ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Za Matku Zem * * * Energia

PRIRUCKA BEZPECNEJ ENERGIE

Plutonium Free Future
Berkeley, California, USA 1997

* * *

  • Uvodna obalka

  • Autori : Jan Thomas, Claire Greensfelder, Wendy Oser, Nora Akino

  • Ilustrovala: Mayumi Oda

  • Preklad : Eva Novakova a Lubica Majeska

  • Spracoval : Juraj Krivosik, ZA MATKU ZEM

  • Vydavatel : ZA MATKU ZEM , P.O.Box 93, 814 99 Bratislava

Ako mozeme reagovat na rastuce bremeno radioaktivity v nasom zivotnom prostredi, ktore ohrozuje nase zdravie, zdravie nasich milych, zdravie vsetkych spolocenstiev a druhov? Preco stale vyrabame radioaktivny odpad, ktory bude ohrozovat zivot po cele tisicrocia? Ked sa deti pytaju co robime, aby sme to zmenili, ako vieme odpovedat? Ludia na celom svete kladu tieto a dalsie otazky o bezpecnosti jadrovej energie a zbrani. My v spolocnosti Buducnost bez plutonia- ochranari a mierovi aktivisti zo Severnej Ameriky, Azie, Europy a z ostrovov v Pacifiku sme zistili, ze ludia potrebuju jasne, priamociare odpovede na ich otazky o jadrovom nebezpecenstve. Na nasich "pracovnych diskusiach" a verejnych podujatiach sa nas pytaju:

  • "Preco nam neboli vysvetlene suvislosti medzi radiacnym oziarenim nizkej urovne a rakovinou?" (zo severnej Europy)

  • "Z coho si mozeme vybrat? Nam bolo povedane, ze v nasej oblasti sa musi rozvijat jadrovy zdroj energie, pretoze mame ohranicene prirodne zdroje energie." (z USA)

  • "Nasa vlada sa pokusa zapredat nas nuklearnej energii argumentujuc, ze zapadne krajiny ju pouzivaju a my za nimi budeme zaostavat, ak ju nebudeme vyuzivat." (z vychodnej Europy).

Prirucka bezpecnej energie hovori o nebezpecenstvach jadrovej energie, o smrtiacom vztahu medzi jadrovou energiou a jadrovymi zbranami, o alternativach k fosilnym a jadrovym palivam, o bezpecnych, cistych, obnovitelnych technologiach ziskavania energie dostupnych uz dnes. Ponukame vam precitat si tuto brozuru a ak zistite, ze je uzitocna, podelte sa o nu s priatelmi, kolegami, pripadne politikmi.

Nesmieme zotrvavat v poskodzovani nasej vzacnej, nadhernej Zeme radioaktivitou, ktora zostava nebezpecnou po statisice rokov. Buducnost s bezpecnou energiou je mozna a kazdy z nas sa o to svojim dielom moze pricinit.

"Atomy pre mier"
Falosne sluby, skryte nebezpecenstva

Kampan "Atomy pre mier" bola spustena Spojenymi statami v roku 1953, povysujuc jadrovu energiu na "cistu, bezpecnu, lacnu a neobmedzenu". Spojene staty minuli desiatky miliard dolarov na budovanie jadroveho priemyslu doma a na jeho predaj do zamoria, zaistujuc si dominantne postavenie v rastucom jadrovom obchode. Byvale ZSSR vytvorilo podobny program vo vychodnej Europe, kym Francuzsko, Velka Britania a Cina rozvijali zbrojarsky priemysel a jadrovu energiu na pouzitie doma a ciastocne aj na export.

Vedci, ktori pracovali na jadrovych programoch v 50. a 60. rokoch vedeli o riziku jadrovych technologii, ale obavy o bezpecnost boli zatlacene nabok, chraniac zaujmy rastuceho jadroveho priemyslu. Dolezite informacie o nebezpecnosti sa nezverejnili. Siroka verejna diskusia o rizikach a prospesnosti jadrovych elektrarni sa nikdy neuskutocnila.

Poslednych 20. rokov sa v priemyselnych krajinach na Zapade jadrove elektrarne nerozvijaju. Niektore europske krajiny prijali zakony, ktore obmedzuju, alebo uplne zakazuju jadrove elektrarne. Aby sa jadrovy priemysel udrziaval pri zivote a dosahoval zisk z predoslych investicii, robi natlak na rozvijajuce sa hospodarstva- najma v Azii a vo vychodnej Europe- "ist nuklearne". Kym v Spojenych statoch nebol od roku 1973 objednany ziadny novy jadrovy reaktor, technologia, ktora v Spojenych statoch uz nie je povazovana za bezpecnu alebo ziskovu, je stale podporovana v zahranici americkymi, kanadskymi, europskymi, a teraz aj azijskymi spolocnostami.

Medzinarodna agentura pre atomovu energiu bola vytvorena, aby podporovala jadrovu energiu a zabranovala sireniu jadrovych zbrani. Tieto cinnosti su uplne nezlucitelne. Podporovanie jadrovej energetiky viedlo priamo k produkcii jadrovych materialov a zbrani.

Verejna kampan "Atomy pre mier" je stale velmi ziva a zakryva vysoke nebezpecenstvo jadrovej technologie. Jadrova energia nikdy nebola a ani nikdy nebude bezpecna.

JADROVA ENERGIA NIE JE ZDRAVA

Skodi detom a vsetkemu zivemu!

S vaznostou k jadrovemu znecisteniu je nutne zdoraznit, ze z biologickeho hladiska je dolezite mnozstvo vsetkych vystaveni ziareniu v case zo vsetkych zdrojov, ktore vylucuju jedy (radioaktivne a ine) do biosfery... Kazdy prispevok k celku ma velky vyznam.

Jadrova technologia uvolnuje jedovatu radioaktivitu do vzduchu, pody a vody ako sucast normalnej prevadzky. Radioaktivne latky uvolnuju alfa a beta castice a gama luce, ktore mozu poskodit zive bunky. Vysoka davka radiacie moze viest k smrti za niekolko hodin, dni, alebo tyzdnov. Dnes uz vieme, ze aj nizke davky radiacie poskodzuju zdravie viac, nez sa predpokladalo. Nepretrzite vystavenie sa tzv. nizko-urovnovej radiacii moze sposobit vazne a trvale zdravotne problemy oziarenej osobe a aj jej potomkom. Neexistuje ziadna bezpecna uroven radiacneho oziarenia.

Jadrovi pracovnici, ich deti a ti, ktori ziju blizko jadrovych tovarni na celom svete trpia rakovinou, vrodenymi poruchami, nefunkcnostou imunitneho systemu vo vacsej miere, nez vseobecna populacia. Nove studie skumajuce priciny vzrastu rakoviny prsnikov ukazuju, ze tkanivo prsnikov je zvlast nachylne na rozvoj rakoviny prave z radiacneho oziarenia. Radiacne ziarenie sa tiez ukazalo byt pricinou rakoviny prostaty a pluc.

Je tragicke, ze geneticke poskodenie sposobene radiaciou moze byt prenasane z generacie na generaciu a v skrytej forme posobit na potomstvo vsetkych druhov.

Tazba uranu

Prvy clanok jadrovej retaze

Pribehy rozpravane domorodymi delegatmi na Svetovom uranovom hearingu (1992) podali hroznu obzalobu jadroveho kolonializmu. Ich domovy, ich tela, ich starobyle kultury su bezprostrednymi obetami jadrovej energie. V ich zemi, ktoru povazuju za posvatnu, sa tazi 70% celosvetovej tazby uranu, na ich uzemi su miesta jadrovych skusok a skladuje sa tu aj radioaktivny odpad.

Nie vsetci ludia su rovnako ohrozeni radioaktivnym zamorenim. Hlavne ti s najmensou ekonomickou mocou, najma domorodi ludia nesu najvacsie bremeno radioaktivneho oziarenia .

Tazba uranu na uzemi domorodych a povodnych obyvatelov znicila miestne spolocenstva a zivotne prostredie v Severnej Amerike, Australii, Afrike a Azii. Uranova ruda dolovana z velkych otvorenych jam a podzemnych bani je spracuvana a potom pouzivana ako palivo v jadrovych reaktoroch. Na kazdu tonu spracovaneho uranu pripadaju tisicky ton odpadu a sutiny. Casto su jednoducho vyhodene blizko bane a ponechane posobeniu zivlov. Vietor roznasa radonovy plyn a radioaktivny prach. Znecistena dazdova voda sa dostane do pody, do vodnych tokov a nakoniec do potravinoveho retazca, ohrozujuc zdravie ludi. Uzemie domorodych obyvatelov sa casto pouziva na skladkovanie radioaktivneho odpadu a v minulosti na skusobne vybuchy jadrovych bomb na povrchu, alebo pod povrchom pody, co sposobilo vyrazne radioaktivne znecistenie.

Nespravodlivost k zivotnemu prostrediu na celom svete

  • V severnom Saskatchewane v Kanade, kde su najvacsie a najbohatsie zasoby uranu, otravila voda znecistena pri jeho tazbe vyznamne lovistia ryb a ohrozila zdravie a existenciu domorodych spolocenstiev.

  • V Nigerii a Namibii sa uranova sutina jednoducho odhadzuje na piesku v pusti a kontaminuje vzduch, potravu a pitnu vodu domorodych kmenov.

  • Na juhozapade Spojenych statov ohrozovali zdravie domorodych ludi odpadky vyhodene pri tazbe. Je malo zname, ze druhou najhorsou jadrovou katastrofou v historii Spojenych statov bolo vyliatie odpadu z tazby uranu do rieky Rio Puerco v Novom Mexiku v roku 1980.

  • Dine (Navahovia) a dalsi banici uranovych bani v Spojenych statoch ochoreli na rakovinu v ovela vacsom pocte nez bezni obyvatelia (vratane rakoviny pluc, ktora je 40 krat castejsia nez celospolocensky priemer). Banici neboli upozorneni na nebezpecenstva rakoviny.

  • Obyvatelia Tibetu sa bez ich vedomia stali obetami testov posobenia radiacie na miestach cinskych uranovych bani a skladkach odpadu.

NEBEZPECNA A SPINAVA:
Nehody sa stavaju

Pozemky, kde su vybudovane jadrove reaktory, su trvalo otravene a jadrovy odpad, ktory produkuju, otravi kazde miesto, kde sa polozi, vyhodi, alebo skladuje. Neda sa ho zbavit ani zlikvidovat ho, iba ho so vsetkymi rizikami skladovat.

Ked su palivove tyce z obohateneho uranu pouzivane v reaktore tri roky, stanu sa priblizne milion krat viac radioaktivne, nez boli povodne. Jadrovy priemysel ich nazyva opotrebovanym palivom a podla zakona sa maju bezpecne a trvalo skladovat. Vlady a spolocnosti vsak nezodpovedne pokracuju v rozvoji a pouzivani jadrovej energie, hoci sa stale nevie ako bezpecne skladovat vzniknuty odpad.

Jadrove nehody su dalsou hrozbou. Vezmime do uvahy Cernobyl a Three Mile Island, dve katastroficke nehody jadrovych reaktorov. Desat dni po cernobylskej havarii bola radiacna uroven namerana vo vyske 50 milion curie, co sa rovna ucinku vybuchu viac nez 100 bomb velkosti pouzitej na Hirosimu. Vetry roznasaju radioaktivitu z Cernobylu okolo zemegule. Deti z Bieloruska a Ukrajiny, ktore prezili pociatocne radiacne ziarenie trpia teraz vo velkom pocte rakovinou stitnej zlazy a leukemiou. Mnoho z nich je apatickych, chorlavych, maju poruchy pamati, lahko krvacaju. V roku 1995 Ukrajina oznamila, ze vysledkom katastrofy je 125 000 umrti.

Zvysena uroven rakoviny a inych ochoreni je zaznamenena aj u ludi, ktori ziju v okoli Harrisburgu v Pennsilvanii, v USA, na uzemi jadrovej nehody Three Mile Island. Mutacie su pozorovane aj u rastlin. Miestni aktivisti zalozili obciansku siet na sledovanie ucinkov nehody na zdravie, avsak podrobne oficialne studie o ucinkoch nehody na zdravie a zivotne prostredie sa nikdy nevypracovali.

Nehody, ktore sa mozu prihodit kazdemu reaktoru, su iba najdramatickejsie z nepopieratelnych negativnych efektov jadrovej energetiky. Po patdesiatich rokoch jadrova energia kazdym krokom dokazuje, ze je pohromou pre zivotne prostredie a zdravie.

PLUTONIUM :
Najnebezpecnejsie zo vsetkeho

Jadrove reaktory produkuju zmes radionuklidov plutonia a niet pochyb, ze plutonium, ktore sa uklada do pluc, vo velkej miere sposobuje ich rakovinu. Sposobi ju uz pat miliontin gramu reaktoroveho plutonia ulozeneho v plucach. Siesteho augusta 1945 vybuchla nad Hirosimou v Japonsku uranova bomba, zoslana vladou USA. Viac nez 100 000 ludi bolo okamzite zabitych. O tri dni neskor plutoniova bomba znicila Nagasaki a bezprostredne usmrtila 70 000 ludi. O mnoho tisic ludi viac zomrelo odvtedy na nasledne efekty radiacneho zamorenia.

Plutonium, vedlajsi produkt jadrovej stiepnej technologie, je najsmrtelnejsia latka, aku kedy ludia vyrobili. Pretoze je mimoriadne jedovata a moze byt pouzita na vyrobu jadrovych zbrani. Reaktory, ktore pouzivaju plutonium ako palivo, predstavuju mimoriadne nebezpecny sposob vyroby elektriny.

Vsetky jadrove reaktory (s uranovym aj plutoniovym palivom) produkuju odpady, ktore obsahuju plutonium a taktiez dalsie radioaktivne latky, ktore mozu byt pouzite na vyrobu jadrovych bomb. Takto kazdy narod, ktory ma jadrove elektrarne, je potencialne statom s jadrovymi zbranami. Nie je tajomstvom, ako vyrobit jadrovu bombu. Najtazsou castou vyroby je ziskat plutonium. Styri patiny plutonia vo svete su produkovane jadrovymi reaktormi. Toto velke mnozstvo plutonia, ziskane jadrovou energetikou, zvysilo potencialny pocet statov s jadrovymi zbranami na 44. Pat z nich sa priznava k jadrovym zbraniam: USA, Rusko, Velka Britania, Francuzsko a Cina. Je to iba 1/4 skutocneho "nuklearneho klubu".

Japonsko nadobuda jednu z najvacsich svetovych tzv. civilnych zeleznych zasob plutonia prepracovanim vyhoreneho paliva na plutonium. Tak moze mat Japonsko v kratkom case najviac jadrovych zbrani. Okrem toho v dedine Rokkasho, v prefekture Aomori, sa konstruuje tovaren na jadrove palivo. Toto jadrove uzemie uz zahrna dva zavody na obohacovanie uranu a skladisko vysoko aj nizko aktivneho jadroveho odpadu. Do konca storocia je tiez naplanovane dokoncit stavbu zavodu na obnovu plutonia. Miestni obcania bojuju proti tomuto komplexu uz 12 rokov, doteraz s velmi malym uspechom.

Ostatne krajiny, ktore sa pokusali o rozvoj rychlo-mnozivych reaktorov, vratane USA, Britanie, Nemecka a Ruska, sa ich vzdali. Jedine Francuzsko sa dlho pokusalo opravit svoj na nehody nachylny rychlo mnozivy reaktor Superphenix. V nadeji zmenit stanovisko zacali francuzski ekonomovia v oktobri 1996 verejne kritizovat obrovske financne naklady na tento projekt. Reaktor nazvali "obrovskym neuspechom 60 miliard frankov" (12 miliard USD) a vazne odporucili zatvorenie Superphenixu predtym, nez sa premrhaju dalsie miliardy. Po volbach v roku 1997 sa aj nova francuzska vlada rozhodla zastavit projekt Superphenix.

Prototyp japonskeho reaktora Monju bol spusteny v roku 1994. Predpoklada sa, ze zemetrasenie v Kobe v januari 1995 sposobilo popraskanie potrubia reaktora Monju, v sto kilometrovej vzdialenosti od epicentra. Reaktor nie je v prevadzke od aprila 1995. Stale viac ludi v Japonsku momentalne pochybuje o bezpecnosti japonskej energetickej strategie, ktora pouziva plutonium ako palivo. Napriklad v auguste 1996 japonska dedina Maki usporiadala historicke referendum, hlasujuc 61 ku 31 proti stavbe novej jadrovej elektarne v ich dedine.

Obnova pouziteho reaktoroveho paliva taktiez vytvara vysoko radioaktivne odpady. Jadrovy priemysel odhaduje, ze mnozstvo odpadov, ktore si vyzaduje dlhodobu izolaciu od zivotneho prostredia, vzrastlo kvoli prepracovavaniu skoro 10-nasobne.

Nakoniec, vsetky jadrove elektrarne a miesta, kde sa skladuje mnozstvo radioaktivneho materialu, mozu byt tak nebezpecne ako vybuch jadrovej zbrane. Ak sa stanu tercom teroristov, vojenskeho bombardovania alebo sabotaze, radioaktivny material sa moze rozsirit v obrovskej a pustosivej miere.

Dvojhlava obluda s jedovatym ohnom

  • jadrovy odpad X tazba uranu X jadrove zbrane
  • obohacovanie uranu X spracovanie X jadrove testy
  • vyroba palivovych tyci X plutoniovy rychlo mnozivy reaktor
  • jadrovy odpad X preprava plutonia
  • vysoko aktivny odpad
  • kontaminacia
  • jadrovy reaktor
  • preprava vyhoreteho paliva X prepracovanie plutonia

ilustracia: Mayumi Oda

Jadrove zbrane a jadrovy priemysel su dva pohlady na toho isteho netvora. Existuju sucasne a jedno podmienuje druhe. Kazdy krok jadrovej retaze prisprieva priamo, alebo je spojovacim krokom, ku skutocne trvalemu zamoreniu nasej atmosfery, vodnych tokov, pody a organickeho zivota.

JADROVY ODPAD:
Nevyrieseny problem

Do konca roku 2000 jadrovy priemysel vytvori 201 000 ton vysoko radioaktivnych oziarenych (pouzitych) palivovych tyci. Ak su pripocitane tekute a pevne odpady, zvysky pri uprave uranu a vsetko co s nim prislo do styku, celkove mnozstvo je este ovela vyssie.

Predlozilo sa vela navrhov, ako nalozit s tymto odpadom, ale ziaden nebol dost vhodny a bezpecny. Problem je, ze plutonium zostane radioaktivne viac ako 240 000 rokov, teda 12000 generacii. Po cely tento cas musi byt plutoniovy odpad izolovany od vsetkych zivych organizmov, od vody, zeme i vzduchu.

Hlbinne podzemne ulozisko odpadu je v sucasnosti najoblubenejsi sposob pouzivany vacsinou jadrovych krajin. Ale voda, zemetrasenia a ine geologicke faktory budu neustale narusovat ulozisko odpadu a mozu viest k zamoreniu pody, vody a vzduchu. Neexistuje ziaden kontajner, ktory by pretrval tak dlho ako radioaktivita jeho obsahu. Nemozeme si byt ani isti, ze sa nasi potomkovia nebudu prekopavat do miest ulozisk v buducnosti vzdialenej stovky alebo tisicky rokov zo zvedavosti, alebo z nedostatku informacii.

Ziadna zo 44 krajin, ktore maju jadrove reaktory, nepozna riesenie problemu jadroveho odpadu. Zatial su odpady drzane v docasnych skladiskach, alebo ulozene v zemi v plytkych jamach. Odpady su casto vyhadzovane do jazier, oceanov (napr. Irske more nedaleko britskeho Sellafieldu, do Ticheho oceanu pri Farallonskych ostrovoch nedaleko San Francisca v Kalifornii, do jazera Karachaj pri Celjabinsku v Rusku).

Rastuci pocet uzemi ludia opustili kvoli radioaktivnemu zamoreniu. Iba vietor a voda, mikroby, hmyz, semena, vtaci a dalsie formy zivota, ktore nevedia citat vystrazne napisy sa volne pohybuju z jedneho miesta na druhe. Otazka, ako izolovat radioaktivitu od zivota natrvalo, zostava nezodpovedana.

Naviac, ak su oziarene palivove tyce z reaktora odstranene, zostava este budova reaktora, ktora je vysoko zamorena.

V USA a vo viacerych inych krajinach zakon pozaduje, aby energeticke spolocnosti demontovali stare reaktory a vycistili pozemky. Aj ked su tieto spolocnosti povinne zalozit fondy na ucel likvidacie, ziadny reaktor este nebol kompletne demontovany. Spolocne naklady a rizika tohoto procesu zostavaju nezname.

Nasi potomkovia budu musiet celit nebezpecenstvam a znasat naklady na likvidaciu 430 jadrovych reaktorov (pocet z roku 1996). Tiez sa po cely cas budu musiet chranit pred radioaktivitou z tisicok ton odpadu uz vyprodukovaneho jadrovym priemyslom.

Odvtedy, ked bol po prvykrat rozstiepeny atom, znepokojeni obyvatelia a verejni cinitelia hovoria o nebezpecenstvach vyvoja jadrovej energie. Narastajuce uvedomenie si problemov s jadrovym odpadom posilnilo usilie skupin obyvatelstva zastavit jadrovu energetiku a uskutocnovat bezpecne energeticke alternativy.

JADROVA ENERGIA:
Zla investicia

Oficialne kalkulacie nakladov na jadrovu energiu uvazuju iba o priamych nakladoch na budovanie a prevadzku reaktorov, plus tazbu, upravu a transport paliva. Oni nepocitaju s nepriamymi nakladmi spolocnosti z ohrozovania zdravia a zivotneho prostredia, alebo s nakladmi nehod, cistenia, skladovania jadroveho odpadu a likvidacie reaktorov.

Jadrova energia je tragicky zavadzajuca investicia. Nielenze znecistuje prostredie a ohrozuje nasu bezpecnost, ale tiez zneuziva financne zdroje rovnako ako vedecke a technicke prostriedky. Preco su potom nove jadrove reaktory podporovane a budovane, produkujuc vzdy viac a viac jedovateho plutonia a radioaktivnych odpadov? Jedna mozna odpoved je hladanie zisku dodavaneho z casti vladnou podporou a bankovymi pozickami jadrovym spolocnostiam, drziac upadajuci priemysel pri zivote.

Okrem toho krajiny, ktore pouzivaju radioaktivne materialy na vyrobu energie, potencialne ziskaju pristup do celosvetoveho klubu statov s jadrovymi zbranami. Dovtedy, kym pat stoliciek Rady bezpecnosti Organizacie Spojenych narodov bude pripisanych piatim statom, ktore sa priznavaju k vlastnictvu jadrovych zbrani, bude predpoklad, ze pristup k jadrovym zbraniam sa rovna celosvetovej moci a bude nabadat krajiny ist smerom jadrovej energetiky a tak sa stat moznym vlastnikom jadrovych zbrani a tym zvysit svoj vplyv na celosvetove dianie.

Vyprazdnovanie vreciek rozvojovych krajin

Rozvojove krajiny boli nutene brat si obrovske pozicky na financovanie nakladnych jadrovo-energetickych projektov. Vystavba si vyzaduje obrovske naklady a vzrasta zavislost na zahranicnych posudkoch, investiciach a podpore. Ohranicene financne zdroje rozvojovych krajin isli priamo na bankove ucty nadnarodnych spolocnosti, ako su British Nuclear Fuels Ltd., CoGEMA, Electricite de France, General Electric, Mitsubishi, Siemens a Westinghouse. Napriklad Filipiny platia 300 000 US dolarov denne Spojenym statom americkym do Exportnej - Importnej banky za jadrovu elektraren, ktora nie je v prevadzke.

"Ak to nevieme predat doma, skusme to v zahranici."

Dopyt po energii rastie rychlejsie v Azii, nez v inych statoch sveta. Thajsko, Indonezia, Taiwan a Cina maju rozmahajuce sa ekonomiky a hladaju dalsie energeticke zdroje. Bechtel, firma jadrovej techniky z Kalifornie, podporuje jadrovu energetiku v Cine napriek obchodnemu embargu Spojenych statov na predaj jadrovych materialov do Ciny. Japonske spolocnosti Mitsubishi, Hitachi a Toshiba podporovane zapadnym jadrovym priemyslom rozvijaju jadrovu energetiku v krajinach na okraji Pacifiku, pricom v samotnom Japonsku tento obchod upada. Jadrovy rozvoj v priemyselnych krajinach Zapadu sa stal katastrofou pre zivotne prostredie a tiez financnou katastrofou. Azia moze ocakavat podobne problemy: nekonecne pady a straty, nezdary, nesuhlas verejnosti, sudne spory, katastroficke nehody a odpad, ktory bude nicit planetu po tisicrocia.

ZBAVME SA FOSILNYCH PALIV

Vlady krajin mali svoje energeticke politiky v 20. storoci zalozene predovsetkym na rozvoji fosilnych paliv. Ale ani uhlie a ropa, ktore su stale dominantne vo svetovom obchode s energiou, nebudu dlhotrvajucim riesenim potreby energie, z dovodu ohranicenych zdrojov a vysokych nakladov pre spolocnost a zivotne prostredie.

Uhlie, dominantne palivo priemyselnej revolucie, stale dodava energiu skoro stvrtine svetovej popupacie. V poslednej polovici dvadsiateho storocia to bola ropa, ktora zasobovala neudrzatelny ekonomicky vzrast a vyvojovy model. Vytvorila zivotny styl, spolocnost a celosvetovu politiku.

Tazba uhlia a ropne vrty sposobuju vazne a casto nenapravitelne poskodenie zivotneho prostredia a ludskeho zdravia. Zmena tychto paliv na energiu zapricinuje okrem ineho kysly dazd a znecistuje vzduch, co ohrozuje lesy, urodu a zdravie ludi. Katastroficke ropne uniky, ako su z Exxon Valdez na Aljaske, znicenie povodnych komunit a zeme firmou Texaco v Ekvadore a uniky pri vrtoch na uzemi kmena Ogoni v Nigerii, za ktore je zodpovedna firma Royal Dutch Shell Oil, znicili vodne systemy, ekosystemy oceanu, zivot v divocine, miestne zdroje zivobytia a cele spolocenstva ludi, ktorych zivot priamo zavisel na pode.

Spalovanim fosilnych paliv unika do atmosfery aj obrovske mnozstvo kyslicnika uhliciteho. Je zname, ze nasa atmosfera jednoducho nebude schopna dalej absorbovat 6 miliard ton uhlika rocne (70 % z tohoto mnozstva vznika spalovanim fosilnych paliv) bez katastrofickych nasledkov, ktore budu pretrvavat po cele generacie.

Vedci uz po desatrocia upozornuju na globalne oteplovanie, proces, v ktorom CO2 a ine necistoty zachytavaju slnecne teplo a sposobuju narast teploty na zemskom povrchu. Po case mozu byt podnebne pasma a cyklus rocnych obdobi vyznamne narusene. Podla studii podnebia, priemerne teploty maju od roku 1880, ked sa zacali zaznamenavat, vzostupnu tendenciu. Pat najteplejsich rokov bolo v obdobi od roku 1987.

Celosvetove zmeny podnebia by mohli byt rozhodujucim faktorom ovplyvnujucim vyhliadky na prezitie pre generacie, ktore pridu po nas.

GLOBALNE OTEPLOVANIE

JADROVA ENERGIA NIE JE RIESENIM

Niektori tvrdia, ze jadrova energia je riesenim voci hrozbe globalnych zmien podnebia, lebo jadrove reaktory nevypustaju sklenikove plyny. Existuju vsak bezpecnejsie a lacnejsie alternativy k jadrovej energii. Studie ukazali, ze energeticka ucinnost moze nahradit elektrinu ziskavanu spalovanim uhlia len za malu cast nakladov nevyhnutnych na vyrobu elektriny v jadrovych reaktoroch. Obnovitelne zdroje energie, ako je slnecna energia a vietor, tiez mozu nahradit fosilne paliva pri nizsich nakladoch, nez je cena jadroveho paliva a su pohotovejsie a nevypustaju radioaktivitu do prostredia.

Nepotrebujeme predsa pokracovat v zamorovani zeme radioaktiovitou, ktora bude nebezpecnou po mnoho tisic rokov. Je na zodpovednosti priemyselne rozvynutych krajin pomoct rozvoju bezpecnych a trvalych zdrojov energie a nie obchodovat so znecistujucou a jedovatou jadrovou energiou.

DOBRE SPRAVY

Nepotrebujeme jadrovu energiu ani fosilne paliva. Mohli by sme uplne ukoncit fazu vyuzivania jadrovej energie do roku 2010 a fosilnych paliv do roku 2100 bez ujmy na kvalite zivota. Ako? Skoncenim plytvania s energiou a vyssou ucinnostou. A tiez preorientovanim sa na bezpecne a obnovitelne zdroje energie.

ENERGETICKA UCINNOST

A OBNOVITELNE ZDROJE ENERGIE

Bezpecny a zdraviu neskodny energeticky system bude vysledkom pouzivania neznecistujucich, obnovitelnych energii ako zakladnych zdrojov. Takymi su slnko, vietor, male vodne elektrarne, biomasa, bioplyn a teplo zo zemskeho jadra, ako aj ucinne vyuzitie energie v bytoch a domoch, v priemysle a v doprave.

Vietor, slnko a morske vlny su prirodzene zdroje energie, ktore nas obklopuju kazdy den a dostavame ich zadarmo. Na rozdiel od uranu a fosilnych paliv nemusia byt dolovane zo zeme. Neprodukuju ziaden radioaktivny odpad. Maju len malo, alebo ziadne jedovate emisie. Pri takomto vybere, kto by radsej nevyuzival slnko, vietor a vodu na vyrobu energie, ukonciac tym devastaciu sposobenu tazbou a spalovanim jedovatych paliv?

Cesta bezpecnej energie je dosiahnutelna a odovodnitelna. Znamena uskutocnit volbu, ktora nebude ukrajovat buduce generacie o obyvatelny svet. A pretoze slnko, vietor a voda su prirodou poskytovane kazdy den, nikdy nebudeme bez tejto bezpecnej energie. Je zbytocne hromadit ju a je jej dost pre vsetkych.

Priaznivci jadrovych a fosilnych paliv vyhlasuju, ze obnovitelne zdroje a energeticka ucinnost nie su financne efektivne a nemozu zasobovat modernu ekonomiku. V skutocnosti obnovitelne a ucinnejsie technologie za poslednych desat rokov uz velakrat dokazali, ze maju konkurencieschopnu cenu voci fosilnym palivam a jadrovej energii. Od roku 1980 cena solarnych clankov klesla o viac nez 90 % a cena veternych turbin je nizsia o dve tretiny. Mozeme sa stretnut s kombinaciou sily vetra, slnecnou tepelnou energiou, slnecnou fotovoltaickou energiou, malymi vodnymi elektrarnami, biomasou, geotermalnou energiou, energiou oceanu a usporami.

V rokoch 1950 az 1990 spotrebovalo hospodarstvo Spojenych statov americkych 492 miliard USD iba na jadrovu energiu. Napriek tejto obrovskej investicii jadrove elektrarne dnes produkuju iba 7,7 % energie pouzivanej v USA. Naproti tomu, obnovitelne zdroje energie uz produkuju 7,1 % energie a to bez produkovania jedovatych odpadov alebo sklenikovych plynov. Za poslednych 20 rokov usetrili USA viac energie pomocou efektivnejsich technologii, nez jej bolo spolu vyrobenej vo vsetkych jadrovych elektrarnach.

Cena vyroby elektriny v novom jadrovom reaktore v USA je priblizne 14 USD za kilowatt hodinu. Ked sa pripocitaju nepriame socialne a environmentalne naklady, jej cena sa zvysi minimalne dvojnasobne. Ziaden financny odhad nakladov jadrovej energie nepocita s moznymi dlhodobymi nasledkami na zdravi a kvalite vsetkeho zivota. Na porovnanie, slnecna a veterna energia sa v sucasnosti vyraba za polovicnu cenu, a navyse neprodukuje ziaden radioaktivny odpad a ani ziadne znecistenie.

Niektore obnovitelne zdroje energie, ako biomasa, vodne elektrarne, geotermalna a prilivova energia, produkuju spolahlivu elektricku energiu, ktora moze byt distribuovana na odlahle miesta. Ostatne zdroje, ako slnko a vietor, su zavisle na pocasi, ale to je predpovedatelne a tak ich pouzitelnost moze byt vhodne doplnena stalymi obnovitelnymi zdrojmi energie.

Buduci energeticki planovaci budu kombinovat technologie vyroby, uskladnenia a dodavok do integrovaneho, udrzatelneho systemu, ktory poskytne pristupnu obnovitelnu energiu v kazdom case a vo vsetkych obdobiach.

BEZPECNA, OBNOVITELNA A UDRZATELNA ENERGIA

  • je vsade dostupna a nevycerpatelna
  • po celu ludsku historiu bola hlavnym zdrojom a sposobom vyroby, s vynimkou posledneho priemyselneho obdobia
  • simultanne riesi alebo zlepsuje viacero problemov naraz: ukladanie jadroveho odpadu, jadrove zbrane, znecistenie vzduchu, globalne oteplovanie, kysle dazde a zavislost na zmensujucich sa zasobach ropy
  • neohrozuje medzinarodnu bezpecnost ani buducnost zivota, kedze nemoze byt premenena na zbrane hromadneho nicenia a neprodukuje toxicke radioaktivne odpady
  • eliminuje devastaciu zivotneho prostredia spojenu s priemyselnou tazbou uranu, uhlia a ropy
  • rychlejsie a jednoduchsie sa stavia, zvlast na spolocnej urovni a je daleko mnohostrannejsia ako vyroba energie z jadrovych a fosilnych paliv
  • poskytuje rovnaky pristup k energii pre vsetkych ludi, pretoze slnecne ziarenie, vietor a biomasa su dostupnejsie ako zasoby ropy, uhlia a uranu
  • je prirodzenym sposobom decentralizovana a tym aj integrovanejsia do miestnych ekonomik

Bezpecna energia je ekonomicky dostupna a nakladovo efektivna. Dokonca este viac, ak budu pri jej cene zohladnene jej environmentalne vyhody. Nie su za nou ziadne skryte naklady, za ktore by nasa a buduce generacie museli platit svojim zdravim a zivotmi.

USPORY ENERGIE:
Znizovanie spotreby energie

"Najcistejsia" energia je usporena energia. Je mnoho veci, ktore mozno vykonat, aby sme znizili nasu spotrebu energie, napriklad vyuzivanim efektivnych technologii a zodpovednym vyuzivanim energie. Tato volba poskytuje najslubnejsiu moznost ukoncit globalnu zavislost na fosilnych palivach a jadrovej energii. Usporne opatrenia budu znamenat dalsie vyhody, ako napriklad tvorba novych pracovnych miest a firiem.

Pri uplnom zavedeni uz dostupnych technologii uspor energie by USA mohli odstavit vsetky svoje jadrove reaktory a vyrobit az stvornasobne mnozstvo energie oproti sucasnosti. Podobne moznosti su vsade na svete.

SLNECNA ENERGIA:
Kazdodenny zdroj energie pre zem

Zem sa kazdym dnom kupe v slnecnom svetle hodnym mnohokrat viac energie, nez v sucasnosti ludia spotrebuvaju. Slnecne svetlo dopada na kazdy kusok zemegule. Slnko je zakladom zivota na zemi- bez neho by nasa planeta bola len chladnou, tmavou a zabudnutou gulou. Nasa schopnost zozbierat energiu dopadajucu zo slnka bude klucovym faktorom ovplyvnujucim kvalitu nasho zivota v buducnosti.

Slnecna termalna energia

Technologia slnecnej termalnej elektrickej energie vyuziva koncentrovane slnecne svetlo na zohrievanie tekutiny, ktora sa premiena na paru a otaca turbinou vyrabajucu elektrinu. V zaujme zohriat tekutinu do dostatocne vysokych teplot sa slnecne svetlo koncentruje pouzivanim zrkadiel a sosoviek.

Solarna fotovoltaika:
Energia pre vsetky rocne obdobia

Pri fotovoltaickej energii dopada slnecne svetlo na specialny material, ako napriklad silikon, co vyraba elektricky prud, ktory je nasledne uskladneny v baterii alebo transportovany do siete. Fotovoltaika ma mnoho roznych sposobov vyuzitia, pretoze potrebuje len prirodzene, rozptylene slnecne svetlo a nie je ovplyvnena teplotou a vlhkostou a vyzaduje len minimalnu udrzbu. Preto nie je geograficky obmedzena, ako su solarne tepelne elektrarne, ktore musia byt umiestnene v oblastiach s dlhym a intenzivnym slncenym ziarenim pre efektivnu prevadzku.

Fotovoltaika je v sucasnosti siroko vyuzivanym sposobom ziskavania elektriny vo vidieckych oblastiach rozvojovych krajin. Kedze ide o samostatne systemy priamo produkujuce elektricky prud, su idealne pre vyuzitie vo vzdialenych oblastiach. Je omnoho lacnejsie instalovat solarne panely, ako postavit elektraren alebo potrubia pre naftu do vzdialenych oblasti a pripojit ich tak k centralnym energetickym systemom.

Mnoho energetickych spolocnosti na celom svete experimentuje aj s vyuzitim fotovoltaiky vo velkom meritku na vyrobu energie pre centralny system. Predpoklady su vyhodne.

Pasivna slnecna energia

Technologia pasivnej slnecnej energie ju kondenzuje a umoznuje jej vyuzivanie ako zdroj tepla. V mnohych oblastiach sveta sa na pripravu jedla pouzivaju lacne slnecne varice. Setri to stromy a cas pri dlhych cestach za zbieranim dreva na ohen.

VETERNA ENERGIA

Ludia poznaju energiu vetra uz tisicky rokov. Od nepamati ju vyuzivali na vsetko od mletia muky a pumpovania vody po plavanie lodi na oceanoch. Po dvoch desatrociach rychleho rozvoja, od zaciatku ropnych sokov v sedemdesiatch rokoch, su dnes veterne turbiny spolahlivou a vyskusanou technologiou. Pri cene 0,03 az 0,05 USD za kilowatt hodinu je veterna energia konkurencieschopna aj s ostatnymi lacnymi zdrojmi.

Veterna energia poskytuje niektore podobne vyhody ako slnecna energia: je mnohostranna, cista a dostupna. Moze sa vyuzivat ako samostatna jednotka pre elektrifikovanie vzdialenych sidel alebo vo velkych zariadeniach na vyrobu energie pre cely energeticky system. Veterne turbiny mozu byt instalovane rychlo a bez dlheho nabehu, potrebneho pre jadrove a fosilne elektrarne.

BIOMASA

Energia biomasy vyuziva hmotu rastlin na vyrobu tekutych a plynnych paliv, alebo na vyrobu tepla a elektriny. Biopaliva zahrnaju drevo a drevny odpad, travu, krovie, polnohospodarsky odpad, zivocisny hnoj a dokonca aj odpad z domacnosti.

Biomasa poskytuje 38 % primarnej energie vyuzivanej v rozvojovych krajinach, kde ziju tri stvrtiny svetovej populacie. Ohne z dreva, najstarsia forma energie z biomasy, sa pouzivali uz tisicrocia na zohrievanie a varenie a v mnohych krajinach su stale hlavnym domacim zdrojom energie.

Vyuzitie biomasy na palenie vsak nie je velmi efektivne a vyustilo do rozsiahleho odlesnenia v mnohych kutoch sveta. V rozvojovych krajinach je dostupna pomoc umoznujuca vymenu za lacne a omnoho efektivnejsie pece pre domace varenie a kurenie, aby sa spomalilo odlesnenie.

ENERGIA PRE BUDUCNOST

Uhlie nam dalo priemyselnu revoluciu s mestami pokrytymi sadzou, plucnymi chorobami, tovarnami a uholnymi banami. Ropa nas priviedla do veku spalovacich motorov, dlhych dialnic, lietadiel a oslavy konzumerizmu. Jadrova energia nam dala atomovy vek a trvale dedicstvo radioaktivnej kontaminacie a zdravotnych problemov. Avsak obnovitelne zdroje energie - slnko, vietor a voda - nas privedu do slnecneho veku a mohli by zmenit nasu spolocnost este lepsie, nez si dnes vieme predstavit.

Vytvorme buducnost s bezpecnou energiou

V sucasnosti je jedinym znamym sposobom ochrany zivota pred zvysujucim sa mnozstvom radioaktivity zastavenie vyroby vsetkych jadrovych materialov, zozbieranie a monitorovanie uz existujucich a pokracujuci vyskum s nadejou, ze objavime sposoby minimalizovania skod, ktore sposobuju.

Zdrave, bezpecne a obnovitelne zdroje energie su uz k dispozicii. Bariery pred buducnostou s trvaloudrzatelnou energiou nie su technicke ani ekonomicke. Najvacsimi problemami su strach zo zmeny, nedostatok politickej vole a snaha energetickeho priemyslu maximalizovat svoje zisky. Vlady, ludia a priemysel musia od zakladu zmenit svoj pristup a uprimne sa snazit o podporu a rozvoj obnovitelnych zdrojov energie, o zavedenie uspor energie a energeticky efektivnych technologii.

Vsetci nesieme velku zodpovednost pri prenechavani obyvatelneho sveta najroznejsim ludom, zvieratam, rastlinam a ekosystemom buducnosti. O co sa vlastne snazime, je prehodnotenie modernej spolocnosti a cielov, ktorym sluzi, smerom k zmene spolocenskych priorit k trvalej udrzatelnosti a socialnej spravodlivosti.

Trvalo to miliardy rokov, kym sa na zemi objavili ludia a len 10 000 rokov, odkedy zijeme v spolocenstvach, dedinach a mestach. Chceli by sme, aby vsetci ludia a vsetko zive na zemi si mohlo uzivat zivota po mnoho generacii do buducna. To je zakladnym kriteriom udrzatelnej spolocnosti. Vhodne, bezpecne a obnovitelne energeticke technologie su klucove pri dosahovani tohoto ciela. Spolocnou pracou mozeme vytvorit spolocnost, ktorej zalezi na buducnosti a zivote v harmonii so zemou.

Niektore organizacie
pracujuce proti jadrovej energii

Buducnost bez plutonia

V roku 1992 sa spojila skupina japonskych umelcov so svojimi priatelmi zo Severnej Ameriky a zalozili Plutonium Free Future (Buducnost bez plutonia). Ide o medzinarodnu kampan, ktora ma obcanov a vlady informovat o nebezpecenstvach plutonia a zastavit prepravu plutonia po celom svete.

Buducnost bez plutonia je jednym z projektov organizacie INOCHI (co v japoncine znamena "zivotna sila"). Medzi dalsie projekty tejto organizacie patri napriklad aj kampan Solarne storocie, projekt Zastavte tazbu uranu, Prirucka bezpecnej energie, Rokkasho video projekt a mnohe ine.

Prirucka bezpecnej energie bola povodne publikovana v anglictine a neskor bola prelozena do ukrajinciny, rustiny, turectiny a slovenciny. Pripravuju sa preklady do francuzstiny, spanielciny, japonciny a cinstiny. Je urcena pre obcanov a politikov na celom svete, dvetisicpatsto kopii prveho vydania sa rozdalo ucastnickam Stvrtej svetovej zenskej konferencie pod zastitou Organizacie Spojenych narodov v Cine, v septembri 1995.

Tato publikacia je venovana detom Zeme a buducim generaciam.

ZA MATKU ZEM

ZA MATKU ZEM je obcianske zdruzenie ochrancov zivotneho prostredia a ludskych prav, ktore vyvija svoju cinnost od konca roku 1994. Venujeme sa prevazne problematike ziskavania a vyuzivania energie. Vedieme kampan proti jadrovej energii a kampan Za cisty vzduch a energiu. V ramci protijadrovej kampane sa snazime zastavit rozvoj jadroveho programu SR, hlavne dostavbu JE Mochovce a dosiahnut odstavenie reaktorov Jaslovske Bohunice V1. Venujeme sa aj monitorovaniu situacie v oblasti problematiky jadroveho odpadu. Kampan Za cisty vzduch a energiu sa venuje presadzovaniu a propagacii alternativnych, zivotnemu prostrediu menej skodiacich zdrojov energie, obnovitelnych zdrojov a uspor energie. Popri tom sa zaoberame aj dalsimi akutnymi problemami ochrany zivotneho prostredia a ludskych prav, predovsetkym v oblasti ochrany vod, ohrozenych druhov, rozvoja obcianskej spolocnosti a prislusnej legislativy. Zdruzenie publikuje dvojmesacnik Univerzum so zameranim na zmienenu problematiku. ZA MATKU ZEM je clenom medzinarodnej organizacie World Information Service on Energy.

Za Matku Zem * * * Energia

ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa