ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

LEGISLATIVA - zivotne prostredie

                           606/1992 Zb.
                        NARIADENIE VLADY
                      Slovenskej republiky
                      z 29. septembra 1992
                      o nakladani s odpadmi
Zmena: 190/1996 Z.z.

    Vlada   Slovenskej  republiky   podla    13   pism. b)  zakona
c. 238/1991 Zb. o odpadoch nariaduje:

                             PRVA CAST
                      ZAKLADNE USTANOVENIA

                                 1

                          Predmet upravy

    (1) Nariadenie  vlady   o  nakladani  s   odpadmi  (dalej  len
"nariadenie")    upravuje     vseobecne    podmienky    nakladania
s odpadmi, 1)   osobitne  podmienky   nakladania  s   nebezpecnymi
odpadmi, zneskodnovanie  odpadov a nalezitosti  ziadosti o vydanie
suhlasov na nakladanie s odpadmi.

    (2) Pre nakladanie s odpadmi sa odpady zaraduju do kategorii a
druhov  podla  Kategorizacie  a  katalogu  odpadov 2)  (dalej  len
"katalog odpadov").
------------------------------------------------------------------
1)   2 ods. 6 zakona c.  238/1991 Zb. o odpadoch (dalej len "zakon
   o odpadoch").
2) Opatrenie Federalneho vyboru pre  zivotne prostredie, ktorym sa
   vyhlasuje Kategorizacia a katalog  odpadov, vyhlasene v ciastke
   69/1991 Zb. 

                                 2

                          Zakladne pojmy

    Pre ucely tohto nariadenia sa rozumie:

 a) zhromazdovanim  odpadov  docasne  sustredovanie  odpadov  pred
    dalsim nakladanim s nimi,
 b) zhromazdovanim   odpadov   docasne   ulozenie   odpadov  medzi
    jednotlivymi cinnostami pri nakladani s nimi,
 c) upravou  odpadov  cinnost  smerujuca  k  zmene ich fyzikalnych
    alebo chemickych vlastnosti,
 d) spracovanim odpadov uprava pre potreby ich dalsieho vyuzitia,
 e) triedenim odpadov delenie odpadov podla kategorii a druhov,
 f) vyuzivanim  odpadov pouzitie  druhotnych surovin  (materialove
    vyuzivanie)  alebo ziskavanie  energie z  odpadov (energeticke
    vyuzivanie),
 g) spalovanim   odpadov   termicke   zneskodnovanie   odpadov  za
    pritomnosti   kyslika,   pri   ktorom   dochadza   k  rozkladu
    organickych latok v odpade najma na oxid uhlicity a vodu,
 h) skladkovanim odpadov ich trvale ulozenie na skladke,
 i) skladkou  priestor, objekt  alebo zariadenie  urcene na trvale
    ukladanie odpadov za ucelom ich zneskodnenia,
 j) neutralizaciou odpadov  zneskodnovanie nebezpecnych vlastnosti
    odpadov fyzikalno-chemickymi alebo biologickymi metodami. 

                            DRUHA CAST
            VSEOBECNE PODMIENKY NAKLADANIA S ODPADMI

                                 3

             Zaradenie odpadov podla katalogu odpadov

    Povodca   odpadov   (dalej   len   "povodca")   zaradi   odpad
bezprostredne po jeho vzniku podla katalogu odpadov. 

                                 4

          Zhromazdovanie, triedenie a skladovanie odpadov

    (1) Povodca  je povinny  odpady zhromazdovat  a triedit  podla
druhov 3) uz v mieste ich vzniku.

    (2) Odpady mozno  zmiesavat s odpadmi ineho  druhu alebo inymi
latkami, len pokial tato cinnost  je sucastou dalsieho postupu ich
vyuzitia alebo zneskodnenia.

    (3) Odpady mozno skladovat, len ak je to nevyhnutne pre dalsie
nakladanie s  nimi, najdlhsie po  dobu jedneho roka,  pricom musia
byt  utriedene podla  druhov. Skladovacie  priestory sa  navrhuju,
buduju a  prevadzkuju tak, aby nemohlo  dojst k neziaducemu vplyvu
na zivotne prostredie, pricom sa pouziju obdobne ustanovenia   14,
19, 20,   21 ods. 4,   22 az 25 tohto nariadenia.
------------------------------------------------------------------
3)   5 ods. 1 pism. b) zakona o odpadoch. 

                                 5

                          Uprava odpadov

    (1) Uprava odpadu sa vykonava  za ucelom zabezpecenia moznosti
vyuzitia  odpadu,  lepsej  prepravy   alebo  znizenia  narokov  na
zneskodnenie odpadov.

    (2) Jednotlive sposoby upravy odpadov  mozno pouzit len vtedy,
ak  boli   overene  v  laboratornych   a  poloprevadzkovych  alebo
v prevadzkovych podmienkach. 

                                 6

                        Spracovanie odpadov

    (1) Odpady sa  spracovavaju tak, aby  oddelitelne a vyuzitelne
latky  mohli byt  v co   najvacsej moznej  miere pouzite  najma vo
vyrobnom procese a aby  mnozstvo nasledne vzniknutych odpadov bolo
co  najmensie  a  ich  fyzikalne  a  chemicke vlastnosti take, aby
nepriaznivy vplyv na zivotne prostredie bol minimalny.

    (2) Rastlinne  odpady,  exkrementy  zvierat,  biologicke  kaly
z cistiarni  odpadovych vod  a ine  im podobne  odpady sa spracuju
prednostne biologicky a ich  biologicke spracovanie sa uprednostni
pred ich zneskodnenim. Osobitne  predpisy o kompostovani zostavaju
nedotknute v platnosti. 4)
------------------------------------------------------------------
4) CSN 46 5735 Priemyselne komposty. 

                                 7

                        Vyuzivanie odpadov

    (1) Pri   vyuzivani  odpadov   sa  uprednostnuje   materialove
vyuzitie odpadu pred jeho vyuzitim energetickym.

    (2) Povodca  je  povinny  vyuzit  odpad,  ak  ma  na to vhodne
technicke zariadenie  a ak vyska  nakladov na vyuzitie  odpadov je
porovnatelna s vyskou nakladov na ich zneskodnenie. 

                            TRETIA CAST
      OSOBITNE PODMIENKY NAKLADANIA S NEBEZPECNYMI ODPADMI

                                 8

    (1) Povodca je povinny  zabezpecit zneskodnovanie nebezpecnych
odpadov prednostne pred ostatnymi odpadmi.

    (2) Nebezpecne odpady, ktore  obsahuju polychlorovane bifenily
a polychlorovane     terfenyly    sa     zneskodnuju    spalovanim
v zariadeniach na  to urcenych. Ine  sposoby zneskodnovania tychto
odpadov mozno pouzit len na  zaklade posudku fyzickej a pravnickej
osoby opravnenej vydavat odborne posudky vo veciach odpadov. 5)

    (3) Pred  zneskodnovanim nebezpecnych  odpadov skladkovanim sa
odpad  upravi sposobom,  ktory podstatne  znizi jeho nebezpecnost,
objem alebo hmotnost.

    (4) Pri  zneskodnovani  nebezpecnych  odpadov  skladkovanim je
prevadzkovatel skladky odpadov povinny  ukladat ich tak, aby medzi
nimi  nedochadzalo  k  neziaducim   reakciam,  ktore  by  ohrozili
bezpecnost prevadzky skladky.

    (5) Prevadzkovatel skladov, manipulacnych  mies a kontajnerov,
v ktorych sa nachadzaju nebezpecne  odpady, je povinny oznacit ich
identifikacnym  listom  nebezpecneho  odpadu  vedenym na osobitnom
tlacive. 6) Skladovanie  nebezpecnych odpadov v  nadobach sa riadi
osobitnymi predpismi. 7)

    (6) Identifikacnym listom podla  odseku 5 varovnym symbolom 8)
musia  byt oznacene  aj vonkajsie  obaly, v  ktorych sa nebezpecne
odpady nachadzaju.

    (7) Preprava   nebezpecnych   odpadov   sa   riadi  osobitnymi
predpismi 9) a  organizuje sa tak,  aby rizika s  nou spojene boli
z hladiska ochrany zivotneho prostredia co najnizsie.
------------------------------------------------------------------
5)   11  ods. 5 pism. b)  zakona  SNR  c. 494/1991 Zb.  o  statnej
   sprave v odpadovom hospodarstve.
6) Tlacivo SEVT 01 302 0 (MZP SR).
7) Napr. CSN 83  0915 - Objekty pre manipulaciu  s ropnymi latkami
   a ich skladovanie.
8) CSN 01 8001 - Bezpecnostne znacky.
9) Poriadok  pre  medzinarodnu  zeleznicnu  prepravu  nebezpecneho
   tovaru  (RID),  Priloha  I  k  Jednotnym  pravnym predpisom pre
   zmluvu  o  medzinarodnej   zeleznicnej  preprave  tovaru  (CIM)
   tvoriaci  dodatok  B  k   Dohode  o  medzinarodnej  zeleznicnej
   preprave   (COTIF);   (vyhlaska   ministra   zahranicnych  veci
   c. 8/1985 Zb.).
   Europska dohoda  o medzinarodnej cestnej  preprave nebezpecnych
   veci  (ADR); (vyhlaska  ministra zahranicnych  veci c.  64/1987
   Zb.).
   Zakon  c.  68/1979  Zb.   o  cestnej  doprave  a  vnutrostatnom
   zasielatelstve v zneni zakona c. 118/1990 Zb.
   Zakon  SNR  c.  472/1990  Zb.  o  organizacii  miestnej statnej
   spravy. 

                                 9

    Kazdy, kto naklada s nebezpecnymi odpadmi, je povinny:

 a) vypracovat   havarijny   plan,   ktory   obsahuje  podrobnosti
    o povinnostiach v pripade havarie,
 b) pouzivat  pevne   a  nepriepustne  obaly   tak,  aby  vydrzali
    namahanie pri skladovani, preprave a po ulozeni,
 c) balit  odpady  bezpecne  a  podla  ucelu  dalsieho  nakladania
    s nimi, urcit postup a podmienky pri ich odbalovani. 

                                10

    (1) Povodca  nebezpecneho  odpadu  pri  vzniku  kazdeho noveho
druhu  nebezpecneho  odpadu  je  povinny  zabezpecit  analyzu jeho
vlastnosti  podla prilohy  c. 1  tohto nariadenia,  a to za ucelom
urcenia  nebezpecnych  vlastnosti   odpadu  a  blizsich  podmienok
nakladania s nim.

    (2) Ak   povodca   analyzou   vlastnosti   odpadu   zaradeneho
v katalogu  odpadov ako  zvlastny odpad,  ktory ma  alebo moze mat
nebezpecne vlastnosti, zisti podla  prilohy c. 1 tohto nariadenia,
ze  odpad  nema  nebezpecne  vlastnosti,  moze  poziadat prislusny
obvodny urad zivotneho prostredia, ktory dava suhlas na nakladanie
s nebezpecnym odpadom, 10) o urcenie,  ze odpad nie je nebezpecny.
K ziadosti  musi  byt  pripojena  analyza  vlastnosti odpadu podla
prilohy  c. 1  tohto nariadenia.  Do urcenia  sa odpad povazuje za
nebezpecny.

    (3) Povodca  nebezpecneho  odpadu  je  povinny  pred vykonanim
upravy  nim vyprodukovaneho  nebezpecneho odpadu  alebo pred  jeho
zneskodnenim zabezpecit vykonanie analyzy  jeho zlozenia za ucelom
urcenia konkretneho sposobu a podmienok upravy alebo zneskodnenia.
Analyza  zlozenia odpadu  sa vykonava  podla prilohy  c. 2  a   29
tohto nariadenia.

    (4) Pre  uradne ucely  analyzu vlastnosti  nebezpecneho odpadu
a analyzu  zlozenia odpadu  podla odsekov  2 a  3 vykonavaju alebo
overuju  fyzicke  a  pravnicke  osoby  opravnene  vydavat  odborne
posudky vo veciach odpadov. 5)
------------------------------------------------------------------
 5)   11 ods. 5 pism. b)  zakona  SNR  c. 494/1991 Zb.  o  statnej
    sprave v odpadovom hospodarstve.
10)   5 ods. 1 pism. b) zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                            STVRTA CAST
                     ZNESKODNOVANIE ODPADOV

                             I. ODDIEL
                      SPOLOCNE USTANOVENIA

                                11

    (1) Odpady sa zneskodnuju:

 a) spalovanim,
 b) skladkovanim,
 c) neutralizaciou.

    (2) Pri zneskodnovani odpadov  neutralizaciou sa postupuje ako
pri uprave odpadov. 

                                12

    (1) Odpady  mozno  zneskodnovat  len  v priestoroch, objektoch
a zariadeniach  urcenych a  schvalenych na  zneskodnovanie odpadov
a prevadzkovanych   podla  odsuhlaseneho   prevadzkoveho  poriadku
(dalej  len  "zariadenie"),  pokial   v  tomto  nariadeni  nie  je
ustanovene inak.

    (2) Zmeny  v  prevadzke  zariadenia  moze  jeho prevadzkovatel
vykonat    len   so    suhlasom   prislusneho    uradu   zivotneho
prostredia. 11)

    (3) Odpad,  ktory  nie  je  mozne  zneskodnit  na existujucich
zariadeniach, moze  byt skladovany do casu,  kedy bude zabezpecene
jeho  zneskodnenie.  Ustanovenie     4  ods.  3  prva  veta  tohto
nariadenia sa pre tento  ucel nepouzije. Na zabezpecenie prevadzky
skladu musi  byt vypracovany prevadzkovy  poriadok, ktory obsahuje
nalezitosti uvedene v   13 ods. 1 tohto nariadenia.

    (4) Po  ukonceni zneskodnovania  odpadov v  zariadeni alebo po
ukonceni prevadzky zariadenia je prevadzkovatel povinny zabezpecit
opatrenia  potrebne  na  sledovanie  a  odstranovanie  negativnych
nasledkov zariadenia na zivotne prostredie, najma:

 a) zabezpecit vsetky sanacne prace,
 b) rekultivovat uzemie, v ktorom sa zariadenie nachadza,
 c) pri skladke  odpadu sledovat jej  dopad na zivotne  prostredie
    v rozsahu ako  pocas prevadzky skladky  v intervaloch najmenej
    raz  za  5  rokov,  a  to   po  dobu  50  rokov  od  ukoncenia
    zneskodnovania odpadov v zariadeni.

    (5) Prevadzkovatel zariadenia moze odmietnut prevzatie odpadu,
ak  s nim  toto prevzatie  nebolo vopred  dohodnute alebo  ak druh
prineseneho odpadu  nezodpoveda druhom odpadov,  na zneskodnovanie
ktorych je prevadzkovatel opravneny.
------------------------------------------------------------------
11)   5 ods. 1 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                                13

                  Prevadzkovy poriadok zariadenia

    (1) Prevadzkovatel je povinny  vypracovat prevadzkovy poriadok
zariadenia  (dalej  len  "prevadzkovy  poriadok"),  ktory obsahuje
najma:

 a) nazov  a  adresu   prevadzkovatela  vratane  mien  pracovnikov
    zodpovednych za prevadzku zariadenia,
 b) udaje o  zacati prevadzky, dobe  zivotnosti zariadenia a  jeho
    kapacite,
 c) technicky popis zariadenia,
 d) organizacne  a technologicke  zabezpecenie prevadzky a ochrany
    zariadenia,
 e) podmienky bezpecnosti prace pri prevadzke zariadenia,
 f) povinnosti pri obsluhe a udrzbe zariadenia,
 g) opatrenia pre pripad havarie,
 h) zoznam   druhov   odpadov,   na   zneskodnovanie   ktorych  je
    prevadzkovatel opravneny,
 i) suhlas  prislusneho  uradu  zivotneho  prostredia  na  vydanie
    prevadzkoveho poriadku, 12)
 j) pre skladky aj urcenie sposobu vykonavania vstupnej kontroly a
    sposob ukladania odpadov,
 k) sposob   obsluhy   a   vyhodnocovanie   pozorovacieho  systemu
    zariadenia,  v pripade  skladky aj  sposob plnenia  povinnosti
    podla   12 ods. 4 pism. c) tohto nariadenia.

    (2) V pripade  zmien v prevadzke  zariadenia je prevadzkovatel
povinny prisposobit  prevadzkovy poriadok tymto  zmenam a poziadat
prislusny   urad   zivotneho   prostredia   o   suhlas  so  zmenou
prevadzkoveho poriadku. 13)

    (3) Prevadzkovy poriadok musi byt ulozeny na pristupnom mieste
zariadenia.
------------------------------------------------------------------
12)   5 ods. 1 pism. c) zakona SNR c. 494/1991 Zb.
13)   13 ods. 1  pism. a) bod 2 zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                                14

                   Prevadzkovy dennik zariadenia

    (1) Prevadzkovatel vedie prevadzkovy  dennik zariadenia (dalej
len   "prevadzkovy  dennik"),  v ktorom  sa  zaznamenavaju   najma
udaje o:

 a) mnozstve  a druhoch  odpadov prijatych  denne na  zneskodnenie
    vratane  oznacenia ich  povodcov, pripadne  inych ziadatelov o
    zneskodnenie odpadu a miesta ich ulozenia,
 b) neprevzatom odpade podla   12 ods. 5 tohto nariadenia,
 c) mnozstve a druhoch denne zneskodnenych odpadov,
 d) nalozeni  s  pevnymi a  kvapalnymi odpadmi, ktore  vznikaju po
    procese zneskodnenia,
 e) odobratych vzorkach odpadov a vysledkoch ich analyz,
 f) technickom stave zariadeni,
 g) prevadzkovych poruchach  a havariach zariadenia  a sposobe ich
    odstranenia,
 h) casovom vyuziti zariadenia,
 i) odstaveni zariadenia,
 j) vykonanych udrzbach zariadenia,
 k) vykonanych kontrolach,
 l) menach   pracovnikov  zodpovednych   za  prevadzku  zariadenia
    v uvedeny den,
 m) dodrziavani   limitov  a   osobitnych  technickych   podmienok
    urcenych pre prevadzku zariadenia.

    (2) Prevadzkovy dennik je prevadzkovatel povinny uchovavat pri
skladke  50  rokov  a  pri  ostatnych  zariadeniach  10  rokov  od
ukoncenia zneskodnovania odpadov v zariadeni. 

                                15

                    Prevadzkova cast zariadenia

    (1) V prevadzkovej casti zariadenia su umiestnene:

 a) informacna    tabula,   ktora    obsahuje   nazov    a   sidlo
    prevadzkovatela zariadenia,  prevadzkovu dobu a  zoznam druhov
    zneskodnovanych odpadov,
 b) prevadzkovy objekt,
 c) zariadenie na zistovanie mnozstva odpadu,
 d) protipoziarne zariadenie,
 e) dalsie zariadenia, ak to prevadzka zariadenia vyzaduje.

    (2) V  prevadzkovej casti  vykonava prevadzkovatel  zariadenia
vstupnu kontrolu mnozstva a druhov privezeneho odpadu. 

                            II. ODDIEL
                ZNESKODNOVANIE ODPADOV SPALOVANIM

                                16

    (1) Odpad   sa   zneskodnuje   spalovanim   najma   vtedy,  ak
v prevaznej miere obsahuje organicke latky.

    (2) Pre   budovanie,  konstrukciu   a  prevadzku  spalovacieho
zariadenia  na   zneskodnovanie  odpadov  spalovanim   (dalej  len
"spalovacie  zariadenia")  platia  osobitne  predpisy.  Podmienkou
prevadzkovania  spalovacieho zariadenia  je zabezpecenie ukladania
odpadu,  ktory  je  vyslednym  produktom  spalovacieho procesu, na
skladke urcenej pre tento druh odpadu.

    (3) V    odovodnenych   pripadoch    mozno   odpad    spalovat
v technologickom objekte, 14)  ktory nie je na  tento ucel urceny.
Pre  jeho prevadzku  pre tento  ucel platia  primerane ustanovenia
tohto nariadenia ako pre spalovacie zariadenie.

    (4) V spalovacom zariadeni a technologickom objekte sa zriadia
oddelene skladove priestory pre odpady:

 a) tuhe,
 b) pastovite,
 c) kvapalne,
 d) znecistene halogenovanymi zluceninami.

    (5) Za  ucelom  zabezpecenia  optimalneho  spalovacieho rezimu
mozno  jednotlive  druhy  odpadov 2)  pri zneskodnovani spalovanim
zmiesavat.

    (6) Prevadzkovatel spalovacieho zariadenia je povodcom odpadu,
ktory je vyslednym produktom spalovacieho procesu.

    (7) V    pripade    havarie    spalovacieho    zariadenia   je
prevadzkovatel  povinny  do  doby  odstranenia  zavady  zabezpecit
skladovanie  prevzatych  odpadov,  na  zneskodnovanie  ktorych  je
zariadenie urcene.

    (8) Kto  ziada podla    4  ods. 2  pism. a)  zakona o odpadoch
o vyjadrenie  k  zriadeniu  spalovacieho  zariadenia  urceneho  na
spalovanie  nebezpecnych  odpadov,  je  povinny predlozit vysledky
spalovacej  skusky tychto  odpadov na  obdobnom zariadeni, overene
fyzickou  alebo pravnickou  osobou opravnenou  vydavat vo  veciach
odpadov odborne posudky. 5)
------------------------------------------------------------------
 2) Opatrenie Federalneho vyboru pre zivotne prostredie, ktorym sa
    vyhlasuje Kategorizacia a katalog odpadov, vyhlasene v ciastke
    69/1991 Zb.
 5)   11 ods. 5 pism. b)  zakona  SNR  c. 494/1991 Zb.  o  statnej
    sprave v odpadovom hospodarstve.
14)   3 pism. a) az c) zakona c. 309/1991 Zb. 

                            III. ODDIEL
               ZNESKODNOVANIE ODPADOV SKLADKOVANIM

                                17

                  Odpady nevhodne na skladkovanie

    Skladkovat je zakazane:

 a) tekute odpady, pokial nie su v uzavretych nadobach,
 b) vybusne odpady,
 c) nadoby obsahujuce plyny pod tlakom,
 d) latky, ktore  pri styku s  vodou prudko reaguju  najma vyvinom
    tepla alebo plynov,
 e) samozapalne latky a horlaviny I. triedy nebezpecnosti, 15)
 f) odpady,  ktore mozu  sirit prenosne choroby 16) alebo hromadne
    ochorenia zvierat, 17)
 g) odpady zo zdravotnickych zariadeni bez dekontaminacie, 18)
 h) odpady,  ktorych  obsah  skodlivin  presahuje  hodnoty uvedene
    v prilohe c. 3 tohto nariadenia.
------------------------------------------------------------------
15) CSN 65 0201 Horlave kvapaliny. Prevadzkarne a sklady.
16)   15  zakona c.  20/1966 Zb.  o starostlivosti  o zdravie ludu
    v zneni neskorsich predpisov.
17)    30  vyhlasky   Federalneho  ministerstva  polnohospodarstva
    a vyzivy c. 117/1987 Zb. o starostlivosti o zdravie zvierat.
18)   38 vyhlasky  Ministerstva zdravotnictva SSR  c. 103/1984 Zb.
    o opatreniach proti prenosnym chorobam. 

                                18

                  Triedy vyluhovatelnosti odpadov

    (1) Vyluhom   podla   tohto   nariadenia   je   roztok   latok
rozpustenych v  deionizovanej vode, ktory  sa pripravi vyluhovanim
jedneho dielu susiny na desat dielov  vody za 24 hodin pri teplote
20 stupnov C s moznostou odchylky 3 stupnov C.

    (2) Podla kvality vyluhu zaradujeme  povodca odpady do styroch
tried vyluhovatelnosti podla prilohy c. 4 tohto nariadenia.

    (3) Vyluh  odpadov  triedy   vyluhovatelnosti  I  neprekracuje
hodnoty uvedene v  tabulke c. 1 prilohy c.  4 tohto nariadenia. Ak
ma  podzemna voda,  do ktorej  presakuje voda  zo skladky v jednom
alebo vo  viacerych ukazovateloch horsiu  kvalitu, ako udava  tato
tabulka,  su  pre  zaradenie  odpadu  do  triedy  vyluhovatelnosti
I urcujucimi  v  tychto  ukazovateloch  hodnoty  kvality podzemnej
vody. Do tejto triedy nemozno zaradit nevyluhovatelne odpady.

    (4) Vyluh  odpadov  triedy   vyluhovatelnosti II  neprekracuje
hodnoty uvedene v  tabulke c. 2 prilohy c.  4 tohto nariadenia. Do
triedy vyluhovatelnosti  II sa zaraduje tiez  vyluh odpadov, ktory
prekracuje  hranicne hodnoty  uvedene  v  tejto tabulke  najviac v
troch ukazovateloch  s vynimkou ukazovatelov  oznacenych poznamkou
c. 2.  Vyluh odpadov triedy  vyluhovatelnosti II mozno  odviest do
povrchovych vod po mechanickom cisteni.

    (5) Vyluh  odpadov  triedy   vyluhovatelnosti III neprekracuje
hodnoty uvedene v  tabulke c. 3 prilohy c.  4 tohto nariadenia. Do
triedy vyluhovatelnosti III sa zaraduje tiez  vyluh odpadov, ktory
prekracuje  hranicne hodnoty  uvedene  v  tejto tabulke  najviac v
troch ukazovateloch  s vynimkou ukazovatelov  oznacenych poznamkou
c. 2.

    (6) S nasledovnymi odpadmi treba  pri skladkovani nakladat ako
s odpadmi zaradenymi do triedy vyluhovatelnosti III:

 a) komunalny odpad (skupina c. 91), 2)
 b) netriedeny, tuhy odpad,
 c) potraviny po zarucnej dobe (druh c. 11102), 2)
 d) surovy kompost,
 e) odpad z drvenia autovrakov (druh c. 35103). 2)

    (7) Do triedy  vyluhovatelnosti IV sa  zaraduje odpad, ktoreho
vyluh nemozno zaradit do triedy vyluhovatelnosti III.
------------------------------------------------------------------
2) Opatrenie Federalneho vyboru pre  zivotne prostredie, ktorym sa
   vyhlasuje Kategorizacia a katalog  odpadov, vyhlasene v ciastke
   69/1991 Zb. 

                        ZRIADOVANIE SKLADOK

                                19

                      Vyber lokality skladky

    (1) Pre vyber lokality skladky platia osobitne predpisy. 19)

    (2) Pri zriadovani skladky v

 a) bezprostrednej blizkosti sidiel,
 b) uzemiach urcenych alebo vyuzivanych prevazne pre cestovny ruch
    a rekreaciu,
 c) uzemi,  na  ktorom  sa   nachadzaju  vodne  toky,  vyrony  vod
    o pramene,
 d) uzemiach postihnutych vymolovou eroziou,
 e) uzemiach docasne  ohrozovanych zaplavami, ak  nie su vyhlasene
    za zatopove uzemia,
 f) lokalitach  potrebnych pre  udrzanie ekologickej stability 20)
    moze  prislusny  urad  zivotneho  prostredia 21)  vo vyjadreni
    k zriadeniu  skladky  podla     4   ods.  2  pism.  a)  zakona
    o odpadoch  urcit  poziadavky  pre   jej  vystavbu  nad  ramec
    ustanoveni  tohto  nariadenia   tak,  aby  bolo  znecistovanie
    zivotneho prostredia co mozno najnizsie, v sulade s moznostami
    najnovsieho stavu vedy a techniky.

    (3) Pre  vyber  lokality  skladky  sa  uzemie  posudzuje najma
z hladiska       inziniersko-geologickeho,      hydrogeologickeho,
biologickeho,  vodohospodarskych,  klimatickych  a  demografickych
podmienok, pristupnosti  lokality a moznosti  bezpecneho uzavretia
skladky. 22)
-----------------------------------------------------------------
19) Napr.  zakon c.  138/1973 Zb.  o vodach  (vodny zakon),  zakon
    c. 20/1966  Zb.  o  starostlivosti  o  zdravie  ludu  v  zneni
    neskorsich  predpisov, vyhlaska  Ministerstva zdravotnictva c.
    45/1966   Zb.  o   vytvarani  a   ochrane  zdravych  zivotnych
    podmienok, vyhlaska Ministerstva  zdravotnictva SSR c. 15/1972
    Zb.   o  ochrane   a  rozvoji   prirodnych  liecivych  kupelov
    a prirodnych  liecivych zdrojov  v zneni  vyhlasky c.  77/1983
    Zb.,  zakon SNR  c. 1/1955  Zb. SNR  o statnej ochrane prirody
    v zneni neskorsich  predpisov, zakon c. 51/1964  Zb. o drahach
    v zneni neskorsich  predpisov, zakon c.  61/1977 Zb. o  lesoch
    v zneni   neskorsich   predpisov,   zakon   c.   110/1964  Zb.
    o telekomunikaciach  v  zneni  neskorsich  predpisov, zakon c.
    67/1960 Zb.  o vyrobe, rozvode  a vyuziti vyhrievacich  plynov
    (plynarensky   zakon),  zakon   SNR  c.   307/1992  o  ochrane
    polnohospodarskeho podneho fondu.
20)   4 zakona c. 17/1992 Zb. o zivotnom prostredi.
21)   4 pism. b) a   5 ods. 2 pism. a) zakona c. 494/1991 Zb.
22) Smernica  Slovenskeho geologickeho  uradu na  zostavovanie map
    vhodnosti  uzemia  pre  skladky  odpadov  v mierke  1 : 50 000
    z aprila 1992. 

                                20

                      Stavebne triedy skladok

    (1) Skladky sa zaraduju do troch stavebnych tried v zavislosti
od triedy  vyluhovatelnosti odpadu povoleneho  ukladat na skladku.
Stavebne    vyhotovenie   tesniaceho    systemu   skladky   urcuje
v zavislosti od podlozia skladky priloha c. 5 tohto nariadenia.

    (2) Na  skladku prvej  stavebnej triedy  mozno ukladat  odpad,
ktoreho   kvalita  vyluhu   neprekroci  hranicne   hodnoty  triedy
vyluhovatelnosti I.  Nemozno na nu ulozit  odpad, ktoreho vyluh po
uprave  podla     21  ods.  1  tohto  nariadenia  vyhovuje  triede
vyluhovatelnosti I.

    (3) Na  skladku druhej stavebnej triedy  mozno ukladat  odpad,
ktoreho   kvalita  vyluhu   neprekroci  hranicne   hodnoty  triedy
vyluhovatelnosti II.

    (4) Na  skladku tretej stavebnej triedy  mozno ukladat  odpad,
ktoreho   kvalita  vyluhu   neprekroci  hranicne   hodnoty  triedy
vyluhovatelnosti III. 

                                21

                      Osobitne urcena skladka

    (1) Odpad, ktoreho vyluh patri  do triedy vyluhovatelnosti IV,
sa upravi  s cielom, aby  vodny vyluh upraveneho  odpadu vyhovoval
najmenej triede vyluhovatelnosti III.

    (2) Ak  kvalita vyluhu  odpadu  ani  po uprave  podla odseku 1
nevyhovuje  najmenej triede  vyluhovatelnosti III  a odpad nemozno
zneskodnit  inym vhodnym  sposobom,  ulozi  sa na  osobitne urcenu
skladku.

    (3) Pre  zriadenie osobitne  urcenej skladky  platia podmienky
urcene v   19 ods. 2 tohto nariadenia.

    (4) Prislusny urad zivotneho prostredia 11)  moze v suhlase na
prevadzkovanie osobitne urcenej skladky podla    4 ods. 1 pism. a)
zakona  o odpadoch  urcit  poziadavky  pre jej  prevadzkovanie nad
ramec  ustanoveni  tohto  nariadenia  tak,  aby bolo znecistovanie
zivotneho  prostredia co  mozno najnizsie,  v sulade  s moznostami
najnovsieho stavu vedy a techniky.
------------------------------------------------------------------
11)   5 ods. 1 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                     POZOROVACI SYSTEM SKLADKY

                                22

     Pozorovanie vplyvu skladky na podzemne a priesakove vody

    (1) Skladky  musia  mat  vybudovany  pozorovaci  system vplyvu
skladky  na  podzemne  vody,  ktory  pozostava  najmenej  z  dvoch
pozorovacich objektov,  z ktorych jeden je  umiestneny nad telesom
skladky a  jeden pod telesom  skladky v smere  prudenia podzemnych
vod.

    (2) V  pozorovacich  objektoch  podla  odseku  1  sa  pozoruje
zapach,  farba, zakal  obsah kyslika,  kyslost a  zasaditost (pH),
elektricka vodivost,  odparok a chemicka  spotreba kyslika (CHSK).
Sledovanie  dalsich  parametrov   urci  prislusny  urad  zivotneho
prostredia  vo vyjadreni  k zriadeniu  skladky 23) a  v suhlase na
prevadzkovanie  skladky 11) v  zavislosti od  druhov skladkovanych
odpadov  a ich  triedy vyluhovatelnosti  podla prilohy  c. 4 tohto
nariadenia.

    (3) Sucastou  pozorovacieho  systemu   skladky  je  pravidelna
analyza  kvality priesakovych  vod.  Na  skladkach, na  ktorych je
uskladneny  len jeden  druh odpadu,  sa analyza  vykonava najmenej
dvakrat  rocne, na  ostatnych skladkach  najmenej styrikrat rocne.
Mnozstvo priesakovej vody sa sleduje najmenej raz tyzdenne.

    (4) Podla odseku  3 sa sleduje teplota,  farba, zakal, zapach,
kyslost a zasaditost  (pH), elektricka vodivost, oxidacno-redukcny
potencial,    chemicka   spotreba    kyslika   (CHSK),   organicke
polyhalogenidy, amoniak (NH4+).
------------------------------------------------------------------
11)   5 ods. 1 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb.
23)   5 ods. 2 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                                23

               Pozorovanie tvorby plynov na skladke

    (1) Ak  sa na  skladke predpoklada  tvorba plynu,  vybuduje sa
system na jeho odvadzanie.

    (2) Mnozstvo  a  zlozenie  plynu  sa  sleduje najmenej dvakrat
rocne. Pritom sa sleduje najma sirovodik (H2S), metan (CH4) a oxid
uhlicity (CO2).

    (3) Vo   vyjadreni  k   zariadeniu  skladky 23)   mozno  urcit
sledovanie dalsich plynnych zloziek.

    (4) V  suhlase  na   prevadzkovanie  skladky 11)  mozno  urcit
castejsie sledovanie tvorby plynov na  skladke v zavislosti od ich
mnozstva a koncentracie.
------------------------------------------------------------------
11)   5 ods. 1 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb.
23)   5 ods. 2 pism. a) zakona SNR c. 494/1991 Zb. 

                      PREVADZKOVANIE SKLADKY

                                24

                 Podmienky prevadzkovania skladky

    (1) Prevadzkovanie  skladky  je  zavisle  od  stavebnej triedy
skladky a druhu skladkovaneho odpadu.

    (2) Podmienkami prevadzkovania skladky su:

 a) prijazdova komunikacia ku skladke, 24)
 b) spevnene komunikacie v areali skladky,
 c) oplotenie  arealu skladky  plotom vysokym  najmenej 2,5  metra
    alebo iny sposob zamedzenia vstupu cudzich osob na skladku,
 d) prevadzkova cast skladky podla   15 tohto nariadenia,
 e) splnenie  poziadaviek pre  jednotlive stavebne  triedy skladok
    podla prilohy c. 5 tohto nariadenia,
 f) prevadzkovy poriadok skladky podla   13 tohto nariadenia,
 g) pritomnost  osoby  zodpovednej   za  prevadzku  skladky  pocas
    prevadzkovej doby,
 h) zabezpecenie  odpadov  ulozenych  na  skladke  pred odcudzenim
    alebo inym neziaducim unikom.
------------------------------------------------------------------
24)   4, 4a, 4b zakona  c. 135/1961 Zb.  o pozemnych komunikaciach
    (cestny zakon) v zneni neskorsich predpisov. 

                                25

        Odstranovanie priesakovej vody a plynov zo skladky

    (1) Priesakova  voda zo  skladky, ktora  sa nevrati  do telesa
skladky, sa priebezne odvadza. Ak  to nie je mozne, zhromazduje sa
v akumulacnych  nadrziach v  areali skladky  mimo miesta ukladania
odpadov. Ak  priesakova voda prenikavo  zapacha, akumulacne nadrze
treba uzavriet a izolovat od okoliteho prostredia.

    (2) Pre odvadzanie priesakovej vody zo skladky platia osobitne
predpisy. 25)

    (3) Plyny vznikajuce  na skladke je  potrebne odvadzat. Ak  sa
nemoze vytvorit vybusna koncentracia 26)  a unikajuce plyny nie su
jedovate ani  zapachajuce, mozno ponechat ich  volny unik povrchom
skladky. V  opacnom pripade treba  vybudovat na ich  odstranovanie
osobitne  zariadenia,   najma  plynove  sachty   zabezpecene  pred
vniknutim  neopravnenej osoby.  Ked  je  tvorba plynov  vacsia nez
moznost  samovolneho  vetrania   sachtami  (pasivne  odstranovanie
plynov),   odstranuju   sa   plyny   pomocou   duchadiel  (aktivne
odstranovanie plynov).
------------------------------------------------------------------
25)   22 a 23 zakona c. 138/1973 Zb o vodach (vodny zakon).
26) Vyhlaska  Slovenskeho  uradu  bezpecnosti  prace a Slovenskeho
    banskeho uradu c. 19/1987 Zb., ktorou sa ustanovuju poziadavky
    na ochranu pred vybuchmi horlavych plynov a par.
    CSN 34 1480 Triedy vybusnosti. 

                 UZAVRETIE A REKULTIVACIA SKLADKY

                                26

                         Uzavretie skladky

    (1) Po  ukonceni prevadzky  je prevadzkovatel  povinny skladku
uzavriet. Povrch skladky musi  byt uzavrety sposobom, ktory zaisti
rovnaku  tesniacu ucinnost  ako  tesnenie  dna skladky  s vynimkou
skladky, na ktorej je ulozeny len odpad s triedou vyluhovatelnosti
I.

    (2) Sposob uzavretia  skladky musi zodpovedat  druhu ulozenych
odpadov a buducemu vyuzitiu povrchu skladky.

    (3) Prevadzkovatel  skladky je  povinny zabezpecit  odvadzanie
plynov vznikajucich na skladke aj po jej uzavreti.

    (4) Tesnenie povrchu skladky musi

 a) vylucit prenikanie povrchovej vody do telesa skladky,
 b) byt odolne proti vplyvu sadania skladky,
 c) umoznovat rekultivaciu. 

                                27

                       Rekultivacia skladky

    Rekultivacia skladky je zaclenenie skladky do okolitej krajiny
tak, aby  neposobila rusivo. Vylucuje sa  vysadzanie drevin, ktore
by svojim korenovym systemom  mohli poskodit funkcnost povrchoveho
tesnenia skladky. 

                            PIATA CAST
              ZIADOSTI O VYDANIE SUHLASOV O URCENIE
                  OSOBITNYCH PODMIENOK POVODCOM
     A PREVADZKOVATELOM ZARIADENI NA ZNESKODNOVANIE ODPADOV

                                28

        Prevadzkovanie zariadenia na zneskodnovanie odpadov

    Ziadost  o  vydanie  suhlasu  na  prevadzkovanie zariadenia na
zneskodnovanie odpadov 27) obsahuje najma:

 a) zoznam   druhov   odpadov,   ktore   sa   na   zariadeni  budu
    zneskodnovat,
 b) opis a  specifikaciu technologickych postupov,  pouzivanych na
    zneskodnovanie odpadov,
 c) zakladne technicke udaje o zariadeni,
 d) sposob  zabezpecenia  odbornej  technickej  kontroly prevadzky
    zariadenia,
 e) datum zacatia prevadzky.
------------------------------------------------------------------
27)   4 ods. 1 pism. a) zakona o odpadoch. 

                                29

                 Nakladanie s nebezpecnym odpadom

    (1) Ziadost  o  vydanie  suhlasu  na  nakladanie s nebezpecnym
odpadom 28) obsahuje najma:

 a) zoznam druhov nebezpecnych odpadov, s ktorymi sa bude nakladat
    a zoznam  cinnosti,  ktore  sa  budu  pri  nakladani s odpadmi
    vykonavat,
 b) sposob prepravy nebezpecnych  odpadov,
 c) jednotlive   sposoby  upravy   a  zneskodnovania  nebezpecnych
    odpadov a ich materialovu bilanciu,
 d) preukazanie vhodnosti sposobu upravy zneskodnovania,
 e) zabezpecenie   plnenia   povinnosti  podla     8  a  9   tohto
    nariadenia,
 f) navrh rozsahu analyzy zlozenia nebezpecneho odpadu.

    (2) Pri  navrhu rozsahu  analyzy zlozenia  nebezpecneho odpadu
povodca zohladni:

 - proces, pri ktorom nebezpecny odpad vznika,
 - vysledky analyzy  vlastnosti nebezpecneho odpadu  podla prilohy
   c. 1 tohto nariadenia,
 - sposob,   akym  sa   nebezpecny  odpad   bude  upravovat  alebo
   zneskodnovat,
 - poziadavky   prevadzkovatela   zariadenia   na   upravu   alebo
   zneskodnovanie odpadov,

pricom zakladny rozsah analyzy zlozenia nebezpecneho odpadu urcuje
priloha c. 2 tohto nariadenia.
Ziadost  o zuzenie  rozsahu analyzy  pod rozsah  tejto prilohy  je
povodca povinny odovodnit.
------------------------------------------------------------------
28)   4 ods. 1 pism. b) zakona o odpadoch. 

                                30

             Podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi

    (1) Podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi je  koncesovanou
zivnostou. 29)

    (2) Prislusny  urad  zivotneho   prostredia 30)  pri  vydavani
stanoviska k ziadosti o vydanie koncesie 31) vychadza

 a) zo zoznamu  druhov a kategorii  odpadov, 2) s ktorymi  sa bude
    pri podnikani  nakladat, a zo zoznamu  cinnosti, ktore sa budu
    pri nakladani s odpadmi vykonavat,
 b) zo vzdelania a odbornej praxe ziadatela,
 c) zo sposobilosti ziadatela plnit  zakonom urcene povinnosti pri
    nakladani s odpadmi.
------------------------------------------------------------------
 2) Opatrenie Federalneho vyboru pre zivotne prostredie, ktorym sa
    vyhlasuje Kategorizacia a katalog odpadov, vyhlasene v ciastke
    69/1991 Zb.
29)    26  zakona  c.   455/1991  Zb.  o  zivnostenskom  podnikani
    (zivnostensky zakon).
30)   5   ods. 2   pism. d)   zakona   Slovenskej   narodnej  rady
    c. 494/1991 Zb.  v  zneni   zakona  Narodnej  rady  Slovenskej
    republiky c. 255/1993 Z.z.
31)   52 zakona c. 455/1991 Zb. 

                                31

             Dovoz, vyvoz a tranzitna preprava odpadov

    (1) Ziadost  o  vydanie  suhlasu  na  dovoz  odpadov na uzemie
Slovenskej  republiky  na  ucel   vyuzitia  odpadu  ako  druhotnej
suroviny 32)  okrem  nalezitosti  podla  prilohy  c. 7  nariadenia
I. casti obsahuje

 a) zavazok  spracovatela,  ze  spracuje  cele  dovezene  mnozstvo
    odpadu  a  zaroven  spracuje   domaci  odpad  rovnakeho  druhu
    najmenej v rovnakom mnozstve,
 b) pri dovoze odpadu tvoreneho zberovym papierom, zeleznym srotom
    alebo  zberovym sklom  zavazok spracovatela,  ze spracuje cele
    dovezene  mnozstvo  odpadu  a  zaroven  spracuje  domaci odpad
    rovnakeho druhu najmenej v mnozstve  40 % z celkovej hmotnosti
    spracovaneho odpadu,
 c) preukazanie  sposobu  vyuzivania  alebo  zneskodnovania odpadu
    vzniknuteho  pri  spracuvani  odpadu  ako  druhotnej  suroviny
    s uvedenim jeho druhu a mnozstva.

    (2) Ustanovenie odseku 1 pism. b) plati do 31. decembra 1997.

    (3) Ak  sa  preukaze,  ze  na  uzemi  Slovenskej  republiky sa
nenachadza  potrebne mnozstvo  rovnakeho odpadu  a preto ciastocne
alebo  v celom  rozsahu nemozno  splnit podmienky  podla odseku  1
pism. a)  a  b),   Ministerstvo  zivotneho  prostredia  Slovenskej
republiky  moze  na  zaklade  stanoviska Ministerstva hospodarstva
Slovenskej republiky  pri vydavani suhlasu na  dovoz odpadu scasti
alebo v celom rozsahu upustit  od splnenia povinnosti podla odseku
1 pism. a) a b).

    (4) Ziadost  o vydanie  suhlasu na  dovoz odpadov  na ucel ich
zneskodnenia 33) okrem  nalezitosti podla prilohy  c. 7 nariadenia
I. casti  obsahuje  dohody  preukazujuce  splnenie podmienok podla
osobitneho predpisu. 33a)

    (5) Ministerstvo  zivotneho  prostredia  Slovenskej  republiky
posudi ziadost o dovoz odpadu  z hladiska plnenia povinnosti podla
osobitneho predpisu. 33b)

    (6) Ziadost   o   vydanie   suhlasu   na   vyvoz  nebezpecnych
odpadov 33c)  obsahuje  nalezitosti podla  prilohy c. 7 nariadenia
II. casti.

    (7) Ziadost  o vydanie  suhlasu na  tranzitnu prepravu odpadov
cez  uzemie Slovenskej  republiky 33d) obsahuje  nalezitosti podla
prilohy c. 7 nariadenia III. casti.
------------------------------------------------------------------
 32)   3 ods. 5 a   4 ods. 1 pism. d) zakona o odpadoch.
 33)   3 ods. 4 pism. d) zakona o odpadoch.
33a)   3 ods. 4 pism. a) az c) zakona o odpadoch.
33b)   3 ods. 2 a 3 zakona o odpadoch.
33c)   4 ods. 1 pism. e) zakona o odpadoch.
33d)   4 ods. 1 pism. f) zakona o odpadoch.

                                32

          Ziadost o urcenie osobitnych podmienok povodcom
          a prevadzkovatelom zariadeni na zneskodnovanie

    Ziadost o urcenie osobitnych podmienok 34) musi obsahovat

 a) hodnotenie stavu nakladania s odpadmi podla prilohy c. 6 tohto
    nariadenia,
 b) navrh pozadovanych  osobitnych podmienok vratane  navrhu lehot
    ich trvania,
 c) odovodnenie,  preco  nie  je  mozne  plnit  zakonom ustanovene
    povinnosti,
 d) navrh   opatreni,  vratane   ich  casoveho   harmonogramu,  na
    zosuladenie nakladania s odpadmi so zakonom o odpadoch.
------------------------------------------------------------------
34)   15 zakona o odpadoch. 

                            SIESTA CAST
                             Ucinnost

                                33

    Toto nariadenie nadobuda ucinnost dnom vyhlasenia.

    Nariadenie c. 190/1996 Z.z. nadobudlo ucinnost 1. julom 1996.

                          Meciar v. r. 

                               PRIL.1
             Analyza vlastnosti nebezpecneho odpadu

1. Povodca odpadu, nazov, adresa, ICO:
1.1. Miesto vzniku odpadu
     Vyrobny usek:
     Prevadzka, stredisko:

2. Udaje o druhu odpadu
2.1. Oznacenie odpadu
     Nazov odpadu:
     Cislo odpadu:
2.2. Mnozstvo odpadu (t/r):

3. Vlastnosti, stav a zvlastne znamenia
3.1. Vlastnost/stav pri 20 stupnoch C:
     - tekuty                      - vlhky
     - husty/pastovity             - suchy
     - bahnity/kalny               - praskovy
     - viacfazovy                  - emulzia
     - tuhy                        - zrnity
     - homogenny                   - kusovy
     - nehomogenny                 - hygroskopicky
     - suspenzia                   - disperzia
3.2. Nebezpecne vlastnosti
     Su zname nebezpecne vlastnosti odpadu ohrozujuce zdravie ludi
     a /alebo zivotne prostredie?
     - vybusnost
     - horlavost kvapalin
     - horlavost tuhych latok
     - schopnost latok alebo odpadov sa samovolne vznietit
     - schopnost latok  alebo odpadov uvolnovat pri  styku s vodou
       horlave plyny
     - oxidacna schopnost
     - tepelna nestalost organickych peroxidov
     - akutna toxicita (jedovatost)
     - chronicka toxicita (jedovatost) a oneskoreny ucinok
     - schopnost  latok  alebo  odpadov  uvolnovat  pri  styku  so
       vzduchom alebo s  vodou jedovate plyny
     - zieravost, korozivita
     - infekcnost
     - ekotoxicita
     - nasledna nebezpecnost

4. Farba

5. Pach
   - intenzivny              - bez zapachu
   - slaby                   - ako co (porovnanie)

6. Rozpustnost vo vode
   - dobre rozpustne         - dispergujuce
   - nerozpustne             - ciastocne rozpustne
   - malo rozpustne          - suspendujuce

7. Rozpustnost v inych rozpustadlach (pokial je znama)

8. Ktore emisie mozu vzniknut pri posobeni kyselin a luhov
   - s 0.1 molarnou kyselinou chlorovodikovou:
   - s 0.1 molarnym roztokom hydroxidom sodnym:
   - s inymi:

9. Fyzikalne vlastnosti (pokial su zname alebo potrebne)
9.1. Zmena stavu
     Bod topenia, oblast topenia:                  stupnov C
     Bod zmaknutia, oblast zmaknutia:              stupnov C
     Bod varu, oblast varu pri tlaku      kPa      stupnov C
9.2. Hustota pri                stupnov C          kg.m-3
     Sypna hustota pri          stupnov C          kg.m-3
9.3. Velkost zrna alebo kusu:
9.4. Tlak par pri               stupnov C          kPa
9.5. Viskozita dynamicka pri    stupnov C          mPa.s
               kinematicka pri  stupnov C          m2.s-1
9.6. Hodnota pH pri             stupnov C
9.7. Bod vzplanutia             stupnov C
9.8. Teplota zapalenia          stupnov C
9.9. Hranica explozie
          dolna:    %             horna:   %
9.10. Termicky rozklad
      Vyhrevnost:                 kJ.kg-1
      Nebezpecne produkty pri rozklade:
      Nebezpecne reakcie:
9.11. Dalsie udaje:

10. Celkove hodnotenie odpadu
10.1. Spresnenie cisla odpadu podla katalogu odpadov:
10.2. Navrh upravy alebo zneskodnenia:
      - je potrebne odpad upravit
      - odpad bude zneskodneny spalovanim
      - odpad bude zneskodneny skladkovanim 

                               PRIL.2
                     Analyza zlozenia odpadu

    Pre  odpad,   ktory  bol  prvykrat  dodany   na  upravu  alebo
zneskodnenie,  sa vykonava  analyza  jeho  zlozenia podla  casti A
tejto prilohy.
    Ak  uz raz  bol odpad  prevzaty na  upravu alebo  zneskodnenie
alebo  jeho  zlozenie  je  zneskodnovatelovi  zname,  potom su pri
dalsich dodavkach  potrebne len tie analyzy,  ktore sa vztahuju na
toto zneskodnenie, alebo na overenie zlozenia.
    Pri   analyze  je   potrebne  uvadzat   nazov  alebo   princip
stanovenia.
    Pri dalsej dodavke odpadu  sa vykonava analyza zlozenia odpadu
podla casti B tejto prilohy.
    Odchylky  vysledkov  analyzy  podla  casti  B  pri  opakovanej
dodavke  odpadu  oproti  vysledkom  analyzy  vykonanej  pri  prvej
dodavke  podla  casti  A  musi  povodca  zdovodnit.  Pri vyraznych
odchylkach musi byt vykonana  nova analyza, rozsahom zodpovedajuca
prvej dodavke podla casti A.

CAST A

1. Analyza pre upravu odpadov

Merana velicina                          Jednotka
------------------------------------------------------------------
vodivost                                 mS/m3
obsah tuhych latok                       percentualne mnozstvo
uhlovodiky                               mg/l, mg/kg susiny
olejovite (huste)                        mg/kg susiny, v %
lipofilne latky
suma polycyklickych                      g/l, g/kg susiny
aromatickych uhlovodikov (PAK)
fenolovy index                           mg/l, mg/kg susiny
absorbovane organicke                    g/l, g/kg susiny
halogenovane zluceniny (AOX)
zmydlitelne tuky a oleje                 mg/l
suma polychlorovanych                    mg/kg alebo mg/l
bifenylov a terfenylov
dusitany (N)                             mg/kg susiny
kyanidy (ako CN-, lahko uvolnitelne)     mg/l, mg/kg susiny
antimon                                  mg/kg susiny
arzen                                    mg/kg susiny
barium                                   mg/kg susiny
berylium                                 mg/kg susiny
bor                                      mg/kg susiny
cin                                      mg/kg susiny
chrom (celkovy)                          mg/kg susiny
chrom VI.-mocny                          mg/kg susiny
kadmium                                  mg/kg susiny
kobalt                                   mg/kg susiny
mangan                                   mg/kg susiny
med                                      mg/kg susiny
nikel                                    mg/kg susiny
olovo                                    mg/kg susiny
ortut                                    mg/kg susiny
selen                                    mg/kg susiny
striebro                                 mg/kg susiny
talium                                   mg/kg susiny
telur                                    mg/kg susiny
vanad                                    mg/kg susiny
zinok                                    mg/kg susiny
zelezo                                   mg/kg susiny

2. Analyza pre spalovanie odpadov

Merana velicina                          Jednotka
------------------------------------------------------------------
obsah vody                               percentualne mnozstvo
obsah popola pri stupnoch C
suma polychlorovanych                    mg/kg alebo mg/l
bifenylov a terfenylov
celkovy obsah chloru                     mg/kg susiny
alebo halogenidov                        alebo v %
obsah siry                               mg/kg susiny, v %
antimon                                  mg/kg susiny
arzen                                    mg/kg susiny
barium                                   mg/kg susiny
berylium                                 mg/kg susiny
bor                                      mg/kg susiny
cin                                      mg/kg susiny
fluoridy                                 mg/kg susiny
chrom (celkovy)                          mg/kg susiny
chrom VI.-mocny                          mg/kg susiny
kadmium                                  mg/kg susiny
kobalt                                   mg/kg susiny
mangan                                   mg/kg susiny
med                                      mg/kg susiny
nikel                                    mg/kg susiny
olovo                                    mg/kg susiny
ortut                                    mg/kg susiny
selen                                    mg/kg susiny
talium                                   mg/kg susiny
telur                                    mg/kg susiny
vanad                                    mg/kg susiny
zinok                                    mg/kg susiny

Analyza pre skladkovanie odpadov

                                          Odpad            Vyluh
Merana velicina                          jednotka         jednotka
------------------------------------------------------------------
pH hodnota
vodivost                                                     mS/m
pach
biotest
suma polycyklickych aromatickych         mg/ks susiny        mg/l
uhlovodikov (PAK)
fenolovy index                                               mg/l
chemicka spotreba kyslika (CHSK)                             mg/l
uhlovodiky, celkove                                          mg/l
prchave organicke halogenovane                               mg/l
zluceniny (POX)
extrahovane organicke halogenovane       mg/kg susiny        mg/l
zluceniny (EOX)
anionovo aktivne tenzidy                                     mg/l
suma polychlorovanych bifenylov (PCB)    mg/kg susiny        mg/l
antimon                                                      mg/l
arzen                                    mg/kg susiny        mg/l
barium                                                       mg/l
berylium                                                     mg/l
bor                                                          mg/l
cin                                                          mg/l
hlinik                                                       mg/l
horcik                                                       mg/l
chrom (celkovy)                                              mg/l
chrom VI.-mocny                                              mg/l
kadmium                                  mg/kg susiny        mg/l
kobalt                                                       mg/l
mangan (celkovo)                                             mg/l
med                                                          mg/l
nikel                                                        mg/l
olovo                                                        mg/l
ortut                                    mg/kg susiny        mg/l
selen                                                        mg/l
striebro                                                     mg/l
talium                                                       mg/l
telur                                                        mg/l
vanad                                                        mg/l
vapnik                                                       mg/l
zinok                                                        mg/l
zelezo (celkovo)                                             mg/l
amoniak                                                      mg/l
dusicnany                                                    mg/l
dusitany                                                     mg/l
chloridy                                                     mg/l
fluoridy                                                     mg/l
fosforecnany (P)                                             mg/l
kyanidy (celkovo)                                            mg/l
kyanidy (ako CN, lahko uvolnitelne)      mg/kg susiny        mg/l
sirany                                                       mg/l
siricitany                                                   mg/l
sirniky                                                      mg/l

CAST B

1. Analyza odpadov, urcenych na upravu

    Pri  prevzati  odpadov  na  upravu  sa  musia  stanovit  tieto
parametre:

1.1. Organicke odpady 1) (napr. olejovite)
     pH hodnota:
     obsah oleja:                        %
     obsah tuhych latok:                 %
     obsah halogenov, celkovo:           %
     obsah dusicnanov:                   mg/kg alebo mg/l
     obsah kyanidov (ako CN-,            mg/l
     lahko uvolnitelne) 2):
     obsah tazkych kovov 3):             mg/kg alebo mg/l

1.2. Anorganicke odpady
     pH hodnota:
     vodivost:                           mS/m
     obsah kyanidov (ako CN-,            mg/l
     lahko uvolnitelne) 2):
     obsah chromu VI.-mocneho:           mg/l
     obsah dusicnanov:                   mg/kg alebo mg/l
     obsah tazkych kovov 3):             mg/kg alebo mg/l
     obsah olejov:                       %
     obsah tuhych latok:                 %
------------------------------------------------------------------
1) Pri prevzati organickych odpadov  na upravu sa odporuca rutinna
   analyza  obsahu rozpustadiel  v plynnej  faze z  bezpecnostnych
   dovodov.
2) Potrebne len pri pH > = 7
3) chrom, kadmium, ortut, nikel, olovo

2. Analyza odpadov, urcenych na zneskodnenie spalovanim

    Pri  prevzati odpadov  na spalovanie  sa musia  stanovit tieto
parametre:

    bod vznietenia:                      stupnov C
    tepelna hodnota:                     kJ/kg
    obsah halogenov, celkovo:            %
    obsah siry:                          %
    obsah vody:                          %
    obsah popola pri  stupnoch C:        %
    obsah tazkych kovov 1):              mg/kg
    obsah PCB a PCT:                     mg/kg alebo ppm
------------------------------------------------------------------
1) chrom, kadmium, ortut, nikel, olovo, telur, arzen, kobalt, med,
   mangan

3. Analyza odpadov urcenych na skladkovanie

    Rozsah  analyz   potrebny  pri  prevzati   odpadov  v  dalsich
dodavkach  na  skladkovanie  zavisi  od  druhu  skladky  a  stupna
nebezpecnosti odpadu.
    Pri prevzati odpadov na skladkovanie sa vykona analyza nahodne
vybranych  vzoriek  dodanych  odpadov.  Odporucaju  sa  nasledovne
testy:
 - urcenie obsahu vody
 - skuska horlavosti
 - skuska na lahko uvolnujuce sa rozpustadla
 - skuska vzniku plynov a tepla (hydrolyza)
 - skuska pachu a vizualna skuska
    Okrem tychto  testov sa moze  pripravit i vyluh.  Vo vyluhu sa
vykona analyza napr.:
 - halogenovanych uhlovodikov
 - pH hodnoty a vodivosti
 - dusicnanov
 - kyanidov
 - chromu VI.-mocneho
 - tazkych kovov
    Parametre pre rychlotesty sa maju odvodit od analyzy pri prvej
dodavke odpadu. 

                               PRIL.3
              Hranicne koncentracie latok v odpade

    +---+----------------------------------+------------------+
    |   |         Ukazovatel               | Hranicna hodnota |
    |   |                                  |    mg/kg sus.    |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 1 | suma polycyklickych aromatickych |        100       |
    |   | uhlovodikov (PAK)                |                  |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 2 | suma polychlorovanych            |        100       |
    |   | bifenylov (PCB)                  |                  |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 3 | extrahovatelne organicke         |        100       |
    |   | halogenzluceniny (extrakt)       |                  |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 4 | lahko uvolnitelne kyanidy        |     10 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 5 | suma uhlovodikov (mineralny      |     50 000       |
    |   | olej) (hexanovy extrakt)         |                  |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 6 | benzen, toluen, xylen            |      5 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 7 | fenoly                           |     10 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 8 | merkaptan                        |      1 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    | 9 | ortut                            |      3 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    |10 | arzen 1)                         |      5 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    |11 | olovo 1)                         |     10 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    |12 | kadmium                          |      5 000       |
    +---+----------------------------------+------------------+
    |13 | nikel 1)                         |       5 000      |
    +---+----------------------------------+------------------+
    |14 | obsah rozpustnych soli           |     300 000      |
    |   | (20 stupnov C) 2)                |                  |
    +---+----------------------------------+------------------+
------------------------------------------------------------------
1) Uvedene  hranicne  hodnoty  sa nevztahuju  na odpad  v sklennej
   alebo  polosklennej  forme  (stvrdnute zvysky  naterovych hmot,
   emailov, odpady  zapracovane  do sklarskych,  keramickych alebo
   cementarskych vyrobkov).
2) Stanovene ako zvysok na  filtri po filtracii vyluhu, vztahovane
   na susinu. 

                               PRIL.4
                 Triedy vyluhovatelnosti odpadov

Tabulka c. 1

         Hranicne koncentracie latok vo vodnych vyluhoch
                  pre triedu vyluhovatelnosti I

       Ukazovatel                        Jednotka        Hranicna
                                                         hodnota1)
------------------------------------------------------------------
 1     pH                                    -             5.5-10
 2     vodivost                            mS/m          100
 3     zapach                                -           ziadne
 4     biotest                               -                  2)
 5     polycyklicke aromaticke
       uhlovodiky (PAU)                    mg/l            0.002
 6     fenoly 3)                           mg/l            0.010
 7     chemicka spotreba kyslika (CHSK)4)  mg/l           20
 8     uhlovodiky celkove                  mg/l            0.1
 9     prchave organicke halogenovane
       zluceniny (POX)                     mg/l            0.03
10     anionovo aktivne tenzidy 5)         mg/l            0.1
11     benzen, toluen, xylen               mg/l            0.03
12     vapnik                              mg/l                 6)
13     horcik                              mg/l                 6)
14     hlinik                              mg/l            0.2
15     antimon                             mg/l            0.05
16     arzen                               mg/l            0.05
17     barium                              mg/l            1.0
18     berylium                            mg/l            0.005
19     bor                                 mg/l            0.5
20     olovo                               mg/l            0.05
21     kadmium                             mg/l            0.005
22     chrom celk.                         mg/l            0.05
23     chrom VI                            mg/l            0.02
24     zelezo                              mg/l            1.0
25     kobalt                              mg/l            0.05
26     med                                 mg/l            0.1
27     mangan                              mg/l            0.1
28     nikel                               mg/l            0.1
29     ortut                               mg/l            0.001
30     selen                               mg/l            0.01
31     striebro                            mg/l            0.1
32     talium                              mg/l            0.01
33     vanad                               mg/l            0.05
34     zinok                               mg/l            3.0
35     cin                                 mg/l            0.05
36     fluor                               mg/l            1.5
37     amoniak                             mg/l            0.1
38     chloridy                            mg/l          200
39     kyanidy celk.                       mg/l            0.05
40     kyanidy lahko uvolnitelne           mg/l            0.01
41     dusicnany                           mg/l           50
42     dusitany                            mg/l            0.1
43     fosforecnany                        mg/l            1.0
44     sirany                              mg/l          250
------------------------------------------------------------------
1) Mimo ochrannych pasiem vody.
2) Len v specialnych pripadoch, dosial nie je vseobecne stanovene.
3) Fenoly prchajuce s vodnou parou (ako fenolovy index).
4) Oxidovatelnost s KMnO4.
5) Anionaktivne tenzidy prepocitane na dodecylsulfonan sodny.
6) Ohranicene vodivostou.

Tabulka c. 2

         Hranicne koncentracie latok vo vodnych vyluhoch
                  pre triedu vyluhovatelnosti II

       Ukazovatel                        Jednotka        Hranicna
                                                         hodnota1)
------------------------------------------------------------------
 1     pH                                    -             5.5-13
 2     vodivost                            mS/m          300    2)
 3     zapach                                -                  3)
 4     biotest                               -                  4)
 5     polycyklicke aromaticke
       uhlovodiky (PAU)                    mg/l           0.003 2)
 6     fenoly 5)                           mg/l            1.0
 7     chemicka spotreba O2 (CHSK)4)       mg/l           80
 8     uhlovodiky celkove                  mg/l            5.0
 9     prchave organicke halogenovane
       uhlovodiky (POX)                    mg/l            0.1  2)
10     anionovoaktivne tenzidy 6)          mg/l            2.0  2)
11     vapnik                              mg/l                 7)
12     horcik                              mg/l                 7)
13     hlinik                              mg/l           10    2)
14     antimon                             mg/l            0.1  2)
15     arzen                               mg/l            0.1  2)
16     barium                              mg/l           10.0
17     berylium                            mg/l           0.005 2)
18     bor                                 mg/l            3.0
19     olovo                               mg/l            0.5  2)
20     kadmium                             mg/l            0.05 2)
21     chrom celk.                         mg/l            1.0  2)
22     chrom VI                            mg/l            0.1  2)
23     zelezo                              mg/l           20.0
24     kobalt                              mg/l            0.5  2)
25     med                                 mg/l            1.0  2)
26     mangan                              mg/l           10.0
27     nikel                               mg/l            0.5  2)
28     ortut                               mg/l           0.005 2)
29     selen                               mg/l            0.1
30     striebro                            mg/l            0.1  2)
31     talium                              mg/l            0.1  2)
32     vanad                               mg/l            0.2  2)
33     zinok                               mg/l            3.0  2)
34     cin                                 mg/l            0.5  2)
35     fluor                               mg/l            5.0  2)
36     amonium (NH4)                       mg/l            5.0  2)
37     chlorid                             mg/l                 7)
38     kyanidy celk.                       mg/l            0.5  2)
39     kyanidy lahko uvolnitelne           mg/l            0.1  2)
40     dusicnan 8) (NO3)                   mg/l                 7)
41     dusitany (NO2)                      mg/l            1.0  2)
42     fosforecnany (P)                    mg/l           10.0
43     sirany                              mg/l                 7)
44     sirniky                             mg/l            1.0
------------------------------------------------------------------
1) Maximalne  3  ukazovatele  mozu   byt  prekrocene  (s  vynimkou
   parametrov oznacenych 2)).
2) Nie je povolene ziadne prekrocenie hranicnych hodnot.
3) Uvadza sa v skusobnom protokole.
4) Len v specialnych pripadoch, dosial nie je vseobecne stanovene.
5) Fenoly prchajuce s vodnou parou (ako fenolovy index).
6) Anionovo aktivne tenzidy prepocitane na dodecylsulfonan sodny.
7) Ohranicene vodivostou.

Tabulka c. 3

         Hranicne koncentracie latok vo vodnych vyluhoch
                  pre triedu vyluhovatelnosti III

       Ukazovatel                        Jednotka       Hranicna
                                                        hodnota 1)
------------------------------------------------------------------
 1     pH                                   -            5.5-13 2)
 2     hmotnost susiny zvysku na filtri    mg/l     20 000
 3     polycyklicke aromaticke
       uhlovodiky (PAU)                    mg/l           0.005 2)
 4     fenoly 3)                           mg/l         100
 5     uhlovodiky celkove                  mg/l         100     4)
 6     prchave organicke halogenovane
       zluceniny (POX)                     mg/l          5.0
 7     extrahovatelne organicke
       halogen. zluc. (EOX)                mg/l         10.0
 8     vapnik                              mg/l                 5)
 9     horcik                              mg/l                 5)
10     hlinik                              mg/l                 5)
11     antimon                             mg/l            5.0
12     arzen                               mg/l            5.0
13     barium                              mg/l           50.0
14     berylium                            mg/l            0.5
15     bor                                 mg/l          100
16     olovo                               mg/l           10.0
17     kadmium                             mg/l            0.5  2)
18     chrom celkovy                       mg/l           50.0
19     zelezo                              mg/l                 5)
20     kobalt                              mg/l           10.0
21     med                                 mg/l           10.0  2)
22     mangan                              mg/l                 5)
23     nikel                               mg/l           50.0
24     ortut                               mg/l            0.05 2)
25     selen                               mg/l            5.0
26     striebro                            mg/l            5.0
27     talium                              mg/l            2.0  2)
28     vanad                               mg/l           20.0
29     zinok                               mg/l          100
30     cin                                 mg/l          100
31     fluor                               mg/l           50.0
32     amoniak (NH4+)                      mg/l                 5)
33     chlorid                             mg/l                 5)
34     kyanidy celk.                       mg/l           20.0  2)
35     kyanidy lahko uvolnitelne           mg/l           10.0
36     dusicnany 8) (NO3-)                 mg/l                 5)
37     dusitany (NO2-)                     mg/l                 5)
38     fosforecnany (P)                    mg/l                 5)
39     sirany                              mg/l                 5)
------------------------------------------------------------------
1) Maximalne  3  ukazovatele  mozu   byt  prekrocene  (s  vynimkou
   parametrov oznacenych 2)).
2) Nie je povolene ziadne prekrocenie hranicnych hodnot.
3) Fenoly prchajuce s vodnou parou (ako fenolovy index).
4) Celkove uhlovodiky (napr. extrakciou hexanom).
5) Ohranicene rozpustnym podielom. 

                               PRIL.5
                     Stavebne triedy skladok

                   Skladka 1. stavebnej triedy

    Na skladkach 1.stavebnej triedy nie je potrebne budovat ziadne
tesnenie dna a svahov. Dno  sa musi vodorovne zarovnat, nevyzaduje
sa odstranovanie  priesakovej vody ani  opatrenia na odstranovanie
plynov.

    Na  skladkach  1.  stavebnej  triedy  sa  skladkuju  odpady za
nasledovnych podmienok:
 - celkovy obsah  anorganickych skodlivych latok  zodpoveda podnym
   referencnym hodnotam,
 - obsah neutralnych soli je nepatrny,
 - obsah organickych latok je nepatrny,
 - xenobioticke organicke latky sa nevyskytuju,
 - moznost vyluhovania organickych latok je velmi mala,
 - pri zneskodnovani sa nevytvaraju plyny.

    Na skladky 1. stavebnej triedy je mozne ukladat odpad, ktoreho
kvalita vyluhu neprekroci hranicne hodnoty triedy vyluhovatelnosti
I.

                Skladky 2. a 3. stavebnej triedy

    Skladky   2.  a   3.  stavebnej   triedy  splnaju   nasledovne
poziadavky:
 - pred  vybudovanim  skladky  sa  stanovia  skodlive a zatazujuce
   vplyvy existujucich zariadeni v okoli lokality skladky,
 - ulozna  plocha  skladky  je  umiestnena  najmenej  1  meter nad
   najvyssou storocnou hladinou podzemnej vody,
 - plocha dna skladky je zjazdna pre auta a stavebne stroje,
 - povrchova  vrstva  dna  skladky  je  upravena,  korene  rastlin
   odstranene   a  prirodzeny   podklad  zhutneny,   makke  zeminy
   odstranene a nahradene vhodnymi,
 - skladky maju prirodzeny, alebo umely tesniaci system zakladne a
   svahovych ploch alebo ich kombinaciu,
 - tesniaci material je stabilny voci erozii,
 - pocas   vystavby   mineralneho   tesnenia   sa   musia  vykonat
   laboratorne skusky za  ucelom kontroly tesnosti (priepustnosti)
   kazdej zhutnovanej vrstvy,
 - pre  pripravu mineralnej  tesniacej vrstvy  sa pouziju  horniny
   najma  s  obsahom   montmorillonitu  (napr.  bentonitove  ily),
   zmiesane zeminy s roznou  zrnitostou, cim sa dosiahne zmensenie
   podielu porov,
 - povrchova vrstva  mineralnej tesniacej vrstvy  nesmie obsahovat
   ostrohranne  zrna,  pokial  tesnenie  je vytvorene kombinovanym
   tesniacim systemom,
 - mineralny  tesniaci material  nema obsahovat  organicke latky v
   mnozstve vacsom ako 5 %,
 - vystavba   tesniacej   mineralnej    vrstvy   v   nepriaznivych
   klimatickych  podmienkach  je  v  sulade  s  ustanoveniami  CSN
   73 6850 Sypane priehradne hradze,
 - v  priebehu skladkovania  je potrebne  vytvorit take podmienky,
   aby   pozadovane  fyzikalno-mechanicke   vlastnosti  mineralnej
   vrstvy boli zachovane po celu dobu prevadzky skladky,
 - ako   umely   tesniaci    prvok   sa   pouzije   vysokohustotna
   polyetylenova folia (HDPE) primeranej hrubky,
 - medzi  plastovou  foliou  a   vnutornou  drenaznou  vrstvou  je
   vybudovana  ochranna  medzivrstva   z  jemnozrnnych  materialov
   s priemerom zrna do 2 mm,
 - hrubku folie navrhne projektant, pricom jej volbu zdovodni,
 - pouzita  tesniaca  folia  ma  osvedcenie autorizovanej skusobne
   urcenej pre  tento ucel Ministerstvom  zivotneho prostredia SR.
   Do  vytvorenia tychto  pracovisk plati  rozhodnutie prislusneho
   uradu zivotneho prostredia,
 - zvarovanie folie sa realizuje technologiou odporucenou vyrobcom
   a vysledok kontroly zvarov sa uvedie v skusobnom protokole,
 - v  pripade budovania  kombinovaneho tesnenia  sa prva  tesniaca
   folia ulozi priamo na mineralne tesnenie,
 - tesniace  plastove  folie  je  potrebne  ukladat  na vyrovnany,
   upraveny a zhutneny podklad,
 - plastova folia je odolna voci chemickej agresivite priesakovych
   vod a mechanickemu namahaniu predpokladanemu v skladke,
 - na  zachytavanie  a  riadene  odvadzanie  priesakovych  vod  je
   vybudovana drenazna vrstva,
 - ako material na vybudovanie drenaznej vrstvy sa odporuca strk s
   velkostou valunov 16 - 32 mm, ktory neobsahuje vapnite primesi,
 - treba  predchadzat  poskodeniu  mineralnej  casti kombinovaneho
   tesnenia zo spodu napr. presusenim vplyvom zvyseneho drenazneho
   efektu, rozplavenim intenzivnym prudom vody a pod.,
 - odvodnovacie potrubie ma priemer najmenej 200 mm,
 - material na odvodnovacie potrubie  (perforovane rury) je odolny
   voci priesakovej vode a zatazeniu zo skladky,
 - na  kontrolu  a  cistenie  odvodnovacieho  potrubia sa vybuduju
   revizne sachty s minimalnym  vnutornym priemerom 1 m, vzdialene
   od seba najviac 150 m  a nepouziju sa ako sucast odplynovacieho
   systemu,
 - pred vstupom do sachty je moznost tuto vzdy prevetrat,
 - k sachtam je zaisteny pristup pre prislusnu techniku a vozidla,
 - odvodnovacie  potrubie  sa  najmenej  dvakrat  do roka precisti
   preplachnutim,
 - odvodnovacie  potrubie   je  zaustene  do   akumulacnej  nadrze
   priesakovych vod,
 - sklony vnutornej drenaze k odbernym miestam priesakovej vody su
   najmenej 2 % (priecny spad),
 - pozdlzny spad odvodnovacieho potrubia je najmenej 1 %,
 - priesakove  vody  je  potrebne  odvadzat  pocas  celeho obdobia
   prevadzky skladky a aj po jeho ukonceni,
 - na  odvedenie povrchovych  vod z  okolia skladky  je vybudovany
   dostatocne dimenzovany obvodovy odvodnovaci system,
 - na  skladke je  vybudovana vnutorna  drenaz, umoznujuca riadene
   zachytavanie a odvadzanie priesakovej vody.

        Tesniace systemy skladok 2. a 3. stavebnej triedy

                   Skladka 2. stavebnej triedy

    Tento typ skladok sa moze budovat na slabo priepustnom podlozi
(vo vztahu k dnu skladky), charakterizovanom sucinitelom filtracie
najviac k  = 1.10 na -7  m.s na -1, pricom  jeho minimalna mocnost
musi byt najmenej T = k.3.10 na 8 (T = mocnost vrstvy v metroch).
    Ak bude sucinitel filtracie  geologickeho podlozia dna skladky
vyssi ako k = 1.10 na -7  m.s na -1, alebo ak mocnost tejto vrstvy
je mensia  ako T = k.3.10  na 8 m, je  potrebne vybudovat tesniaci
prvok  minimalne s  takou  tesniacou  ucinnostou, aby  sa dosiahli
pozadovane  parametre. Ako  tesniaci prvok  mozno pouzit  plastovu
foliu,   alebo   mineralne   tesnenie.   Pritom   mocnost  umeleho
mineralneho tesnenia nesmie byt mensia ako 0,6 m.

                   Skladka 3. stavebnej triedy

    1. Skladky  mozno   budovat  bez  dalsich   tesniacich  prvkov
v lokalitach, kde:

 a) podlozie skladky tvori tzv. prirodzena, alebo technicka (umelo
    vybudovana)  geologicka  bariera,  ktora  je  charakterizovana
    minimalnou mocnostou  3 m a  ktorej priepustnost je  vyjadrena
    sucinitelom filtracie k = 1.10 na-9 m.s na-1, alebo
 b) podlozie  skladky  tvori   tzv.  prirodzena,  alebo  technicka
    geologicka  bariera,  ktora  je  charakterizovana  sucinitelom
    filtracie  nizsim  ako k = 1.10 na -8 m.s na -1 a s minimalnou
    mocnostou vrstvy T = k.3.10 na 9.

    2. Pri  vystavbe  skladok  je  potrebne  pouzit umele tesniace
prvky  v  lokalitach,  kde  prirodzena  alebo technicka geologicka
bariera je  charakterizovana sucinitelom filtracie vyssim  ako k =
1.10 na -7 m.s  na -1 a mocnostou vrstvy mensou ako  T = k.3.10 na
8 m, je potrebne vybudovat  kombinovane tesnenie z plastovej folie
a mineralneho tesnenia. Mineralne  tesnenie musi splnat nasledovne
podmienky:

 - sucinitel filtracie je nizsi ako k = 1.10 na -7 m.s na -1,
 - mocnost tesnenia je T = k.3.10 na 8 m, minimalne vsak 0,60 m 

                               PRIL.6
              Hodnotenie stavu nakladania s odpadmi

    1. Povodca  v  hodnoteni  stavu  nakladania  s  odpadmi uvedie
najma:

 a) materialovu a energeticku bilanciu,
 b) porovnanie pouzivanych technologickych  postupov a technologii
    so stavom sucasnej techniky  pouzivanej vo vyspelych krajinach
    v obdobnych pripadoch,
 c) posudenie  vplyvu  prevadzky  z  hladiska  mnozstva  a  druhov
    produkovanych   odpadov   na   jednotlive   zlozky   zivotneho
    prostredia,
 d) moznosti vyuzitia nim vyprodukovanych odpadov.

    2. Prevadzkovatel  zariadenia  v  hodnoteni  stavu  nakladania
s odpadmi uvedie najma:

 a) zhodnotenie technickej urovne prevadzky zariadenia,
 b) posudenie technologie zneskodnovania odpadov.

    3. Pri  zhodnoteni  technickej  urovne  prevadzky  spalovne sa
uvedie najma:

 a) sposob spalovania v zavislosti od druhu odpadu,
 b) uroven systemu kontroly pracovneho rezimu,
 c) druh odpadov, ktore su vysledkom spalovacieho procesu.

    4. Pri hodnoteni technickej urovne skladky sa uvedie najma:

 a) uroven technologie zneskodnovania odpadov,
 b) technicky stav objektov a zariadeni, ktore sluzia na prevadzku
    skladky,
 c) druh a mnozstvo odpadov a sposob ich ulozenia na skladke,
 d) potreba a sposob pripadnej sanacie skladky alebo jej casti.

    5) Pri  hodnoteni technickej  urovne prevadzky  zariadenia, na
ktorom sa zneskodnuju zvlastne odpady, sa posudi aj:

 a) sposob preberania odpadov urcenych na zneskodnenie,
 b) sposob triedenia a uskladnenia odpadov,
 c) osobitne sposob nakladania s nebezpecnymi odpadmi, a to od ich
    prevzatia az po zneskodnenie. 

                               PRIL.7

I. Nalezitosti ziadosti o vydanie suhlasu na dovoz odpadov.

 a) Povinne nalezitosti ziadosti su tieto:
    1. vyplnene tlacivo SEVT-01  305 0 (MZP SR) -  ziadost o suhlas
       na dovoz - vyvoz odpadov, 4-krat,
    2. koncesia na  podnikanie v oblasti nakladania  s odpadmi, ak
       sa dovoz odpadu uskutocnuje na ucel podnikania s odpadmi,
    3. povolenie    prislusneho   organu    statnej   spravy    na
       prevadzkovanie    zariadenia     na    spracuvanie    alebo
       zneskodnovanie odpadu,
    4. doklad  o  zaplateni  spravneho  poplatku  podla osobitneho
       predpisu, 1)
    5. zmluva uzatvorena medzi  povodcom (dodavatelom) a prijemcom
       dovezeneho odpadu,
    6. zmluvne   zabezpecenie  spatneho   prevzatia  odpadu   jeho
       povodcom  (vyvozcom)   v  pripade,  ak   prijemca  odmietne
       prevziat alebo neprevezme dovezeny odpad,
    7. preukazanie  zabezpecenia  vyuzivania  alebo zneskodnovania
       odpadov vzniknutych pri spracuvani dovezenych odpadov,
    8. preklad cudzojazycnych dokladov do statneho jazyka.

 b) Nalezitosti, ktorych doplnenie mozno pozadovat:
    1. suhlas na nakladanie s nebezpecnym odpadom,
    2. materialova  bilancia  procesu,  v  ktorom  prijemca odpadu
       vyuziva dovezeny odpad ako druhotnu surovinu,
    3. vyhodnotenie  dovozu  odpadov  za  obdobie,  na  ktore  bol
       v minulosti vydany suhlas,
    4. vyhodnotenie spracovaneho mnozstva  odpadov rovnakeho druhu
       z domacich zdrojov za obdobie podla bodu 3.

II. Nalezitosti ziadosti  o vydanie suhlasu  na vyvoz nebezpecnych
    odpadov su tieto:
    1. vyplnene tlacivo SEVT-01 305 0  (MZP SR) - ziadost o suhlas
       na dovoz - vyvoz odpadov, 4-krat,
    2. koncesia na  podnikanie v oblasti nakladania  s odpadmi, ak
       sa dovoz odpadu uskutocnuje na ucel podnikania s odpadmi,
    3. zmluva medzi povodcom a odberatelom odpadu,
    4. zmluvne  zabezpecenie  spatneho  prevzatia  odpadu povodcom
       (vyvozcom),  ak  zasielku  nemozno  dorucit  alebo prijemca
       zasielku neprevezme,
    5. navrh  opatreni pre  pripad havarie  dopravneho prostriedku
       s nakladom odpadu,
    6. pisomny suhlas organu statnej  spravy statu dovozu na dovoz
       nebezpecnych  odpadov  a  vsetkych  tranzitnych  statov  na
       tranzitnu prepravu,
    7. preklad cudzojazycnych dokladov do statneho jazyka,
    8. doklad  o  zaplateni  spravneho  poplatku  podla osobitneho
       predpisu. 1)

III. Nalezitosti ziadosti o vydanie  suhlasu na tranzitnu prepravu
     odpadov cez uzemie Slovenskej republiky su tieto:
    1. vyplnene tlacivo SEVT-01 306 0  (MZP SR) - ziadost o suhlas
       na  tranzitnu   prepravu  odpadov  cez   uzemie  Slovenskej
       republiky, 4-krat,
    2. navrh  opatreni pre  pripad havarie  dopravneho prostriedku
       s nakladom odpadu,
    3. pisomny suhlas organu statnej spravy statu dovozu,
    4. pisomny suhlas organu statnej spravy tranzitneho statu,
    5. zmluva s odberatelom odpadu v state dovozu,
    6. preklad cudzojazycnych dokladov do statneho jazyka,
    7. doklad  o  zaplateni  spravneho  poplatku  podla osobitneho
       predpisu. 1)
------------------------------------------------------------------
1) Zakon  Narodnej  rady   Slovenskej  republiky  c. 145/1995 Z.z.
   o spravnych poplatkoch v zneni  zakona Narodnej rady Slovenskej
   republiky c. 123/1996 Z.z.


LEGISLATIVA - zivotne prostredie


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa