|
Výsledky prieskumu verejnej mienky v Moldave nad Bodvou Stredisko environmentálnej osvety BAMBI 1996 Úvod Odpady vznikajú prakticky pri kadej ¾udskej èinnosti vo výrobnej I spotrebite¾skej sfére. Ich vznik a hromadenie predstavujú výrazný zásah do ivotného prostredia. Odpady obsahujú látky, ktoré èasto ohrozujú prakticky všetky zloky ivotného prostredia, t.j. kvalitu vôd, ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a cez potravinový reazec ohrozujú zdravie ivoèíchov I samotných ¾udí. Správne nakladanie a hospodárenie s odpadmi sa preto stáva rovnako dôleitým problémom, ako zabezpeèenie základných ivotných potrieb. Pri riešení ekologických problémov by malo zauja prioritné postavenie. Okrem toho, stále väèší význam nadobúda vyuívanie odpadov ako zdroja druhotných surovín. Likvidácia odpadu - fakty Najèastejší, v súèasnosti najlacnejší ale zároveò najnešetrnejší spôsob likvidácie tuhého komunálneho odpadu je skládkovanie. Kapacita povolených skládok (konkrétne v okrese Košice-vidiek), na ktorých je moné odpady zákonným spôsobom uklada je v súèasnosti ve¾mi malá a do roku 2000 bude vyaená. Napriek tomu, e sú povolené, predstavujúurèité riziko moného negatívneho vplyvu na okolie nekontrolovate¾nými transformáciami. Èas odpadových látok uniká do ovzdušia vo forme plynov (napr. metán, sirovodík, oxid uhlièitý, fluóro-chlórované uh¾ovodíky a ïalšie), z ktorých niektoré napríklad poškodzujú ozónovú vrstvu Zeme. Presaky zo skládok zase prenášajú do spodných vôd (ktoré èasto slúia ako priame zdroje pitnej vody) aké kovy a pod. Vzh¾adom na nepriaznivý stav v kvalite existujúcich skládok bude nutné likvidova nevhodné skládky a budova nové v znení zákona. Tento návrh však poèíta u s prebiehajúcimi organizaènými, osvetovými a prípravnými akciami viaúcimi sa na separáciu odpadu. Separovaný zber a recyklovanie tuhého domového odpadu - najvhodnejšia cesta minimalizácie odpadu na skládkach TKO Pod¾a odborníkov z oblastí s u dlhšiu dobu fungujúcou separáciou odpadu, a 60% domového odpadu je moné recyklova alebo opätovne vyui. Ak vezmeme do úvahy, e iba v Moldave nad Bodvou sa vyprodukuje roène vyše 2000 ton TKO, èo predstavuje aj znaèné mnostvo priestoru na skládkovanie odpadu, je zrejmé, aké ve¾ké úspory by to znamenalo len v našom meste (regióne). Ak urobíme analýzu tuhých domových odpadov, zistíme, e jednotlivé zloky odpadu, napr. papier, sklo, plasty, organické látky, kovy sú pri doterajších spôsoboch zneškodòovania (vyuitia) odpadu stratené. Preto veda a výskum našli a h¾adajú ïalšie nové cesty na znovuzískavanie týchto cenných surovín a ich spätné navrátenie do obehu. Je nevyhnutné, aby sme maximálne mnostvo odpadových látok ako druhotných surovinových zdrojov èo najhospodárnejšie vyuívali a to pri dodriavaní všetkých opatrení smerujúcich k ochrane a zlepšeniu stavu ivotného prostredia. Metodika Organizovaním kampane ”Za èisté mesto”, chce Stredisko environmentálnej osvety BAMBI prispie svojou osvetovou a propagaènou èinnosou k snahám o zavedenie a samotnú realizáciu separovaného zberu odpadu v Moldave nad Bodvou. Osvetovú kampaò povaujeme v tomto prípade skutoène za prvý krok, ktorý ale nemôe by zahájený bez vízie uskutoènenia celého zámeru a v skutoènosti by sa mal robi u súèasne s prvými krokmi samotnej realizácie zavádzania separovaného zberu odpadu v meste. V prvých krokoch sme povaovali za najdôleitejšie zisti názory a doterajšiu informovanos obyvate¾ov nášho mesta na danú problematiku. Je ve¾mi aké zvoli tú najvhodnejšiu formu, keï sa chcete nieèo opýta celého mesta. Prieskum verejnej mienky sme realizovali dotazníkovou metódou. Povaovali sme ju za najefektívnejšiu, ¾ahko zrealizovate¾né, presne vyhodnotite¾nú a finanène nie ve¾mi nároènú. Dotazníky boli roznášané našimi aktivistami do šiestich èastí mesta (nové sídlisko, staré sídlisko, Terasa, pod kopcom, staré mesto a ulica Záhradná). Výber respondentov bol náhodný. Keïe sme oslovovali jednotlivé domácnosti, odpovede na otázky dotazníka odzrkad¾ujú názory celých rodín ijúcich v jednej domácnosti. Vrátenie vyplnených dotazníkov bolo zabezpeèené prostredníctvom zberných miest. Nimi bolo pä vybraných predajní potravín tak, aby bolo rovnomerne pokryté celé mesto, v ktorých sme na vidite¾nom mieste umiestnili oznaèené krabice. Snahou bolo dosta sa èo najblišie k ¾uïom, ušetri im náklady na poštovné a maximálne im zjednodušich prácu. Svojimi odpoveïami sa prieskumu zúèastnilo 94 rodín, spolu 309 obyvate¾ov Moldavy nad Bodvou. Výsledky a diskusia Názory obèanov mesta Moldavy nad Bodvou na situáciu týkajúcu sa odpadového hospodárstva mesta, riešenia a ich úèas na probléme. Otázka è. 1 Bydlisko
Prvý graf nám ukazuje návratnos dotazníkov z jednotlivých èastí mesta. Keïe najväèšia návratnos a najväèší záujem o triedený zber je pod¾a dotazníkov zistený v troch èastiach mesta z domácnosami (Individuálna bytová výstavba - IBV) pod kopcom, Terasa, Záhradná ul. navrhujeme, aby sa poèiatoèná pokusná fáza separovaného zberu domového odpadu viazala práve na tieto èasti mesta. Otázka è. 2 Pod¾a Vás, je vyhovujúce odpadové hospodárstvo nášho mesta?
A 79% z týchto domácností je toho názoru, e odpadové hospodárstvo mesta je nevyhovujúce. Z odpovedívyplýva tie, e sú s týmto stavom nespokojní hlavne kvôli nezavedenému triedenému zberu domového odpadu a tie zneèistenému mestu, èo vyplýva hlavne z oneskoreného odvozu kontainerov (viï. dotazníky). Otázka è. 3 Je pod¾a Vás dôleité separova (triedi) odpad?
A 93% domácností je toho názoru, e je dôleité separova odpad. Otázka è. 4 Preèo je pod¾a Vás dôleité separova (triedi) odpad?
Pri týchto odpovediach je zrejmé poradie dôleitosti dôvodov, preèo separova odpad. Na prvom mieste je dôvod zníenia objemu odpadu na skládkach a tým zlepšenia ivotného prostredia (èo povaujeme za najdôleitejší dôvod pri zavádzaní separovaného zberu odpadu), potom kvôli dosiahnutiu väèšieho poriadku v meste a nakoniec kvôli zlepšeniu stavu ekonomiky mesta (pod¾a skúseností z iných miest separovanie odpadu patrí skôr ku stratovým ako k ziskovým èinnostiam mesta, èo vyplýva hlavne z poèiatoèných investícií). Otázka è. 5 Ktoré druhy odpadu ste ochotný triedi priamo do špeciálne urèených nádob?
Pod¾a znázornených odpovedí je najväèší záujem o triedenie papiera, skla a plastov. Pokia¾ spoèítame všetky odpovede na jednotlivé druhy odpadu, vychádza nám to v percentách takto: sklo - 84% papier - 80% bioodpad - 39% plasty - 78% kov - 49% Otázka è. 6 Ktoré druhy odpadu nie ste ochotný triedi priamo v domácnosti?
Najmenší záujem je o triedenie biologického odpadu. Bioodpad je surovina, ktorá sa dá spracova kompostovaním a hlavne v domácnostiach IBV sú k tomu vhodné podmienky. Povaujeme za dôleité informova aj ostatné domácnosti s touto monosou vyuitia bioodpadu a získania cenného humusu, keïe bioodpad patrí k najväèšej zloke domového odpadu. Otázka è. 7 Èo sa Vám nepáèi na separovaní domového odpadu?
Pri tejto odpovedi je evidentný kladný prístup k separovaniu domového odpadu. Na túto otázku neodpovedalo 5% respondentov. Otázka è. 8 Aký druh informácie o triedení odpadu Vás upúta najviac?
Najväèší záujem je o informácie podané prostredníctvom letáka ”v poštovej schránke” (71%). Tento fakt je pre nás smerodatný pri príprave informaènej kampane, v ktorej sa budeme sústredi na distribuovanie informaèných materiálov hlavne do poštových schránok obyvate¾ov. Otázka è. 9 Váš názor na organizovanie rôznych akcií zameraných na to je:
Na túto otázku neodpovedalo 6% opýtaných. Vyše 3/4 oslovených domácností má kladný prístup k organizovaniu rôznych akcií a rada sa na nich zúèastní. Len 10% domácností nemá záujem o úèas na akciách zameraných na informovanie o triedení odpadu, èo môe by zapríèinené aj vysokým vekom respondentov (viï. dotazníky). Otázka è. 10 Aký druh odpadu sa produkuje vo Vašej domácnosti najviac?
Z grafu je zrejmé, e v domácnostiach vzniká najviac papierového a plastového odpadu. Otázka è. 11 Má pod¾a Vás význam separova odpad v našom meste?
Pod¾a odpovedí z odovzdaných dotazníkov je zrejmé, e ve¾ké mnostvo rodín (a 79% odpovedajúcich) si myslí, e má význam zaobera sa separovaním odpadu v našom meste. Pod¾a nich je to potrebné hlavne kvôli zlepšeniu ivotného prostredia, èistote mesta a kvôli vyuitiu odpadu ako druhovnej suroviny (viï dotazníky, otázka è. 11). Na túto odtázku neodpovedalo 1% respondentov. |