Alternatívny návrh

Materiál sa predkladá: Materiál obsahuje:

ako iniciatívny 1. Predkladaciu správu

Materiál predkladajú:

Mimovládne organizácie združené v iniciatíve ENERGIA 2000

Bratislava, august 1999

Predkladacia správa

Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR vypracovalo v júni 1999 Návrh Energetickej politiky SR. V zmysle zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie má byť tento koncepčný dokument posúdený verejnosťou do 9. septembra 1999.

Mimovládne organizácie, spolupracujúce v oblasti energetiky v združení ENERGIA 2000 za aktívnej účasti nezávislých odborníkov posúdili predložený návrh z hľadiska princípov trvalej udržateľnosti, najmä dodržania rozhodujúcich ekonomických a environmentálnych kritérií. Na základe toho vyjadrili nespokojnosť so systémovým spracovaním návrhu a s jeho obsahom v nasledujúcich zásadných pripomienkach:

• Materiál pre nesystematické, nepresné a neprehľadné spracovanie neplní funkciu Energetickej politiky SR.
• Dodržanie ekonomických kritérií v energetike sa viaže len na zdôvodnenie potreby zvyšovania cien energií, čo pôsobí proti záujmom občanov a nepodporuje oživenie slovenskej ekonomiky.
• Dodržanie environmentálnych kritérií sa zužuje len na neuspokojivé riešenie problematiky znižovania produkcie CO₂ a niektorých ďalších látok znečisťujúcich ovzdušie. Nerieši sa celková environmentálna neprijateľnosť prevádzky jadrových zariadení a iných megazdrojov energie.

Návrh mimovládnych organizácií premieta dodržanie ekonomických a environmentálnych kritérií trvalej udržateľnosti do všetkých odvetví energetiky. Formálne sa člení na časti:

Časť podkladov pre spracovanie Charakteristiky súčasného stavu v energetike SR bola prevzatá z pôvodného návrhu Ministerstva hospodárstva SR.

Mimovládne organizácie a nezávislí odborníci, podieľajúci sa na spracovaní návrhu Novej energetickej politiky SR očakávajú, že predložený alternatívny návrh prijmú vláda SR a

NR SR ako dokument vyjadrujúci jednoznačnú zmenu orientácie energetiky Slovenska smerom k trvalo udržateľnému rozvoju.

Bratislava, 5. 8. 1999

A. VŠEOBECNÝ STAV V ENERGETIKE

Energetická politika SR v súčasnosti predstavuje zmes:

• pretrvávajúcich princípov centrálneho riadenia energetiky v podmienkach plánovaného hospodárstva, charakterizovaného štátnymi monopolmi, štátom regulovanými cenami energií a snahou o maximalizáciu sebestačnosti vo výrobe energií, ktorá je nadradená dodržiavaniu ekonomických a environmentálnych kritérií trvalej udržateľnosti,
• nedokonalej, formálnej transformácie energetiky zmenou niektorých štátnych podnikov na akciové spoločnosti so 100 % účasťou štátu.

Vecné zameranie energetickej politiky sa riadi Energetickou koncepciou pre SR ako otvoreným dokumentom. Jej dvojročná aktualizácia nezabezpečuje stabilitu dlhodobého pokrývania energetických potrieb hospodárstva SR v smere trvalej udržateľnosti.

Súčasná organizačná štruktúra energetiky vyplýva z platnosti legislatívy z obdobia spred 30-40 rokov. Deformované ekonomické prostredie kládlo dôraz na maximálnu samostatnosť zásobovania štátu, bez zodpovedajúcej pozornosti voči celkovej efektívnosti nakladania s energiou a životnému prostrediu. Neukončila sa transformácia energetiky, nedodržiavala sa rovnováha medzi investičnou a cenovou politikou. Napriek liberalizácii vstupov do energetiky sa z politických dôvodov udržiavali deformované ceny výstupov. Tieto tendencie, ale aj ďalšie dôvody (pokles spotreby u veľkoodberateľov, zhoršovanie štruktúry odberateľov, povinná ekologizácia energetických zdrojov, nárast pohľadávok u odberateľov ap.), ale najmä nehospodárnosť v štátnych podnikoch a v akciových spoločnostiach so 100 % účasťou štátu v posledných rokoch vyústili do zadĺženia a insolventnosti subjektov energetiky, čo neumožňuje riešiť problémy týchto subjektov bez podpory štátu.

Posledný dokument koncepčného významu, Aktualizovaná energetická koncepcia pre SR do roku 2005, bol prijatý dňa 30. 9. 1997 uznesením vlády SR č. 684/97. V medziobdobí bola prijatá základná energetická legislatíva - zákon NR SR č. 70/1998 Z.z. o energetike a zákon NR SR č. 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie.

Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je Slovensko chudobné na primárne palivovo-energetické zdroje, naviac dovoz je len málo diverzifikovaný. Jediným významnejším domácim zdrojom je nekvalitné hnedé uhlie, ktorého ťažba v roku 1998 však pokrývala 73 % spotreby v SR. Ťažba zemného plynu pokrývala 3,8 % spotreby a ťažba ropy 1,1 % spotreby.

Z hľadiska spotreby energie dominuje priemysel. Príznačná je relatívne nízka spotreba u obyvateľstva. Súčasný stav v oblasti energetickej náročnosti charakterizujú údaje v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Energetická náročnosť v SR

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1996	1997	1998
HDP v s.c. 95 (mld. Sk)	460,8	483,4	516,8	550,8	586,8	612,7
primárne energetické zdroje (PJ)	733	718	742	754	739	693
konečná spotreba energie (PJ)	549	537	542	552	547	.
energ. náročnosť - PEZ/HDP 95 (PJ/mld. Sk)	1,59	1,49	1,43	1,37	1,26	1,13

Z údajov vyplýva, že celková energetická náročnosť SR sa v posledných rokoch stabilizovala. Napriek tomu je pri reálnom prepočte na paritu kúpnej sily takmer 3-krát vyššia, než je priemer krajín EÚ. Nedostatočné znižovanie energetickej náročnosti a neefektívne využívanie energie sú trvalo vážnym problémom ekonomiky SR.

Tabuľka 2 Podiel sektorov na tvorbe HDP (%)

Sektor	1993	1994	1995	1996	1997	1998
priemysel	29,2	28,7	28,6	26,3	28,2	26,7
v tom: ťažba nerastných surovín	.		1	1	0,9	0,9
priemyselná výroba	24,6	24,3	23,3	21,3	23,6	23,2
výroba a rozvod elektriny, plynu a vody	.	.	4,3	4	3,6	2,5
pôdohospodárstvo	6,6	6,6	5,6	5,2	4,8	4,4
stavebníctvo	6,7	4,6	4,6	4,7	5,3	4,9
trhové služby	41,0	43,3	41,0	41,4	43,4	46,4
v tom: doprava a spoje	11,2	8,7	8,4	8,3	8,1	.
obchod a služby	.	.	27,5	30	30	.
netrhové služby	16,5	16,8	20,1	18,3	18,3	12,6
ostatné						5,0

V súčasnosti v SR nie sú vytvorené v dostatočnej miere účinné fiškálne, ekonomické a legislatívne nástroje na ovplyvňovanie efektívnosti spotreby energie a znižovania energetickej náročnosti ekonomiky. K tomu, že na presadzovanie energetickej efektívnosti nie sú vytvorené podmienky, prispel aj nedostatočný transfer najlepších dostupných environmentálne prijateľných technológií.

Situácia v spotrebe energie vo vybraných sektoroch národného hospodárstva

Priemyselný sektor je v rozhodujúcich prípadoch poznačený poklesom výrobných činností všetkých priemyselných odvetví, vrátane potravinárskeho priemyslu a priemyslu stavebných hmôt, čo sa prejavilo aj znížením spotreby energie. Toto zníženie však nie je výsledkom zvýšenej energetickej efektívnosti a priemyselná výroba ostáva stále vysoko energeticky a surovinovo náročná.

V sektore dopravy je v prípade vozidiel individuálneho motorizmu možné pozorovať zníženie mernej spotreby v rozsahu 3–10 %. Zníženie mernej spotreby oproti roku 1995 v oblasti plynných médií (LPG) predstavuje cca 26 %. Pokles mernej spotreby paliva ťažkých nákladných automobilov (nad 16 t) dosahuje cca 28 %. Naproti tomu spotreba paliva ľahkými úžitkovými vozidlami (do 3,5 t) sa zvýšila cca o 5 %. Mernú spotrebu v prípade autobusov možno považovať za stabilizovanú. Malé motocykle dosahujú zníženie mernej spotreby o 5 %, ale naopak ťažké motocykle nárast o 15 %. Železničná doprava vykazuje nárast mernej spotreby cca o 10 %. Letecká nákladná doprava v preprave tovaru zaznamenáva pokles o

32 %, osobná doprava nárast o 34 %. Merná spotreba sa pohybuje v rozsahu 1 700–2 100 kJ/tkm, resp. oskm. Preprava tovaru vodnou nákladnou dopravou vykazuje v porovnaní s rokom 1995 stúpajúci trend, dosahujúci cca 4 %, osobná doprava zaznamenáva pokles až o

29 %. Merné spotreby dosahujú hodnoty 100–300 kJ/oskm, resp. tkm.

Sektor stavebníctva: K zvýšeniu úrovne využitia energie v stavebných organizáciách prispel nákup energeticky efektívnych stavebných strojov a mechanizmov. V súčasnosti je odvetvie značne podkapitalizované, s výrazným obmedzením stavebnej prvovýroby.

Sektor pôdohospodárstva: Energetická náročnosť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa oproti rokom 1989-1990 znížila a je porovnateľná s inými európskymi krajinami. Využitie alternatívnych energetických zdrojov, najmä biomasy na energetické účely sa v energetickej bilancii a energetickej efektívnosti neprejavuje, pretože v existujúcich ekonomických podmienkach nie je konkurencieschopné klasickým palivám.

Sektor služieb: Spotreba tepla v objektoch nebytovej sféry, administratívnych budovách a v budovách ostatných služieb sa doteraz nehodnotila a nehodnotí sa ani podľa zákona NR SR č. 70/1998 Z.z. o energetike.

Bytový sektor: Ako dokumentuje vývoj cien tepla z 21 Sk/GJ v roku 1989 na 290 Sk/GJ od

1. 7. 1999, táto oblasť predstavuje jeden z najkomplikovanejších problémových okruhov. Súčasne však v sebe nesie aj potenciál pre zvýšenie ekonomickej efektívnosti využitia primárnych energetických zdrojov, ako i pre uplatnenie možností kombinovanej výroby elektriny a tepla. Systematickým hodnotením úrovne hospodárenia s teplom u sústav tepelných zariadení, z ktorých sa dodáva teplo do objektov, a hospodárnosti využitia tepla v objektoch sa postupne darí zvyšovať mieru efektívnosti využitia tepla v tomto sektore.

Environmentálne súvislosti energetiky

Problematika dodržiavania environmentálnych kritérií sa v energetike zužuje len na zníženie tvorby CO₂ a základných znečisťujúcich látok, bez riešenia problematiky dôsledkov prevádzky jadrových elektrární a ďalších environmentálne neprijateľných energetických zdrojov (napr. veľké vodné elektrárne, zdroje využívajúce ťažké vykurovacie oleje ap.).

Tabuľka 3 Vývoj tvorby CO₂

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1996		1997		1998
PEZ - primárne energ. zdroje (PJ)	733	718	742	754		739		693
KS - konečná spotreba (PJ)	549	537	542	552		547		.
KS/PEZ (%)	75	75	73	73		74		.
spotreba elektriny (TWh)	24,5	25,2	27,3	28,9		28,6		28,3
dovoz elektriny (TWh)	4	2,4	3,9	5,9		6,8		5,3
dovoz/spotreba elektriny (%)	16	10	14	20		24		19
elektrina/KS (%)	16	17	18	19		19		.
podiel fosílnych palív z PEZ (%)	80	78	81	79		79		79
podiel ZP z fosílnych palív (%)	35	35	37	39		40		45
CO2 (mil. t)	43,1	40,7	42,2	42,1		40,6		37,1
CO2 na energiu (kg/GJ PEZ)	58,8	56,7	56,9	55,8		55,0		53,5
merné emisie (kg CO2/ tis. Sk)	93,6	84,3	81,7	76,4		69,2			60,6
SO2 (tis. t)	323,0	235,7	236,4	224,2		199,2			.
Nox ( tis. t)	183,2	173,0	181,0	130,1		123,1			.
CO (tis. t)	408,4	411,6	400,8	346,5	345,9		.
TZL (tis. t)	143,3	87,3	89,0	67,0	60,3		.

Väčšina opatrení na zníženie tvorby CO₂ mala pozitívny účinok aj na znižovanie emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). Ide najmä o zvýšenie podielu plynu a nefosílnych primárnych energetických zdrojov na celkovej energetickej bilancii. Tlak na realizáciu týchto opatrení je výsledkom pôsobenia legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia, tj. emisných limitov, poplatkov za emisie základných znečisťujúcich látok, ako aj emisných kvót. Nevyužili sa všetky možnosti efektívneho uplatnenia nových technológií, ktoré umožňuje plynofikácia. Z analýzy vývoja tvorby CO₂ zo spaľovania vyplývajú údaje v tabuľke 3.

Plynofikácia energetických zdrojov má doteraz najväčší vplyv na zastavenie rastu tvorby CO₂. Úroveň tvorby CO₂ do roku 1997 sa pohybovala v rozmedzí 40-43 mil. t, čo reprezentuje cca 80-84 % z predpokladanej úrovne (MŽP SR) pre splnenie Kjótskeho protokolu. Tvorba emisií SO₂, NO_x a ďalších ZZL, ktoré sú predmetom medzinárodných dohovorov, mala v období rokov 1993-1997 klesajúcu tendenciu. Napriek tomu súčasná úroveň nestačí na splnenie záväzku SR pre SO₂ a NO_x, ktorý vyplýva z pripravovaného Protokolu o acidifikácii, eutrofikácii…. Zákonom NR SR č. 398/1998 Z.z. sa posunula záväznosť dosiahnutia emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania z roku 1999 na obdobie po roku 2006.

Úsporné opatrenia a obnoviteľné zdroje energie (OZE) domáceho pôvodu, ktoré už mohli postupne obmedziť spotrebu fosílnych palív a znížiť celkovú záťaž životného prostredia, sa nevyužívajú. Štátne programy úspor boli neúčinné a program úspor DSM, vypracovaný pre SR kanadskou firmou Power Smart, sa nerealizoval. Všetky dostupné obnoviteľné zdroje energie sa využívajú v minimálnej miere. Celková výroba energie z OZE v roku 1997 predstavovala 24 660 TJ, z toho výrobu 3 805 GWh elektrickej energie (55,55 %) zabezpečovali vodné elektrárne (VE + MVE). Vodné elektrárne mali 56 % podiel na celkovej výrobe energie z OZE, podiel biomasy a bioplynu bol 39 % a podiel geotermálnej energie bol 5 %. Podiel slnečnej a veternej energie je v rámci celkovej výroby nulový. Využitie slnečnej energie je nízke a veterná energia sa prakticky doteraz nevyužíva vôbec. Z údajov vyplýva, že OZE v roku 1997 pokrývali len cca 3,33 % zo 739 PJ celkovej spotreby PEZ.

Environmentálne prijateľné zdroje so združenou výrobou elektriny a tepla a kogenerátorové jednotky (KGJ) môžu byť prínosom v oblasti bytovo-komunálnej sféry aj v priemysle v dôsledku efektívneho zhodnotenia paliva pri výrobe elektriny. Ich súčasné využitie je však nedostatočné.

V roku 1998 bolo v SR v prevádzke viac ako 30 KGJ s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 16,9 MW, ktoré vyrobili cca 59 150 MWh, čo predstavuje 0,24 % z celkovej ročnej spotreby elektriny 28,3 TWh. Pre vlastnú spotrebu sa z týchto zdrojov využíva cca 70 % vyrobenej elektriny, zvyšok sa dodáva do verejnej siete.

Podporu kogenerácie legislatívne čiastočne upravuje zákon NR SR č. 70/1998 Z.z. o energetike, podľa ktorého:

• environmentálne odôvodnené a umožňujú to technické a ekonomické podmienky (§18), výkupca elektriny je povinný vykupovať všetku elektrinu zo zdrojov, ak tie sú táto formulácia však zvýhodňuje výkupcu a znevýhodňuje výrobcu elektriny,
• dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby elektriny a tepla na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok s priamymi odberateľmi tepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa, alebo nezníži energetická účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave.

Podľa zákona FZ č. 286/1992 Zb. o dani z príjmu sú od dane z príjmu oslobodené v kalendárnom roku výstavby a v nasledujúcich 5 rokoch príjmy právnických a fyzických osôb z prevádzky obnoviteľných zdrojov energie a zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

Výskum a vývoj vo výskumných inštitúciách a na vysokých školách okrem problematiky rozvoja jadrovej energetiky (rast činnosti VÚJE, s.r.o. Trnava) nenapomáhajú riešiť zložité podmienky súčasného vývoja v energetike. Charakterizuje ho predovšetkým príprava slovenskej energetiky na vstup na trh EÚ, teda o.i. vysoké nároky na investície v oblasti ekologizácie výrobno-technickej základne, ako aj obnovy a rozvoja prenosových a distribučných sietí, ktoré vyžadujú nové koncepčné prístupy a riešenia na vysokej technickej úrovni. S výnimkou rozvojových programov SE, a.s. sa na riešenie týchto problémov nevyužili ani všetky dostupné prostriedky z fondov EÚ.

Medzinárodné dohovory sa týkajú najmä elektroenergetiky a napĺňajú sa len tým, že slovenská elektrizačná sústava je napojená na západoeurópsky systém UCTE od roku 1995 a má prepojenú elektrizačnú sústavu so všetkými susednými štátmi s výnimkou Rakúska. SR ratifikovala Dohovor energetickej charty aj jej Protokol o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch. Obsah týchto dokumentov sa v praxi neuplatňuje.

B. STAV V JEDNOTLIVÝCH ODVETVIACH ENERGETIKY SR

Doterajší vývoj dodávok energie charakterizujú údaje v tabuľke 4.

Tabuľka 4 Dodávky energie v SR (PJ)

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1996	1997
PEZ – primárne energetické zdroje spolu	733	718	742	754	739
v tom: dovoz (bez jadra)	599	589	613	661	647
z PEZ: - tuhé palivá	264	235	229	227	216
- kvapalné	123	134	144	143	139
- plynné	208	198	221	233	236
- elektrina	18	18	24	29	30
- teplo	120	132	125	123	118
konečná spotreba energie	549	537	542	552	547
v tom: priemysel	268	255	272	252	257
doprava	40	49	55	50	50
poľnohospodárstvo	26	17	17	16	17
obchod, služby	86	100	71	93	82
domácnosti	93	8	90	102	101
neenergetická spotreba	36	35	37	40	16
z konečnej spotreby: - tuhé palivo	148	132	117	117	107
- kvapalné palivo	103	121	122	103	104
- plynné palivo	200	186	196	214	225
- teplo	25	24	28	34	29
- elektrická energia	73	74	78	85	82

1. Elektrická energia

Celková spotreba elektrickej energie vzrastala do roku 1996 na hodnotu 28,9 TWh, od roku 1997 zaznamenáva mierny pokles a v roku 1998 dosiahla hodnotu necelých 28,3 TWh. Domáca výroba elektrickej energie v roku 1998 pokryla 92 % celkovej spotreby, zvyšných 8 % sa realizovalo dovozom. V kategórii maloodber-obyvateľstvo, ako aj maloodber-podnikatelia pretrváva mierny nárast, príp. stagnácia spotreby. U veľkoodberu však badať pokles, keď v roku 1998 sa spotreba v tejto kategórii vrátila na úroveň roku 1995. Doterajší vývoj spotreby elektrickej energie dokumentujú údaje v tabuľke 5.

Tabuľka 5 Spotreba elektrickej energie (TWh)

Kategória jedn.	1993	1994	1995	1996	1997	1998
celková spotreba TWh	24,5	25,2	27,3	28,9	28,6	28,3
v tom: veľkoodber TWh	12,0	12,2	13,4	14,3	13,9	13,4
maloodber - podnikatelia TWh	2,0	2,0	2,1	2,2	2,3	2,3
maloodber - obyvateľstvo TWh	4,1	4,5	5,0	5,5	5,6	5,7

Vývoj spotreby elektrickej energie odráža situáciu vo vývoji národného hospodárstva. Na celkovej spotrebe za posledné dva roky sa okrem miernejších zím prejavila aj stagnácia priemyselných odvetví a poľnohospodárstva. Vývoj spotreby, výroby a salda import/export dokumentuje tabuľka 6.

Tabuľka 6 Vývoj spotreby elektrickej energie v SR

Rok	Spotreba (GWh)			Straty (GWh)	Ročné maximum (MW)	Výroba (GWh)	Saldo import/export(GWh)
	netto	celková	vlastná
1993	20 959	24 529	1 703	1 980	3 677	23 418	1 111
1994	21 462	25 178	1 736	2 115	3 778	24 740	438
1995	23 023	27 324	2 186	2 025	4 218	25 905	1 419
1996	24 773	28 882	2 084	2 085	4 368	25 290	3 592
1997	24 528	28 629	2 016	2 005	4 335	24 547	4 082
1998	24 107	28 268	2 156	1 867	4 332	26 017	2 251

(netto spotreba = celková spotreba - vlastná spotreba elektrární - straty v sieťach)

Výrobu elektrickej energie v SR v roku 1998 zabezpečovali v rozsahu 44 % jadrové zdroje, ďalšiu podstatnú časť produkujú elektrárne na tuhé palivo (viac ako 38 % v roku 1998), čo súvisí s potrebou riešiť environmentálne problémy. Zvyšných necelých 18 % vyrobili vodné elektrárne. Základ elektroenergetiky SR tvoria 4 rozhodujúce spoločnosti: SE, a.s. ZSE, š.p., SSE, š.p. a VSE, š.p. Dominantným výrobcom elektriny je SE, a.s., pokrýva cca 80 % tuzemskej spotreby. Spoločnosť vlastní a prevádzkuje cca 86 % inštalovaného výkonu domácich zdrojov aj prenosovú sústavu. Tri regionálne energetické podniky zásobujú elektrinou celé územie SR (s výnimkou 5 priamych odberateľov SE,a.s.) a dva z nich (ZSE, SSE) tiež zabezpečujú dodávky tepla pre bytovo-komunálny sektor a priemysel.

Investičná činnosť v elektroenergetike v posledných rokoch:

• V roku 1998 sa uviedol do prevádzky moderný zdroj PPC Bratislava s výkonom 218 MW.
• Realizovala sa dostavba VD Žilina, ktoré sa v roku 1998 uviedlo do prevádzky.
• V súlade s legislatívou na ochranu životného prostredia sa pokračuje v ekologizácii tepelných zdrojov. Ukončilo sa odsírenie dvoch blokov v Elektrárni Nováky, v Elektrárni Vojany pokračuje plánovaná rekonštrukcia. Realizuje sa odsírenie a denitrifikácia 1. a 2. bloku EVO I., pokračujú práce na 5. a 6. bloku (fluidné spaľovanie).
• Dobudovalo sa prenosové vedenie 400 kV do Poľskej republiky (Lemešany - Krosno).
• V roku 1999 sa uvedie do prevádzky aj 2. blok EMO, pričom 1. blok bol uvedený do prevádzky v roku 1998.
• Realizácia investícií do zvýšenia bezpečnosti JE Bohunice je pokusom umožniť jej prevádzkovanie aj po roku 2000 (do roku 2012-2015).
• Pri výstavbe nových zdrojov prevládala nehospodárnosť investičných zámerov. Absentovala prehľadná analýza návratnosti, o čom svedčia aj zlé hospodárske výsledky. Príprava týchto investícií sa realizovala bez uplatnenia systémových ekonomických a ekologických kritérií.

Tabuľka 7 Inštalovaný výkon v energetických zdrojoch SR - stav k 31.12. 1998 (MW)

Inštalovaný výkon	SR spolu	SE	ZSE	SSE	VSE	ZE, MVE	Nezávislí
JE	2 200	2 200	.	.	.	.
TE	2 385	1 963	63	140	.	.	218
VE	2 472	2 393	2	5	.	.	72
v tom: PVE	1 015	1 015	.	.	.	.	.
ZE, MVE	789*	232*	239*	153*	166*	.	.
S p o l u	7 846	6 557	65	145	.	789	290

* ZE a MVE na území rozvodných energetických podnikov (REP), ale nie v ich majetku

V súčasnosti sú zrejmé zámery SE, a.s. zamerať sa v budúcich rokoch na dokončenie rozostavaných investícií a zabezpečenie obnovy a prevádzky dožívajúcich zariadení. Medzi ne patrí realizácia opatrení postupného zvyšovania bezpečnosti a spoľahlivosti JE V-1, príprava obnovy tepelných zdrojov ENO, EVO a TEKO (postupná rekonštrukcia - ekologizácia blokov 5 a 6 EVO 1, odsírenie blokov 1 a 2 EVO 1, denitrifikácia EVO 2, TEKO 2, obnova TEKO 1, ENO A), výstavba paroplynových zariadení, riešenie otázok sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, rekonštrukcia existujúcich vedení prenosovej sústavy a dobudovanie nových medzištátnych prepojení (napr. s Rakúskom).

Jadrová energetika

Účelové uprednostňovanie jadrovej energetiky jej umožnilo zaujať osobitné postavenie pri výrobe a krytí spotreby elektrickej energie (aj v oblasti zásobovania teplom) v SR. Výroba elektriny v piatich prevádzkovaných blokoch JE v J. Bohuniciach a v Mochovciach pokrývala v roku 1998 takmer 40 % celkovej spotreby SR.

Vláda SR prijala v apríli 1999 uznesenie č. 302/99, ktorým súhlasila na základe zvýšenia bezpečnosti v rámci postupnej rekonštrukcie s ďalšou prevádzkou JE V1 J. Bohunice - za predpokladu povolenia prevádzky Úradom jadrového dozoru SR. Vláda tiež uložila predsedovi ÚJD SR po skončení postupnej rekonštrukcie JE V-1 v roku 2000 vyhodnotiť v spolupráci s MAAE dosiahnutie bezpečnostných cieľov a súhlas s ďalšou prevádzkou blokov podmieniť akceptovateľnosťou doteraz spornej úrovne jadrovej bezpečnosti. Termín odstavenia JE V-1 z prevádzky z hľadiska bezpečnostných podmienok uplatňovaných v rámci vstupu SR do EÚ nie je doriešený. Doterajšie náklady na rekonštrukciu predstavujú objem 4,55 mld. Sk, celkové náklady (po schválenom rozšírení rozsahu prác) sú rozpočtované na 8,4 mld. Sk.

Pre JE V-2 J.Bohunice je na roky 2000-2008 spracovaný program jej modernizácie a ďalšieho zvyšovania jadrovej bezpečnosti a predĺženia projektovanej doby prevádzky. Rozpočtované náklady predstavujú objem takmer 8 mld. Sk.

V JE Mochovce je 1. blok v prevádzke. Do konca t.r. sa má do prevádzky uviesť 2. blok. Do konca roku 1998 sa na 1. a 2. bloku preinvestovalo 34,25 mld. Sk, podľa pôvodných rozpočtových nákladov ostáva preinvestovať 4,39 mld. Sk. Celkové investičné náklady vrátane splácania úverov však presahujú 50 mld. Sk.

Prípadná dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce je z hľadiska súčasných možností SE, a.s., ale aj z hľadiska bilancie zdrojov a potrieb nereálna. Predpokladané investičné náklady (vrátane úrokov počas výstavby) sa odhadujú na 51 mld. Sk, čo SE, a.s. nedokážu finančne zvládnuť. Dostavba EMO 3-4 by spôsobila definitívny bankrot SE, a.s., ktorý by nedokázal kompenzovať ani štátny rozpočet.

V JE A-1 J. Bohunice sa v súčasnej dobe realizujú najmä tieto aktivity: odvoz vyhoreného jadrového paliva, spracovanie a úprava pevných a kvapalných rádioaktívnych odpadov, kalov a sorbentov z prevádzky JE A-1 do formy, vhodnej pre konečné uloženie, uloženie upravených rádioaktívnych odpadov na úložisko v Mochovciach, ako aj odstránenie časti kontaminácie z povrchov technologických zariadení a stavebných častí, čím by sa mal znížiť vplyv rádioaktívnych látok na životné prostredie. Náklady na vyraďovanie a likvidáciu JE A-1 predstavujú do ukončenia I. etapy prác v roku 2007 objem takmer 7 mld. Sk a sú hradené z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie JEZ a RaO. Tento objem nepostačuje ani len na uvedenie JE A-1 do radiačne bezpečného stavu.

Koncepcia zadnej časti palivového cyklu jadrovej energetiky (odstavenie a likvidácia jadrových elektrární, uloženie RaO) sa v súčasnosti posudzuje v troch alternatívach: zriadenie trvalého úložiska vyhoreného jadrového paliva na území SR, odvoz vyhoreného jadrového paliva do trvalého úložiska v zahraničí, alebo odvoz vyhoreného jadrového paliva na prepracovanie do zahraničia a následný návrat späť do SR a uloženie do trvalého úložiska.

Z ekonomického hľadiska vychádza najlacnejšia prvá alternatíva, t.j. tzv. ”otvorený palivový cyklus”, so 40-50-ročným skladovaním v bazéne a nasledujúcim trvalým uložením vyhoreného jadrového paliva do hlbinného úložiska na území SR bez prepracovania. Podľa SE, a.s. náklady pre všetkých 6 blokov jadrových elektrární predstavujú cca 68 mld. Sk. Druhá i tretia možnosť vyžadujú omnoho vyššie náklady v porovnaní s prvou alternatívou (124, resp. 240 mld. Sk).

Prípravné a vývojové práce hlbinného úložiska v SR začali v roku 1996. Práce sú financované z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Objem prostriedkov v likvidačnom fonde je však veľmi nízky a hospodárenie s nimi netransparentné. Už dnes je zrejmé, že fond nie je schopný pokryť všetky náklady spojené s likvidáciou JEZ a s nakladaním s RaO.

Na ukladanie upravených nízko a stredne aktívnych odpadov z prevádzky a z vyraďovania JEZ v SR slúži Republikové úložisko RaO v Mochovciach. Po odstránení závad na pôvodnom projekte s takmer 100 % zvýšením investičných nákladov sa má začať v blízkej budúcnosti skúšobná prevádzka.

2. Zemný plyn

Zemný plyn je zo všetkých fosílnych palív relatívne najprijateľnejší pre životné prostredie, pretože neprodukuje oxidy síry, pevné častice a emituje omnoho menej NO_x a CO₂ ako iné fosílne palivá. Od roku 1995 do roku 1998 celkový objem spotreby ZP narastal. Od roku 1996 do roku 1998 klesá spotreba vo veľkoodbere (o 3,7 %), zvyšuje sa odber v terciárnej sfére a maloodbere (o 14 %) a obyvateľstvo spotrebováva viac až o 20 % oproti roku 1995. Bilancia spotreby zemného plynu v jednotlivých kategóriách odberateľov je v tabuľke 8.

Tabuľka 8 Spotreba zemného plynu (mil. m³)

Odberateľ	1993	1994	1995	1996	1997	1998
veľkoodber	4 679,4	4 521,8	4 761,6	4 808,7	4 785,6	4 679,3
maloodber a terciárna sféra	241,7	249,6	273,9	311,3	349,3	355,0
domácnosti	964,7	1 119,5	1 245,1	1 487,9	643,6	1 800,1
vlastná spotreba a straty	277,1	147,1	185,9	214,1	151,0	198,1
spotreba celkom	6 162,9	6 038,0	6 466,5	6 822,0	6 929,4	7 032,6
spotreba celkom (PJ)	205,9	201,7	216,1	227,9	231,5	235,0

Spotreba zemného plynu v roku 1997 predstavovala cca 32 % z celkového objemu spotreby prvotných energetických zdrojov v SR (739 PJ). Za posledné obdobie sa tento podiel každoročne zvyšuje, v roku 1995 tvoril 29,7 %. K 31. 12. 1998 je na Slovensku 57 % plynofikovanosť obcí (1 639 z 2 867 obcí), keď ročne pribúda až 250 obcí (220 v roku 1998). Prístup k zemnému plynu má tak až 86,5 % obyvateľstva Slovenska.

Tabuľka 9 Doterajší vývoj vybraných ukazovateľov plynárenstva (mld. m³)

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1996	1997	1998
odber ZP z RF z tranzitnej sústavy	74,1	74,5	79,0	81,4	77,6	84,1
v tom: pre zahraničie	72,1	71,5	75,7	77,5	73,8	80,5
dodávky pre SR	2,0	3,0	3,3	3,9	3,8	3,6
ťažba ZP	264	288	349	317	289	260
nákup ZP	5,9	6,1	6,3	7,0	7,0	6,9
spotreba	5,8	5,8	6,3	6,6	6,778	6,702
kapacita podzemných zásobníkov	1,7	1,7	1,9	2,0	2,0	2,1
výroba propán-butánu (tis. t)	1,2	1,2	1,2	1,26	1,0	0,558

Monopolným prepravcom a distribútorom zemného plynu je Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (SPP, š.p.). Zodpovedá za nákup a predaj zemného plynu, tranzit cez územie SR, vysokotlakový domáci prenos a veľkoobchodnú i maloobchodnú distribúciu zemného plynu. Je vlastníkom vysokotlakového potrubného systému a miestnej rozvodnej siete. Nie je vlastníkom strategických podzemných zásobníkov zemného plynu. Pri ich využívaní SPP spolupracuje s Naftou Gbely, a.s., ktorá ako jediná spoločnosť na Slovensku tiež ťaží a produkuje ropu, gazolín a zemný plyn.

V oblasti tranzitu SPP, š.p. v súčasnosti rozširuje kapacitu tranzitného plynovodu stavbou 5. línie (340 km nového potrubia) tak, aby sa v roku 2000 mohlo prepraviť 90-92 mld. m³ zemného plynu (technicky realizovateľných v rámci existujúcej infraštruktúry dodávok na Ukrajine). Súčasne sa modernizujú existujúce kompresorové stanice.

3. Uhlie

Celková spotreba uhlia v roku 1998 v množstve 9 736 tis. ton (216 PJ) a jeho podiel na celkovej spotrebe PEZ cca 29 % ukazujú, že uhlie patrí k základným palivovým zdrojom. Čierne uhlie (ČU) sa v celom objeme zabezpečuje dovozom z krajín Strednej a Východnej Európy. Hnedé uhlie (HU) je najdôležitejší domáci palivovo-energetický zdroj a znižuje dovozovú závislosť. Znamená istotu v zásobovaní a môže hrať dôležitú úlohu v krízových a nepredvídaných situáciách. Okrem toho sa v príslušných regiónoch významne podieľa na zamestnanosti. Doterajší vývoj v spotrebe uhlia charakterizuje tabuľka 10.

Tabuľka 10 Spotreba uhlia (tis. t)

Uhlie	1993	1994	1995	1996	1997	1998
ťažba HU	3547	3634	3759	3840	3915	3966
dovoz HU	5558	3656	3409	3392	2196	1418
spotreba HU	9105	7290	7182	7230	6107	5376
výroba triedených druhov HU	943	554	591	465	511	588
spotreba (= dovoz) ČU	5300	5157	4911	5163	4838	4360

Súčasný stav v spotrebe domáceho HU charakterizuje jej pokles, ktorý je zapríčinený najmä:

• relatívne vysokou cenou HU v porovnaní so súčasnými cenami zemného plynu,
• plošnou plynofikáciou miest a obcí pri nízkej cene plynu pre obyvateľstvo, v dôsledku čoho klesá spotreba triedených druhov HU,
• vysokým obsahom síry v palive (0,9–2 %), v dôsledku čoho podstatná časť stredných a veľkých energetických zdrojov nespĺňa predpísané emisné limity. Zákon NR SR č. 393/1998 Z.z. posúva síce možnosť prevádzky takýchto zdrojov do konca roku 2006, avšak výška poplatkov, stanovená zákonom NR SR č. 401/1998 Z.z., exponenciálne rastie tak, že prakticky od roku 2002 sa tieto zdroje stanú ekonomicky neefektívne. Ďalšie využitie domácej produkcie HU bude možné len v zariadeniach s odsírením spalín alebo vo fluidných kotloch. V súčasnosti je takéto zariadenie vybudované len v ENO s ročnou spotrebou HU cca 1,7 mil. ton.

Nedoriešenie tohto problému si vyžiada zníženie ťažby zo súčasných 3,9 mil. ton na asi 1,7 mil ton. To sa následne prejaví v poklese zamestnanosti v HBP, a.s. Prievidza z 5 730 na cca 2 600 osôb a v BZ, a.s. Holíč o 380 osôb, s dopadom na štátny rozpočet vo výške 1,5 mld. Sk za rok (jeden pracovník predstavuje priame a nepriame zaťaženie štátneho rozpočtu vo výške 17 265 Sk za mesiac).

Hnedé uhlie sa ťaží v troch lokalitách samostatných akciových spoločností: Hornonitrianske bane Prievidza (HBP, a.s.), Baňa Dolina Veľký Krtíš (BD, a.s) a Baňa Záhorie Holíč (BZ, a.s.).

Tabuľka 11 Stav zásob uhlia k 1. 1. 1999 (tis. t)

Spoločnosť	Geologické zásoby	Nebilančné zásoby		Využiteľné zásoby			Vyťažené zásoby
				voľné	viazané	spolu
HBP, a.s.	283 116		45 630	144 782	92 703	237 486	68 423
v tom: BC, o.z.	57 443		19 718	37 723	0	37 725	15 818
BH, o.z.	67 547		7 304	51 741	8 502	60 243	9 331
BN, o.z.	158 126		18 608	55 318	84 201	139 518	43 274
BD, a.s.	53 045		28 282	19 230	5 123	24 443	3 000
BZ, a.s.	63 663		2 181	50 071	11 411	61 482	28 402
SR s p o l u	399 824		76 093	214 083	109 327	323 411	99 825

Ťažba uhlia na Slovensku sa po roku 1993 stabilizovala uznesením vlády č. 270/93 na úroveň 3,8–4,0 mil. ton ročne a s jej znižovaním v súvislosti s útlmom a postupným zastavením ťažby v Bani Dolina, a.s.

4. Ropa

Ropa ako surovina na výrobu pohonných hmôt, tekutých palív a dôležitých komponentov pre petrochemický priemysel má mimoriadny význam pre ekonomiku SR.

Súčasná spotreba ropy je ustálená na úrovni 5,1-5,3 mil. ton a s nábehom nového projektu EFPA sa kvôli hlbšej konverzii a vyššej výťažnosti svetlých produktov môže ešte znížiť spotreba ropy na rovnaké vyrobené množstvo týchto produktov. Doterajší vývoj dokumentuje tabuľka 12.

Tabuľka 12 Spotreba ropy (tis. t)

Ukazovateľ	1993	1994	1995	1996	1997	1998
dovoz ropy	4495	4762	5390	5342	5330	5350
ťažba ropy	69	70	76	71,3	64,5	60,0
v tom: ťažba gazolínu	10,5	13,2	20,3	18,9	15,3	14,0

Dovoz ropy zabezpečuje Slovnaft, a.s., dominantný dovozca a spracovateľ ropy z Ruskej federácie. Za prepravu ropy zodpovedá ako správca a prevádzkovateľ siete ropovodov Transpetrol, a.s.

Domácu ťažbu ropy a gazolínu zabezpečuje Nafta Gbely, a.s. ako výhradný držiteľ licencie na ťažbu ropy. Celková ťažba ropy sa stabilizovala v predchádzajúcich rokoch na cca 70 tis. ton ročne, v súčasnosti poklesla na cca 45 tis. ton (predpoklad v roku 1999) a počíta sa s ďalším poklesom ťažby na 20 tis. ton v roku 1999 (predpoklad).

5. Tepelná energia

Na výrobu tepla v priemysle a bytovo-komunálnom sektore (BKS) sa spotrebuje v súčasnosti cca 39 % primárnych energetických zdrojov. Doterajší vývoj a prognóza celkovej spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) v BKS sú uvedené v tabuľke 13.

Tabuľka 13 Spotreba tepla (PJ)

Spotrebiteľ	1990	1991	1992	1995	2000	2005	2010
priemysel	211,2	179,9	162,5	147,9	153,1	153,7	147,3
BKS	106,0	104,9	104,5	104,3	103,0	104,0	104,0
v tom: individ. vykurovanie	64,7	62,9	62,7	62,0	60,0	60,0	60,0
systém CZT	42,3	42,0	41,8	42,3	43,0	44,0	44,0
S p o l u	317,2	284,8	267,0	252,2	256,1	275,7	251,3

Centrálne zásobovanie teplom v súčasnosti predstavuje v BKS 38 % celkových dodávok energie pre zabezpečenie tepla domácnostiam. Verejná energetika z toho dodala do bytovej sféry 45 %, priemyselné podniky 17 % a blokové a domové kotolne 38 % tepla. Z celkového počtu 885 029 bytov vo viacpodlažných obytných domoch sa zo SCZT vykuruje takmer 90 %. Palivová základňa zdrojov SCZT využíva na 71,3 % zemný plyn, na 16,4 % uhlie, na 6,7 % vykurovací olej a na 5,6 % iný druh paliva.

Spotreba tepla vo forme pary, resp. horúcej vody pre zabezpečenie technologického procesu výroby v priemyselných podnikoch, ako i spotreba tepla pre vykurovanie výrobných hál, prevádzkových a administratívnych objektov je v súčasnosti na úrovni cca 150 PJ/rok. Výroba tepla sa zabezpečuje väčšinou vo vlastných centrálnych energetických zdrojoch priemyselných podnikov. V poslednom období nastal záujem aj o výstavbu menších kogenerátorových jednotiek zo strany investorov, tento záujem sa však nestretol s podporou štátnych inštitúcií.

Z celkového počtu cca 970 tis. bytov, ktoré sú vykurované individuálnym spôsobom, pripadá na individuálnu bytovú výstavbu (väčšinou rodinné domy) cca 870 tis. bytov. Ústredné vykurovanie (vrátane etážového) má 70 % bytov, 30 % bytov má lokálne kúrenie (elektrické vykurovanie, kachle na uhlie, zemný plyn, drevo).

Celkový inštalovaný výkon energetických zdrojov v teplárenských sústavách priemyselných podnikov je 8 300 MW tepelného výkonu a 750 MW elektrického výkonu. V roku 1997 sa v nich vyrobilo 2 700 GWh elektrickej energie a dodalo do SCZT viac ako 50 PJ tepla. Vysoký tepelný výkon a nízky elektrický výkon potvrdzujú neefektívne využívanie primárnych energetických zdrojov. Ostatná priemyselná spotreba sa zabezpečovala monovýrobou tepla v kotlových zariadeniach.

Stručný prehľad údajov a súčasnej situácie, uvedený v I. časti Charakteristika súčasného stavu v energetike SR, dokladujú terajší trvalo neudržateľný charakter slovenskej energetiky, špecifikovaný v časti II. Dôvody pre podstatnú zmenu Energetickej politiky SR a nastoľujú nutnosť jej podstatných zmien. Tieto zmeny sú uvedené v časti III. Návrh zásad Novej energetickej politiky SR.

II. DÔVODY PRE PODSTATNÚ ZMENU ENERGETICKEJ POLITIKY SR

Súčasná energetická politika, konzervujúca prvky centrálneho riadenia z obdobia plánovaného hospodárstva, už niekoľko rokov blokuje rozvoj hospodárstva SR v nových ekonomických podmienkach a nevyhovuje požiadavkám na vstup do európskych štruktúr, o ktorý sa Slovensko usiluje. V dôsledku nevyhovujúcej energetickej politiky sa najmä v elektroenergetike prehĺbili problémy natoľko, že spôsobujú finančný kolaps, ktorý musí riešiť štátny rozpočet na úkor životnej úrovne obyvateľstva. Zásadnú zmenu energetickej politiky, ktorá by zabezpečila dôsledné dodržiavanie ekonomických a environmentálnych kritérií v podmienkach transformácie energetiky, si však vyžadujú všetky odvetvia energetiky. Z množstva dôvodov, opodstatňujúcich túto zmenu, sú najzásadnejšie tieto:

• Vysoký stupeň centralizácie riadenia energetiky brzdí možnosť transformácie plánovaného hospodárstva na trhový systém, od ktorého sa očakáva rozvoj slovenskej ekonomiky v rámci procesu transformácie ekonomík ostatných európskych štátov. Nadmerná štátna centralizácia riadenia v energetike sa doteraz prejavuje najmä:

• v ponechávaní väčšiny energetických zariadení vo forme štátnych podnikov alebo formálne transformovaných akciových spoločností so 100 % účasťou štátu, ktoré bez trhových mechanizmov, ale aj bez dôslednej kontroly činnosti a hospodárenia zo strany štátu nezaručujú prosperitu hospodárenia,
• v štátom regulovaných cenách energií, ktoré sa neodvodzujú od opodstatnených výrobných nákladov a odôvodneného zisku, čo okrem ďalších negatívnych dôsledkov deformuje posudzovanie efektívnosti všetkých investičných rozhodnutí nielen v energetike, ale aj v celej podnikateľskej sfére,
• v nevyužívaní konkurenčného prostredia v energetike, ktoré zvyšuje tlak na efektívnosť výroby energií a tým na znižovanie ich cien. Zníženie cien energií by bolo v záujme spotrebiteľov a prispelo by k zlepšeniu ekonomických parametrov vnútorného i zahraničného obchodu.

• Súčasná energetická politika nezabezpečovala žiadúce zníženie energetickej náročnosti tvorby HDP v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie, čo už v súčasnosti je, ale najmä v budúcnosti bude zdrojom ekonomického zaostávania Slovenska. Doteraz platná energetická politika zapríčinila tento stav tým, že legislatívnymi a ekonomickými opatreniami nevytvorila tlak na:

• reštrukturalizáciu energeticky náročných výrobných odvetví a využívanie nových, energeticky menej náročných technológií, najmä v priemyselnej výrobe,
• realizáciu úsporných opatrení vo všetkých odvetviach národného hospodárstva vrátane nevýrobnej sféry, kde najmä v zdravotníctve a školstve sa napriek vhodným podmienkam realizácia racionalizačných opatrení na úsporu energie nepodporuje,
• efektívnu realizáciu štátnych programov úspor, ktoré boli zamerané hlavne na zatepľovanie bytov a priniesli len symbolické úspory. Kanadský program riadenia spotreby energie DSM, ktorý mohol v nízkom variante získať úspory energie vo výške výkonu aspoň jedného bloku jadrovej elektrárne, sa nerealizoval. Systém ”negawattov” zameraný na maximalizáciu energetických úspor a založený o.i. na finančnej podpore spotrebiteľov využívajúcich úsporné spotrebiče sa na rozdiel od vyspelých štátov Európy vôbec na Slovensku nerealizuje.

• Nerieši sa znižovanie dovoznej náročnosti palivovo-energetických surovín, aj keď práve ich dovoz najviac prispieva k zvyšovaniu pasívneho salda v zahraničnom obchode SR. Nepodporoval sa rozvoj využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie, ktoré už mohli zmierňovať dovoznú náročnosť primárnych energetických zdrojov. Príčinou tohto nežiadúceho stavu je nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sa v zmysle doteraz platnej energetickej politiky prednostne využívajú na riešenie problémov v jadrovej energetike.

• Nedostatočne sa zabezpečuje diverzifikácia dovozu primárnych energetických zdrojov, najmä zemného plynu aj ropy.

• V elektroenergetike sa preferuje získavanie elektrickej energie z jadrových megazdrojov, od ktorých ekonomicky vyspelé štáty odstupujú nielen zo strategických dôvodov (problémy výpadku megazdroja energie), ale hlavne pre ich ekonomickú nevýhodnosť a environmentálnu neprijateľnosť. Ekonomickú nevýhodnosť jadrovej energie potvrdzuje prepočet výrobnej ceny z pôvodne plánovaného 3. a 4. bloku JE Mochovce, ktorá je minimálne trojnásobne vyššia ako cena elektrickej energie na európskom trhu. Environmentálnu neprijateľnosť potvrdzuje skutočnosť, že jadrovú haváriu aj pri najdokonalejších bezpečnostných opatreniach nie je možné vylúčiť. Pri prevádzke jadrových elektrární zároveň dochádza k hromadeniu rádioaktívnych odpadov, ktorých likvidácia ani zneškodnenie nie sú nikde na svete doriešené. Nie je preto v súčasnosti možné vyčísliť finančné náklady na riešenie tzv. zadného palivového cyklu. Podľa doterajších zahraničných skúseností predstavuje likvidácia jadrovej elektrárne po ukončení jej prevádzky podstatne vyššie finančné náklady ako jej výstavba. K nim pribudnú ďalšie obrovské náklady na definitívne uloženie vysoko rádioaktívnych odpadov. Pri súčasnej tvorbe likvidačného fondu sa dá preto očakávať, že ešte aj budúce generácie občanov budú zaťažené stámiliardovými nákladmi na definitívne ukončenie jadrového programu na Slovensku.

• Ekonomika dostavby JE Mochovce nebola nikdy transparentne preukázaná. Aj keď výrobca energie, SE, a.s., zatajuje výrobnú cenu elektriny z tohto energetického zdroja, z prepočtov vyplýva, že táto cena bude minimálne trojnásobne vyššia, ako je priemerná cena elektriny na európskom trhu. Z tohto dôvodu nebude energia z JE Mochovce konkurencieschopná ani predajná na európskom, energiou presýtenom trhu. Ide teda o vysoko neefektívnu investíciu. Naviac vzhľadom na vysokú pohotovostnú rezervu disponibilného výkonu slovenskej elektrizačnej sústavy táto elektráreň nebola potrebná. Dôsledky nezodpovedného rozhodnutia vlády o dostavbe JE Mochovce už v súčasnosti pociťuje štátny rozpočet a občania vo forme neustáleho zvyšovania cien elektrickej energie nad úroveň jej opodstatnených nákladov a zisku výrobcu, vrátane odstraňovania krížových (prerozdeľovacích) dotácií. K tomuto ekonomicky neefektívnemu rozhodnutiu značne prispela aj nekvalifikovane vypracovaná Energetická koncepcia pre SR, ktorá ešte aj dnes tvorí základ rozhodovacích procesov v energetike a je podkladom aj pre návrh Energetickej politiky SR predložený MH SR.

• Problematika ochrany životného prostredia sa v súčasnej energetickej politike zužuje len na otázky zákonne určených emisných limitov CO₂ a iba niektorých základných látok, znečisťujúcich ovzdušie. Environmentálne dôsledky prevádzky jadrových elektrární sa hlboko podceňujú, čo sa prejavuje aj v plánovaných minimálnych nákladoch na riešenie tzv. zadného palivového cyklu a havarovanej JE A-1. V záujme presadzovania jadrového programu na Slovensku sa účelovo pripravovala a bez nezávislého posúdenia aj schvaľovala energetická legislatíva. Táto obmedzila možnosti kritiky zo strany verejnosti, ale i štátnej správy rezortu životného prostredia (vrátane MŽP SR) tak, že problematiku ochrany životného prostredia v jadrovej energetike je možné riešiť len v rámci zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tento zákon však neumožňuje uplatniť opatrenia na ochranu životného prostredia na už rozostavaných stavbách a ich rekonštrukciách. Podobne zákon NR SR č. 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie je koncipovaný tak, že neumožňuje uplatňovať kritériá ochrany životného prostredia v jadrovej energetike. Všetky rozhodujúce kompetencie v oblasti jadrovej energetiky si bez primeraných odborných predpokladov privlastňuje Úrad jadrového dozoru SR, a to aj v oblastiach, kde sú kompetentné iné orgány štátnej správy.

• V doteraz platnej Energetickej koncepcii pre SR neboli uplatnené regionálne potreby a možnosti využitia regionálneho energetického potenciálu. Prvé regionálne koncepčné zámery sa vypracovali až v roku 1998. Ich spracovaniu sa však nevenovala dostatočná pozornosť, a preto ich úroveň je nízka po obsahovej aj metodickej stránke.

• Nedostatočný postup transformácie a neexistujúce konkurenčné prostredie v energetike nevytvárali predpoklady pre uplatnenie zásad vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, ku ktorým Slovensko pristúpilo. Ide hlavne o dokument Európskej energetickej charty a Protokol o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

• Doteraz realizovaná energetická politika nebola transparentná voči verejnosti a neumožňovala účasť občanov na rozhodovaní o otázkach energetiky. Nie sú vytvorené žiadne nezávislé verejnoprávne inštitúcie, umožňujúce verejnosti vstup do riešenia problémov ekonomiky, životného prostredia alebo sledovania zdravotného stavu obyvateľstva z hľadiska škodlivých vplyvov energetiky. V súčasnosti umožnená verejná diskusia k návrhu Energetickej politiky SR v zmysle zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je prvým krokom k demokratizácii rozhodovacieho procesu v energetike z hľadiska aktívnej spolupráce mimovládnych organizácií so štátnou správou pri príprave verejného prerokovania. Doterajšie pokusy o účasť verejnosti v rozhodovaní v energetike boli formálne a názory verejnosti štátna správa doteraz vôbec nerešpektovala.

III. NÁVRH ZÁSAD NOVEJ ENERGETICKEJ POLITIKY SR

V záujme trvalej udržateľnosti zabezpečovania energetických potrieb slovenského hospodárstva sleduje Nová energetická politika SR prednostné dodržiavanie ekonomických a environmentálnych kritérií v energetike v súlade so svetovými trendmi i zámermi Európskej únie. Za dlhodobý cieľ pokladá trvalo udržateľný model/systém energetiky, definovaný na základe všeobecne vo svete uznávaných kritérií trvalej udržateľnosti. Tento model spočíva najmä v permanentnej realizácii energetických úspor a v maximálnom využívaní obnoviteľných zdrojov. V prechodnom období do dosiahnutia tohto cieľa sa využitie fosílnych a jadrových zdrojov postupne obmedzuje s perspektívou definitívneho ukončenia ich využívania.

Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje zamerať energetickú politiku SR na tieto zásadné zmeny a úpravy:

• Znížiť vplyv a zainteresovanosť ústredných štátnych orgánov na priamom riadení energetiky a ich činnosť zamerať na:

• vyhodnocovanie celkových vývojových trendov a navrhovanie dlhodobých cieľov a koncepčných zámerov, so zohľadnením nadrezortných súvislostí,
• vytváranie systémových a legislatívnych podmienok dodržiavania štátnej energetickej politiky,
• usmerňovanie prirodzených monopolov štátnym regulačným orgánom, ktorý sa zriadi:

• navrhovanie opatrení zameraných na znižovanie energetickej náročnosti tvorby HDP najmä vo vládou prijímaných koncepčných materiáloch (priemyselná politika, koncepcie výrobných odvetví ap.) tak, aby sa energetická náročnosť výrobných odvetví znížila do roku 2015 najmenej o 50 %,
• iniciovanie medzinárodných dohovorov, zamerané na diverzifikáciu dovozu energetických surovín,
• všestranné podporovanie úsporných a racionalizačných opatrení v energetike a rozvoj domácich obnoviteľných zdrojov ako opatrenie na zníženie závislosti SR od dovozu energetických surovín a tým zlepšenie zahraničnej platobnej bilancie SR,
• objektívne a dôsledné informovanie verejnosti a aktívny rozvoj účasti verejnosti na rozhodovaní v energetike,
• dôsledné zabezpečovanie kontroly dodržiavania opatrení vyplývajúcich zo zákona
• NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na úrovni jednotlivých investičných celkov a na úrovni celoštátnych a regionálnych koncepčných materiálov,
• metodické usmerňovanie a sumarizovanie návrhov vyplývajúcich z regionálnych energetických koncepcií.

• Zrušiť monopolné postavenie súčasných energetických podnikov k 1. 1. 2000 a začať transformáciu energetiky s nasledujúcim vecným a časovým postupom:

• oddeliť prenos a distribúciu od výroby energií,
• za prirodzené monopoly, riešené ako akciové spoločnosti, v ktorých sa účasť štátu bude postupom transformácie meniť podľa ekonomickej výhodnosti, pokladať len prenosové sústavy a centrálne dispečingy,
• vo všetkých odvetviach energetiky vytvoriť trhové prostredie, vyhovujúce aj európskemu trhu s energiou, s cieľom, aby v konkurenčnom prostredí sa presadzovala len ekonomicky a environmentálne najvýhodnejšia energia s priamym vplyvom na znižovanie cien energie.

• Liberalizovať ceny všetkých druhov energií tak, aby sa odstránili akékoľvek štátne alebo krížové (prerozdeľovacie) dotácie a zároveň aby ceny energií ovplyvňovali iba ekonomicky opodstatnené výrobné náklady s odôvodneným ziskom jednotlivých dodávateľov a domáce a zahraničné konkurenčné prostredie. Toto cieľové riešenie rovnako platné pre všetkých spotrebiteľov dosiahnuť postupne do konca roku 2000.

• Permanentne a komplexne racionalizovať hospodárenie s energiou a nezakladať určovanie budúcej spotreby energie na nepresných prognózach o rozvoji ekonomiky. Prijať zásadu, že zvyšovanie výkonnosti ekonomiky SR bude energeticky kryté jej úsporami, vyšším využívaním inštalovaných výrobných zariadení, výstavbou moderných environmentálne prijateľných energetických zdrojov, alebo ekonomicky výhodným dovozom energií zo zahraničia pri dodržiavaní environmentálnych kritérií.

• Uskutočniť reformu daňového systému v záujme ochrany životného prostredia a vylúčenia negatívnych hospodárskych trendov, s cieľom zvýšeného daňového zaťaženia spotreby surovín a energií a zníženého daňového zaťaženia ľudskej práce.

• Ponechať zásoby environmentálne neprijateľných energetických (najmä fosílnych a jadrových) surovín nedotknuté pre ich prípadné budúce, environmentálne oveľa priaznivejšie zhodnotenie. V nevyhnutnom prípade využiť ťažbu surovín prednostne pre ochranu životného prostredia alebo iné, environmentálne priaznivé činnosti.

• Realizovať transformáciu elektroenergetiky s cieľom zamedziť zvyšovanie výrobných nákladov a zisku a tým cien elektriny, umožnené monopolným postavením SE, a.s. V záujme toho:

• vyčleniť k 1. 1. 2000 z pôsobnosti SE, a.s. prenosovú sústavu a Slovenský energetický dispečing a vytvoriť z nich samostatný právny subjekt Slovenskú prenosovú a.s. s charakterom prirodzeného monopolu, ktorá bude zabezpečovať najmä trvalú spoluprácu Slovenska s európskymi energetickými systémami vrátane zahraničného obchodu a všetky činnosti súvisiace so zabezpečovaním plynulých dodávok elektrickej energie v SR podľa osobitne schváleného štatútu,
• transformovať terajšie štátne rozvodné podniky ZSE, SSE a VSE na akciové spoločnosti podľa osobitného programu (viď bod D.) so súčasným oddelením ich teplárenských činností,
• vytvoriť k 1. 1. 2000 teplárenské akciové spoločnosti, ktorých základ bude tvoriť teplárenská činnosť ZSE, SSE a VSE s možnosťou vstupu komunálnych inštitúcií a samostatných výrobcov tepla podľa osobitného programu (viď bod D.),
• v Slovenských elektrárňach, a. s. ponechať len výrobu elektrickej energie z veľkých jadrových a tepelných zdrojov (elektrárne Vojany a Nováky),
• s ohľadom na špecifické postavenie vodných elektrární (v súvislosti s vodohospodárskymi otázkami a nedostatočným využívaním a údržbou týchto zdrojov) vyčleniť ich z SE, a.s. ako samostatný právny subjekt Vodné elektrárne, a.s., so špecifickým postavením VD Gabčíkovo,
• novobudované energetické zdroje na báze paroplynových cyklov a obnoviteľných zdrojov energie, vrátane malých vodných elektrární riešiť ako samostatné právne subjekty, prípadne umožniť ich spojenie v asociáciách,
• začať od 1. 1. 2000 otváranie vnútorného trhu SR a urýchliť proces začlenenia do európskeho trhu s elektrickou energiou.

• Vo využívaní zdrojov elektrickej energie orientovať sa len na trvalo udržateľné zdroje spĺňajúce kritériá bezpečnosti, ekonomickej výhodnosti a environmentálnej prijateľnosti. Z tohto dôvodu:

• ukončiť rozvoj jadrového programu, čo znamená nepripustiť dostavbu 3. a 4. bloku JE Mochovce, ekonomicky a bezpečnostne prehodnotiť prevádzku 1. a 2. bloku JE Mochovce, zastaviť prevádzku JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2000-2003 a nepripustiť rekonštrukciu JE V-2 v Jaslovských Bohuniciach, s výnimkou opatrení na zabezpečenie zvýšenia bezpečnosti, ale nepredlžujúcich dobu životnosti po roku 2015,
• zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a likvidáciu jadrovoenergetických zariadení pri minimalizácii dopadov na štátny rozpočet. Využívať všetky prostriedky likvidačného fondu iba na bezpečné uloženie rádioaktívnych odpadov, odstavenie a likvidáciu jadrovoenergetických zariadení, prostredníctvom verejne kontrolovaného, transparentného hospodárenia likvidačného fondu,
• za prioritu v zdrojoch energie pokladať úsporné a racionalizačné opatrenia a všetky druhy obnoviteľných zdrojov energie (malé vodné elektrárne, biomasu, bioplyn, slnečnú, veternú a geotermálnu energiu), podľa osobitne vypracovaných štátnych programov stanovujúcich systémové štátne opatrenia na podporu týchto zdrojov,
• za náhradu jadrových zdrojov energie v súčasnosti pokladať vysoko energeticky účinné zdroje (paroplynové elektrárne, kogenerátorové jednotky, budované teplárenskými spoločnosťami a nezávislými výrobcami).

Využívanie zemného plynu v nových technologických zariadeniach, zabezpečujúcich vyššiu energetickú účinnosť a predpoklad svetových bánk o podstatnejšom nezvyšovaní cien zemného plynu v priebehu 20 rokov zaraďujú zemný plyn medzi ekonomicky a environmentálne relatívne prijateľný zdroj energie (spomedzi fosílnych palív) pre SR v prechodnom období. Okrem dodržania všeobecných zásad Novej energetickej politiky SR je v plynárenstve potrebné:

• vykonať transformáciu plynárenstva s rozsahom podľa osobitne spracovaného návrhu,
• v zahraničnom obchode diverzifikovať dovoz zemného plynu,
• cenovou politikou podporiť dodržiavanie ekonomických a environmentálnych kritérií pri používaní starších, energiu nešetriacich spotrebičov, vrátane individuálneho vykurovania bytov.

Využívanie uhlia na energetické účely je v prechodnom období možné v zmysle zásad Novej energetickej politiky SR len za týchto podmienok:

• v bilancii energetických zdrojov počítať s uhlím len v rozsahu efektívnej ťažby z domácich zdrojov, ako opatrenie na zníženie dovoznej náročnosti energetických surovín,
• využívanie uhlia povoľovať len pri dodržiavaní environmentálnych limitov,
• problém zamestnanosti baníkov pri útlme ťažby uhlia riešiť ich rekvalifikáciou.

• zvyšovanie bezpečnosti dodávok pri diverzifikácii dovozu ropy,
• dobudovanie zásobníkov na ropné produkty na 90-dňovú spotrebu.

• rozvoj integrovaných mestských a regionálnych sústav centralizovaného zásobovania teplom,
• výrobu tepla maximálne orientovať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla,
• ekonomickými nástrojmi obmedziť priame elektrické vykurovanie bytov a iných priestorov ako ekonomicky a environmentálne neprijateľný spôsob získavania tepla.

• Ochrana životného prostredia

• V klasickej energetike

• dodržať emisné limity podľa Kjótskeho protokolu,
• skrátiť termín dodržania národných emisných limitov, predĺžený zákonom NR SR č. 398/1998 Z.z. a limity dodržať najneskôr v roku 2004,
• dodržanie limitov CO₂ neviazať na prevádzku jadrových elektrární, ale riešiť priamo na znečisťujúcom zdroji.

• V jadrovej energetike, zároveň so zastavením jadrového programu

• zabezpečiť bezpečnú a environmentálne prijateľnú manipuláciu a transport rádioaktívnych odpadov, ako aj informovanosť verejnosti v tejto oblasti,
• jednoznačne a maximálne bezpečne doriešiť dlhodobé uloženie vyhorených palivových článkov a ostatných vysoko rádioaktívnych odpadov,
• urýchliť práce na uvedení havarovanej JE A-1 v Jaslovských Bohuniciach do radiačne bezpečného stavu najneskôr do roku 2005 a riadiť ich tak, aby sa dosiahla likvidácia JE A-1 na zelenú lúku,
• zabezpečiť verejnú, odbornú i laickú, kontrolu dodržiavania environmentálnych kritérií na všetkých jadrových zariadeniach (vrátane medzinárodnej kontroly).

• Spolupráca s európskymi inštitúciami a štátmi

• v elektroenergetike po rozhodnutí o rozsahu a časovom postupe transformácie energetiky spracovať návrh na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z Energetickej charty, Protokolu o energetickej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch a z tzv. 5. rámcového programu EÚ,
• v plynárenstve zabezpečiť prepojenie plynovodov s dostatočnou kapacitou so susednými štátmi tak, aby bola umožnená diverzifikácia dovozu zemného plynu,
• zabezpečiť možnosť diverzifikácie dovozu ropy,
• umožniť informovanosť a vstup do verejnej diskusie o cezhraničných vplyvoch verejnosti v susedných štátoch,
• rozvíjať medzinárodnú spoluprácu v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti, využívania obnoviteľných zdrojov, ako aj pri príprave koncepčných materiálov v energetike.

• Legislatíva

Prijímať legislatívne opatrenia, umožňujúce napĺňať ciele Novej energetickej politiky SR. V najbližšej budúcnosti:

• novelizovať zákon NR SR č. 70/1998 Z.z. o energetike a zákon NR SR č. 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie,
• dopracovať zákon o racionálnom využívaní energie, zameraný na zníženie energetickej náročnosti výrobných odvetví SR a na zriadenie fondu na podporu racionálneho hospodárenia s energiou,
• zákonne upraviť postavenie prirodzených monopolov v energetike a systémové zmeny vyplývajúce z Novej energetickej politiky SR,
• vypracovať zákon o povinných zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení núdzových stavov,
• vypracovať novelu banského a geologického práva s cieľom ich zosúladenia s princípmi uplatňovanými v krajinách EÚ.

• Výskum a vývoj

Zabezpečiť v prvých rokoch realizácie Novej energetickej politiky SR finančné prostriedky v štátnom rozpočte na riešenie výskumných a vývojových úloh v oblasti:

• ekonomiky zabezpečovania energetických potrieb pre rozvoj hospodárstva SR a znižovania energetickej náročnosti výrobných odvetví o 50 % do roku 2015,
• techniky a technológií využívania obnoviteľných zdrojov energie tak, aby sa ich využívanie v SR zvýšilo do roku 2015 na úroveň priemeru EÚ,
• technológií manipulácie a skladovania rádioaktívnych odpadov tak, aby sa úplne vylúčila možnosť kontaminácie pôdy, vody a ovzdušia,
• zdravotnej starostlivosti a životného prostredia, v súvislosti s prevádzkou a odpadmi energetických zariadení znečisťujúcich životné prostredie, osobitne s prevádzkou a likvidáciou jadrovoenergetických zariadení a s ukladaním rádioaktívnych odpadov.

• Kontrola

• rozšíriť právomoc NKÚ SR na činnosť prirodzených monopolov v energetike,
• podriadiť činnosť Úradu jadrového dozoru SR Ministerstvu životného prostredia SR, pri zachovaní kompetencií iných rezortov.

• Transparentnosť informácií o energetike a účasť verejnosti na rozhodovaní

• zriadiť Slovenskú energetickú agentúru ako verejnoprospešnú inštitúciu so zastúpením expertov tretieho sektora,
• zapracovať do štatútu Slovenskej prenosovej a.s. povinnosť podávať transparentné informácie o stave a pripravovaných zmenách v energetike a o ekonomike nákupu a predaja elektrickej energie z jednotlivých zdrojov energie,
• zriadiť nezávislú agentúru na sledovanie zdravotných, environmentálnych, ekonomických a sociálnych dopadov energetiky na obyvateľstvo, na informovanie verejnosti a na zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovaní v energetike, so zastúpením expertov tretieho sektora.

• Programy

Po schválení zásad Novej energetickej politiky SR v súlade s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja pre SR na jej realizáciu vypracovať:

• Program vývoja cenovej úrovne energií s výhľadom do roku 2002,
• Program postupu transformácie rozvodných podnikov a teplárenstva (do 31. 12. 2000),
• Program úspor a racionalizácie využívania energií, vrátane opatrení na jeho realizáciu,
• Program využívania obnoviteľných zdrojov energie, vrátane opatrení na jeho realizáciu,
• Program transformácie plynárenstva,
• Program racionalizácie spotreby energie vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, prednostne v rezorte dopravy a pôdohospodárstva,
• regionálne energetické koncepcie v súlade s Novou energetickou politikou SR, s Koncepciou územného rozvoja SR a s Plánom rozvoja vidieka (SAPARD).

Návrh Novej energetickej politiky SR spracovali:

• Ing. Mária Mistríková, CSc. - Energia 2000
• RNDr. Ján Szöllös, CSc. - Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR
• RNDr. Mikuláš Huba, CSc. - Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR
• Ing. Ľubica Trubíniová - Greenpeace
• Daniel Szabo - Za Matku Zem
• Ing. Rudolf Apalovič, CSc. - SK-BIOM, Slovenská asociácia pre biomasu
• Ing. Dušan Bevilaqua - nezávislý odborník
• Ing. Koloman Prónay - nezávislý odborník
• Ing. Ľubica Kupke-Šipošová – nezávislá odborníčka
• Ing. Fridolín Slaninka - nezávislý odborník
• a ďalší odborníci