ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

LEGISLATIVA - zivotne prostredie

Dovodova sprava
- k navrhu zakona o hospodareni s energiou

Pripomienky zasielajte do :
28.augusta 1997
na Ministerstvo hospodarstva alebo ENERGIU 2000


N a v r h

Zakon
o hospodareni s energiou

Narodna rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zakone:
                            PRVA CAST

                      ZAKLADNE USTANOVENIA


                         Predmet upravy

                    (1) Tento zakon upravuje

a)   hospodarne   vyuzivanie   energie   vo  vsetkych  odvetviach
hospodarstva  Slovenskej republiky  s vynimkou  odvetvia dopravy,
pri  vyrobe,  rozvode,)  premenach  a  spotrebe  energie,  ako aj
optimalne vyuzivanie obnovitelnych energetickych zdrojov v sulade
s principmi trvalo udrzatelneho rozvoja spolocnosti,)

b)  prava  a  povinnosti  fyzickych  osob  a pravnickych osob pri
hospodarnom vyuzivani energie a energetickych zdrojov (dalej len
"energie"),

c) posobnost a ulohy organov statnej spravy na useku hospodarneho
vyuzivania energie,

d) zriadenie, pravne postavenie, cinnost a ulohy Fondu na podporu
hospodarneho vyuzivania energie.

                (2) Kazdy je povinny pocinat si tak, aby
nedochadzalo k zbytocnemu plytvaniu pri vyrobe, prenose, rozvode,
premenach a spotrebe energie.

                            - 2

                  Vymedzenie zakladnych pojmov

Na ucely tohto zakona sa rozumie

a) hospodarnym vyuzivanim energie cinnost a opatrenia zamerane na

         1. zvysovanie celkovej ucinnosti energetickych premien,

           2. znizovanie mernej spotreby energie vo vyrobnych
a nevyrobnych odvetviach a v sluzbach,

               3. optimalizaciu vyuzitia energie v domacnostiach,

b) ucinnostou energetickej premeny pomer uzitocneho vystupu
z energetickej premeny k privedenej (spotrebovanej) energii,
vyjadreny v percentach,

c) mernou spotrebou energie spotreba energie na jednotku vyroby
alebo inej cinnosti,

d) obnovitelnym energetickym zdrojom prirodou vytvoreny
a sustavne sa samovolne alebo za prispenia cloveka obnovujuci
zdroj energie z vyuzitia energetickeho potencialu vody, slnecneho
ziarenia, prudenia vzduchu (vetra), ako aj z energetickeho
potencialu biomasy, zemskeho tepla a nizkopotencialneho tepla
okolia,

e) optimalnym vyuzitim energie najucinnejsie vyuzivanie energie
na dosiahnutie uvazovanych cielov, s prihliadnutim na financne,
environmentalne, socialne a politicke hladiska,

f) velkospotrebitelom energie fyzicka osoba alebo pravnicka
osoba, ktora je podnikatelom,) a ktora pri svojej cinnosti
spotrebuje

                1. najmenej 1 gigawatthodinu (GWh) elektrickej
energie za rok alebo

           2. paliva s celkovou energetickou hodnotou najmenej
35 terajoule (TJ) za rok alebo

            3. teplo v celkovom mnozstve najmenej 25 TJ za rok.

g) odbornou sposobilostou splnenie poziadaviek na kvalifikaciu,
ako aj dalsie teoreticke vedomosti, prakticke skusenosti, znalost
sucasneho stavu techniky, vseobecne zavaznych pravnych prepisov
suvisiacich s hospodarnym vyuzivanim energie,)

h) energetickym auditom nastroj riadenia pozostavajuci zo
sustavneho, dokumentovaneho, pravidelne sa opakujuceho
a objektivneho hodnotenia efektivnosti organizacie, systemu
riadenia a prevadzkovania zariadeni a technologii z hladiska
hospodarneho vyuzivania energie s cielom

                    1. umoznit prevadzkovatelovi energetickych
zariadeni efektivne riadenie a kontrolu zariadeni a technologii,
ktore mozu mat vplyv na hospodarne vyuzivanie energie,

            2. vyhodnotit sulad urovne prevadzkovania
energetickych zariadeni s poziadavkami prislusnych pravnych
predpisov,

i) Energetickou agenturou specializovana odborna organizacia na
zabezpecovanie uloh v oblasti hospodarneho vyuzivania energie
(dalej len "agentura") zriadena Ministerstvom hospodarstva
Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo").

                           DRUHA CAST

     ENERGETICKE PLANOVANIE

                            - 3

                   Energeticka politika statu

           (1) Energeticka politika statu je zakladnym dokumentom
na realizaciu cielov statnej hospodarskej politiky z hladiska
vyrovnanosti energetickej bilancie na uskutocnenie statnej
priemyselnej politiky, statnej environmentalnej politiky
a statnej surovinovej politiky.

                (2) Energeticka politika statu obsahuje najma

a) analyzu sucasneho stavu zabezpecenia statu energiou,

b) analyzu potreby energie a prognozy jej vyvoja v sulade
s prognozami vyvoja odvetvi hospodarstva statu,

c) strategiu zabezpecenia statu energiou vratane ovplyvnovania
strany spotreby energie,

d) strednodobe a dlhodobe zamery statu v oblasti energetiky,

e) navrh ekonomickych, pravnych, organizacnych a inych opatreni
a nastrojov na

                 1. znizovanie energetickej narocnosti
hospodarstva,

         2. zvysovanie celkovej ucinnosti energetickych premien
a efektivnosti vyuzivania energie vo vsetkych odvetviach
hospodarstva a domacnostiach,

        3. optimalne vyuzivanie obnovitelnych energetickych
zdrojov,

                 4. znizovanie negativnych dosledkov vyroby,
rozvodu a spotreby energie na zivotne prostredie,

              5. rozsirovanie a skvalitnovanie informovanosti,
vzdelavania a odbornej poradenskej cinnosti v oblasti
hospodarneho vyuzivania energie, ako jedneho z predpokladov
zvysovania urovne vyuzivania energie a znizovania negativnych
dopadov na zivotne prostredie,

         6. zameranie vyskumu a vyvoja v oblasti hospodarneho
vyuzivania energie.

               (3) Ministerstvo zabezpecuje prostrednictvom
agentury spracovanie energetickej politiky statu, vratane jej
aktualizacie a predklada ju na schvalenie vlade Slovenskej
republiky.

           (4) Vlada Slovenskej republiky predklada kazde styri
roky Narodnej rade Slovenskej republiky spravu o plneni
energetickej politiky statu.

                            - 4

                Regionalna energeticka koncepcia

         (1) Regionalna energeticka koncepcia je dokument, ktory
s prihliadnutim na energeticku politiku statu, potreby a moznosti
rozvoja regionu podrobnejsim sposobom riesi zabezpecenie regionu
energiou a uvadza do suladu moznosti rozvoja podnikatelskych
aktivit s moznostami rozvoja infrastruktury, dopravy, vyuzivania
energetickych zdrojov (najma obnovitelnych), rozvodnych sieti,
vratane prislusnych opatreni na ochranu zivotneho prostredia.

                (2) Regionalna energeticka koncepcia sa vypracuva
spravidla na urovni kraja; v odovodnenych pripadoch aj na urovni
okresu, pripadne mesta.

                (3) Regionalna energeticka koncepcia,
s prihliadnutim na rozsah uzemia, pre ktore sa vypracuva,
obsahuje najma

a) analyzu existujuceho stavu zasobovania regionu energiou,
vratane rozvodnych sieti a prepravy energie,

b) demograficky vyvoj

c) udaje o rozhodujucich velkospotrebiteloch energie z hladiska
ich potrieb dodavky jednotlivych druhov energie,

d) analyzu rozhodujucich ekonomickych aktivit najma v odvetviach
priemyslu, stavebnictva, podohospodarstva, dopravy, obchodu,
sluzieb a turistickeho ruchu,

e) technicke, ekonomicke a environmentalne vyhodnotenie
vyuzivania energie, vratane miestnych energetickych zdrojov,

f) prognozu vyvoja potreby energie,

g) komplexnu energeticku bilanciu regionu,

h) strategiu zabezpecenia

                 1. optimalnej autonomnosti regionu v zasobovani
energiou,

                2. hospodarneho vyuzivania energie v regione.

                (4) Regionalnu energeticku koncepciu zabezpecuje
prostrednictvom agentury

a) pre uzemie kraja krajsky urad,

b) pre uzemie okresu okresny urad,

c) pre mesto mestsky urad.

                  (5) Agentura spolupracuje pri vypracuvani
regionalnej energetickej koncepcie s dotknutymi organmi statnej
spravy, organmi uzemnej samospravy, ako aj s hlavnymi dodavatelmi
a velkospotrebitelmi energie a paliv v regione.

         (6) K navrhu regionalnej energetickej koncepcie sa
vyjadruje krajsky inspektorat Statnej energetickej inspekcie)
(dalej len "krajsky inspektorat") z hladiska jej suladu
s energetickou politikou statu a zasadami hospodarneho vyuzivania
energie podla tohto zakona a predpisov vydanych na jeho zaklade.
Regionalnu energeticku koncepciu schvaluju uzemne prislusne
organy statnej spravy a organy samospravy na zaklade suhlasneho
stanoviska krajskeho inspektoratu.

                            - 5

         Narodny program hospodarneho vyuzivania energie

                (1) Narodny program hospodarneho vyuzivania
energie v nadvaznosti na schvalenu energeticku politiku statu
(3) obsahuje priority a opatrenia kratkodobeho a strednodobeho
charakteru na zabezpecenie hospodarneho vyuzivania energie na
uzemi statu, najma

a) program vypracuvania harmonizovanych technickych noriem
a technickych predpisov) na zvysenie energetickej ucinnosti,

b) priority a opatrenia v oblasti

                 1. vyuzivania obnovitelnych energetickych
zdrojov,

            2. zdruzenej vyroby tepelnej a elektrickej energie,

                3. zavadzania a pouzivania energeticky
najucinnejsich a environmentalne vhodnych technologii, zariadeni
a spotrebicov energie,

           4. podpory sukromnej iniciativy a medzinarodnej
spoluprace vratane spolocnych podnikov,

         5. vyvoja a pouzivania vhodnych energetickych bilancii,
udajov, databaz a metod energetickeho planovania,

                6. zabezpecenia informovanosti, vzdelavania
a odborneho poradenstva o programoch, technologiach,
zariadeniach, spotrebicoch energie a postupoch na zvysovanie ich
energetickej ucinnosti, znizovanie strat energie a znizovanie
negativnych dopadov na zivotne prostredie.

            (2) Narodny program hospodarneho vyuzivania energie
predklada ministerstvo na schvalenie vlade Slovenskej republiky.

                  (3) Minister hospodarstva Slovenskej republiky
(dalej len "minister") kazdorocne predklada vlade Slovenskej
republiky spravu o plneni Narodneho programu hospodarneho
vyuzivania energie.

                            - 6

 Zabezpecenie poziadaviek na hospodarne vyuzivanie energie pri
uzemnom planovani

          (1) V zaujme zabezpecenia poziadaviek na hospodarne
vyuzivanie energie pri uzemnom planovani) si organ uzemneho
planovania) vyziada stanovisko prislusneho krajskeho inspektoratu
k navrhu uzemnoplanovacej dokumentacie,) ako aj
k uzemnoplanovacej dokumentacii hlavneho mesta Slovenskej
republiky Bratislavy a mesta Kosice.

            (2) Organy uzemneho planovania zohladnuju pri uzemnom
planovani poziadavky hospodarneho vyuzivania energie vyplyvajuce
z tohto zakona a predpisov vydanych na jeho zaklade, ako aj
poziadavky vyplyvajuce zo schvalenej energetickej politiky statu
(3), regionalnej energetickej koncepcie (- 4) a Narodneho
programu hospodarneho vyuzivania energie (- 5).

                            - 7

   Umiestnovanie, uvedenie do prevadzky, zmena alebo zrusenie

          niektorych stavieb a energetickych zariadeni

              (1) Stavebne urady si vyziadaju stanovisko
krajskeho inspektoratu z hladiska hospodarneho vyuzivania energie
pri povolovani umiestnenia a uvedenia do prevadzky, zmeny alebo
zrusenia stavby alebo energetickeho zariadenia urceneho na vyrobu
a rozvod energie na krytie vlastnej spotreby energie
(samozasobovanie) fyzickej osoby alebo pravnickej osoby, ktora je
podnikatelom) s projektovanym vykonom najmenej

a) 1 megawatt (MW) elektrickej energie alebo

b) 2 MW tepelnej energie.

          (2) Stavebne urady si vyziadaju stanovisko krajskeho
inspektoratu z hladiska hospodarneho vyuzivania energie pri
povolovani umiestnenia a uvedenia do prevadzky, zmeny alebo
zrusenia stavieb a energetickych zariadeni s projektovanou rocnou
spotrebou najmenej

a) 200 megawatthodin (MWh) elektrickej energie alebo

b) 1 TJ tepelnej energie alebo

c) 1,5 TJ energetickej hodnoty paliva.

              (3) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknuta
pravna uprava podmienok podnikania a statnej regulacie
v energetickych odvetviach podla osobitneho zakona.)

                           TRETIA CAST

 HOSPODARNE VYUZIVANIE ENERGIE

                            - 8

Povinnosti drzitela licencie na podnikanie v energetickom odvetvi

            (1) Drzitel licencie na podnikanie v energetickom
odvetvi) (dalej len "drzitel licencie") a velkospotrebitel
energie je povinny z hladiska hospodarneho vyuzivania energie

a) pri vystavbe novych zariadeni alebo pri modernizacii
existujucich zariadeni, volit najucinnejsie dostupne technologie
s prihliadnutim na primeranost vydavkov na ich obstaranie
a prevadzku,

b) dodrziavat urcene limity ucinnosti energetickej premeny
ustanovene vseobecne zavaznym pravnym predpisom,

c) vykonat opatrenia na napravu ulozene prislusnym krajskym
inspektoratom podla 34 odseku 2 pism. b),

d) viest prevadzkovu dokumentaciu o hospodarnom vyuzivani energie
v rozsahu a sposobom ustanovenym vseobecne zavaznym pravnym
predpisom,

e) poskytovat prislusnym krajskym inspektoratom udaje ustanovene
vseobecne zavaznym pravnym predpisom a na jeho poziadanie aj
dalsie udaje potrebne na zistenie stavu hospodarneho vyuzivania
energie,

f) umoznit inspektorom Statnej energetickej inspekcie alebo nou
poverenym osobam vstup do objektov a prevadzkovych priestorov
energetickych zariadeni za ucelom vykonania kontroly stavu
hospodarneho vyuzivania energie, predkladat im na to potrebnu
dokumentaciu a podat potrebne vysvetlenia,

g) zabezpecit energeticky audit svojej prevadzky ak tak rozhodne
krajsky inspektorat 12 ods. 2 pism. b).

           (2) Limity ucinnosti energetickej premeny pre
energeticke zariadenia a spotrebice, podrobnosti o nalezitostiach
a o sposobe vedenia prevadzkovej dokumentacie energetickych
zariadeni a o obsahu poskytovanych udajov drzitelmi licencie pre
krajske inspektoraty, ktore su potrebne na zistenie stavu
hospodarneho vyuzivania energie ods. 1 pism. b), d) a e) ustanovi
vseobecne zavazny pravny predpis, ktory vyda ministerstvo.

                            - 9

              Povinnosti velkospotrebitela energie

               (1) Velkospotrebitel energie je povinny

a) uvadzat do prevadzky a prevadzkovat stroje a zariadenia na
vyrobu, premenu a rozvod energie v sulade s platnou dokumentaciou
a s podmienkami urcenymi ministerstvom) a krajskym inspektoratom
(- 7),

b) ustanovit najmenej jedneho energetickeho manazera (- 11)
zodpovedneho za hospodarne prevadzkovanie zariadeni na spotrebu
energie, za zlepsovanie vyuzivania energie a riadenie dalsich
cinnosti suvisiacich s hospodarnym vyuzivanim energie
v prevadzke,

c) vypracovat a predlozit krajskemu inspektoratu program
hospodarneho vyuzivania energie a na poziadanie krajskeho
inspektoratu tento program aktualizovat,

d) zabezpecit energeticky audit (- 12 a 13) svojej prevadzky.

        (2) Energeticky manazer musi byt v pracovnopravnom vztahu
k velkospotrebitelovi energie.

           (3) Velkospotrebitel energie oznami ustanovenie
energetickeho manazera do 5 pracovnych dni krajskemu
inspektoratu. Ak energeticky manazer prestane vykonavat svoju
funkciu, je velkospotrebitel povinny do 30 dni ustanovit noveho
energetickeho manazera a ohlasit to krajskemu inspektoratu
v ustanovenej lehote.

            (4) Ustanovenia - 8 odseku 1 pism. a) az f) sa
vztahuju rovnako aj na velkospotrebitela energie.

              (5) Podrobnosti o obsahu programu hospodarneho
vyuzivania energie a koeficienty prepoctu spotreby paliv na
energeticku hodnotu 2 pism. g) ustanovi vseobecne zavazny pravny
predpis, ktory vyda ministerstvo.

                            - 10

           Povinnosti ostatnych spotrebitelov energie

             (1) Na fyzicku osobu a pravnicku osobu opravnenu na
podnikanie, ktora nie je velkospotrebitelom energie - 2 pism. f),
sa vztahuju rovnako ustanovenia - 8 ods. 1 pism. a) az f) a - 9
ods. 1 pism. a).

                (2) Ak krajsky inspektorat zisti zavazne
nedostatky v hospodarnom vyuzivani energie, moze nariadit osobe
uvedenej v odseku 1, aby

a) zabezpecila energeticky audit svojej prevadzky (- 12 a 13),

b) vypracovala a predlozila krajskemu inspektoratu program
hospodarneho vyuzivania energie (- 9 ods. 5), pripadne aby tento
program aktualizovala.

                            - 11

                       Energeticky manazer

         (1) Energetickym manazerom moze byt ustanovena len
odborne sposobila osoba, ktora dosiahla vek 18 rokov, je
sposobila na pravne ukony a je bezuhonna.

          (2) Za bezuhonneho sa na ucely tohto zakona nepovazuje
ten, kto bol v poslednych desiatich rokoch pravoplatne odsudeny
za umyselny trestny cin v suvislosti s jeho cinnostou
v energetickych odvetviach, pokial mu toto odsudenie nebolo
zahladene.

         (3) Odbornu pripravu a organizaciu skusok energetickych
manazerov zabezpecuje agentura.

        (4) Odbornu sposobilost overuje skusobna komisia
ustanovena ministerstvom. Osvedcenie o odbornej sposobilosti
energetickeho manazera, po uspesnom absolvovani skusky, vydava na
zaklade navrhu komisie ministerstvo. Ak organy Statnej
energetickej inspekcie zistia zavazne alebo opakovane porusenie
povinnosti energetickeho manazera mozu ministerstvu navrhnut
odnatie jeho osvedcenia odbornej sposobilosti.

        (5) Za odbornu pripravu na skusky odbornej sposobilosti
plati uchadzac uhradu. Uhrada za vykonanie skusky je prijmom
Fondu na podporu hospodarneho vyuzivanie energie. Za vydanie
osvedcenia energetickeho manazera uchadzac zaplati uhradu podla
osobitneho predpisu.)

              (6) Podrobnosti o poziadavkach na odbornu
sposobilost a jej overovania, o vydavani a odnimani osvedcenia
energetickeho manazera, o lehotach opakovaneho overovania
odbornej sposobilosti, o vyske uhrady podla odseku 4
a o minimalnom pocte energetickych manazerov s ohladom na rozsah
spotreby energie ustanovi vseobecne zavazny pravny predpis, ktory
vyda ministerstvo.

                    (7) Zoznam energetickych manazerov vedie
agentura.

                        Energeticky audit

                            - 12

          (1) Energeticky audit - 2 pism. i) je nastrojom na
hospodarne vyuzivanie energie. Jeho pouzivanie je, s vynimkami
uvedenymi v odseku 2, dobrovolne.

          (2) Energeticky audit sa musi vykonavat

a) u velkospotrebitelov energie (- 9),

b) u drzitelov licencie (8) a u ostatnych spotrebitelov energie
(- 10) ak tak rozhodne krajsky inspektorat,

c) u spotrebitelov energie financovanych zo statnych alebo
verejnych financnych prostriedkov,

d) v dalsich pripadoch ustanovenych tymto zakonom.

                (3) Naklady na vykonanie energetickeho auditu
uhradi fyzicka osoba alebo pravnicka osoba opravnena na
podnikanie, ktorej prevadzka alebo zariadenie je predmetom
energetickeho auditu.

          (4) Energeticky audit podla odseku 2 sa vykona kazdych
5 rokov.

        (5) Energeticky audit u spotrebitelov energie uvedenych
v odseku 2 pism. c) vykonava agentura.

               (6) Energetickym auditom sa

a) zistuje a hodnoti existujuci stav energetickej hospodarnosti
prevadzky objektov a zariadeni v porovnani s poziadavkami
prislusnych pravnych predpisov a technickych noriem najma
z hladiska

               1. organizacie a systemu riadenia, vratane
personalneho vybavenia, auditovanej prevadzky,

                 2. pouzivania zariadeni, spotrebicov
a technologii, vratane vedenia predpisanej dokumentacie,

b) navrhuju potrebne opatrenia na zlepsenie hospodarneho
vyuzivania energie a zabezpecenie optimalneho systemu riadenia
v tejto oblasti.

        (7) Fyzicka osoba alebo pravnicka osoba opravnena na
podnikanie, u ktorej sa v objektoch a energetickych zariadeniach
sa energeticky audit vykonava, je povinna poskytnut energetickemu
auditorovi potrebnu sucinnost vratane pozadovanych dokladov,
dokumentacie, informacii a vysvetleni potrebnych na riadne
vykonanie energetickeho auditu.

               (8) Nikto nesmie zasahovat do cinnosti
energetickeho auditora sposobom, ktory obmedzuje jeho
nezavislost.

        (9) Energeticky auditor je povinny zachovavat mlcanlivost
o skutocnostiach, ktore sa dozvedel pri vykone auditorskej
cinnosti. Tato povinnost trva aj po skonceni cinnosti
energetickeho auditora; od tejto povinnosti ho moze oslobodit len
sud.

                (10) O vysledku energetickeho auditu vypracuva
energeticky auditor zaverecny protokol a odovzda osobe, ktora
audit objednala.

         (11) Jedno vyhotovenie zaverecneho protokolu uchovava
energeticky auditor najmenej desat rokov od jeho vyhotovenia.

               (12) Metodiku na vykonanie energetickeho auditu
vypracuva agentura a schvaluje ministerstvo.

                            - 13

         (1) Energeticky audit moze vykonavat

a) fyzicka osoba opravnena na podnikanie,

b) pravnicka osoba opravnena na podnikanie, fyzicka osoba alebo
pravnicka osoba

c) agentura.

              (2) Fyzicka osoba opravnena na podnikanie moze
energeticky audit vykonavat osobne ak ma osvedcenie odbornej
sposobilosti energetickeho auditora alebo prostrednictvom svojho
zamestnanca, ktory ma taketo osvedcenie. Pravnicka osoba
opravnena na podnikanie moze vykonavat energeticku auditorsku
cinnost len prostrednictvom svojho zamestnanca, ktory ma
osvedcenie o odbornej sposobilosti energetickeho auditora.
Agentura vykonava energeticky audit svojimi zamestnancami, ktori
maju osvedcenie odbornej sposobilosti energetickeho auditora.

           (3) Odbornu pripravu zabezpecuje a skusky
energetickych auditorov organizuje agentura.

        (4) Odbornu sposobilost energetickeho auditora overuje
skusobna komisia ustanovena ministerstvom. Osvedcenie o odbornej
sposobilosti energetickeho auditora, po uspesnom absolvovani
skusky, vydava na zaklade navrhu komisie ministerstvo drzitelom
tohto osvedcenia moze byt len bezuhonna osoba pricom ustanovenie
- 11 odseku 2 plati rovnako.. Ak organy Statnej energetickej
inspekcie zistia zavazne alebo opakovane porusenie povinnosti
energetickeho auditora mozu ministerstvu navrhnut odnatie jeho
osvedcenia odbornej sposobilosti.

        (5) Za odbornu pripravu na skusky odbornej sposobilosti
plati uchadzac uhradu. Uhrada za vykonanie skusky je prijmom
Fondu na podporu hospodarneho vyuzivanie energie. Za vydanie
osvedcenia energetickeho manazera uchadzac zaplati uhradu podla
osobitneho predpisu.14)

           (6) Zoznam energetickych auditorov vedie agentura.

              (7) Podrobnosti o poziadavkach na odbornu
sposobilost, o jej overovani, o vydavani a odnimani osvedcenia
energetickeho auditora, o lehotach opakovaneho overovania
odbornej sposobilosti energetickych auditorov a vedeni ich
zoznamu, o vyske uhrady podla odseku 4, o forme a sposobe
vykonavania energetickeho auditu a vedeni prislusnej dokumentacie
ustanovi vseobecne zavazny pravny predpis, ktory vyda
ministerstvo.

                            - 14

         Zdruzena vyroba tepelnej a elektrickej energie

               (1) Vyrobca tepla je povinny pri budovani noveho
zdroja tepla s tepelnym vykonom najmenej 1 MW zabezpecit zdruzenu
vyrobu teplelnej a elektrickej energie, okrem pripadov, ak sa
energetickym auditom - 12 ods. 2 pism. d) preukazala
neefektivnost takejto zdruzenej vyroby.

         (2) Ustanovenie odseku 1 sa vztahuje rovnako aj na
rozsirovanie alebo prestavbu existujuceho zdroja tepla, pri
ktorej dochadza k zmene jeho technologie alebo k obnove zdroja.

        (3) Novym zdrojom tepla podla odseku 1 je zdroj tepla, na
ktory sa vyda stavebne povolenie po nadobudnuti ucinnosti tohto
zakona.

        Poziadavky na energeticku ucinnost a oznacovanie

     vybranych druhov energetickych zariadeni a spotrebicov

                            - 15

            (1) Teplovodne kotly na plynne alebo kvapalne paliva
s menovitym vykonom od 4 kW do 400 kW (dalej len "kotol")
uvadzane na trh na uzemi Slovenskej republiky po 31. decembri
2000 musia vyhovovat

a) ustanovenym limitom ucinnosti kotlov podla predpisov vydanych
na zaklade tohto zakona,

b) poziadavkam na zhodu a byt oznacene predpisanou znackou zhody
podla osobitnych predpisov.)

                (2) Ucinnostou kotla sa rozumie pomer, vyjadreny
v percentach, medzi tepelnym vykonom prenesenym do teplonosnej
latky kotla a vyprodukovanou cistou energetickou hodnotou pri
konstantnom tlaku a spotrebe paliva, vyjadrenej ako mnozstvo
paliva za jednotku casu,

               (3) Kotly, ktore nevyhoveju limitom podla odseku
1 pism. a), sa nesmu uviest na trh ani do prevadzky po 1. januari
2001 na uzemi Slovenskej republiky.

          (4) Vyrobca (dovozca) musi vyhotovit a uchovavat
technicku dokumentaciu najmenej desat rokov od vyroby (dovozu)
posledneho vyrobku konkretneho typu kotla.

          (5) Vseobecne zavazny pravny predpis, ktory vyda
ministerstvo po dohode s Uradom pre normalizaciu, metrologiu
a skusobnictvo Slovenskej republiky, ustanovi

a) druhy kotlov, na ktore sa vztahuju odseky 1 az 3,

b) limity ucinnosti kotlov ods. 1 pism. a),

c) postupy na overenie spnania limitov ucinnosti kotlov, na
posudzovanie a vyznacovanie zhody ods. 1 pism. b),

d) nalezitosti technickej dokumentacie (ods. 3 ),

                  (6) Sposobom ustanovenym v odseku 5 sa moze
vymedzit druh kotlov, na ktore sa vztahuju odseky 1 a 3, rozsirit
a limity podla odseku 1 pism. a) sprisnit tak, ze toto rozsirenie
alebo sprisnenie sa musi vyhlasit najmenej dva roky pred dnom
ustanovenym ako den ich ucinnosti.

                            - 16

         (1) Vybrane druhy hromadne pouzivanych spotrebicov
energie (dalej len "vybrany spotrebic"), ustanovene vseobecne
zavaznym pravnym predpisom, musia byt vybavene stitkom
a osobitnou kartou s uvedenim informacii o spotrebe elektrickej
energie a dalsich potrebnych zdrojov (najma vody a pracich
prostriedkov), ako aj dalsich doplnkovych informacii v statnom
jazyku.) Ide najma o chladnicky, mraznicky a ich kombinacie,
pracky, susicky (zmykacky) a ich kombinacie, umyvacky riadu,
pece, ohrievace vody a spotrebice na uchovavanie teplej vody,
zdroje osvetlenia, klimatizacne spotrebice.

             (2) Stitok sa musi pripevnit na kazdy vybrany
spotrebic.

        (3) Osobitna karta musi byt sucastou navodu na pouzivanie
alebo inych pokynov dodavanych spotrebitelovi spolu s vybranym
spotrebicom.

            (4) Druhy vybranych spotrebicov uvadzane na trh na
uzemi Slovenskej republiky po 1. januari 2001, ktore urci
vseobecne zavazny pravny predpis (dalej len "urceny druh
spotrebica") musia vyhovovat

a) limitom energetickej ucinnosti ustanovenym vseobecne zavaznym
pravnym predpisom,

b) poziadavkam na zhodu a byt oznacene predpisanou znackou zhody
podla osobitnych predpisov16) a vseobecne zavazneho pravneho
predpisu vydaneho na zaklade tohto zakona.

                (5) Urceny druh spotrebica, ktory nedosahuje
limity energetickej ucinnosti ustanovene vseobecne zavaznym
pravnym predpisom, sa nesmie po 1. januari 2001 uviest na trh na
uzemi Slovenskej republiky.

                (6) Za plnenie povinnosti podla odsekov 1 az 5
zodpoveda vyrobca, dovozca, pripadne ina fyzicka osoba alebo
pravnicka osoba opravnena na podnikanie, ktora uvadza vybrany
domaci spotrebic alebo urceny druh spotrebica do obehu na
tuzemskom trhu.

              (7) Vyrobca alebo dovozca je povinny zabezpecit
vyhotovenie a uchovavanie technickej dokumentacie najmenej pocas
troch rokov od vyroby alebo posledneho dovozu tovaru konkretneho
typu vybraneho spotrebica alebo urceneho druhu spotrebica.

          (8) Vseobecne zavazny pravny predpis, ktory vyda
ministerstvo po dohode s Uradom pre normalizaciu, metrologiu
a skusobnictvo Slovenskej republiky ustanovi

a) vymedzenie druhov vybranych spotrebicov a urcenych druhov
spotrebicov,

b) obsah a vzor stitku, miesto a sposob jeho umiestnenia na
vybrany domaci spotrebic,

c) obsah a vzor osobitnej karty, pripadne dalsich potrebnych
informacii (ods. 1 a 3),

d) sposob zabezpecenia dostatocnych informacii podla odseku 1
v pripadoch, ak sa vybrane spotrebice ponukaju na kupu, prenajom
alebo kupu prenajatej veci sposobom, pri ktorom spotrebitel
spravidla nemoze priamo vidiet vystaveny spotrebic,

e) poziadavky na hodnotenie vybranych spotrebicov a sposob
zistovania udajov a informacii podla odseku 1,

f) pre urcene druhy spotrebicov limity energetickej ucinnosti
a sposob posudzovania zhody (ods. 4 a 5),

g) nalezitosti technickej dokumentacie (ods. 7).

                  (9) Sposobom ustanovenym v odseku 8 mozno

a) rozsirit vymedzenie urcenych druhov spotrebicov,

b) sprisnit limity energetickej ucinnosti,

c) urcit zakaz uvadzania urcenych druhov spotrebicov tak, ze
rozsirenie, sprisnenie alebo zakaz sa musi vyhlasit najmenej dva
roky pred dnom ustanovenym ako den ich ucinnosti.

                 (10) Sposobom ustanovenym v odseku 8 mozno
vymedzenie vybranych domacich spotrebicov rozsirit tak, ze toto
rozsirenie sa musi vyhlasit najmenej jeden rok pred dnom jeho
ucinnosti.

                            - 17

            Uspora energie a tepelna izolacia stavieb

         (1) Stavba a zariadenie na jej vykurovanie, chladenie
a vetranie musia byt navrhnute a zhotovene tak, aby mnozstvo
potrebnej energie s ohladom na klimaticke podmienky v mieste
stavby a ucel jej urcenia bolo co najnizsie pri zaruceni tepelnej
pohody pre jej uzivatelov.

           (2) Prevadzkovatelia vykurovanych stavieb a zariadeni
na vykurovanie stavieb s menovitym vykonom vyssim ako 15 kW su
povinni zabezpecit hodnotenie ich energetickej hospodarnosti
prevadzky kazdorocne, najneskor do konca vykurovacieho obdobia,
s cielom dosahovania uspor energie a minimalizacie dopadov na
zivotne prostredie.

                (3) Kazdorocne hodnotenie energetickej
hospodarnosti podla odseku 2 su opravneni vykonavat energeticki
auditori (- 13).

                (4) Metodiku na hodnotenie energetickej
hospodarnosti prevadzky vykurovanych stavieb a vykurovacich
zariadeni vypracuva agentura a schvaluje ministerstvo.

              (5) Poziadavky na splnenie podmienok uvedenych
v odseku 1 ustanovuju osobitne predpisy,) ak tento zakon
neustanovuje inak.

                            - 18

              Informovanie a spolupraca verejnosti

        (1) Organy statnej spravy a organy samospravy ako aj
verejnopravne masovokomunikacne prostriedky zabezpecuju vhodnymi
formami informovanost a vzdelavanie verejnosti a jej aktivne
posobenie v oblasti hospodarneho vyuzivania energie. Za tym
ucelom spolupracuju najma s agenturou, prislusnymi zaujmovymi
zdruzeniami a mimovladnymi organizaciami.

            (2) Povinnost podla odseku 1 sa vztahuje aj na
vyrobcov energetickych spotrebicov a dodavatelov energie.

                            - 19

                             Tarify

               (1) Ministerstvo pri navrhovani tarif) moze urcit,
ktora cast nakladov

a) sposobenych nedostatocnou ucinnostou energetickej premeny
alebo nadmernymi stratami v zariadeniach na vyrobu a rozvod
energie sa nepovazuje za ucelne vynalozene naklady,

b) na vyskum, vyvoj, vystavbu a pripojenie obnovitelneho zdroja
energie,) vratane hodnoty vyjadrujucej znizenie dopadov na
zivotne prostredie sa povazuje za ucelne vynalozene naklady.

           (2) Ministerstvo pri navrhovani tarif18) na predaj
energie z obnovitelnych energetickych zdrojov vychadza
z priemernych nakladov a primeraneho zisku na vyrobenu jednotku
energie.

              (3) Kategorizaciu odberatelov energie podla rocneho
mnozstva odoberanej energie, odoberaneho spickoveho vykonu
a tarif ustanovi vseobecne zavazny predpis, ktory vyda
ministerstvo.

                           STVRTA CAST

 FOND NA PODPORU HOSPODARNEHO VYUZIVANIA ENERGIE

                            - 20

                         Zriadenie fondu

            (1) Zriaduje sa Fond na podporu hospodarneho
vyuzivania energie (dalej len "fond") ako nestatny ucelovy fond,
v ktorom sa sustreduju penazne prostriedky na podporu
hospodarneho vyuzivania energie podla tohto zakona.

          (2) Fond je pravnicka osoba so sidlom v Bratislave,
ktora sa zapisuje do obchodneho registra.

                            - 21

                          Organy fondu

Organmi fondu su

a) spravna rada,

b) dozorna rada,

c) riaditel.

                            - 22

              Postavenie a posobnost spravnej rady

                (1) Spravna rada je najvyssim organom fondu.
Vykonava spravu fondu a riadi jeho cinnost.

          (2) Spravna rada najma

a) schvaluje rozpocet fondu a zasadne otazky tykajuce sa rozvoja
cinnosti a politiky fondu vratane navrhov na uvery z domacich
a zahranicnych zdrojov,

b) zodpoveda za hospodarenie s prostriedkami fondu,

c) rozhoduje o pouziti prostriedkov fondu,

d) schvaluje vyrocnu spravu o hospodareni a cinnosti fondu za
kalendarny rok najneskor do 31. marca nasledujuceho roka,

e) schvaluje a zverejnuje rocnu uctovnu zavierku fondu overenu
auditorom,)

f) prijima opatrenia na odstranenie nedostatkov v cinnosti
a hospodareni fondu,

g) schvaluje statut fondu a rokovacie poriadky spravnej rady
a dozornej rady,

h) vymenuva a odvolava riaditela a urcuje jeho mzdu podla
osobitneho predpisu.)

                            - 23

Zlozenie spravnej rady, vznik a zanik clenstva v spravnej rade

            (1) Spravna rada ma jedenast clenov, z ktorych

a) troch clenov vymenuva a odvolava Asociacia zamestnavatelskych
zvazov a zdruzeni Slovenskej republiky (dalej len "asociacia"),
jedneho clena vymenuva Zdruzenie podnikatelov Slovenska (dalej
len "zdruzenie") a jedneho clena vymenuva Zdruzenie miest a obci
Slovenska (dalej len "zdruzenie obci"),

b) piatich clenov vymenuva a odvolava minister, z toho po jednom
clenovi z ministerstva, Ministerstva financii Slovenskej
republiky, Ministerstva zivotneho prostredia Slovenskej
republiky, Ministerstva vystavby a verejnych prac Slovenskej
republiky a Ministerstva podohospodarstva Slovenskej republiky.,

c) jedneho clena ako nezavisleho odbornika na hospodarne
vyuzivanie energie vymenuva a odvolava minister na navrh
agentury.

          (2) Clenovia spravnej rady su vymenuvani na dobu troch
rokov; ich clenstvo v spravnej rade je nezastupitelne. Mozu byt
vymenovani najviac na dve po sebe nasledujuce funkcne obdobia.

            (3) Clenom spravnej rady nemoze byt clen dozornej
rady, riaditel alebo iny zamestnanec fondu.

          (4) Spravna rada voli zo svojich clenov predsedu
a podpredsedu. Ak je do funkcie predsedu zvoleny clen spravnej
rady vymenovany podla odseku 2 pism. a), do funkcie podpredsedu
sa zvoli clen spravnej rady vymenovany podla odseku 2 pism. b)
a c) a naopak.

        (5) Clenstvo v spravnej rade zanika uplynutim obdobia, na
ktore je clen spravnej rady vymenovany alebo jeho odvolanim alebo
vzdanim sa clenstva.

        (6) Clena spravnej rady odvola organ, ktory ho do funkcie
vymenoval, ak tento:

              a) v suvislosti s vykonom svojej funkcie porusil
vseobecne zavazny pravny predpis alebo zavaznym sposobom alebo
opakovane neplni povinnosti, ktore mu vyplyvaju z funkcie clena
spravnej rady,

          b) bol v suvislosti s vykonom svojej funkcie
pravoplatne odsudeny za umyselny trestny cin,

         c) stratil sposobilost vykonavat svoju funkciu zo
zdravotnych dovodov,

             d) zacal vykonavat funkciu, ktora je nezlucitelna
s clenstvom v spravnej rade.

         (7) Clen spravnej rady sa moze vzdat svojho clenstva
v spravnej rade alebo funkcie v spravnej rade; noveho clena
spravnej rady vymenuje ten, kto vymenoval odstupujuceho clena. Ak
odstupujuci clen spravnej rady bol predsedom alebo podpredsedom
spravnej rady volba noveho predsedu alebo podpredsedu sa vykona
rovnako ako v odseku 4.

            (8) Funkcne obdobie clena spravnej rady, ktory bol
vymenovany do funkcie namiesto clena spravnej rady, ktoreho
clenstvo zaniklo, trva do skoncenia funkcneho obdobia clena
spravnej rady namiesto ktoreho bol vymenovany.

        (9) Ak clenovi spravnej rady vzniknu v suvislosti
s vykonom jeho funkcie cestovne vydavky, patri mu nahrada podla
osobitnych predpisov.)

                            - 24

              Postavenie a posobnost dozornej rady

                (1) Dozorna rada je kontrolnym organom fondu,
dohliada na hospodarenie fondu, najma na pouzitie prostriedkov
fondu a na cinnost riaditela.

          (2) Dozorna rada najma

a) dozera na hospodarne a ucelne nakladanie s prostriedkami
fondu,

b) preskumava navrh rozpoctu, rocnu uctovnu zavierku, vyrocnu
spravu o hospodareni a cinnosti fondu za kalendarny rok
a stanoviska k nim predklada spravnej rade,

c) kontroluje cinnost riaditela pri plneni rozhodnuti spravnej
rady a vo veciach suvisiacich s cinnostou fondu,

d) predklada spravnej rade spravy o cinnosti dozornej rady,
vysledkoch kontrol a navrhy opatreni na odstranenie zistenych
nedostatkov vratane navrhu na odvolanie riaditela; pri
prerokuvani tychto veci sa predseda dozornej rady zucastnuje na
rokovani spravnej rady.

          (3) Clenovia dozornej rady su opravneni nahliadat do
vsetkych dokladov tykajucich sa hospodarenia a cinnosti fondu.

        (4) Ak clenovi dozornej rady vzniknu v suvislosti
s vykonom jeho funkcie cestovne vydavky, patri mu nahrada podla
osobitnych predpisov. 22)

                            - 25

Zlozenie dozornej rady, vznik a zanik clenstva v dozornej rade

        (1) Dozorna rada ma pat clenov, z ktorych dvoch clenov
vymenuva a odvolava asociacia po dohode so zdruzenim podnikatelov
a zdruzenim obci, dvoch clenov minister a jedneho clena minister
financii Slovenskej republiky.

          (2) Clenovia dozornej rady su do funkcie vymenuvani na
dobu styroch rokov; ich clenstvo v dozornej rade je
nezastupitelne. Mozu byt vymenovani najviac na dve po sebe iduce
funkcne obdobia.

          (3) Dozorna rada voli spomedzi svojich clenov predsedu
a podpredsedu. Ak bol do funkcie predsedu spravnej rady zvoleny
zastupca podnikatelov alebo obci, do funkcie predsedu dozornej
rady sa zvoli zastupca statu (ministerstva alebo ministerstva
financii Slovenskej republiky) a naopak.

          (4) Ak bol do funkcie predsedu dozornej rady zvoleny
zastupca podnikatelov alebo obci, do funkcie podpredsedu dozornej
rady sa zvoli zastupca statu a naopak.

            (5) Clenom dozornej rady nemoze byt clen spravnej
rady, riaditel alebo iny zamestnanec fondu.

        (6) Clenstvo v dozornej rade zanika uplynutim obdobia, na
ktore je clen dozornej rady vymenovany alebo jeho odvolanim alebo
jeho vzdanim sa clenstva. Na zanik clenstva alebo funkcie
v dozornej rade a vymenovanie noveho clena, volbu noveho predsedu
alebo podpredsedu dozornej rady, ich funkcne obdobie sa vztahuju
obdobne ustanovenia - 23 odsekov 6 az 8.

                            - 26

                            Riaditel

           (1) Riaditel je vykonnym organom fondu; kona v mene
fondu vo vsetkych veciach s vynimkou tych veci, ktore su tymto
zakonom alebo statutom fondu vyhradene spravnej rade alebo
dozornej rade. Je statutarnym organom pre oblast majetkopravnu
a pracovnopravnu; za svoju cinnost zodpoveda spravnej rade.

                (2) Riaditel je opravneny zucastnovat sa na
rokovaniach spravnej rady s poradnym hlasom.

         (3) Riaditel zodpoveda za

a) riadne vedenie uctovnictva fondu,)

b) plnenie rozhodnuti spravnej rady,

c) uzatvaranie zmluv o poskytnuti prostriedkov fondu so
ziadatelmi v sulade s rozhodnutiami spravnej rady,

d) kontrolu dodrziavania zmluvnych podmienok pocas doby platnosti
zmluvy o poskytnuti prostriedkov fondu,

e) vymahanie povinnych prispevkov (- 28 ), sankcii a inych
pohladavok fondu,

f) vypracovanie rocnej uctovnej zavierky fondu a jej predlozenie
spravnej rade a dozornej rade do 1. marca nasledujuceho roka,

g) vypracovanie vyrocnej spravy o hospodareni a cinnosti fondu za
kalendarny rok a jej predlozenie spravnej rade a dozornej rade do
31. marca nasledujuceho roka,

h) vykonanie opatreni na odstranenie zistenych nedostatkov
v hospodareni a cinnosti fondu,

i) plnenie ostatnych uloh ulozenych spravnou radou.

             (4) Riaditel dalej predklada spravnej rade

a) navrh statutu fondu,

b) navrh rozpoctu fondu na prislusny kalendarny rok,

c) navrhy na uvery z domacich a zahranicnych zdrojov,

d) ziadosti o poskytnutie prostriedkov fondu (- 30 ods. 3).

          (5) Riaditel zriaduje na zabezpecenie uloh uvedenych
v odsekoch 1 az 4 spravu fondu a riadi jej cinnost.

            (6) Riaditel urcuje mzdy a rozhoduje o poskytovani
cestovnych nahrad zamestnancom fondu podla osobitnych predpisov.)

                            - 27

                          Zdroje fondu

Zdrojom fondu su

a) povinne prispevky do fondu (- 28),

b) prijmy z vlastnej cinnosti fondu,

c) uroky z prostriedkov fondu ulozenych v banke,

d) prijmy zo sankcii za neodvedene povinne prispevky a za
neopravnene pouzitie alebo zadrzanie prostriedkov fondu (32),

e) prispevky a dary od fyzickych osob a pravnickych osob,

f) uvery poskytnute bankami, najviac do vysky 10 % rozpoctu fondu
na prislusny rok,

g) dotacie zo statneho rozpoctu,)

h) dalsie zdroje ak to ustanovi osobitny predpis.

                            - 28

                        Povinny prispevok

                (1) Sucastou tarif energie15), ktorej
odberatelmi) su velkospotrebitelia energie, fyzicke osoby alebo
pravnicke osoby opravnene na podnikanie, je povinny prispevok vo
vyske

a) 0,005 Sk za kazdu spotrebovanu kilowatthodinu (kWh)
elektrickej energie,

b) 0,38 Sk za kazdy spotrebovany gigajoule (GJ) energetickej
hodnoty paliva pouziteho na vyrobu tepla,

c) 0,035 Sk za kazdy 1 m3 zemneho plynu spotrebovaneho na ine
ucely jeho konecnej spotreby ako v pismenach a) a b).

          (2) Drzitel licencie, ktory je dodavatelom energie pre
konecneho odberatela, je povinny odvadzat do fondu financne
prostriedky vo vyske rovnajucej sa sucinu povinneho prispevku
podla odseku 1 a celkoveho mnozstva nim uctovanej energie
konecnemu odberatelovi. Za spravnost vypoctu zodpoveda drzitel
licencie.

           (3) Drzitel licencie odvadza financne prostriedky
podla odseku 2 fondu mesacne do 10. dna nasledujuceho
kalendarneho mesiaca zalohovo vo vyske jednej dvanastiny rocneho
priemeru nim uctovanej energie za predchadzajuci rok.

           (4) Drzitel licencie vypracuje a predlozi fondu do
15. februara nasledujuceho roka vyuctovanie financnych
prostriedkov podla odsekov 2 a 3 za predchadzajuci kalendarny
rok. Nedoplatok uhradi fondu do 1. marca nasledujuceho roka. Fond
vrati drzitelovi licencie pripadny preplatok do 31. marca
nasledujuceho roka.

                            - 29

                   Pouzitie prostriedkov fondu

        (1) Prostriedky fondu mozno pouzit na

a) vyskum a vyvoj (vratane nakupu licencii), zavadzanie
a vyuzivanie

               1. obnovitelnych energetickych zdrojov,

            2. zdruzenej vyroby tepla a elektrickej energie,

                3. regulacnej a automatizacnej techniky
(zariadeni) vo vyrobe, rozvode a spotrebe energie,

                  4. modernych technologii vo vyrobe, rozvode
a spotrebe energie,

                5. energeticky ucinnejsich spotrebicov
a technologii,

             6. environmentalne cistejsich druhov paliv,

vratane zabezpecenia podstatneho zvysenia podielu tychto zdrojov,
spotrebicov a zariadeni na energetickej bilancii,

b) vypracovanie koncepcii a strategii v oblasti vyuzivania
energie, jej dopytu a ponuky, ako aj znizovania nepriaznivych
vplyvov na zivotne prostredie a modelovanie optimalnych rieseni
v oblasti hospodarneho a environmentalne nezavadneho vyuzivania
energie,

c) zabezpecenie a podporu resersi a studii na tvorbu technickych
specifikacii a technickych predpisov, ktore urcuju podmienky
alebo prispievaju k zvysovaniu urovne hospodarneho vyuzivania
energie,

d) zabezpecenie energetickeho auditu,

e) vytvaranie, skvalitnovanie a rozsirovanie novych ukazovatelov
a metod v oblasti statistiky a informatiky na zlepsovanie
hospodarneho vyuzivania energie,

f) uvadzanie a rozsirovanie systemov dodavok a spotreby energie
prispievajucich k efektivnemu vyuzivaniu energie jej vyuzivatelmi
v urcitych uzemnych celkoch (najma vyuzivanim miestnych
energetickych zdrojov),

g) zabezpecenie informovanosti a vychovy verejnosti v oblasti
hospodarneho vyuzivania energie, vratane podpory organizovania
odbornych vystav a skoleni a sirenia potrebnych informacii,

h) poskytovanie poziciek na uhradu colneho dlhu pri dovoze
energeticky progresivnych zariadeni a technologii,

i) splatky uverov poskytnutych fondu bankami a uhradu urokov
z tychto uverov,

j) uhradu nakladov na prvotne materialnotechnicke vybavenie
fondu,

k) uhradu vydavkov spojenych so spravou fondu vratane cinnosti
spravy fondu.

         (2) Vydavky na cinnost spravy fondu a ostatne vydavky
s tym spojene, okrem nakladov na vedenie bankovych uctov a za
bankove sluzby, a nakladov na prvotne materialnotechnicke
vybavenie fondu nesmu prekrocit 3 % z rocnych prijmov fondu.

          (3) Prostriedky fondu ziskane zo statneho rozpoctu
nemozno pouzit na ucely uvedene v odseku 1 pism. i) az k).

                            - 30

                 Poskytovanie prostriedkov fondu

                (1) Na poskytnutie prostriedkov fondu nie je
pravny narok.

               (2) O poskytnuti prostriedkov fondu rozhoduje
spravna rada.

               (3) Spravna rada rozhodne o poskytnuti
prostriedkov z fondu na zaklade pisomnej ziadosti ziadatela.
Ziadatelom o poskytnutie prostriedkov z fondu moze byt fyzicka
osoba alebo pravnicka osoba, ktora prostriedky fondu pouzije na
ucely podla tohto zakona - 29 ods. 1 pism. a) az h). Ziadost
obsahuje najma

a) identifikacne udaje ziadatela; u fyzickej osoby zivnostensky
list alebo ine opravnenie na podnikanie a identifikacne cislo
organizacie ak jej bolo pridelene, u pravnickej osoby vypis
z obchodneho registra a identifikacne cislo organizacie,

c) ucel, druh a pozadovanu vysku prostriedkov fondu,

d) zdovodnenie pozadovanych prostriedkov fondu a ich prinos
k hospodarnemu vyuzivaniu energie vratane predlozenia prislusnych
dokladov.

        (4) Spravna rada moze v odovodnenych pripadoch rozhodnut,
ze sucastou ziadosti o poskytnutie prostriedkov fondu je aj
odborny posudok alebo protokol z energetickeho auditu
preukazujuci opodstatnenost ziadosti.

          (5) Prostriedky fondu na ucely podla

a) - 29 odseku 1 pism. a) az g) a pism. j) a k) sa poskytuju ako
ucelova dotacia,

b) - 29 odseku 1 pism. h) sa poskytuju ako pozicka.

               (6) Spravna rada rozhodne o poskytnuti
prostriedkov z fondu do 60 dni od dorucenia ziadosti. Ak ziadosti
chybaju nalezitosti podla odseku 3 alebo ma ine nedostatky,
riaditel fondu vyzve ziadatela, aby v urcenej lehote nedostatky
odstranil. Ak ziadatel v urcenej lehote nedostatky ziadosti
neodstrani, spravna rada ju zamietne.

          (7) Pri rozhodovani o poskytnuti prostriedkov fondu
spravna rada prihliada najma na sulad so schvalenym rozpoctom
fondu a s prioritami a zasadami vyplyvajucimi z energetickej
politiky statu alebo Narodneho programu hospodarneho vyuzivania
energie, pripadne z regionalnej energetickej koncepcie.

            (8) Ak spravna rada rozhodne o poskytnuti
prostriedkov fondu ziadatelovi, riaditel fondu vyzve ziadatela do
15 dni odo dna rozhodnutia spravnej rady na uzavretie zmluvy. Ak
spravna rada ziadosti nevyhovie, oznami to riaditel fondu pisomne
ziadatelovi do 5 pracovnych dni odo dna rozhodnutia spravnej
rady.

                (9) Na zaklade rozhodnutia spravnej rady uzatvara
riaditel fondu v mene fondu so ziadatelom pisomnu zmluvu
o poskytnuti prostriedkov fondu. Tato zmluva obsahuje najma

a) identifikacne udaje zmluvnych stran,

b) ucel, formu a vysku prostriedkov poskytnutych z fondu,

c) podmienky pouzitia prostriedkov poskytnutych z fondu,

d) sposob plnenia zavazkov zmluvnych stran,

e) zabezpecenie zavazkov ziadatela,

f) vysku splatok a terminy ich splatnosti pri poskytnuti pozicky,

g) podmienky podla - 30 odseku 5.

                (10) V zmluve o poskytnuti prostriedkov fondu
mozno urcit podmienku, ze ziadatel po ukonceni cinnosti na ktoru
boli poskytnute prostriedky fondu alebo v urcenej lehote predlozi
fondu spravu, pripadne protokol z energetickeho auditu o sposobe
a ucelnosti vynalozenych prostriedkov.

         (11) Prostriedky fondu mozno pouzit len na ucel, na
ktory boli poskytnute podla rozhodnutia spravnej rady a za
podmienok uvedenych v zmluve o poskytnuti prostriedkov fondu.
Nepouzite prostriedky je ziadatel povinny bezodkladne vratit
fondu.

               (12) Ak ziadatel neopravnene pouzil alebo zadrzal
prostriedky fondu v rozpore s urcenymi alebo dohodnutymi
podmienkami, je povinny ich bezodkladne vratit fondu a zaroven
zaplatit fondu sankciu podla - 32 odseku 2.

                            - 31

                       Hospodarenie fondu

          (1) Hospodarenie fondu sa riadi rozpoctom fondu na
prislusny kalendarny rok.

          (2) Na hospodarenie s prostriedkami fondu, ktore boli
poskytnute zo statneho rozpoctu, sa vztahuju osobitne predpisy.)

           (3) Prostriedky fondu sa vedu na osobitnom ucte
v banke.) Zostatok prostriedkov na ucte fondu k 31. decembru
prislusneho roka, s vynimkou prostriedkov uvedenych v odseku 2,
je prevoditelny do nasledujuceho roka.

                            - 32

                             Sankcie

        (1) Drzitel licencie, ktory vcas a riadne neodviedol do
fondu financne prostriedky podla - 28 odseku 2, je povinny
zaplatit fondu uroky z omeskania vo vyske diskontnej sadzby
urcenej Narodnou bankou Slovenska, platnej k prvemu dnu
omeskania, najviac vsak vo vyske dlznej sumy.

          (2) Ziadatel, ktoremu boli poskytnute prostriedky
fondu, ktore neopravnene pouzil alebo zadrzal v rozpore
s urcenymi alebo dohodnutymi podmienkami, je povinny odviest
neopravnene pouzitu alebo zadrzanu sumu prostriedkov do fondu
a zaplatit fondu uroky z omeskania vo vyske dvojnasobku
diskontnej sadzby urcenej Narodnou bankou Slovenska k prvemu dnu
omeskania s uhradou odvodu alebo za kazdy aj zacaty den
neopravneneho pouzitia poskytnutych prostriedkov.

                            - 33

      Rozhodovanie sporov

O  narokoch z pravnych vztahov medzi fondom na jednej strane
a drzitelmi licencii alebo inymi fyzickymi osobami a pravnickymi
osobami na strane druhej vznikajucich z povinnosti podla - 28
odsekov 2 az 4, - 30 odsekov 11 a 12 a - 32 odsekov 1 a 2
rozhoduju sudy.)

                           PIATA CAST

SPOLOCNE, PRECHODNE A ZAVERECNE USTANOVENIA

                            - 34

                          Statny dozor

               (1) Statny dozor nad dodrziavanim tohto zakona
vykonava inspekcia.)

                   (2) Krajske inspektoraty pri vykone statneho
dozoru

a) kontroluju, ci drzitelia licencie a ine osoby plnia povinnosti
ulozene im tymto zakonom alebo na zaklade tohto zakona,

b) ukladaju opatrenia na odstranenie zistenych zavad
a nedostatkov,

c) ukladaju pokuty (- 35),

d) plnia dalsie ulohy podla tohto zakona.

                            - 35

                             Pokuty

          (1) Pokutu do vysky 1 000 000 Sk moze krajsky
inspektorat ulozit fyzickej osobe alebo pravnickej osobe
opravnenej na podnikanie, ktora sa dopusti protipravneho konania
tym, ze

a) nevedie prevadzkovu dokumentaciu podla - 8 odseku 1 pism. d),

b) porusuje povinnosti drzitela licencie uvedene v - 8 odseku 1
pism. a), c) a e) az g) alebo povinnosti velkospotrebitela
energie uvedene v - 9 odseku 1 pism. b) a odseku 3,

c) porusuje povinnosti ostatnych spotrebitelov energie uvedene
v - 10 odseku 1,

d) nepredlozi krajskemu inspektoratu program hospodarneho
vyuzivania energie alebo ho neaktualizuje - 9 ods. 1 pism. c)
a - 10 ods. 2 pism. b),

e) neposkytne ministerstvu alebo krajskemu inspektoratu potrebnu
sucinnost - 8 ods. 1 pism. e) a f),

f) nezabezpeci energeticky audit svojej prevadzky - 8 ods. 1
pism. g), - 9 ods. 1 pism. d), - 10 ods. 2 pism. a),

g) porusi povinnost podla - 15 odseku 4,

h) uvedie na trh vybrany domaci spotrebic v rozpore
s povinnostami podla - 16 odsekov 1 az 3 alebo neplni povinnost
podla - 16 odsek 7.

          (2) Pokutu do vysky 5 000 000 Sk moze krajsky
inspektorat ulozit fyzickej osobe alebo pravnickej osobe
opravnenej na podnikanie, ktora sa dopusti protipravneho konania
tym, ze

a) uvadza alebo prevadzkuje stroje a zariadenia v rozpore
s povinnostami podla - 8 odseku 1 pism. b), - 9 odseku 1 pism. a)
a odseku 4 a - 10 odseku 1,

b) porusi povinnost podla - 14 odsekov 1 a 2,

c) porusi povinnost podla - 15 odsekov 1 a 3,

d) uvedie na trh vybrany domaci spotrebic alebo urceny druh
spotrebica v rozpore s povinnostami podla - 16 odsekov 4 a 5.

        (3) Krajsky inspektorat moze v rozhodnuti o ulozeni
pokuty sucasne povinnemu ulozit, aby v urcenej lehote vykonal
opatrenia na napravu nasledkov protipravneho konania, za ktore
bola pokuta ulozena. Ak povinny v urcenej lehote tieto opatrenia
nevykona, moze mu krajsky inspektorat ulozit dalsiu pokutu az do
vysky dvojnasobku povodne ulozenej pokuty.

         (4) Pri urcovani vysky pokuty sa prihliada na zavaznost
a cas trvania protipravneho konania a na rozsah a mieru hroziacej
alebo sposobenej skody.

               (5) Pokutu podla odsekov 1 a 2 mozno ulozit do
jedneho roka odo dna, ked sa krajsky inspektorat dozvedel
o poruseni povinnosti, najneskor vsak do troch rokov odo dna, ked
doslo k poruseniu povinnosti.

        (6) Pokutu podla odseku 3 mozno ulozit do jedneho roka
odo dna, ked sa mala povinnost ulozena v rozhodnuti podla odseku
3 splnit.

          (7) Pokuta je splatna do 30 dni odo dna nadobudnutia
pravoplatnosti rozhodnutia, ktorym bola pokuta ulozena, ak
v tomto rozhodnuti nie je urcena dlhsia lehota jej splatnosti.

               (8) Pokuty podla odsekov 1 az 3 su prijmom
statneho rozpoctu.

        (9) Ulozenim pokuty nie je dotknuta zodpovednost za skodu
podla vseobecnych predpisov o nahrade skody.)

                            - 36

                   Vztah k spravnemu poriadku

Vseobecny predpis o spravnom konani) sa vztahuje na rozhodovanie
podla - 10 odseku 2, - 12 odseku 2 pism. b) a 35 tohto zakona. Na
konanie podla ostatnych ustanoveni tohto zakona sa vseobecny
predpis o spravnom konani, s vynimkou ustanoveni o miestnej
prislusnosti, nevztahuje.

                            - 37

                      Prechodne ustanovenia

             (1) Velkospotrebitelia energie, ktori vykonavaju
svoju cinnost ku dnu ucinnosti tohto zakona su povinni

a) ustanovit energetickeho manazera - 9 ods. 1 pism. b) do 30.
juna 1998,

b) vypracovat a predlozit krajskemu inspektoratu program
hospodarneho vyuzivania energie do 30. septembra 1998,

c) zabezpecit prvy energeticky audit svojej prevadzky - 12 ods.
2 do 31. decembra 1999.

                (2) Vyrobcovia, dovozcovia a ine fyzicke osoby
a pravnicke osoby opravnene na podnikanie, ktore uvadzaju na trh
na uzemi statu vybrane domace spotrebice, su povinni zabezpecit
splnenie poziadaviek podla - 16 odsekov 1 az 3 a 7 najneskor do
31. decembra 1998.

                            - 38

                            Ucinnost

Tento zakon nadobuda ucinnost 1. januara 1998.


Dovodova sprava
- k navrhu zakona o hospodareni s energiou


LEGISLATIVA - zivotne prostredie


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa