Pisal sa rok 1970. V USA sa viacero skupin, ako aj jednotlivcov, rozhodlo zorganizovat spolocne protestne podujatia, ktore by verejnost a politikov upozornili na problemy zivotneho prostredia a nutnost ich riesenia. Ochranari vychadzali z presvecenia, ze spolocne masove akcie by mohli vytvorit ucinny tlak na vladu a prispiet tak k presadeniu opatreni na obmedzenie nicenia Zeme, prirody a krajiny. Nie, ze by dovtedy americke ochranarske skupiny nerobili nic. Islo o to, aby sa na jeden den spojil inak roztriesteny tlak velmi sirokeho spektra ludi a organizacii na jednu vec. Aby sa organizacie, ci uz konzervativnejsie, alebo radikalnejsie, tak isto ako ludia s odlisnymi nazormi, rozlicneho pracovneho zaradenia a roznych politickych smerov dokazali spojit a sustredili svoju pozornost na jeden problem a jeho riesenie sa snazili presadit, ci uz na regionalnej alebo federalnej urovni. V sedemdesiatych rokoch bol v USA smog a vyfukove plyny sposobovane velmi rychlo sa rozvijajucim automobilizmom niecim, na co citlivo reagovali obyvatelia a nie prilis ochotne a otvorene vlada. Znecistenie vzduchu bolo teda temou, ktora zjednotila mnozstvo ludi. V roku 1970 vyhlasili ochranarske organizacie po celych USA na 22. aprila prvy Den Zeme. Po celych statoch sa konali rozne podujatia, koncerty a akcie, ktore vsetky ziadali od statnych a federalnej vlady to iste - okamzite vykonat legislativne opatrenia proti znecistovaniu ovzdusia. Na tomto prvom Dni Zeme sa podla odhadov zucastnilo minimalne 20 milionov americanov. Den Zeme neostal bez odpovede z oficialnych miest. Veci sa dali do pohybu a ochranari zacali podobne podujatia organizovat kazdorocne a uz nie iba v Spojenych statoch.

Uz ako medzinarodne znamy a uznavany sviatok sa dostal Den Zeme aj na Slovensko. Priznam sa, ze neviem ake boli prve Dni Zeme na Slovensku, co vsak viem urcite, je to, ze uz minimalne styri roky tento sviatok upada a aktivity "zelenych" organizacii su z roka na rok slabsie a menej zaujimave. Coraz vacsie mnozstvo ochranarskych organizacii sa po vzore niektorych zivocichov preberie raz za rok (prave na Den Zeme) zo zvlasteho spanku. S vypatim vsetkych sil potom taketo organizacie pripravia infostanok, ktorym si pripomenu sviatok planety, o ktoru by nam malo vsetkym ist. Pritom sa mi zda, ze uz velakrat nejde ani o problem a jeho aktualnost, ale o to, ze je Den Zeme a my "ochranari" musime predsa nieco urobit. Ved je to tradicia, patri sa to, verejnost, novinari, tak ako aj nasi sponzori to od nas cakaju. Po tazkom a vycerpavajucom Dni Zeme sa opat organizacie tohoto druhu ulozia na "zimny" spanok a cakaju na dalsi rok.

Ak to pojde takto dalej, dostaneme sa do nebezpecnej pozicie "robenia niecoho z povinnosti". Zrejme si malo uvedomujeme, ako sa takymto konanim podobame prave tym, ktorych kritizujeme. Priblizujeme sa k tej casti spolocnosti, ktora sa mozno raz do roka preberie vdaka nasmu "hluku" zo zajatia stresu a vseobecnej apatie a ktora vtedy na kratku chvilu zauvazuje. Dostavame sa do pozicie ludi, ktori si iba v tento den uvedomia (a ani to nie dostatocne), ze tuto planetu trapia problemy, ku ktorych tvorbe vsetci prispievame.

Myslim si, ze to, co ochranari robia su nadherne, velmi vyznamne a zatial spolocnostou nedocenene veci. Je dolezite stat na ulici a rozdavat letaky, diskutovat s ludmi. Je potrebne demonstrovat a v pripade potreby prejst aj do "tvrdsej" akcie. To vsetko ma svoj zmysel a postupne urcite aj efekt. Povazujem vsak za alarmujuce to, ze aj my, ktori sa hrdime oznacenim "ochranari" zaciname v mnohych pripadoch konat iba na zaklade zauzivanych tradicii, na zaklade toho, ze to od nas niekto caka, a ze by sa to patrilo. Den Zeme je toho v poslednych rokoch ukazkou. Organizujeme ho akoby bez skutocneho vyznamu a zmyslu a skutocne sa nedivim radikalnejsim priatelom, ze taketo chovanie oznacuju za pokrytecke a zvratene. Pri ponati Dna Zeme, ako povinnej akcie, ktoru od nas niekto caka, straca tento den zmysel.

Pevne vsak verim, ze som sa mylil. Dufam, ze nebudeme robit nieco iba preto, ze sa to patri, a ze to od nas cakaju. Vidim zmysel Dna Zeme v tom, ze siroke a roznorode spektrum organizacii, ludi a napadov, ktore tu nepochybne pomaly vznika, sa dokaze spojit a dokaze presadit nieco potrebne, na co jednotlive, rozdrobene skupiny casto nemaju silu. Za este dolezitejsie povazujem to, aby sa nasim cielom nestal Den Zeme ako jeden den v roku. Nie je to nahodou tak, ze ku kazdemu dnu by sme ako ochranari mali pristupovat ako ku dnu sviatocnemu? Kazdy den je predsa potrebne obdivovat a chranit krasu nasej planety. Mozno by stalo za pokus spravat sa tak, ako keby kazdy den bol sviatkom planety - Dnom Zeme...

(jur)