na zakladnych skolach sutaz o najkrajsi vykres s temou "Vycistime svet". Vykresy boli vystavene vo vstupnom vestibule IC a deti si vybrali vitazov. Ti boli odmeneni volnou vstupenkou na koncert M. Pastekovej a Home Girls, ktory sa uskutocnil 17. 9. v IC v ramci zakoncenia Clean up vikendu.
V dnoch 28. a 29. 9. 1995 sa v Bratislave uskutocnilo III. medzinarodne kolokvium o komunalnych odpadkoch so zameranim na separovany zber (organizatori: OLO a.s. a MEVAKO s.r.o.), kde vystupila s diskusnym prispevkom spoluorganizatorka CUW v DNV Martina Kurthyova z MVO SOVS - zapad. Pritomnych oboznamila s aktivitami v DNV v ramci projektu CUW, podakovala OLO a.s za sponzorstvo a priblizila proces environmentalnej vyuky v materskej skolke M. Marecka 16 v DNV. Napokon rozdala pritomnym brozurku "Ako sa nezasypat odpadkami", ktoru spracovala v ramci ENCY 95 a CUW (vydal MU DNV).
V dnoch 9. - 13. 10. 1995 sa v priestoroch Kulturneho domu IC v ramci ENCY 1995 a "Clean up" prezentovala putovna vystava "Slnecna energia - Fotovoltaika" (ponuka Fondu pre alternativne energie pri UV SZOPK) - o vyuziti alternativnych zdrojov energie, najma slnecnej. Vystavu si pozreli ziaci 2. stupna 3 zakladnych skol DNV, ziaci obchodnej akademie a strojarskeho ucilista v MC DNV, i niektori miestni obyvatelia. K vystave vydal MU DNV brozuru "Ako usetrit doma a hned", ktora sa na vystave rozdavala navstevnikom.
Koncom oktobra sa planovalo cistenie chraneneho uzemia nivy rieky Moravy od suchych stromov (SOVS - zapad, ziaci OA).
Kulturny dom - ISTRA CENTRUM dal zhotovit videozaznam z jednotlivych akcii CUW, ktory bude ulozeny v kniznici IC a na MU.

Katarina Zlochova


Odpad a hracky

Minimalizovat odpad sa da vselijako. Avsak prvym predpokladom toho, aby sme to zacali robit je, aby sme sa zamysleli nad obsahom nasich popolnic. Podla nasich sledovani 4 priemernych domacnosti 80 percent smetia tvoria obaly a obalceky: flase, sacky, tegliky, tuby, baliaci papier, nadobky, krabicky, plechovky, tetrapaky... Zvysok byva ostatny odpad, najcastejsie biologicky. Ale su tu i dalsie zaujimave komponenty, veci, ktore dosluzili a stali sa zbytocnymi: stare papuce, handry, monoclanok, stare lieky a mnoho predmetov z domacnosti.
Je pravdou, ze my - ochranari sme si vzali na paskal obaly. Je ich vela a su z roznych materialov, mnohe sa daju recyklovat, vratit, spalit, ine len ulozit na skladku. Aby sa znizil pocet neznicitelnych obalov je potrebna kampan za pouzivanie vratnych alebo plne recyklovanych obalov. Aj s biologickym materialom si vieme poradit v kompostarni. Co vsak ten ostatny?
Tu mi prichodi zacat z ineho sudku. Iste obcas zabludite do hrackarne, popast zrak na kriklavom umelohmotnom svete urcenom pre nase deti. Verne makety aut, babik aj s domcekmi a vybavou, naradie, hry, stavebnice. Mozno sa vam stalo to co mne: Hracku som synovi kupila. Ked ju zobral do svojich malych ruciciek, o chvilu zostala z hracky kopa suciastok, co nesli zlozit spat, lebo mali polamane "cudliky", t.j. plasticke palicky ci vybezky, ktore zapadali do dierok a to malo drzat hracku pokope. Alebo sa vam mozno stalo, ze ste kupili stavebnicu - male lego, z ktorej sa malo dat zlozit cosi. Stavebnica mala vsak len malu vadu - diely do seba bud nezapadali, alebo jednoducho nedrzali pokope. A co - musi drzat? Odpoved predavacke dal moj syn: ked sa vytvorene legove auticko rozpadavalo, smaril ho do kuta na zem a rozplakal sa. Obcas sa stane, ze sa na hracku stupi, sadne, alebo jednoducho spadne na zem a rozbije sa. Vo vsetkych pripadoch sa hracka meni na odpad. Obycajne plasticky, nerecyklovatelny. Pri mnozstvach hraciek v obchodoch i domacnostiach, nie su tieto nezanedbatelne. Je to cosi, co by nemuselo byt, keby... A tu si kladieme otazku: naozaj musia byt vsetky hracky z plastov?
V sucasnosti, po otvoreni sa svetu, zacali k nam prudit produkty zapadneho sveta: jednorazove predmety, rychle obcerstvenie, umelohmotne flase, tetrapaky, barbiny, lega, brakova americka literatura a filmy (disneyovske), podisneycovanie detskeho sveta, tovar z bazarov a azijskych vyrobnych liniek, eroticke kazety, kokain a podobne. Zapadna konzumna spolocnost natiahla chapadla a zacala si z nas robit odbytisko a smetisko.
Nase deti sme zacali balit do jednorazovych plienok, ktore neprepustaju vlhkost oproti bavlnenym plienkam, no v dalsej reklame na vylepsene jednorazove plienky sa dozvieme, ze - ajha, tie povodne predsa len prepustali... Dalej obliekame nase deti do azijskych siat, ktore su tiez takmer jednorazove (po prve opranie), kupujeme im drahe a tiez skoro jednorazove hracky, ktore sa rozsypu pri prvej hre, ba v mnohych pripadoch sa potvrdila ich toxicita. Okrem toho treba pomysliet na fabriky a technologie potrebne na vyrobu plastovych hraciek a ich podiel na znecisteni vody, vzduchu, pody...
A tak nas napadlo skusit vratit detom hracky z prirodnych materialov. Deti ich maju rady, to castokrat len nas vkus im vnucuje plasikovy svet, ktory nedava moznost rozvijat fantaziu. Dieta sa zahra s kamienkami, drievkami, suskami ci gastanmi rovnako dobre ako s legom, ovela radsej ma strapatu babiku z textilu, ktoru si moze pritisknut k licku bez obav, ze ho pichne plastikova sucast babiky, napr. ostra ruka barbiny. Nechceme tu nabadat rodicov, aby pozahadzovali hracky detom a dali im na hranie kamene ci haluzky. Chceme upozornit na to, ze nasi vyrobcovia vyrabaju prekrasne drevene hracky. Zial, vacsinou idu na vyvoz. Sortiment drevenych hraciek u nas je bohaty, od malickych zvieratiek - skladaciek, cez tradicne koniky, voziky, kocky, domceky, zvieratka, babiky, az po drevene stavebnice, lega ci makety domcekov vysoke az vyse metra, s kompletne zariadenymi izbami, ci dreveny mlyn alebo hrad. Ako som uz uviedla, tieto hracky sa u nas predavaju malo: jednak nasi zakaznici siahaju radsej po dovoze, aj ked je gycovity, casto i nebezpecny a toxicky, ale je z dovozu a mat taku hracku je vecou prestize. Prestize rodica, prirodzene. Naopak na "zapade", ako zvykneme volat obdivovany svet zahranicia, je vecou prestize mat drevene hracky. A preto sa stalo, ze nasi vyrobcovia robia ceny hraciek nie pre nasho spotrebitela, ale pre zahranicie. Zial stretli sme sa tu i s postojom - ze ako zakaznici sme boli pre nich nezaujimavi - ved aj tak nemame peniaze a zakazka za par tisic nasich korun je v porovnani so zahranicnym odberatelom len kvapka v mori. I na vystave hraciek Intertoys v Trencine sme mali moznost sa o tom presvedcit: hlavne ceny ziskali dve firmy, z Kremnice a Povazskej Bystrice, za drevene hracky. Tieto firmy vsak produkuju pre zahranicie. A tak su nase deti ochudobnene o zazitok z kvalitnej ucelnej hracky. Tie mozu vidiet maximalne na vystave. Ale netreba zufat. Slovaci maju sikovne ruky. Otec mojej priatelky vystruhal pre dceru domcek z dreva - kedze nemali na ten od Matella. Mal rovnaky, ak nie vacsi uspech. Len to chce trochu zrucnosti a fantazie. A snad sa drevene hracky casom objavia i na jarmokoch ci predajniach. Predpokladom je vsak dopyt zakaznika. Ak ich nebudeme od vyrobcov ziadat, naveky zostaneme odkazani na pasovane smejdy z Azie, ci drahe znackove hracky.
No a na zaver argument pre tych, ktori maju obavy o nase lesy. Drevene hracky sa robia z odpadoveho dreva. Vyrobca hraciek ma totiz obycajne svoju hlavnu cinnost vyrobu nabytku, okien, ci stolarstvo.
A tak sa vazeni rodicia poobzerajte po detskej izbe a hrackach, ktore maju vase deti. Drevena hracka rozvija esteticke citenie deti, sprostredkuva priamy kontakt s prirodnym materialom. V dreve je skryty odkaz ziveho stromu, jeho vona, jeho energia. A je to i kus nasej tradicie a minulosti, ked sme prezivali stastne detstvo s drevenym konikom, kockami a textilnou babikou. Neochudobnujeme o cosi nase deti?

Luba Kristofova


POST-DOBRISSKY PROCES A JEHO LOKALNE A GLOBALNE SUVISLOSTI

Paneuropska konferencia ministrov ZP v Sofii 23.-25.10.1995 a sprievodne akcie: Green East-West Dialogue europskych stran Zelenych a Paralelna konferencia mimovladnych organizacii: Environment for Europe

"Kto vazne nepremysla o vzdialenom, bude zdeseny blizkym"

Konfucius (551-479 pr.Kr)

Seria vrcholovych stretnuti predstavitelov statov Europy a sveta, hladajucich riesenia ako spolocne celit globalnym hrozbam zivotnemu prostrediu, zacala vlastne skor, r.1990 v norskom Bergene. Ale prvy konstruktivny impulz vysiel od velkeho priatela Slovenska, Josefa Vavrouska, na nim zorganizovanej konferencii ministrov zivotneho prostredia v Dobrisi v juni 1991. Odvtedy sa ujasnuju predstavy trvale-udrzatelnej Europy vytvorenej pomocou Environmentalneho Planu pre Europu.
Impulz z Dobrisa vyustil na navaznej Celoeuropskej konferencii ministrov zivotneho prostredia konanej v aprili 1993 v svajciarskom Luzerne v jej najdolezitejsom dokumente: "Environmentalny akcny program pre Strednu a Vychodnu Europu" a v zavazku narodnych vlad tejto casti Europy vypracovat a realizovat vlastne "Narodne environmentalne akcne plany".
Pri znamom nedostatku financnych zdrojov krajin SaV Europy potrebnych na radikalne zmeny v zivotnom prostredi, ktore by urychlili smerovanie k trvale-udrzatelnemu rozvoju spolocenstiev krajiny, je doporucene tvorit plan uskutocnovania postupnych krokov podla 3 zakladnych kriterii vyberu priorit:

  • riziko pre zdravie ludi,
  • strata produktivity sposobena poskodenim, alebo znicenim prirodnych zdrojov,
  • hrozba nevratnych skod na biodiverzite.
Trvalu udrzatelnost nasich, i tych najlepsie mienenych, aktivit zaruci len rozhodovanie, pri ktorom neopomenutelne zvazujeme sucasne vsetky tri ohlady:
  • ekonomicku rentabilitu,
  • socialne suvislosti,
  • dopady na zivotne prostredie.
Presne tak je mieneny zakladny ciel Vladou SR i NR SR schvaleneho vychodiskoveho dokumentu: "Strategia, zasady a priority statnej environmentalnej politiky SR", ktorym je splynutie socialnoekonomickych a environmentalnych zaujmov so siroko uplatnovanou filozofiou trvale-udrzatelneho rozvoja a zivota.
Zaladnym predpokladom uskutocnitelnosti planovanych zmien v zivote spolocenstiev je siroka diskusia s verejnostou pri priprave a realizacii planov, ako aj presun miesta rozhodovania co najblizsie k miestu uskutocnenia zmien. Inymi slovami: demokratizacia pravneho statu decentralizaciou moci, transparentnost a ucast verejnosti su klucovymi prvkami trvalo udrzatelnej spolocnosti.

Aka je realita?

Paneuropska konferencia ministrov zivotneho prostredia v Sofii mala na programe dvoch dni jednania nasledovne otazky:
  1. financne problemy ochrany zivotneho prostredia (ZP)
  2. Okruhly stol o zodpovednosti podnikatelov pri ochrane ZP
  3. Environmentalny program pre Europu
  4. Strategia zachovania biodiverzity a krajiny
  5. zasady pristupu k informaciam.
ad 1: Je dobre, ze pozvanych 55 delegacii ministerstiev ZP zacalo s "najhorucejsim zemiakom" vsetkych doterajsich konferencii - peniazmi. Ved napriek americkym viceprezidentom Al. Gorem prednesenej vizii o "Ekomarshallovom Plane" financnej pomoci Zapadu k ochrane a tvorbe ZP v postsocialistickych statoch, ktore nou podmienuju akekolvek aktivity v prospech ZP, nic sa v tomto smere nedeje: len slova, plany a znovu dalsie slova. Zapadna verejnost v mnohych diskusiach prejavuje nepochopenie usiliu svojich vlad davat peniaze na zlepsenia ZP na Vychode - ani formou Joint Implementation. Tak to odznelo na Zelenom East-West dialogu z ust zelenej poslankyne v holandskom parlamente Marijky Voos.
Hoci: "Nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou", poucuje nas oddavna apostol Jan (1Jn3,16-18).
ad 2: V case transformacie spolocnosti vzrasta agresivita investorov i radovych obcanov voci ZP. V pravnom state sa ich spravanie da uregulovat zakonmi, ktore platia pre vsetkych, bez rozdielu prislusnosti, ci sympatii k jednotlivym politickym zoskupeniam. Predstavitel fy MAPAM z Kosic, pokutovany za aktivity v nesulade so zakonom nielen na Jahodnej pri Kosiciach, nema cas ani peniaze na zaplatenie sankcii vo vyske temer 3 mil. Sk za porusenie stavebneho zakona a inych predpisov na ochranu ZP, polnohospodarskeho a lesneho podneho fondu (pocas rozsiahlych terennych uprav, vyrubov lesa a stavieb bez stavebneho povolenia) pri vystavbe predobrazu tatranskych ZOH na Plejsoch od septembra 1992, ale pritom si nasiel cas - i peniaze - na poobedovanie s panom premierom pocas navstevy vlady v okr. Sp.N.Ves 20.10.95.
Po takomto stolovani je Okruhly stol len stratou casu, ak nie fraskou...
ad 3: Environmentalny plan pre Europu by mal byt detailny plan ako dosiahnut trvalu udrzatelnost v Europe za dobu zivota jednej ludskej generacie, teda asi do roku 2010. Trvale-udrzatelnu Europu dosiahneme realizaciou Narodnych environmentalnych akcnych planov (NEAP) vsetkych statov Europy. Taketo programy vsak dosial prijali len Svedsko a Holandsko, Nemecko ho nebude mat ani do r. 1999. Ako zhodne konstatovali vsetci zastupcovia mimovladnych ochranarskych organizacii, vsade tam, kde sa pripravuju NEAPy, plati, ze su robene v tajnosti, bez ucasti verejnosti, a tym je tento proces velmi pomaly a neucinny. Ponuky mimovladnych organizacii k spolupraci su vypocute s velkou nevolou. Proces pripravy (nehovorme este o realizacii) NEAPov je "prisudeny" ministerstvam ZP, ktorych ministri nedokazu presvedcit svoje vlady, ze ide o vec nielen vserezortnu, ale dokonca aj celonarodnu. Strach z diskusie s verejnostou mozno znamena, ze aj nechcu. Zda sa, ze v krajinach SaV Europy by presun rozhodovania a kompetencii z centra k spolocenstvam obcanov bol mozny az ked by vsetci boli v jednej, momentalne vladnucej, strane. Ale to uz tu raz bolo...
ad 4: Paneuropska strategia ochrany biodiverzity a krajiny, ako sucast zabezpecenia trvalej udrzatelnosti zivota na Zemi, bude fungovat len vtedy, ak sa tato ochrana stane najvyssou prioritou v narodnych statoch. Dosial vsak vidiet pravy opak: pod kepienkom narodnych zaujmov (proti ktorym je veru tazko argumentovat ochranarom a Zelenym) sa schovavaju vacsinou kratkozrake, ale zato nasledkami dalekosiahle, koristnicke zaujmy.
Ci uz ide o zaujmy vplyvnej "sportovej" lobby - vid hlasy o zviditelnovani Slovenska pri snahach obetovat uz 2 narodne parky predstave o olympijskom impulze turistickemu boomu do Tatier - hoci len 50 km odtial a obojsmerne uz mame az dve lokality zaznamenane ako svetove turisticke atraktivity v podobe zapisu Krajinneho celku okolia Spisskeho hradu na Spisi a Vlkolinca na Liptove do Zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO - na programy starostlivosti o ne vsak nie su peniaze.
Alebo na centralnej urovni este vplyvnejsej "betonarskej" lobby - za peniaze z nasich dani mozgy verejnosti premyvajucej a "iniciativne", bez vedomia miestej statnej spravy, vyrabajucej uzemne plany pre uzemia "narodnych zaujmov" (vid: UPN-VUC vodneho diela Tichy potok). Tieto si navyse poistuje uzneseniami vlady /vid napr.: Uzn.Vlady SR c.263/92 o docasnom nevyuzivani existujucej VN Domasa na vodarenske ucely a pokracovani prac v smere vystavby novej VN Tichy potok alebo Uzn.Vlady SR c.547/95 o zapocati prac riesiacich nezamestnanost okr.Sp.N.Ves - este len formou studie - na vystavbe odberovej vodarenskej stolne popod udolia Bieleho potoka a Lesnice v NP Slovensky raj). Potom uz ide stavat dalsie nezmyselne vodarenske nadrze - napr. VN Garajky v NAPANTe s vodovodnym privodom subeznym s jestvujucim "suchovodom" z Liptovskej Teplicky pre zasobovanie vododeficitneho okr.Sp.N.Ves, z ktoreho sa ma brat voda pre Presov, Kosice az mozno Vranov... Tu uz neide len o obycajny nesulad s principmi trvalej udrzatelnosti aj mladej Slovenskej republiky alebo nesulad s deklarovanym "Splynutim...", tu ide o ine "fazulky": o buduce monopolne ovladanie jednotlivych regionov Slovenska nekontrolujucich vlastne, hoc i vodne, zdroje. Vysledkom bude cim dalej, tym vacsia strata slovenskej nezavislosti a sebestacnosti, a tym postupne upevnovanie kolonialneho a tretosvetoveho postavenia nasej vlasti.
ad 5: Pristup k objektivnym, vcasnym a vsestrannym informaciam (nielen o ZP), tak ako aj sloboda diskusie o nich a respektovanie vysledku prava rozhodovania sa na ich zaklade, su zakladnymi podmienkami trvalej udrzatelnosti demokracie v kazdom pravnom state. Nase sucasne vzory - USA a EU - uz prijali zakonne normy upravujuce zabezpecenie slobody pristupu k environmentalnym informaciam: v USA uz v r.1966 prijaty Freedom of Information Act 5.U.S.C. Sec.552, Rada ministrov ZP v Europskom spolocenstve v juni 1990 vydala Smernicu o slobode pristupu k informaciam o ZP c.90/313/EEC, ktoru uz prijalo 7 z 12 clenskych statov (v Nemecku, Taliansku, Grecku, Portugalsku a Spanielsku su v procese prijmania Smernice).

Ako je to u nas?

Clanok 45 Ustavy SR sice deklaruje pravo na vcasne a uplne informacie o ZP (podobne ako cl.55 principy socialne a ekologicky orientovaneho trhoveho hospodarstva SR...) ale navazne zakonne normy upravujuce realizaciu tychto prav dosial nie su.
Potom niet divu, ze informacie o havariach - v zaujme ziskov - sa ututlavaju i za cenu ludskych zivotov, tak ako to bolo v pripade "vlajkovej lode slovenskej ekonomiky": VSZ Kosice. Kto nam zaruci, ze sa to nezopakuje i vtedy, ked vzniknu trhliny na nasich dalsich "lodiach" v JE Jaslovske Bohunice alebo Mochovce, ktore maju technologiu (podobne ako VSZ - kde su pracovne urazy na dennom poriadku) tiez sovietskej proveniencie? Skutocnost, ze doteraz nevyslo na svetlo Bozie zhodnotenie poruchy na Gabcikovskych vratach v dosledku nepredpokladaneho dynamickeho zatazenia pri havarii Zernogradu tieto obavy len posilnuje...
Zakon NR SR c.127/94 Z.z. O posudzovani vplyvov na ZP upravuje postup verejneho posudzovania dopadov investicnych zamerov na ZP. Ak argumenty investora su nepresvedcive (v pripade planovanej VN Tichy potok mala Vodohospodarska vystavba, s.p. zriadene az dve informacne strediska - jedno z nich v Levoci) a obcania dotknutych obci sa v platnych referendach vyslovia jednoznacne proti zamerom ohrozujucich trvale-udrzatelny rozvoj svojich obci, nastupuje priamy natlak. Tak asi si mozno vysvetlit ohlasenu spolocnu navstevu riaditela spominaneho podniku p. Ing. Juliusa Bindera, predsednicky Vyboru NR SR pre ZP doc. Lazarovej a ministra ZP SR Ing. Jozefa Zlochu pocas vyjazdu vlady do okr. Sp.N.Ves niekolko dni pred Sofijskym summitom. Ucast najvyssieho predstavitela Ministerstva ZP v tejto zostave pred zverejnenim Zaverecneho stanoviska navyse spochybnuje doveryhodnost procesnosti spominaneho zakona, ktory ma v kompetencii prave MZP, tak ako aj legislativnu sposobilost pani predsednicky Vyboru NR SR.
Sofijska konferencia ministrov ZP bola zatienena oslavami 50. vyrocia zalozenia OSN v americkom New Yorku. Snad i tym je mozne vysvetlit informacne vakuum panujuce okolo priebehu a zaverov konferencie. Avsak v 15-clennej polskej delegacii chybali novinari vraj kvoli nedostatku financii na polskom ministerstve ZP. Ako to bolo v nasej oficialnej delegacii?

Dusan Bevilaqua
ucastnik sprievodnych akcii za SZS a STUZ/SZOPK


JE LEPSIE SADAT SI NA PODPILENY KONAR ?

Tak mesto ako aj okres Spisska Nova Ves sa navyhli nepriaznivym celosvetovym zmenam ohrozujucim trvale-udrzatelny rozvoj a zivot na Zemi.
Prva globalna zmena - vycerpanost tradicnych surovinovych a energetickych zdrojov pre tradicne podnikatelske odvetvia - sa prejavila vysokou mierou nezamestnanosti v dosledku nekoncepcneho a urychleneho utlmu spisskeho rudneho banictva.
Dalsie odvetvie, polnohospodarstvo, zamestavajuce cca 10 % praceschopneho obyvatelstva okresu, operujuce v zhorsenych klimatickych a podnych podmienkach podhorskeho a horskeho pasma, je ohrozene dlhorocnym posobenim emisii na kvalitu pody a jej produktov - najma prave z tychto prvotnych hospodarskych odvetvi.
V podobnom strese su i nase lesy. Okres je 55,8 %-nou vymerou lesneho podneho fondu (LPF) nad celoslovenskym priemerom (40,6 %) - v Hnileckej doline dosahujeme 70 % podielom LPF dokonca uroven zaciatku civilizacie. Chrbtami juznych pohori okresu sa tiahne hlavne klimaticke rozhranie Slovenska a hranica hlavneho arealu jedle rozdelujuce europske bukove uzemie na chladnovlhkomilnejsiu jedlovu a teplomilnu bezjedlovu varietu. Ihlicnanom sa lepsie dari na severnych svahoch a chladnejsich, vlhkych udoliach.
Vymera lesneho podneho fondu nevravi o kvalite a mnozstve lesnej hmoty na nom. Suhra:
  • dlhodobych regionalnych environmentalnych zatazi antropogenneho povodu najma v zatazenom uzemi Stredny Spis
  • globalnych vplyvov (kysle a metaloionove dazde z dialkovych prenosov imisii, oteplovanie atmosfery, narast poctu nicivych veternych smrsti),
  • vlahovy deficit a vodna erozia, ako aj
  • sposob hospodarenia orientovany na exploataciu rychlorastucich nepovodnych, na nedostatok vlahy citlivych smrekovych monokultur,
priviedli lesy Spisa do fyzikalno-chemickeho stresu prejavujuceho sa v znizenej odolnosti voci biologickym skodcom a abiotickym vplyvom. Uloha dnesnych dni je pomoct lesom investiciami do obnovy ich prirodzenej skladby. V nasledujucom obdobi nemozeme ocakavat vysoke ekonomicke zisky z lesneho a drevospracujuceho hospodarstva.
Pri hladani dalsich rozvojovych zdrojov okresu uplne prirodzene vyrazne vynikne potencial prirodne-krajinarskych a kulturno-historickych atraktivit nielen okresu, ale i celeho Spisa pre celosvetove najperspektivnejsie a najdynamickejsie sa rozvijajuce podnikatelske odvetvie - cestovny ruch. Svedci o tom napr. i vyvoj v devizovych prijmoch z aktivneho cestovneho ruchu urovnou sluzieb a ludskych zdrojmi uplne nepripravenej SR:

rok 1992 1993 1994
deviz. prijem (mil. USD) 213 390 568
podiel na HDP (%) 2,2 3,6 4,6

Najvacsi tlak na zivotne prostredie pri podnikani v cestovnom ruchu je orientovany dlhodobo do chranenych uzemi, najma narodnych parkov. Prave tam, kde prekrocenie miery unosnosti (ktoremu napomahaju okrem globalnych, regionalnych a lokalnych zatazi i vlastnici nehnutelnosti v nich a vandali) moze znamenat zrutenie krehkej rovnovahy vzacnych ekosystemov v nich, na ochranu ktorych boli tieto chranene uzemia vyhlasene.
Predstava o nastartovani rychlych ziskov z turistiky, zhmotnena v projektoch lyziarskych stredisk pre ZOH v TANAPe a NAPANTe, sa preniesla spod Tatier i do nasho okresu: najprv do Krompach (vid skody na Plejsoch), teraz i do Spisskej Novej Vsi.
Zamer, vypracovany pracovnikmi Okresneho uradu v Sp.N.Vsi, vybudovat sportovy areal za mests.castou Novoveska Huta - Rybniky v ochrannom pasme NP Slovensky raj a v zbernom i ochrannom pasme vyznamnych vodnych zdrojov pre mesto s taziskovou lyziarskou tratou (sirky 100 m a dlzky 3,2 km) a startom na severnych svahoch pripravovanej prirodnej rezervacie Knola z Murana v nadmorskej vyske 1260 m., predpoklada:

  • vyrub cca 30 ha zachovaleho povodneho ihlicnateho lesa pre samotnu trat (odhad celkove 5O ha na celkovy zamer vystavby aj bezeckych trati s biatlonovou strelnicou a sankarskej drahy a technickej infrastruktury),
  • vystavbu trojsedackovej lanovky s kapacitou 1800 osob/hod a 3 lyziarskych vlekov a pouzivanie 10 snehovych diel.
  • vybudovanie parkovisk pre cca 15 autobusov a 200 aut,
  • vytvorenie stalych pracovnych prilezitosti pre 25-30 osob.
Co tento zamer pre nas znamena v blizkych i vzdialenych casovych horizontoch? Spis neminuli ani globalne klimaticke zmeny. Na zaklade modelovych vypoctov, ale aj puhym odhadom trendov, sa ocakava, ze ak sa radikalne neznizia emisie sklenikovych plynov (metan, oxidy uhlika a dusika) a freonov (CFC), bude koncom 21. storocia na Zemi prizemna teplota o 2-5 stupnov Celzia vyssia ako priemer v rokoch 1950-80.
Uz teraz pozname zhodnotenie pravidelnych merani na Slovensku (najdlhsie sledovanie v Hurbanove), ktore ukazalo, ze v obdobi rokov 1901-1990 klesli rocne uhrnne zrazky na Podunajskej nizine v priemere o 15 %, teplota vzduchu vzrastla o 1 stupen Celzia, relativna vlhkost vzduchu klesla o 10 % a sucasne klesla vlhkost pody a vzrastol vypar o 10 %. Alarmujuci je pokles prietokov v slovenskych riekach o 20-40 %.
Sucasny pokles zrazok na vychodnom Slovensku oproti rokom 1931-1960 o 5 % a narast teploty vzduchu o 1 stupen Celzia odpoveda ocakavanemu poklesu vodnatosti uzemia o 11-24 % a poklesu kapacity vodnych zdrojov do 25 %. Na zaklade analyzy teplot vzduchu, mnozstava zrazok a odtoku riek nemozno pre cele uzemie vsl.regionu pocitat s kompenzacnym ucinkom zdrojov povrchovej vody z jednej casti regionu, v pripade nastupu klimatickeho alebo hydrologickeho sucha, ale naopak, je potrebne pocitat s extremnymi podmienkami v celom regione.
Blahodarny vplyv zrazkoveho tiena Tatier pocituju zo Spisa len uzemia v ich upati. I tu vsak v zime vidiet pokles zrazok a prietokov rieky Poprad za r.1931-92 o 27 %, co sa odraza v klesajucom trende minimalnych dennych odtokov povodia rieky Poprad.
Na celom Slovensku sa nepriaznivy ucinok zosilneneho sklenikoveho efektu , nasledkom zvyseneho vodneho deficitu o 20 %, prejavi:
  • na celkovom zhorsovani podmienok rastlinnej vyroby (zvysena potreba doplnkovych zavlah, a tym zvysene zasolovanie pody),
  • zhorsovani zasobovania obyvatelstva vodou,
  • dalsim vyschynanim lesov - ustupom hranice smrekovych lesov o 700-1000 km na sever.
Do roku 2025 caka teda Slovensko zvysenie priemernych rocnych teplot o 10-12 %, co predznamenava pre propagatorov vyrubov vododrznych lesov pre nove zimne lyziarske strediska, ze pravidelna snehova prikryvka by sa mala o 30 rokov vyskytovat iba od nadmorskej vysky 1000 m.
V nadvaznosti na to dojde k postupnym zmenam vo vyskyte a rozsirovani rastlinnych chorob a skodcov, ale aj fyzikalnych a chemickych vlastnosti pody.
Posledny dokaz stupnovania ucinkov globalnych klimatickych zmien - veterna smrst 1.6.1995 mala za nasledok cca 100 000 m kubickych kalamitnej drevnej hmoty v lesoch Spisa.
Znamenala pohromu najma v NP Slovensky raj:
  • vo vlastnom uzemi: 28,2 tis. m kubickych
    z toho v rezervaciach: 8,8 tis. m kubickych
  • v ochrannom pasme: 23,7 tis. m kubickych strat dreva veternou kalamitou.
Toto vsetko sa odohralo v blizkosti miest kazdorocnych nelegalnych vyrubov stromov priamo v prirodnych rezervaciach ciganskymi spoluobcanmi z blizkej ciganskej osady Letanovsky mlyn.
Tieto ucinky sklenikoveho efektu na ekonomiku su potencovane nasledkami stencovania ozonovej vrstvy i nad Spisom. Za poslednych 40 rokov pokleslo mnozstvo stratosferickeho ozonu o 10 %, pricom kazdemu percentu odpoveda vzostup vysokoenergetickeho ultrafialoveho (UV) ziarenia o 2 % (a narast rakoviny koze o 4 %). UV-ziarenie nielen ze spomaluje fotosyntezu (a tak zmensuje absorbciu sklenikovych plynov), ale aj meni vlastnosti virusov, bakterii a parazitov. Tie skodia aj nim oslabenemu imunitnemu systemu ludi i zvierat. Pozitivna spatna vazba sa uzatvara...
Ako pretat tento uzol na slucke okolo krku trvalej udrzatelnosti zivota na Spisi ? Jestvuju dve cesty a mozeme ist sucasne po oboch:
  1. znizovat emisie sklenikovych plynov, pochadzajucich najma zo spalovania fosilnych paliv
  2. zvysovat ich absorbciu zvacsovanim ploch zelenych pluc Zeme. Nasa Zem ma dvoje pluc: oceany a lesy. Tropicke dazdove pralesy miznu dnom i nocou rychlostou 3/4 ha v sekunde. Spis dycha najma lesmi.
Zistenie, ze 1 hektar zdraveho dospeleho ihlicnateho lesa za rok:
  • prefiltruje 18 mil. m kubickych vzduchu, cim zachyti 30-80 ton prachu,
  • znizi hlucnost o 20-30 dB,
  • vyrobi kyslik pre rocnu spotrebu 10-tich ludi,
ako aj denne produkuje 3,8-4,0 kg liecivych fytoncidnych prchavych latok, umocnuje celospolocensky VYZNAM LESA, ako ekostabilizacneho a krajinotvorneho prvku zivotneho prostredia.
Lesne spolocenstva vyznamne menia povrchovy odtok zrazkovej vody na podpovrchovy (znizenie povrchoveho odtoku na 1,1 %), cim je dokumentovany vplyv lesa na kvalitu a zadrz vody v krajine, ako aj na ochranu pody pred vodnou eroziou.
Ak si uvedomime, ze znizenim lesnatosti krajiny o 1 % poklesne mnozstvo a vydatnost zrazok v krajine o 13 %, vidime dosledky uzatvarania sa vlahodeficitneho cyklu na trvalo - udrzatelny rozvoj Spisa.
Zdravotny stav lesnych porastov Spisa, zhodnoteny podla straty asimilacnych organov, je pricinou rozsiahlej nutenej tazby roznorodou kalamitou poskodenych porastov. Ak pre mnoho urbariatov a sukromnych vlastnikov lesov (cest vynimkam) je to zamienka pre drancovanie lesov, Lesy mesta Sp.N.Ves, obhospodarujuce temer 7300 ha mestskych lesov z 2/3 bezprostredne ohrozenych imisiami, doteraz vzdy dokazali do 1 roka zalesnit plochy po nutenej kalamitnej tazbe. Imisiami zhorsena kvalita pod a suche vegetacne obdobia ich nutia opakovat vysadbu zmiesanych sadenic niekolkokrat. V tomto financne narocnom procese je predpokladanych az 1000 ha LPF mestskych lesov, t.j. temer 14 % mestskych lesov bude za nas dychat so zmensenou kapacitou najblizsich 20 rokov. Ale les zostava, plni svoju vododrznu funkciu.
Co vsak tych planovanych 30 (50) hektarov nenavratne vyrubaneho lesa pre sportovy areal? Znamenaju len tych o cca 6-10 % znizene vodne zrazky, ci rocnu potrebu kyslika pre 300-500 ludi? Uvazujme, pocitajme a porovnavajme dalej...
V katastri obce Zavadka, v zbernom a ochrannom pasme vodnych zdrojov obce Rudnany na Zimnom, boli v rokoch 1992-93 vyrubane rozsiahle plochy imisiami poskodenych lesov. Vysledkom je taky pokles vydatnosti vodneho zdroja, ze ak v roku 1991 mohol Zavod VVaK dodavat vododeficitnej obci Rudnany v priemere 8-9 l/s, v r.1993 uz len 3 l/s a v roku 1995 len 2-3 l/s pitnej vody z upravne vody v tamojsej lokalite.
Aky bude mat dopad vyrub lesa pre zjazdovku a lanovky v ochrannom pasme 7 pramenov vodneho zdroja Fleischer a 2 pramenov zdroja s nazvom Lanovka, ktore dodavaju cca 1/4 potreby pitnej vody pre mesto Sp.N.Ves a predstavuju 80 % najkvalitnejsej pitnej vody z vlastnych podzemnych zdrojov mesta? V roku 1993 (s najsuchsim letom) poskytovali v priemere len 19 l/s, v roku 1994 31 l/s a v roku 1995 uz 34 l/s pitnej vody. Ako poklesne ich vydatnost po vystavbe zjazdovky, na ktorej sa, pre nedostatok snehu - pri nasich zimach s teplotami nad nulou (vid tab.) - ani umeleho snehu, ani nebudeme lyzovat?

Prehlad o meteorologickej situacii v zime roku 1993/94 - Kluknava
mesiac priemerne teploty
(stupne Celzia)
zrazky
(mm)
dni zrazok
(pocet)
slnecny svit
(hodiny)
XI.93 -1,0 25,4 13 24,5
XII.93 -0,1 49,1 12 18,6
I.94 +O,5 26,4 15 42,8
II.94 -2,1 14,6 10 48,9

Podla historickych pramenov sa nazov regionu SPIS vyvinul z keltskeho terminu: SCIP-TORE (polatincene na SCEPUS) s vyznamom: strom - skupina stromov, teda LES.
Lesy su oddavna synonymom vody a zivota. Spis bez lesov nebude len bez vody a bez zivota - jednoducho uz nebude Spisom. Na co budeme pozyvat turistov, ked im nebudeme moct ponuknut nielen pohar cistej pramenistej vody, ale ani len pohlad na typicku spissku krajinu?
Mementom nam moze byt krajina kedysi znama najvyspelejsou civilizaciou na africkom kontinente - Etiopia. Pre nu ubytok lesov zo 40 na 1 % znamenal premenu krajiny na pust, hladomory, obciansku vojnu a celkovy hospodarsky rozvrat statu na Hornom Nile, nad nestastnou Asuanskou priehradou.
Pre ktoru cestu sa teda rozhodneme? Cestu trvalej udrzatelnosti, ci cestu okamzitych kratkodobych ziskov v zmysle hesla patriciov zaniklej Rimskej rise: "Po nas potopa"?
Spoliehat sa na to, ze Zakon NR SR c. 127/94 Z.z. O posudzovani vplyvov na zivotne prostredie rozhodne za nas, je nepochopenie jeho ducha. Zakon nam len svojou procesnostou umoznuje vyjadrit nase rozhodnutie. Ake teda bude? Ake budu nase kazdodenne rozhodnutia a predsavzatia v novom roku 1996? Budeme si sadat na podpileny konar?

Ing.Dusan Bevilaqua
poslanec MsZ Spisska Nova Ves


Miesto pre Dr. Igora Misenka, onkologa detskej nemocnice v Charkove na Ukrajine

Ukrajinski lekari nemaju ani na narkozu

Devat rokov po cernobylskej katastrofe, ktora viac ci menej postihla 9 milionov ludi, zaznamenavaju lekari na Ukrajine az 250-percentny narast tazkych foriem leukemie, dokonca prejavuju sa take formy leukemie, ktore sa v zapadnych krajinach neobjavuju.

Je evidentne dokazane, ze maju suvislost s havariou?
"Podla mienky lekarov to ma jednoznacnu suvislost, zial, nemame dost oficialnych statistik. Deti pracovnikov elektrarne maju poskodeny najma imunitny system, liecia sa na anemiu, leukemiu, trombocytozu, pribuda anomalii obliciek u deti vystahovalcov z Cernobyla. Ani jedno dieta, ktore dostalo rakovinu stitnej zlazy, neprezilo"

Diagnostikujete udajne aj stale tazsie formy leukemie?
"Dokonca ide o take zmeny struktur buniek, ake v zapadnych krajinach nepozorovali. Situacia v nasej nemocnici je vsak strasna. Uz pol roka nemozeme vykonavat presne analyzy krvi a tkaniva, pretoze namame ziadne skumavky. Jednoducho nie su peniaze. Uz dva roky robime punkciu miechy u deti bez narkozy, pretoze nemozeme kupit ziadne narkotizacne prostriedky. Nemame k dispozicii ani obycajne antibiotika."

Vlada na liecbu nevyclenila osobitne prostriedky?
"To, co dostava zdravotnictvo z rozpoctu, nestaci. Existuje sice tzv. cernobylske ministerstvo, ktore by malo pomahat pri zmiernovani dosledkov, avsak stale to nestaci. Existuje len pomoc humanitnych organizacii zo zapadu.

Ako vnimate tut bezmocnost ako lekar?
"Aby som ten pocit prehlusil, snazim sa nadvazovat kontakty s humanitnymi organizaciami, ktore nam davaju lieky a pristroje. Bez ich pomoci by sme nemohli liecit."

Zmenila sa aj mentalita ludi po havarii?
"Ano, ludia su viac apaticki, fatalisticki, medicinsky vyraz pre to je astenia. Az 90 percent tych, co boli v Cernobyli, malo tazke psychicke zmeny: Zeny v plodnom veku nastastie posluchli radu lekarov, aby tri roky po havarii neotehotneli. Nikto z obyvatelov si nezela atomovu elektraren, avsak silnejsie hnutie proti nej sa na Ukrajine nezorganizovalo..."

Eva Hrdinova
SME/SMENA, 29.11.1995


Zdravotne nasledky havarie v Cernobyle

Bratislava (TASR) - Svetova zdravotnicka organizacia (WHO) spracovala a vydala suhrn hlavnych poznatkov z medzinarodnej konferencie v Zeneve o zdravotnych nasledkoch havarie v cernobylskej jadrovej elektrarni. V tejto suvislosti vyzvala expertov vo svete, aby v buducnosti rozsirili vyskum tychto poznatkov. Podla vykonneho riaditela WHO pre oblast zdravia a zivotneho prostredia Wilfrieda Kriesela bude mat toto dedicstvo dlhodobe nasledky vo forme chorob vyvolanych ziarenim. Vedci pritomni na konferencii identifikovali tri hlavne oblasti znepokojenia: po prve - velke zvysenie psychologickych problemov, osobitne medzi pracovnikmi likvidujucimi nasledky havarie a medzi ludmi zijucimi vo vysokokontaminovanych oblastiach, po druhe - zdravotny dopad: od vyskytu rakoviny stitnej zlazy najma medzi detmi a po tretie - buduce pripady rakoviny, ktore by medzi obyvatelstvom mohli vzniknut, osobitne leukemia, rakovina prsnika, mocoveho mechura a chorob obliciek. V Bielorusku je takmer 400 pripadov, na Ukrajine 220 a v Ruskej federacii 62 pripadov rakoviny stitnej zlazy. Tento druh rakoviny je mimoriadne agresivny.
W. Kreisel odmietol tvrdenie ukrajinskych predstavitelov zo zaciatku tohto roku, ze v dosledku havarie zomrelo viac ako 100 000 ludi a povedal, ze preukazatelny pocet umrti je doteraz asi v 40 pripadoch.

Americki ekologovia budu vysadzat stromceky s menom Milana Kapustu

Meno Stiavnicana Ing. Milana Kapustu, CSc., ktory tragicky zahynul v septembri pocas navstevy Yellowstonskeho narodneho parku, zostava stale zive nielen medzi ochranarmi prirody zo Slovenska. Prezident americkej organizacie ECOLOGIA Randy Kritkausky a aktivisti programu Global ReLeaf, ktory M. Kapusta na Slovensku viedol, zacali ako spomienku na neho organizovat rozsiahlu cinnost. Ako nam povedala manzelka Milana Kapustu Ing. Eva Kapustova, v Amerike zalozili specialny fond pre projekt vysadby stromov v Banskej Stiavnici, pricom pamatny les M. Kapustu by sa mal zazelenat na stivnickych kopcoch uz na jar buduceho roka. Prezident Kritkausky tiez vyzval kolegov ochranarov, aby zacali na pode USA vysadzat stromceky, ktore budu niest meno Milana Kapustu. Tuto aktivitu nerobime preto, aby sme glorifikovali manzelovo meno," povedala nam Eva Kapustova. "Bolo by vsak obrovskou skodou, keby to mnozstvo prace, ktore uz Milan nestihol dokoncit, zapadlo prachom." Milan Kapusta bol znamy najma ako predstavitel Global ReLeaf pre Slovensko. Tento perspektivny program sirenia a ochrany zelene povazuju ekologovia na celom svete za jednu z moznosti, ako predist drastickym klimatickym zmenam. Nastastie v spravnej rade nadacie zacal pracovat syn M. Kapustu Marek, ktory studuje environmentalistiku na vysokej skole. Organizovanie vystavy Ochrany prirody v karikature, ktora mala v Stiavnici niekolko rokov uspesne pokracovanie, si zas vzali na plecia manzelka s dcerou. Svetlo sveta by malo v pripade zozbierania financnych prostriedkov uzriet aj celozivotne knizne dielo M. Kapustu - publikacia od Yellowstonu po Ekobrazil.

Kveta Fajcikova
SME/SMENA, 29.11.1995


Horne Opatovce

26 rokov po zaniku obce sa Opatovcania rozhodli postavit pamatnik

Po amnestii v roku 1990 sa na faru v uz neexistujucej dedine Horne Opatovce pri Ziari nad Hronom nastahoval byvaly vazen. Po prepusteni z napravno-vychovneho ustavu nemal kam ist, a tak siel na biskupsky urad, aby mu dovolili byvat na chatrajucej fare. Ze bude strazit opatovsky kostol, aby ho nenicili vandali. Biskupstvo suhlasilo a amnestovany si do Hornych Opatoviec doviedol aj druzku. Z fary spravili "kupleraj", a znicili ju este viac, ako bola dovtedy. Dodnes sa po zemi valaju flase, rozne handry a veci, ktore zvycajne bezdomovci znasaju zo smetisk. Byvaly vazen bol neobycajne ziarlivy. Ked isiel do mesta, priviazal jej ruky aj nohy o postel, aby mu neusla, a nechal ju tam niekedy lezat aj dva dni. Teraz je znova vo vazeni a na opatovsku faru sa uz urcite nevrati. Je z nej len kopa ruin, ktore zarastaju burinou.

V lete roku 1995, presne po uradnom zaniku obce Horne Opatovce, traja chlapi, jej byvali obyvatelia, sa na horucom slnku potia pri namahavej robote. Nikto ich za to neplati, a ani to neziadaju. Viktor Obertas, Albin Valko a Stefan Olajec sa rozhodli, ze na mieste, kde kedysi stala krasna dedina, pod kostolnym briezkom, postavia pamatnik.
Na betonovom kvadri s rozlohou 3 x 4 metre bude maketa Hornych Opatoviec, presna kopia toho, ako obec vyzerala pred zanikom. Plasticky budu zobrazene vsetky domy a staveniska do najmensieho detailu. Aby si ti, co raz pojdu okolo, uvedomili, ze tu kedysi zili ludia, ale vdaka socialistickej megalomanii sa museli nasilne vystahovat...
"Tato obec mala pred vystahovanim 1280 obcanov a 228 rodinnych domov," vravi Viktor Obertas. "Ludia sa zivili polnohospodarstvom, niektori sa vystahovali do Francuzska alebo do Ameriky, a ti co ostali, robili v Zarnovici v Preglejke alebo vo Zvolene. Kusok pod kostolom byval otec Vladimira Meciara. Robil sukromneho krajcira za slovenskeho statu a po vojne... Niekedy zaciatkom patdesiatych rokov prisli funkcionari, ze sa tu bude stavat fabrika, v ktorej sa budu vyrabat kombajny a traktory a ze z opatovskeho chotara nam zoberu istu cast. Vsetko vymerali a zrazu z nicoho nic - postavili hlinikaren. Nikto v dedine vtedy este netusil, ake dosledky to pre nas prinesie v buducnosti a ze za par rokov obec zmizne zo zemskeho povrchu..."
Bolo to 29. augusta 1953, pri prilezitosti oslav SNP, ked v hlinikarni zapalili prve pece v elektrolyze. Vtedy si Opatovcania po prvykrat uvedomili, co je to za fabriku. Vznieslo sa mracno exhalatov a dymu, a to vsetko islo na obec: prevladaju tu severne vetry.
"Bola to hroza," spomina Viktor Obertas. "Tu ste nemohli susit pradlo, lebo vsetko hned zapadlo popolcekom. Nic sa nedalo dopestovat v zahradach. Mali sme uhorky. Pokial boli pod sklom, drzali sa. Ked sa chystalo na dazd, tak sme ich odkryli, a pocas troch hodin ich spalilo. Ovocie sa neurodilo, a ak aj ano, tak sa nedalo jest. Ked casom spustili vsetky pece, bolo ich 360, tak uz nevydrzal ani trn. Vcely spadli, dobytok pochorel, po rebrach sa mu porobili take hrce ako slepacie vajcia. Jedneho dna krava spadla a uz nevstala. Museli ste ju vytiahnut na auto a odviezt spalit."
Na ludi exhalaty vplyvali menej, ale po case tiez zacali mat problemy. Deti chodili dvakrat za rok do skoly v prirode. Lekari zistili, ze sa im krivia chrbtice, dospelym sa velmi rychlo zacali kazit a vypadavat zuby, ludia stracali cervene krvinky... Tato epidemia prisla po spusteni vsetkych prevadzok. Nad dedinou neustale viselo mracno husteho dymu. Opatovcania zacali pisat na vladu, aby urobila nejake opatrenia. Isty inzinier Rabko vypracoval projekt na filtraciu exhalatov. Projekt neschvalili, usiel na Zapad a predal ho tam.
A po case prislo uradne rozhodnutie, ze sa ludia budu musiet z obce vystahovat.

SocializMUS: MUSis!
"Prisla komisia. Sadli si do skoly a predvolavali obcanov. Kazdy mal priblizne povedat, na kolko hodnoti svoj majetok. Zratali to, predlozili vlade. Vlade sa to videlo vela. Prislo druhe ohodnocovanie, ale aj to sa im zdalo prehnane, tak to hodnotili este raz - a opat menej. Stat vykupil najprv dobytok. Aj chory, aj ten, co sa este ako-tak drzal. V sestdesiatom druhom vlada rozhodla, ze sa obcania musia vystahovat a obec sa bude asanovat. Zvolali nas do kulturneho domu a tam nam to oznamili. Viete si predstavit ten rozruch? To je tazko popisat..." povie Viktor Obertas a v jeho ociach sa zalesknu slzy. Stahovanie trvalo asi osem rokov: ludia sa len tazko lucili so svojimi domami a majetkami, aj ked sa tu uz nedalo zit. Povyschynali stromy, kvety, nerastla trava, tazko sa dychalo. Niektori dedincania si postavili domy na okoli alebo sli do panelakov v Ziari, ini sa roztrusili po Slovensku alebo poodchadzali do Ciech. 30. juna 1969 bola obec Horne Opatovce oficialne zrusena, z povodnych 1280 obyvatelov ostalo v uz neexistujucej dedine osem ludi, ktori sa so svojim rodiskom nevedeli rozlucit. Aj ti sa vsak do roka nakoniec vystahovali.
Prisli bagre a budozery a zacala sa posledna etapa skazy. Chodili sem ludia z okolia a rozoberali, co sa dalo: tehly, okna, dvere, strechy... Ostal len kostol, fara, kuturny dom a skola. Dnes je fara polozburana a kedysi krasny kostol zdevastovany, ale priroda sa opat zazelenala. Stromy ozili, rastie trava, bujnie vegetacia. Nad mrtvou obcou uz nevisi husty oblak dymu a splodin.
"Do kostola chodia vyrastkovia, pridu tam, robia si mejdany pri svieckach, hraju karty a co ja viem co este," pokracuje pan Obertas. "Vsetko uz znicili, aj oltar. Neda sa to ustriehnut... My povodni obyvatelia, sme mali snahu dat kostol do poriadku, lebo nad chorom zateka a zacalo zatekat uz aj na vezi. Takze by bolo dobre dat do poriadku aspon tie najnutnejsie veci, aby sa stavba nezacala rucat. Boli sme sa na kostol pozriet s dekanom. Sam navrhol, aby sa aspon zasietili okna - aby ich nerozbijali. Navrhli sme tiez zamrezovat hlavny vchod a nechat otvorene dvere, aby sa ludia mohli pozriet dovnutra. No nieto penazi, a dekan nam pomoct nemoze. A takto tu chatra a chatra... Aby bola na obec aspon aka-taka pamiatka, rozhodli sme sa pre tento pamatnik. Mnohi byvali Opatovcania, ked tadial prechadzaju, tak sa pristavia. Chceme, aby mohli ukazat svojim detom a vnukom, kde stal ich dom, kam chodili do skoly, kde sa ako deti hravali... Nech si ludia trochu zaspominaju. Mozno o desat - patnast rokov povieme, aka to bola skoda, ze sa nezachranil aspon ten kostol..."

Poslednykrat sa Opatovcania stretli vo svojej byvalej obci pred siestimi rokmi. Ludia sa vystiskali, poplakali si, niektori sa nevedeli po tolkych rokoch spoznat. Teraz sa znova stretnu. V nedelu okolo 15. septembra, ked je dedinsky sviatok, sa tu zidu pri prilezitosti odhalenia pamatnika. Pravda, uz nie vsetci. Mnohi z nich pomreli tak, ako vymierala tato dedina.

SME / Smena, 11. 8.1995


Ozelenujeme Staru Lubovnu

Zelen v meste - to je to, co ma kazdy clovek rad. I ti, ktori sa podielaju na niceni zelene, i ti na otazku, co by ste chceli, aby v meste nechybalo, odpovedaju: zelene zatisia pre prijemny oddych. Stromy su tym, co nas naplna pokojom, co nam dava tien v horucavach, co pre nas dycha zelenymi plucami, aby sme mohli dychat aj my. Ozelenovaci program v Starej Lubovni sme zacali uz v jarnom obdobi, ked na ZS na ulici Levocskej siestaci upravovali vysadbu pod murom, ktory by sa mal raz zazelenat. Pokracovalo sa hrabanim, kopanim jam, zabezpecovanim stromcekov, osetrovanim stromcekov vysadenych v minulom roku a sadenim novych stromcekov. Vsetky tieto aktivity sa v nasom okrese konali za podpory Global Releaf z Banskej Stiavnice, a do tychto aktivit boli naozaj zapojeni ludkovia vselijaki: clenovia nasho zvazu, deti zo zakladnych skol, studenti strednych skol, zeny z okresnej zenskej organizacie (ktora bola fondom Global ReLeaf podporena v minulom roku a osadila aj peknu prezentacnu tabulu k osadenym stromcekom). No a v tejto cinnosti od zaciatku jula 1995 pokracuje "zelena brigada" - 6 clenna skupina dlhodobo nezamestnanych, ktorych urad prace v Starej Lubovni poskytol nasej organizacii do konca novembra 1995 na verejno prospesne prace. Projekt "zelena brigada" je v zabehu, v skusobnej dobe. Ak v tomto roku vsetko pojde "ako po masle", bude moct zelen v nasom meste a mozno aj v okrese rast bez obav vsade, kde ju budeme potrebovat. Aj zasluhou nasej okresnej organizacie SZOPK.

Ela Stefanova
tajomnicka OKC SZOPK


INFORMATORIUM

Kedze ma redaktorka v poslednych dvoch cislach Ekopanoramy nekompromisne oberala o priestor, zvysilo sa mi zopar starsich ponuk. Pomedzi ne uz ale prebleskuju uplne novinky, a kedze sa blizia Vianoce, hadam to bude aj dobra inspiracia pre tych, ktori nemaju na kozuch pre manzelku...

D. Doricova: Ekoplagat 78 - 93 retrospektiva, vydala Sprava NP Mala Fatra, Gbelany, Zilina, 1995, 120 str. V ramci ENCY 95 vydany katalog vystavy, ktora je ohliadnutim za minulymi rocnikmi podujatia, co za roky nadobudlo dobre meno u nas i v zahranici. Katalog prinasa 160 prac jednotlivych rocnikov a je tak velmi atraktivnou zbierkou krasnych plagatov, propagujucich zivotne prostredie na celom svete i rany v nom, sposobene clovekom. Fotografie plagatov su v uvodnych slovach doplnene udajmi o ENCY 95, historii vystavy i problematike zivotneho prostredia. Katalog prinasa i strucny prehlad zakladnych udajov o jednotlivych rocnikoch. Zaujemcovia si katalog mozu objednat na Sprave NP Mala Fatra, 013 12 Gbelany - kastiel.

D. Stanners, P. Bourdeau (eds.): Europe s Environment: The Dobris Assessment. Vydala European Environment Agency, Copenhagen, 1995, 684 str. Rozsiahly subor udajov o zivotnom prostredi Europy, ktoreho vydanie podmienilo paneuropske stretnutie ministrov zivotneho prostredia na Dobrisskom zamku v byvalom Ceskoslovensku v juni 1991, konane z podnetu nedavno tragicky zosnuleho Josefa Vavrouska, ktoremu je v uvode publikacie venovana spomienka. Keby pre nic ine, tak pre tuto publikaciu stalo za to stretnut sa ministrom z celej Europy. Vycerpavajuci prehlad podava vyborny obraz stavu zivotneho prostredia v Europe i citatelovi, malo znalemu anglictiny. Publikacia hovori najma recou prehladnych farebnych grafov, map, prehladov. V kazdej jednej polozke, ktorou sa kniha zaobera, mozeme najst i postavenie Slovenska - a je to temer zakazdym postavenie nie najpriaznivejsie - mierne povedane. Mozeme sa vzajomne vynasat do neba - rec faktov je jasna, a ta nam nedava vela dovodov na optimizmus. Mame co dohanat, mame co zlepsovat. Urcite by sa nam to vyplatilo lepsie, ako zakon na ochranu republiky... Publikaciu rozosielalo, pokial viem, budapestianske centrum REC a je mozne zapozicat si ju napr. na pode SZOPK.

Slovenska agentura zivotneho prostredia, centrum Banska Bystrica, vydala dalsi z metodickych listov (o poslednom sme informovali v poslednej Ekopanorame). V. Kacerova: Macka diva. Metodicke listy c. 7, Banska Bystrica, 1995, 16 str. Metodicka prirucka, koncipovana rovnako, ako predchadzajuce, obsahuje hutne, vycerpavajuce informacie o vyskyte a rozsireni macky divej na Slovensku, jej biotope a ekologii, doterajsej ochrane, uvedeny je jej popis. Druha cast publikacie je zamerana na strategiu vyskumu hlboko klesajucich stavov tohto masozravca, obsahuje navrh praktickeho managmentu druhu, formu a sposob evidencie, zhromazdovania a prenosu informacii spolu s formularom evidencnej karty druhu. V zavere je uvedeny prehlad najdolezitejsej literatury, kontaktna adresa gestora vyskumu a adresar clenov skupiny. Hoci ide o internu pomocku pre potreby pracovnikov statnej ochrany prirody, vydanu v naklade 100 ks, bude zaujimava i pre dalsich ochrancov a milovnikov prirody. Metodicky list, rovnako, ako predchadzajuce, si mozno zapozicat na strediskach SAZP a okresnych uradoch ZP.

Separovany zber. Ako zacat. Zbornik referatov zo seminara o separovanom zbere odpadu v Senici, jun 1995. Vydala ZO SZOPK Senica v spolupraci s MsU a OUZP Senica. Zbornik referatov priblizuje problematiku separovaneho zberu odpadov, skusenosti z viacerych regionov a pristupov k tejto problematike, zobrazene su viacere motivy, loga a symboly zberu v regionoch a mestach, zberove nadoby a systemy, kompostovacie zariadenia. V zborniku su zaradene i prednaska o vyzname mimovladnych organizacii pri zavadzani triedenia odpadu, pozvanka znameho priekopnika triedenia pana Haulika do Klubu sustredovania a spracovania druhotnych surovin z miesta ich vzniku "Prometheus" a uzitocny zoznam firiem majucich suvis so separovanym zberom odpadu. Zaujemcovia o separovany zber odpadu a jeho zavadzanie si mozu zbornik objednat na adrese: OKV SZOPK, Kolonia 606, 905 01 Senica, tel.: 0802/5621.

Ochrana biodiverzity na Slovensku. Zbornik referatov zo seminara v Zahorskej Bystrici 6. - 8. april 1993. Vydala Katedra ekosozologie a fyziotaktiky - Prirodovedecka fakulta UK, Slovenska riecna siet, Bratislava, 1994, 390 str. S rocnym oneskorenim uverejnujeme informaciu o tomto zborniku, ktory v mnozstve materialov podava rozsiahly prehlad o biodiverzite zivej prirody na Slovensku. Vycerpavajucim sposobom su podane informacie o stave genofondu viacerych skupin rastlin a zivocichov, ich ochrane, navrhy na nutne opatrenia. Niektore prispevky sa vztahuju na konkretne uzemia, mnohe vsak pojednavaju o celom uzemi Slovenska. Vsetkym profesionalnym pracovnikom i amaterskym zaujemcom o ochranu prirody mozno tento zbornik s najnovsimi poznatkami z vyskumu zivej prirody Slovenska odporucat na prestudovanie. Zaujemcovia si ho mozu objednat na adrese Slovenskej riecnej siete: Gorkeho 6, 811 01 Bratislava.

R. Hudecova: Namety a ulohy pre vyucovanie EKOLOGIE, PRIRODOPISU A BIOLOGIE na osemrocnych gymnaziach a zakladnych skolach. Prva cast. 5. rocnik - Prima. Vydal Strom zivota, Bratislava, 1994, str. 64. Viac nez potrebna ucebnica, ktora po pociatocnych provizoriach a zneuzivania noveho predmetu na kompenzaciu nedoucenych inych predmetov prinasa aktivnu moznost vyucovania predmetu, ktory mnohi prijali rozpacito, nevediac, co s nim. Teraz to uz mozu vediet - staci zalistovat publikaciou Stromu zivota. Nie je to klasicka ucebnica, je to navod na rozmyslanie, pozorovanie, uvedomovanie si suvislosti v prostredi okolo nas. Zrozumitelnym, detom blizkym sposobom sprostredkuva poznatky z predmetu - obrazkami, doplnovackami ci krizovkami, ktorych vylustenie da ziakovi spravnu odpoved na otazky, suvisiace s tou-ktorou kapitolou. Publikacia zaroven priamo i nepriamo nabada k setrnemu vztahu voci zivotnemu prostrediu. Listujuc nou si myslim, ze by nezaskodilo preluskat ju mnohym nasim spoluobcanom, ale i poslancom ci ministrom - ved kto z nich sa v skole ucil ekologiu? Zaujemcovia si mozu publikaciu objednat na adrese vydavatela: Prazska 11, 816 36 Bratislava, tel.: 07/498 473.

Katalog argumentov. Vydala Energia 2000 - iniciativa za alternativne riesenie slovenskej energetiky, september 1995. 23 stran argumentov proti jadrovej energetike a za alternativny nejadrovy program. Okrem klasickych argumentov typu "preco nie" ponuka aj informacie typu "ako ano". Jedine, co mi na tejto logickej, prehladnej a rozumnej publikacii vadi je to, ze je tlacena len po jednej strane listu. Aj usetreny papier predstavuje usetrenu energiu. Zaujemcovia o problematiku si mozu publikaciu objednat na adrese Energie 2000: Gorkeho 6, 811 01 Bratislava, tel.: 07/376 768, fax: 07/378 89 65.

M. Huba, P. Novacek (eds.): Sok z prosperity. Citanka z globalnej prosperity. Vydala Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot v SR, Bratislava v spolupraci s Prirodovedeckou fakultou Univerzity Palackeho v Olomouci a STUZ/CR, pobocka Olomouc, Bratislava, 1995, str. 150, naklad 1500 ks. Vyber textov diel znamych autorov, ktori prekrocili hranicu kazdodenna, vsednosti, beznosti zivota, aby nas upozornili na to, co moze nas uzkostlivo chraneny stereotyp prerusit. Autorov, ktori, ako to v uvode konstatuje Pavel Novacek, v minulych troch desatrociach upozornili na vyskyt a povahu globalnych problemov a predstavuju filozoficke vychodisko pre zmenu sveta. Niektore z uvedenych diel von Bertalanffyho, Fromma, Naessa, Dorsta, Lorenza, Capru, Schumachera a Lovelocka boli v minulych rokoch vydane v Cechach alebo na Slovensku, niektore vsak maju nasi citatelia moznost spoznat prvy krat. Antologia je bez poznamok, poznamenana len vyberom uvedenych stati, takze kazdy ma moznost nerusene vnimat myslienky velikanov a urobit si o nich vlastny usudok. Zostavovatelia sa netaja, ze tieto myslienky ich ovplyvnili a ze citia k ich autorom uctu. Je na kazdom z nas, ako tieto myslienky prijme.
P. Novacek, M. Huba (eds.): Sok z prosperity. Citanka z globalni problematiky. Vydalo Vydavatelstvi UP, Olomouc, 1995, 236 str., naklad 1500 ks. Publikacia volne nadvazuje na predchadzajuci titul a prinasa vyber z diel, v ktorych autori Meadowsovci, Randers, Tinberger (ed.), Gabor, Colombo, King, Laszlo, Bierman, Botkin, Elmandrja, Malitza, Schneider, Barneyovci, Blewett, Naisbitt, Aburdenova, Fukuyama a Toffer prinasaju svoje prognozy vyvoja sveta v nasledujucich rokoch a desatrociach. Niektore z nich su starsieho datumu, takze by sme uz mohli i porovnavat realitu s prognozou. Je to bez diskusie zaujimave citanie, ktore si, koniec-koncov, kazdy moze vylozit po svojom. Pre niekoho je to vyzva pokusit sa zmenit nie prilis ruzove vizie, pre ineho ubezpecenie, ze i tak nema zmysel cokolvek robit proti behu sveta. V kazdom pripade po prvej publikacii editorov Ohrozena planeta, vydanej v minulom roku (Ekopanorama 11 - 12/1994) ide o dalsie velmi vydarene dielo STUZ, ktore bude mat i treti diel, prinasajuci vyber z navrhov riesene globalnych problemov. Zaujemcovia si mozu obe publikacie objednat za spolocnu batovsku cenu 99,- Sk na adrese: Mestsky vybor SZOPK, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava, tel. a fax: 07/53 13 968.

E. Abbey: Gang obrancov Zeme. Vydalo Abies - vydavatelstvo Lesoochranarskeho zdruzenia VLK, Tulcik, 1994, str. 352, cena 99,- Sk/Kc. Po ukazke v skor vydanom obcasniku Vytie prichadza vydavatelstvo Abies s, ako samo hovori, netradicnym titulom. Americky ochranarsky bestseller - to je podtitul tohto diela - je romanom v pravom slova zmysle, teda nic poucne, odborne, ale sikovne postavena slovna fikcia, o ktorej autor hovori, ze je spracovana vylucne na historickej skutocnosti. Juro Lukac cicavec vo vydavatelskom predslove vyjadril obavu, ze niektori tento roman pochopia inac, nez je mysleny. Toho by som sa velmi nebal - v nasej sucasnosti je velmi vela ludi, ktore realitu chapu celkom inac, nez v skutocnosti je, tak co uz zmeni na veci jeden ochranarsky roman, ktory nikdy nenadobudne popularitu Tiny ci hojne oplakavaneho Kolesa stastia... Ze je vulgarny, je nad slnko jasnejsie, ze navadza k nasiliu (aj ked len voci strojom), ze oslavuje nicenie vysledkov nasho skveleho technickeho pokroku - to vsetko je pravda. To je vsak zivot sam. Len hlupak sa bude pohorsovat nad niecim, co je kazdodennou stavou zivota - a pre hlupakov kniha nie je, tym uz tazko nieco pomoze. A mudrym, ktori este vahaju, uvediem jednu z viacerych priaznivych kritik, uvedenych vo vyznamnych americkych novinach. Tento je z The National Observer: "Smutny, bujary, neviazany, nemravny pribeh... Vyvola vo vas tuzbu vyjst von a vyhodit do vzduchu nejaku priehradu". Plne sa s tym stotoznujem, vo mne vyvolala kniha rovnaku reakciu. Potom som si vsak uvedomil, ze to nie je riesenie, ze cesta k napravam vedie inde. V tom je, podla mojho nazoru, skryty zmysel knihy. Zaujemcovia si ju mozu objednat na adrese vydavatelstva: 082 13 Tulcik c. d. 201. Ak budete mat stastie ako ja, pribalia vam k zasielke krasny dvojjazycny plagat s Dungelovou kresbou Zachranme dravce - Navrat dravcu, ktory vydal VLK spolu s Hnutim Duha a Pratelmi Zeme CR, alebo velmi prakticku prirucku Ako pracuje slnecny varic?, v ktorej poskytuju navod na varenie pomocou energie, za ktoru zatial netreba platit - slnecnej.

V predchadzajucich Ekopanoramach sme Vas uz viackrat informovali o mapovej produkcii Vojenskeho kartografickeho ustavu, s.p. Harmanec. Su zhotovene v mierke 1:50 000, ich zakladnym podkladom su najnovsie vydania vojenskych topografickych map s tienovanym terenom. Okrem najnovsieho zakresu turistickej nadstavby su v mapach na rozdiel od map inych vydavatelov detailne zakreslene i vyhlasene a navrhovane maloplosne chranene uzemia a chranene krajinne oblasti a narodne parky, uvedene su aj ich strucne charakteristiky.
Z najnovsej produkcie pribudli na pultoch predajni v tomto roku tieto nove mapy: 111. Chocske vrchy - Vodna nadrz Liptovska Mara, 126. Vihorlatske vrchy - Zemplinska sirava, 131. Vtacnik - Horna Nitra, 134. Veporske vrchy, 135. Stolicke vrchy - Revuca, Tribec - Pohronsky Inovec - Topolcianky, 140. Krupinska planina - Dudince. Pred nedavnom k nim pribudla posledna tohtorocna mapa - 143. Gabcikovo. V priebehu buduceho roka by mali byt vydane vsetky ostatne mapy, cim by bolo pokryta znacna cast Slovenska.
Nakupna cena jednej mapy je 48,- Sk. Zaujemcovia o jednotlive mapy, pripadne podrobnejsie informacie o tychto mapach a dalsich ponukanych tituloch (plany miest, vseobecnozemepisne mapy), mozu sa obratit na Vojensky kartograficky ustav, s.p., 976 03 Harmanec, tel. 088/79 82 59, fax 088/79 81 53.

V minulom cisle Ekopanoramy sme Vas oboznamili s kniznou produkciou vydavatelstva Lienka. Po dvoch vydaniach knih o pozoruhodnom umeni skladaciek origami vysla dalsia pozoruhodna kniha. Hector Rojas F.: Origami. Risa zvierat, Bratislava, 1995, 160 str., 199,- Sk. Nadherna kniha v pevnej vazbe prinasa okrem zakladnych rad, potrebnych pri skladani origami, postup skladania 15 zvierat - exotickych i u nas zijucich. Pes baset, slonia rodina, lev, zirafa, kengura, jelen, korytnacka, rodina plameniakov, kondor, tukan, tarantula, chrobak nosoroztek a krab - to su obyvatelia prirody, ktorych si za pomoci knihy mozete pricarit domov a o ktorych sa zaroven mozete dozvediet mnozstvo zaujimavych informacii. Okrem detailneho rozkreslenia postupu skladania su v knihe farebne fotografie skutocnych zvierat, ako aj zvierat papierovych, nainstalovanych v umelom prostredi, pri ktoreho dotvarani sa medze nekladu. Idealna pomocka pri ekologickej vychove, v ktorej sa sklbi prakticka zrucnost pri narabani s prirodnym materialom s moznostou oboznamenia sa so zivotom v prirode, v ktorej sa poskytovanie odbornych vedomosti snubi s hravostou a vysledkami vlastnej prace. Vrele doporucujem skolam, skolskym druzinam, strediskam ekologickej vychovy... Kniha je v predaji, zaujemcovia si ju mozu aj objednat na adrese vydavatelstva: Kukucinova 34, 831 03 Bratislava, tel.: 07/271 388.

Po velmi praktickych publikaciach z edicie Sprievodca prirodou, vydanych vydavatelstvom Ikar, o ktorych sme informovali v Ekopanorame 9/1995 (Stromy, Huby) a 10/1995 (Vtaky) vysla dalsia. O. Medenbach, C. Sussieckova: Mineraly, Bratislava, 1995, 288 str., cena 199,- Sk. V relativne kratkom case vychadzaju v styroch vydavatelstvach knihy s rovnakou naplnou, ktora bola v minulosti u nas na okraji zaujmu, nakolko popularno-odbornej literatury z oblasti mineralogie bolo ako safranu. V sucasnej dobe uz je z coho vyberat. Rovnako, ako predchadzajuce atlasy vydavatelstva Ikar, aj tento zostavila dvojica renomovanych autorov s bohatymi publikacnymi skusenostami. Atlas popri uvodnych vseobecnych informaciach priblizuje prostrednictvom 362 farebnych fotografii krasu 223 mineralov. Z technicky dokonalych fotografii na nas hladi krasa a dokonalost pestreho sveta farieb a tvarov anorganickej rise prirody. Fotografie su doplnene 250 perovkami, zobrazujucimi detaily, potrebne na rozoznavanie a urcovanie, sucastou knihy je i 30 urcovacich tabuliek. Pri kazdom minerale je uvedeny podrobny popis a charakteristika, vyskyt, vyuzitelnost a mnohe dalsie informacie. Atlas je spolu s predchadzajucimi vo volnom predaji a spolu zacinaju vytvarat velmi hodnotnu kolekciu pre poznavanie prirody a uz teraz davaju garanciu, ze po vydani vsetkych atlasov ich trpezlivy zberatel ziska vyborne dielo o prirode a na jej spoznavanie. Zaujemcovia si knihu mozu objednat aj na adrese vydavatelstva: Kukucinova 34, 831 03 Bratislava, tel.: 07/271 388.

Uz tradicnym vydavatelom zaujimavych a krasnych knih o prirode pre malych i velkych je Vydavatelstvo Slovart. V tomto predvianocnom case pripravilo niekolko noviniek.
T. Iwashaki: Skalnate hory. Rocky Mountains od Aljasky po Mexiko, Nakladatelstvi Slovart, Praha, 1995, 188 str., cena 699,- Sk. Nemavam casto pocit splnenia detskych snov a v poslednych rokoch coraz menej, ale tentoraz na mna zavialo caro snov mladosti. Listoval som v knihe japonskeho fotografa a putoval spolu s nim severoamerickymi Skalnatymi horami. Nadherne panoramy tohto obrovskeho pohoria na rozkladacich stranach sa mi prihovarali jazykom mojej mladosti, ked som snival, ze raz navstivim daleke kraje, o ktorych som citaval. Sny sa mi zuzili do uzkych liniek krytych realii, ale ich chut driemala kdesi hlboko na podnebi, aby sa teraz obnovila v plnej sile... Sila vypovede fotografii je skutocne velka a kazdy, kto zalistuje touto knihou, zaiste ostane ocareny, rovnako ako ja. Popri panoramatickych snimkach i detailoch prirody je kniha vyvazena hutnym, strucnym textom, v zavere je doplnena prehladnou mapou s oznacenim miest, kde boli jednotlive zabery nasnimane. Popri sugestivnom obraze sa takto citatel dozvie mnoho udajov o tomto uchvatnom pohori, v ktorom je sustredenych mnoho klenotov prirody USA, ktorymi sa zvyknu Americania opravnene pysit. Kniha, ktoru mozem zodpovedne odporucit kazdemu, kto obdivuje krasy prirody. Napriek relativne vysokej cene sa v novoveskych knihkupectvach po nej len zaprasilo, takze niet preco cakat na dotlac. Je mozne, ze ju caka rovnaka buducnost ako dalsiu krasnu knihu tohto vydavatelstva, Narodni parky sveta (Ekopanorama 9 - 10/1994), ktora vysla nedavno v druhom vydani.
O vydani prvej z edicie knih svetoznameho vydavatelstva Larousse Zivot v prirode - Dazdove pralesy sme informovali v Ekopanorame 9/1995. Nedavno vysla dalsia z knih - Savany, Bratislava, 1995, 168 str., cena 349,- Sk. Podobne, ako prva, i tato je postavena na podrobnom, detailnom predstaveni osmych zivocichov, typickych obyvatelov obrovskeho zemskeho biomu. Na priklade slona, leva, nosorozca, pstrosa, zirafy, sakala, gazely a hyeny opisuje prirodne pomery savan, ktore su najrozsiahlejsie v Afrike. Popri najaktualnejsich informaciach o jednotlivych zivocichoch, ktore vyvracaju aj mnoho dlhodobo tradovanych mytov, su texty doplnene mnozstvom suvisiacich informacii o ekosysteme savan. V kazdej skupine su popisane jednotlive charakteristicke druhy, najnovsie poznatky z etologie a ekologie druhu, jeho zivotne prostredie, vztahy k cloveku a problemy z toho vyplyvajuce. Nutnost ochrany jednotlivych druhov sa ako leitmotiv tiahne celou knihou a viackrat je vhodne zdorazneny samostatnymi materialmi. Kniha je bohato clenena, plna temer dvoch stoviek unikatnych fotografii z archivov celeho sveta, predstavujucich zivocichy v ich prirodzenom prostredi, mapiek, peroviek a tabuliek. Predhovor ku knihe napisal, rovnako ako pri prvej, znamy cesky zoolog Josef Vagner.
V tom istom cisle sme informovali aj o prvom z praktickych atlasov edicie Vreckove atlasy, ktore su skutocne vreckove, opatrene plastikovym obalom. Po atlase Huby vychadza R. Hochleitner: Drahe a ozdobne kamene. Vreckovy atlas. Prakticka prirucka na spoznavanie a urcovanie drahych a ozdobnych kamenov a ich imitacii, Bratislava, 1995, 160 str., cena 199,- Sk. V nasej sucasnej realite sme si museli zvyknut na zaplavu kadejakych paskvilov, hovoriacich o vplyve drahych kamenov na cloveka, ich suvislosti so znameniami zverokruhu etc. etc. O to cennejsia je kniha, hovoriaca o realnom vyzname drahych kamenov a vzacnych kovov, ktore pomocou 285 vernych farebnych fotografii a zrozumitelnych nakresov pomaha zaujemcom urcovat a spoznavat, pricom orientaciu v knihe ulahcuju farebne kody. Pri kazdom kameni a kove je uvedena jeho tvrdost, hustota, chemicke zlozenie, krystalicka sustava, farba, vyskyt, odrody, rozlisovanie a spracovanie. Rozclenene su do piatich skupin - drahe kovy, drahe kamene, ozdobne kamene, ozdobne kamene organickeho povodu a synteticke kamene. Kniha radi, ako urcovat drahe a ozdobne kamene a ako postupovat pri ich kupe, uvadza mnozstvo vseobecnych informacii o tychto skutocnych prirodnych klenotoch a nevyhyba sa ani strucnej informacii o kamenoch v suvislosti so zvieratnikom. Je urcena nielen pre zberatelov a odbornikov, ale i pre siroku laicku verejnost.
V edicii Zvedavymi ocami, urcenej najma pre deti od 6 rokov, vyslo doteraz viacero zaujimavych a krasnych knih maleho formatu, ktorych cielom je uputat a inspirovat k poznavaniu. Maly zaujemca ma moznost zoznamit sa s temou knihy prostrednictvom pozorovani a pokusov, ktore moze sam urobit, takze knihy su velmi dobre vyuzitelne v oblasti ekologickej vychovy. Doteraz vyslo 7 knih - Nocna obloha, Stromy, Lasturniky, Pocasie, Kamene, Kvety a Vtaky, za ktoru dostalo vydavatelstvo ocenenie. Vsetky doteraz vydane knihy tvoria velmi dobry subor pre pracu s detmi v prirode ci uz v ramci ekologickej vychovy, alebo len pri prilezitostnych prechadzkach. Vdaka cenovej dostupnosti (kazda knizka stoji 69,- Sk) su tieto publikacie pristupne pre skoly a skolske zariadenia, kde by nemali chybat. V sucasnej dobe vychadza Ludske telo. Preskumaj svoje telo a porozumej mu, Bratislava, 1995, 64 str., cena 79,- Sk, pomocou ktorej sa dieta moze dozvediet viac o vlastnom tele, dozvediet sa o nom vsetko, co ho zaujima. Kniha obsahuje navody na jednoduche pozorovania, poznavania toho, "ako fungujem", zaroven aj nevtieravu, nenapadnu zdravotnu osvetu.
Vsetky knihy si zaujemcovia mozu zakupit v knihkupectvach, alebo objednat na adrese vydavatelstva: P.O.BOX 14, 830 04 Bratislava 34.

Vydavatelstvo Mlade leta v roku svojho krasneho vyrocia tiez pripravilo niektore tituly, suvisiace s poznavanim prirody. Popri knizocke R. Herrscher, B. Gro le: Ake zvieratko do nasej rodiny? (Ekopanorama 6/1995) vychadza dalsia, ktora ma na prvy pohlad suvis s knihou G. Colditzova: Rekordy z rise zvierat (Ekopanorama 11 - 12/1994), ktora bola velmi uspesna na sklonku minuleho roka.
A. zum Kolkova: Laska k zvieratam, Bratislava, 1995, 94 str., cena 165,- Sk. Kniha vychadza v Roku ochrany europskej prirody a pokial viem, Mlade leta su jedinym slovenskym vydavatelstvom, ktore si takymto sposobom pripomenulo ENCY 95. Autorka knihy je znamou ochrankynou zvierat, dlhorocnou clenkou a od roku 1973 prezidentkou Spolkoveho zvazu ochrancov zvierat - pracovnej skupiny nemeckej ochrany zvierat. Maly priestor na predstavenie dostala na strankach knihy aj slovenska Sloboda zvierat. Kniha samotna hovori o tom, co sme prvy krat mohli dostat do hlav oficialne az po roku 1989 a co sa mnohym mozno uz i prejedlo - napriek tomu text knihy nie je mentorsky, nerobi si narok na neotrasitelne pravdy. Naopak, laskavym sposobom priblizuje to, co nas domaci milacik potrebuje, co mu musime zabezpecit, aby sa v nasej pritomnosti citil dobre, ci uz ide o psa, macku, drobnych hlodavcov, exoticke vtaky alebo kone. Po takomto zoznameni lahsie prijmeme to, o com mnohi z nas nechcu ani pocut - ze i krava, sliepka, kralik ci osipana nie su len strojmi na vyrobu mlieka, vajec a masa, ale zivymi tvormi, ktore maju svoje naroky a podmienky velkochovov nie su dostojne pre nikoho, nieto pre tvorov, ktore nam denno-denne sluzia. Autorka nevtieravo rozbija mytus o hluposti domacich, clovekom chovanych zivocichov, poukazuje na otrasne podmienky ich vyuzivania, na barbarske metody ich zabijania. Nehorli proti uzivaniu ich masa, ale poukazuje na to, o co lepsie a kvalitnejsie je maso teliat a krav, chovanych vo volnej prirode spolocne, oproti ich druzkam z telatnikov a kravinov, kde pretrpia svoj zivot doslova v neludskych podmienkach. Laskava kniha zanecha v detskom i dospelom citatelovi spravny dojem toho, co je a co nie je spravne v nasom vztahu k zivym tvorom. Autorka poukazuje i na pozitivne priklady, opisuje farmy, kde sa prasiatka mozu citit stastne a preziju svoj zivot dostojne, harmonicky. Kniha je doplnena i kapitolami o zneuzivani zvierat v sporte, cirkusoch, zverincoch, laboratornych vyskumoch, velmi lapidarne hovori o negativach polovaciek a polovnictva vobec, ale tiez o tom, ako mozno pomoct domacim i divo zijucim zvieratam. Kniha je doplnena i beletristickymi ukazkami vztahu cloveka a zvierat. Kazdemu, komu zalezi na harmonickom vztahu dietata k prirode, odporucam tuto knihu ako dar svojmu dietatu. Pokusme sa napravit to, co uz my sami nezmenime. Kniha Laska k zvieratam je jednym z dobrych krokov na dlhej ceste, ktoru potrebujeme prekonat pri zmene vztahu k svojmu prostrediu.
Tato i vyssie uvedene knihy su v predaji, zaujemcovia si ich mozu objednat i na adrese vydavatelstva: Namestie SNP 12, 815 19 Bratislava, tel.: 07/364 766, fax:07/364 563.

Vydavatelstvo Fortuna Print, zname o. i. vydavanim encyklopedii, pripravilo na predvianocny trh po Kronike ludstva, Kronike mediciny, Kronike techniky a Kronike filmu dalsiu z nich, ktora urcite potesi srdce (menej penazenku) kazdeho, kto sa z akehokolvek hladiska zaujima o prirodu. F. R. Paturi: Kronika Zeme, Bratislava, 1995, 576 str., cena 1290,- Sk. Kvalitne po obsahovej i grafickej stranke spracovana publikacia o nasej planete, o jej vzniku, vyvoji, pricom nacrtava i jej moznu buducnost v suvislosti so vznikom Homo sapiens sapiens. Publikacia obsahuje obrovske mnozstvo informacii a je citanim doslova a do pismena na cely zivot. Aj preto jej cena v konecnom dosledku nie je az taka hrozna a ako dlhodoba investicia sa urcite oplati. Najdete v nej 35 kalendarii s vyse 800 ucelenymi informaciami, ako aj 954 samostatnych clankov z oblasti geologie, klimatologie botaniky, zoologie, ekologie, antropologie. V 12 statiach podava synteticky prehlad hlavnych etap vyvoja Zeme, vplyv cloveka na jej sucasny stav od svojho vzniku po dnesok, ako aj mozny vyvoj v buducnosti. Organickou sucastou obsiahlej publikacie je podpora textu vo viac ako 1200 vacsinou farebnych obrazkoch a 374 mapach, schemach a malovanych rekonstrukciach, spracovanych specialne pre tuto knihu na zaklade najnovsich vedeckych poznatkov. Publikacia v zavere obsahuje aj dodatok so slovnikom odbornych terminov a pojmov, chronologickym prehladom a podrobnym vecnym registrom. Kniha je vo volnom predaji, zaujemcovia si ju mozu objednat aj na adrese vydavatela: Viktorinova 1, 821 08 Bratislava, tel.: 07/526 92 56.

Vydavatelstvo Veda popri zasluznom vydavani Flory Slovenska zapocalo s vydavanim dalsej serie - Vegetacia Slovenska. Hoci ide o rydzo odborne prace, jednotlive diely zaiste zaujmu i laikov, ktori sa podrobnejsie zaujimaju o rastlinne spolocenstva. V tychto dnoch vysla prva kniha zvazku M. Valachovic (ed.), H. Otahelova, V. Stanova, S. Maglocky: Rastlinne spolocenstva Slovenska. 1. Pionierska vegetacia, Bratislava, 1995, 185 str., cena 159,- Sk. Podrobny prehlad pionierskej vegetacie Slovenska uvadza 7 tried, 18 radov, 26 zvazov a viac nez 80 asociacii a spolocenstiev s jednoduchou strukturou porastov, ktore stoja na zaciatku primarnej sukcesie na otvorenych suchozemskych i vodnych stanovistiach. Kazde spolocenstvo ma uvedene platne vedecke meno a vystiznu charakteristiku. Pre ochranarsku prax su uzitocne udaje o vyskyte vzacnych a ohrozenych druhov v spolocenstvach, ako aj o stupni ohrozenia tej-ktorej jednotky: Jednotlive triedy opticky oddeluju celostranove farebne fotografie charakteristickeho spolocenstva. Text je doplneny synoptickymi tabulkami a kazda kapitola je uzatvorena vycerpavajucim prehladom citovanej literatury. Dielo je urcene nielen profesionalnym botanikom a ochrancom prirody, ale aj studentom a vsetkym zaujemcom o floru a vegetaciu Slovenska, ktori si ho mozu objednat na adrese vydavatelstva: Bradacova 7, 852 86 Bratislava.

Ako sme citatelov Ekopanoramy uz viackrat informovali, Technicka univerzita vo Zvolene ma bohatu publikacnu cinnost nielen v specifickej odbornej lesnickej oblasti, ale i v oblasti ochrany prirody, ekologickej etiky a pod.
P. Krchnak (ed.): Hladania cloveka, Zvolen, 1994, 101 str., cena neuvedena. Zbornik prispevkov ucastnikov rovnomenneho sympozia, ktore sa konalo 21. a 22. 6. 1994 vo Zvolene, poriadaneho Katedrou spolocenskych vied fakulty ekologie TU, Kulturnym a spolocenskym strediskom mesta Zvolen, okresnou kniznicou a Akademiou vzdelavania vo Zvolene. Prispevky su usporiadane tak, ako odzneli na sympoziu od 19 odbornikov z oblasti filozofie, ekologie a etologie zo Slovenska a Ciech. Zbornik, rovnako ako sympozium, sa zaobera clovekom zo vsetkych aspektov, clovekom - tvorom ako takym, clovekom vo vztahu k svojmu prostrediu, k inym tvorom, clovekom vo vztahu k svojmu vnutru, zmyslom jeho zivota, jeho vierou.
R. Midriak: Krajinnoekologicka studia Kralovoholskych Tatier. Vedecke a pedagogicke aktuality 1/1994, Zvolen, 1994, 95 str., cena 15,- Sk. Ochranarskej obci velmi dobre znamy autor podrobne popisuje Kralovoholske Tatry ako sucast Narodneho parku Nizke Tatry, ich prirodne pomery, krajinne typy a typy zivotneho prostredia, ohrozenie uzemia a destrukciu povrchu sucasnymi reliefotvornymi procesmi v skupine Kralovej hole, ekonomickogeograficke struktury a krajinnoekologicku unosnost uzemia Kralovoholskych Tatier. Vysledky vysoko erudovanej odbornej prace su vyuzitelne i v dalsich pohoriach Slovenska najma z hladiska ich praktickej ochrany.
R. Midriak: Ekologicke vplyvy hospodarenia v lese na krajinu (pripadova studia z Cergova). Vedecke a pedagogicke aktuality 3/1995, Zvolen, 1995, 52 str., cena 24,- Sk. Praca toho isteho autora z trocha ineho sudka na pripade Cergova dokazuje negativny vplyv holorubnej praxe v lesnickej prevadzke na krajinu a jej prirodne zlozky. Podrobne rozobera prirodne a lesohospodarske pomery Cergova, ohrozenie jeho uzemia vodnou eroziou a zosuvmi a podrobne analyzuje a posudzuje vplyv spristupnovania porastov a tazbovo-obnovnych a vyrobnych postupov v nich na prirodne prostredie hlavne z hladiska hydrologickeho a pedologickeho. V praci analyzuje aj stav lesa vo flysovej oblasti vychodneho Slovenska a jeho hospodarske charakteristiky, cim praca nadobuda ramcovy charakter, platny pre sirsiu oblast. Zavery autora su jednoznacne a pre lesnu prevadzku nie prilis lichotive, zaroven vsak rozumnemu hospodarovi ukazuju cestu, ktorou sa treba poberat pri vyuzivani lesov nielen v oblasti Cergova. Novelizacia lesneho zakona dala autorovi a ochranarom, bojujucim proti devastacii prirody velkoplosnym holorubnych sposobom hospodarenia, urcitu satisfakciu.
M. Krizo, E. Krizova, R. Bies: Atlas rastlin. Ucebna pomocka, Zvolen, 1995, 132 str. textu, 124 str. obrazkov, cena 40,- Sk. Stvrte doplnene vydanie predstavuje strucnym textom a nazornymi perovkami s dolezitymi detailami 619 druhov slovenskej flory, a to nielen typickych lesnych druhov, ale i druhy agrocenoz, luk, pasienkov, druhy burinne i liecive. Doporucujem kazdemu, kto ma zaujem o poznavanie prirody.
S. Korpel, M. Saniga: Prirode blizke pestovanie lesa, Zvolen, 1995, 158 str., cena 30,- Sk, pre Lesnicku fakultu TU vydal Ustav pre vychovu a vzdelavanie pracovnikov LVH SR. Rydzo lesnicka, specificka problematika, podana recou odbornych pojmov, ktora vsak moze vela povedat i laikovi, ktory si osvoji aspon zaklady tejto problematiky. Autori rozoberaju principy pestovania prirode blizkeho lesa, ktory je zaujimavy aj z ekonomickeho hladiska, nakolko je trvalo vyuzivatelny, zachovava dlhodobo svoje prirodne hodnoty a v neposlednom rade je vyznamnou alternativou nevhodnych monokulturnych porastov hospodarsky vyznamnych drevin, ktore ako prve podliehaju vplyvu imisii v dnesnom znecistenom prostredi, cim ich zdanlivy ekonomicky prinos uplne zanika. Prinasa rozne modely pestovania takehoto lesa, rozne priklady zo zahranicia i z nasich lesov. Text je doplneny schemami, grafmi a fotografiami. Publikacia, ktora by nemala chybat v kniznici ziadneho lesnika a taxatora a ktora urcite zaujme i mnohych ochrancov prirody.
Vsetky tu uvedene publikacie je mozne objednat si na adrese vydavatela: TU, T. G. Masaryka 2117/24, 960 53 Zvolen, tel. 0855/635, kl. 259, alebo kupit priamo v predajni TU. Kedze ide o malonakladove vydania (80 az 500 vytlackov), odporucam zaujemcom obstarat si ich co najskor.

Milan Barlog

EKOPANORAMA


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa