Zakon o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi Pripomienky k navrhu zakona - Navrh na zmeny Vypracoval Mgr. Pavol Zilincik CEPA - Centrum pre podporu miestneho aktivizmu K l 6 ods. 1 pism b): V poznamke c. 7 pod ciarou navrhujeme vypustit slova 'zakon c. 383/1997 Z.z. autorsky zakon a zakon, ktorym sa doplna colny zakon v zneni neskorsich predpisov'. Odovodnenie: l 6 ods. 1 uvadza pripady, kedy informacie nebudu verejnosti spristupnene. V pism. b) sa ako dovod nespristupnenia uvadza skutocnost, ze informacia je chranena osobitnym zakonom. V poznamke c. 7 pod ciarou sa uvadzaju priklady takychto zakonov. Okrem napr. zakona c. 256/1992 Zb. o ochrane osobnych udajov v informacnych systemoch, ktory je v tomto vypocte uplne opodstatnene, sa tu vsak nachadza aj autorsky zakon. Uvedenie autorskeho zakona ako pravneho zakladu pre neposkytovanie informacii je neopodstatnene a nelogicke, a okrem toho drastickym sposobom obmedzi pristup verejnosti k informaciam: Obrovske mnozstvo informacii o zivotnom prostredi bude spracovanych vo forme pisomnych a obrazovych diel, studii, sprav, baz dat a pod. Tieto diela podliehaju ochrane podla autorskeho zakona. Terajsie znenie zakona o informaciach o zivotnom prostredi ZAKAZUJE ich spristupnenie verejnosti. Toto opatrenie je nelogicke z toho dovodu, ze ucelom ochrany autorskych prav samozrejme nie je udrzanie informacii v tajnosti. Ucelom tejto ochrany je stanovenie takeho rezimu pri pouzivani autorskeho diela, ktore zachova prava autora. Prava autorov k dielam su chranene autorskym zakonom uz dnes, a to bez ohladu na to, ci ich zakon o informaciach vobec spomina (autorskopravna ochrana diel bude platit bez ohladu na zakon o informaciach). ZAKAZ spristupnenia informacii podliehajucich autorskopravnej ochrane vsak sposobi odmietanie ziadosti o take informacie, ktore bude mozne povazovat za vedecke diela alebo bazy dat.To povedie k drastickej redukcii prava obcanov na informacie, a to aj v porovnani so sucasnym stavom (dnes autorskopravna ochrana plati, ale samozrejme nie je dovodom na zatajenie informacii). Vylucenie informacii chranenych autorskym zakonom z poskytovania verejnosti mozno co do logiky tohto kroku prirovnat iba k zakazu vstupu verejnosti do kniznic. K l 6 ods. 1 pism c): Navrhujeme vypustit slova 'alebo spravneho konania'. Pred slova 'trestneho konania' navrhujeme doplnit slovo 'alebo'. Odovodnenie: Uvedene ustanovenie zakazuje poskytovanie informacii, ktore su predmetom neukonceneho spravneho konania. V praxi to znamena, ze verejnost bude vylucena z pristupu k informaciam o takych pripravovanych zasahoch do zivotneho prostredia, ktore su v stadiu povolovacieho procesu. To vyluci verejnost z akejkolvek moznej ucasti verejnnosti na rozhodovani. Okrem toho je dolezite, ze zakon o informaciach o zivotnom prostredi oficialne deklaruje sulad s Direktivou 90/313 EEC. V Dolozke zlucitelnosti navrhu zakona s pravom EU sa uvadza 'uplna zlucitelnost' s pravom EU. Legislativa EU (najma Direktiva 90/313/EEC) vsak pristup k informaciam zo spravneho konania umoznuje. Podla tejto Direktivy su pristupne aj napr. ziadosti o stavebne povolenia, ziadosti o licencie a pod., ak sa tykaju aktivit, ktore mozu mat negativny dopad na zivotne prostredie. Nas zakon teda deklaruje sulad s legislativou EU, avsak v praxi vyslovne zuzuje okruh informaci, na ktore ma mat verejnost pravo a stanovuje take obmedzenia, ktore legislativa EU neobsahuje. Zakon v tomto bode nie je v sulade s legislativou EU a obmedzuje pravo obcanov vediet, aky zasah do zivotneho prostredia sa v ich okoli pripravuje. K l 6 ods. 2 pism. d): Cely text pod pism. d) navrhujeme vypustit Odovodnenie: Navrh zakona v tomto bode umoznuje odmietnut ziadost o informaciu, ak je 'zjavne nerozumna, prehnana, alebo znamena zneuzitie prava na spristupnenie informacie o zivotnom prostredi, najma ak sleduje ziskanie databazy prislusneho organu alebo organizacie, alebo neodovodnene stazuje ich cinnost, alebo je zjavne zamerana na ziskanie inych udajov, nez informacie o zivotnom prostredi.' Tieto podmienky pre nespristupnenie informacie su tak pravne nejasne, ze mozu byt velmi lahko zneuzitelne na obmedzovanie pristupu verejnnosti k informaciam a na zbytocne prietahy pri ich poskytovani. Okrem toho plati, podobne ako v pripomienke 2, ze legislativa EU takuto vynimku z poskytovania informacii nepozna, a navrh zakona v tomto bode nie je v sulade s legislativou EU. K l 11ods. 1): Slova 'dvoch mesiacov' navrhujeme nahradit slovami '30 dni'. Odovodnenie: V tomto ustanoveni zakona sa stanovuje lehota na poskytnutie informacie, pricom navrh zakona umoznuje az dvojmesacnu lehotu na poskytnutie informacie, navyse s moznostou dalsieho predlzenia. Ked zoberieme do uvahy, ze na ovela zlozitejsie ukony (napr. na vydanie spravneho rozhodnutia, povolenia a pod.) ma podla zakona o spravnom konani prislusny organ 30 dni, je absurdne, aby na odpoved na ziadost obcana o poskytnutie informacie bola stanovena lehota dvojnasobne dlhsia. Navrhujeme lehotu 30 dni, s moznostou predlzenia v pripade zvlast narocnych ziadosti ( toto predlzenie je upravene v tom istom odseku l 11).