ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

LEGISLATIVA - zivotne prostredie

                            71/1967 Zb.
                              ZAKON
                         z 29. juna 1967
              o spravnom konani (spravny poriadok)

    Narodne zhromazdenie  Ceskoslovenskej socialistickej republiky
sa uznieslo na tomto zakone:

                             Prva cast
                       UVODNE USTANOVENIA

                             Oddiel 1
                        Rozsah posobnosti

                                 1

    (1) Tento zakon  sa vztahuje na  konanie, v ktorom  o pravach,
pravom    chranenych   zaujmoch    alebo   povinnostiach   obcanov
a organizacii rozhoduju  v oblasti statnej  spravy narodne vybory,
ministerstva  a   ine  ustredne  organy   statnej  spravy,  organy
Slovenskej narodnej rady a ine organy statnej spravy.

    (2) Podla   tohto   zakona   postupuju   aj   organy  statnych
organizacii,  ak im  zakon zveril  rozhodovanie o  pravach, pravom
chranenych  zaujmoch  alebo  povinnostiach  obcanov  a organizacii
v oblasti statnej spravy.

    (3) Pokial sa  dalej hovori o spravnych  organoch, rozumeju sa
tym organy uvedene v odsekoch 1 a 2. 

                                 2

    Ustanovenia tohto zakona sa nevztahuju

 a) na  postup,  v  ktorom  spravne  organy  rozhoduju  o pravnych
    pomeroch organizacii, pracovnikov alebo funkcionarov, ak tieto
    pomery  suvisia  s  ich  podriadenostou  organu,  ktory o veci
    rozhoduje, alebo na postup,  v ktorom spravne organy rozhoduju
    o pravnych pomeroch  organizacii pri riadeni  ich hospodarskej
    cinnosti,
 b) na  prerokuvanie a  vybavovanie staznosti  a podnetov  obcanov
    a organizacii, kde platia osobitne pravne predpisy. Ak je vsak
    zo staznosti alebo podnetu zrejme, ze je uplne alebo ciastocne
    podanim  v zmysle  tohto zakona,  postupuje sa  v tomto  smere
    podla jeho ustanoveni. 

                             Oddiel 2
                    Zakladne pravidla konania

                                 3

    (1) Spravne  organy postupuju  v  konani  v sulade  so zakonmi
a inymi  pravnymi  predpismi.  Su  povinne  chranit  zaujmy  statu
a spolocnosti,  prava a  zaujmy obcanov  a organizacii  a dosledne
vyzadovat plnenie ich povinnosti.

    (2) Spravne  organy su  povinne  postupovat  v konani  v uzkej
sucinnosti s  obcanmi a organizaciami  a dat im  vzdy prilezitost,
aby mohli svoje prava a zaujmy ucinne obhajovat, najma sa vyjadrit
k podkladu   rozhodnutia,   a   uplatnit   svoje  navrhy.  Obcanom
a organizaciam musia  spravne organy poskytovat  pomoc a poucenia,
aby pre neznalost pravnych predpisov neutrpeli v konani ujmu.

    (3) Spravne  organy  su  povinne  svedomite  a  zodpovedne  sa
zaoberat kazdou vecou, ktora je predmetom konania, vybavit ju vcas
a bez  zbytocnych  prietahov  a  pouzit najvhodnejsie prostriedky,
ktore vedu k spravnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripusta,
ma sa spravny organ vzdy  pokusit o jej zmierne vybavenie. Spravne
organy  dbaju  na  to,  aby  konanie  prebiehalo  hospodarne a bez
zbytocneho zatazovania obcanov a organizacii.

    (4) Rozhodnutie spravnych organov musi vychadzat zo spolahlivo
zisteneho  stavu veci.  Konanie treba  viest tak,  aby posilnovalo
doveru obcanov  v spravnost rozhodovania,  aby prijate rozhodnutia
boli  presvedcive a  viedli obcanov  a organizacie  k dobrovolnemu
plneniu ich povinnosti.

    (5) Ustanovenia o zakladnych pravidlach  konania (ods. 1 az 4)
sa  primerane   pouziju  aj  pri   vydavani  osvedceni,  posudkov,
vyjadreni, odporucani a inych podobnych opatreni. 

                                 4

    (1) Ucastnici konania (  14) spolupracuju so spravnymi organmi
v priebehu celeho konania.

    (2) Vsetci  ucastnici  maju  v  konani  rovnake procesne prava
a povinnosti. 

                            Druha cast
               SPRAVNE ORGANY A UCASTNICI KONANIA

                             Oddiel 1
                           Prislusnost

                                 5

    (1) Na konanie su vecne prislusne spravne organy, ktore urcuje
osobitny  zakon; ak  osobitny zakon  neustanovuje, ktory  organ je
vecne prislusny, rozhoduje narodny vybor.

    (2) Pokial  osobitny zakon  neustanovuje inak,  su na  konanie
pred narodnymi  vybormi v prvom  stupni prislusne okresne  narodne
vybory. 

                                 6

    (1) Ak  je  na  konanie  prislusny  narodny vybor, uskutocnuje
konanie  prislusny odbor  narodneho vyboru;  ak taky  odbor nie je
zriadeny, konanie uskutocnuje  prislusna komisia narodneho vyboru,
a ak nie  je zriadena ani  taka komisia, konanie  uskutocnuje rada
narodneho  vyboru.  Ustanovenia    39 ods. 3  a   54 ods. 3 zakona
o narodnych vyboroch zostavaju tymto nedotknute.

    (2) Osobitne pravne  predpisy ustanovia, v  ktorych veciach su
na konanie prislusne spravne komisie narodneho vyboru. 

                                 7

    (1) V konani,  v ktorom ide  o cinnost ucastnika,  spravuje sa
miestna  prislusnost miestom  tejto cinnosti;  ak sa  konanie tyka
nehnutelnosti, miestom, kde je nehnutelnost.

    (2) V  ostatnych  pripadoch  sa  miestna  prislusnost spravuje
trvalym  pobytom ucastnika  konania, a  ak ide  o organizaciu, jej
sidlom alebo sidlom nizsej zlozky  organizacie, ak sa konanie tyka
tejto   zlozky.   Ak   ucastnik    nema   trvaly   pobyt   (sidlo)
v Ceskoslovenskej  socialistickej republike,  spravuje sa  miestna
prislusnost   podla  jeho   posledneho  trvaleho   pobytu  (sidla)
v Ceskoslovenskej socialistickej republike.

    (3) Ak  je  miestne  prislusnych  niekolko  spravnych organov,
uskutocnuje  konanie  spravny  organ,  ktory  konanie  zacal prvy,
pokial sa prislusne organy nedohodli inak.

    (4) Ak  je  miestne  prislusnych  niekolko  spravnych  organov
a pokial kazdy  z nich odmieta  uskutocnit konanie, spravny  organ
vyssieho  stupna  im  najblizsie  nadriadeny  urci,  ktory  z nich
konanie uskutocni.

    (5) Ak    nemozno    miestnu     prislusnost    urcit    podla
predchadzajucich ustanoveni,  urci ustredny organ  statnej spravy,
do  posobnosti ktoreho  vec patri,  ktory vecne  prislusny spravny
organ konanie uskutocni. 

                                 8

    Na  ziadost  ucastnika  konania  alebo  s  jeho  suhlasom moze
spravny organ prislusny podla   7 ods. 2 postupit vec na vybavenie
inemu  vecne  prislusnemu  spravnemu  organu  toho  isteho stupna,
v obvode  ktoreho ma  ucastnik konania  pracovisko alebo prechodny
pobyt,  ak  s  tym  suhlasia  ostatni  ucastnici  konania i organ,
ktoremu sa ma vec postupit. 

                             Oddiel 2
       Vylucenie pracovnikov alebo clenov spravneho organu

                                 9

    (1) Pracovnik  spravneho  organu  je  vyluceny z prejednavania
a rozhodovania  veci,  ak  so  zretelom  na  jeho  pomer  k  veci,
k ucastnikom konania  alebo k ich  zastupcom mozno mat  pochybnost
o jeho nepredpojatosti.

    (2) Z prejednavania  a rozhodovania pred  spravnymi organmi je
vyluceny aj ten,  kto sa v tej istej veci  zucastnil na konani ako
pracovnik spravneho organu ineho stupna. 

                                10

    Ucastnik   konania   oznami   spravnemu   organu   skutocnosti
nasvedcujuce vylucenie  pracovnika spravneho organu  (  9), len co
sa o nich dozvie. 

                                11

    (1) Len    co   sa    pracovnik   spravneho    organu   dozvie
o skutocnostiach  nasvedcujucich jeho  vylucenie (  9),  oznami to
bez  meskania  svojmu  najblizsie  nadriadenemu  veducemu;  veduci
spravneho organu to oznami  veducemu nadriadeneho spravneho organu
a veduceho odboru narodneho vyboru tajomnikovi narodneho vyboru.

    (2) Predpojaty  pracovnik  spravneho  organu  urobi  iba  take
ukony, ktore nepripustaju odklad. 

                                12

    (1) O  tom,  ci  je   pracovnik  spravneho  organu  z  konania
vyluceny, rozhoduje organ, ktoremu  boli dovody vylucenia oznamene
(  11 ods. 1); ak  sa rozhodlo, ze  pracovnik spravneho organu  je
vyluceny,  urobi tento  organ opatrenie  na zabezpecenie  riadneho
uskutocnenia dalsieho konania.

    (2) Proti rozhodnutiu  o vyluceni pracovnika  spravneho organu
z konania nemozno podat samostatne odvolanie. 

                                13

    (1) Z  tych  istych  dovodov  ako  pracovnik  spravneho organu
(  9)  je  z  prejednavania  a  rozhodovania  veci vyluceny i clen
komisie  (spravnej  komisie)  narodneho  vyboru, ktora uskutocnuje
konanie.

    (2) Len co sa clen komisie (spravnej komisie) narodneho vyboru
dozvie o  skutocnostiach nasvedcujucich jeho  vylucenie, oznami to
bez  meskania rade  narodneho vyboru,  ktora rozhodne,  ci je clen
komisie (spravnej komisie) z konania vyluceny.

    (3) Ak  sa stane  komisia (spravna  komisia) vylucenim svojich
clenov nesposobilou  uznasat sa, uskutocni  konanie rada narodneho
vyboru,  pokial plenarne  zasadanie narodneho  vyboru neurobi  pre
taky  pripad  ine  opatrenie  na  zabezpecenie  dalsieho  riadneho
konania.

    (4) Ustanovenia     10,    11 ods. 2   a    12 ods. 2   platia
obdobne. 

                             Oddiel 3
                        Ucastnici konania

                                14

    (1) Ucastnikom  konania   je  ten,  o   koho  pravach,  pravom
chranenych  zaujmoch alebo  povinnostiach sa  ma konat  alebo koho
prava,   pravom  chranene   zaujmy  alebo   povinnosti  mozu   byt
rozhodnutim  priamo dotknute;  ucastnikom konania  je aj  ten, kto
tvrdi,  ze  moze  byt   rozhodnutim  vo  svojich  pravach,  pravom
chranenych zaujmoch  alebo povinnostiach priamo dotknuty,  a to az
do casu, kym sa preukaze opak.

    (2) Ucastnikom konania je aj ten, komu osobitny pravny predpis
take postavenie priznava. 

                                15

    Ucastnik  moze samostatne  konat v  takom rozsahu,  v akom  ma
sposobilost  vlastnymi  ukonmi  nadobudat  prava  a  brat  na seba
povinnosti. 

                             Oddiel 4
                          Zastupovanie

                                16

    (1) Ucastnika   konania,   ktory   nemoze   konat  samostatne,
zastupuje zakonny zastupca; ak nema  zakonneho zastupcu a ak je to
potrebne  na  obhajovanie  jeho  prav,  spravny  organ mu ustanovi
opatrovnika.

    (2) Spravny organ ustanovi opatrovnika aj ucastnikovi konania,
ktoreho  pobyt nie  je znamy  alebo ktoremu  sa nepodarilo dorucit
pisomnost  na  znamu  adresu  v  cudzine  a  ktory  si neustanovil
zastupcu, ako aj ucastnikovi konania, ktory je postihnuty dusevnou
alebo  inou poruchou,  pre ktoru  nemoze konat,  a nema  zakonneho
zastupcu. 

                                17

    (1) Ucastnici konania,  ich zakonni zastupcovia  a opatrovnici
sa mozu dat zastupovat advokatom  alebo inym zastupcom, ktoreho si
zvolia.

    (2) Organizacia  kona  prostrednictvom  svojich  organov alebo
prostrednictvom svojho zastupcu.

    (3) Dobrovolna   spolocenska   organizacia   moze   v   konani
zastupovat svojho  clena na jeho ziadost.  V mene organizacie kona
za  zastupeneho  clen  alebo  pracovnik  organizacie, ktoreho tato
organizacia zastupovanim poverila.

    (4) Splnomocnenie  na  zastupovanie  treba  preukazat pisomnym
plnomocenstvom  alebo  plnomocenstvom   vyhlasenym  do  zapisnice.
Spravny   organ  moze   v  nepochybnych   pripadoch  od   preukazu
plnomocenstvom upustit.

    (5) Ak niekolko  ucastnikov konania urobilo  spolocne podanie,
zvolia si  spolocneho splnomocnenca pre dorucovanie;  inak ho urci
spravny organ. 

                            Tretia cast
                         PRIEBEH KONANIA

                             Oddiel 1
                      Vseobecne ustanovenia

                                18

                          Zacatie konania

    (1) Konanie  sa zacina  na  navrh  ucastnika konania  alebo na
podnet spravneho organu.

    (2) Konanie  je  zacate  dnom,  ked  podanie ucastnika konania
doslo spravnemu  organu prislusnemu vo  veci rozhodnut. Pokial  sa
konanie zacina na podnet spravneho organu, je konanie zacate dnom,
ked tento organ urobil voci ucastnikovi konania prvy ukon.

    (3) O zacati konania spravny  organ upovedomi vsetkych znamych
ucastnikov konania; ak mu ucastnici konania alebo ich pobyt nie su
znami,  alebo  pokial  to   ustanovuje  osobitny  pravny  predpis,
upovedomi ich o zacati konania verejnou vyhlaskou. 

                                19

                              Podanie

    (1) Podanie  mozno urobit  pisomne alebo  ustne do  zapisnice.
Mozno ho  tiez urobit telegraficky; take  podanie obsahujuce navrh
vo veci  treba pisomne alebo ustne  do zapisnice doplnit najneskor
do 3 dni.

    (2) Podanie sa posudzuje podla jeho obsahu. Z podania musi byt
zrejme,  kto  ho  podava,  akej  veci  sa  tyka  a co sa navrhuje.
Osobitne pravne predpisy mozu ustanovit jeho dalsie nalezitosti.

    (3) Pokial podanie nema  predpisane nalezitosti, spravny organ
pomoze  ucastnikovi  konania  nedostatky  odstranit,  pripadne  ho
vyzve, aby ich  v urcenej lehote odstranil; sucasne  ho pouci, aky
vyznam  moze  mat  neodstranenie  nedostatkov  pre  dalsi  priebeh
konania.

    (4) Podanie  sa podava  na vecne  a miestne  prislusnom organe
(  5 az 7); v konani pred narodnymi vybormi mozno ho vsak podat aj
na  miestnom  (mestskom)  narodnom  vybore,  v  obvode  ktoreho ma
ucastnik konania trvaly pobyt alebo pracovisko.

    (5) Na  ziadost  ucastnika  konania  musi  sa prijatie podania
potvrdit. 

                                20

                            Postupenie

    Ak spravny  organ nie je prislusny  na rozhodnutie, je povinny
podanie  bez   meskania  postupit  prislusnemu   spravnemu  organu
a upovedomit  o  tom  ucastnika   konania.  Ak  je  nebezpecenstvo
z omeskania,  spravny  organ  urobi  nevyhnutne  ukony,  najma  na
odvratenie hroziacej skody. 

                                21

                        Ustne pojednavanie

    (1) Spravny organ  nariadi ustne pojednavanie,  ak to vyzaduje
povaha veci, najma  ak sa tym prispeje k  jej objasneniu, alebo ak
to  ustanovuje  osobitny  pravny  predpis.  Ak  sa  ma  pri ustnom
pojednavani uskutocnit ohliadka, uskutocnuje sa ustne pojednavanie
spravidla na mieste ohliadky.

    (2) Na  ustne  pojednavanie   spravny  organ  prizve  vsetkych
ucastnikov  konania  a  poziada  ich,  aby  pri ustnom pojednavani
uplatnili  svoje pripomienky  a namety.  Osobitne pravne  predpisy
ustanovia, v ktorych pripadoch  sa na neskor uplatnene pripomienky
a namietky  neprihliada; na  tuto skutocnost  musia byt  ucastnici
konania vyslovne upozorneni.

    (3) Ustne  pojednavanie je  neverejne, pokial  osobitny pravny
predpis alebo spravny organ neustanovia inak. 

                                22

                             Zapisnica

    (1) O ustnych podaniach a o dolezitych ukonoch v konani, najma
o vykonanych dokazoch, o vyjadreniach ucastnikov konania, o ustnom
pojednavani a o hlasovani spravny organ spise zapisnicu.

    (2) Zo  zapisnice  musi  byt  najma  zrejme,  kto,  kde a kedy
konanie  uskutocnoval,  predmet  konania,  ktore  osoby  sa na nom
zucastnili, ako  konanie prebiehalo, ake navrhy  boli podane a ake
opatrenia sa prijali;  v zapisnici o hlasovani sa  uvedie aj vyrok
rozhodnutia a vysledok hlasovania.

    (3) Zapisnicu podpisuju po precitani vsetky osoby, ktore sa na
konani   zucastnili,   a   pracovnik   (clen)   spravneho   organu
uskutocnujuceho  konanie,  zapisnicu  o  hlasovani vsetci pritomni
clenovia  spravneho   organu.  Odopretie  podpisu,   dovody  tohto
odopretia a namietky proti obsahu zapisnice sa v nej zaznamenaju. 

                                23

                        Nazeranie do spisov

    (1) Ucastnici konania a ich  zastupcovia maju pravo nazerat do
spisov s vynimkou zapisnic o hlasovani a robit si z nich vypisy.

    (2) Spravny  organ  moze  povolit  nazriet  do  spisov aj inym
osobam, pokial preukazu odovodnenost svojej poziadavky.

    (3) Spravny organ je povinny urobit opatrenie, aby nazretim do
spisov sa neporusilo statne, hospodarske alebo sluzobne tajomstvo,
alebo zakonom ulozena alebo uznana povinnost mlcanlivosti. 

                    Dorucenie do vlastnych ruk

                                24

    (1) Dolezite  pisomnosti,  najma  rozhodnutia,  sa dorucuju do
vlastnych ruk.

    (2) Ak  nebol  adresat  pisomnosti,  ktora  sa  ma  dorucit do
vlastnych ruk,  zastihnuty, hoci sa  v mieste dorucenia  zdrziava,
dorucovatel  ho  vhodnym  sposobom  upovedomi,  ze pisomnost pride
znovu dorucit  v urceny den  a hodinu. Ak  novy pokus o  dorucenie
zostane bezvysledny, dorucovatel ulozi pisomnost na poste alebo na
miestnom  narodnom  vybore  a  adresata  o  tom  vhodnym  sposobom
upovedomi.  Ak si  adresat nevyzdvihne  pisomnost do  troch dni od
ulozenia, posledny den tejto lehoty  sa povazuje za den dorucenia,
aj ked sa adresat o ulozeni nedozvedel.

    (3) Ak  adresat   bezdovodne  odoprel  pisomnost   prijat,  je
dorucena  dnom,   ked  sa  jej  prijatie   odoprelo;  na  to  musi
dorucovatel adresata upozornit.

    (4) Ak ma ucastnik konania, ktory  sa zdrziava v cudzine alebo
tam  ma sidlo,  opatrovnika alebo  zastupcu v  tuzemsku, doruci sa
pisomnost tomuto opatrovnikovi alebo zastupcovi. 

                                25

    (1) Pisomnosti,  ktore su  urcene organom  alebo organizaciam,
dorucuju  sa pracovnikom  opravnenym za  organy alebo  organizacie
prijimat  pisomnosti.  Ak  niet  takych  pracovnikov,  dorucuje sa
pisomnost,  ktora  je  urcena  do  vlastnych  ruk,  tomu,  kto  je
opravneny za organ alebo organizaciu konat.

    (2) Pisomnosti   urcene  advokatom   sa  dorucuju  advokatskej
poradni.

    (3) Ak ma ucastnik konania  zastupcu s plnomocenstvom pre cele
konanie,  dorucuje sa  pisomnost  iba  tomuto zastupcovi.  Ak vsak
ucastnik  konania ma  osobne v  konani nieco  vykonat, dorucuje sa
pisomnost nielen zastupcovi, ale aj jemu. 

  

                                26

                   Dorucenie verejnou vyhlaskou

    (1) Dorucenie   verejnou  vyhlaskou   pouzije  spravny   organ
v pripade, ked ucastnici konania alebo  ich pobyt nie su mu znami,
alebo pokial to ustanovuje osobitny pravny predpis.

    (2) Dorucenie  verejnou   vyhlaskou  sa  vykona   tak,  ze  sa
pisomnost  vyvesi  po  dobu  15  dni  sposobom  v mieste obvyklym.
Posledny den tejto lehoty je dnom dorucenia. 

                              Lehoty

                                27

    (1) Ak je  to potrebne, spravny organ  urci na vykonanie ukonu
v konani  primeranu  lehotu,  pokial  ju  neustanovuje tento zakon
alebo osobitny pravny predpis.

    (2) Do lehoty  sa nezapocitava den,  ked doslo ku  skutocnosti
urcujucej zaciatok  lehoty. Lehoty urcene  podla tyzdnov, mesiacov
alebo  rokov  sa  koncia  uplynutim  toho  dna,  ktory  sa  svojim
oznacenim  zhoduje  s  dnom,  ked  doslo  ku skutocnosti urcujucej
zaciatok lehoty, a  ak taky den v mesiaci nie  je, konci sa lehota
poslednym  dnom   mesiaca.  Ak  koniec  lehoty   pripadne  na  den
pracovneho  pokoja,  je  poslednym  dnom  lehoty  najblizsi buduci
pracovny den.

    (3) Lehota  je zachovana,  ak sa  posledny den  lehoty podanie
poda na spravnom organe uvedenom v   19 ods. 4 alebo ak sa podanie
odovzda na postovu prepravu.

    (4) V pochybnostiach  sa povazuje lehota  za zachovanu, pokial
sa nepreukaze opak. 

                                28

    (1) Spravny  organ  zo  zavaznych  dovodov  odpusti  zmeskanie
lehoty, ak  o to ucastnik konania  poziada do 15 dni  odo dna, ked
pominula pricina zmeskania, a ak v tej istej lehote urobi zmeskany
ukon. Spravny organ moze tejto ziadosti priznat odkladny ucinok.

    (2) Zmeskanie lehoty nemozno odpustit, ak  odo dna, ked sa mal
ukon urobit, uplynul jeden rok.

    (3) Proti rozhodnutiu o navrhu  na odpustenie zmeskanej lehoty
sa nemozno odvolat. 

  

                                29

                        Prerusenie konania

    (1) Spravny  organ  konanie  prerusi,  ak  sa  zacalo  konanie
o predbeznej otazke (  40) alebo  ak bol ucastnik konania vyzvany,
aby v urcenej lehote odstranil nedostatky podania (  19 ods. 3).

    (2) Spravny organ moze tiez konanie prerusit najdlhsie na dobu
30  dni,  ak  to  z  dolezitych  dovodov  zhodne navrhnu ucastnici
konania.

    (3) Proti rozhodnutiu o preruseni konania sa nemozno odvolat.

    (4) Spravny organ v konani pokracuje z vlastneho podnetu alebo
na podnet  ucastnika konania, len co  pominuli prekazky, pre ktore
sa  konanie prerusilo,  pripadne  len  co uplynula  lehota uvedena
v odseku 2.

    (5) Pokial  je konanie  prerusene, lehoty  podla tohto  zakona
neplynu. 

                                30

                        Zastavenie konania

    Spravny organ konanie zastavi, ak  ucastnik vzal navrh na jeho
zacatie spat a ak s  tym suhlasia ostatni ucastnici konania, alebo
ak odpadol dovod konania zacateho na podnet spravneho organu. 

                                31

                           Trovy konania

    (1) Trovy konania, ktore vznikli spravnemu organu, znasa tento
organ. Trovy,  ktore v konani  vznikli ucastnikovi konania,  znasa
ucastnik.

    (2) Spravny organ  moze ucastnikom konania,  svedkom a znalcom
ulozit, aby  nahradili trovy, ktore  vznikli spravnemu organu  ich
zavinenim; moze im tiez ulozit, aby nahradili trovy, ktore vznikli
ich zavinenim, ostatnym ucastnikom konania.

    (3) Spravny  organ  nahradi  svedkovi  hotove  vydavky a mzdu,
ktora  mu preukazatelne  usla. Narok  treba uplatnit  do 3  dni po
vysluchu, inak zanika.

    (4) Naklady spojene  s predlozenim listiny  alebo s ohliadkou,
ktore vznikli tomu, kto nie je ucastnikom konania, uhradza spravny
organ.

    (5) Nahrada  hotovych vydavkov  a poskytovanie  odmien znalcom
a tlmocnikom sa spravuje osobitnymi pravnymi predpismi. 1)
------------------------------------------------------------------
1) Zakon  c. 36/1967 Zb.  o  znalcoch  a  tlmocnikoch  a  vyhlaska
   c. 37/1967 Zb. na vykonanie zakona o znalcoch a tlmocnikoch. 

                             Oddiel 2
              Zistovanie podkladov pre rozhodnutie

                        Podklad rozhodnutia

                                32

    (1) Spravny organ  je povinny zistit  presne a uplne  skutocny
stav  veci  a  za  tym  ucelom  si  obstarat potrebne podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazany len navrhmi ucastnikov konania.

    (2) Podkladom  pre   rozhodnutie  su  najma   podania,  navrhy
a vyjadrenia ucastnikov konania, dokazy, cestne vyhlasenia, ako aj
skutocnosti vseobecne  zname alebo zname  spravnemu organu z  jeho
uradnej  cinnosti.  Rozsah  a   sposob  zistovania  podkladov  pre
rozhodnutie urcuje spravny organ.

    (3) Na   ziadost    spravneho   organu   su    statne   organy
a socialisticke  organizacie  povinne  oznamit  skutocnosti, ktore
maju vyznam pre konanie a rozhodnutie. 

                                33

    (1) Ucastnik konania ma pravo navrhovat dokazy a ich doplnenie
a klast svedkom a znalcom otazky pri ustnom pojednavani a miestnej
ohliadke.

    (2) Spravny organ  je povinny dat  ucastnikom konania moznost,
aby  sa pred  vydanim rozhodnutia  mohli vyjadrit  k jeho podkladu
i k sposobu jeho zistenia, pripadne navrhnut jeho doplnenie. 

  

                                34

                            Dokazovanie

    (1) Na  dokazovanie mozno  pouzit vsetky  prostriedky, ktorymi
mozno zistit  a objasnit skutocny  stav veci a  ktore su v  sulade
s pravnymi predpismi.

    (2) Dokazmi  su  najma   vysluch  svedkov,  znalecke  posudky,
listiny a ohliadka.

    (3) Ucastnik  konania je  povinny navrhnut  na podporu svojich
tvrdeni dokazy, ktore su mu zname.

    (4) Vykonavanie dokazov patri spravnemu organu.

    (5) Spravny  organ hodnoti  dokazy  podla  svojej uvahy,  a to
kazdy dokaz jednotlivo a vsetky dokazy v ich vzajomnej suvislosti.

    (6) Skutocnosti vseobecne  zname alebo zname  spravnemu organu
z uradnej cinnosti netreba dokazovat. 

                                35

                             Svedkovia

    (1) Kazdy  obcan   je  povinny  vypovedat   ako  svedok;  musi
vypovedat pravdivo a nesmie nic zamlcat.

    (2) Ako  svedok nesmie  byt  vysluchnuty  ten, kto  by porusil
statne,  hospodarske,  sluzobne  tajomstvo  alebo zakonom vyslovne
ulozenu alebo uznanu povinnost mlcanlivosti,  okrem ak by ho tejto
povinnosti zbavil  prislusny organ alebo  ten, v zaujme  koho tuto
povinnost ma.

    (3) Vypoved   moze   odopriet   ten,   kto   by  nou  sposobil
nebezpecenstvo trestneho  stihania sebe alebo  blizkym osobam; ich
vypocet sa spravuje Obcianskym zakonnikom. 2)

    (4) Spravny  organ  pouci  svedka  pred  vysluchom  o moznosti
odopriet  vypoved,  o  jeho  povinnosti  vypovedat  pravdivo a nic
nezamlcat  a  o  pravnych  nasledkoch  nepravdivej  alebo neuplnej
vypovede. 3)
------------------------------------------------------------------
2)   116 Obcianskeho zakonnika.
3)   6  zakona  c. 60/1961 Zb.  o  ulohach  narodnych  vyborov pri
   zabezpecovani socialistickeho poriadku. 

                                36

                              Znalci

    Ak  je  pre  odborne   posudenie  skutocnosti  dolezitych  pre
rozhodnutie  potrebny  znalecky  posudok,  spravny  organ ustanovi
znalca podla prislusnych pravnych predpisov. 4)
------------------------------------------------------------------
4) Zakon  c. 36/1967 Zb.  o  znalcoch  a  tlmocnikoch  a  vyhlaska
   c. 37/1967 Zb. na vykonanie zakona o znalcoch a tlmocnikoch. 

                                37

                              Listiny

    (1) Spravny  organ  moze   ulozit  ucastnikovi  konania  alebo
obcanovi  (organizacii), ktory  ma listinu  potrebnu na  vykonanie
dokazov, aby ju predlozil.

    (2) Predlozenie listiny nemozno ziadat  alebo moze sa odopriet
z dovodov,  pre ktore  nesmie byt  vysluchnuty alebo  je opravneny
odopriet vypoved svedok. 

                                38

                             Ohliadka

    (1) Vlastnik   alebo  uzivatel   veci  je   povinny  predlozit
spravnemu  organu  predmet  ohliadky  alebo  strpiet  ohliadku  na
mieste.

    (2) Ohliadku nemozno vykonat alebo moze sa odopriet z dovodov,
pre  ktore  nesmie  byt  vysluchnuty  alebo  je opravneny odopriet
vypoved svedok.

    (3) Na miestnu ohliadku spravny organ prizve ucastnika konania
a toho, kto je opravneny predmetom ohliadky nakladat. 

                                39

                         Cestne vyhlasenie

    (1) Spravny  organ  moze   namiesto  dokazu  pripustit  cestne
vyhlasenie  ucastnika  konania,  pokial  osobitny  pravny  predpis
neustanovuje inak.

    (2) Cestne vyhlasenie spravny organ  nepripusti, ak tomu brani
vseobecny  zaujem  alebo  ak  by  tym  bola porusena rovnost medzi
ucastnikmi konania.  Cestnym vyhlasenim nemozno  nahradit znalecky
posudok.

    (3) V  cestnom vyhlaseni  je ucastnik  povinny uviest pravdive
udaje. Spravny  organ musi upozornit  ucastnika konania na  pravne
nasledky nepravdiveho cestneho vyhlasenia. 5)
------------------------------------------------------------------
5)   6  zakona  c. 60/1961 Zb.  o  ulohach  narodnych  vyborov pri
   zabezpecovani socialistickeho poriadku. 

                                40

                         Predbezne otazky

    (1) Ak sa  v konani vyskytne  otazka, o ktorej  uz pravoplatne
rozhodol  prislusny  organ,  je  spravny  organ  takym rozhodnutim
viazany; inak si spravny organ moze o takejto otazke urobit usudok
alebo da prislusnemu organu podnet na zacatie konania.

    (2) Spravny  organ si  nemoze ako  o predbeznej  otazke urobit
usudok  o tom,  ci a   kto spachal  trestny cin,  previnenie alebo
priestupok,  alebo  o  osobnom  stave   obcana,  ak  patri  o  nom
rozhodovat sudu. 

                             Oddiel 3
              Zabezpecenie priebehu a ucelu konania

                                41

                            Predvolanie

    (1) Spravny  organ predvola  osoby, osobna  ucast ktorych  pri
prejednavani veci je nevyhnutna.

    (2) V  predvolani spravny  organ upozorni  na pravne  nasledky
nedostavenia sa. 

                                42

                            Predvedenie

    (1) Ucastnik  konania alebo  svedok, ktory  sa bez  naleziteho
ospravedlnenia alebo bez zavaznych dovodov na opatovne predvolanie
nedostavi na  spravny organ a  bez osobnej ucasti  ktoreho nemozno
konanie uskutocnit, moze byt predvedeny.

    (2) O  predvedenie spravny  organ poziada  Verejnu bezpecnost,
o predvedenie vojakov v cinnej sluzbe alebo prislusnikov verejnych
ozbrojenych sborov poziada ich nacelnika. 

                                43

                        Predbezne opatrenia

    (1) Spravny  organ  moze  pred  skoncenim  konania  v  rozsahu
nevyhnutne potrebnom pre zabezpecenie jeho ucelu

 a) ulozit  ucastnikom,  aby  nieco  vykonali,  niecoho sa zdrzali
    alebo nieco strpeli;
 b) nariadit zabezpecenie veci, ktore  sa maju znicit alebo urobit
    nepotrebnymi, alebo ktore su potrebne na vykonanie dokazov.

    (2) Spravny  organ predbezne  opatrenie zrusi,  len co pominie
dovod, pre  ktory bolo nariadene;  inak straca ucinnost  dnom, ked
rozhodnutie vo veci nadobudlo pravoplatnost.

    (3) Odvolanie  proti  rozhodnutiu  o  predbeznom opatreni nema
odkladny ucinok. 

                                44

                            Doziadanie

    (1) Spravne organy  vykonavaju procesne ukony  v obvode svojej
posobnosti.

    (2) Ak  spravny organ  nemoze vykonat  niektory procesny  ukon
v obvode svojej posobnosti alebo ak  je to ucelne z inych dovodov,
je  opravneny doziadat  o jeho  vykonanie iny  spravny organ  toho
isteho alebo nizsieho stupna.

    (3) Doziadany  spravny  organ  je  povinny  v  medziach svojej
posobnosti  doziadaniu  vyhoviet  najneskor  v  lehote  15 dni, ak
v doziadani nie je urcena dlhsia lehota. 

                                45

                       Poriadkove opatrenia

    (1) Tomu,  kto stazuje  postup konania,  najma tym,  ze sa bez
zavaznych  dovodov  nedostavi  na  vyzvu  na  spravny  organ, rusi
napriek predchadzajucemu napomenutiu  poriadok, bezdovodne odmieta
svedecku  vypoved, predlozenie  listiny alebo  vykonanie ohliadky,
moze spravny  organ ulozit poriadkovu pokutu  az do vysky 200 Kcs;
u vojakov v  cinnej sluzbe a u  prislusnikov verejnych ozbrojenych
sborov odovzda vec na vybavenie podla disciplinarnych predpisov.

    (2) Toho,  kto hrubo  rusi poriadok,  moze spravny  organ tiez
vykazat z  miesta pojednavania; ak  je vykazany ucastnik  konania,
moze sa konat v jeho nepritomnosti.

    (3) Spravny  organ, ktory  poriadkovu pokutu  ulozil, moze  ju
odpustit. 

                             Oddiel 4
                           Rozhodnutie

                                46

    Rozhodnutie musi byt v sulade  so zakonmi a ostatnymi pravnymi
predpismi, musi ho vydat organ  na to prislusny, musi vychadzat zo
spolahlivo  zisteneho  stavu  veci  a  musi  obsahovat  predpisane
nalezitosti. 

                                47

                      Nalezitosti rozhodnutia

    (1) Rozhodnutie musi  obsahovat vyrok, odovodnenie  a poucenie
o odvolani (rozklade). Odovodnenie nie  je potrebne, ak sa vsetkym
ucastnikom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

    (2) Vyrok obsahuje rozhodnutie vo  veci s uvedenim ustanovenia
pravneho  predpisu,   podla  ktoreho  sa   rozhodlo,  pripadne  aj
rozhodnutie  o  povinnosti  nahradit   trovy  konania.  Pokial  sa
v rozhodnuti  uklada  ucastnikovi  konania  povinnost  na plnenie,
spravny organ urci  pre nu lehotu; lehota nesmie  byt kratsia, nez
ustanovuje osobitny pravny predpis.

    (3) V  odovodneni  rozhodnutia  spravny  organ  uvedie,  ktore
skutocnosti  boli  podkladom  pre  rozhodnutie,  akymi uvahami bol
vedeny pri hodnoteni dokazov a  pri pouziti pravnych predpisov, na
zaklade ktorych rozhodoval.

    (4) Poucenie  o  odvolani  (rozklade)  obsahuje  udaj,  ci  je
rozhodnutie konecne  alebo ci sa  mozno proti nemu  odvolat (podat
rozklad),  v akej  lehote, na  ktory organ  a kde  mozno odvolanie
podat.

    (5) V  pisomnom  vyhotoveni  rozhodnutia  sa  uvedie aj organ,
ktory   rozhodnutie   vydal,   datum   vydania  rozhodnutia,  meno
a priezvisko  ucastnikov  konania.  Rozhodnutie  musi  mat  uradnu
peciatku a podpis s uvedenim mena, priezviska a funkcie opravnenej
osoby. Osobitne pravne predpisy  mozu ustanovit dalsie nalezitosti
rozhodnutia.

    (6) Chyby  v  pisani,  v  poctoch  a  ine  zrejme nespravnosti
v pisomnom vyhotoveni rozhodnutia spravny  organ kedykolvek aj bez
navrhu opravi a upovedomi o tom ucastnikov konania. 

                                48

                               Zmier

    (1) Ak to  pripusta povaha veci, mozu  ucastnici konania medzi
sebou so schvalenim spravneho organu uzavriet zmier. Spravny organ
zmier neschvali,  ak odporuje pravnym  predpisom alebo vseobecnemu
zaujmu.

    (2) Schvaleny zmier je vykonatelny. 

                                49

                      Lehota pre rozhodnutie

    (1) V  jednoduchych  veciach,  najma  ak  mozno  rozhodnut  na
podklade dokladov  predlozenych ucastnikom konania,  spravny organ
rozhodne bezodkladne.

    (2) V   ostatnych  pripadoch,   ak  osobitny   pravny  predpis
neustanovuje inak,  je spravny organ povinny  rozhodnut vo veci do
30 dni od zacatia konania;  vo zvlast zlozitych pripadoch rozhodne
najneskor do 60 dni; ak  nemozno vzhladom na povahu veci rozhodnut
ani  v tejto  lehote, moze  ju primerane  predlzit odvolaci  organ
(organ prislusny  rozhodnut o rozklade).  Ak spravny organ  nemoze
rozhodnut do  30, pripadne do 60  dni, je povinny o  tom ucastnika
konania s uvedenim dovodov upovedomit. 

                                50

                    Opatrenia proti necinnosti

    Ak  to dovoluje  povaha veci  a ak  napravu nemozno  dosiahnut
inak,  spravny  organ,  ktory  by  bol  inak  opravneny  rozhodnut
o odvolani, sam  vo veci rozhodne, pokial  spravny organ prislusny
na rozhodnutie nezacal konanie, hoci je na to povinny alebo pokial
nerozhodol v lehote ustanovenej v   49 ods. 2. 

                                51

                       Oznamenie rozhodnutia

    (1) Rozhodnutie  sa  ucastnikovi  konania  oznamuje  dorucenim
pisomneho vyhotovenia tohto rozhodnutia. Den dorucenia rozhodnutia
je dnom jeho oznamenia.

    (2) Ucastnikovi   konania,   ktory   je   pritomny,   moze  sa
rozhodnutie  oznamit  ustnym  vyhlasenim;  den  ustneho vyhlasenia
rozhodnutia  je dnom  oznamenia rozhodnutia  len vtedy,  pokial sa
pritomny  ucastnik  konania  vzdal  naroku  na dorucenie pisomneho
vyhotovenia rozhodnutia. 

                                52

             Pravoplatnost a vykonatelnost rozhodnutia

    (1) Rozhodnutie,  proti  ktoremu  sa  nemozno  odvolat  (podat
rozklad), je pravoplatne.

    (2) Rozhodnutie  je  vykonatelne,  ak  sa  proti  nemu nemozno
odvolat (podat rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nema odkladny
ucinok. 

                            Stvrta cast
                     PRESKUMANIE ROZHODNUTI

                             Oddiel 1
                        Odvolacie konanie

                                53

    Proti rozhodnutiu  spravneho organu ma  ucastnik konania pravo
podat odvolanie,  pokial zakon neustanovuje  inak alebo pokial  sa
ucastnik  konania  odvolania  pisomne  alebo  ustne  do  zapisnice
nevzdal. 

                                54

    (1) Odvolanie  sa podava  na spravnom  organe, ktory napadnute
rozhodnutie vydal.

    (2) Odvolanie treba  podat v lehote  15 dni odo  dna oznamenia
rozhodnutia, ak inu lehotu neustanovuje osobitny pravny predpis.

    (3) Pokial  ucastnik konania  v dosledku  nespravneho poucenia
alebo pre to, ze nebol pouceny vobec, podal opravny prostriedok po
lehote, predpoklada sa, ze ho  podal vcas, ak tak urobil najneskor
do 3 mesiacov odo dna oznamenia rozhodnutia. 

                                55

    (1) Pokial  osobitny  pravny  predpis  neustanovuje inak, vcas
podane odvolanie ma odkladny ucinok.

    (2) Ak  to vyzaduje  naliehavy  vseobecny  zaujem alebo  ak je
nebezpecenstvo,  ze  odkladom  vykonu  rozhodnutia  utrpi ucastnik
konania alebo  niekto iny nenahraditelnu ujmu,  moze spravny organ
odkladny  ucinok  vylucit;  naliehavost  treba  riadne  odovodnit.
Odkladny ucinok nemozno vylucit, ak tak ustanovuje osobitny pravny
predpis.

    (3) Proti rozhodnutiu o vyluceni  odkladneho ucinku sa nemozno
odvolat. 

                                56

    Spravny  organ, ktory  napadnute rozhodnutie  vydal, upovedomi
ostatnych  ucastnikov konania  o obsahu  podaneho odvolania, vyzve
ich,  aby sa  k nemu   vyjadrili, a  podla potreby  doplni konanie
vykonanim novonavrhnutych dokazov. 

                                57

    (1) Spravny  organ,  ktory  napadnute  rozhodnutie vydal, moze
o odvolani  sam rozhodnut,  ak odvolaniu  v plnom  rozsahu vyhovie
a ak sa rozhodnutie netyka  ineho ucastnika konania ako odvolatela
alebo ak s tym ostatni ucastnici konania suhlasia.

    (2) Ak nerozhodne  spravny organ, ktory  napadnute rozhodnutie
vydal,  o  odvolani,  predlozi  ho  spolu  s vysledkami doplneneho
konania a  so spisovym materialom odvolaciemu  organu najneskor do
30 dni odo dna, ked mu odvolanie doslo. 

                                58

    (1) Odvolacim  organom  je  spravny  organ najblizsie vyssieho
stupna  nadriadeny spravnemu  organu, ktory  napadnute rozhodnutie
vydal.

    (2) V  konani  pred  narodnymi  vybormi  rozhoduje  o odvolani
prislusny  odbor narodneho  vyboru najblizsie  vyssieho stupna, ak
o odvolani   nerozhoduje  spravna   komisia  narodneho   vyboru 6)
najblizsie  vyssieho  stupna  zriadena  podla  osobitnych pravnych
predpisov, pripadne komisia tohto narodneho vyboru. 7)

    (3) O  odvolani proti  rozhodnutiu organu  krajskeho narodneho
vyboru  rozhoduje  prislusny  ustredny  organ  statnej  spravy, na
Slovensku  v ramci  svojej posobnosti  prislusny organ  Slovenskej
narodnej rady.

    (4) Ak v spravnom konani rozhodoval organ statnej organizacie,
rozhoduje o odvolani spravny organ, ktory organizaciu riadi.
------------------------------------------------------------------
6)   57 zakona c. 69/1967 Zb. o narodnych vyboroch.
7)   54 ods. 3 zakona c. 69/1967 Zb. o narodnych vyboroch. 

                                59

    (1) Odvolaci  organ  preskuma  napadnute  rozhodnutie  v celom
rozsahu; ak je to  nevyhnutne, doterajsie konanie doplni, pripadne
zistene vady odstrani.

    (2) Ak  su pre  to  dovody,  odvolaci organ  rozhodnutie zmeni
alebo zrusi, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdi.

    (3) Odvolaci  organ rozhodnutie  zrusi a  vec vrati  spravnemu
organu, ktory ho vydal, na  nove prejednanie a rozhodnutie, pokial
je to  vhodnejsie najma z  dovodov rychlosti alebo  hospodarnosti;
spravny organ je pravnym nazorom odvolacieho organu viazany.

    (4) Proti rozhodnutiu o odvolani sa nemozno dalej odvolat. 

                                60

    Odvolaci  organ  je  povinny   preskumat  i  oneskorene  alebo
nepripustne  odvolanie  z  toho  hladiska,  ci neodovodnuje obnovu
konania  alebo zmenu  alebo zrusenie  rozhodnutia mimo odvolacieho
konania; inak odvolanie zamietne. 

                                61

    (1) Proti   rozhodnutiu  ustredneho   organu  statnej   spravy
(prislusneho  organu Slovenskej  narodnej rady),  vydanemu v prvom
stupni,  mozno podat  na tomto  organe  v  lehote 15  dni odo  dna
oznamenia  rozhodnutia rozklad;  vcas podany  rozklad ma  odkladny
ucinok.

    (2) O  rozklade  rozhoduje  veduci  ustredneho  organu statnej
spravy  (organu Slovenskej  narodnej rady)  na zaklade  navrhu nim
ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemozno
odvolat.

    (3) Ustanovenia o odvolacom konani sa primerane vztahuju aj na
konanie o rozklade. 

                             Oddiel 2
                         Obnova konania

                                62

    (1) Konanie pred spravnym  organom ukoncene rozhodnutim, ktore
je pravoplatne, sa na navrh ucastnika konania obnovi, ak

 a) vysli najavo  nove skutocnosti alebo  dokazy, ktore mohli  mat
    podstatny vplyv na rozhodnutie a  nemohli sa v konani uplatnit
    bez zavinenia ucastnika konania;
 b) rozhodnutie zaviselo od posudenia  predbeznej otazky, o ktorej
    prislusny organ rozhodol inak;
 c) nespravnym  postupom spravneho  organu sa  ucastnikovi konania
    odnala  moznost  zucastnit  sa  na  konani,  ak  to  mohlo mat
    podstatny vplyv na rozhodnutie a  ak sa naprava nemohla urobit
    v odvolacom konani;
 d) rozhodnutie vydal vyluceny  organ (  9 a 13), ak  to mohlo mat
    podstatny vplyv na rozhodnutie a  ak sa naprava nemohla urobit
    v odvolacom konani;
 e) rozhodnutie  sa   opiera  o  dokazy,  ktore   sa  ukazali  ako
    nepravdive, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestnym cinom.

    (2) Spravny organ  nariadi obnovu konania  z dovodov uvedenych
v odseku 1, ak je na preskumani rozhodnutia vseobecny zaujem.

    (3) Obnova  konania  nie  je  pripustna,  ak  bol  rozhodnutim
ucastnikovi  konania  udeleny   suhlas  na  obcianskopravne  alebo
pracovnopravne  konanie, alebo  ak  sa  rozhodlo vo  veci osobneho
stavu obcana a ucastnik konania nadobudol prava dobromyselne. 

                                63

    (1) Obnovu  konania povoli  na navrh  ucastnika konania  alebo
nariadi spravny organ, ktory vo veci rozhodol v poslednom stupni.

    (2) V  navrhu na  obnovu  konania  treba uviest  dovody obnovy
konania a skutocnosti svedciace o tom, ze navrh je podany vcas.

    (3) Navrh  sa podava  na spravnom  organe uvedenom  v odseku 1
v lehote 3 mesiacov  odo dna, ked sa ucastnik  dozvedel o dovodoch
obnovy, najneskor  vsak do 3 rokov  od pravoplatnosti rozhodnutia;
v rovnakej  lehote  moze  spravny  organ  obnovu konania nariadit.
Zmeskanie lehoty (  28) nemozno odpustit.

    (4) Po uplynuti  troch rokov od  pravoplatnosti rozhodnutia sa
obnova povoli alebo nariadi len  vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo
trestnym cinom.

    (5) Proti rozhodnutiu  o obnove konania  mozno podat odvolanie
(rozklad).  Rozhodnutie  o  povoleni  alebo  nariadeni  obnovy  ma
odkladny ucinok, pokial sa napadnute rozhodnutie este nevykonalo. 

                                64

    (1) Nove  konanie  vo  veci  uskutocni  spravny organ, ktoreho
rozhodnutia  sa  dovod  obnovy  konania  tyka;  ak sa dovod obnovy
konania  tyka  rozhodnutia  spravnych  organov  prveho  i  druheho
stupna, nove konanie uskutocni spravny organ prveho stupna.

    (2) Pokial  sa  dovod  obnovy  konania  tyka  iba konania pred
odvolacim organom,  spoji sa rozhodnutie o  obnove konania s novym
rozhodnutim vo veci.

    (3) Novym rozhodnutim vo veci sa povodne rozhodnutie zrusuje.

    (4) Proti novemu  rozhodnutiu vo veci sa  mozno odvolat (podat
rozklad). 

                             Oddiel 3
        Preskumanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

                                65

    (1) Rozhodnutie, ktore je pravoplatne,  moze z vlastneho alebo
ineho podnetu  preskumat spravny organ  najblizsie vyssieho stupna
nadriadeny spravnemu organu, ktory  toto rozhodnutie vydal (  58),
ak  ide o  rozhodnutie  ustredneho  organu statnej  spravy (organu
Slovenskej  narodnej  rady),  jeho  veduci  na  zaklade navrhu nim
ustavenej osobitnej komisie (  61 ods. 2).

    (2) Spravny  organ  prislusny  na  preskumanie  rozhodnutia ho
zrusi alebo zmeni, ak bolo  vydane v rozpore so zakonom, vseobecne
zavaznym  pravnym predpisom  alebo vseobecne  zavaznym nariadenim.
Pri  zruseni  alebo  zmene  rozhodnutia   dba  na  to,  aby  prava
nadobudnute dobromyselne boli co najmenej dotknute.

    (3) Pri   preskumavani  rozhodnutia   vychadza  spravny  organ
z pravneho   stavu   a   skutkovych   okolnosti   v  case  vydania
rozhodnutia. Nemoze  preto zrusit alebo zmenit  rozhodnutie, ak sa
po jeho  vydani dodatocne zmenili  rozhodujuce skutkove okolnosti,
z ktorych povodne rozhodnutie vychadzalo. 

                                66

    Podnetu  ucastnika  konania  na  preskumanie  rozhodnutia moze
v plnom  rozsahu  vyhoviet  aj  spravny  organ,  ktory rozhodnutie
vydal, v  konani pred narodnymi  vybormi aj vyssi  organ narodneho
vyboru  toho  isteho  stupna,   ak  sa  rozhodnutie  netyka  ineho
ucastnika  konania  alebo  ak  s  tym  suhlasia  ostatni ucastnici
konania. 

                                67

    (1) Rozhodnutie, ktorym  sa ucastnikovi konania  dal suhlas na
obcianskopravny alebo pracovnopravny ukon alebo ktorym sa rozhodlo
vo veci  osobneho stavu obcana,  nemozno mimo odvolacieho  konania
zrusit   alebo  zmenit,   ak  ucastnik   konania  nadobudol  prava
dobromyselne.

    (2) Ak  sa podla  platnych pravnych  predpisov podal  navrh na
preskumanie spravneho rozhodnutia sudom, nemoze spravny organ toto
rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrusit alebo zmenit, okrem ak
by plne vyhovel vsetkym ucastnikom konania. 

                                68

    (1) Spravny organ nemoze  mimo odvolacieho konania rozhodnutie
zrusit  alebo zmenit  po  uplynuti  troch rokov  od pravoplatnosti
napadnuteho rozhodnutia.

    (2) Proti   rozhodnutiu,   ktorym   sa   zrusuje   alebo  meni
rozhodnutie  mimo  odvolacieho  konania,  sa  mozno odvolat (podat
rozklad). 

                             Oddiel 4
                 Konanie o proteste prokuratora

                                69

    (1) Ak sa protest prokuratora  podal na spravnom organe, ktory
rozhodnutie vydal,  moze tento organ sam  svoje rozhodnutie, proti
ktoremu  protest   smeruje,  zrusit  alebo   nahradit  rozhodnutim
zodpovedajucim zakonu.

    (2) Ak  takto spravny  organ plne  nevyhovie protestu  sam, je
povinny predlozit ho spolu so spisovym materialom v lehote urcenej
v proteste, a  ak lehota nie je  urcena, do 30 dni  na rozhodnutie
nadriadenemu spravnemu  organu najblizsie vyssieho  stupna (  58);
ak ide o ustredny organ  statnej spravy (organ Slovenskej narodnej
rady), predlozi protest svojmu veducemu, ktory rozhodne na zaklade
navrhu nim ustavenej osobitnej komisie (  61 ods. 2).

    (3) Rozhodnutie o proteste prokuratora sa doruci prokuratorovi
a ucastnikom konania.

    (4) Proti rozhodnutiu o proteste prokuratora sa mozu ucastnici
konania odvolat (podat rozklad). 

                             Oddiel 5
        Preskumavanie rozhodnuti spravnych organov sudom

                                70

    Osobitne   zakony   ustanovuju,   v   ktorych  pripadoch  sudy
preskumavaju rozhodnutia spravnych organov. 

                            Piata cast
                        VYKON ROZHODNUTI

                             Oddiel 1
                      Spolocne ustanovenia

                                71

    (1) Ak  ucastnik konania  nesplni v  urcenej lehote dobrovolne
povinnost   ulozenu   mu   rozhodnutim,   ktore   je   vykonatelne
(  52 ods. 2), alebo zmierom schvalenym spravnym organom alebo nim
zostavenym  vykazom  nedoplatkov  (dalej  len  "rozhodnutie"), ich
vykon  sa  uskutocni.  Ak  v  rozhodnuti  nebola  urcena lehota na
plnenie,  urci  ju  organ,  ktory  uskutocnuje  vykon rozhodnutia;
lehota nesmie byt kratsia, nez ustanovuje osobitny pravny predpis.

    (2) Vykaz  nedoplatkov  mozno  vykonat,  ak  bol  zostaveny na
zaklade  vykonatelneho  rozhodnutia  alebo  na  zaklade povinnosti
dlznika  ustanovenej   pravnym  predpisom  zaplatit   bez  vydania
osobitneho rozhodnutia.

    (3) Rozhodnutie mozno vykonat najneskor do 3 rokov po uplynuti
lehoty urcenej pre splnenie ulozenej povinnosti (ods. 1). 

                                72

    (1) Vykon  rozhodnutia  sa   uskutocnuje  na  navrh  ucastnika
konania  alebo na  podnet spravneho  organu, ktory  v prvom stupni
vydal   rozhodnutie,   schvalil   zmier   alebo   vyhotovil  vykaz
nedoplatkov (vymahajuci spravny organ).  Pokial tento organ nie je
sam na vykon rozhodnutia opravneny, postupi vec organu prislusnemu
podla   73.

    (2) Ucastnik konania alebo vymahajuci spravny organ mozu podat
navrh na sudny vykon rozhodnutia. 

                                73

    (1) Vykon  rozhodnutia  narodneho   vyboru  uskutocnuje  podla
povahy  veci prislusny  odbor okresneho  narodneho vyboru;  ak ide
o rozhodnutie  mestskeho narodneho  vyboru, odbor  tohto narodneho
vyboru. Miestny narodny vybor uskutocnuje vykon rozhodnutia, ak ho
na to prislusny odbor okresneho narodneho vyboru splnomocnil.

    (2) Vykon rozhodnuti inych spravnych organov uskutocnuje podla
povahy  veci  prislusny  odbor   okresneho  narodneho  vyboru,  ak
osobitny  pravny predpis  neustanovuje, ze  ho uskutocnuje spravny
organ sam. 

                                74

    Organ  uskutocnujuci  vykon  rozhodnutia  je  povinny  oznamit
ucastnikovi  konania,  ktoreho  sa   vykon  tyka,  zacatie  vykonu
rozhodnutia;  ak  treba  urcit  lehotu  na  plnenie (  71 ods. 1),
uvedie sa v tomto oznameni. 

                                75

    (1) Organ  uskutocnujuci vykon  rozhodnutia moze  zo zavaznych
dovodov  na navrh  ucastnika konania  alebo z  vlastneho, pripadne
ineho  podnetu  vykon  rozhodnutia  odlozit;  pokial narodny vybor
uskutocnuje vykon  rozhodnutia ineho spravneho  organu, vyziada si
jeho vyjadrenie.

    (2) Na navrh ucastnika konania alebo z vlastneho podnetu organ
uskutocnujuci vykon rozhodnutia od vykonu upusti, ak

 a) vymahany   narok  zanikol   alebo  sa   jeho  vymahanie  stalo
    bezpredmetnym,
 b) podklad pre vykon rozhodnutia (  71 ods. 1) bol zruseny,
 c) splnenie tej istej povinnosti vymaha sud,
 d) vykon rozhodnutia je nepripustny,
 e) na  predmet, ktoreho  sa  vykon  rozhodnutia tyka,  uspesne sa
    uplatnilo pravo, ktore vykon rozhodnutia nepripusta.

    (3) O zastaveni  vykonu rozhodnutia, proti  ktoremu prokurator
podal protest, platia ustanovenia zakona o prokurature. 8)
------------------------------------------------------------------
8)   16 ods. 1 zakona c. 60/1965 Zb. o prokurature. 

                                76

    (1) Proti jednotlivym  ukonom a opatreniam  spojenym s vykonom
rozhodnutia mozno podat namietky.

    (2) Namietky maju odkladny ucinok len vtedy,

 a) ak smeruju  proti povoleniu odkladu alebo  upusteniu od vykonu
    rozhodnutia,
 b) ak  smeruju  proti  zacatiu   vykonu  rozhodnutia  pri  vykone
    rozhodnutia vypratanim,
 c) ak  sa v  nich uplatnuje,  ze vymahane  plnenie sa uz vykonalo
    alebo ze este neuplynula lehota na plnenie,
 d) ak  sa   v  nich  uplatnuje  na   predmet,  ktoreho  sa  vykon
    rozhodnutia tyka, pravo, ktore vykon rozhodnutia nepripusta.

    (3) O   namietkach   rozhoduje   organ   uskutocnujuci   vykon
rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o namietkach sa nemozno odvolat. 

                                77

    Vykon rozhodnutia mozno uskutocnit len prostriedkami uvedenymi
v zakone.  Pri vykone  rozhodnutia sa  pouzije prostriedok,  ktory
ucastnika konania co najmenej postihuje a vedie este k cielu. 

                             Oddiel 2
                   Vymahanie penaznych plneni

                                78

    (1) Vykon   rozhodnutia   ukladajuceho   penazne   plnenie  sa
uskutocnuje zrazkami zo mzdy alebo prikazanim pohladavky.

    (2) Prikaz  na vykonanie  zrazok  zo  mzdy vyda  spravny organ
tomu,  kto  vyplaca  dlznikovi  mzdu,  inu  odmenu  za pracu alebo
nahradu za pracovny prijem.

    (3) Prikazanie pohladavky  spravny organ vykona  tak, ze tomu,
voci komu  ma dlznik pohladavku, prikaze,  aby pohladavku do vysky
dlznej sumy zaplatil spravnemu organu.

    (4) Vykon    rozhodnutia   prikazanim    pohladavky   z   uctu
v prislusnom penaznom  ustave (penaznej organizacii)  sa uskutocni
jej odpisanim z  uctu dlznika. V pripadoch, v  ktorych ako veritel
i ako  dlznik  vystupuju  socialisticke  organizacie, uskutocni sa
vykon  rozhodnutia podla  predpisov o  platobnom styku  na zaklade
prikazu   na  vybratie 9)   vystaveneho  veritelom;   v  ostatnych
pripadoch  sa  uskutocni  vykon  rozhodnutia  na  zaklade  prikazu
spravneho organu vydaneho podla odseku 3.

    (5) Pri  vykone  rozhodnutia  zrazkou  zo  mzdy  a  prikazanim
pohladavky  sa primerane  pouziju ustanovenia  Obcianskeho sudneho
poriadku. 10)
------------------------------------------------------------------
 9) Vyhlaska  c. 85/1966 Zb.  o  platobnom  styku  a  zuctovani na
    uctoch organizacii.
10)   276 az 320 Obcianskeho sudneho poriadku. 

                             Oddiel 3
                  Vymahanie nepenaznych plneni

                                79

    (1) Rozhodnutie   ukladajuce  nepenazne   plnenie  sa   vykona
nahradnym  vykonom,   ukladanim  penaznych  pokut   alebo  priamym
vynutenim ulozenej povinnosti.

    (2) Nahradny vykon spociva v tom, ze ulozene prace a vykony sa
uskutocnia na naklad a  nebezpecenstvo povinneho, ak ulozenu pracu
alebo vykon moze uskutocnit aj niekto iny ako povinny.

    (3) Ak  nahradny vykon  nie je  podla povahy  veci mozny alebo
ucelny,  vymaha   sa  splnenie  povinnosti   ulozenej  rozhodnutim
postupnym  ukladanim pokut;  uhrn vsetkych  ulozenych pokut nesmie
prevysovat u obcana sumu 500 Kcs pri organizacii sumu 20 000 Kcs.

    (4) Priame  vynutenie  povinnosti  sa  vykona najma vypratanim
bytu, nebytoveho priestoru, nehnutelnosti alebo jej casti, odnatim
veci alebo listiny a predvedenim osoby.

    (5) Pri  vynuteni povinnosti  vypratanim sa  primerane pouziju
ustanovenia  Obcianskeho sudneho  poriadku. 11) Vykon  rozhodnutia
odnatim veci  alebo listiny sa  uskutocni za pritomnosti  zastupcu
miestneho  narodneho   vyboru,  pripadne  inej   plnoletej  osoby.
O predvedenie  osoby  moze  organ  uskutocnujuci vykon rozhodnutia
poziadat Verejnu  bezpecnost, a ak  ide o vojakov  v cinnej sluzbe
alebo prislusnikov verejnych ozbrojenych sborov, ich nacelnika.
------------------------------------------------------------------
11)   340 az 344 Obcianskeho sudneho poriadku. 

                                80

    (1) Pracovnik  povereny uskutocnenim  vykonu rozhodnutia  robi
jednotlive ukony podla pisomneho prikazu, ktory vyda organ uvedeny
v   73 ods. 1 a 2. Tymto prikazom je povinny sa preukazat.

    (2) Ak ucastnik  konania preukaze, ze  vymahana povinnost bola
uz splnena alebo  ze sa na vymahani netrva,  alebo ze uskutocnenie
vykonu rozhodnutia  bolo odlozene alebo  zastavene, alebo ze  boli
podane  namietky, ktore  maju odkladny  ucinok, pracovnik povereny
uskutocnenim vykonu rozhodnutia ukon neurobi. 

                            Siesta cast
                PRECHODNE A ZAVERECNE USTANOVENIA

                                81

    Spravny  organ je  povinny v  konani dbat  na imunity a vysady
priznavane  medzinarodnymi   zmluvami  uzavretymi  Ceskoslovenskou
socialistickou   republikou    alebo   ceskoslovenskymi   pravnymi
predpismi. 12)
------------------------------------------------------------------
12) Vyhlaska     c. 157/1964 Zb.     o     Viedenskom     dohovore
    o diplomatickych stykoch. 

                                82

    (1) Ustanovenia tohto zakona platia  aj pre konanie neskoncene
pred zacatim jeho ucinnosti.

    (2) Pokial rozhodnutie nadobudlo  pravoplatnost pred zaciatkom
ucinnosti  tohto  zakona,  mozno  povolit  obnovu  konania,  ak sa
rozhodnutie nedosiahlo trestnym cinom, alebo preskumat rozhodnutie
mimo odvolacieho konania len vtedy, ak odo dna, ked sa rozhodnutie
stalo pravoplatnym, neuplynuli tri roky.

    (3) Ak sa pred zaciatkom ucinnosti tohto zakona zacala spravna
exekucia, dokonci sa podla doterajsich predpisov. 

                                83

    Zrusuju sa:

1. vladne nariadenie c. 91/1960 Zb. o spravnom konani;
2.   28 ods. 1 zakona  c. 60/1961 Zb. o ulohach  narodnych vyborov
   pri zabezpecovani socialistickeho poriadku;
3.   15 ods. 4 druha veta zakona c. 60/1965 Zb. o prokurature. 

                                84

    Nedotknute zostavaju ustanovenia osobitnych pravnych predpisov
platnych k zaciatku ucinnosti tohto zakona, ktore upravuju spravne
konanie,  avsak  s  vynimkou  ustanovenia,  ze  o  odvolani  proti
rozhodnutiam organov narodneho vyboru rozhoduju organy toho isteho
narodneho   vyboru.  Nedotknuta   zostava  aj   vecna  prislusnost
miestnych  narodnych vyborov  zalozena k  zaciatku ucinnosti tohto
zakona osobitnymi pravnymi predpismi. 

                                85

    Tento zakon nadobuda ucinnost 1. januarom 1968.

                          Novotny v.r.
                         Lastovicka v.r.
                          Lenart v.r. 


LEGISLATIVA - zivotne prostredie


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa