Zakon o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi N a v r h (prerokovavany april, maj 98 v SNR) Narodna rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zakone: ­ 1 Predmet upravy Tento za kon ustanovuje sposob a podmienky pre spristupnovanie vcasnych a uplnych informacii o stave zivotneho prostredia a o pricinach a nasledkoch tohto stavu1) (dalej len "informacia o zivotnom prostredi"), ktore maju k dispozicii prislusne organy statnej spravy, obce a ine pravnicke osoby alebo fyzicke osoby urcene tymto zakonom ._____________________ 1) Cl. 45 Ustavy Slovenskej republiky. ­ 2 Informacia o zivotnom prostredi (1) Informaciou o zivotnom prostredi sa rozumie informacia v pisomnej, obrazovej alebo zvukovej forme, alebo informacia na inom hmotnom nosici reprodukovatelnom technickymi prostriedkami a) o stave ovzdusia, vody, pody, lesa, horninoveho prostredia a stave zivocisstva a rastlinstva a ich biotopov vratane dopadu tohto stavu na zdravie ludi, biologicku diverzitu2) a ekologicku stabilitu,3) b) o cinnostiach a opatreniach, ktore ohrozuju alebo poskodzuju zivotne prostredie alebo ho mozu ohrozit ci poskodit, najma emisiami (vratane vypustania odpadovych vod), odpadmi, hlukom, energiou vratane ionizujuceho ziarenia, alebo vnasanim chemickych a inych cudzorodych latok a cinitelov, c) o vlastnostiach, mnozstvach a posobeni emisii a imisii, odpadov, hluku, chemickych latok alebo energie vratane ionizujuceho ziarenia, ako aj dalsich latok a cinitelov, ktore mozu znecistovat alebo poskodzovat zivotne prostredie, d) o cinnostiach a opatreniach prijatych na ochranu zivotneho prostredia, vratane administrativnych opatreni, planov a programov na ochranu zivotneho prostredia a na prevenciu ochrany zdravia ludi, na ochranu biologickej diverzity a ekologickej stability, (2) V pripade pochybnosti, ci ide o informaciu o zivotnom prostredi, rozhodne Ministerstvo zivotneho prostredia Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo"). Ak sa pochybnost o informacii o zivotnom prostredi tyka veci upravenej pravnymi predpismi v posobnosti ineho ustredneho organu statnej spravy rozhodne ministerstvo po prerokovani s tymto ustrednym organom statnej spravy Slovenskej republiky rozhodne ministerstvo po prerokovani s tymto ustrednym organom statnej spravy Slovenskej republiky 4). ___________________ 2) Oznamenie Ministerstva zahranicnych veci Slovenskej republiky c. 34/1996 Z.z. o uzavreti Dohovoru o biologickej diverzite. 3) ­ 4 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi.Slovenskej republiky, ­ 3 Spristupnenie informacii o zivotnom prostredi Spristupnenim informacii o zivotnom prostredi sa rozumie umoznenie volneho pristupu k jestvujucim informaciam o zivotnom prostredi v sulade s tymto zakonom, najma ich zverejnenie, poskytnutie na zaklade ziadosti, umoznenie nahliadnut do materialov a robit z nich kopie a odpisy. ­ 4 Subjekty povinne spristupnovat informacie o zivotnom prostredi (1) Spristupnovat informacie o zivotnom prostredi su povinne organy statnej spravy a obce (dalej len "prislusny organ"). (2) Spristupnovat informacie o zivotnom prostredi su povinne aja) pravnicke osoby zriadene zakonom, pravnicke osoby zriadene5 alebo zalozene organom statnej spravy alebo obcou, ktore plnia ulohy na useku starostlivosti o zivotne prostredie. ___________________ 4) Zakon Slovenskej narodnej rady c. 347/1990 Zb. o organizacii ministerstiev a ostatnych ustrednych organov statnej spravy Slovenskej republiky v zneni neskorsich predpisov. 5) ­ 16 ods. 4 a ­ 21 za kona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 386/1996 Z.z. b) fyzicke osoby opravnene na podnikanie a pravnicke osoby, ktore na zaklade zmluvy s organom statnej sp ravy alebo s obcou plnia ulohy na useku starostlivosti o zivotne prostredie, a to v rozsahu tejto zmluvy,(dalej len "organizacia"). ­ 5 Pravo na spristupnenie informacie o zivotnom prostredi Pravo na spristupnenie informacie o zivotnom prostredi ma kazdy bez preukazania pravneho alebo ineho zaujmu alebo dovodu, na ktory informaciu pozaduje, ak tento zakon alebo osobitny predpis neustanovuje inak. ­ 6 Dovody nespristupnenia alebo obmedzenia informacie o zivotnom prostredi (1) Informacia o zivotnom prostredi alebo jej cast sa nespristupni, ak je a) predmetom statneho alebo sluzobneho tajomstva,6) b) chranena osobitnym zakonom,7) c) predmetom neukonceneho sudneho konania, trestneho konania alebo spravneho konania. _______________ 6) Zakon Narodnej rady S lovenskej republiky c. 100/1996 Z.z. o ochrane statneho tajomstva, sluzobneho tajomstva, o sifrovej ochrane informacii a o zmene a doplneni Trestneho zakona v zneni neskorsich predpisov. 7) Napriklad zakon c. 383/1997 Z.z. Autorsky zakon a zakon, ktorym sa meni a doplna Colny zakon v zneni neskorsich predpisov, zakon c. 256/1992 Zb. o ochrane osobnych udajov v informacnych systemoch. (2) Spristupnenie informacie o zivotnom prostredi alebo jej casti mozno odmietnut, ak a) jej zverejnenie moze vazne ohrozit verejny poriadok, b) by jej spristupnenie mohlo viest k ohrozeniu alebo poskodeniu zivotneho prostredia, c) sa tyka internych oznameni, riadiacich aktov, alebo neukoncenych materialov prislusneho organu alebo organizacie, d) ziadost je zjavne nerozumna, prehnana alebo znamena zneuzitie prava na spristupnenie informacie o zivotnom prostredi, najma ak sleduje ziskanie databazy prislusneho organu alebo organizacie, alebo neodovodnene stazuje ich cinnost, alebo je zjavne zamerana na ziskanie inych u dajov nez informacie o zivotnom prostredi, e) zo ziadosti ani po jej doplneni nie je zrejmy obsah alebo rozsah pozadovanej informacie, alebo ziadost nebola doplnena na vyzvu prislusneho organu alebo organizacie (­ 9 ods. 2). (3) Ak sa dovod nespristupn enia informacie o zivotnom prostredi podla odsekov 1 a 2 vztahuje len na cast informacie a zostavajucu cast informacie mozno oddelit, spristupni sa len tato cast. Inak sa nespristupni cela informacia. ­ 7 Ochrana obchodneho tajomstva (1) Pri ziadosti o spristupnenie informacie o zivotnom pros- tredi, ktorym by mohlo dojst k poruseniu alebo ohrozeniu prava na obchodne tajomstvo,8) moze prislusny organ alebo organizacia, ktori maju informaciu spristupnit, poziadat podnikatela, ktoremu prislucha vylucne pravo nakladat s obchodnym tajomstvom, o vyjadrenie, ci informacia je sucastou jeho obchodneho tajomstva, o suhlas s jej spristupnenim, pripadne o zdovodnenie zaujmu na jej nespristupneni. _______________ 8) ­ 17 az 20 Obchodneho zakonnika. ­ 122 Trestneho zak ona. (2) Podnikatel, ktoremu prislucha vylucne pravo nakladat s obchodnym tajomstvom, je povinny najneskor v lehote dvoch tyzdnov od jej dorucenia na takuto ziadost odpovedat a ak nesuhlasi so spristupnenim pozadovanej informacie, uviest prislusne dovody. V pripade, ze podnikatel, na ziadost, ktora mu bola preukazatelne dorucena, v uvedenej lehote neodpovie, ma sa za to, ze so spristupnenim pozadovanej informacie suhlasi. (3) Za porusenie alebo ohrozenie obchodneho tajomstva sa nepovazuje zmensenie vaznosti podnikatela na verejnosti oznamenim jeho obchodneho mena v suvislosti s cinnostou preukazatelne zne-cistujucou alebo poskodzujucou zivotne prostredie. (4) Ak prislusny organ napriek zamietavemu stanovisku podnikatela podla odseku 2, po zvazeni verejneho zaujmu na spristupneni informacie o zivotnom prostredi, povazuje jej spristupnenie za odovodnene, vyda o tom rozhodnutie podla vseobecnych predpisov o spravnom konani. 9) Ucastnikom tohto konania je len podnikatel podla odseku 2. (5) Verejny zauje m na spristupneni informacie o zivotnom prostredi je dany, ak ide o a) ochranu zdravia ludi, b) ochranu pred poskodenim zivotneho prostredia vratane ochrany biologickej diverzity a ekologickej stability, c) ochranu svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva.10) ___________________ 9) Zakon c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok). 10) Oznamenie Federalneho ministerstva zahranicnych veci c. 159/1991 Zb. o uzavreti Dohovoru o ochrane svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva. (6) Ak organi zacia napriek zamietavemu stanovisku podnikate- la podla odseku 2 povazuje spristupnenie informacie o zivotnom prostredi za odovodnene, do jedneho tyzdna od obdrzania tohto stanoviska poda prislusnemu organu podnet na zacatie konania podla odseku 4. K podnetu pripoji ziadost o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi, stanovisko podnikatela podla odseku 2 a svoje stanovisko. Zaroven o tomto podnete informuje ziadatela o informaciu o zivotnom prostredi. (7) Pri spristupnovani informacie o zivotnom prostredi na zaklade rozhodnutia podla odsekov 4 az 6 prislusny organ alebo organizacia dba na primeranu ochranu obchodneho tajomstva. ­ 8 Ochrana zaujmov tretich osob (1) Informaciu o zivotnom prostredi, ktoru odovzda prislus- nemu organu alebo organizacii fyzicka osoba alebo pravnicka osoba bez pravnej povinnosti, mozno spristupnit len s jej predchadzaju- cim suhlasom, ak si to pri odovzdani informacie vyhradi. (2) Za informaciu podla odseku 1 sa nepovazuje informacia, ktoru tretia osoba bola povinna odovzdat podla osobitnych predpi-sov.11) (3) Na postup pri spristupnovani informacie podla odseku 1 sa vztahuje rovnako ­ 7. ­ 9 Ziadost o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi (1) Ziadost o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi mozno podat pisomne alebo inym technicky porovnatelnym sposobom (najma telegraficky alebo faxom); ustne alebo telefonicky spravidla na oznamenie aktualnych denne meranych hodnot .___________________ 11) Napriklad ­ 8 az 13 zakona c. 138/1973 Zb. o vodach (vodny zakon), ­ 35, 58 a 60 zakona c. 50/1976 Zb. o uzemnom planovani a stavebnom poriadku (stavebny zakon) v zneni zakona c. 262/1992 Zb., zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 199/1995 Z.z. a zakona c. 229/1997 Z.z., ­ 4 az 8 a ­ 10 zakona c. 61/1977 Zb. o lesoch v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 183/1993 Z.z., ­ 5, 6 a 8 zakona c. 238/1991 Zb. o odpadoch, ­ 6 a 7 zakona c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami (zakon o ovzdusi) v zneni zakona c. 218/1992 Zb., z akona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 148/1994 Z.z. a zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 222/1996 Z.z., ­ 12 a 27 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ludi v zneni zakona Narodnej rady Slovenske j republiky c. 290/1996 Z.z., ­ 7, 9, 13 az 20 a ­ 25 az 32 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny. (2) Ziadost musi byt dostatocne urcita, musi byt z nej zrej- me najma, kto ju podava, ako aj obsah a rozsah pozadovanej informacie o zivotnom prostredi. Ak je ziadost neuplna, prislusny organ alebo organizacia vyzve ziadatela, aby ju v lehote 15 dni od dorucenia vyzvy doplnil. Pouci ho tiez o pravnych nasledkoch nedoplnenia ziadosti [­ 6 ods. 2 pism. e)]. ­ 10 Formy spristupnenia informacie o zivotnom prostredi (1) Informacia o zivotnom prostredi sa spristupni vo forme ucelnej pre konkretny pripad, najma ustnou alebo pisomnou odpovedou, odovzdanim odpisu alebo kopie, umoznenim nahliadnutia do materialov alebo odkazom na publikaciu, v ktorej je pozadovana informacia zverejnena. (2) Pri urcovani formy spristupnenia prislusny organ alebo organizacia prihliada najma na formu ziadosti, rozsah a obsah pozadovanej informacie, na svoje moznosti a na dalsie okolnosti konkretneho pripadu. (3) Ak prislusny organ alebo organizacia pozadovanou infor- maciou o zivotnom prostredi nedisponuje, oznami to bez zbytocneho odkladu ziadatelovi s pripadnym uvedenim miesta, kde by sa mala takato informacia nachadzat. ­ 11 Lehoty a podmienky spristupnenia informacie o zivotnom prostredi (1) Informacia o zivotnom prostredi sa spristupni bez zby- tocneho odkladu, najneskor vsak v lehote dvoch mesiacov od doru- cenia ziadosti alebo od jej doplnenia podla ­ 9 ods. 2. Ak tuto lehotu nemozno dodrzat, prislusny organ alebo organizacia o tom ziadatela bez zbytocneho odkladu upovedomi a uvedie dovody a nahradnu lehotu, v ktorej informaciu spristupni. (2) Pri spristupnovani informacie o zivotnom prostredi pris- lusny organ alebo organizacia zabezpeci ochranu tych informacii, ktore sa nespristupnuju, alebo ktorych spristupnenie je obmedzene (­ 6 az8). (3) Pri spristupnovani informacie o zivotnom prostredi pris- lusny organ alebo organizacia uvedu jej zdroj, ak im je znamy, pripadne aj ci informacia zodpoveda prislusnym standardom.12) ­ 12 Postup pri nespristupneni informacie o zivotnom prostredi (1) Ak prislusny organ alebo organizacia pozadovanu informa-ciu o zivotnom prostredi uplne alebo ciastocne nespristupni z dovodov uvedenych v ­ 6 az 8, oznami to v lehote podla ­ 11 ods. 1 ziadatelovi, uvedie dovod nespristupnenia alebo obmedzenia spristupnenia informacie a pouci ziadatela o jeho prave podla odseku 2, 3 a 5. (2) Ak ziadatel nesuhlasi so sposobom vybavenia jeho ziados- ti prislusnym organom, moze do 30 dni od oznamenia podla odseku 1 podat prislusnemu organu navrh na zacatie konania o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi .___________________ 12) ­ 6 ods. 2 pism. c), ­ 7 ods. 2 a ­ 10 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 261/1995 Z.z. o statnom informacnom systeme. (3) Ak ziadatel nesuhlasi so sposobom vybavenia jeho ziadosti organizaciou, moze do 30 dni od oznamenia podla odseku 1 podat navrh na zacatie konania o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi prislusnemu organu, ktory a) zriadil, zalozil alebo riadi tuto organizaciu [­ 4 ods. 2 pism. a)], alebo b) uzatvoril zmluvu s touto organizaciou [­ 4 ods. 2 pism. b)]. (4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia rovnako aj v pripade necinnosti prislusneho organu alebo organizacie. Lehota 30 dni zacina plynut dnom, ked uplynula lehota na vybavenie ziadosti o poskytnutie informacie o zivotnom prostredi (­ 11 ods. 1). (5) Neuplatnenim prava na zacatie konania podla odsekov 2 az 4 toto pravo zanika. ­ 13 Uhrada nakladov ( 1) Informacia o zivotnom prostredi sa spristupni za uhradu nakladov vynalozenych na jej spristupnenie. (2) Uhrada nakladov sa neplati v pripadoch ustanovenych osobitnym predpisom,13) alebo ak sa ziadatel o informaciu iba odkazuje na verejne pristupne publikacie alebo informacie. ___________________ 13) Napriklad ­ 17 ods. 1 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 303/1995 Z.z., ­ 18 zakona Slovenskej narodnej rady c. 322/1992 Zb. o statnej statistike v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 278/1996 Z.z., ­ 32 zakona c. 71/1967 Zb. (3) Prislusny organ alebo organizacia, ktori spristupnuju informaciu, mozu upustit od pozadovania uhrady, ak tato v jednotlivom pripade nepresiahne ciastku 100 Sk. (4) Odsek 1 sa nevztahuje na spristupnovanie informacii o zivotnom prostredi podla ­ 14 a 16. (5) Ceny publikacii a inych prenosnych medii obsahujucich informacie o zivotnom prostredi nie su odsekmi 1 az 3 dotknute. (6) Podrobnosti o sposobe urcenia uhrady podla odseku 1 a o jej uhradzani ustanovi vseobecne zavazny pravny predpis, ktory vyda ministerstvo. ­ 14 Zverejnovanie informacii o znecistovani zivotneho prostredia (1) Fyzicka osoba opravnena na podnikanie alebo pravnickaosoba, ktora je podla osobitnych predpisov alebo rozhodnuti vy- danych na ich zaklade povinna merat mnozstvo urceneho druhu vy- pustanej latky (emisie) do ovzdusia alebo do vod, alebo sledovat iny vplyv nou prevadzkovaneho zariadenia na zivotne prostredie, je povinna zverejnovat vysledky tychto merani a sledovani vo vse- ob ecne zrozumitelnej forme a na vseobecne lahko pristupnom mieste pravidelne do 10 dni po uplynuti kazdeho mesiaca, v ktorom mala takuto povinnost, a suhrnne do 30 dni po uplynuti kalendarnehoroka. (2) Zo zverejnenych vysledkov merani a sledovani musi byt zrejme, ake znecistenie zivotneho prostredia bolo sposobene prislusnym zariadenim a v akom vztahu boli namerane hodnoty k zakonnym alebo povolenym limitnym hodnotam. (3) Povinnost neodkladne informovat verejnost podla tohto zakona ma aj fyzicka osoba opravnena na podnikanie a pravnicka osoba, ktora sposobila vazne ohrozenie alebo poskodenie stavu zivotneho prostredia najma v dosledku prevadzkovej nehody (havarie), poziaru alebo dopravnej nehody. V informacii uvedie v rozsahu, v akom jej je znamy, strucny po pis nehodovej udalosti, priciny jej vzniku, mieru a rozsah poskodenia alebo ohrozenia zivotneho prostredia, pripadne jeho jednotlivych zloziek a prijate napravne opatrenia. Forma a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedat druhu, vaznosti a rozsahu ohrozenia alebo poskodenia zivotneho prostredia a moznostiam povinnej osoby. (4) Splnenim povinnosti podla odseku 3 nie su dotknute ozna- movacia povinnost, ani ine povinnosti podla osobitnych predpi-sov.14) ­ 15 Sankcie (1) Slovenska inspekcia zivotneho prostredia (dalej len "in-spekcia") moze ulozit pokutu do 500 000 Sk fyzickej osobe opravnenej na podnikanie alebo pravnickej osobe, ak _____________________ 14) Napriklad ­ 5 zakona Slovenskej narodnej rady c. 51/1988 Zb. o banskej cinnosti, vybusninach a o statnej banskej sprave v zneni zakona Slovenskej narodnej rady c. 499/1991 Zb., ­ 7 ods. 1 pism. b) zakona c. 309/1991 Zb. o ochrane ovdzusia pred znecistujucimi latkami (zakon o ovzdusi) v zneni zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 148/ 1 994 Z.z., ­ 8 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 330/1996 Z.z. o bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci, ­ 51 zakona Narodnej rady Slovenskej republiky c. 315/1996 Z.z. o premavke na pozemnych komunikaciach a) nezverejnuje vysledky merani a sledovani sposobom alebo v le- hotach podla ­ 14 ods.1 ,b) nou zverejnene vysledky merani a sledovani neobsahuju udaje podla ­ 14 ods. 2 alebo obsahuju nepravdive udaje, c) nesplni povinnost informovat verejnost v lehote, rozsahu alebo sposobom ustanovenymi v ­ 14 ods. 3. (2) Pri urcovani vysky pokuty podla odseku 1 sa prihliada najma na zavaznost a cas trvania protipravneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo sposobenej skody. (3) Inspekcia moze v rozhodnuti o ulozeni pokuty sucasne po- vinnemu ulozit, aby v urcenej lehote vykonal opatrenia na napravu nasledkov protipravneho konania, za ktore bola pokuta ulozena. Akpovinny v urcenej lehote tieto opatrenia nevykona, mozno mu ulo- zit dalsiu pokutu az do vysky dvojnasobku ulozenej pokuty, a to aj opatovne. (4) Pokutu podla odseku 1 mozno ulozit do jedneho roka odo dna, ked sa inspekcia dozvedela o poruseni povinnosti, najneskor vsak do troch rokov odo dna, ked doslo k poruseniu povinnosti. (5) Pokutu podla odseku 3 mozno ulozit do jedneho roka odo dna, ked sa mala povinnost ulozena v rozhodnuti podla odseku 3 splnit. Ulozenim pokuty nezanika povinnost vykonat opatrenie na napravu. (6) Pokuta je splatna do 30 dni odo dna nadobudnutia pravo-platnosti rozhodnutia, ktorym bola ulozena, ak v tomto rozhodnutinie je urcena dlhsia lehota jej splatnosti. (7) Pokuty podla odsekov 1 a 3 su prijmom statneho rozpoctu. ­ 16 Sprava o stave zivotneho prostredia (1) Ministerstvo zverejni za kazdy rok spravu o stave zivot- neho prostredia v Slovenskej republike. Prislusne ustredne organy statnej spravy Slovenskej republiky4) mu poskytnu potrebne podklady. (2) Spravu podla odseku 1 vyda ministerstvo do 15. decembra nasledujuceho roka. Prislusne ustredne organy mu poskytnu podklady do 31. augusta nasledujuceho roka. (3) Sprava podla odseku 1 bude pristupna na ministerstve, na inspekcii, ako aj na krajskych uradoch a na okresnych uradoch. ­ 17 Konanie Vseobecne predpisy o spravnom konani,9) s odchylkami uvede- nymi v tomto zakone, sa vztahuju len na konanie podla ­ 2 ods. 2,­ 7 ods. 4, ­ 8 ods. 3, ­ 12 ods. 2 az 4 a ­ 15. ­ 18 Zrusovacie ustanovenie Zrusuju sa ­ 14 a ­ 18 ods. 2 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi. ­ 19 Ucinnost Tento zakon nadobuda ucinnost 1.jula 1998. ----------------------------------------------------------- D o v o d o v a s p r a v a k navrhu zakona o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi Ustava Slovenskej republiky - ustavny zakon SNR c. 460/1992 Zb. - (dalej len "Ustava") obsahuje v ramci druhej hlavy, ako su- cast zakladnych prav a slobod, osobitny siesty oddiel "Pravo na ochranu zivotneho prostredia a kulturneho dedicstva". V cl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, ze k a z d y mapravo na vcasne a uplne informacie o stave zivotneho prostredia a o pricinach a nasledkoch tohto stavu (dalej len "informacia o zivotnom prostredi"). Podla cl. 51 Ustavy sa mozno domahat vyssie uvedenych prav len v medziach zakonov, ktore ustanovenie cit. clanku Ustavy vykonavaju. V platnych predpisoch reglemetujucich ochranu zivotneho prostredia alebo jeho zloziek, vratane zakona NR SR c. 127/1994 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie, je problematika spristupnovania informacii o zivotnom prostredi upravena velmi roznorodo a spravidla podstatne uzsie, nez ustanovuj e cl. 45 Ustavy. Urcitou vynimkou je ­ 14 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi, kde je toto pravo upravene scasti- nad (resp. mimo) ramec rozsahu vymedzeneho nielen Ustavou, ale aj Listinou zakladnych prav a slobod, Smernicou Rady ES, Luganskym doh ovorom a pod. (pozri dalej),- sposobom umoznujucim urcitu restrikciu, resp. nerovnost (dis- kriminaciu) pri spristupnovani informacii o zivotnom prostredi. Okrem roznorodosti (nejednotnosti) podrobnejsej pravnej upravy ustavneho prava na informacie o zivot nom prostredi v existujucich zakonoch upravujucich starostlivost o zivotne prostredie ako celok, resp. jeho zlozky, mozno konstatovat spravidla vacsie ci mensie nedostatky v hmotnopravnej uprave a takmer uplnu absenciu zodpovedajucej procesnopravnej upravy . Vo vacsine z uvedenych predpisov, ak sa aj upravuje urcita "informacna" povinnost, ma tato skor charakter oznamovacej povin-nosti voci organom statnej spravy na ucely vykonu statnej spravy, resp. statneho dozoru v tejto oblasti. Pravo tretich osob nahliadat do prislusnej dokumentacie je spravidla viazane na preukazanie pravneho zaujmu, na postavenie prislusnej fyzickej ci pravnickej osoby ako ucastnika spravneho konania a podobne. Tento nedostatok je ciastocne prelomeny v predpisoch o ochrane ovzdusia, o ochrane prirody a krajiny, a najma v zakone NR SR c. 127/1994 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostre- die; hmotnopravne aj v zakone o zivotnom prostredi. Slovenska republika sa podpisom Europskej dohody o pridruzeni zaviazala o.i. zharmonizovat svoj pravny poriadok s pravom Europskej unie. V Europskej unii plati pre tuto oblast Smernica Rady zo 7. juna 1990 c. 90/313/EHS o volnom pristupe k informaciam o zivotnom prostredi (dalej len "Smernica ES"). Rada Europy, ktorej clenom je aj Slovenska republika, vydala Odporucanie vyboru ministrov c. R (81) 19 o pristupe k informa- ciam, ktore vlastnia verejne organy. Ide o dokument upravujuci volny pristup k informaciam, ktore vlastnia verejne organy, tykajucim sa nielen zivotneho prostredia, ale aj dalsich oblas-ti. Slovenska republika je jednym zo signatarov medzinarodneho Dohovoru o obcianskopravnej zodpovednosti za skody sposobene cin- nostami nebezpecnymi pre zivotne prostredie (Lugano, 21.6.1993). Lugansky Dohovor obsahuje osobitnu kapitolu III - Pristup k informaciam . Hoci Slovenska republika zatial Lugansky Dohovor neratifiko- vala, je ziaduce, uz i s ohladom na cl. 11 Ustavy, zohladnit pri tvorbe zakona o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi aj principy vyplyvajuce z neho v tejto oblasti. Mozno konstatovat,ze tieto principy su prakticky zhodne so zasadami Smernice ES. Smernica ES, ako aj dalsie medzinarodne dokumenty uvedene vyssie, vychadzaju najma z tychto principov: 1. Pravo na informacie o zivotnom prostredi (dalej len "informa- cia") patri medzi zakladne ludske prava a slobody. 2. Ziadatel o informaciu nie je povinny preukazovat pravny alebo iny dovod, ani ucel, na ktory informaciu pozaduje. 3. Spristupnuju sa informacie, ktorymi disponuju organy statnej spravy a uzemnej samospravy, nimi riadene odborne organizacie, pripadne aj niektore ine pravnicke alebo fyzicke osoby pove- rene vykonom konkretnych uloh pre verejnu spravu. 4. Ustanovuju sa dovody, pre ktore mozno spristupnenie informacie obmedzit alebo odmietnut. 5. Kazde odmietnutie resp. obmedzenie spristupnenia informacie musi byt povinnym subjektom odovodnene. Okrem toho musi byt zabezpecene pravo ziadatela o informaciu, aby sa v pripade odmietnutia, resp. obmedzenia spristupnenia informacie mohol tohto svojho prava domahat v adm inistrativnom, ci sudnom konani. 6. Za spristupnenie informacie mozno pozadovat uhradu v rozumnej vyske, ktora vsak nema byt vacsia, ako naklady spojene so spristupnenim informacie. Je nepripustne pozadovat nahradu nakladov vynalozenych na ziskanie (obstaranie) informacie. 7. Spristupnovanie informacii sa deli na a) pasivne - spristupnovanie jednotlivym konkretnym ziadatelom na zaklade osobitnej ziadosti, b) aktivne - uverejnovanim a publikovanim prislusnych informa- cii, sprav a pod. v masmediach, v odbornych alebo ucelovych publikaciach, v pocitacovej sieti a po- dobne. 8. Predmetom tejto pravnej upravy nie je povinnost, metodika, standardizacia, sposob, rozsah a pod. ziskavania informacii o zivotnom prostredi, ale sposob, rozsah a forma spri stupnovania tych informacii o zivotnom prostredi, ktore sa nachadzaju na organoch verejnej spravy a dalsich subjektoch povinnych spristupnovat informacie. Predkladany navrh zakona o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi sa vydava na umoznenie naplnenia tohto ustavneho prava v Slovenskej republike. Je vypracovany v sulade s vyssie uvedeny- mi principmi a je plne kompatibilny so Smernicou ES - pozri do-lozku zlucitelnosti. Predkladany navrh zakona je tiez kompatibilny s vyssie citovanym Odporucanim Vyboru ministrov Rady Europy a Luganskym dohovorom.Dopad na statny rozpocet S ohladom na skusenosti zo zahranicia i na vykonanu anketu s vybranymi subjektami, ktore by mali poskytovat informacie o zivotnom prostredi podla tohto zakona, mozno konstatovat, ze v nadvaznosti na tento zakon nie je potrebny narast pracovnikov, ani materialneho dovybavenia povinnych subjektov. Neocakava sa teda priamy dopad tohto zakona na statny rozpocet. Informacie, ktore splnaju pojem "informacia o zivotnom prostredi" v zmysle to hto zakona, sa ziadatelom prakticky spristupnuju uz i v sucasnosti, pricom a) organy statnej spravy, b) obce, c) vacsina organizacii v zmysle ­ 4 ods. 2 tohto zakona, poskytuju taketo informacie spravidla bezplatne. To znamena, ze u vsetkych tychto subjektov dojde aplikaciou tohto zakona k urcitemu narastu prijmov, resp. prinajmensom k znizeniu salda cerpania rozpoctovych prostriedkov v suvislosti s poskytovanim informacii o zivotnom prostredi oproti sucasnosti. Pripady rozhodovania v spravnom konani organm i statnej spravy alebo obcami (dalej len "prislusny organ") podla tohto zakona za predpokladu jeho spravnej aplikacie budu ojedinele a prislusne naklady z celospolocenskeho hladiska zanedbatelne. Iba niektore z organizacii podla ­ 4 ods. 2 tohto zakona (na pr. Slovensky hydrometeorologicky ustav) spristupnuju v sucasnosti informacie o zivotnom prostredi v niektorych pripadoch za cenu rovnajucu sa nakladom spojenym so spristupnenim informacie a primeranemu zisku. Aplikaciou tohto zakona dojde u tychto organiz acii k urcitemu znizeniu planovanych prijmov vylucenim moznosti uctovania primeraneho zisku. Ich skutocne naklady spojene so spristupnovanim informacii podla tohto zakona vsak budu plne pokryte uplatnovanim uhrady podla ­ 13. Tento rozdiel v planovanych pr ijmoch uvedenych organizacii, ktory v ramci celej Slovenskej republiky nepresiahne 2 mil. Sk rocne, sa bude riesit v ramci hospodarenia prislusnej organizacie alebo prislusnej kapitoly statneho rozpoctu. Treba vsak mat pritom na zreteli, ze k bezplatnemu s pristupnovaniu (resp. k spristupnovaniu za uhradu nakladov spojenych so spristupnenim) informacii o zivotnom prostredi dochadza uz i v sucasnosti. Ide najma o- poskytovanie informacii navzajom medzi rozpoctovymi organiza- ciami (podla zakona NR SR c. 303/ 1995 Z.z. o rozpoctovych pra- vidlach),- poskytovanie informacii na ucely spracovania spravy o hodnoteni vplyvov navrhovanej cinnosti na zivotne prostredie (zakon NR SR c. 127/1994 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie),- poskytovanie informa cii telefonicky, pripadne ustne,- poskytovanie drobnych informacii v pisomnej forme,- spristupnenie niektorych informacii umoznenim nahliadnutia do materialov. Dopad navrhu tohto zakona na statny rozpocet a rozpocty obci, i s prihliadnutim na navrh vykona vacieho predpisu k­ 13, bol v zmysle ­ 51 zakona NR SR c. 303/1995 Z.z. prerokovany s Ministerstvom financii SR. DOLOZKA ZLUCITELNOSTI navrhu zakona s pravom Europskej unie 1. Navrhovatel zakona: Vlada Slovenskej republiky 2. Nazov navrhu zakona : Zakon o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi 3. V prave Europskej unie je problematika navrhu zakona upravena v Smernici Rady zo 7. juna 1990 c. 90/313/EHS o volnom pristu- pe k informaciam o zivotnom prostredi. 4. Navrh zakona svojou problematikou a) patri medzi prioritne oblasti obsiahnute (vyslovne uvedene) v cl. 70 Europskej dohody o pridruzeni - oblast zivotne prostredie; b) nepatri medzi priority odporucane v Priprave asociovanych krajin strednej a vychodnej Europy na integraciu do vnutor- neho trhu Europskej unie (Biela kniha), pretoze sekcia 8 (Zivotne prostredie) Bielej knihy obsahuje iba tie pravne normy, ktore sa priamo dotykaju volneho pohybu vyrobkov. Tato smernica je vsak uvedena v pismene e) na strane 224 Bielej knihy, ako jeden z velmi dolezitych environmental- nych "acquis". 5. Charakteristika pravnych noriem Europskej unie, ktorymi je upravena problematika navrhu zakona: Smernica Rady zo 7. juna 1990 c. 90/313/EHS o volnom pristupe k informaciam o zivotnom prostredi - definuje pojem "informacia o zivotnom prostredi, - urcuje subjekty povinne spristupnovat informacie o zivotnom prostredi, ako aj dovody, pre ktore mozno spristupnenie odmietnut, - ustanovuje zasady p re aktivny i pasivny sposob spristupnova- nia informacii o zivotnom prostredi. 6. Vyjadrenie stupna kompatibility s pravnou normou Europskej unie: Kompatibilita navrhu zakona s uvedenou pravnou normou Europskej unie j e u p l n a. B. Osobitna cast K ­ 1 Predmet pravnej upravy dosledne vychadza z cl. 45 Ustavy. Informacie podla tohto zakona bude moct ziskat kazdy, t.j. ako pravnicke osoby, tak aj fyzicke osoby vratane cudzincov (cl. 52 ods. 2 Ustavy). Spristupnovane informacie musia byt vcasne, co sa zabezpecu- je ustanovenim lehoty na poskytnutie informacie. Dalej musia byt spristupnovane informacie uplne , teda nikto nie je opravneny posudzovat, ci je pozadovana informacia pre ziadatela primerana alebo nie, ale informacia sa poskytne v takom rozsahu, v akom sa u prislusneho organu alebo u fyzickej alebo pravnickej podla ­ 4 tohto zakona (dalej len "organizacia") nachadza, pochopitelne s respektovanim pripadnych obmedzeni, ktore tento zakon ustanovu- je, ako aj poziadaviek na jej rozsah a obsah uvedenych v ziadosti. Spristupnovat sa maju informacie o stave zivotneho prostredia. Nevylucuje sa vsak poskytnutie informacie o tom, v akom stave sa zivotne prostredie v urcitom case nachadzalo v minulosti, ak su taketo informacie k dispozicii. Okrem informacii o stave zivotneho prostredia budu sa spristupnovat aj informacie o pricinach daneho stavu. Takouto informaciou bude napr. informacia o tom, v dosledku vypustania akych latok sa dosiahol existujuci stav zivotneho prostredia alebo kto a v akom rozsahu porusil povoleny emisny limit a podobne. Informacie o nasledkoch existujuceho stavu zivotneho prostredia budu napr. informacie o stave poskodenia lesov, ale aj informacie o vplyve na zdravotny stav obyvatelstva, na biologicku diverzitu a podobne. V sulade so Smernicou ES budu sa podla tohto zakona spristupnovat informacie, ktore sa nachadzaju u povinnych subjektov podla ­ 4 tohto zakona. Tento zakon vsak uklada povinnost priamo aj niektorym znecistovatelom (prevadzkovatelom zariadeni), aby uverejnovali urcite in formacie. Zakon ustanovuje aj hmotnopravne a procesnopravne podmienky pre postup pri zabezpecovani volneho pristupu k informaciam o zivotnom prostredi. K ­ 2 Informacia o zivotnom prostredi moze byt ulozena na roznych hmotnych nosicoch. V uvodnej vete sa preto, v sulade so Smernicou ES, uvadza vypocet najcastejsie sa vyskytujucich foriem ulozenia informacii. Spristupnuju sa informacie o zivotnom prostredi (o stave zivotneho prostredia a o pricinach a nasledkoch tohto stavu), nie vsak prislusne databazy (subory dat), z ktorych tieto informacie vychadzaju. Ustanovenie pismena a) tejto zasady prebera definiciu uvede- nu v cl. 2 Smernice ES. V sulade s vymedzenim pojmu zivotneho prostredia v ­ 2 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi ide o zlozky zivotneho prostredia. Nad ramec zloziek podla zakona o zivotnom prostredi sa doplna v sulade so Smernicou ES aj prirodne prostredie zivota rastlinstva a zivocisstva, zahrnute do pojmu biotop. Biotopom sa podla ­ 3 pism. k) zakona NR SR c.287/1994 Z.z. o ochrane prir ody a krajiny rozumie zivotne prostredie urciteho jedinca rastliny alebo zivocicha, ich popula- cie a spolocenstva. Zakon c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi v ­ 2 vymedzuje pojem zivotneho prostredia tak, ze do zloziek zivotneho prostredia zahrna aj horni ny. Ak ma informacia o zivotnom prostredi postihnut celu sirku definicie zivotneho prostredia v zmysle citovaneho ustanovenia zakona, je potrebne zahrnut do nej aj horninove prostredie ako abioticku zlozku zivotneho prostredia. Nepojde vsak o poskytovanie informacii o loziskach nerastov, kvalite a mnozstve ich zasob a pod. V tomto rozsahu prekracuje vymedzenie pojmu "informacia o zivotnom prostredi" ramec ustanoveny Smernicou ES. K pismenu b) mozno uviest, ze v Smernici ES pouzity pojem "cinnosti a opatrenia, ktore tento stav poskodzuju alebo mozu poskodzovat," sa tu upresnuje pomocou demonstrativneho vypoctu faktorov sposobujucich znecistovanie resp. poskodzovanie zivotne-ho prostredia (­ 8 zakona c. 17/1992 Zb.). Ustanovenie pismena c) predstavuje urcite zvyraznenie aspektov kategorii stavu [pismeno a)] a kategorii vyjadrujucich cinnost [pismeno b)] a spociva vo vyjadreni mozneho vplyvu, ci nasledku cinnosti alebo opatreni uvedenych v pismene b) na stav zivotneho prostredia, ako aj vo vyjadreni nasledkov znecistenia a poskodenia zivotneho prostredia na ludske zdravie. Typickou informaciou podla tohto ustanovenia bude napr. informacia o pripustnych emisnych (imisnych) limitoch znecistovania ovzdusia alebo o vlastnostiach urcitych latok, ktore su skodlive pre vodu, podu a podobne. Pismeno d) prebera znenie zo Smernice ES. Podla ramca daneho cl. 45 Ustavy je ucelom tohto zakona umoznit pristup k informa- ciam o stave zivotneho prostredia, nie vsak aj o cinnostiach a opatreniach na jeho napravu. Napriek tomu v prospech prijatia tohto ustanovenia mozno uviest, ze rozne opatrenia, plany a programy na ochranu zivotneho prostredia, prijimane organmi statnej spravy, sa zvacsa spristupnuju verejnosti uz aj dnes na zaklade inych pravnych predpisov. V pismene e) sa ma ju na mysli informacie, ktore osobitny predpis oznaci za informacie o zivotnom prostredi. Pojde napr. o niektore informacie o ucinkoch umyselneho uvolnovania geneticky modifikovanych organizmov na zivotne prostredie. V sulade s pojmom zivotneho prostredia v ­ 2 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi, ktory zahrna aj cloveka a vplyv na neho, bude sucastou informacii o nasledkoch stavu zivotneho prostredia aj vplyv znecistovania a poskodzovania zivotneho prostredia na zdravie ludi. Opodstatnenost zahrnuti a tohto typu informacii medzi informacie o zivotnom prostredi je dana tym, ze cl. 45 Ustavy, ktoreho vykonanie sleduje tento zakon, ako aj cl. 40 Ustavy o prave kazdeho na ochranu zdravia, su zaradene do druhej hlavy Ustavy o zakladnych ludskych pravach a slobodach. Rezort Ministerstva zdravotnictva SR zistuje a sleduje tzv. faktory zivotneho prostredia vzhladom na vztah a vplyv na zdravie ludi [pozri napr. ­ 2 ods. 7 a ods. 17 az 21, ­ 19 pism. g), i) a p) zakona NR SR c. 272/1994 Z.z. v zneni zakona NR SR c. 290/1996 Z.z.]. Z obdobnych dovodov a s prihliadnutim na medzinarodne zavazky Slovenskej republiky sa v tomto paragrafe zvyraznuje aj moznost dopadu na biologicku diverzitu a na ekologicku stabilitu.Tieto pojmy su vysvetlene v predpisoch citovanych v p oznamkach pod ciarou k odkazom 2 a 3. V pripade pochybnosti, ci niektora informacia je informaciou o zivotnom prostredi, rozhodne Ministerstvo zivotneho prostredia SR (dalej len "ministerstvo"). Ak sa pochybnost tyka veci upravenej pravnymi predpismi v pos obnosti dalsieho ustredneho organu statnej spravy SR, napr. Ministerstva podohospodarstva SR, Ministerstva zdravotnictva SR, Uradu jadroveho dozoru SR, ministerstvo rozhodne po prerokovani s tymto organom. K ­ 3 Vymedzuje sa pojem spristupnenia informacii o zivotnom prostredi ako najsirsi pojem, ktory v sebe zahrna jednotlive sposoby spristupnenia, z ktorych tie najtypickejsie sa demonstra- tivnym sposobom vypocitavaju. Sposoby spristupnenia informacii o zivotnom prostredi treba vsak odlisovat od foriem ich spristup-nenia (­ 10). K ­ 4 Vymedzenie subjektov povinnych spristupnovat informacie o zivotnom prostredi vychadza z cl. 2 bod 2 a cl. 6 Smernice ES, podla ktorej ma ist o tie miesta statnej spravy a uzemnej samospravy, ktore uskutocnuju na narodnej, regionalnej alebo lokalnej urovni ulohy v oblasti starostlivosti o zivotne prostredie a disponuju informaciami o nich, s vynimkou organov cinnych v zakonodarnej alebo sudnej oblasti. Spristupnovat informacie o zivotnom prostredi budu teda podla nav rhu zakona povinne tri skupiny subjektov. Prvu tvoria organy statnej spravy a obce (teda organy verejnej spravy) v zakone oznacene legislativnou skratkou "prislusny organ". Kedze pojem zivotne prostredie je sirsi, ako je sucasna posobnost ministerstva podla kompetencneho zakona, budu do tejto skupiny povinnych subjektov patrit (okrem prislusnych ustrednych organov statnej spravy) nielen odbory tvorby a ochrany zivotneho prostredia okresnych a krajskych uradov a Slovenska inspekcia zivotneho prostredia, ale v prislusnom rozsahu napr. aj odbory polnohospodarstva, lesneho hospodarstva a polovnictva, odbory po-zemkovych uprav a odbory zdravotnictva okresnych a krajskych uradov. Obce budu povinne poskytovat napriklad informacie o ma- lych zdrojoch znecistovania o vzdusia, o nakladani s komunalnym odpadom a podobne. Do druhej skupiny subjektov budu patrit rozne odborne organizacie, ako napriklad Slovensky hydrometeorologicky ustav, Slovenska agentura zivotneho prostredia, Geologicka sluzba SR, Vyskumny ustav vodneho hospodarstva a podobne. Tieto odborne organizacie disponuju pomerne rozsiahlymi informaciami o prislus- nych zlozkach zivotneho prostredia a ich stave. Do tretej skupiny budu patrit ine pravnicke osoby (alebo fy- zicke osoby opravnene na podnikanie), nez su uvedene v predcha- dzajucom odseku, ktore na zaklade zmluvy s prislusnym organom vykonavaj urcite ulohy pre verejnu spravu (napr. specializovane laboratoria, skusobne a pod.), a to v rozsahu zmluvne vykonavanych uloh. Pre druhu a tretiu skupinu povinnyc h subjektov [odsek 2 pism. a) a b)] sa zavadza spolocna legislativna skratka "organizacie". Podla Smernice ES su zo subjektov povinnych spristupnovat informacie vynate statne organy vykonavajuce zakonodarnu alebo sudnu pravomoc. Taketo zuzenie vymedzenia povinnych subjektov v sulade so Smernicou ES vyplyva a contrario z formulacie odseku 1 tohto paragrafu. K ­ 5 V sulade s cl. 45 Ustavy, ako aj v sulade so Smernicou ES sa ustanovuje subjektivne pravo na volny pristup k informaciam o zi- votnom prostredi kazdemu. Toto pravo nie je viazane na pravo byt ucastnikom konania v zmysle zakona c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok), ani na preukazanie ziadneho pravneho alebo ineho zaujmu ci dovodu. Nerozlisuje sa teda ani, ci sa informacie pozaduju na ko mercny alebo nekomercny ucel. Vynimky z tohto vseobecneho subjektivneho prava su uvedene v ­ 6 az 8 navrhu tohto zakona. K ­ 6 Ustanovenie vychadza z cl. 3 bod 2 a 3 Smernice ES, kde sa uvadzaju pripady, v ktorych mozu clenske staty ustanovit moznost nespristupnenia informacii. Clenske krajiny Europskej unie tuto moznost vo svojich zakonoch aj vyuzivaju. V odseku 1 sa taxativnym sposobom vypocitavaju dovody, pre ktore nemozno informaciu o zivotnom prostredi alebo jej cast spristupnit. V odseku 2 sa taxativn ym sposobom vypocitavaju dovody, kedy mozno spristupnenie informacie o zivotnom prostredi alebo jej casti odmietnut. Dovodom pre nespristupnenie informacie o zivotnom prostredi podla odseku 2 pism. b) je zabranit pripadom, ak by napriklad zverejnenim miest a vyskytu chranenych druhov zivocichov alebo rastlin (pripadne aj nerastov a skamenelin) hrozilo ich nepripustne rusenie alebo nicenie - napr. vykradanie hniezd ohrozenych druhov vtakov. Ustanovenie odseku 2 pism. d) predstavuje dolezitu poistku proti zneuzitiu prava na pristup k informaciam o zivotnom prostredi. Povinny subjekt totiz nie je opravneny skumat dovody, pre ktore ziadatel pozaduje spristupnenie informacie, resp. na aky ucel informaciu potrebuje. V niektorych pripadoch vsak bude zjavne , ze ziadost je a) nerozumna, prehnana alebo neodovodnene zatazujuca povinny subjekt (podla vykladu k Smernici ES "zjavne prehnana alebo nerozumna ziadost") - ucelom je zabranit "velkym loveckym vypravam" na informacie, najma na ziskanie databazy (alebo jej podstatnej casti) povinneho subjektu, alebo ziadostiam nadmerne a neodovodnene zatazujucim povinne subjekty, b) zamerana (pod zamienkou spristupnenia informacie o zivotnom prostredi) na ziskanie informacii o konkurencnom podniku a nie o zivotnom prostredi. Urcitou formou zneuzitia tohto prava moze byt i opakovana ziadost o spristupnenie informacie, ktoru uz ziadatel obdrzal atd. Postup poskytovatelov informacii o zivotnom prostredi (prislusnych organov a organizacii) bude zavisiet od posudenia konkretnej s ituacie ad hoc. Ak sa dovod pre nespristupnenie informacie o zivotnom prostredi tyka len jej casti, ktoru mozno oddelit, nespristupni sa iba tato cast a zvysok informacie sa spristupni. Ak takuto cast nemozno oddelit od zvysku pozadovanej informacie, nespr is- tupni sa cela informacia. Ochranu prav a pravom chranenych zaujmov ziadatelov o informacie o zivotnom prostredi a zamedzenie svojvolneho uplatnovania dovodov pre nespristupnenie informacie zarucuje o.i. postup podla ­ 12 tohto zakona. K ­ 7 Podla cl. 3 ods. 2 Smernice ES sa umoznuje clenskym statom EU odmietnut spristupnenie informacie o zivotnom prostredi, ak tato je predmetom obchodneho tajomstva. Je to vsak len pravo clenskych statov, nie povinnost. Vzhladom na skutocnost, ze obchodne tajomstvo je v ­ 17 az 19 Obchodneho zakonnika formulovane pomerne siroko, navrhuje sa upravit moznost spristupnit informaciu o zivotnom prostredi obsahujucu obchodne tajomstvo z dovodov a postupom ustanovenymi tymto zakonom. Obdobnu upravu obsahuje napr. rakusky zakon o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi. Navrhovana uprava predstavuje prelomenie zasady absolutnej ochrany obchodneho tajomstva a spociva v tom, ze aj v pripadoch, ked podnikatel, ktoremu prislucha vylucne pravo nakladat s obchodnym tajomstvom, nebud e suhlasit so spristupnenim informacie o zivotnom prostredi, ktora obsahuje aj obchodne tajomstvo, je prislusny organ opravneny, za urcitych podmienok informaciu spristupnit. Rozhodnut o spristupneni moze len prislusny organ (nie organizacia), a aj to len v pripadoch preukazaneho verejneho zaujmu (taxativne vymedzeneho v odseku 5), ak tento prevazuje nad zaujmom ochrany obchodneho tajomstva. Na rozdiel od konania podla ­ 12 tohto zakona pre zacatie konania podla odseku 4 plati zasada oficiality. To znamena , ze prislusny organ zacne konanie ex officio, a to spravidla po zvazeni podnetu (impulzu) podla odseku 6. V zmysle ­ 18 ods. 2 zakona o spravnom konani je toto konanie zacate dnom, ked prislusny organ urobil voci ucastnikovi konania prvy ukon. Kedze jedin ym ucastnikom tohto konania je podnikatel, ktoremu prislucha vylucne pravo na nakladanie s obchodnym tajomstvom, podnet organizacie podla odseku 6 nie je navrhom ucastnika na zacatie konania, ale len podnetom (impulzom) na zacatie konania ex officio. Dotkn uty podnikatel, ktory je jedinym ucastnikom takehoto spravneho konania, ma dostatocne pravne prostriedky na ochranu svojich zaujmov. Pri rozhodovani, ako aj pri rozhodnutim urcenom spristupno- vani informacie o zivotnom prostredi musi prislusny organ dbat na primeranu ochranu obchodneho tajomstva. K ­ 8 Zakon pamata aj na pripady, ked informaciu o zivotnom prostredi ziska prislusny organ alebo organizacia na zaklade dobrovolneho poskytnutia zo strany tretej osoby, ktora nemala pravnu povinnost takuto informaciu poskytnut. Tie z takto poskytnutych informacii o zivotnom prostredi, u ktorych si to tretia osoba pri ich odovzdani prislusnemu organu alebo organizacii vyhradila, mozno spristupnit az potom, ako na ich spristupnenie dala tato tretia osoba suhlas, ale bo na zaklade pravoplatneho rozhodnutia o spristupneni informacie z hladiska verejneho zaujmu. K ­ 9 Smernica ES neobsahuje konkretne ustanovenia o formach spristupnovania informacii, ale v cl. 3 ods. 1 uklada clenskym krajinam ustanovit konkretne pravidla, za ktorych sa taketo informacie stanu skutocne pristupne. V zahranicnych upravach, vydanych na vykonanie Smernice ES, ale aj v krajinach mimo Europskej unie (napr. USA, Kanada) je podrobne upravena procesna stranka ako podavania ziadosti, tak aj dalsieho postupu pri spristupnovani informacii. Spravidla sa ziadost o spristupnenie informacie podava pisomne, ale na roven pisomnej forme su postavena aj ine technicky porovnatelne sposoby, ktore su uz v sucasnosti obvykle (napriklad fax) a budu sa v buducnosti zrejme rozsirovat (pocitacove siete a pod.), a v urcitych pripadoch aj ustna zia-dost. Ucelom zavedenia roznych foriem ziadosti je, aby bolo mozne vzhladom na okolnosti pripadu a pozadovany typ informacie zvolit vhodnu formu ziadosti. Napriklad u ziadosti o spristupnenie denne meranych hodnot, kde prevazuje zaujem na ich rychlom poskytnuti, sa bude javit ako vhodnejsia nebyrokraticka ustna alebo telefonicka forma. Nevylucuje sa vsak, aby sa aj o denne merane udaje poziadalo pisomne. V tomto paragrafe sa upr avuje aj postup v pripade neuplnej ziadosti. Jednym z pravnych nasledkov nedoplnenia ziadosti moze byt nespristupnenie informacie o zivotnom prostredi (­ 6 ods. 2 pism. e)]. K ­ 10 Informacia sa spristupni vo forme ucelnej pre konkretny pripad. Prislusny organ (alebo organizacia), ktory informaciu o zivotnom prostredi poskytuje, uvazi najvhodnejsiu formu spristupnenia s prihliadnutim na formu ziadosti i poziadavky ziadatela, na svoje moznosti, na rozsah a obsah pozadovanej informacie, pripadne i na dalsie o kolnosti pripadu. Najcastejsie pojde zrejme o poskytnutie ustnej alebo pisomnej odpovede, odpisu alebo kopie, pripadne o umoznenie nahliadnut do dokumentacie (spisu), o osobnu konzultaciu a pod. Poskytovanie informacii v hmotnej (pisomnej) podobe ma vyznam aj pre pripadne neskorsie podane odvolanie, resp. namietky v pripade, ak ziadatel namietne neuplnost poskytnutej informacie. Zakon riesi tiez postup v pripade, ze prislusny organ (alebo organizacia), na ktory sa ziadatel obratil, pozadovanou informa- ciou nedisponuje. K ­ 11 Smernica ES v cl. 3 ods. 4 ustanovuje, ze ziadatelovi treba odpovedat, akonahle je to mozne, najneskor do 2 mesiacov. Rovnake lehoty obsahuje aj cl. 14 ods. 4 Luganskeho Dohovoru. Tieto leho- ty prevzali do svojich zakonov aj niektore clenske krajiny EU. Z uvedenych dovodov sa preberaju rovnake lehoty na spristupnenie informacii o zivotnom prostredi aj do tohto zakona. V jednoduchych pripadoch, resp. ked je ihned jasne, ze informacia nemoze byt spristupnena z niektoreho dovodu uvedeneho v ­ 6, treba ziadatelovi odpovedat (spristupnit informaciu alebo oznamit nemoznost spristupnenia) bez zbytocneho odkladu. I ked sa dvojmesacna lehota javi ako pomerne dlha, treba v zakone pamatat i na pripady, ze nebude na poskytnutie uplnej informacie postacovat (pozri napr. ­ 7). Preto sa upravuje postup urcenia nahradnej lehoty a uklada sa povinnost vcas upovedomit o tom ziadatela, ako aj o dovodoch tohto stavu. Ucelom zakona je zabezpecit pristup k informaciam, ktore sa na organoch a organizaciach nach adzaju a ktore mozu pochadzat z roznych zdrojov a mozu byt (a zatial aj prevazne su) castokrat nie v standardizovanej podobe. Nie je realne mozne, aby organ ci odborna organizacia overovali spravnost vsetkych poskytovanych informacii. Uklada sa preto, aby aspon uviedli zdroj, z ktoreho informaciu ziskali, ako aj pripadne ci ide o informaciu zodpovedajucu prislusnym standardom podla predpisov o statnej statistike, t.j. do znacnej miery verifikovanu. Vyjasni, resp. spriehladni sa tym pre ziadatela o informaci u otazka jej mozneho vyuzitia pre nim sledovane ucely .K ­ 12 Povinnost uviest dovody nespristupnenia informacie, ako aj pravo ziadatela na postup podla odseku 2, 3 a 5, je naplnenim ustanovenia druhej vety cl. 3 ods. 4 Smernice ES, podla ktorej "zamietnutie ziadosti o informaciu treba zdovodnit". Cl. 4 Smernice ES pozaduje, aby sa zabezpecilo pravo toho, kto informaciu pozaduje, v pripade, ak jeho ziadost bola nepravom zamietnuta alebo nezohladnena, alebo ak dostal nepostacujucu odpoved, napadnut zamietave rozhodnutie sudnou alebo spravnou cestou. Ak ma byt tato poziadavka Smernice ES zabezpecena, je potrebne ustanovit, aby zamietnutie poskytnutia informacie alebo jej neuplne spristupnenie bolo vydane v pravne relevantnej forme, t.j. rozhodnutim vydanym pod la zakona c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok), proti ktoremu je mozne podat riadny opravny prostriedok, resp. nasledne sa obratit na spravny sud. Popri tom vsak treba mat na zreteli aj take pripady, ked ziadatelovi o informaciu bude postaco vat neformalne uvedenie dovodov nespristupnenia informacie a nebude pozadovat vydanie rozhodnutia v spravnom konani. Ak by sa totiz kazde odmietnutie spristupnenia informacie o zivotnom prostredi, alebo jej neuplne spristupnenie malo automaticky vydat form ou rozhodnutia v spravnom konani, znamenalo by to zbytocnu administrativnu zataz prislusnych organov, ale aj sprisnenie poziadaviek na formu a obsah ziadosti o spristupnenie informacie atd. Z uvedenych dovodov proces spristupnovania informacii o zivotnom p rostredi podla tohto zakona nema charakter spravneho konania. Za urcitych zakonom ustanovenych podmienok a na zaklade uplatnenia dispozocneho prava ziadatela moze vsak tento proces v urcitej faze nadobudnut charakter spravneho konania. Cize az navrh ziadatela podla ­ 12 ods. 2 az 4 tohto zakona- znamena uplatnenie dispozicneho prava ziadatela a- je navrhom na zacatie konania v zmysle ­ 18 ods. 1 zakona c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok) - preto sa vyzaduje jeho pisomna forma. Na rozdiel o d spravneho konania podla ­ 7 ods. 4 tohto zakona, na zacatie spravneho konania podla ­ 12 plati dispozicna zasada. Podla ­ 18 ods. 2 zakona o spravnom konani je spravne konanie o spristupnenie informacie o zivotnom prostredi zacate dnom, ked navrh ziadatela podla ­ 12 ods. 2 az 4 tohto zakona dosiel na prislusny organ. Na zabezpecenie moznosti vcasneho uplatnenia tohto prava v pripade nespristupnenia informacie o zivotnom prostredi (alebo jej casti) organizaciou, je tato organizacia povinna okrem dovodov n espristupnenia uviest v odovodneni podla odseku 1 aj nazov a sidlo prislusneho organu, ktory je kompetentny na rozhodovanie v prvom stupni v danej veci. Z uvedenych dovodov sa preto navrhuje, aby sa zdovodnenie odmietnutia spristupnenia informacie uvadzalo povinne, ale rozhodnutie o odmietnuti spristupnenia podla zakona o spravnom konani aby sa vydavalo len, ak o to ziadatel poziada. Ustanovenie odseku 4 je jednym z opatreni na zamedzenie necinnosti prislusneho organu alebo organizacie. Lehoty na uplatnenie dispozicneho prava ziadatela o informaciu podla odsekov 2 az 4 su prekluzivne. K ­ 13 Cl. 5 Smernice ES ustanovuje, ze clenske staty mozu za poskytnutie informacii vyzadovat urcitu uhradu, ktora vsak nesmie prekrocit primeranu vysku. Aka vyska je "primerana", sa v Smerni- ci ES neustanovuje. Obdobnu upravu obsahuje aj cl. 14 ods. 6 Lu- ganskeho Dohovoru. Vyzadovanie uhrady nie je podla Smernice ES povinne, ale je ponechane na uvahu clenskeho statu EU. Rozhodne vsak jeho vyska nesmie znemoznit alebo stazit naplnenie ciela Smernice ES, ktorym je volny pristup k informaciam. Zasadne sa nepripusta nahrada nakladov spojenych s obstaranim informacie, ale moze ist len o uhradu nakladov spojenych so spristupnenim (poskytnutim) informacie. V sulade so Smernicou ES i Luganskym Dohovorom a analogicky ako podla ­ 39 zakona NR SR c. 127/1994 Z.z. o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie sa budu informacie o zivotnom prostredi spristupnovat za uhradu nakladov spojenych so spris- stupnenim informacie o zivotnom prostred i. Takymito nakladmi sa rozumeju nielen naklady na zhotovenie kopie, postovne a balne, ale aj naklady spojene s vyhladanim, resp. spracovanim (najma komplexnejsej) informacie. Osobitne zakony, z ktorych niektore su demonstrativnym sposobom vymenovane v poz namke pod ciarou k odkazu 13, ustanovujubezplatnost poskytovania urcitych vykonov, informacii a pod. medzi rozpoctovymi organizaciami, organmi statnej spravy navzajom, statistickym organom, sudom atd. Tento postup ostane zachovany aj pri spristupnovani inf ormacii o zivotnom prostredi. Ak budu pozadovane informacie o zivotnom prostredi obsiahnu- te v publikaciach alebo na inych prenosnych mediach (napr. na videokazetach), ktore mozno bezne kupit, alebo su inak verejne dostupne (napr. v knizniciach, v interne te, v teletexte), moze prislusny organ alebo organizacia odkazat ziadatela na takuto publikaciu (medium). Za odkaz na takuto moznost ziskania informacie sa nebude platit uhrada. Predajne ceny takychto publikacii a inych medii zostavaju nedotknute. Podrobno sti o sposobe urcenia uhrady a o jej uhradzani upravi ministerstvo vykonavacou vyhlaskou. K ­ 14 Podla osobitnych predpisov, ako je napriklad zakon c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi, zakon c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdusia pred znecistujucimi latkami (zakon o ovzdusi) v zneni neskorsich predpisov a vykonavacia vyhlaska MZP SR c. 41/1997 Z.z. o zistovani mnozstva vypustanych znecistujucich latok a udajov o dodrzani urcenych limitov znecistovania, alebo zakon c. 138/1973 Zb. o vodach (vodny zakon), vyplyva prevadzkovatelom zdrojov znecistovania alebo roznych zariadeni povinnost merat, ake mnozstvo znecistujucich latok vypustaju. Nezavadza sa teda nova povinnost merat ci inak sledovat vplyv zariadenia na zivotne prostredie, ale zavadza sa len nova (resp. mod ifikovana) povinnost informovat o tychto meraniach verejnost. Ustanovuje sa frekvencia tohto informovania, a to v intervaloch zavislych od osobitnych predpisov, resp. individualnych spravnych aktov, v ktorych sa urcuje povinnost merat alebo sledovat znecis tovanie zivotneho prostredia prislusnym prevadzkovatelom, a taktiez suhrnne za cely kalendarny rok. Riadne plnenie tejto povinnosti znecistovatelmi odbremeni do urcitej miery prislusne organy a organizacie od poskytovania takychto informacii na zaklade zia dosti. Pri plneni tejto povinnosti znecistovatelmi sa nepredpoklada kolizia s obchodnym tajomstvom, kedze pojde o suhrnne informacie za dane obdobie (napr. kg/mesiac) alebo o najvyssiu a najnizsiu nameranu hodnotu v danom obdobi. Vzdy vsak musi byt z infor macie zrejme, v akom vztahu je vypustane znecistenie k limitom urcenym pre tento druh latky pravnym predpisom alebo individualnym roz- hodnutim. Vseobecne lahko pristupnym miestom sa (v sulade so zahranicnymi zvyklostami) rozumeju napr. tabule v blizkosti vstupnej brany do podniku, resp. na urcenych miestach v obci. Aj informacie podla odseku 3 mozno povazovat za informacie o "stave zivotneho prostredia a o pricinach a nasledkoch tohto stavu". Je vsak spravne, aby verejnost bola bezodkladne informovana o va znych mimoriadnych udalostiach priamo prevadzkovatelom. Tym sa nevylucuje moznost nasledneho poskytovania informacii o tychto udalostiach podla predchadzajucich ustanoveni tohto zakona, resp. podla osobitnych predpisov. K ­ 15 V tomto paragrafe sa ustanovu ju sankcie za neplneniepovinnosti podla ­ 14. Postup i lehoty pri ukladani pokut su ob- dobne, ako v inych zakonoch upravujucich starostlivost o zivotne prostredie, resp. jeho zlozky. K ­ 16 Smernica ES v cl. 7 uklada clenskym statom EU zabezpecit potrebne opatrenia, aby sa poskytli vseobecne informacie o stave zivotneho prostredia, napriklad pravidelnym uverejnovanim sprav o stave zivotneho prostredia. Ide o tzv. aktivne spristupnovanie informacii o zivotnom prostredi na rozdiel od tzv. pasivneho spristupnovania podla ­ 3 az 13 tohto zakona. Navrhuje sa, aby takuto spravu vydavalo ministerstvo. Kedze sprava sa ma tykat zivotneho prostredia ako celku, nielen veci v posobnosti ministerstva, je potrebne, aby mu dalsie ustredne organy statnej spravy poskytli po trebne podklady za im pridelenu oblast podla kompetencneho zakona vo vztahu k vymedzeniu pojmu informacia o zivotnom prostredi podla ­ 2 tohto zakona. K ­ 17 Postup pri spristupnovani informacii o zivotnom prostredi je neformalny a roznorody a nema charakter administrativneho konania. Postup podla zakona c. 71/1967 Zb. o spravnom konani (spravny poriadok) prichadza preto do uvahy iba v taxativne urcenych pripadoch (ustanoveniach), a to s urcitymi odchylkami podla tohto zakona. K ­ 18 Zrusenie (vypustenie) u vedenych ustanoveni zakona o zivotnom prostredi je motivovane najma tym, ze- ­ 14 vymedzuje rozsah prava na informacie o zivotnom prostredi odchylne od cl. 45 Ustavy (pozri Vseobecnu cast tejto dovodovej spravy),- ­ 18 ods. 2 iba odkazuje na osobitne pre dpisy, ktore maju upravit povinnost pre fyzicke osoby opravnene na podnikanie a pravnicke osoby poskytovat informacie o svojom posobeni na zivotne prostredie. Rozsah a podmienky poskytovania informacii teda upravuju osobitne predpisy vratane tohto zako na. Ustanovenie ­ 18 ods. 2 zakona o zivotnom prostredi nema ziadny realny osobitny normativny obsah. K ­ 19 V zmysle predpokladaneho harmonogramu legislativneho procesu pripravy a schvalovania tohto zakona a primeranej legisvakancnej lehoty sa predpoklada, ze by tento zakon mal nadobudnut ucinnost 1. jula 1998.