Priniest posolstvo... Je asi jedenast hodin, mozno uz aj viac. V malej, opravenej unimobunke sedim uplne sam, medzi hrbou prepraviek, ktore pouzivame na prevoz chleba a zeleniny. Monotonny zvuk starsej chladnicky a hluk ventilatora nasho pocitaca to je jedine co sa da pocut. Nie pardon, z vonka je coraz horsie pocut slabnuce hlasy niektorych aktivistov. Su pri ohni. Dopisal som telefonne cisla a kontakty pre nasich zahranicnych priatelov. Zajtra by ich mohli potrebovat. Akcia - policia - ambasada - vyhostenie. Aj to sa moze stat. A co nasi? Co tych okolo 50 mladych ludi, ktori uz viac ako tyzden pracuju na energetickych brigadach v zapadnutej obci na juhu Slovenska, aby dokazali, ze vlada tejto krajiny a statny monopol, plne podporovany touto vladou sa mylia. Co sa moze stat im, zatial lepili izolacie do dveri a okien, zakladali reflexne folie, vymienali ziarovky, cistili Hron a pomahali obci. Co budu robit oni ak zajtra pride k zasahu? Su pripraveni skutocne na vsetko? Stacili akcne treningy a hodiny teoretickej pripravy? Zacina mi byt zima, dlazka je studena a stale sa opakujuci zvuk ihlickovej tlaciarne mi pri tretej strane zacina liezt na nervy. Mam hlad a nieco, co by zahasilo moj smad by sa tiez zislo. Nie je cas. Treba este pripravit tlacovu spravu... Uz dlho sa nic nestalo. Chapu to? Uz dlho sme chodili po uradoch, posialali listy a vypracuvali studie. Znova nas ignorovali, zabuchli nam pred nosom. Na expertizu odpovedali dvoma vetami, ktorymi vyjadrili lutost nad neobjektivnostou a zaujatostou nezavisleho vedca! Mnohi nam uz ani len neodpovedia - vsak naco aj. Chapu oni a aj nasi ludia, preco? Ze to nie pre radost niekoho z nas ideme zajtra zablokovat jeden z najsilnejsich podnikov v republike? Chapu, ze tento podnik zvysil cenu energie o 10%, prave o tych 10%, ktore sa musia podla zakona odvadzat z energie, ktora je vyrobena v jadrovych elektrarnach do Fondu na likvidaciu jadrovych zariadeni? Rozumeju tomu, ze drahy spas silnej lobystickej skupiny platia vo svojej cene energie? Robim mnozstvo preklepov. Som unaveny. Ale co s tym zajtra to musi byt pripravene. Pismena skladajuce sa do slov a viet pribudaju na kmitajucej sa obrazovke. Posledne riadky a slova. Pre viac informacii kontaktujte..... Opustam svoju kobku v ktorej som stravil poslednych sest hodin. Cerstvy vzduch chladnejsej letnej noci priniesol nove myslienky. Pri ohni bolo asi pat - sest ludi. Rozpravali o akciach, o roznych akciach. Bol som, pocul som, videl som, chcem to, ma to zmysel! Vidiet nadsenie novych, ich energiu a odhodlanie ako aj pokoj skusenejsich ma napnalo silou. Verim im, dokazeme to, je to dobry tim, nieco stare, stuchnute, plne zbytocnej byrokracie, vykonavajuce iba pokyny zhora sa zajtra pohne! Bude sa o tom rozpravat a mnozstvo mensich problemov vyjde na povrch, ludia sa o probleme dozvedia, bude to v novinach, rozhlase a televizii uz budu vediet, ze je to podvod. Ze ten spas si platia vlastne sami. Zajtra to vyjde a nieco sa pohne! Pohlo sa. Den nato, 2. augusta 1996 zablokovalo takmer 60 aktivistov ekologickej organizacie ZA MATKU ZEM, spolocnu hlavnu branu riaditelstva Slovenskych elektrarni a.s a Zapadoslovenskych elektrarni na protest proti presadzovaniu projektu dostavby JE Mochovce. Aktivisti vyzvali vedenie tejto statnej akciovej spolocnosti, aby namiesto zbytocnych reklamnych kampani podporovala uspory energie a vyuzivanie obnovitelnych zdrojov. Este ten den sa uskutocnilo stretnutie zastupcov ekologickych organizacii s vedenim Slovenskych elektrani, ktore zastupovalo sest riaditelov. Ekologicki aktivisti predlozili dve desiatky otazok, na cast ktorych dostali okamzite odpovede - mnohe zaporne ale islo o odpovede a cast takych, na ktore bol dany prislub, ze budu zodpovedane a poskytnute priamo verejnosti. O tejto akcii sa v novinach pisalo viac ako 10 dni a stala sa impulzom pre siroku diskusiu o energetike v nasledujucich dnoch. Aktivisti ZA MATKU ZEM po jednej hodine blokady ukoncili tuto symbolicku protestnu akciu a bez zasahu policie, dobrovolne branu elektrarni otvorili. V duchu som sa ospravedlnil vsetkym, o ktorych som vahal alebo pochyboval. V divokom ruchu obednajsej Bratislavy, bez akychkolvek incidentov, oslavujuc uspech sme sa vytratili z dosahu.