Knizka Juraja Krivosika o jadrovej energii, pod nazvom Jadrova energia - prilis lacna, aby sme ju merali - ekonomicke naklady jadrovej energie Obcianske zdruzenia Za matku Zem a Spolocnost pre trvalo udrzatelny zivot v SR prednedavnom publikovali knizku Juraja Krivosika o jadrovej energii, pod nazvom Jadrova energia - prilis lacna, aby sme ju merali - ekonomicke naklady jadrovej energie . Autor s v nej venuje ekonomickym aspektom jadrovej energetiky, pouzivajuc konkretne priklady z jednotlivych krajin. Navrhuje aj alternativu energetickeho systemu, ktory by nebol zalozeny na fosilnych a jadrovych palivach, ale na efektivnosti vyuzivania energie a jej obnovitelnych zdrojov. Zaujemcovia o tuto knizku ju za prispevok na postovne mozu ziskat na adrese: * ZA MATKU ZEM P.O. Box 93 814 99 Bratislava zmz@isternet.sk Citat z publikacie: Na zaciatku rozvoja jadrovej energie sa o tomto zdroji hovorilo, ze bude tak lacna, ze sa neoplati merat jej produkciu. Specialistom pre styk s verejnostou a politikom sa spociatku podarilo strhnut na svoju stranu podporu vacsiny verejnej mienky. Sucastou presvedcovacich kampani boli katastroficke scenare pre pripad, ak by sa od vystavby jadrovych elektrarni upustilo. Jadrova energia dnes produkuje priblizne 17% svetovej elektriny a nepredpoklada sa, ze tento podiel niekedy prekroci. Dokonca aj Medzinarodna agentura pre atomovu energiu odhaduje, ze v roku 2015 bude tento podiel medzi 13 az 15%. Ine odhady hovoria o este vyraznejsom poklese. V Spojenych statoch americkych je jadrova energia najdrahsi komercne vyuzivany zdroj energie a postupom casu bolo zrusenych 117 objednavok na nove reaktory, niektore vo vysokej faze rozostavanosti. Najnovsim trendom je predcasne uzatvaranie reaktorov, pretoze tieto neprodukuju cenovo konkurencieschopnu elektrinu. Francuzsky energeticky monopol Electricite de France je najzadlzenejsia spolocnost na svete a tieto financne straty si EDF zapricinila od zaciatku budovania jadrovych reaktorov v roku 1974. Napriek svojej zavislosti na jadrovej energii ma Francuzsko vacsie emisie siry ako Nemecko s vyssim vyuzivanim fosilnych paliv, pretoze im nezostali prostriedky na cistejsie uholne elektrarne. Transport vyhoreneho jadroveho paliva v Nemecku v roku 1997 stal 100 milionov dolarov, aj vdaka protestom vyse 20 000 demonstrantov. Po zjednoteni krajiny sa odstavili vsetky prevadzkovane aj rozostavane reaktory v byvalom Vychodnom Nemecku a uz od polovice sedemdesiatych rokov nebola v Zapadnom Nemecku objednana ani jedna nova jadrova elektraren a ani v sucasnosti nie je ziadna vo vystavbe. Nehoda v ukrajinskej elektrarni Cernobyl bola urcite najdrahsou katastrofou vsetkych cias. Podla odhadov stala vyse 300 miliard dolarov a len v Ukrajine sposobila smrt vyse 125000 obeti, podla oficialnych udajov. Viacere krajiny dodnes vyclenuju vyznamne ciastky zo svojich statnych rozpoctov na odstranenie nasledkov havarie. Jadrovy priemysel napriek mnohorocnym slubom dodnes nevyriesil otazky likvidacie reaktorov po skonceni doby ich zivotnosti ani ukladania radioaktivnych odpadov so zivotnostou statisicov rokov. Zvlast v rozvojovych krajinach a transformujucich sa ekonomikach sposobuje vystavba reaktorov nedostatok vzdelanej pracovnej sily v dolezitejsich modernych odvetviach. Navyse neprispieva k rieseniu sklenikoveho efektu, zadlzuje krajiny a cerpa levi podiel z fondov na rozvoj a vyskum energetickych zdrojov. Nastastie vsak existuje alternativa. Veterna energia je najrychlejsie rastucim zdrojom energie a mnozstvo slnecneho ziarenia dopadajuceho na Zem za jeden rok je 20 000 krat vacsie ako celosvetova spotreba energie. Uspory energie su ekonomicky mimoriadne vyhodnou formou "ziskavania" energie s obrovskym potencialom na celom svete, vratane Slovenska. K uplatneniu takejto alternativy je vhodne zmenit system produkcie energie tak, aby energeticke podniky nezarabali na mnozstve predanej energie, ale na dodanom produkte, teda aj na usporach a efektivnom vyuzivani energie spotrebitelmi. Na Slovensku je situacia podobna. Likvidacia havarovaneho reaktora A1 v Jaslovskych Bohuniciach bude stat vyse 4 miliard korun, s dotaciami zo statneho rozpoctu. Nikto doveryhodne nedokazal ekonomicku vyhodnost dostavby a prevadzky elektrarne v Mochovciach, podcenuje sa obrovsky potencial uspor, ktory prinasa vacsie ekonomicke (a environmentalne) uzitky, nez akakolvek jadrova elektraren. Juraj Krivosik