SAVE THE CLEYQOUT SOUND - alebo letmy pohlad na pracu a skusenosti ochrancov lesov v Kanade. Stretol som sa s nim v Bratislave. Vola sa Richard McDermott a je z Vancouveru v Kanade. Richard je 30 rocny chalan, ktory momentalne cestuje po Europe a hlada univerzitu, kde by mohol studovat udrzatelne lesne hospodarstvo. V Europe je uz od marca tohoto roku a stihol ju precestovat skoro celu, od Londyna po Madrid, od Helsiniek po Rim, od St. Petersburgu po Pariz. Na svojich potulkach sa zastavil aj v Bratislave. Rozpravat sa s nim len tak, by malo urcite svoje caro, ale vyuzil som tuto prilezitost a porozpravali sme sa tak, aby ste mali aj Vy moznost dozvediet sa nieco viac. Tema bola jasna - Richardove aktivity v kanadskej provincii British Columbia. "V Kanade som dlhsi cas spolupracoval s viacerymi environmentalnymi organizaciami zameranymi predovsetkym na ochranu povodnych lesov v nasej krajine a specialne na kampani za zachranu znameho pralesa Cleyqout Sound v provincii British Columbia. Pracoval som pre niekolko organizacii, vratane Greenpeace a predovsetkym Western Canada Wilderness Committee (Vybor Zapadnej Kanady pre divocinu)." Povedz nam nieco viacej o povodnych lesoch v Kanade. Ake maju problemy, aka je ich sucastna situacia? "Kedysi tvorili lesy cely suvisly pas od juhu v Californii az na sever na Aljaske. Podobny druh pralesa sa kedysi nachadzal aj v Norsku a na severe Ruska, dnes ho tam uz ale niet. Problem, ktorym trpia nase lesy, je prilis intenzivna tazba dreva, predovsetkym metodou holorubov. Lesy su na verejnom uzemi patriacom vsetkym, ale tazbu prevadzkuju sukromne spolocnosti, ktore aj obdrzia zisky z tazby, co je ich jediny zaujem. Clayqout Sound je velmi dolezita lokalita, lebo je ekologicky velmi rozmanita. Na uzemi zvanom Vancouver Island sa nachadza 90 celistvych uzemi s rozlohou priblizne 5000 hektarov, z ktorych v 81 sa prevadzkuje tazba. Viac, ci menej, ale vsade je to holorub. Clayqout Sound sa rozprestiera na rozlohe 262 000 hektarov. 5 z deviatich uzemi, na ktorych sa netazi, lezi v Clayqout Sound a su na relativne malom uzemi. Dnes, zial, je uz 90 percent zo spomenutych uzemi na Vancouver Island vytazenych." V tejto skutocne vaznej situacii ste zrejme nezostali len tak sediet a necinne hladiet, ako toto barbarstvo pokracuje. Ake boli a su poziadavky ochranarov? " Cele uzemie Clayqout Sound by sa malo stat chranenou oblastou. No nielen unikatnym lokalitam v tejto oblasti, ale ekosystemu ako celku by sa malo dostat nalezitej ochrany. V zasade mame dva druhy poziadaviek. Jednak je to zalozenie narodnych parkov, ktore by garantovali ochranu pred tazbou holorubom. So zmenou vlady by ale napriklad nebol problem zrusit aj narodny park. Preto sa nasa druha poziadavka vztahuje na samotne praktiky tazby dreva. Nie sme proti tazbe ako takej, ale proti holorubom. Presadzujeme teda rozsirenie uzemia chranenych parkov, zmensenie mnozstva vytazeneho dreva a zmenit praktiky pri samotnej tazbe dreva." Co sa da v takejto situacii robit? Akym sposobom sa snazite dosiahnut Vase ciele? "Metod je viacero, snazime sa ich navzajom koordinovat. V Spojenych statoch a v Kanade je zauzivana jedna metoda, u vas temer neznama. Je to chodenie po domoch a rozpravanie sa s ludmi. Pocas rozhovorov im jednak vysvetlujeme konkretne problemy a dovody organizovania kampane a jednak ich prosime o konkretnu financnu pomoc. Pre mnohe skupiny v mojej krajine je toto hlavny sposob ziskavania financnych zdrojov, pretoze mnoho ludi je ochotnych financne podporit cinnost ochranarskych zdruzeni, uvedomujuc si dolezitost ich prace. Dalej je to praca s mediami. Snazime sa, aby sa problematika dostala do verejnokomunikacnych prostriedkov, aby sa o nej dozvedela co najsirsia verejnost, i konkretne zainteresovane osoby. V priemere mame uverejneny jeden sirsi material za tyzden. Niektore skupiny pouzivaju metodu priamych akci, aby uputali pozornost na problem umierania lesa. Bezne su demonstracie a zhromazdenia obcanov. Niekedy sa takto zide desat ludi, ale casto mame 1000, alebo 5000 ludi, ziadajucich zastavenie holorubov a vytvorenie chranenych uzemi. Na podporu akcie vydavame napriklad kalendare, plagaty a podobne, zobrazujuce nadherne lesne uzemia, zasluhujuce ochranu a nedotknutelnost. Pravidelne oslovujeme aj nasich clenov, ktorych ma Western Canada Wilderness Committee momentalne okolo 25 000." Co povazujes za uspech pocas organizovania kampane a v com mate podla Teba este stale problemy? "V istom zmysle sme sa stretli s nesmiernym uspechom. Zaciatkom osemdesiatych rokov este nikto nevedel o tejto problematike a ani sa nikto neobaval negativnych dopadov holorubov a intenzivnej tazby dreva. O 15 rokov neskor uz kazdy o tomto vie a mal moznost si vytvorit nazor. Jednou z ukazok uspechu a efektivnej prace ekologickych neziskovych organizacii je skutocnost, ze tazobne spolocnosti rocne minu obrovske mnozstvo financnych prostriedkov na kampan proti nam, niekolko nasobne vyssie, oproti nasim moznostiam. K dalsim uspechom nesporne patri aj vznik mnozstva novych parkov. Vladnym cielom je chranit 20 percent uzemia formou zalozenia narodnych parkov. Fakt, ze toto je ciel nasej provincnej vlady, je velmi dolezity. Ma to ale jeden hacik. Vlada proste chce chranit 20 percent uzemia. A casto je to uzemie, ktore nie je ekologicky a hlavne ekonomicky hodnotne, dolezite. Tych 20% by malo predstavovat 20% ekotopov a nie len 20% krajiny. No ani tento udaj nereprezentuje nase snahy a ciele. Ekologovia tvrdia, ze chranit treba minimalne 33% percent uzemia a ich vyber treba vykonat velmi pozorne s ohladom na biodiverzitu a mozny buduci vyvoj uzemia z hladiska zmeny klimy a pod. Konkretne v roku 1993 bol v Clayqout Sound zalozeny park, chraniaci 2 cenne uzemia. V roku 1994 bola uzavreta dohoda s miestnym povodnym obyvatelstvom, kanadskymi indianmi, ze oni budu obhospodarovat to uzemie a oni nemaju radi holoruby. Aj tu vsak tazobne firmy robia problemy. Ponukli indianom uplatok, ze za umoznenie tazby im pomozu znizit ich velmi zlu socialnu situaciu a vysoku nezamestnanost. A indiani tiez nie su odbornici na lesne hospodarstvo, po generacie sa predovsetkym zaoberali rybolovom." Ake konkretne vyhrady Vas viedli k organizovaniu vasej kampane a co boli vase hlavne argumenty? "Snazili sme sa zastavit tazbu dreva holorubnou metodou. Takato tazba je priemyselny proces, ale nie rotacny. Nie je teda obnovitelny a trvalo udrzatelny. Zvlast nebezpecna je takato tazba na strmych svahoch a nikdy by sa nemala praktikovat v dazdovom pralese. Druhou stranou problemu ale je, ze ak sa nebude tazit holorubom, vzdy sa drevo tazit bude nejakym inym sposobom. V tomto pripade by sa pri rovnakom objeme vytazeneho dreva zasiahla omnoho sirsia rozloha a to je nepochybne tak isto negativny dopad. Problemy, ktore su sposobene nevhodnou tazbou su napriklad rozsiahla erozia, ked sa poda uvolnuje tazbou a transportom dreva, stavbou ciest. Nahrada za vytazene drevo je vzdy monokultura, stromy rovnakeho druhu, jedneho veku a rovnakej vysky. To je neprirodzeny stav a sposobuje nachylnost k chorobam a kalamitam. Taketo stromy uz nie su ani tak ekonomicky hodnotne." Dakujem za rozhovor. (J.K.)