Stanovisko k materialu Uzemny plan Bratislavy koncept riesenia 31. januar 2001 Bratislavske regionalne ochranarske zdruzenie - BROZ, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava * Magistrat hl. mesta SR Bratislavy Oddelenie uzemneho rozvoja Primacialne namestie, Bratislava 31.1.2001 Vec: Stanovisko k materialu: Uzemny plan hlavneho mesta SR Bratislavy - koncept riesenia Obsah: * 1. Uvod * 2. Obsah konceptu riesenia UP * 3. Ciele uzemneho planu (hlavne ciele riesenia, strategicke ciele rozvoja Bratislavy, poziadavky na riesenie UP): * 3.1. Poziadavky na riesenie uzemneho planu (kapitola 6) * 4. Koncepcne nedostatky - nedostatky v oblasti celkovej filozofie riesenia - nesplnenie cielov zadania * 5. Hodnotenie vychodiskovych predpokladov * 5.1. Demograficke vychodiska * 5.2. Geograficke, ekologicke a environmentalne limity a stimuly uzemneho rozvoja * 6. Hodnotenie 3 variantov z hladiska vplyvu na zivotne a prirodne prostredie a vyber "optimalneho variantu" * 7. Hodnotenie navrhov v oblasti hospodarsko - socialnych funkcnych systemov, dopravy, technickej infrastruktury, odpadov, zivotneho prostredia (pripomienky ku kapitolam 5, 6, 7, 8 a 9) * 7.1 Byvanie (pripomienky ku kapitole 5.1.) * 7.2. Vyroba (pripomienky ku kapitole 5.2.) * 7.3. Administrativa (pripomienky ku kapitole 5.3.) * 7.4. Komercne systemy (pripomienky ku kapitole 5.4.) * 7.5. Nekomercna vybavenost (pripomienky ku kapitole 5.5.) * 7.6. Zdravotnictvo (pripomienky ku kapitole 5.6.) * 7.7. Socialna starostlivost (pripomienky ku kapitole 5.7.) * 7.8. Skolstvo (pripomienky ku kapitole 5.8.) * 7.9. Veda a vyskum (pripomienky ku kapitole 5.9.) * 7.10. Sport a rekreacia (pripomienky ku kapitole 5.10.) * 7.11. Doprava (pripomienky ku kapitole 6.) * 7.12. Technicka infrastruktura (pripomienky ku kapitole 7.) * 7.13. Odpady (pripomienky ku kapitole 8.) * 7.14. Zivotne prostredie (pripomienky ku kapitole 9.) * 7.15. Uzemny system ekologickej stability a ochrany prirody (pripomienky ku kapitole 9.7.) * 8. Pripomienky k charakteristikam funkcneho vyuzitia ploch (C - tabulkova cast) * 9. Niektore zavazne konflikty navrhovanych rozvojovych zamerov s ochranou prirody a zdraveho zivotneho prostredia na uzemi mestskych casti (pripomienky k casti D - Urbanisticka koncepcia rozvoja mestskych casti) * 10. Navrh intaktnych ploch * 11. Rozvojove plochy a rozvojove zamery na uzemi mesta akceptovatelne, resp. neakceptovatelne z hladiska ochrany prirodnych hodnot, kvality zivotneho prostredia a kriterii TUR * 12. Hodnotenie technickej urovne spracovania (pripomienky k technickym nedostatkom) Prilohy: 1.Navrh intaktnych ploch na uzemi Bratislavy vyznamnych pre ekologicku stabilitu a ochranu biodiverzity 1. Uvod Koncom minuleho roka vypracoval Magistrat hlavneho mesta SR Bratislavy dokument strategickeho vyznamu z hladiska dalsieho rozvoja mesta: Uzemny plan hlavneho mesta SR Bratislavy - koncept riesenia (dalej "Koncept"). Material bol k dispozicii sirokej verejnosti na pripomienkovanie do konca minuleho roka, pre velky zaujem verejnosti bola lehota na pripomienkovanie predlzena do konca januara 2001. Verejnost ma tak po prvy raz v historii pripravy podobnych dokumentov na uzemi mesta sancu aktivne sa zapojit do ich tvorby. Bratislavske regionalne ochranarske zdruzenie (BROZ) vyuzivajuc tuto moznost, predklada ku Konceptu nasledovne stanovisko: 2. Obsah konceptu riesenia UP Textova cast skratenej spravy ma rozsah 313 stran + mapove prilohy 1., 2. a 3. variant v mierke 1:10 000. Obsahovo je clenena do styroch casti - A, B, C, D. * A - zakladne informacie * B - koncept riesenia uzemneho planu * C - tabulkova cast * D - urbanisticka koncepcia rozvoja mestskych casti 3. Ciele uzemneho planu (hlavne ciele riesenia, strategicke ciele rozvoja Bratislavy, poziadavky na riesenie UP): Cielom spracovania uzemneho planu je o.i.: ...vytvorit predpoklady pre harmonicky rozvoj mesta ... s respektovanim jestvujucich prirodnych a kulturnych hodnot a ... zvysovanie kvality zivotneho prostredia... (s. 1), ... navrhnut usmernenie a zakladne regulativy... pre dobudovanie Bratislavy ako mesta ... so zdravym zivotnym prostredim a zachovanymi prirodnymi hodnotami (s. 1). Koncept sa snazi vychadzat zo strategickych cielov pre rozvoj Bratislavy, definovanych v Strategii rozvoja hl. mesta SR Bratislavy, ktore o.i. zahrnaju (s. 8): * trvaloudrzatelny rozvoj mesta, * zvysovanie kvality zivotneho prostredia, * obnova a udrzanie priestorovej a funkcnej rovnovahy v uzemi... 3.1. Poziadavky na riesenie uzemneho planu (kapitola 6) Medzi poziadavkami na riesenie uzemneho planu (uzemne a hospodarske zasady) su uvedene viacere vzajomne prakticky nezlucitelne poziadavky, ako napr.: * chranit specificke hodnoty Dunaja a Moravy ako sucasti nadnarodnych uzemnych systemov ekologickej stability a sucasti potencialneho Trilateralneho medzinarodneho parku Podunajsko (s.9) * zosuladit rozvojove koncepcie mesta a mestskych casti s poziadavkami ochrany vyznamnych biocentier a biokoridorov * vytvarat rovnovahu medzi urbanizovanym a prirodnym prostredim * zabezpecovat dosiahnutie rovnovahy materialnych a duchovnych hodnot mesta (s. 11) * a na druhej strane - "doriesit" otvorene problemy potencialnych medzinarodnych vodohospodarskych a energetickych projektov (VD Bratislava - Wolfstahl, vodna cesta D - O - L, ...) - mysli sa tym zrejme vytvorenie uzemnoplanovacich predpokladov pre realizaciu tychto projektov, ktore su v principialnom rozpore s poziadavkami ochrany prirody (s. 9) * alebo "zvysit spolocensku atraktivitu nabrezi Dunaja a jeho povodia v celom dotknutom uzemi od sutoku s Moravou az po zdrz Hrusov na lavom brehu Dunaja, od hranice s Rakuskom az po navrhovany rekreacno-sportovy areal na pravom brehu Dunaja" "navrhnut zodpovedajuce funkcne vyuzitie priestorov v dotyku s tokom Dunaja s dorazom na dobudovanie lavobreznej casti celomestskeho centra od Karloveskej zatoky az po Bratislavsky pristav vratane nabreznej promenady jej predlzenim ako aj zokruhovanim na pravej strane Dunaja a pravobreznu cast Petrzalky" - co v pripade realizacie znamena zavazne narusenie az uplnu likvidaciu sucasnych prirodnych hodnot v tomto priestore, o.i. aj prerusenie (znefunkcnenie) provincialneho Dunajskeho biokoridoru. Objavuju sa i poziadavky, ktorych realizacia by prispela k vyraznemu znizeniu kvality zivota obyvatelov Bratislavy, napr.: * "vytvorit v leteckej doprave predpoklady pre rapidne zvysenie osobnej aj nakladnej dopravy do buducnosti" (s.12) Poziadavky na ochranu prirodneho prostredia a dotvaranie krajiny a na zachovanie kvality zivotneho prostredia (s. 12 - 13) su formulovane v zasade spravne a su aj dostatocne komplexne - hlavnym problemom je, ze v celom materiali nie su dostatocne respektovane, pripadne su priamo negovane inymi sektorialnymi poziadavkymi a rozvojovymi zamermi. 4. Koncepcne nedostatky - nedostatky v oblasti celkovej filozofie riesenia - nesplnenie cielov zadania Za zakladny koncepcny nedostatok mozno povazovat nesplnenie vyssie uvedenych cielov. Tieto ciele neboli splnene ani v jednom z predlozenych troch variantov, pricom nejde o nejake "kozmeticke chybicky krasy" ale o hlboke a zasadne nedostatky, ktore vyvolavaju dojem, ze spracovatelia Konceptu tieto ciele alebo nepoznaju, alebo im nerozumeju, alebo ich jednoducho nerespektuju. Pripomienka 1: Vyssie uvedene ciele v oblasti ochrany prirodnych hodnot a zlepsovania kvality zivotneho prostredia na uzemi mesta formulovat ako celospolocensky prioritne a nealternativne, tzn. pokial su v neriesitelnom rozpore s niektorymi z rezortnych cielov ci rozvojovych zamerov, musi byt ich splnenie zabezpecene i za cenu, ze tieto ciastkove skupinove ciele a zaujmy budu z uzemneho planu vylucene (tyka sa to napriklad zamerov na budovanie rekreacnych arealov a dalsich rozvojovych zamerov v priestore Dunajskeho biokoridoru - Jarovce, Rusovce, Cunovo, noveho mestskeho centra na pravom brehu Dunaja, VD Bratislava - Wolfstahl, pristavu v Dev. Novej Vsi, planovanej vystavby v priestore provincialneho biocentra Devinska Kobyla a dalsich, z hladiska ochrany prirody neakceptovatelnych zamerov). 5. Hodnotenie vychodiskovych predpokladov 5.1. Demograficke vychodiska Za maximalnu socio-ekonomicku unosnost uzemia v ramci katastralnych hranic mesta pre zachovanie kvality zivota obyvatelov sa povazuje hodnota 600 - 650 tisic trvale byvajucich obyvatelov bez udania casoveho horizontu (s.10). Pritom od roku 1996 pocet obyvatelov Bratislavy prestava rast, naopak v poslednych troch rokoch pocet obyvatelov klesa. Len za posledny rok (1999) tento pocet poklesol o 0,3 %, t.j. o 1255 obyvatelov (s. 19). Pri takomto vyvoji je potrebne jednoznacne deklarovat, aky je politicky zaujem vedenia mesta: - ci dalsie "nasilne" zvysovanie poctu obyvatelstva, alebo - stabilizacia poctu obyvatelstva na sucasnej urovni, t.j. cca 450 000 obyvatelov, pripadne mierny prirodzeny pokles. Kvalita zivota obyvatelov Bratislavy pritom do znacnej miery zavisi aj od toho (aj ked nielen od toho), kolko ich bude v tomto (geografickymi barierami znacne obmedzenom) priestore zit. Otazku demografickej politiky na uzemi mesta, ci uz bude pro-populacna, anti-populacna, alebo tak ako doteraz - nijaka, je potrebne vnimat aj v sirsich, minimalne celoslovenskych suvislostiach. Z celoslovenskeho hladiska by mal byt prioritny rozvoj mimobratislavskych regionov. Predovsetkym vytvaranie novych pracovnych prilezitosti a vystavbu bytov je potrebne smerovat mimo Bratislavu, tak aby najma mladi ludia z celeho Slovenska neboli nuteni dochadzat do hlavneho mesta za pracou, ako je tomu v sucasnosti, ale prave naopak, aby po ukonceni studii mali moznost pracovat vo svojom rodnom kraji. Sucasny trend nemozno nazvat inak ako unik mozgov z celeho Slovenska do Bratislavy. Pokial k tomuto javu dochadza na medzinarodnej urovni, povazuje sa vseobecne za neziaduci, pokial prebieha "len" v ramci Slovenska, tvarime sa ze je vsetko v poriadku. Pripomienka 2: Za maximalnu socio-ekonomicku unosnost uzemia v ramci katastralnych hranic mesta pre zachovanie aspon sucasnej kvality zivota obyvatelov (s perspektivou jej vyrazneho zlepsenia v casovom horizonte 10 rokov) odporucame teda povazovat sucasny pocet 450 tisic trvale byvajucich obyvatelov bez udania casoveho horizontu. Z tohoto poctu by mali vychadzat jednotlive rozvojove zamery v ramci pripravovaneho Uzemneho planu (tzn. neuvazovat s dalsim narastom poctu obyvatelov). Spracovatelia demografickych prognoz sa nas snazia presvedcit, ze pokial pocet obyvatelov nebude rast, hrozi Bratislave demograficka katastrofa v dosledku "premnozenia" obyvatelov v poproduktivnom veku, na ktorych "nebude mat kto robit". Tieto tvrdenia neboli dodnes podporene serioznymi argumentami, a nie su zname ani pripady takejto "katastrofy" z inych miest ci oblasti s podobnymi trendami vyvoja poctu obyvatelstva. Nechceme tento problem bagatelizovat, jeho riesenie vsak vidime v dlhodobej a premyslenej demografickej a socialnej politike v ramci celeho Slovenska, a nie v dalsom umelom zvysovani poctu obyvatelov uz aj tak relativne "preludnenej" Bratislavy. 5.2. Geograficke, ekologicke a environmentalne limity a stimuly uzemneho rozvoja Tato problematika nie je v Koncepte dostatocne rozpracovana, v dosledku coho moze vznikat dojem, ze rozvojovy potencial mesta je vyssi ako v skutocnosti je. Pripomienka 3: Rozpracovat ako samostatnu kapitolu "Geograficke, ekologicke a environmentalne limity a stimuly uzemneho rozvoja" s vyuzitim vysledkov vykonaneho environmentalneho hodnotenia Konceptu (EIA). Sucastou tejto kapitoly musia byt jednoznacne definovane priestorove a funkcne limity uzemneho rozvoja pre uzemie mesta a jeho sirsieho okolia, respektujuce vsobecne uznavana kriteria TUR. Tieto limity musia byt zavazne (tzn. neprekrocitelne). Pokial budu (tak ako sa uvadza v Koncepte) len "smerne" (s moznostou ich prekrocenia "po posudeni dopadov"), vytvara sa tym priestor pre dalsi nekontrolovatelny a neudrzatelny rozvoj. 6. Hodnotenie 3 variantov z hladiska vplyvu na zivotne a prirodne prostredie a vyber "optimalneho variantu" Po celkovom zhodnoteni a posudeni vsetkych troch variantov sme dospeli k zaveru, ze ani jeden z nich nie je z hladiska ocakavaneho vplyvu na zivotne a prirodne prostredie akceptovatelny. Okrem vyssie uvedenych dovodov je to sposobene najma tym, ze neboli dosledne respektovane poziadavky na ochranu prirodnych hodnot a z nich vyplyvajuce limity rozvoja, uvedene v doteraz spracovanej dokumentacii ochrany prirody, a to najma v Regionalnom uzemnom systeme ekologickej stability (1994) a v jeho neskorsej aktualizacii (priemet RUSES v mierke 1: 10 000 z r. 1999). Tieto zasadne koncepcne dokumenty ochrany prirody boli spracovane ako podkladove materialy pre tvorbu uzemneho planu, neboli vsak v plnom rozsahu pre tento ucel vyuzite. Pozitivne hodnotime snahu spracovatelov Konceptu o aspon ciastocne zapracovanie tychto materialov, toto usilie je vsak potrebne dosledne dotiahnut do konca. Pripomienka 4: Pri dalsom spracovani Konceptu do podoby Uzemneho planu odporucame vychadzat z 3. variantu. To vsak v ziadnom pripade neznamena, ze tento variant v jeho sucasnej podobe mozno povazovat za akceptovatelny. Pripomienka 5: Dosledne zapracovat vsetky prvky RUSES, najma pokial ide o ich priestorove vymedzenie a limity funkcneho vyuzitia, do vysledneho riesenia. 7. Hodnotenie navrhov v oblasti hospodarsko - socialnych funkcnych systemov, dopravy, technickej infrastruktury, odpadov, zivotneho prostredia (pripomienky ku kapitolam 5, 6, 7, 8 a 9) Nase pripomienky vzhladom k ich rozsahu predkladame v elektronickej forme (databaza v programe Excel). 8. Pripomienky k charakteristikam funkcneho vyuzitia ploch (C - tabulkova cast) Konkretne pripomienky predkladame v elektronickej forme (databaza v programe Excel). 9. Niektore zavazne konflikty navrhovanych rozvojovych zamerov s ochranou prirody a zdraveho zivotneho prostredia na uzemi mestskych casti (pripomienky k casti D - Urbanisticka koncepcia rozvoja mestskych casti) Podrobne pripomienky v cleneni podla jednotlivych mestskych casti predkladame v elektronickej forme (databaza v programe Excel). 10. Navrh intaktnych ploch Uzemno-planovacia dokumentacia a proces jej tvorby musia byt pristupne a zrozumitelne nielen odbornikom, ale aj sirokej verejnosti. Predlozene riesenie Konceptu splna tuto poziadavku len ciastocne. Pripomienka 6: Navrhujeme v dalsom rieseni a rozpracovani Konceptu do podoby UP jednoznacne definovat a vymedzit tzv. intaktne plochy (IP), rozvojove plochy (RP), rozvojove zamery (RZ) a potencialne rozvojove plochy (PRP), a tieto uviest v tabulkovej casti i v mapovych podkladoch. Bez naroku na komplexnost umoznuje tento pristup jednoducho a zrozumitelne formulovat a zapracovat vacsinu konkretnych pripomienok, ktore odbornici i siroka verejnost ku konceptu uzemneho planu v sucasnosti vznasaju. Vymedzenie IP umoznuje tzv. "pozitivnu selekciu" toho, co chceme, aby ostalo na uzemi mesta zachovane - teda nedotknute rozvojovymi zamermi (vystavbou, zmenou funkcneho vyuzitia) - ide predovsetkym o existujuce ale aj potencialne prirodne hodnoty. Jednoznacne vymedzenie a definovanie RP, RZ a PRP na uzemi mesta zasa umoznuje pomocou "negativnej selekcie" formulovat nazorove stanoviska typu: - ktore RZ su na uzemi mesta akceptovatelne (resp. ktore nemozno akceptovat), - ktore lokality su akceptovatelne ako RP vseobecne, ako aj specificky vo vztahu ku konkretnym RZ, resp. ktore lokality vobec nie su akceptovatelne ako RP, (plochy ktore nebudu definovane ani ako IP, ani ako RP, povazujeme za PRP) Len takto jednoznacne formulovane stanoviska mozu potom byt predmetom politickeho rozhodovania - hlasovania poslancov MZ o vyslednej podobe UP a jeho pripadnych zmien a doplnkov. Charakteristiku jednotlivych kategorii IP a pracovny zoznam navrhovanych intaktnych ploch uvadzame v prilohe 1. Navrhujeme rozlisovat najmenej tychto 6 kategorii intaktnych ploch: * 1. kategoria IP - chranene uzemia, lesy, prirodzene travnate a krovinne porasty * 2. kategoria IP - fragmenty lesov (s plochou mensou ako 0,5 ha) a sukcesne plochy (spontanne zarastajuce prirodzenou vegetaciou) * 3. kategoria IP - sidliskova zelen, parky, zahrady, vinohrady a soliterne dreviny * 4. kategoria IP - umele travne porasty (travniky) * 5. kategoria IP - orna poda * 6. kategoria IP - zahradkarske a chatove osady Zasady vyuzivania IP: - intaktne plochy je potrebne jasne zadefinovat a vyjadrit v mapovych a tabulkovych podkladoch - intaktne plochy je mozne vyuzivat len sposobom, akym su vyuzivane v sucasnosti, pripadne "extenzivnejsim" sposobom, t.j. sposobom ktory umoznuje znizenie vkladov dodatkovej energie (napr. funkcne vyuzitie intaktnej plochy v 5. kategorii "orna poda" bude mozne zmenit na "les", nie vsak naopak) - znamena to, ze intaktne plochy su nedotknutelne v tom zmysle, ze nie je mozne ich zastavat, ani intenzifikovat ich vyuzivanie nad ramec ich sucasneho bezneho obhospodarovania - zadefinovane a schvalene intaktne plochy budu teda predstavovat jeden zo zakladnych priestorovych a funkcnych limitov rozvoja mesta 11. Rozvojove plochy a rozvojove zamery na uzemi mesta akceptovatelne, resp. neakceptovatelne z hladiska ochrany prirodnych hodnot, kvality zivotneho prostredia a kriterii TUR Pripomienka 7: Pozadujeme v dalsom rieseni a rozpracovani Konceptu do podoby UP jednoznacne vyselektovat rozvojove plochy (RP) a rozvojove zamery (RZ), ktore nie su akceptovatelne z hladiska ochrany prirodnych hodnot, kvality zivotneho prostredia a vseobecne akceptovanych kriterii TUR (s vyuzitim vznesenych pripomienok a vysledkov environmentalneho hodnotenia - EIA). Dalej zapracovat do vysledneho riesenia UP len tie RP a RZ, ktore su z vyssie uvedenych hladisk akceptovatelne a tieto uviest v tabulkovej casti i v mapovych podkladoch. Rozvojove plochy (RP) a rozvojove zamery (RZ), ktore nie su akceptovatelne z hladiska ochrany prirodnych hodnot, kvality zivotneho prostredia a vseobecne akceptovanych kriterii TUR (neuplny pracovny zoznam - prva verzia) (uvedene rozvojove plochy (RP) a rozvojove zamery (RZ) pozadujeme vylucit z dalsieho riesenia UP z dovodu ich principialneho nesuladu s vyssie uvedenymi kriteriami) * 1. VD Bratislava - Wolfstahl * 2. rekreacny areal Jarovce (veslarska draha) * 3. rekreacny areal Rusovce (okolie Rusoveckych jazier) * 4. rekreacny areal Cunovo (okolie zdrze Hrusov a Mosonskeho Dunaja) * 5. nove "mestske centrum" na pravom brehu Dunaja, * 6. Pristav v Dev. Novej Vsi a ine zamery suvisiace s vodnou cestou D-O-L na uzemi mesta * 7. cestny (resp. dialnicny) most cez rieku Moravu * 8. planovana vystavba v priestore provincialneho biocentra Devinska Kobyla (najma na uzemi MC Devin) 12. Hodnotenie technickej urovne spracovania Technicku uroven spracovania Konceptu povazujeme za nedostatocnu, neprimeranu vyznamu predmetnej dokumentacie, zlozitosti a narocnosti procesu pripomienkovania a spracovania, ako aj sucasnym technickym moznostiam. Jedinym akceptovatelnym riesenim, dostojnym pre hlavne mesto SR a schopnym splnat sucasne poziadavky odbornej verejnosti i obcanov, je spracovanie celej predmetnej dokumentacie v GIS. Pripomienka 8: Pozadujeme zabezpecit urychlene spracovanie Konceptu riesenia UP v GIS a jeho zpristupnenie v tejto forme verejnosti (v zmysle prava na informacie). Prednostne pozadujeme spracovanie nasledovnych vrstiev: o zakladna topografia o intaktne plochy (vyznamne existujuce a potencialne plochy zelene) o existujuce a navrhovane chranene uzemia a prvky USES o vyhlasene a navrhovane chranene stromy o rozvojove zamery (rozvojove plochy) o urbanisticke obvody o navrhovane funkcne vyuzitie ciastkovych ploch o lokality potencialneho ohrozenia prirodneho prostredia (planovana investicna vystavba a ine potencialne rizikove zamery) V pripade, ze Magistrat nema kapacity na urychlene spracovanie tychto vrstiev v GIS, ponukame svoju odbornu pomoc. BROZ - Bratislavske regionalne ochranarske zdruzenie