LEGISLATIVA - zivotne prostredie

513/1991 Zb. z 5. novembra 1991 Obchodny zakonnik Zmena: 264/1992 Zb. Zmena: 600/1992 Zb. Zmena: 278/1993 Z.z. Zmena: 249/1994 Z.z. Zmena: 106/1995 Z.z. Zmena: 171/1995 Z.z. Zmena: 58/1996 Z.z. Zmena: 317/1996 Z.z. Zmena: 373/1996 Z.z. Federalne zhromazdenie Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky sa uznieslo na tomto zakone: PRVA CAST VSEOBECNE USTANOVENIA HLAVA I ZAKLADNE USTANOVENIA DIEL I Uvodne ustanovenia 1 Rozsah posobnosti (1) Tento zakon upravuje postavenie podnikatelov, obchodne zavazkove vztahy, ako aj niektore ine vztahy suvisiace s podnikanim. (2) Pravne vztahy uvedene v odseku 1 sa spravuju ustanoveniami tohto zakona. Ak niektore otazky nemozno riesit podla tychto ustanoveni, riesia sa podla predpisov obcianskeho prava. Ak ich nemozno riesit ani podla tychto predpisov, posudia sa podla obchodnych zvyklosti, a ak ich niet, podla zasad, na ktorych spociva tento zakon. 2 Podnikanie (1) Podnikanim sa rozumie sustavna cinnost vykonavana samostatne podnikatelom vo vlastnom mene a na vlastnu zodpovednost za ucelom dosiahnutia zisku. (2) Podnikatelom podla tohto zakona je: a) osoba zapisana v obchodnom registri, b) osoba, ktora podnika na zaklade zivnostenskeho opravnenia, c) osoba, ktora podnika na zaklade ineho nez zivnostenskeho opravnenia podla osobitnych predpisov, d) fyzicka osoba, ktora vykonava polnohospodarsku vyrobu a je zapisana do evidencie podla osobitneho predpisu. (3) Sidlom pravnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktora je ako sidlo alebo miesto podnikania zapisana v obchodnom alebo v zivnostenskom registri alebo v inej evidencii. 3 (1) Do obchodneho registra sa zapisuju: a) obchodne spolocnosti, druzstva a ine pravnicke osoby, o ktorych to ustanovuje zakon, b) zahranicne osoby podla 21 ods. 4. (2) Fyzicka osoba s bydliskom na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky, ktora je podnikatelom podla tohto zakona [( 2 ods. 2 pism. b) az d)] sa zapise do obchodneho registra na vlastnu ziadost, alebo ak tak ustanovuje osobitny zakon. 4 Ustanoveniami tohto zakona sa spravuju aj vztahy inych osob nez podnikatelov, ak to ustanovuje tento zakon alebo osobitny zakon. DIEL II Podnik a obchodne imanie 5 Podnikom sa na ucely tohto zakona rozumie subor hmotnych, ako aj osobnych a nehmotnych zloziek podnikania. K podniku patria veci, prava a ine majetkove hodnoty, ktore patria podnikatelovi a sluzia na prevadzkovanie podniku alebo vzhladom na svoju povahu maju tomuto ucelu sluzit. 6 (1) Obchodnym majetkom na ucely tohto zakona sa rozumie suhrn majetkovych hodnot (veci, pohladavok a inych prav a peniazmi ocenitelnych inych hodnot), ktore patria podnikatelovi a sluzia alebo su urcene na jeho podnikanie. (2) Na ucely tohto zakona sa subor obchodneho majetku a zavazkov vzniknutych podnikatelovi v suvislosti s podnikanim oznacuje ako obchodne imanie (dalej len "imanie"). (3) Cistym obchodnym imanim je obchodny majetok po odpocitani zavazkov vzniknutych podnikatelovi v suvislosti s podnikanim. 7 Organizacna zlozka podniku (1) Odstepny zavod je organizacna zlozka podniku, ktora je ako odstepny zavod zapisana v obchodnom registri. Pri prevadzkovani odstepneho zavodu sa pouziva obchodne meno podnikatela s dodatkom, ze ide o odstepny zavod. (2) Obdobne postavenie ako odstepny zavod ma aj ina organizacna zlozka, ak zakon ustanovuje, ze sa zapisuje do obchodneho registra. (3) Prevadzkarnou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutocnuje urcita podnikatelska cinnost. Prevadzkaren musi byt oznacena obchodnym menom podnikatela, ku ktoremu sa moze pripojit nazov prevadzkarne alebo ine rozlisujuce oznacenie. DIEL III Obchodne meno 8 Obchodnym menom sa rozumie nazov, pod ktorym podnikatel vykonava pravne ukony pri svojej podnikatelskej cinnosti. 9 (1) Obchodnym menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (dalej len "meno"). Obchodne meno fyzickej osoby moze obsahovat dodatok odlisujuci osobu podnikatela alebo druh podnikania. (2) Obchodne meno obchodnych spolocnosti a druzstva je nazov, pod ktorym su zapisane v obchodnom registri. To plati aj pre pravnicke osoby, ktore sa zapisuju do obchodneho registra na zaklade osobitneho zakona. Sucastou obchodneho mena pravnickych osob je aj dodatok oznacujuci ich pravnu formu. (3) Obchodnym menom pravnickej osoby, ktora sa nezapisuje do obchodneho registra, je nazov, pod ktorym bola zriadena. 10 (1) Obchodne meno nesmie byt zamenitelne s obchodnym menom ineho podnikatela. U pravnickej osoby postaci na odlisenie od obchodneho mena inej pravnickej osoby uvedenie ineho sidla, ak tieto osoby nepodnikaju v tom istom odbore alebo v odboroch zamenitelnych pri hospodarskej sutazi. U fyzickych osob postaci na odlisenie uvedenie ineho miesta podnikania. (2) Ak podnika viac osob pod spolocnym menom bez zalozenia pravnickej osoby, su tieto osoby povinne splnit zavazky vzniknute pri tomto podnikani spolocne a nerozdielne. 11 (1) Kto zdedi podnik po podnikatelovi, ktory bol fyzickou osobou, moze podnikat pod doterajsim obchodnym menom s dodatkom oznacujucim nastupnictvo a meno nastupcu; to iste plati pri nadobudnuti podniku na zaklade zmluvy od podnikatela, ktory je fyzickou osobou, za podmienok ustanovenych v 481 ods. 2. (2) Ak podnikatelom je fyzicka osoba, ktora zmenila svoje meno, moze pouzivat v obchodnom mene aj svoje prvsie meno s dodatkom obsahujucim nove meno. (3) Obchodne meno pravnickej osoby prechadza na nastupnicku pravnicku osobu s podnikom, ak zanika povodna pravnicka osoba bez likvidacie a nastupnicka pravnicka osoba obchodne meno prevezme. Ak nastupnicka pravnicka osoba ma inu pravnu formu, musi sa zmenit dodatok v sulade s jej pravnou formou. (4) Prevod obchodneho mena bez sucasneho prevodu podniku je nepripustny. Prevod obchodneho mena je mozny aj pri prevode casti podniku, ak bude podnikatel zostavajucu cast prevadzkovat pod inym obchodnym menom alebo tato cast zanikne likvidaciou. (5) Ak sucastou obchodneho mena pravnickej osoby je meno spolocnika alebo clena, ktory prestal byt jej spolocnikom alebo clenom, moze pravnicka osoba pouzivat dalej jeho meno len s jeho suhlasom. Pri smrti spolocnika alebo clena sa vyzaduje suhlas dedica. 12 (1) Koho prava boli dotknute neopravnenym pouzivanim obchodneho mena, moze sa proti neopravnenemu uzivatelovi domahat, aby sa takeho konania zdrzal a odstranil zavadny stav. Dalej moze pozadovat primerane zadostucinenie, ktore sa moze poskytnut aj v peniazoch. (2) Ak sa neopravnenym pouzivanim obchodneho mena sposobila skoda, mozno sa jej nahrady domahat podla tohto zakona. (3) Sud moze ucastnikovi, ktoreho navrhu sa vyhovelo, priznat v rozsudku pravo uverejnit rozsudok na trovy ucastnika, ktory v spore neuspel, a podla okolnosti urcit aj rozsah, formu a sposob uverejnenia. DIEL IV Konanie podnikatela 13 (1) Ak podnikatelom je fyzicka osoba, kona osobne alebo prostrednictvom zastupcu. Pravnicka osoba kona prostrednictvom statutarneho organu alebo za nu kona zastupca. (2) Ustanovenia tohto zakona o jednotlivych obchodnych spolocnostiach a druzstve urcuju statutarny organ, ktoreho konanie je konanim podnikatela, ak je tento organ zapisany do obchodneho registra. (3) Veduci organizacnej zlozky podniku ( 7 ods. 1 a 2), ktory je zapisany do obchodneho registra, je splnomocneny za podnikatela robit vsetky pravne ukony tykajuce sa tejto zlozky. 14 Prokura (1) Prokurou splnomocnuje podnikatel prokuristu na vsetky pravne ukony, ku ktorym dochadza pri prevadzke podniku, aj ked sa na ne inak vyzaduje osobitne plnomocenstvo. Prokuru mozno udelit len fyzickej osobe. (2) V prokure nie je zahrnute opravnenie scudzovat nehnutelnosti a zatazovat ich, ibaze je toto opravnenie vyslovne v udeleni prokury uvedene. (3) Obmedzenie prokury vnutornymi pokynmi nema pravne nasledky voci tretim osobam. (4) Viacerym osobam mozno prokuru udelit tak, ze su na zastupovanie a podpisovanie opravnene kazda samostatne, alebo tak, ze je pri tom potrebny suhlasny prejav vole vsetkych prokuristov alebo aspon dvoch z nich. (5) Prokurista podpisuje tym sposobom, ze k obchodnemu menu podnikatela, za ktoreho kona, pripoji dodatok oznacujuci prokuru a svoj podpis. (6) Udelenie prokury je ucinne od zapisu do obchodneho registra. Navrh na zapis prokury do obchodneho registra musi obsahovat meno a bydlisko prokuristu a sposob, akym sa za podnikatela podpisuje. Ak bola prokura udelena viacerym osobam, musi navrh obsahovat aj urcenie, ci kazdy prokurista moze konat samostatne, pripadne kolko prokuristov musi konat spolocne. 15 Kto bol pri prevadzkovani podniku povereny urcitou cinnostou, je splnomocneny na vsetky ukony, ku ktorym pri tejto cinnosti obvykle dochadza. 16 Podnikatela zavazuje aj konanie inej osoby v jeho prevadzkarni, ak nemohla tretia osoba vediet, ze konajuca osoba na to nie je opravnena. DIEL V Obchodne tajomstvo 17 Predmetom prav patriacich k podniku je aj obchodne tajomstvo. Obchodne tajomstvo tvoria vsetky skutocnosti obchodnej, vyrobnej alebo technickej povahy suvisiace s podnikom, ktore maju skutocnu alebo aspon potencialnu materialnu alebo nematerialnu hodnotu, nie su v prislusnych obchodnych kruhoch bezne dostupne, maju byt podla vole podnikatela utajene a podnikatel zodpovedajucim sposobom ich utajenie zabezpecuje. 18 Podnikatel prevadzkujuci podnik, na ktory sa vztahuje obchodne tajomstvo, ma vylucne pravo, ak osobitny zakon neustanovuje nieco ine, s tymto tajomstvom nakladat, najma udelit dovolenie na jeho vyuzitie a urcit podmienky takeho vyuzitia. 19 Pravo k obchodnemu tajomstvu trva, pokial trvaju skutocnosti uvedene v 17. 20 Proti poruseniu alebo ohrozeniu prava na obchodne tajomstvo prislucha podnikatelovi pravna ochrana ako pri nekalej sutazi. HLAVA II PODNIKANIE ZAHRANICNYCH OSOB DIEL I Zakladne ustanovenia 21 (1) Zahranicne osoby mozu podnikat na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky za rovnakych podmienok a v rovnakom rozsahu ako cesko-slovenske osoby, pokial zo zakona nevyplyva nieco ine. (2) Zahranicnou osobou sa na ucely tohto zakona rozumie fyzicka osoba s bydliskom alebo pravnicka osoba so sidlom mimo uzemia Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky. Cesko-slovenskou pravnickou osobou na ucely tohto zakona sa rozumie pravnicka osoba so sidlom na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky. (3) Podnikanim zahranicnej osoby na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky sa rozumie na ucely tohto zakona podnikanie tejto osoby, ak ma podnik alebo jeho organizacnu zlozku umiestnenu na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky. (4) Opravnenie zahranicnej osoby podnikat na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky vznika ku dnu zapisu tejto osoby, pripadne organizacnej zlozky jej podniku v rozsahu predmetu podnikania zapisanom do obchodneho registra. Navrh na zapis podava zahranicna osoba. 22 Pravnu sposobilost, ktoru ma ina nez fyzicka zahranicna osoba podla pravneho poriadku, podla ktoreho bola zalozena, ma takisto v oblasti cesko-slovenskeho pravneho poriadku. Pravnym poriadkom, podla ktoreho bola tato osoba zalozena, sa spravuju aj jej vnutorne pravne pomery a rucenie clenov alebo spolocnikov za jej zavazky. 23 Zahranicne osoby, ktore maju pravo podnikat v zahranici, sa pokladaju za podnikatela podla tohto zakona. DIEL II Majetkova ucast zahranicnych osob v cesko-slovenskych pravnickych osobach 24 (1) Zahranicna osoba sa moze podla ustanoveni tohto zakona za ucelom podnikania podielat na zalozeni cesko-slovenskej pravnickej osoby alebo sa zucastnovat ako spolocnik alebo clen v cesko-slovenskej pravnickej osobe uz zalozenej. Moze tiez sama cesko-slovensku pravnicku osobu zalozit alebo sa stat jedinym spolocnikom cesko-slovenskej pravnickej osoby, pokial tento zakon jedineho zakladatela alebo jedineho spolocnika pripusta. (2) Pravnicka osoba moze byt zalozena podla cesko-slovenskeho alebo ineho prava; 26 ods. 3 druha veta plati obdobne. (3) Vo veciach uvedenych v odseku 1 maju zahranicne osoby rovnake prava a povinnosti ako cesko-slovenske osoby. DIEL III Ochrana majetkovych zaujmov zahranicnych osob pri podnikani v Ceskej a Slovenskej Federativnej Republike 25 (1) Majetok zahranicnej osoby suvisiaci s podnikanim v Ceskej a Slovenskej Federativnej Republike a majetok pravnickej osoby so zahranicnou majetkovou ucastou podla 24 ods. 1 sa moze v Ceskej a Slovenskej Federativnej Republike vyvlastnit alebo vlastnicke pravo obmedzit len na zaklade zakona a vo verejnom zaujme, ktory nemozno uspokojit inak. Proti takemu rozhodnutiu mozno podat opravny prostriedok na sude. (2) Pri opatreniach uvedenych v odseku 1 sa musi bez meskania poskytnut nahrada zodpovedajuca plnej hodnote majetku dotknuteho tymito opatreniami v case, ked sa uskutocnili, ktora je volne prevoditelna do zahranicia v cudzej mene. (3) Medzinarodne zmluvy, ktorymi je Ceska a Slovenska Federativna Republika viazana a ktore boli uverejnene v Zbierke zakonov, nie su dotknute. DIEL IV Premiestnenie sidla zahranicnej pravnickej osoby do tuzemska 26 (1) Pravnicka osoba zalozena podla prava cudzieho statu za ucelom podnikania, ktora ma sidlo v zahranici, moze premiestnit svoje sidlo na uzemie Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky. Podmienkou pre to je, ze to pripusta pravny poriadok statu, v ktorom pravnicka osoba ma dosial svoje sidlo, a tiez, pokial bola zalozena podla prava ineho statu, tento pravny poriadok. (2) Premiestnenie sidla podla odseku 1 je ucinne odo dna jeho zapisu do obchodneho registra. (3) Vnutorne pravne pomery pravnickej osoby uvedenej v odseku 1 sa aj po prelozeni jej sidla do tuzemska spravuju pravnym poriadkom statu, podla ktoreho bola zalozena.Tymto pravnym poriadkom sa spravuje aj rucenie jej spolocnikov alebo clenov voci tretim osobam, ktore vsak nesmie byt nizsie, nez ustanovuje cesko-slovenske pravo pre tu istu alebo obdobnu formu pravnickej osoby. HLAVA III OBCHODNY REGISTER 27 (1) Obchodny register je verejny zoznam, do ktoreho sa zapisuju zakonom ustanovene udaje tykajuce sa podnikatelov, pripadne inych osob, o ktorych to ustanovuje osobitny zakon. (2) Skutocnosti zapisane v obchodnom registri su ucinne voci kazdemu odo dna, ku ktoremu sa zapis vykonal. Proti tomu, kto kona v dovere v zapis do obchodneho registra, nemoze ten, koho sa zapis tyka, namietat, ze zapis nezodpoveda skutocnosti. (3) Obchodny register vedie sud (dalej len "registrovy sud") urceny na to osobitnym zakonom. 28 (1) Do obchodneho registra sa zapisuju tieto udaje: a) obchodne meno, u pravnickych osob sidlo, u fyzickych osob bydlisko a miesto podnikania, ak sa lisi od bydliska, b) identifikacne cislo, c) predmet podnikania (cinnosti), d) pravna forma pravnickej osoby, e) meno, bydlisko a rodne cislo osoby alebo osob, ktore su statutarnym organom alebo jeho clenmi, s uvedenim sposobu, akym konaju v mene pravnickej osoby, f) oznacenie, sidlo a predmet podnikania (cinnosti) odstepneho zavodu, meno veduceho a jeho bydlisko, g) meno prokuristu a jeho bydlisko, h) rodne cislo spolocnika obchodnej spolocnosti alebo identifikacne cislo, ak je spolocnikom pravnicka osoba, i) pri spolocnosti s rucenim obmedzenym a akciovej spolocnosti rodne cisla clenov dozornej rady, j) dalsie skutocnosti, ak to ustanovuje zakon. (2) Do obchodneho registra sa dalej zapisuju: a) pri verejnej obchodnej spolocnosti mena a bydliska spolocnikov, pripadne obchodne meno alebo nazov a sidlo pravnickej osoby ako spolocnika, b) pri komanditnej spolocnosti mena a bydliska spolocnikov, pripadne obchodne meno alebo nazov a sidlo pravnickej osoby ako spolocnika, s urcenim, kto je komplementar a kto komanditista, vyska vkladu kazdeho komanditistu a rozsah jeho splatenia, c) pri spolocnosti s rucenim obmedzenym mena a bydliska spolocnikov, pripadne obchodne meno alebo nazov a sidlo pravnickej osoby ako spolocnika s uvedenim vysky zakladneho imania, vysky vkladu kazdeho spolocnika a rozsah jeho splatenia, ako aj mena a bydliska clenov dozornej rady, ak bola zriadena, d) pri akciovej spolocnosti vyska zakladneho imania, pocet, druh a menovita hodnota akcii, ako aj mena a bydliska clenov dozornej rady, e) pri druzstve vyska zapisovaneho zakladneho imania, ako aj vyska zakladnych clenskych vkladov, f) pri statnom podniku zakladatel a kmenove imanie. (3) U zahranicnych osob sa zapisuju udaje uvedene v odseku 1 pism. a), c) a d), dalej umiestnenie organizacnej zlozky zahranicnej osoby, ako aj meno a bydlisko, pripadne miesto pobytu jej veduceho. (4) V obchodnom registri sa dalej vyznaci aj vstup do likvidacie, ako aj meno a bydlisko likvidatora (likvidatorov), vyhlasenie konkurzu s menom a bydliskom konkurzneho spravcu, zacatie konania o vyrovnanie a pravny dovod vymazu podnikatela. (5) Do obchodneho registra sa zapise bez zbytocneho odkladu aj zmena alebo zanik zapisovanych skutocnosti. (6) Identifikacne cislo prideli podnikatelovi registrovy sud. Potrebne identifikacne cisla oznami registrovemu sudu prislusny organ statnej spravy. 29 Odstepny zavod sa zapise do obchodneho registra, v ktorom je podla sidla, pripadne miesta podnikania alebo bydliska podnikatel zapisany. Ak je odstepny zavod umiestneny v obvode ineho registroveho sudu, musi byt zapisany do obchodneho registra aj na tomto sude. To iste plati o inej organizacnej jednotke uvedenej v 7 ods. 2. 30 (1) Ak osobitny zakon nestanovuje inak, je ziadatel o zapis do obchodneho registra povinny preukazat, ze najneskor dnom zapisu mu vznikne zivnostenske alebo ine opravnenie na cinnost, ktora ma byt ako predmet jeho podnikania (cinnosti) zapisana do obchodneho registra. (2) Ako predmet podnikania obchodnej spolocnosti alebo druzstva sa zapise cinnost, ktoru podla osobitnych predpisov mozu vykonavat iba fyzicke osoby,len ak ziadatel preukaze, ze tato cinnost sa bude vykonavat pomocou osob, ktore su na to opravnene podla tychto predpisov. (3) U zahranicnej fyzickej osoby, ktora sa zapisuje do obchodneho registra, ako osoba opravnena konat v mene podnikatela, sa vyzaduje doklad o povoleni na pobyt v Ceskej a Slovenskej Federativnej Republike. 31 (1) Navrh na zapis do obchodneho registra podava opravnena osoba, ktorej sa zapis tyka, alebo osoby opravnene na to podla zakona alebo osoby pisomne splnomocnene na to tymito osobami. (2) Navrh na zapis musi byt dolozeny listinami o skutocnostiach, ktore sa maju do obchodneho registra zapisat. (3) Zapis sa vykona ku dnu urcenemu v navrhu na zapis. Ak sa uznesenie o vykonani zapisu vyda neskor alebo navrh neobsahuje den, ku ktoremu sa ma zapis vykonat, vykona sa zapis ku dnu vydania tohto uznesenia. (4) Pravost podpisu osob podavajucich navrh na zapis do obchodneho registra a podpisov plnomocenstva podla odseku 1 musi byt uradne overena. 32 Sudy alebo ine organy upozornia registrovy sud vzdy na nezhodu medzi skutocnym pravnym stavom a stavom zapisov v obchodnom registri, len co tato skutocnost pri ich cinnosti vyjde najavo. 33 (1) Vykonanie zapisu do obchodneho registra registrovy sud zverejni. (2) Zapis podnikatela a predmetu podnikania (cinnosti), ako aj zapis zmien alebo vymazu dosial zapisanych skutocnosti oznami registrovy sud prislusnemu danovemu organu, organu statnej statistiky a organu, ktory vydal preukaz zivnostenskeho alebo ineho podnikatelskeho opravnenia najneskor do jedneho tyzdna odo dna zapisu. 34 Vykonavaci predpis upravi sposob zverejnovania zapisov v obchodnom registri. HLAVA IV UCTOVNICTVO PODNIKATELOV 35 Podnikatelia su povinni viest uctovnictvo v rozsahu a sposobom ustanovenym osobitnym zakonom. 36 Podnikatelia zapisani v obchodnom registri (dalej len "zapisani podnikatelia") uctuju v sustave podvojneho uctovnictva o stave a pohybe obchodneho majetku a zavazkov, cisteho obchodneho imania, o nakladoch, vynosoch a zisku alebo strate podniku. 37 (1) Pokial osobitny zakon neustanovuje inak, uctuju podnikatelia, ktori nie su zapisani v obchodnom registri, v sustave jednoducheho uctovnictva o prijmoch a vydavkoch, obchodnom majetku, ako aj o zavazkoch tak, aby bolo mozne zistit ciste obchodne imanie a vysledok hospodarenia. (2) Podnikatelia, ktori nie su zapisani v obchodnom registri, mozu uctovat namiesto v sustave jednoducheho uctovnictva v sustave podvojneho uctovnictva, pokial v nej budu uctovat po cele uctovne obdobie. 38 Uctovnym obdobim je kalendarny rok. 39 (1) Akciove spolocnosti musia mat riadnu a mimoriadnu uctovnu zavierku overenu auditorom podla osobitneho predpisu. Ostatne obchodne spolocnosti a druzstva maju tuto povinnost, len pokial tak ustanovuje osobitny zakon. (2) Podnikatel je povinny pripravit a poskytnut auditorovi vsetky uctovne pisomnosti a vysvetlenia potrebne na overovanie podla odseku l. (3) Naklady spojene s auditorskou cinnostou uhradza podnikatel, ktoreho uctovna zavierka sa overuje. 40 Akciove spolocnosti zverejnuju udaje z uctovnych zavierok overenych auditorom; ostatne obchodne spolocnosti a druzstva maju tuto povinnost, len pokial tak ustanovuje osobitny zakon. HLAVA V HOSPODARSKA SUTAZ DIEL I Ucast na hospodarskej sutazi 41 Fyzicke i pravnicke osoby, ktore sa zucastnuju na hospodarskej sutazi, aj ked nie su podnikatelmi (dalej len "sutazitelia"), maju pravo slobodne rozvijat svoju sutaznu cinnost v zaujme dosiahnutia hospodarskeho prospechu a zdruzovat sa na vykon tejto cinnosti; su vsak povinne pritom dbat na pravne zavazne pravidla hospodarskej sutaze a nesmu ucast na sutazi zneuzivat. 42 (1) Zneuzitim ucasti na hospodarskej sutazi je nekale sutazne konanie (dalej len "nekala sutaz") a nedovolene obmedzovanie hospodarskej sutaze. (2) Nedovolene obmedzovanie hospodarskej sutaze upravuje osobitny zakon. 43 (1) Pokial z medzinarodnych zmluv, ktorymi je Ceska a Slovenska Federativna Republika viazana a ktore boli uverejnene v Zbierke zakonov, nevyplyva inak, nevztahuje sa ustanovenie tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom ma ucinky v zahranici. (2) Cesko-slovenskym osobam su, pokial ide o ochranu proti nekalej sutazi, postavene na roven zahranicne osoby, ktore v Ceskej a Slovenskej Federativnej Republike podnikaju podla tohto zakona. Inak sa mozu zahranicne osoby domahat ochrany podla medzinarodnych zmluv, ktorymi je Ceska a Slovenska Federativna Republika viazana a ktore boli uverejnene v Zbierke zakonov, a ak ich niet, na zaklade vzajomnosti. DIEL II Nekala sutaz 44 Zakladne ustanovenia (1) Nekalou sutazou je konanie v hospodarskej sutazi, ktore je v rozpore s dobrymi mravmi sutaze a je sposobile privodit ujmu inym sutazitelom alebo spotrebitelom. Nekala sutaz sa zakazuje. (2) Nekalou sutazou podla odseku 1 je najma: a) klamliva reklama, b) klamlive oznacovanie tovaru a sluzieb, c) vyvolavanie nebezpecenstva zameny, d) parazitovanie na povesti podniku, vyrobkov alebo sluzieb ineho sutazitela, e) podplacanie, f) zlahcovanie, g) porusovanie obchodneho tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebitelov a zivotneho prostredia. 45 Klamliva reklama (1) Klamlivou reklamou je sirenie udajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho vyrobkoch alebo vykonoch, ktore je sposobile vyvolat klamlivu predstavu a zaistit tym vlastnemu alebo cudziemu podniku v hospodarskej sutazi prospech na ukor inych sutazitelov alebo spotrebitelov. (2) Za sirenie udajov sa povazuje oznamenie hovorenym alebo pisanym slovom, tlacou, vyobrazenim, fotografiou, rozhlasom, televiziou alebo inym oznamovacim prostriedkom. (3) Klamlivym je aj udaj sam o sebe pravdivy, ak vzhladom na okolnosti a suvislosti, za ktorych sa urobil, moze uviest do omylu. 46 Klamlive oznacenie tovaru a sluzieb (1) Klamlivym oznacenim tovaru a sluzieb je kazde oznacenie, ktore je sposobile vyvolat v hospodarskom styku mylnu domnienku, ze nim oznaceny tovar alebo sluzby pochadzaju z urciteho statu, urcitej oblasti alebo miesta alebo od urciteho vyrobcu alebo ze vykazuju osobitne charakteristicke znaky alebo osobitnu akost. Nerozhodne je, ci oznacenie bolo uvedene bezprostredne na tovare, obaloch, obchodnych pisomnostiach a pod. Takisto je nerozhodne, ci ku klamlivemu oznaceniu doslo priamo alebo nepriamo a akym prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenie 45 ods. 3 plati obdobne. (2) Klamlivym oznacenim je aj take nespravne oznacenie tovaru alebo sluzieb, ku ktoremu je pripojeny dodatok sluziaci na odlisenie od praveho povodu, ako vyrazy "druh", "typ", "sposob" a oznacenie je napriek tomu sposobile vyvolat o povode alebo povahe tovaru alebo sluzieb mylnu domnienku. (3) Klamlivym oznacenim nie je uvedenie nazvu, ktory sa v hospodarskom styku uz vseobecne vzil ako udaj sluziaci na oznacovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaze by k nemu bol pripojeny dodatok sposobily klamat o povode, ako napriklad "pravy", "povodny" a pod. (4) Tymto ustanovenim nie su dotknute prava a povinnosti zo zapisaneho oznacenia povodu vyrobkov, ochrannych znamok, chranenych odrod rastlin a plemien zvierat ustanovene osobitnymi zakonmi. 47 Vyvolanie nebezpecenstva zameny Vyvolanie nebezpecenstva zameny je: a) pouzitie obchodneho mena alebo osobitneho oznacenia podniku, ktore pouziva uz pravom iny sutazitel, b) pouzitie osobitnych oznaceni podniku alebo osobitnych oznaceni alebo upravy vyrobkov, vykonov alebo obchodnych materialov podniku, ktore v zakaznickych kruhoch platia pre urcity podnik alebo zavod za priznacne (napr. aj oznacenie obalov, tlaciv, katalogov, reklamnych prostriedkov), c) napodobenie cudzich vyrobkov, ich obalov alebo vykonov, ibaze by islo o napodobenie v prvkoch, ktore su uz z povahy vyrobku funkcne, technicky alebo esteticky predurcene, a napodobnovatel urobil vsetky opatrenia, ktore od neho mozno pozadovat, aby nebezpecenstvo zameny vylucil alebo aspon podstatne obmedzil, pokial tieto konania su sposobile vyvolat nebezpecenstvo zameny s podnikom, obchodnym menom, osobitnym oznacenim alebo vyrobkami alebo vykonmi ineho sutazitela. 48 Parazitovanie na povesti Parazitovanim je vyuzivanie povesti podniku, vyrobkov alebo sluzieb ineho sutazitela s cielom ziskat pre vysledky vlastneho alebo cudzieho podnikania prospech, ktory by sutazitel inak nedosiahol. 49 Podplacanie Podplacanim podla tohto zakona je konanie, ktorym: a) sutazitel osobe, ktora je clenom statutarneho alebo ineho organu ineho sutazitela alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inemu sutazitelovi, priamo alebo nepriamo ponukne, slubi alebo poskytne akykolvek prospech za tym ucelom, aby jej nekalym postupom docielil na ukor inych sutazitelov pre seba alebo ineho sutazitela prednost alebo inu neopravnenu vyhodu v sutazi, alebo b) osoba uvedena v pismene a) priamo alebo nepriamo ziada, da si slubit alebo prijme za rovnakym ucelom akykolvek prospech. 50 Zlahcovanie (1) Zlahcovanim je konanie, ktorym sutazitel uvedie alebo rozsiruje o pomeroch, vyrobkoch alebo vykonoch ineho sutazitela nepravdive udaje sposobile tomuto sutazitelovi privodit ujmu. (2) Zlahcovanim je aj uvedenie a rozsirovanie pravdivych udajov o pomeroch, vyrobkoch alebo vykonoch ineho sutazitela, pokial su sposobile tomuto sutazitelovi privodit ujmu. Nekalou sutazou vsak nie je, ak bol sutazitel k takemu konaniu donuteny okolnostami (opravnena obrana). 51 Porusenie obchodneho tajomstva Porusovanim obchodneho tajomstva je konanie, ktorym konajuci inej osobe neopravnene oznami, spristupni, pre seba alebo pre ineho vyuzije obchodne tajomstvo ( 17), ktore sa moze vyuzit v sutazi a o ktorom sa dozvedel: a) tym, ze sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo pristupnym (napr. z technickych predloh, navodov, vykresov, modelov, vzorov) na zaklade jeho pracovneho vztahu k sutazitelovi alebo na zaklade ineho vztahu k nemu, pripadne v ramci vykonu funkcie, na ktoru ho sud alebo iny organ povolal, b) vlastnym alebo cudzim konanim prieciacim sa zakonu. 52 Ohrozovanie zdravia a zivotneho prostredia Ohrozovanim zdravia a zivotneho prostredia je konanie, ktorym sutazitel skresluje podmienky hospodarskej sutaze tym, ze prevadzkuje vyrobu, uvadza na trh vyrobky alebo uskutocnuje vykony ohrozujuce zaujmy ochrany zdravia alebo zivotneho prostredia chranene zakonom, aby tak ziskal pre seba alebo pre ineho prospech na ukor inych sutazitelov alebo spotrebitelov. DIEL III Pravne prostriedky ochrany proti nekalej sutazi 53 Osoby, ktorych prava boli nekalou sutazou porusene alebo ohrozene, mozu sa proti rusitelovi domahat, aby sa tohto konania zdrzal a odstranil zavadny stav. Dalej mozu pozadovat primerane zadostucinenie, ktore sa moze poskytnut aj v peniazoch, nahradu skody a vydanie bezdovodneho obohatenia. 54 (1) Pravo, aby sa rusitel protipravneho konania zdrzal a aby odstranil zavadny stav, moze okrem pripadov uvedenych v 48 az 51 uplatnit okrem sutazitela aj pravnicka osoba opravnena hajit zaujmy sutazitelov alebo spotrebitelov. (2) Len co sa zacalo konanie v spore o zdrzanie sa konania alebo o odstranenie zavadneho stavu alebo sa pravoplatne skoncilo, nie su zaloby dalsich opravnenych osob pre tie iste naroky z tohto isteho konania pripustne; to nie je na ujmu prava tychto dalsich osob pripojit sa k zacatemu sporu podla vseobecnych ustanoveni ako vedlajsi ucastnici. Pravoplatne rozsudky vydane o tychto narokoch k zalobe i len jedneho opravneneho su ucinne aj pre dalsich opravnenych. 55 (1) Pri ustnych pojednavaniach v sporoch podla predchadzajucich ustanoveni moze byt rozhodnutim sudu na navrh alebo z uradnej moci vylucena verejnost, ak by verejnym prejednavanim doslo k ohrozeniu obchodneho tajomstva alebo verejneho zaujmu. (2) Sud moze ucastnikovi, ktoreho navrhu sa vyhovelo, priznat v rozsudku pravo uverejnit rozsudok na trovy ucastnika, ktory v spore neuspel, a podla okolnosti urcit aj rozsah, formu a sposob uverejnenia. DRUHA CAST OBCHODNE SPOLOCNOSTI A DRUZSTVO HLAVA I OBCHODNE SPOLOCNOSTI DIEL I Vseobecne ustanovenia 56 (1) Obchodna spolocnost (dalej len "spolocnost") je pravnickou osobou zalozenou za ucelom podnikania. Spolocnostami su verejna obchodna spolocnost, komanditna spolocnost, spolocnost s rucenim obmedzenym a akciova spolocnost. Spolocnost s rucenim obmedzenym a akciova spolocnost mozu byt zalozene aj za inym ucelom, pokial to osobitny zakon nezakazuje. (2) Ak zakon neustanovuje inak, mozu byt zakladatelmi spolocnosti a zucastnovat sa na jej podnikani fyzicke i pravnicke osoby. (3) Cinnost uvedenu v 30 ods. 2 moze spolocnost vykonavat iba pomocou osob tam uvedenych. Zodpovednost tychto osob podla osobitnych predpisov nie je dotknuta. (4) Fyzicka alebo pravnicka osoba moze byt spolocnikom s neobmedzenym rucenim iba v jednej spolocnosti. (5) Ustanovenia upravujuce jednotlive formy spolocnosti ustanovuju, v akom rozsahu rucia spolocnici za zavazky spolocnosti. Pre ich rucenie sa pouziju obdobne ustanovenia o ruceni ( 303 a nasl.), pokial z inych ustanoveni tohto zakona nevyplyva nieco ine. Ak je na majetok spolocnosti vyhlaseny konkurz, rucia spolocnici za zavazky spolocnosti len do vysky, v ktorej veritelia, ktori vcas prihlasili svoje pohladavky, neboli uspokojeni v konkurznom konani. (6) Po zaniku spolocnosti rucia spolocnici za zavazky spolocnosti do vysky svojho podielu na likvidacnom zostatku ( 61 ods. 4) najmenej vsak v rozsahu, v ktorom za ne rucili za trvania spolocnosti. Medzi sebou sa spolocnici vyrovnaju tym istym sposobom ako pri ruceni za trvania spolocnosti. 57 Zalozenie spolocnosti (1) Ak z inych ustanoveni tohto zakona nevyplyva nieco ine, zaklada sa spolocnost spolocenskou zmluvou podpisanou vsetkymi zakladatelmi. Pravost podpisov zakladatelov musi byt uradne overena. (2) Spolocensku zmluvu moze uzavriet aj splnomocnenec vybaveny na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s uradne overenym podpisom splnomocnitela sa pripoji k spolocenskej zmluve. (3) Ak tento zakon pripusta, aby spolocnost zalozil jediny zakladatel, nahradza spolocensku zmluvu zakladatelska listina vyhotovena, ak zakon neustanovuje inak, vo forme notarskej zapisnice. Zakladatelska listina musi obsahovat rovnake podstatne casti ako spolocenska zmluva. 58 Zakladne imanie (1) Zakladne imanie spolocnosti je penazne vyjadrenie suhrnu penaznych i nepenaznych vkladov vsetkych spolocnikov do spolocnosti. (2) Zakladne imanie sa vytvara povinne v spolocnosti s rucenim obmedzenym a v akciovej spolocnosti. Jeho vyska sa zapisuje do obchodneho registra. 59 Vklad spolocnika (1) Vkladom spolocnika je suhrn penaznych prostriedkov a inych peniazmi ocenitelnych hodnot, ktore sa spolocnik zavazuje vlozit do spolocnosti a podielat sa nim na vysledku podnikania spolocnosti. (2) Ak sa ma cast zakladneho imania spolocnosti vytvorit nepenaznym vkladom, musi spolocenska zmluva alebo zakladatelska listina obsahovat aj sposob jeho ocenenia, pokial zakon neustanovuje inak. (3) Ak sa vklada podnik alebo jeho cast, pouziju sa, pokial sa tyka prechodu prav a povinnosti, primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. (4) Ak vklad alebo jeho cast spociva v prevode pohladavky, pouziju sa primerane ustanovenia o postupeni pohladavky. (5) Ak v case vzniku spolocnosti nedosiahne hodnota nepenazneho vkladu sumu urcenu pri jej zalozeni, moze spolocnost pozadovat rozdiel v peniazoch, ak zo spolocenskej zmluvy, alebo stanov nevyplyva nic ine. 60 Sprava vkladu (1) Pred vznikom spolocnosti spravuje splatene casti vkladov zakladatel povereny tym v spolocenskej zmluve. Vlastnicke pravo k tymto vkladom, pripadne ina prava k tymto vkladom prechadzaju na spolocnost dnom jej vzniku. Vlastnicke pravo k nehnutelnosti nadobuda spolocnost vkladom vlastnickeho prava do katastra nehnutelnosti na zaklade pisomneho vyhlasenia vkladatela s uradne overenym podpisom. (2) Po vzniku spolocnosti je osoba spravujuca vklady povinna odovzdat ich bez zbytocneho odkladu spolocnosti. Ak spolocnost nevznikne, je povinna ich vratit. Za splnenie tejto povinnosti rucia ostatni zakladatelia spolocne a nerozdielne. (3) Osoba spravujuca vklady podla odseku 1 je povinna vydat pisomne vyhlasenie o splateni vkladu alebo jeho casti jednotlivymi spolocnikmi, ktore sa priklada k navrhu na zapis do obchodneho registra. Osoba, ktora uviedla vo vyhlaseni vyssiu sumu, nez ktora je splatena, ruci veritelom spolocnosti za jej zavazky az do vysky, v akej neboli veritelia z majetku spolocnosti uspokojeni. 61 Podiel (1) Podiel je miera ucasti spolocnika na cistom obchodnom imani spolocnosti. (2) Pri zaniku ucasti spolocnika v spolocnosti za trvania spolocnosti vznika spolocnikovi pravo na vyplatenie podielu (vyrovnaci podiel). Vyska vyrovnacieho podielu sa urci na zaklade rocnej uctovnej zavierky za obdobie, v ktorom zanikla ucast spolocnika v spolocnosti. Ak zakon, spolocenska zmluva alebo stanovy neustanovuju inak, vyrovna sa podiel v peniazoch. (3) Pravo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatne uplynutim troch mesiacov od schvalenia rocnej uctovnej zavierky, ak spolocenska zmluva alebo stanovy neurcuju inak. (4) Ak je so zrusenim spolocnosti spojena likvidacia, ma spolocnik pravo na podiel na majetkovom zostatku, ktory vyplynul z likvidacie (podiel na likvidacnom zostatku). 62 Vznik spolocnosti (1) Spolocnost vznika dnom, ku ktoremu bola zapisana do obchodneho registra. Navrh na zapis do obchodneho registra sa musi podat do 90 dni od zalozenia spolocnosti ( 57 ) alebo od dorucenia preukazu zivnostenskeho alebo ineho podnikatelskeho opravnenia. (2) Ak pri zalozeni obchodnej spolocnosti nie je vyslovne urcene, ze sa zaklada na dobu urcitu, plati, ze bola zalozena na dobu neurcitu. 63 Pravne ukony tykajuce sa zalozenia, vzniku, zmeny, zrusenia alebo zaniku spolocnosti musia mat pisomnu formu; zakon ustanovuje, pre ktore ukony sa vyzaduje forma notarskej zapisnice. 64 (1) Do vzniku spolocnosti konaju vo veciach suvisiacich so vznikom spolocnosti za spolocnost jej zakladatelia alebo niektory z nich, pokial tento zakon alebo osobitne predpisy neustanovuju inak. (2) Zo zavazkov, ktore prevzali zakladatelia alebo niektory z nich za spolocnost do dna jej vzniku, su zaviazani zakladatelia spolocne a nerozdielne. (3) Zavazky, ktore vznikli podla odseku 1, prechadzaju na spolocnost okamihom jej vzniku, pokial ich spolocnost do troch mesiacov neodmietne. 65 Zakaz konkurencie (1) Ustanovenia o jednotlivych spolocnostiach urcuju, ktore osoby a v akom rozsahu podliehaju zakazu konkurencneho konania. (2) Spolocnost je opravnena pozadovat, aby osoba, ktora tento zakaz porusila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porusila zakaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajuce prava na spolocnost. Tym nie je dotknute pravo na nahradu skody. (3) Prava spolocnosti podla odseku 2 zanikaju, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dna, ked sa spolocnost o tejto skutocnosti dozvedela, najneskor vsak uplynutim jedneho roka od ich vzniku. Tym nie je dotknute pravo na nahradu skody. 66 (1) Osoby, ktore su clenmi statutarnych alebo inych organov spolocnosti, mozu zo svojej funkcie odstupit. Su vsak povinne oznamit to organu, ktoreho su clenmi, pripadne organu, ktory ich zvolil alebo vymenoval. Vykon ich funkcie sa konci dnom, ked ich odstupenie prerokoval alebo mal prerokovat organ, ktory ich zvolil alebo vymenoval, ak spolocenska zmluva alebo stanovy neurcuju inak. Tento organ je povinny prerokovat ich odstupenie na najblizsom zasadani po tom, co sa o ich odstupeni dozvedel, pokial spolocenska zmluva alebo stanovy neurcuju lehotu inu. (2) Vztah medzi spolocnostou a clenom statutarneho alebo ineho organu spolocnosti alebo spolocnikom pri zariadovani zalezitosti spolocnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandatnej zmluve, pokial z ich dojednani so spolocnostou alebo inych ustanoveni tohto zakona upravujucich ich povinnosti nevyplyva ine urcenie prav a povinnosti. (3) Ak zakon, stanovy alebo spolocenska zmluva neustanovuju inak, mozu sa statutarne a ine organy uznasat, len ak je pritomna nadpolovicna vacsina ich clenov, a na uznesenie je potrebny suhlas vacsiny pritomnych clenov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujuci hlas predsedajuceho. Stanovy alebo spolocenska zmluva mozu pripustit aj pisomne hlasovanie alebo hlasovanie pomocou prostriedkov oznamovacej techniky okrem zasadania organu, pokial s tym suhlasia vsetci clenovia organu. Hlasujuci sa potom povazuju za pritomnych. 67 Rezervny fond (1) Ak tento zakon vyzaduje zriadenie rezervneho fondu, mozno ho pouzit v rozsahu, v ktorom sa vytvara podla tohto zakona povinne, iba na krytie strat spolocnosti alebo na opatrenia, ktore maju prekonat nepriaznivy priebeh hospodarenia spolocnosti. (2) Rezervny fond vytvara povinne spolocnost s rucenim obmedzenym a akciova spolocnost z cisteho zisku. Rezervny fond sa moze vytvorit uz pri vzniku spolocnosti priplatkami spolocnikov nad hodnotu vkladov (3) Podiel na zisku spolocnosti mozno urcit az po doplneni rezervneho fondu v sulade s tymto zakonom, spolocenskou zmluvou alebo stanovami. 68 Zrusenie a zanik spolocnosti (1) Spolocnost zanika ku dnu vymazu z obchodneho registra ( 31 ods. 3). (2) Zaniku spolocnosti predchadza jej zrusenie s likvidaciou alebo bez likvidacie, ak jej imanie prechadza na pravneho nastupcu. Likvidacia sa takisto nevyzaduje, ak sa zamietol navrh na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukonceni konkurzneho konania nezostane spolocnosti ziaden majetok. (3) Spolocnost sa zrusuje: a) uplynutim doby, na ktoru bola zalozena, b) dosiahnutim ucelu, na ktory bola zalozena, c) dnom uvedenym v rozhodnuti spolocnikov alebo organu spolocnosti o zruseni spolocnosti, inak dnom, ked bolo toto rozhodnutie prijate, d) dnom uvedenym v rozhodnuti sudu o zruseni spolocnosti, inak dnom, ked toto rozhodnutie nadobudne pravoplatnost, e) rozhodnutim spolocnikov alebo prislusneho organu spolocnosti o zluceni, splynuti alebo rozdeleni spolocnosti alebo jej premene na inu formu obchodnej spolocnosti alebo na druzstvo, alebo f) vyhlasenim konkurzu alebo zamietnutim navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku. (4) Ak je navrh na vyhlasenie konkurzu zamietnuty z ineho dovodu nez pre nedostatok majetku spolocnosti, nepovazuje sa spolocnost za zrusenu. Ak po ukonceni konkurzneho konania zostane majetok spolocnosti, vykona sa jej likvidacia. (5) Pokial posobnost statutarneho organu neprechadza na likvidatora alebo spravcu konkurznej podstaty, moze ju statutarny organ vykonavat po zruseni spolocnosti len v rozsahu potrebnom na vykonanie likvidacie. (6) Sud moze na navrh statneho organu alebo osoby, ktora osvedci pravny zaujem, rozhodnut o zruseni spolocnosti a o jej likvidacii, ak: a) v uplynulych dvoch rokoch sa nekonalo valne zhromazdenie alebo neboli zvolene organy spolocnosti, ktorym sa skoncilo funkcne obdobie pred viac ako dvoma rokmi, alebo spolocnost po dobu dlhsiu ako dva roky neprevadzkuje ziadnu cinnost, b) spolocnost strati opravnenie na podnikatelsku cinnost, c) zaniknu predpoklady vyzadovane zakonom pre vznik spolocnosti alebo zalozenim, splynutim alebo zlucenim spolocnosti sa porusil zakon, d) spolocnost porusuje povinnost vytvarat rezervny fond, e) spolocnost porusuje ustanovenia 56 ods. 3. (7) Sud moze pred rozhodnutim o zruseni spolocnosti urcit lehotu na odstranenie dovodu, pre ktory sa zrusenie navrhlo. 69 Zrusenie spolocnosti bez likvidacie (1) Pri dobrovolnom zruseni spolocnosti moze sa zaroven rozhodnut, ze sa premeni na inu formu spolocnosti alebo druzstvo, alebo sa zluci alebo splynie s inou spolocnostou, pripadne sa rozdeli. Tym nie su dotknute obmedzenia ustanovene osobitnym zakonom. (2) Pri premene spolocnosti zanika doterajsia spolocnost bez likvidacie, ak su ku dnu podania navrhu na vymaz spolocnosti z obchodneho registra splnene nalezitosti pre vznik novej spolocnosti alebo druzstva. Navrh na zapis novej spolocnosti alebo druzstva sa musi podat sucasne s navrhom na vymaz zrusenej spolocnosti. Vymaz zrusenej spolocnosti a zapis novej spolocnosti alebo druzstva vykona registrovy sud k tomu istemu dnu. Ak nie su splnene podmienky pre uvedene zapisy, vstupuje zrusena spolocnost do likvidacie. Pri premene spolocnosti prechadza imanie zrusenej spolocnosti na novu spolocnost alebo druzstvo. (3) Pri splynuti prechadza imanie zaniknutych spolocnosti na spolocnost vzniknutu splynutim, pri zluceni prechadza imanie zaniknutej spolocnosti na spolocnost, s ktorou sa tato spolocnost zlucila. (4) Pri rozdeleni spolocnosti prechadza imanie zaniknutej spolocnosti na novovzniknute spolocnosti. Kazda zo spolocnosti vzniknutych rozdelenim ruci za zavazky, ktore presli rozdelenim zo zaniknutej spolocnosti na ostatne spolocnosti, a to az do vysky cisteho obchodneho imania, ktore na spolocnost preslo zo zaniknutej spolocnosti. Ak v rozhodnuti o rozdeleni nie je urcene, na ktoru spolocnost zavazok prechadza, je na jeho splnenie zaviazana spolocne a nerozdielne kazda spolocnost. Medzi sebou sa spolocnosti vyporiadaju v pomere, v akom na ne preslo ciste obchodne imanie zaniknutej spolocnosti. (5) V obchodnom registri sa vykona vymaz zanikajucej spolocnosti a zapis spolocnosti vzniknutej splynutim alebo rozdelenim k tomu istemu dnu. Vymaz zlucovanej spolocnosti a zapis zmeny pri spolocnosti, s ktorou sa zanikajuca spolocnost zlucila, sa takisto vykona k tomu istemu dnu. (6) Kazdemu zo spolocnikov zaniknutej spolocnosti vznika vklad do majetku novej spolocnosti alebo druzstva vo vyske jeho podielu na majetku doterajsej spolocnosti, pokial z rozhodnutia o zruseni spolocnosti nevyplyva nieco ine. Likvidacia spolocnosti 70 (1) Ak cele imanie spolocnosti nepreslo na pravneho nastupcu ( 69), vykona sa likvidacia podla tohto zakona, pokial osobitny zakon neustanovuje iny sposob vyporiadania jej imania. (2) Vstup spolocnosti do likvidacie sa zapisuje do obchodneho registra. Po dobu likvidacie sa pouziva obchodne meno spolocnosti s dodatkom "v likvidacii". (3) Zapisom likvidacie spolocnosti do obchodneho registra prechadza v ramci 72 posobnost statutarneho organu konat v mene spolocnosti na likvidatora zapisaneho v obchodnom registri. Ak je vymenovanych viac likvidatorov a z vymenovania nevyplyva nic ine, ma tuto posobnost kazdy likvidator. 71 (1) Likvidatora vymenuva statutarny organ spolocnosti, ak zakon, spolocenska zmluva alebo stanovy neustanovuju inak. Ak likvidator nie je vymenovany bez zbytocneho odkladu, vymenuje ho sud. Likvidatorom moze byt len fyzicka osoba. (2) Pri likvidacii spolocnosti na zaklade rozhodnutia sudu vymenuje likvidatora sud, ktory o zruseni spolocnosti rozhodol. (3) Ak likvidator zomrie alebo ak sa vzda svojej posobnosti alebo ak ju nemoze vykonavat, vymenuje sa novy likvidator sposobom, ktorym sa vymenoval predchadzajuci likvidator, a zapise sa namiesto doterajsieho likvidatora do obchodneho registra. Sud vymenuje noveho likvidatora, ak tak neurobi bez zbytocneho odkladu organ, ktory je na to podla odseku 1 opravneny. (4) Bez ohladu na sposob urcenia likvidatora moze sud na navrh osoby, ktora na tom osvedci pravny zaujem, odvolat likvidatora, ktory porusuje svoje povinnosti, a nahradit ho inou osobou. (5) Za vykon svojej posobnosti zodpovedaju likvidatori tym istym sposobom ako clenovia statutarnych organov. 72 (1) Likvidator robi v mene spolocnosti len ukony smerujuce k likvidacii spolocnosti. Pri vykone tejto posobnosti plni zavazky spolocnosti, uplatnuje pohladavky a prijima plnenia, zastupuje spolocnost pred sudmi a inymi organmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zaniku prav a zavazkov. Nove zmluvy moze uzavierat len v suvislosti s ukoncenim nevybavenych obchodov. (2) Ak likvidator zisti predlzenie likvidovanej spolocnosti, poda bez zbytocneho odkladu navrh na vyhlasenie konkurzu. 73 Likvidator oznami vstup spolocnosti do likvidacie vsetkym znamym veritelom. Zaroven je povinny zverejnit, ze spolocnost vstupila do likvidacie s vyzvou, aby veritelia spolocnosti a ine osoby a organy, ktore su tym dotknute, prihlasili svoje pohladavky, pripadne ine prava v lehote, ktora nesmie byt kratsia nez tri mesiace. 74 Likvidator zostavi ku dnu vstupu spolocnosti do likvidacie likvidacnu uctovnu suvahu a je povinny zaslat prehlad o imani spolocnosti kazdemu spolocnikovi, ktory o to poziada. 75 (1) Ku dnu skoncenia likvidacie zostavi likvidator uctovnu zavierku a predlozi ju spolocnikom na schvalenie spolu s konecnou spravou o priebehu likvidacie a navrhom na rozdelenie majetkoveho zostatku, ktory vyplynie z likvidacie (likvidacny zostatok), medzi spolocnikov. (2) Spolocnikom nemozno poskytnut plnenie z dovodov ich naroku na podiel na likvidacnom zostatku skor, nez su uspokojene naroky vsetkych znamych veritelov spolocnosti. (3) Ak je pohladavka sporna, moze sa rozdelit likvidacny zostatok, len ak sa veritelovi poskytlo zodpovedajuce zabezpecenie. (4) Do 30 dni po skonceni likvidacie poda likvidator registrovemu sudu navrh na vymaz spolocnosti z obchodneho registra. (5) Odmenu likvidatora urcuje organ spolocnosti, ktory likvidatora vymenoval. Ak likvidatora vymenoval sud, urcuje jeho odmenu tento sud. DIEL II Verejna obchodna spolocnost Oddiel 1 Zakladne ustanovenia 76 Verejnou obchodnou spolocnostou je spolocnost, v ktorej aspon dve osoby podnikaju pod spolocnym obchodnym menom a rucia za zavazky spolocnosti spolocne a nerozdielne vsetkym svojim majetkom. 77 Obchodne meno musi obsahovat oznacenie "verejna obchodna spolocnost", ktore moze byt nahradene skratkou "ver. obch. spol." alebo "v. o. s.". Ak obchodne meno obsahuje priezvisko aspon jedneho zo spolocnikov, postaci dodatok "a spol.". 78 (1) Spolocenska zmluva musi obsahovat : a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) urcenie spolocnikov uvedenim nazvu a sidla pravnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania spolocnosti. (2) Navrh na zapis spolocnosti do obchodneho registra podpisuju vsetci spolocnici a priklada sa k nemu spolocenska zmluva. Oddiel 2 Prava a povinnosti spolocnikov 79 Prava a povinnosti spolocnikov sa riadia spolocenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebny suhlas vsetkych spolocnikov, ak tento zakon alebo spolocenska zmluva neustanovuje inak. 80 (1) Penazne a nepenazne vklady spolocnikov sa stavaju majetkom spolocnosti. Spolocnik je povinny splatit svoj vklad v lehote urcenej v spolocenskej zmluve, inak bez zbytocneho odkladu po vzniku spolocnosti. (2) Pri oneskorenom splateni penazneho vkladu je spolocnik povinny platit urok z omeskania vo vyske 20% z dlznej sumy, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. (3) Spolocnik nie je povinny zvysit svoj vklad nad hodnotu urcenu v spolocenskej zmluve ani doplnit tuto hodnotu v pripade strat, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. 81 (1) Na obchodne vedenie spolocnosti je opravneny kazdy spolocnik v ramci zasad medzi nimi dohodnutych. (2) Ak spolocnici v spolocenskej zmluve poveria obchodnym vedenim spolocnosti scasti alebo uplne jedneho alebo viacerych spolocnikov, ostatni spolocnici toto opravnenie v tomto rozsahu stracaju. Povereny spolocnik je povinny sa riadit rozhodnutim spolocnikov urobenym vacsinou hlasov. Ak spolocenska zmluva neurcuje nieco ine, ma kazdy spolocnik jeden hlas. (3) Ak spolocenska zmluva neurcuje nieco ine, moze sa poverenie spolocnika odvolat, ak sa na tom dohodnu ostatni spolocnici. Ak povereny spolocnik porusuje svoje povinnosti podstatnym sposobom ( 345 ods. 2), odnime sud poverenie na navrh ktorehokolvek spolocnika, aj ked je poverenie podla zmluvy neodvolatelne. V tomto pripade plati odsek 1, dokial sa spolocnici nedohodnu na novom povereni. (4) Spolocnik povereny obchodnym vedenim spolocnosti je povinny na poziadanie informovat ostatnych spolocnikov o vsetkych zalezitostiach spolocnosti. Kazdy spolocnik je opravneny nahliadat do vsetkych dokladov spolocnosti. 82 (1) Zisk urceny na rozdelenie sa deli medzi spolocnikov rovnym dielom. Podiel na zisku urceny na zaklade rocnej uctovnej zavierky je splatny do troch mesiacov od jej schvalenia. (2) Ak sa deli zisk medzi spolocnikov rovnym dielom, maju spolocnici narok na uroky z hodnoty svojho splateneho vkladu v dohodnutej vyske, inak na uroky urcene podla 502. Narok na tieto uroky ma prednost pred narokom na podiel na zisku podla odseku 1 a vznika aj pri strate zistenej rocnou uctovnou zavierkou. (3) Stratu zistenu rocnou uctovnou zavierkou znasaju spolocnici rovnym dielom. (4) Ustanovenia odsekov 1 az 3 sa pouziju, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. 83 Zmenou spolocenskej zmluvy moze do spolocnosti pristupit dalsi spolocnik alebo moze spolocnik zo spolocnosti vystupit, ak zostanu v spolocnosti aspon dvaja spolocnici. 84 Zakaz konkurencie Bez dovolenia ostatnych spolocnikov nesmie spolocnik podnikat v predmete podnikania spolocnosti, a to ani v prospech inych osob. Spolocenska zmluva moze upravit zakaz konkurencie inak. Oddiel 3 Pravne vztahy k tretim osobam 85 Statutarnym organom verejnej obchodnej spolocnosti je kazdy zo spolocnikov, pokial spolocenska zmluva neurcuje, ze konaju spolocne. Ak su na konanie v mene spolocnosti vo vsetkych jej zalezitostiach spolocenskou zmluvou povereni len niektori spolocnici, su len tito spolocnici jej statutarnym organom. Rucenie spolocnika 86 Verejna obchodna spolocnost zodpoveda za svoje zavazky celym svojim majetkom. Spolocnici rucia za zavazky spolocnosti vsetkym svojim majetkom spolocne a nerozdielne. 87 (1) Spolocnik, ktory do spolocnosti pristupil, ruci aj za zavazky spolocnosti vzniknute pred jeho pristupenim. Moze vsak pozadovat od ostatnych spolocnikov, aby mu poskytli nahradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili naklady s tym spojene. (2) Ak zanikne ucast spolocnika za trvania spolocnosti, ruci len za zavazky, ktore vznikli pred zanikom jeho ucasti. Oddiel 4 Zrusenie a likvidacia spolocnosti 88 (1) Okrem pripadov uvedenych v 68 sa spolocnost zrusuje: a) ak bola zmluva uzavreta na dobu neurcitu, vypovedou spolocnika podanou najneskor sest mesiacov pred uplynutim kalendarneho roka, ak spolocenska zmluva neurcuje nieco ine, b) rozhodnutim sudu podla 90, c) smrtou jedneho zo spolocnikov, ibaze spolocenska zmluva pripusta, aby sa spolocnikom stal dedic, ten sa o svoju ucast prihlasi a v spolocnosti zostavaju aspon dvaja spolocnici, d) zanikom pravnickej osoby, ktora je spolocnikom, e) vyhlasenim konkurzu na majetok niektoreho zo spolocnikov alebo zamietnutim navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku, f) pozbavenim alebo obmedzenim sposobilosti na pravne ukony niektoreho zo spolocnikov, g) z dalsich dovodov urcenych v spolocenskej zmluve. (2) Pri dovodoch zrusenia spolocnosti uvedenych v odseku 1 pism. a), c), d), e) a f) sa mozu zostavajuci spolocnici zmenou spolocenskej zmluvy dohodnut, ze spolocnost trva aj nadalej bez spolocnika, ktoreho sa dovod zaniku tyka. 89 V pripadoch uvedenych v 88 ods. 2 vznika byvalemu spolocnikovi alebo jeho dedicovi, pripadne pravnemu nastupcovi voci spolocnosti narok na vyrovnaci podiel. Tento podiel sa vypocita obdobne ako podiel na likvidacnom zostatku ( 92). 90 Ak niektory zo spolocnikov porusi podstatnym sposobom spolocensku zmluvu, moze sud na navrh ineho spolocnika spolocnost zrusit. 91 Smrt spolocnika (1) Ak smrtou spolocnika nezanika spolocnost, moze sa dedic prihlasit o svoju ucast v spolocnosti do jedneho mesiaca od skoncenia konania o dedicstve. Prihlasenim vstupuje dedic do prav a povinnosti zomreteho spolocnika ku dnu jeho smrti. Prihlasenie musi byt pisomne a podpis dedica musi byt uradne overeny. (2) Dedic, ktory sa neprihlasil o ucast v spolocnosti, ma pravo na vyplatenie vyrovnacieho podielu podla 89. (3) Ak podiel zomreteho spolocnika zdedi viac dedicov, platia primerane ustanovenia odsekov 1 a 2 s tym, ze prava tam uvedene ma kazdy z dedicov a tykaju sa iba jeho ucasti. Podiel zomreteho spolocnika sa rozdeli medzi dedicov v pomere, v akom sa podielaju na dedicstve. Tym dedicom, ktori sa neprihlasia o ucast v spolocnosti, sa vyplati cast vyrovnacieho podielu zomreteho spolocnika, ktora im pripadla v ramci dedicstva. Dedicia, ktori sa k ucasti prihlasia, sa stavaju spolocnikmi. Ich podiel je urceny vyskou casti vyrovnacieho podielu zomreteho spolocnika, ktory im pripadol v ramci dedicstva. 92 Vyrovnanie spolocnikov (1) Pri zruseni spolocnosti s likvidaciou maju spolocnici narok na podiel na likvidacnom zostatku. Likvidacny zostatok sa rozdeli medzi spolocnikov najprv do vysky hodnoty ich splatenych vkladov. Zvysok likvidacneho zostatku sa rozdeli medzi spolocnikov rovnym dielom. (2) Ak likvidacny zostatok nestaci na vratenie splatenych vkladov, podielaju sa na nom spolocnici v pomere k ich vyske. (3) Spolocenska zmluva moze upravit rozdelenie likvidacneho zostatku inak. DIEL III Komanditna spolocnost Oddiel I Zakladne ustanovenia 93 (1) Komanditna spolocnost je spolocnost, v ktorej jeden alebo viac spolocnikov ruci za zavazky spolocnosti do vysky svojho nesplateneho vkladu zapisaneho v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spolocnikov celym svojim majetkom (komplementari). (2) Pokial dalej nie je ustanovene inak, pouziju sa na komanditnu spolocnost primerane ustanovenia tohto zakona o verejnej obchodnej spolocnosti a na pravne postavenie komanditistov ustanovenia o spolocnosti s rucenim obmedzenym. 94 Spolocenska zmluva musi obsahovat : a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) urcenie spolocnikov uvedenim nazvu a sidla pravnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania, d) urcenie, ktori zo spolocnikov su komplementari a ktori komanditisti, e) vysku vkladu kazdeho komanditistu. 95 Obchodne meno spolocnosti musi obsahovat oznacenie "komanditna spolocnost", postaci vsak skratka "kom. spol." alebo "k. s.". Ak obchodne meno spolocnosti obsahuje meno komanditistu, ruci tento komanditista za zavazky spolocnosti ako komplementar. 96 Navrh na zapis komanditnej spolocnosti do obchodneho registra podpisuju vsetci spolocnici a priklada sa k nemu spolocenska zmluva. Oddiel 2 Prava a povinnosti spolocnikov 97 (1) Na obchodne vedenie spolocnosti su opravneni iba komplementari. (2) V ostatnych zalezitostiach rozhoduju komplementari spolocne s komanditistami vacsinou hlasov, pokial spolocenska zmluva neurcuje inak. (3) Pri hlasovani ma kazdy spolocnik jeden hlas, ak spolocenska zmluva neurcuje iny pocet hlasov. (4) Na zmenu spolocenskej zmluvy je potrebny suhlas vsetkych spolocnikov. Spolocenska zmluva moze urcit, ze na prevod podielu komanditistu na inu osobu sa nevyzaduje suhlas ostatnych spolocnikov. Ustanovenia 115 platia obdobne. 98 Komanditista je opravneny nahliadat do uctovnych knih a uctovnych dokladov spolocnosti a ma pravo na vydanie rovnopisu rocnej uctovnej zavierky. 99 Zakaz konkurencie neplati pre komanditistu, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. 100 (1) Rozdelenie zisku na cast pripadajucu komanditistom a cast pripadajucu komplementarom sa urci pomerom urcenym v spolocenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich deli na polovicu. (2) Ak zo spolocenskej zmluvy nevyplyva nieco ine, rozdelia si komplementari cast zisku na nich pripadajucu rovnym dielom a komanditisti podla vysky splatenych vkladov. Oddiel 3 Pravne vztahy k tretim osobam 101 (1) Statutarnym organom spolocnosti su komplementari. Pokial zo spolocenskej zmluvy nevyplyva nieco ine, je kazdy komplementar opravneny konat za spolocnost samostatne. (2) Komanditista ruci za zavazky zo zmluv, ktore v mene spolocnosti uzavrel bez splnomocnenia, v rovnakom rozsahu ako komplementar. Oddiel 4 Zrusenie a likvidacia spolocnosti 102 (1) Smrt komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho sposobilosti na pravne ukony alebo vyhlasenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku nie je dovodom zrusenia spolocnosti. Spolocnost sa nezrusuje ani zanikom pravnickej osoby, ktora je komanditistom. (2) Pri vyhlaseni konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnuti navrhu na jeho vyhlasenie pre nedostatok majetku zanika ucast komanditistu a jeho narok na vyrovnaci podiel sa stava sucastou konkurznej podstaty. 103 Ak zanikne ucast vsetkych komanditistov, mozu sa komplementari dohodnut, ze sa komanditna spolocnost meni bez likvidacie na verejnu obchodnu spolocnost. Ustanovenie 69 tym nie je dotknute. 104 (1) Pri zruseni spolocnosti s likvidaciou maju spolocnici narok na podiel na likvidacnom zostatku. Kazdy zo spolocnikov ma narok na vratenie hodnoty splateneho vkladu. Pokial likvidacny zostatok nestaci na toto vratenie, maju prednostne pravo na vratenie komanditisti. Zvysok likvidacneho zostatku, ktory zostal po vrateni hodnoty vkladov, sa rozdeli medzi spolocnikov podla rovnakych zasad ako zisk. (2) Ak likvidacny zostatok nestaci na rozdelenie podla odseku 1, rozdeli sa medzi spolocnikov podla rovnakych zasad ako zisk. (3) Spolocenska zmluva moze urcit iny sposob rozdelenia likvidacneho zostatku medzi spolocnikov. DIEL IV Spolocnost s rucenim obmedzenym Oddiel 1 Zakladne ustanovenia 105 (1) Spolocnostou s rucenim obmedzenym je spolocnost, ktorej zakladne imanie tvoria vopred urcene vklady spolocnikov. (2) Spolocnost moze zalozit jedna osoba. (3) Spolocnost moze mat najviac 50 spolocnikov. 106 Spolocnost zodpoveda za porusenie svojich zavazkov celym svojim majetkom. Spolocnik ruci za zavazky spolocnosti do vysky svojho nesplateneho vkladu zapisaneho v obchodnom registri. Plnenie za spolocnost poskytnute z dovodu rucenia sa zapocitava na splatenie vkladu, inak moze spolocnik pozadovat nahradu od spolocnosti. Ak nemoze dosiahnut tuto nahradu, moze pozadovat nahradu od kazdeho z ostatnych spolocnikov v rozsahu jeho ucasti na zakladnom imani spolocnosti. 107 Obchodne meno spolocnosti musi obsahovat oznacenie "spolocnost s rucenim obmedzenym", postaci vsak skratka "spol. s r. o." alebo "s. r. o.". 108 (1) Hodnota zakladneho imania spolocnosti musi byt aspon 100 000 Kcs. (2) Narok spolocnosti na zaplatenie nesplatenej casti vkladu spolocnika a akykolvek narok spolocnika voci spolocnosti s vynimkou naroku podla 106 su vzajomne nezapocitatelne. 109 (1) Hodnota vkladu spolocnika musi byt aspon 20 000 Kcs. (2) Na zalozeni spolocnosti sa moze kazdy spolocnik zucastnit iba jednym vkladom. Vyska vkladu sa moze pre jednotlivych spolocnikov urcit rozdielne, musi byt vsak delitelna tisicom. Celkova hodnota vkladov musi suhlasit s hodnotou zakladneho imania spolocnosti. (3) Ak sa maju poskytnut nepenazne vklady, musi sa v spolocenskej zmluve uviest predmet vkladu, sposob urcenia jeho ceny v peniazoch a suma, ktorou sa zapocitava na vklad spolocnika. 110 (1) Spolocenska zmluva musi obsahovat : a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) urcenie spolocnikov uvedenim nazvu a sidla pravnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania (cinnosti), d) vysku zakladneho imania a vysku vkladu kazdeho spolocnika pri zalozeni spolocnosti vcitane sposobu a lehoty splacania vkladu, a pokial ide o nepenazne vklady, aj ich predmet, e) mena a bydliska prvych konatelov spolocnosti a sposob, akym konaju v mene spolocnosti, f) mena a bydliska clenov prvej dozornej rady, pokial sa zriaduje. (2) Spolocenska zmluva moze urcit, ze spolocnost vyda stanovy, ktore upravia vnutornu organizaciu spolocnosti a podrobnejsie niektore zalezitosti obsiahnute v spolocenskej zmluve. 111 (1) Pred podanim navrhu na zapis spolocnosti do obchodneho registra musi sa na kazdy penazny vklad splatit najmenej 30 %. Celkova hodnota splatenych penaznych vkladov spolu s hodnotou odovzdanych nepenaznych vkladov musi vsak byt aspon 50 000 Kcs. (2) Ak spolocnost zalozil jeden zakladatel, moze sa zapisat do obchodneho registra, len ked je v plnej vyske splatene jej zakladne imanie. 112 (1) Navrh na zapis spolocnosti do obchodneho registra podpisuju vsetci konatelia. (2) Okrem dokladov podla 31 ods. 2 k navrhu na zapis do obchodneho registra sa priklada: a) spolocenska zmluva alebo zakladatelska listina, pripadne stanovy, b) doklad o splneni povinnosti podla 111. Oddiel 2 Prava a povinnosti spolocnikov 113 (1) Spolocnik je povinny splatit vklad za podmienok a v lehote urcenej v spolocenskej zmluve, pripadne v stanovach, najneskor vsak do piatich rokov od vzniku spolocnosti alebo od jeho vstupu do spolocnosti. Tejto povinnosti nemozno spolocnika zbavit. Konatelia oznamia registrovemu sudu bez zbytocneho odkladu splatenie celeho vkladu kazdeho spolocnika. (2) Spolocnik, ktory v lehote podla odseku 1 nesplatil predpisanu hodnotu penazneho vkladu, je povinny platit urok z omeskania vo vyske 20 % z nesplatenej sumy, ak spolocenska zmluva, pripadne stanovy neurcuju inak. (3) Ak je spolocnik s platenim vkladu v omeskani, moze ho spolocnost pod hrozbou vylucenia vyzvat, aby svoju povinnost splnil v lehote, ktora nesmie byt kratsia ako tri mesiace. (4) Spolocnika, ktory nesplni svoju povinnost ani v dodatocnej lehote, moze valne zhromazdenie zo spolocnosti vylucit. (5) Obchodny podiel ( 114) vyluceneho spolocnika moze spolocnost previest na ineho spolocnika alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valne zhromazdenie. (6) Ak nedojde k prevodu obchodneho podielu podla odseku 5, rozhodne valne zhromazdenie bud o znizeni zakladneho imania o vklad vyluceneho spolocnika, alebo o tom, ze ostatni spolocnici prevezmu jeho vklad v pomere svojich obchodnych podielov; vyporiadanie s vylucenym spolocnikom sa nesmie vykonat na ukor zakladneho imania. 114 (1) Obchodny podiel predstavuje prava a povinnosti spolocnika a im zodpovedajucu ucast na spolocnosti. Jeho vyska sa urcuje podla pomeru vkladu spolocnika k zakladnemu imaniu spolocnosti,ak spolocenska zmluva neurcuje inak. (2) Kazdy spolocnik moze mat iba jeden obchodny podiel. Pokial sa spolocnik zucastnuje dalsim vkladom, zvysuje sa jeho obchodny podiel v pomere zodpovedajucom vyske dalsieho vkladu. (3) Jeden obchodny podiel moze patrit viacerym osobam. Svoje prava z tohto obchodneho podielu mozu tieto osoby vykonavat len prostrednictvom spolocneho zastupcu a na splacanie vkladu su zaviazani spolocne a nerozdielne. 115 (1) So suhlasom valneho zhromazdenia moze spolocnik zmluvou previest svoj obchodny podiel na ineho spolocnika, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. (2) Ak to spolocenska zmluva pripusta, moze spolocnik previest svoj obchodny podiel na inu osobu, ruci vsak za splacanie vkladu nadobudatelom tohto podielu. (3) Zmluva o prevode obchodneho podielu musi mat pisomnu formu a nadobudatel v nej musi vyhlasit, ze pristupuje k spolocenskej zmluve, pripadne stanovam. Podpisy musia byt uradne overene. (4) Ucinky prevodu obchodneho podielu podla odsekov 1 a 2 nastavaju voci spolocnosti dnom dorucenia zmluvy o prevode. 116 (1) Zanikom pravnickej osoby, ktora je spolocnikom, prechadza obchodny podiel na jej pravneho nastupcu. Spolocenska zmluva moze prechod obchodneho podielu na pravneho nastupcu vylucit. (2) Umrtim spolocnika prechadza obchodny podiel na dedica, pokial to spolocenska zmluva pripusta a dedic sa o ucast v spolocnosti prihlasi do jedneho mesiaca od skoncenia konania o dedicstve. Prihlasenim nadobuda dedic obchodny podiel ku dnu smrti porucitela. (3) Ak obchodny podiel neprechadza na dedica alebo pravneho nastupcu, pouziju sa obdobne ustanovenia 113 ods. 5 a 6. 117 (1) Rozdelenie obchodneho podielu je mozne len pri jeho prevode alebo prechode na dedica alebo pravneho nastupcu spolocnika. Na rozdelenie podielu je potrebny suhlas valneho zhromazdenia. (2) Rozdelenie obchodneho podielu moze spolocenska zmluva vylucit. (3) Pri rozdeleni obchodneho podielu musi byt zachovana vyska vkladu uvedena v 109 ods. 1. 118 Zmena osoby spolocnika sa zapisuje do zoznamu spolocnikov a do obchodneho registra. Tymto zapisom prechadza rucenie doterajsieho spolocnika za zavazky spolocnosti na nadobudatela obchodneho podielu. 119 Ak sa vsetky obchodne podiely spoja v rukach jedneho spolocnika, je spolocnik povinny do troch mesiacov od spojenia obchodnych podielov splatit uplne vsetky penazne vklady alebo previest cast obchodneho podielu na inu osobu. Ak spolocnik porusi tuto povinnost, sud spolocnost aj bez navrhu zrusi a nariadi jej likvidaciu. 120 Spolocnost nemoze nadobudat vlastne obchodne podiely. 121 (1) Spolocenska zmluva moze urcit, ze valne zhromazdenie je opravnene ulozit spolocnikom povinnost prispiet na uhradu strat spolocnosti penaznym plnenim nad vysku vkladu az do polovice zakladneho imania podla vysky svojich vkladov. O poruseni tejto povinnosti platia ustanovenia 113 ods. 2 az 4 obdobne. (2) Splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 nema vplyv na vysku vkladu spolocnika. 122 (1) Spolocnici vykonavaju svoje prava tykajuce sa riadenia spolocnosti a kontroly jej cinnosti na valnom zhromazdeni v rozsahu a sposobom uvedenym v spolocenskej zmluve, pripadne v stanovach. (2) Spolocnici maju najma pravo pozadovat od konatelov informacie o zalezitostiach spolocnosti a nahliadat do dokladov spolocnosti. 123 (1) Spolocnici maju narok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajucom ich splatenym vkladom, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. (2) Na vyplatu zisku nemozno pouzit zakladne imanie a rezervny fond, ani prostriedky, ktore podla tohto zakona, spolocenskej zmluvy alebo stanov sa maju pouzit na doplnenie rezervneho fondu. (3) Po dobu trvania spolocnosti nemozu spolocnici ziadat vratenie vkladu. Za vratenie vkladu sa nepovazuju platby spolocnikom poskytnute pri znizeni zakladneho imania. (4) Podiel na zisku vyplateny v rozpore s tymito ustanoveniami su spolocnici povinni spolocnosti vratit. Za toto vratenie rucia spolocne a nerozdielne konatelia, ktori vyslovili suhlas s touto vyplatou. 124 (1) Spolocnost vytvara rezervny fond ( 67) v dobe a vo vyske urcenej v spolocenskej zmluve. Ak sa rezervny fond nevytvori uz pri vzniku spolocnosti, je spolocnost povinna ho vytvorit z cisteho zisku vykazaneho v riadnej uctovnej zavierke za rok, v ktorom po prvy raz zisk vytvori, a to vo vyske najmenej 10 % z cisteho zisku, nie vsak viac ako 5 % z hodnoty zakladneho imania. Tento fond sa rocne doplna o sumu urcenu v spolocenskej zmluve alebo v stanovach, najmenej vsak 5 % z cisteho zisku, az do dosiahnutia vysky rezervneho fondu urcenej v spolocenskej zmluve alebo v stanovach, najmenej vsak do vysky 10 % zakladneho imania. (2) O pouziti rezervneho fondu rozhoduju konatelia v sulade s 67. Oddiel 3 Organy spolocnosti Valne zhromazdenie 125 (1) Valne zhromazdenie spolocnikov je najvyssim organom spolocnosti. Do jeho posobnosti patri: a) odmietnutie konani urobenych zakladatelmi pred vznikom spolocnosti, b) schvalovanie rocnej uctovnej zavierky, rozdelenie zisku a uhrady strat, c) schvalovanie stanov a ich zmien, d) rozhodovanie o zmene spolocenskej zmluvy ( 141), e) rozhodovanie o zvyseni alebo znizeni zakladneho imania, f) vymenovanie, odvolanie a odmenovanie konatelov, g) vymenovanie, odvolanie a odmenovanie clenov dozornej rady, h) vylucenie spolocnika podla 113 a 121, i) rozhodovanie o zruseni spolocnosti, ak to spolocenska zmluva pripusta, j) dalsie otazky, ktore do posobnosti valneho zhromazdenia zveruje zakon, spolocenska zmluva alebo stanovy spolocnosti. (2) Pokial spolocenska zmluva, pripadne stanovy neurcuju inak, rozhoduje valne zhromazdenie aj o vymenovani a odvolani prokuristu. (3) Valne zhromazdenie si moze vyhradit rozhodovanie veci, ktore inak patria do posobnosti inych organov spolocnosti. 126 Spolocnik sa zucastnuje na rokovani valneho zhromazdenia osobne alebo v zastupeni splnomocnencom na zaklade pisomneho plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byt konatel alebo clen dozornej rady spolocnosti. 127 (1) Valne zhromazdenie je schopne uznasania, ak su pritomni spolocnici, ktori maju aspon polovicu vsetkych hlasov. (2) Kazdy spolocnik ma jeden hlas na kazdych 1000 Kcs svojho vkladu, pokial stanovy alebo spolocenska zmluva neurcuju iny pocet hlasov. (3) Valne zhromazdenie rozhoduje prostou vacsinou hlasov pritomnych spolocnikov, ak zakon alebo spolocenska zmluva nevyzaduje vyssi pocet hlasov. (4) Na rozhodnutia podla 125 ods. 1 pism. a), c), d), e) a i) je vzdy potrebny suhlas aspon dvojtretinovej vacsiny vsetkych hlasov spolocnikov. 128 (1) Ak zakon, spolocenska zmluva, pripadne stanovy neustanovuju kratsiu lehotu, zvolavaju valne zhromazdenie konatelia najmenej raz za rok. (2) Konatelia su povinni zvolat valne zhromazdenie, ak rezervny fond klesne pod polovicu hodnoty v porovnani s jeho vyskou ku dnu konania posledneho valneho zhromazdenia. 129 (1) Termin a program valneho zhromazdenia treba oznamit spolocnikom najmenej 15 dni predo dnom jeho konania, a to pisomnou pozvankou, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. (2) Poziadat o zvolanie valneho zhromazdenia mozu spolocnici, ktorych vklady prevysuju 10 % zakladneho imania. Ak konatelia nezvolaju valne zhromazdenie do jedneho mesiaca od dorucenia ich ziadosti, su spolocnici opravneni zvolat ho sami. 130 Spolocnici mozu prijimat rozhodnutia aj mimo valneho zhromazdenia. V takom pripade sa navrh uznesenia spolocnosti predklada spolocnikom na vyjadrenie s oznamenim lehoty, v ktorej maju urobit pisomne vyjadrenie. Ak sa spolocnik nevyjadri v lehote, plati, ze nesuhlasi. Konatelia potom oznamia vysledky hlasovania jednotlivym spolocnikom. Vacsina sa pocita z celkoveho poctu hlasov prisluchajucich vsetkym spolocnikom. 131 (1) Kazdy spolocnik, konatel alebo clen dozornej rady spolocnosti moze poziadat do troch mesiacov sud, aby vyslovil neplatnost uznesenia valneho zhromazdenia, pokial je v rozpore s pravnymi predpismi, spolocenskou zmluvou, pripadne stanovami. (2) V konani konaju za spolocnost konatelia; ak su vsak ucastnikmi konania sami konatelia, zastupuje spolocnost urceny clen (clenovia) dozornej rady. Ak zaluju tak konatelia, ako aj clenovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorna rada zriadena, urci zastupcu spolocnosti valne zhromazdenie. Ak tak neurobi do troch mesiacov od dorucenia zaloby spolocnosti, ustanovi sud spolocnosti opatrovnika. 132 Ak ma spolocnost jedineho spolocnika, vykonava tento spolocnik posobnost valneho zhromazdenia. Konatelia 133 (1) Statutarnym organom spolocnosti je jeden alebo viac konatelov. Ak je konatelov viac, je opravneny konat v mene spolocnosti kazdy z nich samostatne, ak spolocenska zmluva alebo stanovy neurcuju inak. (2) Obmedzit konatelske opravnenia moze iba spolocenska zmluva, stanovy alebo valne zhromazdenie. Take obmedzenie je vsak voci tretim osobam neucinne. (3) Konatelov vymenuva valne zhromazdenie z radov spolocnikov alebo inych fyzickych osob. 134 Na rozhodnutie o obchodnom vedeni spolocnosti, ktore patri do posobnosti konatelov, sa vyzaduje suhlas vacsiny konatelov. 135 Konatelia su povinni zabezpecit riadne vedenie predpisanej evidencie a uctovnictva, viest zoznam spolocnikov a informovat spolocnikov o zalezitostiach spolocnosti. 136 Zakaz konkurencie (1) Pokial zo spolocenskej zmluvy alebo stanov nevyplyva nieco ine, konatel nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastny ucet uzavierat obchody, ktore suvisia s podnikatelskou cinnostou spolocnosti, b) sprostredkuvat pre ine osoby obchody spolocnosti, c) zucastnovat sa na podnikani inej spolocnosti ako spolocnik s neobmedzenym rucenim a d) vykonavat cinnost ako statutarny organ alebo clen statutarneho alebo ineho organu inej pravnickej osoby s podobnym predmetom podnikania, ibaze ide o pravnicku osobu, na ktorej podnikani sa zucastnuje spolocnost, v ktorej vykonava posobnost konatela. (2) Porusenie odseku 1 ma dosledky ustanovene v 65. Dozorna rada 37 Dozorna rada sa zriaduje, ak tak urcuje spolocenska zmluva. 138 Dozorna rada: a) dohliada na cinnost konatelov, b) nahliada do obchodnych a uctovnych knih a inych dokladov a kontroluje tam obsiahnute udaje, c) preskumava rocnu uctovnu zavierku, d) podava spravy valnemu zhromazdeniu v lehote urcenej spolocenskou zmluvou, inak raz rocne. 139 (1) Clenov dozornej rady voli valne zhromazdenie. (2) Clenom dozornej rady nemoze byt konatel spolocnosti. (3) Dozorna rada musi mat aspon troch clenov. (4) Na clenov dozornej rady sa vztahuje zakaz konkurencie (136). 140 (1) Clenovia dozornej rady su opravneni zucastnovat sa na valnom zhromazdeni. Musi sa im udelit slovo, kedykolvek o to poziadaju. (2) Dozorna rada zvola valne zhromazdenie, ak to vyzaduju zaujmy spolocnosti. Pre sposob zvolavania valneho zhromazdenia platia primerane ustanovenia 129 ods. 1. Oddiel 4 Zmena spolocenskej zmluvy 141 Na zmenu spolocenskej zmluvy je potrebny suhlas vsetkych spolocnikov, okrem pripadov, ked zakon alebo spolocenska zmluva na to opravnuje valne zhromazdenie. Zvysenie a znizenie zakladneho imania 142 Zvysenie zakladneho imania novymi penaznymi vkladmi je pripustne, len ked doterajsie penazne vklady su uplne splatene. Zvysenie zakladneho imania nepenaznymi vkladmi je pripustne uz pred tymto splatenim. 143 (1) Zavazok na nove vklady su opravneni prevziat prednostne doterajsi spolocnici, a to v pomere podla velkosti ich podielu, ak stanovy alebo spolocenska zmluva neurcuju inak. (2) Ak spolocnici nevyuziju prednostne pravo v lehote urcenej spolocenskou zmluvou alebo stanovami, inak do jedneho mesiaca odo dna, ked sa dozvedeli o zvyseni zakladneho imania, moze so suhlasom valneho zhromazdenia prevziat zavazok na novy vklad ktokolvek. (3) Zavazok na novy vklad sa prebera pisomnym vyhlasenim, v ktorom zaujemca musi vyhlasit, ze pristupuje k spolocenskej zmluve; podpis zaujemcu musi byt uradne overeny. 144 Valne zhromazdenie moze rozhodnut o zvyseni zakladneho imania z majetku prevysujuceho zakladne imanie spolocnosti. Tym sa zvysuje vyska vkladu kazdeho spolocnika v pomere zodpovedajucom ich doterajsim vkladom. 145 Konatelia su povinni bez zbytocneho odkladu podat navrh na zapis zvysenia zakladneho imania do obchodneho registra. 146 O znizeni zakladneho imania rozhoduje valne zhromazdenie. Pritom sa nesmie znizit hodnota zakladneho imania spolocnosti a vyska vkladu kazdeho spolocnika pod sumu ustanovenu v 108 a 109 ods. 1. 147 (1) Konatelia su povinni zverejnit znizenie zakladneho imania a jeho vysku do 15 dni po rozhodnuti dvakrat po sebe s casovym odstupom 30 dni. V oznameni sa vyzvu veritelia spolocnosti, aby prihlasili svoje pohladavky v lehote do 90 dni po poslednom oznameni. (2) Spolocnost je povinna veritelom, ktori vcas prihlasia svoje pohladavky, poskytnut primerane zabezpecenie ich pohladavok alebo tieto pohladavky uspokojit. (3) Znizenie zakladneho imania zapise sud do obchodneho registra, len ak je preukazane, ze znizenie zakladneho imania sa oznamilo sposobom uvedenym v odseku 1 a veritelom sa poskytlo zabezpecenie podla odseku 2, pokial ich pohladavky neboli uspokojene. Zanik ucasti spolocnika v spolocnosti 148 Zrusenie ucasti spolocnika sudom (1) Spolocnik nemoze zo spolocnosti vystupit, moze vsak navrhnut, aby sud zrusil jeho ucast v spolocnosti, ak nemozno od neho spravodlivo pozadovat, aby v spolocnosti zotrval. Ustanovenia 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. (2) Vyhlasenie konkurzu na majetok spolocnika alebo zamietnutie navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku ma rovnake ucinky ako zrusenie jeho ucasti v spolocnosti sudom. 149 Vylucenie spolocnika Spolocnost sa moze domahat na sude vylucenia spolocnika, ktory porusuje zavaznym sposobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvany a na moznost vylucenia bol pisomne upozorneny. S podanim tohto navrhu musia suhlasit spolocnici, ktorych vklady predstavuju aspon jednu polovicu zakladneho imania. Ustanovenie 113 ods. 4 tym nie je dotknute. Ustanovenia 113 ods. 5 a 6 platia obdobne. 150 Vyrovnanie (1) Spolocnikovi, ktoreho ucast v spolocnosti sud zrusil alebo ktory bol vyluceny, vznika pravo na vyrovnaci podiel ( 61 ods. 2 a 3). Rovnake pravo ma dedic alebo pravny nastupca spolocnika, pokial nanho nepresiel obchodny podiel ( 116). (2) Vyrovnaci podiel sa vypocita pomerom splateneho vkladu spolocnika, ktoreho ucast v spolocnosti zanikla, k splatenym vkladom vsetkych spolocnikov, ak spolocenska zmluva neurcuje inak. Oddiel 5 Zrusenie a likvidacia spolocnosti 151 Okrem pripadov uvedenych v 68 sa spolocnost zrusuje: a) rozhodnutim sudu podla ustanovenia 152, b) z inych dovodov uvedenych v spolocenskej zmluve. 152 Spolocnici sa mozu na sude domahat zrusenia spolocnosti z dovodov a za podmienok ustanovenych v spolocenskej zmluve. 153 (1) Pred zacatim likvidacie spolocnosti vymenuje valne zhromazdenie likvidatora. (2) Pri zruseni spolocnosti s likvidaciou ma kazdy spolocnik narok na podiel na likvidacnom zostatku. Tento podiel sa urcuje pomerom vkladu, ktory spolocnik splatil, k splatenym vkladom vsetkych spolocnikov, ak spolocenska zmluva neurcuje nieco ine. DIEL V Akciova spolocnost Oddiel 1 Zakladne ustanovenia 154 (1) Akciovou spolocnostou je spolocnost, ktorej zakladne imanie je rozvrhnute na urcity pocet akcii s urcitou menovitou hodnotou. Spolocnost zodpoveda za porusenie svojich zavazkov celym svojim majetkom. Akcionar neruci za zavazky spolocnosti. (2) Obchodne meno spolocnosti musi obsahovat oznacenie "akciova spolocnost" alebo skratku "akc. spol." alebo skratku "a. s.". 155 (1) Akcia je cennym papierom, s ktorym su spojene prava akcionara ako spolocnika podielat sa podla tohto zakona a stanov spolocnosti na jej riadeni, jej zisku a na likvidacnom zostatku pri zaniku spolocnosti. (2) Akcia musi obsahovat: a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) ciselne oznacenie akcie a jej menovitu hodnotu, c) oznacenie, ci akcia je na dorucitela alebo na meno, pri akcii na meno meno akcionara, d) vysku zakladneho imania a pocet akcii v case vydania akcie, e) datum vydania a podpisy dvoch clenov predstavenstva opravnenych podpisovat za spolocnost. (3) Akcie mozu zniet na roznu hodnotu. Ak je vydanych viac druhov akcii, musia akcie obsahovat oznacenie druhu a urcenie prav s nim spojenych aspon odkazom na stanovy. Ine druhy akcii, nez ktore upravuje tento zakon, sa nesmu vydavat. 156 (1) Akcia moze zniet na meno alebo na dorucitela. Stanovy mozu zalozit pravo akcionarov na vymenu akcie na meno za akcie na dorucitela a naopak; to neplati pre zamestnanecke akcie ( 158 ods. 3). (2) Akcia na dorucitela je prevoditelna odovzdanim a prava s nou spojene ma jej drzitel. (3) Akcia na meno je prevoditelna a prevod sa uskutocnuje rubopisom a odovzdanim akcie. V rubopise sa uvedie nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktora je nadobudatelom akcie, a den ucinnosti prevodu. Stanovy nemozu obmedzit prevoditelnost verejne obchodovatelnej akcie. (4) Pri akciach na meno vedie spolocnost zoznam akcionarov, v ktorom sa zapisuje nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktora je akcionarom. Na ucinnost prevodu akcie na meno voci spolocnosti sa vyzaduje zapis o prevode akcie do zoznamu akcionarov. Spolocnost je povinna na ziadost akcionara vydat mu vypis zo zoznamu akcionarov v casti, ktora sa ho tyka. Pri zaknihovanych akciach na meno register emitentov cennych papierov vedeny strediskom cennych papierov nahradza zoznam akcionarov. (5) Akcia na meno moze zniet aj na dve alebo viac osob. Prava spojene s akciou moze vykonavat ktorakolvek z nich alebo osoba nimi splnomocnena. 157 (1) Stanovy musia urcit menovitu hodnotu vsetkych druhov akcii, ktore sa maju vydat. Sucet menovitych hodnot tychto akcii musi zodpovedat vyske zakladneho imania. Menovita hodnota akcie musi byt bez zvysku delitelna stomi. (2) Spolocnost moze vydat hromadne akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktora nahradza viac akcii tohto isteho druhu spolocnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Spolocnost je povinna vydat majitelovi hromadnej akcie jednotlive akcie, ktore nahradza, v zaknihovanej alebo listinnej podobe. Postup urcia stanovy spolocnosti. 158 (1) Stanovy mozu urcit vydanie zamestnaneckych akcii a spojit s nimi urcite vyhody. (2) Suhrn casti menovitych hodnot vsetkych zamestnaneckych akcii nepodliehajucich splateniu nesmie prekrocit 5 % zakladneho imania. (3) Zamestnanecke akcie zneju na meno a mozu sa prevadzat iba medzi zamestnancami spolocnosti a zamestnancami spolocnosti, ktori odisli do dochodku. (4) Pri umrti majitela zamestnaneckej akcie alebo ukonceni jeho pracovneho pomeru k spolocnosti mimo odchodu do dochodku zanikaju prava zo zamestnaneckej akcie a tato akcia sa musi vratit spolocnosti. Pokial stanovy neurcuju inak, zaplati spolocnost za vratenu akciu splatenu cast jej menovitej hodnoty alebo ak je vratena akcia zaznamenana na burze, pomernu cast kurzovej hodnoty akcii spolocnosti. Stanovy mozu urcit, ze sa pri umrti pracovnika zaplati cela hodnota. (5) Podrobny postup pre nadobudnutie, prevod a vratenie zamestnaneckych akcii urcuju stanovy. (6) Pokial z tohto zakona alebo stanov nevyplyva nieco ine, maju majitelia zamestnaneckych akcii rovnake prava ako ostatni akcionari. 159 (1) Stanovy mozu urcit vydanie druhu akcii, s ktorymi su spojene prednostne prava tykajuce sa dividendy (prioritne akcie), ak suhrn ich menovitych hodnot neprekroci polovicu zakladneho imania. (2) Vydanie akcii, s ktorymi je spojene pravo na urcity urok nezavisle od hospodarskych vysledkov spolocnosti, nie je dovolene. (3) Stanovy mozu urcit vydanie prioritnych akcii, s ktorymi nie je spojene pravo hlasovania na valnom zhromazdeni. Ich majitelia maju vsetky ostatne prava spojene s akciami. Stanovy alebo valne zhromazdenie vsak mozu vylucit alebo obmedzit ich pravo na prednostne upisovanie novovydanych akcii. Ak prioritna dividenda nie je vyplatena, nadobuda akcionar hlasovacie pravo do doby, ked je prioritna dividenda opat vyplacana. (4) Pri posudzovani sposobilosti valneho zhromazdenia robit rozhodnutia a pri hlasovani na valnom zhromazdeni sa neprihliada na akcie, s ktorymi nie je spojene pravo hlasovat. 160 (1) Stanovy mozu urcit, ze az do polovice svojho zakladneho imania moze spolocnost na zaklade rozhodnutia valneho zhromazdenia vydavat dlhopisy, s ktorymi je spojene pravo pozadovat v case v nich ustanovenom vydanie akcii alebo predkupne pravo na akcie v menovitej hodnote v nich urcenej. Po uplynuti tejto lehoty je s dlhopisom spojene pravo pozadovat zaplatenie v nom urcenej sumy a urcenych vynosov. (2) Vydanim dlhopisov sa nezvysuje zakladne imanie spolocnosti a nie su s nimi spojene prava akcionara. (3) Pre dlhopisy platia inak osobitne predpisy. 161 (1) Spolocnost nesmie upisovat akcie vytvarajuce jej zakladne imanie. Moze ziskat akcie, ktore vydala, iba v pripadoch, ked: a) vstupuje ako pravny nastupca do vsetkych prav a povinnosti osoby, ktora vlastnila tieto akcie, b) odkupuje zamestnanecke akcie, c) v sulade s tymto zakonom a stanovami sa znizuje alebo zvysuje zakladne imanie, d) ide o dar alebo dedicstvo. (2) Spolocnost moze pouzit na ziskanie akcii podla odseku 1 iba svoj majetok, ktory prevysuje zakladne imanie. Toto obmedzenie sa nevztahuje na zamestnanecke akcie. (3) Spolocnost nesmie nadobudat akcie spolocnosti, ktora je jedinym vlastnikom jej akcii, s vynimkou pripadu uvedeneho v odseku 1 pism. a). (4) Ak su vo vlastnictve spolocnosti akcie, ktore sama vydala, nemoze vykonavat prava akcionara s tymito akciami spojene, pokial tento zakon neustanovuje inak. To iste plati o akciach nadobudnutych podla odseku 3. (5) Akcie nadobudnute podla odseku 1 pism. a) a d), ako aj podla odseku 3 je spolocnost povinna predat najneskor do troch rokov odo dna, ked ich ziskala, a ak sa akcie v tejto lehote nepredaju, je spolocnost povinna tieto akcie vziat z obehu a o ich menovitu hodnotu znizit zakladne imanie. Akcie vzate z obehu sa musia znicit. Oddiel 2 Zalozenie a vznik spolocnosti 162 (1) Spolocnost moze zalozit jeden zakladatel, ak je zakladatel pravnickou osobou, inak dvaja alebo viaceri zakladatelia. (2) Ak spolocnost zakladaju dvaja alebo viaceri zakladatelia, uzavru zakladatelsku zmluvu. Ak spolocnost zaklada jeden zakladatel, podpise zakladatelsku listinu. Podpisy na zakladatelskej zmluve a na zakladatelskej listine musia byt uradne overene. Sucastou zakladatelskej zmluvy a zakladatelskej listiny je navrh stanov spolocnosti. (3) Hodnota zakladneho imania spolocnosti musi byt aspon 1 000 000 Kcs. 163 Zakladatelska zmluva (1) Zakladatelska zmluva alebo zakladatelska listina musi obsahovat: a) obchodne meno, sidlo a predmet podnikania (cinnosti), b) navrhovane zakladne imanie, c) pocet akcii a ich menovitu hodnotu; ak sa maju vydat akcie roznych druhov, ich nazov a opis prav s nimi spojenych, d) upisovane vklady jednotlivych zakladatelov, e) ak sa ma na vytvorenie zakladneho imania spolocnosti pouzit nepenazny vklad, aj urcenie predmetu nepenazneho vkladu a jeho ocenenie dolozene odbornym odhadom. (2) Ak sa ma spolocnost zalozit na zaklade vyzvy na upisovanie akcii, musi zakladatelska zmluva alebo zakladatelska listina dalej obsahovat: a) cas a miesto upisovania akcii, b) postup pri upisani akcii prevysujucich navrhovane zakladne imanie, c) miesto a cas na splatenie casti upisanych akcii a jej vysky, d) sposob zvolania ustanovujuceho valneho zhromazdenia upisovatelov. Zalozenie spolocnosti na zaklade vyzvy na upisovanie akcii 164 (1) Zakladatelia zabezpecuju vytvorenie zakladneho imania prevysujuceho ich vklady vyzvou na upisovanie akcii, ktora musi obsahovat udaje uvedene v zakladatelskej zmluve ( 163). (2) Vyzva na upisovanie akcii sa vhodnym sposobom uverejni a jej obsah mozno menit az po marnom uplynuti lehoty ustanovenej pre upisovanie akcii. (3) Navrh stanov musi byt na nahliadnutie v kazdom upisovacom mieste. 165 (1) K upisaniu akcie dochadza zapisom do listiny upisovatelov. Zapis zahrna pocet, pripadne druh upisovanych akcii, hodnotu vkladu s uvedenim, ci ide o penazny alebo nepenazny vklad, lehoty pre splacanie upisanych akcii, nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktora je upisovatelom, a jej podpis. (2) Ak ide o nepenazny vklad, zapise sa aj jeho predmet a ocenenie dolozene odbornym odhadom. (3) Ak ide o penazne vklady, je upisovatel povinny splatit aspon 10 % menovitej hodnoty upisanych akcii v case a na ucet v banke, ktore su urcene zakladatelovi vo vyzve na upisovanie. Ak upisovatel tuto povinnost nesplni, je upisanie neucinne. 166 Po upisani navrhovaneho zakladneho imania mozu zakladatelia dalsie upisovanie odmietnut. Ak tak neurobia, rozhodne o prijati alebo odmietnuti upisania akcii, ku ktoremu doslo po dosiahnuti upisania navrhovaneho zakladneho imania, ustanovujuce valne zhromazdenie. Pri odmietnuti upisania akcii su zakladatelia povinni spolocne a nerozdielne bez zbytocneho odkladu vratit upisovatelovi sumu zaplatenu pri upisani akcii. 167 (1) Upisovanie akcii je neucinne, ak do konca lehoty vyhlasenej vo vyzve na upisovanie akcii nedosiahne hodnota upisanych akcii vysku navrhovaneho zakladneho imania, ibaze akcie chybajuce do tejto vysky su do jedneho mesiaca dodatocne upisane zakladatelmi alebo niektorymi z nich. Nevyzaduje sa upisanie zamestnaneckych akcii vo vyske uvedenej v zakladatelskej zmluve alebo zakladatelskej listine. (2) Ak je upisovanie akcii neucinne, zanikaju prava a povinnosti upisovatelov z upisania akcii a zakladatelia su povinni spolocne a nerozdielne vratit bez zbytocneho odkladu upisovatelovi sumu zaplatenu pri upisani akcii. 168 (1) Upisovatelia su povinni splacat upisane akcie v lehotach ustanovenych v listine upisovatelov. Aspon 30 % menovitej hodnoty upisanych akcii, ktore sa maju splatit penaznymi vkladmi, su upisovatelia povinni splatit najneskor do zacatia ustanovujuceho valneho zhromazdenia; to neplati pre nepenazne vklady a zamestnanecke akcie. (2) Pred zapisom spolocnosti do obchodneho registra vydaju zakladatelia upisovatelovi vkladu pisomne potvrdenie o vyske upisaneho vkladu v peniazoch alebo inych peniazmi ocenitelnych hodnotach a o vyske sumy, v ktorej bol splateny. (3) Po zapise spolocnosti do obchodneho registra spolocnost vymeni toto potvrdenie za docasny list alebo za akciu, ak je splatena cela jej menovita hodnota. Ustanovujuce valne zhromazdenie 169 (1) Upisovatelia, ktori splnili povinnost ustanovenu v 165 a 168, su opravneni zucastnit sa na ustanovujucom valnom zhromazdeni. Zakladatelia zvolaju ustanovujuce valne zhromazdenie tak, aby sa konalo do 60 dni odo dna, ked sa dosiahlo upisanie navrhovaneho zakladneho imania. (2) Ak zakladatelia nedodrzia lehotu ustanovenu v odseku 1, povazuje sa upisovanie akcii za neucinne a nastanu ucinky 167 ods. 2. 170 (1) Ustanovujuce valne zhromazdenie sa moze konat, len ked boli upisane akcie v hodnote navrhovaneho zakladneho imania s vynimkou casti pripadajucej na zamestnanecke akcie a splatilo sa aspon 30 % menovitej hodnoty penaznych vkladov. Na navrhovanu menovitu hodnotu zamestnaneckych akcii sa pritom neprihliada. (2) Ustanovujuce valne zhromazdenie je sposobile uznasat sa, ak sa na nom zucastnuju upisovatelia aspon polovice upisanych akcii, ktori splnili svoju povinnost splatit urcenu cast ich menovitej hodnoty. Ustanovujucemu valnemu zhromazdeniu predseda pri zacati zakladatel splnomocneny ostatnymi zakladatelmi alebo jeho zastupca, dokial nie je zvoleny predseda ustanovujuceho valneho zhromazdenia. (3) Na rozhodnutie ustanovujuceho valneho zhromazdenia sa vyzaduje suhlas upisovatelov s vacsinou upisanych akcii, ktori sa zucastnuju na jeho zasadani. Rozhodnutie schvalene touto vacsinou moze urcit, v ktorych pripadoch sa vyzaduje ina vacsina alebo suhlas vsetkych pritomnych upisovatelov opravnenych na hlasovanie. 171 (1) Ustanovujuce valne zhromazdenie: a) rozhoduje o zalozeni spolocnosti, b) schvaluje stanovy spolocnosti, c) voli organy spolocnosti, ktore je podla stanov opravnene volit valne zhromazdenie. (2) Ak ustanovujuce valne zhromazdenie rozhodne, ze pripusta upisanie akcii nad navrhnutu vysku zakladneho imania, rozhodne o jeho novej vyske. V tomto pripade je ucinne upisanie akcii upisovatelmi, ktori najskor upisali akcie do novourcenej vysky zakladneho imania. Upisovatel akcii nad povodne navrhnutu vysku zakladneho imania nadobuda hlasovacie pravo, ak ustanovujuce valne zhromazdenie zvysi zakladne imanie zahrnajuce nim upisane akcie a upisovatel splati aspon 30 % ich menovitej hodnoty. (3) Ustanovujuce valne zhromazdenie schvaluje na zaklade odborneho odhadu vysku nepenaznych vkladov. Ustanovujuce valne zhromazdenie nesmie urcit vyssie ocenenie nepenazneho vkladu nez ocenenie uvedene v zakladatelskej zmluve alebo zakladatelskej listine alebo urcene v odbornom odhade dolozenom pri upisovani akcii. (4) Od zakladatelskej zmluvy alebo zakladatelskej listiny sa moze s vynimkou zvysenia zakladneho imania ustanovujuce valne zhromazdenie odchylit len so suhlasom vsetkych pritomnych upisovatelov. (5) Konanie ustanovujuceho valneho zhromazdenia sa osvedcuje notarskou zapisnicou, ktora zahrna okrem uznesenia aj zoznam upisovatelov, menovitu hodnotu akcii upisanych kazdym z nich, ako aj vysku splatenej casti nim upisanych akcii a zvolenych clenov organov spolocnosti. Zalozenie spolocnosti bez vyzvy na upisanie akcii 172 (1) Ak sa zakladatelia v zakladatelskej zmluve dohodnu, ze v urcitom pomere splatia cele zakladne imanie spolocnosti, nevyzaduje sa vyzva na upisovanie akcii a konanie ustanovujuceho valneho zhromazdenia. (2) Pravne postavenie, ktore ma pri zalozeni spolocnosti na zaklade vyzvy na upisovanie akcii ustanovujuce valne zhromazdenie, maju zakladatelia. Ak zo zakladatelskej zmluvy nevyplyva nieco ine, vyzaduje sa na rozhodovanie pritomnost vsetkych zakladatelov a suhlas zakladatelov, ktori upisali vacsinu akcii. Rozhodnutie zakladatelov musi mat formu notarskej zapisnice. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spolocnost zaklada bez vyzvy na upisovanie akcii jedna pravnicka osoba. Stanovy 173 Stanovy musia obsahovat: a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) predmet podnikania (cinnosti), c) vysku zakladneho imania a sposob splacania akcii, d) pocet a menovitu hodnotu akcii, ako aj urcenie, ci akcie zneju na meno alebo na dorucitela, e) sposob zvolavania valneho zhromazdenia, jeho posobnost a sposob jeho rozhodovania, f) pocet clenov predstavenstva, dozornej rady alebo inych organov, ako aj vymedzenie ich posobnosti a sposob rozhodovania, g) vysku zaciatocneho rezervneho fondu a vysku, do ktorej je spolocnost povinna ho doplnat, a sposob doplnania, h) sposob rozdelenia zisku, i) dosledky porusenia povinnosti splatit vcas upisane akcie, j) sposob zvysovania a znizovania zakladneho imania a k) postup pri doplnani a zmene stanov. 174 Stanovy podla potreby takisto upravia: a) vydavanie roznych druhov akcii (napr. zamestnanecke akcie), ich oznacenie, pocet a prava s nimi spojene a b) pravidla pre vydavanie dlhopisov podla 160 a prava s dlhopismi spojene. Vznik spolocnosti 175 (1) Registrovy sud vykona zapis spolocnosti do obchodneho registra, ak sa preukaze, ze v sulade s tymto zakonom: a) sa riadne konalo ustanovujuce valne zhromazdenie, ak je jeho konanie predpisane, b) upisovatelia upisali celu hodnotu zakladneho imania a splatili aspon 30 % zakladneho imania tvoreneho penaznymi vkladmi s vynimkou zamestnaneckych akcii, c) boli schvalene stanovy spolocnosti, d) boli zvoleni clenovia organov spolocnosti. (2) Navrh na zapis do obchodneho registra podava predstavenstvo a podpisuju ho vsetci clenovia predstavenstva. (3) K navrhu na zapis sa priklada zakladatelska zmluva, pripadne zakladatelska listina, schvalene stanovy a notarska zapisnica osvedcujuca konanie ustanovujuceho valneho zhromazdenia. Ak tento zakon nevyzaduje konanie ustanovujuceho valneho zhromazdenia, priklada sa notarska zapisnica o rozhodnuti zakladatelov ohladne otazok prerokuvanych inak na ustanovujucom valnom zhromazdeni. Docasny list 176 (1) Po zapise spolocnosti do obchodneho registra vystavi spolocnost upisovatelovi docasny list. (2) Docasny list obsahuje menovitu hodnotu upisanych akcii, pripadne urcenie ich druhu a splatenu cast ich menovitej hodnoty. (3) Docasny list je cennym papierom na meno, s ktorym su spojene prava vyplyvajuce z akcii, ktore docasny list nahradza. Ak upisovatel prevedie docasny list na inu osobu pred splatenim menovitej hodnoty akcii, ruci za splatenie zvysku upisanej hodnoty akcii. (4) Ak docasny list znie na meno niekolkych osob, plati 156 ods. 5 obdobne. Na splatenie menovitej hodnoty akcii su tieto osoby zaviazane spolocne a nerozdielne. (5) Docasny list vymeni spolocnost akcionarovi za akcie po splateni menovitej hodnoty akcii, ktore docasny list nahradza. 177 (1) Upisovatel je povinny splatit celu menovitu hodnotu akcii, ktore upisal, v case urcenom v stanovach, najneskor vsak do jedneho roka od vzniku spolocnosti, s vynimkou zamestnaneckych akcii. (2) Pri poruseni povinnosti splatit menovitu hodnotu upisanych akcii alebo jej cast zaplati upisovatel uroky z omeskania urcene v stanovach, inak vo vyske 20 % rocne. (3) Ak upisovatel neuhradi splatnu cast menovitej hodnoty upisanych akcii do 60 dni alebo v inej lehote urcenej stanovami odo dna, ked ho na to zakladatelia alebo predstavenstvo vyzvali, moze predstavenstvo pozadovat vratenie docasneho listu alebo oznamit upisovatelovi, ze jeho docasny list sa vyhlasuje za neplatny, a vydat zan inemu upisovatelovi nahradny docasny list za podmienok vyzadovanych pre vydanie zrusovaneho docasneho listu. Suma ziskana z vydania nahradneho docasneho listu sa pouzije na vratenie sumy zaplatenej povodnym upisovatelom po zapocitani narokov spolocnosti vzniknutych z porusenia jeho povinnosti. Oddiel 3 Prava a povinnosti akcionarov 178 (1) Akcionar ma pravo na podiel zo zisku spolocnosti (dividendu), ktory valne zhromazdenie podla vysledku hospodarenia urcilo na rozdelenie. Pokial z ustanoveni stanov tykajucich sa akcii s odlisnym narokom na podiel zo zisku nevyplyva nieco ine, urcuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcii k menovitej hodnote akcii vsetkych akcionarov. (2) Na vyplatu dividend nemozno po-uzit zakladne imanie, ani rezervny fond a prostriedky, ktore podla tohto zakona alebo podla stanov sa maju pouzit na doplnenie rezervneho fondu. (3) Podiel clenov predstavenstva a clenov dozornej rady na zisku (tantiemu) moze urcit valne zhromazdenie zo zisku urceneho na rozdelenie. (4) Pokial osobitny zakon neustanovuje inak, mozu sa zamestnanci spolocnosti v zhode so stanovami podielat na rozdeleni zisku. Stanovy mozu urcit, ze tento podiel zo zisku mozno pouzit iba na ziskanie zamestnaneckych akcii spolocnosti. 179 (1) Akcionar nie je povinny vratit spolocnosti dividendu prijatu dobromyselne. (2) Po dobu trvania spolocnosti ani v pripade jej zrusenia nie je akcionar opravneny pozadovat vratenie svojich majetkovych vkladov. Za vratenie majetkovych vkladov sa nepokladaju platby poskytnute pri vrateni zamestnaneckych akcii. (3) Po zruseni spolocnosti s likvidaciou ma akcionar pravo na podiel na likvidacnom zostatku. 180 Akcionar je opravneny zucastnit sa na valnom zhromazdeni, hlasovat na nom, pozadovat od neho vysvetlenie a uplatnovat navrhy. Pocet hlasov akcionara sa spravuje menovitou hodnotou jeho akcii. Sposob hlasovania urcuju stanovy, ktore takisto mozu obmedzit vykon hlasovacieho prava urcenim najvyssieho poctu hlasov jedneho akcionara. 181 (1) Akcionari, ktori maju akcie, ktorych menovita hodnota presahuje aspon 10 % zakladneho imania, mozu poziadat predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valneho zhromazdenia na prerokovanie navrhnutych zalezitosti. (2) Predstavenstvo zvola mimoriadne valne zhromazdenie tak, aby sa konalo najneskor do 30 dni odo dna, ked mu dosla ziadost o jeho zvolanie. Ak predstavenstvo nesplni tuto povinnost, zvola mimoriadne valne zhromazdenie na ziadost akcionarov uvedenych v odseku 1 v tej istej lehote pocitanej odo dna dorucenia ziadosti sud. Tito akcionari maju pravo na nahradu nakladov, ktore im pritom vznikli. 182 Na ziadost akcionarov uvedenych v 181 ods. 1: a) predstavenstvo zaradi nimi urcenu zalezitost na program rokovania valneho zhromazdenia, b) dozorna rada preskuma vykon posobnosti predstavenstva v urcenych zalezitostiach. 183 O vyhlaseni rozhodnutia valneho zhromazdenia za neplatne platia obdobne ustanovenia 131. Oddiel 4 ORGANY SPOLOCNOSTI Valne zhromazdenie 184 (1) Najvyssim organom spolocnosti je valne zhromazdenie, ktore sa sklada zo vsetkych na nom pritomnych akcionarov. (2) Valne zhromazdenie sa kona najmenej raz za rok a zvolava ho predstavenstvo, pokial neustanovuje tento zakon inak, a to sposobom a v lehotach urcenych stanovami. (3) Pri spolocnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvanku vsetkym akcionarom najmenej 30 dni pred konanim valneho zhromazdenia. Pri spolocnosti s akciami na majitela sa uverejnuje v tejto lehote oznamenie o konani valneho zhromazdenia sposobom urcenym stanovami. (4) Pozvanka na valne zhromazdenie alebo oznamenie o konani valneho zhromazdenia obsahuje aspon: a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) miesto, datum a hodinu konania valneho zhromazdenia, c) oznacenie, ci sa zvolava riadne alebo mimoriadne valne zhromazdenie, d) program rokovania valneho zhromazdenia. 185 (1) Valne zhromazdenie je schopne uznasat sa, ak su pritomni akcionari, ktori maju akcie s menovitou hodnotou predstavujucou spolu viac ako 30 % zakladneho imania spolocnosti, ak stanovy neurcuju nieco ine. (2) Akcionari pritomni na valnom zhromazdeni sa zapisuju do listiny pritomnych, ktora obsahuje nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktora je akcionarom, pripadne splnomocnenca, cisla a menovitu hodnotu akcii, ktore ju opravnuju na hlasovanie. Spravnost listiny pritomnych potvrdzuju svojimi podpismi predseda valneho zhromazdenia a zapisovatel zvoleni podla stanov. (3) Ak valne zhromazdenie nie je schopne uznasat sa, zvola predstavenstvo nahradne valne zhromazdenie tak, aby sa konalo do troch tyzdnov odo dna, ked sa malo konat valne zhromazdenie povodne zvolane. Nahradne valne zhromazdenie musi mat nezmeneny program rokovania a je schopne uznasat sa bez ohladu na ustanovenie odseku 1. (4) O zalezitostiach, ktore neboli zaradene do navrhovaneho programu rokovania valneho zhromazdenia, mozno rozhodnut len za ucasti a so suhlasom vsetkych akcionarov spolocnosti. 186 (1) Valne zhromazdenie rozhoduje vacsinou hlasov pritomnych akcionarov, pokial tento zakon alebo stanovy nevyzaduju inu vacsinu. (2) Na rozhodnutie valneho zhromazdenia o zmene prav spojenych s niektorym druhom akcii sa vyzaduje suhlas dvojtretinovej vacsiny hlasov akcionarov majucich tieto akcie. 187 (1) Do posobnosti valneho zhromazdenia patri: a) zmena stanov, b) rozhodnutie o zvyseni a znizeni zakladneho imania a vydanie dlhopisov, c) volba a odvolanie clenov predstavenstva, pokial stanovy neurcuju, ze ich voli a odvolava dozorna rada ( 194 ods. 1), d) volba a odvolanie clenov dozornej rady a inych organov urcenych stanovami, s vynimkou clenov dozornej rady volenych podla 200, e) schvalenie rocnej uctovnej zavierky, rozhodnutie o rozdeleni zisku a urcenie tantiem, f) rozhodnutie o premene akcii vydanych ako listinne cenne papiere na zaknihovane cenne papiere a naopak, g) rozhodnutie o zruseni spolocnosti, h) rozhodnutie o dalsich otazkach, ktore tento zakon alebo stanovy zahrnaju do posobnosti valneho zhromazdenia. (2) Rozhodnutie o zmene stanov, zvyseni alebo znizeni zakladneho imania a zruseni spolocnosti vyzaduje dvojtretinovu vacsinu hlasov pritomnych a musi sa o tom vyhotovit notarska zapisnica. 188 (1) Valne zhromazdenie zvoli svojho predsedu, zapisovatela, dvoch overovatelov zapisnice a osoby poverene scitanim hlasov. (2) Zapisnica o valnom zhromazdeni obsahuje: a) obchodne meno a sidlo spolocnosti, b) miesto a cas konania valneho zhromazdenia, c) meno predsedu valneho zhromazdenia, zapisovatela, overovatelov zapisnice a osob poverenych scitanim hlasov, d) opis prerokovania jednotlivych bodov programu valneho zhromazdenia, e) rozhodnutie valneho zhromazdenia s uvedenim vysledku hlasovania, f) obsah protestu akcionara, clena predstavenstva alebo dozornej rady tykajuceho sa rozhodnutia valneho zhromazdenia, ak o to protestujuci poziada. (3) K zapisnici sa prilozia navrhy a vyhlasenia predlozene na valnom zhromazdeni na prerokovanie. 189 (1) Predstavenstvo zabezpecuje vyhotovenie zapisnice o valnom zhromazdeni do 30 dni od jeho ukoncenia. Zapisnicu podpisuje zapisovatel a predseda zasadania valneho zhromazdenia a dvaja zvoleni overovatelia. (2) Kazdy akcionar moze poziadat predstavenstvo o vydanie kopie zapisnice alebo jej casti. (3) Zapisnice o valnom zhromazdeni spolu s oznamenim alebo pozvanim na valne zhromazdenie a zoznam pritomnych akcionarov sa uchovavaju v archive spolocnosti po celu dobu jej trvania. 190 Ak ma spolocnost len jedineho akcionara, vykonava posobnost valneho zhromazdenia tento akcionar. Tento akcionar moze kedykolvek zvolat valne zhromazdenie, ktoreho posobnost vykonava, pricom neplati 184 ods.3. O zaznamenani rozhodnuti urobenych pri vykone posobnosti valneho zhromazdenia platia ustanovenia 187 ods. 2, 188 a 189 primerane. Predstavenstvo 191 (1) Predstavenstvo je statutarnym organom spolocnosti, ktory riadi cinnost spolocnosti a kona v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o vsetkych zalezitostiach spolocnosti, pokial nie su tymto zakonom alebo stanovami vyhradene do posobnosti valneho zhromazdenia. Pokial stanovy neurcia inak, je opravneny konat v mene spolocnosti kazdy clen predstavenstva. Clenovia predstavenstva, ktori zavazuju spolocnost, a sposob, ktorym tak robia, sa zapisuju do obchodneho registra. (2) Stanovy, rozhodnutia valneho zhromazdenia alebo dozornej rady mozu obmedzit pravo predstavenstva konat v mene spolocnosti, ale tieto obmedzenia nie su ucinne voci tretim osobam. 192 (1) Predstavenstvo zabezpecuje riadne vedenie uctovnictva spolocnosti a predklada valnemu zhromazdeniu na schvalenie rocnu uctovnu zavierku na rozdelenie zisku. Tato zavierka sa zasiela akcionarom majucim akcie na meno najmenej 30 dni pred valnym zhromazdenim. Ak spolocnost vydala akcie na majitela, hlavne udaje tejto uctovnej zavierky sa v tej istej lehote uverejnia sposobom urcenym stanovami. (2) V lehotach urcenych stanovami predklada predstavenstvo valnemu zhromazdeniu spravu o podnikatelskej cinnosti spolocnosti a o stave jej majetku. 193 Predstavenstvo zvola mimoriadne valne zhromazdenie, ak zisti, ze spolocnost stratila tretinu zakladneho imania alebo ze je po dobu dlhsiu ako tri mesiace platobne neschopna. O tychto skutocnostiach upovedomi bez odkladu dozornu radu. 194 (1) Clenov predstavenstva voli a odvolava valne zhromazdenie z akcionarov alebo inych osob na dobu urcenu v stanovach, ktora nesmie presiahnut pat rokov. Stanovy mozu urcit, ze clenov predstavenstva voli a odvolava dozorna rada sposobom v nich uvedenym. (2) Stanovy mozu urcit, ze predstavenstvo, ktoreho pocet clenov neklesol pod polovicu, moze vymenovat nahradnych clenov do nasledujuceho zasadania valneho zhromazdenia. Clenom predstavenstva moze byt len fyzicka osoba. (3) Predstavenstvo ma najmenej troch clenov. Clenovia predstavenstva volia svojho predsedu. Predstavenstvo rozhoduje vacsinou hlasov svojich clenov urcenou stanovami, inak vacsinou hlasov vsetkych clenov. (4) Predstavenstvo sa spravuje zasadami a pokynmi schvalenymi valnym zhromazdenim. Ich porusenie nema vplyv na ucinky konania clenov predstavenstva voci tretim osobam. (5) Clenovia predstavenstva su povinni vykonavat svoju posobnost s nalezitou starostlivostou a zachovavat mlcanlivost o dovernych informaciach a skutocnostiach, ktorych prezradenie tretim osobam by mohlo spolocnosti sposobit skodu. (6) Clenovia predstavenstva, ktori porusili svoje povinnosti, rucia za zavazok na nahradu skody sposobenej tretim osobam, ak nahradu tejto skody nemozno dosiahnut od spolocnosti pre jej platobnu neschopnost. 195 (1) O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiach sa vyhotovuju zapisnice podpisane predsedom predstavenstva a zapisovatelom. (2) Kazdy clen predstavenstva ma pravo, aby v zapisnici bol uvedeny jeho odlisny nazor na prerokuvanu zalezitost. 196 Zakaz konkurencie (1) Pokial zo stanov nevyplyva nieco ine, clen predstavenstva nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastny ucet uzavierat obchody, ktore suvisia s podnikatelskou cinnostou spolocnosti, b) sprostredkuvat pre ine osoby obchody spolocnosti, c) zucastnovat sa na podnikani inej spolocnosti ako spolocnik s neobmedzenym rucenim a d) vykonavat cinnost ako statutarny organ alebo clen statutarneho alebo ineho organu inej pravnickej osoby s podobnym predmetom podnikania, ibaze ide o spolocnost, na ktorej podnikani sa zucastnuje spolocnost, ktorej statutarneho organu je clenom. (2) Porusenie tychto ustanoveni ma dosledky uvedene v 65. Dozorna rada 197 (1) Dozorna rada dohliada na vykon posobnosti predstavenstva a uskutocnovanie podnikatelskej cinnosti spolocnosti. (2) Clenovia dozornej rady su opravneni nahliadat do vsetkych dokladov a zaznamov tykajucich sa cinnosti spolocnosti a kontroluju, ci uctovne zaznamy su riadne vedene v sulade so skutocnostou a ci sa podnikatelska cinnost spolocnosti uskutocnuje v sulade s pravnymi predpismi, stanovami a pokynmi valneho zhromazdenia. 198 Dozorna rada preskumava rocnu uctovnu zavierku a navrh na rozdelenie zisku a predklada svoje vyjadrenie valnemu zhromazdeniu. 199 (1) Dozorna rada zvolava valne zhromazdenie, ak to vyzaduju zaujmy spolocnosti, a na valnom zhromazdeni navrhuje potrebne opatrenia. Pre sposob zvolavania valneho zhromazdenia platia primerane ustanovenia 184. (2) Dozorna rada urci svojho clena, ktory zastupuje spolocnost v konani pred sudmi a inymi organmi proti clenovi predstavenstva. 200 (1) Dozorna rada musi mat najmenej troch clenov. Dve tretiny clenov dozornej rady voli valne zhromazdenie a jednu tretinu zamestnanci spolocnosti, ak ma spolocnost viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v case volby. Stanovy mozu urcit vyssi pocet clenov dozornej rady volenych zamestnancami, ale tento pocet nesmie byt vacsi nez pocet clenov volenych valnym zhromazdenim; mozu takisto urcit, ze zamestnanci volia cast clenov dozornej rady aj pri mensom pocte zamestnancov spolocnosti. (2) Clenovia dozornej rady sa volia na dobu urcenu stanovami, ktora vsak nesmie byt dlhsia ako pat rokov. (3) Pre clenov dozornej rady platia obdobne ustanovenia 194 ods. 4 a 5 a 196. (4) Clenom dozornej rady moze byt len fyzicka osoba. Clen dozornej rady nesmie byt zaroven clenom predstavenstva, prokuristom alebo osobou opravnenou podla zapisu v obchodnom registri konat v mene spolocnosti. 201 (1) Clenovia dozornej rady sa zucastnuju na valnom zhromazdeni spolocnosti a su povinni oboznamit valne zhromazdenie s vysledkami svojej kontrolnej cinnosti. (2) Rozdielny nazor clenov dozornej rady zvolenych zamestnancami spolocnosti sa oznami valnemu zhromazdeniu spolu so zavermi ostatnych clenov dozornej rady. (3) Dozorna rada rozhoduje na zaklade suhlasu vacsiny svojich clenov. O zasadani dozornej rady sa vyhotovuje zapisnica podpisana jej predsedom. V zapisnici sa uvedu aj stanoviska mensiny clenov, ak tito o to poziadaju. Oddiel 5 Zvysenie zakladneho imania 202 (1) O zvyseni zakladneho imania rozhoduje na zaklade navrhu predstavenstva valne zhromazdenie dvojtretinovou vacsinou hlasov pritomnych akcionarov. Ak bolo vydanych viac druhov akcii, vyzaduje sa tato vacsina hlasov u pritomnych akcionarov kazdeho druhu akcii. (2) V pozvanke alebo oznameni, ktore sa tykaju zvolania valneho zhromazdenia sa uvedu dovody navrhovaneho zvysenia zakladneho imania, sposob a vyska tohto zvysenia, ako aj navrhovany pocet novovydanych akcii alebo nova nominalna hodnota doterajsich akcii. Ak zvysenie zakladneho imania sa ma vykonat vydanim novych akcii, uvedie sa lehota pre ich upisanie. Ak sa navrhuje vydanie noveho druhu akcii, uvedu sa prava s nimi spojene a dosledky, ktore bude mat ich vydanie na prava spojene s akciami skor vydanymi. (3) Ak zvysenie zakladneho imania zahrna nepenazny vklad, uvedie sa v pozvanke alebo oznameni jeho predmet a navrhovana hodnota. Valnemu zhromazdeniu sa predlozi ocenenie tohto vkladu odbornym odhadom. (4) Ucinky zvysenia zakladneho imania nastavaju odo dna jeho zapisu do obchodneho registra. Zvysenie zakladneho imania upisanim novych akcii 203 (1) Zvysenie zakladneho imania upisanim novych akcii je pripustne, ak akcionari splatili vsetky skor upisane akcie. Toto obmedzenie sa netyka zvysenia zakladneho imania nepenaznymi vkladmi a nesplatenej casti zamestnaneckych akcii. (2) Pre upisovanie akcii pri zvyseni zakladneho imania platia inak primerane ustanovenia pre upisovanie akcii pri zalozeni spolocnosti. 204 (1) Pri upisani akcie na zvysenie zakladneho imania je upisovatel povinny splatit cast jej menovitej hodnoty, ktoru urci valne zhromazdenie, najmenej vsak 30 %. (2) Pokial zo stanov nevyplyva nic ine, maju doterajsi akcionari predkupne pravo na upisovanie akcii na zvysenie zakladneho imania, a to v pomere, v akom sa ich akcie podielaju na doterajsom zakladnom imani. (3) Ak spolocnost vydala dlhopisy ( 160), s ktorymi je spojene predkupne pravo na novovydane akcie, je povinna ponuknut nove akcie majitelom dlhopisov v sulade so stanovami a obsahom dlhopisov. Toto predkupne pravo ma prednost pred predkupnym pravom doterajsich akcionarov. Ak majitel dlhopisu nevyuzije v lehote v nom urcenej svoje predkupne pravo na upisanie akcie, jeho predkupne pravo zanika. (4) Na zaklade akcii vydanych v suvislosti so zvysenim zakladneho imania spolocnosti vznika pravo na dividendu zo zisku dosiahnuteho v roku, v ktorom doslo ku zvyseniu zakladneho imania, pokial stanovy neurcuju inak. 205 Ak spolocnost bola zalozena bez vyzvy na upisovanie akcii a vsetci akcionari sa dohodnu o rozsahu ucasti na zvyseni zakladneho imania, mozno zakladne imanie zvysit bez zverejnenia vyzvy na upisovanie akcii. Pre zvysenie zakladneho imania inak plati ustanovenie 203 ods. 1 obdobne. 206 Predstavenstvo moze podat navrh na zapis zvysenia zakladneho imania do obchodneho registra po upisani akcii zodpovedajucich tomuto zvyseniu a splateni aspon 30 % ich menovitej hodnoty, ak ide o penazne vklady. Podmienene zvysenie zakladneho imania 207 (1) Ak valne zhromazdenie rozhodne podla stanov o vydani dlhopisov, s ktorymi je spojene pravo ich majitelov pozadovat v ich nominalnej hodnote vydanie akcii, poveri valne zhromazdenie predstavenstvo zvysit zakladne imanie v rozsahu uplatnenych prav z dlhopisov. (2) Majitelia dlhopisov uplatnuju prava podla odseku 1 pisomne s uvedenim poctu akcii, ktore pozaduju vydat. (3) Predstavenstvo vyda majitelom dlhopisov akcie v nominalnej hodnote zodpovedajucej narokom z dlhopisov pri ich predlozeni. Zvysenie zakladneho imania z majetku spolocnosti 208 (1) Po schvaleni rocnej alebo mimoriadnej uctovnej zavierky moze valne zhromazdenie rozhodnut, ze casti zisku alebo ineho majetku spolocnosti prevysujuce zakladne imanie, ktore nie su ucelovo viazane, sa pouziju na zvysenie zakladneho imania spolocnosti. Na zvyseni zakladneho imania sa podielaju akcionari podla menovitych hodnot upisanych akcii. (2) Na zvyseni zakladneho imania sa podielaju aj akcie, ktore su v majetku tejto spolocnosti podla 161 ods. 1. 209 (1) Zvysenie sa vykona bud vydanim novych akcii a ich bezplatnym rozdelenim medzi akcionarov podla podielu nimi upisanych akcii na doterajsom zakladnom imani, alebo zvysenim menovitej hodnoty doterajsich akcii. (2) Zvysenie menovitej hodnoty doterajsich akcii sa vykona bud ich vymenou, alebo vyznacenim vyssej hodnoty na doterajsich akciach a podpisom dvoch clenov predstavenstva opravnenych podpisovat za spolocnost. 210 Zvysenie zakladneho imania predstavenstvom (1) Stanovy mozu poverit predstavenstvo, aby za podmienok urcenych stanovami vydalo nove akcie alebo previedlo majetok spolocnosti prevysujuci zakladne imanie do zakladneho imania a zvysilo zakladne imanie do urcenej hodnoty, najviac vsak o jednu tretinu doterajsej vysky zakladneho imania. (2) Ak to vyplyva zo stanov, moze valne zhromazdenie poverit predstavenstvo zvysit zakladne imanie pri vydavani zamestnaneckych akcii, najma pri pouziti podielov zamestnancov na zisku spolocnosti na nakup tychto akcii. Podrobnosti urcia stanovy. Oddiel 6 Znizenie zakladneho imania 211 (1) O znizeni zakladneho imania rozhoduje na navrh predstavenstva valne zhromazdenie dvojtretinovou vacsinou hlasov pritomnych akcionarov. O znizeni zakladneho imania moze valne zhromazdenie hlasovat len vtedy, ak je na nom pritomna nadpolovicna vacsina vsetkych akcionarov. Ak bolo vydanych viac druhov akcii, vyzaduje sa tato vacsina hlasov pritomnych akcionarov kazdeho druhu akcii. V rozhodnuti valneho zhromazdenia sa uvedie dovod znizenia zakladneho imania, rozsah znizenia, sposob, ktorym sa ma vykonat, a lehota na predlozenie akcii spolocnosti. (2) Zakladne imanie nemozno znizit pod jeho minimalnu vysku ustanovenu v 162 ods. 3. (3) Znizenie zakladneho imania spolocnosti zahrna predovsetkym akcie, ktore su v jej vlastnictve. (4) Znizenie zakladneho imania sa nesmie dotknut prav majitelov dlhopisov ( 160). 212 V pozvanke alebo oznameni, ktore sa tykaju zvolania valneho zhromazdenia, sa uvedu dovody navrhovaneho znizenia zakladneho imania, ako aj sposob a vyska tohto znizenia. 213 (1) Znizenie zakladneho imania sa vykona znizenim menovitej hodnoty akcii alebo tym, ze sa vezme z obehu urcity pocet akcii. (2) Znizenie menovitej hodnoty akcii sa vykona vymenou za nove akcie s nizsou menovitou hodnotu alebo vyznacenim nizsej menovitej hodnoty na doterajsej akcii s podpisom dvoch clenov predstavenstva opravnenych podpisovat za spolocnost. (3) Z obehu sa vezme akcia tym, ze sa vykupia akcie predlozene na vyzvu predstavenstva alebo vyzrebovane akcie. Podrobne pravidla pre vzatie akcie z obehu urci valne zhromazdenie pri rozhodnuti o znizeni zakladneho imania. (4) Rozhodnutie valneho zhromazdenia o znizeni zakladneho imania sa zapise do obchodneho registra. Navrh na zapis podava predstavenstvo do 30 dni od rozhodnutia valneho zhromazdenia. 214 (1) Predstavenstvo vyzve akcionarov, ktori maju akcie na meno, aby ich predlozili v lehote urcenej rozhodnutim valneho zhromazdenia za ucelom vymeny, vyznacenia znizenia ich menovitej hodnoty alebo vzatia z obehu. Ak spolocnost vydala akcie znejuce na majitela, zverejni vyzvu na ich predlozenie. (2) Predstavenstvo vyhlasi za neplatne akcie vzate z obehu, ktore napriek vyzve neboli v urcenej lehote predlozene. Vyhlasenie akcii za neplatne sa oznami akcionarom sposobom uvedenym v odseku 1 a zverejni sa. 215 (1) Predstavenstvo je povinne oznamit rozsah znizenia zakladneho imania do 30 dni odo dna rozhodnutia valneho zhromazdenia o jeho znizeni osobam, ktorym vznikli pohladavky voci spolocnosti pred zapisom rozhodnutia valneho zhromazdenia do obchodneho registra. (2) Rozhodnutie valneho zhromazdenia sa okrem toho zverejni najmenej dvakrat za sebou s aspon tridsatdennym odstupom. (3) Veritelia spolocnosti uvedeni v odseku 1 su opravneni pozadovat do 90 dni odo dna, ked dostali oznamenie o znizeni zakladneho imania, inak do 90 dni odo dna druheho zverejnenia, aby splnenie ich neuhradenych pohladavok bolo dostatocnym sposobom zabezpecene. (4) Ak medzi veritelmi a spolocnostou nedojde k dohode o sposobe zabezpecenia pohladavky, rozhodne o dostatocnom zabezpeceni sud s ohladom na druh a vysku pohladavky. 216 (1) Po uplynuti 90 dni od dorucenia oznamenia podla 215 ods. 1, pripadne od posledneho zverejnenia rozhodnutia podla 215 ods. 2 moze predstavenstvo podat navrh na zapis znizenia zakladneho imania do obchodneho registra. Registrovy sud vykona zapis, ak sa preukaze oznamenie rozhodnutia valneho zhromazdenia o znizeni zakladneho imania podla 215 ods. 1 a 2 a zabezpecenie pohladavok veritelov alebo ich uspokojenie. (2) K znizeniu zakladneho imania dochadza odo dna jeho zapisu do obchodneho registra. (3) Pred zapisom znizenia zakladneho imania do obchodneho registra nemozno akcionarom poskytnut plnenie z dovodu znizenia zakladneho imania alebo z toho dovodu odpustit alebo znizit nesplatene casti menovitych hodnot ich akcii. Oddiel 7 Rezervny fond 217 (1) Spolocnost vytvara rezervny fond ( 67) v dobe a vo vyske urcenej stanovami.Ak sa rezervny fond nevytvori uz pri vzniku spolocnosti, je spolocnost povinna ho vytvorit z cisteho zisku vykazaneho v riadnej uctovnej zavierke za rok, v ktorom po prvy raz zisk vytvori, a to vo vyske najmenej 20 % z cisteho zisku, nie vsak viac ako 10 % z hodnoty zakladneho imania. Tento fond sa rocne doplna o sumu urcenu stanovami, najmenej vsak 5 % z cisteho zisku, az do dosiahnutia vysky rezervneho fondu urcenej v stanovach, najmenej vsak do vysky 20 % zakladneho imania. (2) O pouziti rezervneho fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurcuju inak. (3) Ak sa rezervny fond vytvara splacanim vyssej sumy, nez zodpoveda upisanej menovej hodnote akcii (emisne azio), a platena suma nestaci na zaplatenie menovitej hodnoty akcii i emisneho azia, zapocitava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatit emisne azio. Oddiel 8 Zrusenie a likvidacia spolocnosti 218 O zruseni spolocnosti rozhoduje valne zhromazdenie. Pre zrusenie a zanik plati ustanovenie 68. 219 (1) Likvidatora vymenuva valne zhromazdenie. (2) Pokial zo stanov nevyplyva nieco ine, mozu akcionari majuci akcie predstavujuce aspon desatinu zakladneho imania poziadat s uvedenim dovodov sud, aby odvolal likvidatora vymenovaneho valnym zhromazdenim a nahradil ho inou osobou. (3) Likvidatora, ktoreho nevymenoval sud, moze valne zhromazdenie odvolat a nahradit inym likvidatorom. 220 (1) Po uspokojeni vsetkych veritelov sa likvidacny zostatok rozdeli medzi akcionarov v pomere zodpovedajucom menovitej hodnote ich akcii, pokial zo stanov nevyplyva nieco ine. (2) Ak akcie neboli uplne splatene, vyplati sa akcionarom suma, ktoru splatili, a az zvysok sa rozdeli medzi akcionarov v pomere k vyske menovitej hodnoty ich akcii. (3) Ak likvidacny zostatok nestaci na uhradu menovitej hodnoty akcii, delia sa akcionari v pomere zodpovedajucom splatenej menovitej hodnote ich akcii. HLAVA II DRUZSTVO DIEL I Zakladne ustanovenia 221 (1) Druzstvo je spolocenstvom neuzavreteho poctu osob zalozenym za ucelom podnikania alebo zabezpecovania hospodarskych, socialnych alebo inych potrieb svojich clenov. (2) Obchodne meno druzstva musi obsahovat oznacenie "druzstvo". (3) Druzstvo musi mat najmenej pat clenov; to neplati, ak su jeho clenmi aspon dve pravnicke osoby. Na trvanie druzstva nema vplyv pristupenie dalsich clenov alebo zanik clenstva doterajsich clenov, ak druzstvo splna podmienky predchadzajucej vety. 222 (1) Druzstvo je pravnickou osobou. Za porusenie svojich zavazkov zodpoveda celym svojim majetkom. (2) Clenovia nerucia za zavazky druzstva. Stanovy mozu urcit, ze clenovia druzstva alebo niektori z nich maju na zaklade rozhodnutia clenskej schodze voci druzstvu do urcitej vysky uhradzovacie povinnosti presahujuce clensky vklad na krytie strat druzstva. 223 (1) Zakladne imanie druzstva tvori suhrn clenskych vkladov, na ktorych splatenie sa zaviazali clenovia druzstva. (2) Stanovy urcuju vysku zakladneho imania druzstva, ktore sa zapisuje do obchodneho registra (zapisovane zakladne imanie). Zapisovane zakladne imanie musi byt najmenej 50 000 Kcs. (3) Podmienkou vzniku clenstva je splatenie clenskeho vkladu urceneho stanovami (zakladny clensky vklad) alebo v stanovach urcenej casti zakladneho clenskeho vkladu (vstupny vklad). (4) Clenovia druzstva sa mozu zaviazat, pokial to stanovy pripustaju, k dalsiemu clenskemu vkladu a k dalsej majetkovej ucasti na podnikani druzstva za podmienok urcenych stanovami. (5) Nepenazne vklady sa ocenia sposobom urcenym stanovami alebo pri zalozeni druzstva dohodnutym vsetkymi clenmi. (6) Clen je povinny splatit clensky vklad presahujuci vstupny vklad do troch rokov, ak stanovy neurcia kratsiu lehotu. Stanovy mozu urcit, ze clenovia su povinni, ak to vyzaduje strata druzstva, splatit na zaklade rozhodnutia clenskej schodze nesplatenu cast clenskeho vkladu este pred dobou jej splatnosti. 224 Zalozenie druzstva (1) Na zalozenie druzstva sa vyzaduje konanie ustanovujucej schodze druzstva. (2) Ustanovujuca schodza druzstva: a) urcuje zapisovane zakladne imanie, b) schvaluje stanovy, c) voli predstavenstvo a kontrolnu komisiu. (3) Na ustanovujucej schodzi druzstva su opravnene hlasovat osoby, ktore podali prihlasku do druzstva. Pred rozhodovanim o veciach uvedenych v odseku 2 zvoli ustanovujuca clenska schodza svojho predsedajuceho. Do jeho zvolenia vedie schodzu zvolavatel. (4) Ustanovujuca schodza druzstva voli a prijima uznesenie vacsinou pritomnych. Uchadzac o clenstvo moze vziat svoju prihlasku spat ihned po hlasovani o stanovach, ak hlasoval proti ich prijatiu. (5) Ustanovujuca schodza druzstva vedie k jeho zalozeniu, ak sa na nej uchadzaci o clenstvo zaviazali k clenskym vkladom dosahujucim urcenu sumu zapisovaneho zakladneho imania. Zakladny clensky alebo vstupny vklad sa musi splatit do 15 dni od konania ustanovujucej schodze druzstva urcenemu clenovi predstavenstva sposobom urcenym clenskou schodzou. (6) Priebeh ustanovujucej schodze druzstva sa osvedcuje notarskou zapisnicou, ktora obsahuje aj zoznam clenov a vysku jednotlivych clenskych vkladov, ku ktorym sa na schodzi druzstva zaviazali. Prilohu zapisnice tvoria stanovy v schvalenom zneni. 225 (1) Druzstvo vznika dnom zapisu do obchodneho registra. Pred podanim navrhu na tento zapis musi byt splatena aspon polovica zapisovaneho zakladneho imania. (2) Navrh na zapis je povinne podat predstavenstvo. Navrh na zapis podpisuju vsetci clenovia predstavenstva . (3) K navrhu na zapis sa priklada: a) notarska zapisnica o ustanovujucej schodzi druzstva podpisana vsetkymi clenmi predstavenstva, b) stanovy druzstva, c) doklad o splateni urcenej casti zapisovaneho zakladneho imania. 226 (1) Stanovy druzstva musia obsahovat: a) obchodne meno a sidlo druzstva, b) predmet podnikania (cinnosti), c) vznik a zanik clenstva, prava a povinnosti clenov k druzstvu a druzstva k clenom, d) vysku zakladneho clenskeho vkladu, pripadne aj vysku vstupneho vkladu, sposob splacania clenskych vkladov a vyporiadanie clenskeho podielu pri zaniku clenstva, e) organy druzstva a pocet ich clenov, dlzku ich funkcneho obdobia, sposob ustanovovania, posobnost a sposob ich zvolavania a rokovania, f) sposob pouzitia zisku a uhrady pripadnej straty, g) tvorbu a pouzitie nedelitelneho fondu, h) dalsie ustanovenia, ak to vyplyva z tohto zakona. (2) Ak podla stanov je podmienkou clenstva tiez pracovny vztah clena k druzstvu, mozu stanovy obsahovat upravy tohto vztahu. Tato uprava nesmie odporovat pracovnopravnym predpisom, ibaze uprava je pre clena vyhodnejsia. Ak nie je osobitna uprava v stanovach, platia pracovnopravne predpisy. (3) O zmene stanov rozhoduje clenska schodza. Predstavenstvo druzstva je povinne do 30 dni od schvalenia zmeny stanov upovedomit o tom registrovy sud. DIEL II Vznik a zanik clenstva 227 (1) Clenmi druzstva mozu byt fyzicke i pravnicke osoby. Ak podla stanov je clenstvo podmienene pracovnym vztahom k druzstvu, moze sa clenom stat fyzicka osoba, ktora skoncila povinnu skolsku dochadzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. (2) Po splneni podmienok vyplyvajucich zo zakona a stanov vznika clenstvo: a) pri zalozeni druzstva dnom vzniku druzstva, b) za trvania druzstva prijatim za clena na zaklade pisomnej clenskej prihlasky, c) prevodom clenstva alebo d) inym sposobom ustanovenym zakonom. (3) Ak podla stanov je podmienkou clenstva pracovny vztah clena k druzstvu a ak zo stanov nevyplyva nieco ine, vznika clenstvo dnom, ktory sa dojednal ako den vzniku pracovneho vztahu, a zanika dnom zaniku pracovneho vztahu clena k druzstvu. (4) Clenstvo nevznika pred zaplatenim vstupneho vkladu. (5) Podrobnejsiu upravu clenstva, jeho vzniku a zaniku upravuju stanovy. 228 Druzstvo vedie zoznam vsetkych svojich clenov. Do zoznamu sa zapisuje okrem nazvu a sidla pravnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako clena aj vyska jej clenskeho vkladu a vyska, v ktorej bol splateny. Do zoznamu sa bez zbytocneho odkladu vyznacia vsetky zmeny evidovanych skutocnosti. Predstavenstvo umozni kazdemu, kto osvedci pravny zaujem, aby do zoznamu nahliadol. Clen druzstva ma pravo do zoznamu nahliadat a ziadat vydanie potvrdenia o svojom clenstve a obsahu jeho zapisu v zozname. 229 (1) Clenske prava a povinnosti moze clen previest na ineho clena druzstva, pokial to stanovy nevylucuju. Dohoda o prevode clenskych prav a povinnosti na inu osobu podlieha suhlasu predstavenstva. Stanovy mozu urcit dovody, ktore prevod vylucuju. Proti zamietavemu rozhodnutiu sa moze clen odvolat na clensku schodzu. Rozhodnutim predstavenstva alebo clenskej schodze o schvaleni dohody o prevode clenskych prav a povinnosti sa stava nadobudatel clenskych prav a povinnosti clenom druzstva v rozsahu prav a povinnosti prevadzajuceho clena. (2) Stanovy mozu urcit pripady, ked predstavenstvo nesmie odmietnut suhlas s prevodom clenskych prav a povinnosti alebo sa nevyzaduje suhlas predstavenstva. 230 Prevod prav a povinnosti spojenych s clenstvom v bytovom druzstve na zaklade dohody nepodlieha suhlasu predstavenstva. Clenske prava a povinnosti spojene s clenstvom prechadzaju na nadobudatela vo vztahu k druzstvu predlozenim zmluvy o prevode clenstva prislusnemu druzstvu alebo neskorsim dnom uvedenym v tejto zmluve. Tie iste ucinky ako predlozenie zmluvy o prevode clenstva nastavaju, len co prislusne druzstvo dostane pisomne oznamenie doterajsieho clena o prevode clenstva a pisomny suhlas nadobudatela clenstva. 231 (1) Clenstvo zanika pisomnou dohodou, vystupenim, vylucenim alebo zanikom druzstva. (2) Vystupenim zanika clenstvo v case urcenom stanovami, najdlhsie vsak uplynutim siestich mesiacov odo dna, ked clen pisomne oznamil vystupenie predstavenstvu druzstva. (3) Clen moze byt vyluceny, ak opatovne a napriek vystrahe porusuje clenske povinnosti, alebo z inych dolezitych dovodov uvedenych v stanovach. Fyzicka osoba moze byt vylucena tiez, ak bola pravoplatne odsudena pre umyselny trestny cin, ktory spachala proti druzstvu alebo clenovi druzstva. O vyluceni, ktore sa musi clenovi pisomne oznamit, rozhoduje, pokial stanovy neurcuju inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vyluceni ma pravo podat clen odvolanie na clensku schodzu. (4) Sud na navrh clena, ktoreho sa rozhodnutie tyka, vyhlasi rozhodnutie clenskej schodze o vyluceni za neplatne, ak je v rozpore s pravnymi predpismi alebo stanovami. 232 (1) Clenstvo fyzickej osoby zanika smrtou. Dedic clenskych prav a povinnosti porucitela moze poziadat druzstvo o clenstvo. Zakon alebo stanovy mozu urcit, kedy predstavenstvo nesmie dedicovo clenstvo odmietnut alebo kedy sa nevyzaduje suhlas predstavenstva s nadobudnutim clenskych prav a povinnosti dedicom. (2) Suhlas predstavenstva sa nevyzaduje, ak dedic nadobudol prava a povinnosti spojene s clenstvom v bytovom druzstve. (3) Dedic, ktory sa nestal clenom, ma narok na vyrovnaci podiel clena, ktoreho clenstvo zaniklo. (4) Clenstvo pravnickej osoby v druzstve zanika jej vstupom do likvidacie alebo vyhlasenim konkurzu, pripadne jej zanikom. Ak ma pravnicka osoba pravneho nastupcu, vstupuje nastupca do vsetkych doterajsich jej clenskych prav a povinnosti. 233 (1) Pri zaniku clenstva za trvania druzstva ma doterajsi clen narok na vyrovnaci podiel. (2) Vyrovnaci podiel sa urci pomerom splateneho clenskeho vkladu doterajsieho clena nasobeneho poctom ukoncenych rokov jeho clenstva k suhrnu splatenych clenskych vkladov vsetkych clenov nasobenych ukoncenymi rokmi ich clenstva. (3) Pre urcenie vyrovnacieho podielu je rozhodny stav cisteho obchodneho imania druzstva podla uctovnej zavierky za rok, v ktorom clenstvo zaniklo. Pri urcovani vysky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktore je v nedelitelnom fonde, a ak to vyplyva zo stanov, aj v inych zabezpecovacich fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady clenov s kratsim ako rocnym clenstvom predo dnom, ku ktoremu sa rocna uctovna zavierka zostavuje. (4) Narok na vyrovnaci podiel je splatny uplynutim troch mesiacov od schvalenia uctovnej zavierky za rok, v ktorom clenstvo zaniklo. Narok na podiel na zisku vznika len za obdobie trvania clenstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 az 4 sa pouziju, len pokial stanovy neurcuju inak. 234 (1) Vyrovnaci podiel sa uhradza v peniazoch. Stanovy mozu urcit, ze v pripadoch, ked clensky vklad spocival uplne alebo scasti v prevode vlastnickeho prava k nehnutelnosti na druzstvo, moze clen ziadat vyporiadanie vratenim tejto nehnutelnosti, a to v hodnote, ktora je evidovana v majetku druzstva v case zaniku jeho clenstva. Ak je vyska vyrovnacieho podielu mensia, nez je hodnota vratenej nehnutelnosti, je nadobudajuci clen povinny uhradit druzstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy mozu urcit, ze obdobne sa postupuje aj v pripade, ked spocival clensky vklad v poskytnuti ineho vecneho plnenia. Druzstvo zodpoveda clenovi, ak naklada s majetkom druzstva sposobom, ktory by toto vratenie znemoznoval. (2) Narok podla odseku 1 na vratenie polnohospodarskej pody vlozenej do druzstva ma clen aj v pripade, ze tento narok stanovy neurcuju. 235 Nedelitelny fond (1) Druzstvo je povinne pri svojom vzniku zriadit nedelitelny fond najmenej vo vyske 10 % zapisovaneho zakladneho imania. Tento fond druzstvo doplna najmenej o 10 % rocneho cisteho zisku, a to az do doby, nez vyska nedelitelneho fondu dosiahne sumu rovnajucu sa polovici zapisovaneho zakladneho imania druzstva. Stanovy mozu urcit, ze sa vytvara vyssi nedelitelny fond alebo dalsie zabezpecovacie fondy. (2) Nedelitelny fond sa nesmie pouzit za trvania druzstva na rozdelenie medzi clenov. 236 Rozdelenie zisku (1) Na urceni zisku, ktory sa ma rozdelit medzi clenov, sa uznasa clenska schodza pri prerokovani rocnej uctovnej zavierky. (2) Ak zo stanov nevyplyva nieco ine, urci sa podiel clena na zisku urcenom na rozdelenie medzi clenov pomerom vysky jeho splateneho vkladu k splatenym vkladom vsetkych clenov; u clenov, ktorych clenstvo v rozhodnom roku trvalo len cast roka, sa tento podiel pomerne krati. (3) Stanovy druzstva alebo uznesenie clenskej schodze, ak to stanovy pripustaju, mozu urcit iny sposob vymedzenia podielu clena na zisku, ktory sa ma rozdelit medzi clenov. DIEL III Organy druzstva 237 Organmi druzstva su: a) clenska schodza, b) predstavenstvo, c) kontrolna komisia, d) dalsie organy druzstva podla stanov. 238 (1) Do organov druzstva mozu byt voleni len clenovia druzstva starsi ako 18 rokov a zastupcovia pravnickych osob, ktore su clenmi druzstva. (2) Ak je clenom druzstva pravnicka osoba, je povinna splnomocnit fyzicku osobu konat za nu v organe druzstva. (3) Pokial tento zakon neustanovuje inak, vyzaduje sa na platnost uznesenia clenskej schodze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, pritomnost nadpolovicnej vacsiny clenov a suhlas vacsiny hlasov pritomnych clenov. Tento zakon alebo stanovy urcuju, pre ktore uznesenia je potrebny suhlas kvalifikovanej vacsiny. Clenska schodza 239 (1) Najvyssim organom druzstva je schodza clenov druzstva (dalej len "clenska schodza"). (2) Clenska schodza sa schadza v lehotach urcenych stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie clenskej schodze sa musi clenom oznamit sposobom urcenym stanovami. (3) Clenska schodza sa musi zvolat, ak o to poziada pisomne aspon jedna tretina vsetkych clenov druzstva, kontrolna komisia, ako aj v dalsich pripadoch, ak tak urcuju stanovy. (4) Do posobnosti clenskej schodze patri: a) menit stanovy, b) volit a odvolavat clenov predstavenstva a kontrolnej komisie, c) schvalovat rocnu uctovnu zavierku, d) rozhodovat o rozdeleni a pouziti zisku, pripadne sposobe uhrady straty, e) rozhodovat o zvyseni alebo znizeni zapisovaneho zakladneho imania, f) rozhodovat o zakladnych otazkach koncepcie rozvoja druzstva, g) rozhodovat o splynuti, zluceni, premene, rozdeleni a o inom zruseni druzstva. (5) Clenska schodza rozhoduje o dalsich zalezitostiach tykajucich sa druzstva a jeho cinnosti, pokial tak ustanovuje tento zakon, stanovy, pripadne pokial si rozhodovanie o niektorej veci vyhradila. (6) Stanovy druzstva mozu urcit, ze clenske schodze sa budu konat formou ciastkovych schodzi. Pri rozhodovani sa scitaju hlasy odovzdane na vsetkych ciastkovych clenskych schodzach. Ciastkove clenske schodze nemozu rozhodovat o zaniku druzstva a v dalsich pripadoch, ak tak urcuju stanovy. (7) Ak s ohladom na rozsah druzstva nie je dobre mozne zvolavat clensku schodzu, mozu stanovy urcit, ze v rozsahu nimi urcenom plni posobnost clenskej schodze zhromazdenie delegatov. Kazdy z delegatov sa voli rovnakym poctom hlasov. Stanovy mozu urcit odchylky, pokial su potrebne vzhladom na organizacne usporiadanie druzstva. (8) Ak clenska schodza nie je schopna uznasat sa, zvola predstavenstvo nahradnu clensku schodzu tak, aby sa konala do troch tyzdnov odo dna, ked sa mala konat clenska schodza povodne zvolana. Nahradna clenska schodza musi mat nezmeneny program rokovania a je schopna uznasat sa bez ohladu na ustanovenie 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri ciastkovych clenskych schodzach a pri schodzach delegatov. 240 (1) Pri hlasovani ma kazdy clen jeden hlas, pokial stanovy neurcuju inak. (2) Ak to stanovy pripustaju, moze clen druzstva splnomocnit ineho clena druzstva, aby ho na clenskej schodzi zastupoval. Tym nie su dotknute predpisy o zastupeni zo zakona alebo na zaklade sudneho rozhodnutia. 241 (1) O kazdej clenskej schodzi sa vyhotovuje zapisnica, ktora musi obsahovat: a) datum a miesto konania schodze, b) prijate uznesenia, c) vysledky hlasovania, d) neprijate namietky clenov, ktori poziadali o ich zaprotokolovanie. (2) Prilohu zapisnice tvori zoznam ucastnikov schodze, pozvanka na nu a podklady, ktore boli predlozene k prerokuvanym bodom. (3) Kazdy clen ma pravo vyziadat si zapisnicu a jej prilohy na nahliadnutie. 242 Na navrh clena vyslovi sud neplatnost uznesenia clenskej schodze, pokial uznesenie je v rozpore s pravnymi predpismi alebo stanovami druzstva. Navrh sudu moze clen podat, ak poziadal o zaprotokolovanie namietky na clenskej schodzi, ktora uznesenie prijala, alebo ak namietku oznamil predstavenstvu do jedneho mesiaca od konania tejto schodze. Navrh mozno na sud podat len do jedneho mesiaca odo dna, ked clen poziadal o zaprotokolovanie namietky, alebo od oznamenia namietky predstavenstvu. 243 (1) Predstavenstvo riadi cinnost druzstva a rozhoduje o vsetkych zalezitostiach druzstva, ktore tento zakon alebo stanovy nevyhradili inemu organu. (2) Predstavenstvo je statutarnym organom druzstva. (3) Predstavenstvo plni uznesenia clenskej schodze a zodpoveda jej za svoju cinnost. Ak zo stanov nevyplyva nieco ine, za predstavenstvo kona navonok predseda alebo podpredseda. Ak je vsak pre pravny ukon, ktory robi predstavenstvo, predpisana pisomna forma, je potrebny podpis aspon dvoch clenov predstavenstva. (4) Predstavenstvo sa schadza podla potreby. Musi sa zist do 10 dni od dorucenia podnetu kontrolnej komisie, ak na jej vyzvu nedoslo k naprave nedostatkov. (5) Predstavenstvo voli zo svojich clenov predsedu druzstva (predstavenstva), pripadne podpredsedu, pokial stanovy neurcuju, ze ich voli clenska schodza. Podpredseda zastupuje predsedu v case jeho nepritomnosti. Zastupovanim mozu byt povereni aj dalsi clenovia predstavenstva v urcitom poradi urcenom predstavenstvom. (6) Predseda druzstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak urcuju stanovy, organizuje a riadi aj beznu cinnost druzstva. (7) Stanovy mozu urcit, ze beznu cinnost druzstva organizuje a riadi riaditel vymenuvany a odvolavany predstavenstvom. 244 Kontrolna komisia (1) Kontrolna komisia je opravnena kontrolovat vsetku cinnost druzstva a prerokuva staznosti jeho clenov. Zodpoveda iba clenskej schodzi a je nezavisla od ostatnych organov druzstva. Kontrolna komisia ma najmenej troch clenov. (2) Kontrolna komisia sa vyjadruje k rocnej uctovnej zavierke a navrhu na rozdelenie zisku alebo uhrady straty druzstva. (3) Na zistene nedostatky upozornuje kontrolna komisia predstavenstvo a vyzaduje zaistenie napravy. (4) Kontrolna komisia sa schadza podla potreby, najmenej raz za tri mesiace. (5) Kontrolna komisia voli zo svojich clenov predsedu, pripadne podpredsedu, pokial stanovy neurcuju, ze ich voli clenska schodza. (6) Kontrolna komisia je opravnena vyzadovat si u predstavenstva akekolvek informacie o hospodareni druzstva. Predstavenstvo je povinne bez zbytocneho odkladu oznamit kontrolnej komisii vsetky skutocnosti, ktore mozu mat zavazne dosledky v hospodareni alebo postaveni druzstva a jeho clenov. To iste plati aj vo vztahu k riaditelovi. (7) Na jednotlive ukony moze kontrolna komisia poverit jedneho alebo viacerych clenov, ktori v tejto veci maju opravnenie ziadat informacie v rozsahu opravneni kontrolnej komisie. 245 Organy maleho druzstva (1) V druzstve, ktore ma menej ako 50 clenov, mozu stanovy urcit, ze posobnost predstavenstva a kontrolnej komisie plni clenska schodza. (2) Statutarnym organom je predseda, pripadne dalsi clen povereny clenskou schodzou. (3) V druzstvach s clenstvom pravnickych osob, ktore maju menej ako pat clenov, urcia sposob rozhodovania a statutarny organ stanovy. Spolocne ustanovenia o clenstve v organoch druzstva 246 (1) Funkcne obdobie clenov organov druzstva urcuju stanovy, nesmie vsak presiahnut pat rokov. (2) Clenovia prvych organov po zalozeni druzstva mozu byt voleni len na obdobie najviac troch rokov. (3) Ak stanovy neurcuju inak, mozu byt clenovia organov druzstva voleni opatovne. (4) Zastupcovia pravnickych osob, ktori su clenmi organov druzstva, maju rovnaku zodpovednost, akoby boli clenmi tychto organov osobne. Za ich zavazky z tejto zodpovednosti ruci pravnicka osoba, ktora ich splnomocnila. 247 (1) Funkcie clena predstavenstva a clena kontrolnej komisie su navzajom nezlucitelne. (2) Stanovy mozu urcit dalsie pripady nezlucitelnosti funkcii alebo okolnosti, pre ktore clen druzstva nemoze byt clenom niektoreho voleneho organu druzstva. 248 (1) Clen druzstva, ktory je do svojej funkcie zvoleny, moze z funkcie odstupit, je vsak povinny oznamit to organu, ktoreho je clenom. Jeho funkcia sa skonci dnom, ked odstupenie prerokoval organ opravneny na to podla stanov. Ak stanovy neurcuju inak, prerokuje odstupenie organ, ktory ho zvolil. Prislusny organ musi prerokovat odstupenie na svojom najblizsom zasadani po tom, co sa o odstupeni dozvedel, najdlhsie vsak do troch mesiacov. Po marnom uplynuti tejto lehoty sa odstupenie poklada za prerokovane. (2) Ak stanovy urcuju, ze sa volia nahradnici clenov organov druzstva, nastupuje namiesto odstupivsieho clena dnom ucinnosti odstupenia nahradnik podla urceneho poradia. (3) Ak nahradnik nie je zvoleny, moze organ povolat zastupujuceho clena az do doby, ked sa moze vykonat riadna volba noveho clena. Zastupujuci clen ma prava a povinnosti riadneho clena. (4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj v pripade, ze clenstvo v organe zanikne smrtou. 249 Zakaz konkurencie Clenovia predstavenstva a kontrolnej komisie druzstva, prokuristi a riaditel nesmu byt podnikatelmi ani clenmi statutarnych a dozornych organov pravnickych osob s obdobnym predmetom cinnosti. Stanovy mozu upravit rozsah zakazu konkurencie inak. 250 Hlasovanie v predstavenstve a kontrolnej komisii (1) Kazdemu clenovi predstavenstva a kontrolnej komisie druzstva patri jeden hlas. Hlasuje sa verejne, ak stanovy neurcuju, ze o urcitych otazkach sa hlasuje tajne. Na tajnom hlasovani sa moze v jednotlivych pripadoch uzniest rokujuci organ. (2) Ak tak stanovy pripustaju, mozno uznesenie prijat hlasovanim uskutocnenym pisomne alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky, ak s tymto sposobom hlasovania prejavia suhlas vsetci clenovia organu. Pre tento pripad sa hlasujuci pokladaju za pritomnych ( 238 ods. 3). 251 (1) Naroky druzstva zo zodpovednosti clenov organov druzstva za skodu uplatnuje predstavenstvo. Voci clenom predstavenstva uplatnuje naroky druzstva kontrolna komisia prostrednictvom nou urceneho clena. (2) Tieto naroky druzstva sa mozu uplatnit na sude len s predchadzajucim suhlasom clenskej schodze. Stanovy mozu urcit, ze clenska schodza schvaluje aj urovnanie v tejto veci. DIEL IV Rocna uctovna zavierka a vyrocna sprava o hospodareni 252 (1) Druzstvo je povinne zostavit za kazdy rok uctovnu zavierku. (2) Spolu s rocnou uctovnou zavierkou navrhne predstavenstvo aj sposob rozdelenia a pouzitia zisku, pripadne sposob uhrady strat. (3) Clenovia druzstva si mozu vyziadat rocnu uctovnu zavierku a navrh na rozdelenie zisku a strat na nahliadnutie. 253 Ak tak stanovy urcuju, zabezpeci predstavenstvo vypracovanie vyrocnej spravy o hospodareni druzstva, ktora obsahuje prehlad obchodnej cinnosti v uplynulom roku a predpoklady jeho dalsieho podnikania, ako aj dalsie skutocnosti urcene stanovami. Vyrocnu spravu predklada predstavenstvo spolu s rocnou uctovnou zavierkou na prerokovanie clenskej schodzi. DIEL V Zrusenie a likvidacia druzstva 254 (1) Druzstvo zanika vymazom z obchodneho registra. (2) Druzstvo sa zrusuje: a) uznesenim clenskej schodze, b) vyhlasenim konkurzu alebo zamietnutim navrhu na vyhlasenie konkurzu pre nedostatok majetku, c) rozhodnutim sudu, d) uplynutim doby, na ktoru bolo druzstvo zriadene, e) dosiahnutim ucelu, na ktory bolo druzstvo zriadene. (3) Rozhodnutie clenskej schodze o zruseni sa osvedcuje notarskou zapisnicou. 255 (1) Uznesenie clenskej schodze o zluceni, splynuti alebo rozdeleni druzstva musi obsahovat urcenie pravneho nastupcu a vymedzenie imania, ktore na neho prechadza. Pri rozdeleni druzstva clenska schodza urci, ako sa imanie druzstva a jeho clenovia rozdelia. Pri tomto urceni sa vezme zretel na opravnene zaujmy jednotlivych clenov. (2) Clen, ktory nesuhlasi s prevodom svojich clenskych prav a povinnosti na pravneho nastupcu druzstva, moze z druzstva vystupit ku dnu, ked ma k tomuto prevodu dojst, ak to oznami predstavenstvu do jedneho tyzdna po uzneseni clenskej schodze. Narok na vyrovnaci podiel podla 233 je povinny uhradit clenovi, ktory z druzstva vystupil, pravny nastupca druzstva do jedneho mesiaca odo dna, ked na neho preslo imanie druzstva. 256 (1) Pri splynuti druzstiev prechadza imanie a clenstvo na novovzniknute druzstvo dnom, ku ktoremu bolo novovzniknute druzstvo zapisane do obchodneho registra. (2) Pri zluceni druzstva s inym druzstvom imanie zlucovaneho druzstva a clenstvo prechadzaju na preberajuce druzstvo ku dnu vymazu zlucovaneho druzstva z obchodneho registra. (3) Pri rozdeleni druzstva prechadza imanie druzstva a clenstvo na druzstva vzniknute rozdelenim ku dnu, ked tieto druzstva boli zapisane do obchodneho registra. Ustanovenie 69 ods.4 plati obdobne. (4) V obchodnom registri sa vykona vymaz zanikajuceho druzstva a zapis druzstva vzniknuteho splynutim alebo druzstiev vzniknutych rozdelenim, ako aj zapis spolocnosti vzniknutej premenou druzstva k tomu istemu dnu. Vymaz druzstva zaniknuteho zlucenim a zapis zmeny druzstva, s ktorym sa zlucilo, sa vykona takisto k tomu istemu dnu. (5) Pokial z rozhodnutia clenskej schodze nevyplyva nieco ine, zucastnuje sa clen druzstva na podnikani nastupnickeho druzstva clenskym vkladom vo vyske, ktora by zodpovedala jeho naroku na likvidacnom zostatku v pripade, ze by druzstvo likvidovalo. 257 (1) Sud moze na navrh organu statnej spravy, organu alebo clena druzstva alebo osoby, ktora osvedci pravny zaujem, rozhodnut o zruseni druzstva a jeho likvidacii, ak: a) pocet clenov druzstva klesol pod pocet urceny v 221 ods. 3, b) suhrn clenskych vkladov klesol pod sumu ustanovenu v 223 ods. 2, c) uplynuli dva roky odo dna, ked sa skoncilo funkcne obdobie organov druzstva a neboli zvolene nove organy, alebo sa porusila povinnost zvolat clensku schodzu, alebo druzstvo po dobu dlhsiu ako dva roky neprevadzkuje ziadnu cinnost, d) druzstvo porusilo povinnost vytvarat nedelitelny fond, e) druzstvo porusuje ustanovenie 56 ods. 3, f) zalozenim, splynutim alebo zlucenim druzstva sa porusil zakon. (2) Sud moze pred rozhodnutim o zruseni druzstva urcit lehotu na odstranenie dovodu, pre ktory sa zrusenie navrhlo. 258 (1) Clenska schodza moze rozhodnut, ze druzstvo zriadene na dobu urcitu bude v cinnosti pokracovat aj po skonceni tejto doby. (2) Toto rozhodnutie sa vsak musi urobit skor, ako sa zacalo s rozdelenim likvidacneho zostatku. 259 (1) Ak zakon neustanovuje inak, vstupuje zrusene druzstvo do likvidacie. Likvidatori su vymenovani sposobom uvedenym v stanovach druzstva, inak ich vymenuva clenska schodza. (2) Likvidatori su povinni vypracovat pred rozdelenim likvidacneho zostatku navrh na jeho rozdelenie, ktory prerokuva clenska schodza. Navrh na rozdelenie sa musi na poziadanie predlozit kazdemu clenovi druzstva. (3) Likvidacny zostatok sa rozdeli medzi clenov sposobom urcenym v stanovach. Ak stanovy neurcia inak, vyplati sa clenom splatena cast ich clenskeho vkladu. Zvysok likvidacneho zostatku sa rozdeli medzi clenov, ktorych clenstvo ku dnu zrusenia druzstva trvalo aspon jeden rok. Ak stanovy neurcuju inak, rozdeli sa zvysok likvidacneho zostatku medzi tychto clenov podla rozsahu, v akom sa podielaju na zakladnom imani druzstva. Na vracanie nepenaznych vkladov sa pouzije primerane ustanovenie 234 ods. 1. (4) Kazdy clen druzstva alebo ina opravnena osoba moze do troch mesiacov odo dna konania clenskej schodze navrhnut, aby sud vyhlasil uznesenie clenskej schodze o rozdeleni likvidacneho zostatku za neplatne pre rozpor s pravnymi predpismi alebo stanovami. Ak sud navrhu vyhovie, rozhodne zaroven o rozdeleni likvidacneho zostatku. Do uplynutia lehoty troch mesiacov alebo do pravoplatneho rozhodnutia sudu nesmie sa likvidacny zostatok rozdelit. 260 Pouzitie predpisov o obchodnych spolocnostiach Ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, pouziju sa na druzstvo primerane ustanovenia hlavy I, dielu I ( 56 az 75) tejto casti zakona. TRETIA CAST OBCHODNE ZAVAZKOVE VZTAHY HLAVA I VSEOBECNE USTANOVENIA DIEL I Predmet pravnej upravy a jej povaha 261 (1) Tato cast zakona upravuje zavazkove vztahy medzi podnikatelmi, ak pri ich vzniku je zrejme s prihliadnutim na vsetky okolnosti, ze sa tykaju ich podnikatelskej cinnosti. (2) Touto castou zakona sa spravuju takisto zavazkove vztahy medzi statom alebo samospravnou uzemnou jednotkou a podnikatelmi pri ich podnikatelskej cinnosti, ak sa tykaju zabezpecovania verejnych potrieb. Na tento ucel sa za stat povazuju aj statne organizacie, ktore nie su podnikatelmi, pri uzavierani zmluv, z ktorych obsahu vyplyva, ze ich obsahom je uspokojovanie verejnych potrieb. (3) Touto castou zakona sa spravuju bez ohladu na povahu ucastnikov zavazkove vztahy: a) medzi zakladatelmi obchodnych spolocnosti, medzi spolocnikom a obchodnou spolocnostou, ako aj medzi spolocnikmi navzajom, pokial ide o vztahy tykajuce sa ucasti na spolocnosti, ako aj vztahy zo zmluv, ktorymi sa prevadza podiel spolocnika, b) medzi zakladatelmi druzstva a medzi clenom a druzstvom, pokial vyplyvaju z clenskeho vztahu v druzstve, ako aj zo zmluv o prevode clenskych prav a povinnosti, c) z burzovych obchodov a ich sprostredkovania ( 642) a dalej z odplatnych zmluv tykajucich sa cennych papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho casti ( 476), zmluvy o uvere ( 497), zmluvy o kontrolnej cinnosti ( 591), zasielatelskej zmluvy ( 601), zmluvy o prevadzke dopravneho prostriedku ( 638), zmluvy o tichom spolocenstve ( 673), zmluvy o otvoreni akreditivu ( 682), zmluvy o inkase ( 692), zmluvy o bankovom ulozeni veci ( 700), zmluvy o beznom ucte ( 708) a zmluvy o vkladovom ucte ( 716), e) z bankovej zaruky ( 313), z cestovneho seku ( 720) a slubu odskodnenia ( 725). (4) Touto castou zakona sa spravuju aj vztahy, ktore vznikli pri zabezpeceni plnenia zavazkov v zavazkovych vztahoch, ktore sa spravuju touto castou zakona podla predchadzajucich odsekov, ako aj zalozne pravo k nehnutelnostiam pri zabezpeceni prav spojenych s dlhopismi a zalozne pravo k cennym papierom v rozsahu ustanovenom osobitnym zakonom. (5) Pri pouziti tejto casti zakona podla odsekov 1 a 2 je rozhodujuca povaha ucastnikov pri vzniku zavazkoveho vztahu. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenymi v odsekoch 1 a 2, ktore nie su upravene v hlave II tejto casti zakona a su upravene ako zmluvny typ v Obcianskom zakonniku, sa spravuju iba ustanoveniami Obcianskeho zakonnika. Zamenna zmluva suvisiaca s podnikanim stran sa vsak spravuje tymto zakonom a pouziju sa na nu primerane ustanovenia tohto zakona o kupnej zmluve; pri plneni zavazku dodat tovar ma kazda zo stran postavenie predavajuceho a pri prevzati tovaru postavenie kupujuceho. 262 (1) Strany si mozu dohodnut, ze ich zavazkovy vztah, ktory nespada pod vztahy uvedene v ) 261, sa spravuje tymto zakonom. (2) Dohoda podla odseku 1 vyzaduje pisomnu formu. (3) Touto castou zakona sa spravuju aj vztahy, ktore vznikli pri zabezpeceni zavazkov zo zmluv, pre ktore si strany zvolili pouzitie tohto zakona podla odseku 1, ak osoba poskytujuca zabezpecenie s tym prejavi suhlas alebo v case vzniku zabezpecenia vie, ze zabezpecovany zavazok sa spravuje touto castou zakona. 263 Strany sa mozu odchylit od ustanoveni tejto casti zakona alebo jej jednotlive ustanovenia vylucit s vynimkou ustanoveni 261 a 262 ods. 2, 263 az 272, 273 ods. 1, 276 az 289, 303, 304, 306 ods. 2 a 3, 308, 311 ods. 1, 312, 313, 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 az 408, 444, 458, 459, 477, 478, 479 ods. 2, 480, 481, 483 ods. 3, 488, 493, 499, 509 ods. 1, 592, 597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743. 264 (1) Pri urceni prav a povinnosti zo zavazkoveho vztahu sa prihliada aj na obchodne zvyklosti zachovavane vseobecne v prislusnom obchodnom odvetvi, pokial nie su v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zakonom. (2) Obchodne zvyklosti, na ktore sa ma prihliadat podla zmluvy, sa pouziju pred tymi ustanoveniami tohto zakona, ktore nemaju donucovaciu povahu. 265 Vykon prava, ktory je v rozpore so zasadami poctiveho obchodneho styku, nepoziva pravnu ochranu. DIEL II Niektore ustanovenia o pravnych ukonoch 266 (1) Prejav vole sa vyklada podla umyslu konajucej osoby, ak tento umysel bol strane, ktorej je prejav vole urceny, znamy alebo jej musel byt znamy. (2) V pripadoch, ked prejav vole nemozno vylozit podla odseku 1, vyklada sa prejav vole podla vyznamu, ktory by mu spravidla prikladala osoba v postaveni osoby, ktorej bol prejav vole urceny. Vyrazy pouzivane v obchodnom styku sa vykladaju podla vyznamu, ktory sa im spravidla v tomto styku priklada. (3) Pri vyklade vole podla odsekov 1 a 2 sa vezme nalezity zretel na vsetky okolnosti suvisiace s prejavom vole, vcitane rokovania o uzavreti zmluvy a praxe, ktoru strany medzi sebou zaviedli, ako aj nasledneho spravania stran, pokial to pripusta povaha veci. (4) Prejav vole, ktory obsahuje vyraz pripustajuci rozny vyklad, treba pri pochybnostiach vykladat na tarchu strany, ktora ako prva v konani tento vyraz pouzila. (5) Ak podla tejto casti zakona je rozhodne sidlo, miesto podnikania, miesto zavodu alebo prevadzkarne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodne miesto, ktore je v zmluve uvedene, dokial nie je zmena oznamena druhej strane. 267 (1) Ak je neplatnost pravneho ukonu ustanovena na ochranu niektoreho ucastnika, moze sa tejto neplatnosti dovolavat iba tento ucastnik. (2) Vo vztahoch upravenych tymto zakonom neplatia ustanovenia 49 Obcianskeho zakonnika. (3) Ak je sucastou inak neplatnej zmluvy dohoda o volbe prava alebo tohto zakona ( 262) alebo dohoda o rieseni sporu medzi zmluvnymi stranami su tieto dohody neplatne iba v pripade, ze sa na ne vztahuje dovod neplatnosti. Neplatnost tychto dohod sa naopak netyka neplatnosti zmluvy, ktorej su sucastou. 268 Kto sposobil neplatnost pravneho ukonu, je povinny nahradit skodu osobe, ktorej bol pravny ukon urceny, ibaze tato osoba o neplatnosti pravneho ukonu vedela. Pre nahradu tejto skody platia obdobne ustanovenia o nahrade skody sposobenej porusenim zmluvnej povinnosti ( 373 a nasl.). DIEL III Niektore ustanovenia o uzavierani zmluvy Oddiel 1 Rokovanie o uzavreti zmluvy 269 (1) Ustanovenia upravujuce v II hlave tejto casti zakona jednotlive typy zmluv sa pouziju len na zmluvy, ktorych obsah dohodnuty stranami zahrna podstatne casti zmluvy ustanovene v zakladnom ustanoveni pre kazdu z tychto zmluv. (2) Ucastnici mozu uzavriet aj taku zmluvu, ktora nie je upravena ako typ zmluvy. Ak vsak ucastnici dostatocne neurcia predmet svojich zavazkov, zmluva nie je uzavreta. (3) Dohoda o urcitej casti zmluvy sa moze nahradit dohodou stran o sposobe umoznujucom dodatocne urcenie obsahu zavazku, ak tento sposob nezavisi len od vole jednej strany. Ak ma chybajucu cast zmluvy urcit sud alebo urcita osoba, vyzaduje sa, aby dohoda mala pisomnu formu, a plati obdobne 291. 270 (1) Dohoda pri uzavierani zmluvy, ze urcita nepodstatna cast zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatocne po jej uzavreti, sa povazuje za podmienku platnosti dohodnutej casti zmluvy, ibaze strany dali pred jej uzavretim nepochybne najavo, ze nedosiahnutie dodatocnej dohody o doplneni obsahu zmluvy nema mat vplyv na platnost uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach ma podmienka odkladacie ucinky. (2) Ak sa strany pisomne dohodnu v pripadoch uvedenych v odseku 1, ze chybajuci obsah zmluvy ma urcit sud alebo osoba urcena v dohode, plati ustanovenie 291. Dohodnuta cast zmluvy nenadobudne ucinnost, dokial nie je dohodnuty alebo urceny chybajuci obsah zmluvy, a jej platnost zanika zanikom zavazku dohodnut chybajuci obsah zmluvy ( 292 ods. 4 a 5), ibaze sa strany dohodli, ze dojednana cast zmluvy ma zostat v platnosti. 271 Ak si strany pri rokovani o uzavreti zmluvy navzajom poskytnu informacie oznacene ako doverne, nesmie strana, ktorej sa tieto informacie poskytli, prezradit ich tretej osobe a ani ich pouzit v rozpore s ich ucelom pre svoje potreby, a to bez ohladu na to, ci dojde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto porusi tuto povinnost, je povinny na nahradu skody, obdobne podla ustanoveni 373 a nasl. 272 (1) Zmluva vyzaduje pre platnost pisomnu formu iba v pripadoch ustanovenych v zakone, alebo ked aspon jedna strana pri rokovani o uzavreti zmluvy prejavi volu, aby sa zmluva uzavrela v pisomnej forme. (2) Ak pisomne uzavreta zmluva obsahuje ustanovenie, ze sa moze menit alebo zrusit iba dohodou stran v pisomnej forme, moze sa zmluva menit alebo zrusit iba pisomne. 273 (1) Cast obsahu zmluvy mozno urcit aj odkazom na vseobecne obchodne podmienky vypracovane odbornymi alebo zaujmovymi organizaciami alebo odkazom na ine obchodne podmienky, ktore su stranam uzavierajucim zmluvu zname alebo k navrhu prilozene. (2) Odchylne dojednania v zmluve maju prednost pred znenim obchodnych podmienok uvedenych v odseku 1. (3) Na uzavretie zmluvy mozno pouzit zmluvne formulare pouzivane v obchodnom styku. 274 Ak strany pouziju v zmluve niektoru z doloziek upravenych v pouzivanych vykladacich pravidlach, predpoklada sa, ze strany zamyslali dosiahnut touto dolozkou pravne ucinky urcene vykladacimi pravidlami, na ktore sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacimi pravidlami, ktore s prihliadnutim na povahu zmluvy sa obvykle pouzivaju. 275 (1) Ak su uzavrete viacere zmluvy pri tom istom rokovani alebo zahrnute do jednej listiny, posudzuje sa kazda z tychto zmluv samostatne. (2) Ak vsak z povahy alebo stranam znameho ucelu zmluv uvedenych v odseku 1 pri ich uzavreti zrejme vyplyva, ze tieto zmluvy su na sebe vzajomne zavisle, vznik kazdej z tychto zmluv je podmienkou vzniku ostatnych zmluv. Zanik jednej z tychto zmluv inym sposobom nez splnenim alebo sposobom nahradzajucim splnenie sposobuje zanik ostatnych zavislych zmluv, a to s obdobnymi pravnymi ucinkami. (3) Ustanovenie odseku 2 sa pouzije obdobne, ak z povahy alebo ucelu zmluv vyplyva, ze iba jedna alebo viacere tieto zmluvy zavisia od jednej alebo viacerych inych zmluv. (4) S prihliadnutim na obsah navrhu na uzavretie zmluvy alebo v dosledku praxe, ktoru si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutim na zvyklosti rozhodne podla tohto zakona, moze osoba, ktorej je navrh urceny, vyjadrit suhlas s navrhom vykonanim urciteho ukonu (napr. odoslanim tovaru alebo zaplatenim kupnej ceny) bez upovedomenia navrhovatela. V tomto pripade je prijatie navrhu ucinne v okamihu, ked sa tento ukon urobil, ak doslo k nemu pred uplynutim lehoty rozhodnej pre prijatie navrhu. Oddiel 2 Verejny navrh na uzavretie zmluvy a jeho ucinky 276 (1) Prejav vole, ktorym sa navrhovatel obracia na neurcite osoby za ucelom uzavretia zmluvy, je verejnym navrhom na uzavretie zmluvy (dalej len "verejny navrh"), ak obsah zodpoveda 269. (2) Podnet na uzavretie zmluvy, ktory nema nalezitosti uvedene v odseku 1, sa povazuje iba za vyzvu na podavanie navrhov na uzavretie zmluvy. 277 Verejny navrh mozno odvolat, ak navrhovatel odvolanie oznami pred prijatim verejneho navrhu sposobom, ktorym sa verejny navrh zverejnil. 278 Na zaklade verejneho navrhu je zmluva uzavreta s osobou, ktora v sulade s obsahom verejneho navrhu a v lehote v nom urcenej, inak v primeranej lehote, najskor navrhovatelovi oznami, ze navrh prijima, a navrhovatel jej uzavretie zmluvy potvrdi. Ak verejny navrh prijme sucasne niekolko osob, moze navrhovatel zvolit, ktoremu prijemcovi uzavretie zmluvy potvrdi. 279 (1) Uzavretie zmluvy je navrhovatel povinny potvrdit prijemcovi bez zbytocneho odkladu po tom, co mu doslo prijatie navrhu podla 278. (2) Ak navrhovatel potvrdi prijemcovi uzavretie zmluvy neskor, nez ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak prijemca odmietne uzavretie zmluvy a spravu o tom zasle navrhovatelovi bez zbytocneho odkladu po tom, co mu doslo oneskorene potvrdenie navrhovatela o uzavreti zmluvy. 280 Ak to vyslovne verejny navrh urcuje, je zmluva uzavreta so vsetkymi osobami, ktore verejny navrh prijali v lehote v nom urcenej. Oddiel 3 Obchodna verejna sutaz 281 Kto vyhlasi neurcitym osobam sutaz (dalej len "vyhlasovatel") o najvhodnejsi navrh na uzavretie zmluvy (obchodna verejna sutaz), robi tym vyzvu na podavanie navrhov na uzavretie zmluvy (dalej len "navrh"). 282 (1) Na vyhlasenie verejnej obchodnej sutaze (dalej len "sutaz") sa vyzaduje, aby sa pisomne vseobecnym sposobom vymedzili predmet pozadovaneho zavazku a zasady ostatneho obsahu zamyslanej zmluvy, na ktorom navrhovatel trva, urcil sposob podavania navrhov, urcila lehota, do ktorej mozno navrhy podavat, a lehota na oznamenie vybraneho navrhu (dalej len "podmienky sutaze"). (2) Obsah podmienok sutaze sa musi vhodnym sposobom uverejnit. 283 Vyhlasovatel nemoze uverejnene podmienky sutaze menit alebo sutaz zrusit, ibaze si toto pravo v uverejnenych podmienkach sutaze vyhradil a zmenu alebo zrusenie uverejnil sposobom, ktorym vyhlasil podmienky sutaze. 284 (1) Navrh mozno zahrnut do sutaze, len ked jeho obsah zodpoveda uverejnenym podmienkam sutaze. Od podmienok sutaze sa navrh moze odchylit len v rozsahu, ktory podmienky sutaze pripustaju. (2) Do sutaze nemozno zahrnut navrh, ktory sa predlozil po lehote urcenej v podmienkach sutaze. (3) Navrhovatelia maju narok na nahradu nakladov spojenych s ucastou na sutazi, len ked im toto pravo priznavaju podmienky sutaze. 285 (1) Predlozeny navrh nemozno odvolat po uplynuti lehoty urcenej v podmienkach sutaze pre predkladanie navrhov, ibaze podmienky sutaze priznavaju navrhovatelom pravo navrh odvolat aj po uplynuti tejto lehoty. Podmienky sutaze mozu urcit, ze navrh nemozno odvolat uz po jeho predlozeni. (2) Navrh mozno menit alebo doplnat len v case, ked podla odseku 1 mozno navrh odvolat, ibaze ide len o opravu chyb, ktore vznikli pri vyhotovovani navrhu, a podmienky sutaze tuto opravu nevylucuju. Navrh mozno menit alebo doplnat aj v pripadoch urcenych v podmienkach sutaze. 286 (1) Vyhlasovatel vyberie najvhodnejsi z predlozenych navrhov a oznami jeho prijatie sposobom a v lehote, ktore urcuju podmienky sutaze. (2) Ak v podmienkach sutaze nie je urceny sposob vyberu najvhodnejsieho navrhu, je vyhlasovatel opravneny vybrat si navrh, ktory mu najlepsie vyhovuje. 287 (1) Vyhlasovatel je povinny prijat navrh, ktory sa vybral sposobom uvedenym v 286. Ak vyhlasovatel oznami prijatie navrhu po lehote urcenej v podmienkach sutaze, zmluva nevznikne, ak vybrany ucastnik sutaze oznami vyhlasovatelovi bez zbytocneho odkladu po dojdeni oznamenia o prijati navrhu, ze odmieta zmluvu uzavriet. (2) Vyhlasovatel je opravneny odmietnut vsetky predlozene navrhy, ak si toto pravo vyhradil v podmienkach sutaze. 288 Vyhlasovatel je povinny bez zbytocneho odkladu po ukonceni sutaze upovedomit ucastnikov sutaze, ktori v sutazi neuspeli, ze ich navrhy sa odmietli. DIEL IV Zmluva o uzavreti buducej zmluvy 289 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o uzavreti buducej zmluvy sa zavazuje jedna alebo obe zmluvne strany uzavriet v urcenej dobe buducu zmluvu s predmetom plnenia, ktory je urceny aspon vseobecnym sposobom. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 290 (1) Zaviazana strana je povinna uzavriet zmluvu bez zbytocneho odkladu po tom, co ju na to vyzvala opravnena strana v sulade so zmluvou o uzavreti buducej zmluvy. (2) Ak zaviazana strana nesplni zavazok uzavriet zmluvu podla odseku 1, moze opravnena strana pozadovat, aby obsah zmluvy urcil sud alebo osoba urcena v zmluve, alebo moze pozadovat nahradu skody sposobenej jej porusenim zavazku uzavriet zmluvu. Narok na nahradu skody popri urceni obsahu zmluvy moze opravnena strana pozadovat iba v pripade, ked zaviazana strana neopravnene odmietla rokovat o uzavreti zmluvy. 291 Ustanovenia 290 a 292 ods. 1 a 2 sa pouziju primerane aj na pisomnu dohodu stran o tom, ze uzavreta zmluva sa doplni este o upravu urcitych otazok, ak chybajuci obsah zmluvy ma podla tejto dohody urcit sud alebo ina osoba urcena stranami v pripade, keby nedoslo k jeho dojednaniu stranami. Zavazok doplnit chybajuci obsah zmluvy moze prevziat jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpoklada, ze zavazok vznikol obom stranam. 292 (1) Obsah zmluvy sa urci podla ucelu zrejme sledovaneho uzavretim buducej zmluvy, pricom sa prihliadne na okolnosti, za ktorych sa dojednala zmluva o uzavreti buducej zmluvy, ako aj na zasadu poctiveho obchodneho styku. (2) Pravo na urcenie obsahu buducej zmluvy sudom alebo osobou urcenou v zmluve a narok na nahradu skody podla 290 ods. 2 sa premlcuju uplynutim jedneho roka odo dna, ked opravnena strana vyzvala zaviazanu stranu na uzavretie zmluvy podla 290 ods. 1, ak zmluva o uzavreti buducej zmluvy neurcuje inu lehotu. Dojednana lehota vsak nesmie byt dlhsia nez premlcacia doba vyplyvajuca z 391 a nasl. tohto zakona. (3) Zavazok uzavriet buducu zmluvu zanika, ak opravnena strana nevyzve zaviazanu stranu splnit tento zavazok v case urcenom v zmluve o uzavreti buducej zmluvy. (4) Zavazok doplnit chybajuci obsah zmluvy zanika, ak opravnena strana nevyzve zaviazanu stranu splnit tento zavazok v case urcenom v dohode o doplneni obsahu zmluvy ( 291), inak do jedneho roka od uzavretia tejto dohody. (5) Zavazok uzavriet buducu zmluvu alebo doplnit chybajuci obsah zmluvy tiez zanika, ak okolnosti, z ktorych strany zrejme vychadzali pri vzniku tohto zavazku, sa do tej miery zmenili, ze nemozno od zaviazanej strany rozumne pozadovat, aby zmluvu uzavrela. K zaniku vsak dochadza, len ked zaviazana strana tuto zmenu okolnosti oznamila bez zbytocneho odkladu opravnenej strane. DIEL V Niektore ustanovenia o spolocnych zavazkoch a spolocnych pravach 293 Ak je na to iste plnenie spolocne zaviazanych niekolko osob, pri pochybnostiach sa predpoklada, ze su zaviazane spolocne a nerozdielne. Veritel moze pozadovat plnenie od ktorejkolvek z nich, ale plnenie ponuknute inym spolocnym dlznikom je povinny prijat. 294 Ak zo zmluvy alebo z povahy zavazku vyplyva, ze dlznici nie su na to iste plnenie zaviazani spolocne a nerozdielne, je kazdy spoludlznik zaviazany iba v rozsahu svojho podielu na zavazku. Pri pochybnostiach su spoludlznici zaviazani rovnym dielom. 295 Ak niekolko osob prevezme zavazok, z ktoreho povahy vyplyva, ze ho mozno splnit iba sucinnostou vsetkych spoludlznikov, su spoludlznici povinni plnit zavazok spolocne. 296 Ak je dlznik zaviazany sucasne viacerym veritelom na nedelitelne plnenie, moze plnenie pozadovat ktorykolvek z veritelov, ak zo zakona alebo zmluvy nevyplyva nieco ine. DIEL VI Zabezpecenie zavazku Oddiel 1 Niektore ustanovenia o zaloznom prave 297 Zruseny od 1.3.1996 298 Zruseny od 1.3.1996 299 (1) Zalozne pravo mozno zriadit na urcitu dobu, do urcitej vysky a pre urcity druh pohladavok, ktore vniknu zaloznemu veritelovi voci dlznikovi v buducnosti. (2) Zalozny veritel moze pri vykone svojho zalozneho prava predat na verejnej drazbe zalozenu nehnutelnost alebo iny zaloh, ktory ma u seba alebo s ktorym je opravneny nakladat, ak na tento zamyslany vykon zalozneho prava vcas upozorni zalozcu a dlznika; ak to urcuje zmluva, moze zalozny veritel predat zalohu aj inym vhodnym sposobom. (3) Zalozny veritel vyda bez zbytocneho odkladu dlznikovi vytazok predaja prevysujuci jeho zabezpecenu pohladavku po odpocitani ucelne vynalozenych nakladov. Oddiel 2 Niektore ustanovenia o zmluvnej pokute 300 Okolnosti vylucujuce zodpovednost ( 374) nemaju vplyv na povinnost platit zmluvnu pokutu. 301 Neprimerane vysoku zmluvnu pokutu moze sud znizit s prihliadnutim na hodnotu a vyznam zabezpecovanej povinnosti, a to az do vysky skody, ktora vznikla do doby sudneho rozhodnutia porusenim zmluvnej povinnosti, na ktoru s vztahuje zmluvna pokuta. Na nahradu skody, ktora vznikla neskor, je poskodeny opravneny do vysky zmluvnej pokuty podla 373 a nasl. 302 Odstupenie od zmluvy sa nedotyka naroku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Oddiel 3 Rucenie 303 Kto veritelovi pisomne vyhlasi, ze ho uspokoji, ak dlznik voci nemu nesplnil urcity zavazok, stava sa dlznikovym rucitelom. 304 (1) Rucenim mozno zabezpecit len platny zavazok dlznika alebo jeho cast. Vzniku rucenia vsak nebrani, ak zavazok dlznika je neplatny len pre nedostatok sposobilosti dlznika brat na seba zavazky, o ktorom rucitel v case svojho vyhlasenia o ruceni vedel. (2) Rucenim mozno zabezpecit aj zavazok, ktory vznikne v buducnosti alebo ktoreho vznik zavisi od splnenia podmienky. 305 Veritel je povinny bez zbytocneho odkladu oznamit rucitelovi na poziadanie vysku svojej zabezpecenej pohladavky. 306 (1) Veritel je opravneny domahat sa splnenia zavazku od rucitela len v pripade, ze dlznik nesplnil svoj zavazok v primeranej dobe po tom, co ho na to veritel pisomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebne, ak ho veritel nemoze uskutocnit alebo ak je nepochybne, ze dlznik svoj zavazok nesplni, najma pri vyhlaseni konkurzu. (2) Rucitel moze voci veritelovi uplatnit vsetky namietky, na ktorych uplatnenie je opravneny dlznik, a pouzit na zapocitanie pohladavky dlznika voci veritelovi, ak na zapocitanie by bol opravneny dlznik, keby veritel vymahal svoju pohladavku voci nemu. Rucitel moze pouzit na zapocitanie aj svoje pohladavky voci veritelovi. (3) Ak rucitel uplatni voci veritelovi neuspesne namietky, ktore mu oznamil dlznik, je dlznik povinny nahradit rucitelovi naklady, ktore mu tym vznikli. 307 (1) Ak sa za ten isty zavazok zaruci viac rucitelov, ruci kazdy z nich za cely zavazok. Rucitel ma voci ostatnym rucitelom rovnake prava ako spoludlznik. (2) Ak je rucenim zabezpecena iba cast zavazku, neznizuje sa rozsah rucenia ciastocnym plnenim zavazku, ak zavazok zostava nesplneny vo vyske, v akej je zabezpeceny rucenim. (3) Pri postupeni zabezpecenej pohladavky prechadzaju prava z rucenia na postupnika v case, ked postupenie oznamil rucitelovi postupca alebo preukazal postupnik. 308 Rucitel, ktory splni zavazok, za ktory ruci, nadobuda voci dlznikovi prava veritela a je opravneny pozadovat vsetky doklady a pomocky, ktore ma veritel a ktore su potrebne na uplatnenie naroku voci dlznikovi. 309 Ak rucitel uspokoji veritela bez vedomia dlznika, moze dlznik uplatnit voci rucitelovi vsetky namietky, ktore bol opravneny uplatnit voci veritelovi, keby od neho veritel splnenie vymahal. Dlznik vsak nemoze voci rucitelovi uplatnit namietky, na ktore dlznik rucitela neupozornil bez zbytocneho odkladu po doruceni spravy, ze veritel uplatnil naroky z rucenia. 310 Pravo veritela voci rucitelovi sa nepremlci pred premlcanim prava voci dlznikovi. 311 (1) Rucenie zanika zanikom zavazku, ktory rucenie zabezpecuje. (2) Rucenie vsak nezanika, ak zavazok zanikol pre nemoznost plnenia dlznika a zavazok je splnitelny rucitelom alebo pre zanik pravnickej osoby, ktora je dlznikom. 312 Ustanovenia 305 az 311 platia primerane aj pre rucenie, ktore vzniklo zo zakona. Oddiel 4 Bankova zaruka 313 Zakladne ustanovenie Bankova zaruka vznika pisomnym vyhlasenim banky v zarucnej listine, ze uspokoji veritela do vysky urcitej penaznej sumy podla obsahu zarucnej listiny, ak urcita tretia osoba (dlznik) nesplni urcity zavazok alebo sa splnia ine podmienky urcene v zarucnej listine. 314 Ak je bankovou zarukou zabezpecena nepenazna pohladavka, predpoklada sa, ze do vysky sumy urcenej v zarucnej listine je zabezpeceny penazny narok, ktory by mal veritel voci dlznikovi, v pripade, ze by dlznik porusil zavazok, ktoreho plnenie je zabezpecene bankovou zarukou. 315 (1) Ak bankovu zaruku potvrdi ina banka, moze veritel uplatnit naroky z bankovej zaruky voci ktorejkolvek z tychto bank. (2) Ak banka, ktora potvrdila bankovu zaruku, poskytla na jej zaklade plnenie, ma narok na toto plnenie voci banke, ktora ju o potvrdenie bankovej zaruky poziadala. (3) Ak banka oznami, ze ina banka poskytla zaruku, nevznika oznamujucej banke zavazok zo zaruky. Oznamujuca banka vsak zodpoveda za skodu sposobenu nespravnostou svojho oznamenia. 316 (1) Banka ruci za splnenie zabezpeceneho zavazku do vysky sumy a za podmienok urcenych v zarucnej listine. Banka moze voci veritelovi uplatnit iba namietky, ktorych uplatnenie zarucna listina pripusta. (2) Na bankovu zaruku nema ucinok ciastocne plnenie zavazku dlznikom, ak nesplneny zvysok zavazku je rovnaky alebo vyssi, nez je suma, na ktoru znie zarucna listina. 317 Ak zo zarucnej listiny nevyplyva nieco ine, nemoze banka uplatnit namietky, ktore by bol opravneny voci veritelovi uplatnit dlznik, a banka je povinna plnit svoje povinnosti, ked ju o to pisomne poziadal veritel. Predchadzajuca vyzva, aby dlznik splnil svoj zavazok, sa vyzaduje, len ked to urcuje zarucna listina. 318 Ak podla zarucnej listiny je veritel opravneny uplatnit svoje prava z bankovej zaruky, len ked dlznik nesplni svoj zavazok, moze veritel postupit svoje prava z bankovej zaruky iba s postupenim pohladavky zabezpecenej bankovou zarukou. 319 Banka plni svoj zavazok z bankovej zaruky, len ked ju na to pisomne vyzval veritel. Ak je plnenie banky z bankovej zaruky podmienene v zarucnej listine predlozenim urcitych dokumentov, musia sa tieto dokumenty predlozit pri tejto vyzve alebo bez zbytocneho odkladu po nej. 320 Ak je banka povinna podla zarucnej listiny plnit v prospech opravneneho inej banke, je povinna plnit na ucet opravneneho v tejto banke. 321 (1) Ak je doba platnosti v zarucnej listine obmedzena, bankova zaruka zanikne, ak veritel neoznami banke pisomne svoje naroky z bankovej zaruky pocas jej platnosti. (2) Dlznik je povinny zaplatit banke to, co banka plnila podla svojej povinnosti zo zarucnej listiny vystavenej v sulade so zmluvou uzavretou s dlznikom. (3) Dlznik nemoze voci banke uplatnit namietky, ktore by mohol uplatnit voci veritelovi, ak zmluva medzi bankou a dlznikom neobsahovala povinnost banky zahrnut do zarucnej listiny uplatnenie tychto namietok voci veritelovi. (4) Veritel, ktory dosiahol na zaklade bankovej zaruky plnenie, na ktore nemal voci dlznikovi narok, vrati dlznikovi toto plnenie a nahradi mu skodu tym sposobenu. 322 (1) Na bankovu zaruku sa inak pouziju primerane ustanovenia o ruceni. (2) Vztah medzi bankou a dlznikom sa spravuje podla ustanoveni o mandatnej zmluve. Oddiel 5 Uznanie zavazku 323 (1) Ak niekto pisomne uzna svoj urcity zavazok, predpoklada sa, ze v uznanom rozsahu tento zavazok trva v case uznania. Tieto ucinky nastavaju aj v pripade, ked pohladavka veritela bola v case uznania uz premlcana. (2) Za uznanie nepremlcaneho zavazku sa povazuju aj pravne ukony uvedene v 407 ods. 2 a 3. (3) Uznanie zavazku ma ucinky aj voci rucitelovi. DIEL VII Zanik zavazku jeho splnenim Oddiel 1 Sposob plnenia 324 (1) Zavazok zanikne, ak sa veritelovi splni vcas a riadne. (2) Zavazok zanika tiez neskorym plnenim dlznika, ibaze pred tymto plnenim zavazok uz zanikol odstupenim veritela od zmluvy. (3) Ak dlznik poskytne vadne plnenie a veritel nema pravo odstupit od zmluvy alebo toto pravo nevyuzije, meni sa obsah zavazku sposobom, ktory zodpoveda narokom veritela vzniknutym z vadneho plnenia, a zavazok zanika ich uspokojenim. (4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotykaju narokov na nahradu skody a na zmluvnu pokutu. 325 Ak strany maju vzajomne zavazky, moze sa splnenia zavazku druhou stranou domahat len ta strana, ktora svoj zavazok uz splnila alebo je pripravena a schopna ho splnit sucasne s druhou stranou, ibaze zo zmluvy, zo zakona alebo z povahy niektoreho zavazku vyplyva nieco ine. 326 (1) Ak je strana povinna plnit zavazok pred plnenim zavazku druhej strany, moze svoje plnenie odopriet az do doby, ked sa jej poskytne alebo dostatocne zabezpeci plnenie druhej strany, ak po uzavreti zmluvy sa stane zrejmym, ze druha strana nesplni svoj zavazok vzhladom na nedostatok svojej sposobilosti poskytnut plnenie alebo vzhladom na svoje spravanie pri priprave plnenia zavazku. (2) V pripadoch uvedenych v odseku 1 moze opravnena strana urcit druhej strane primeranu lehotu na dodatocne zabezpecenie plnenia a po uplynuti tejto lehoty moze od zmluvy odstupit. Bez poskytnutia tejto lehoty moze strana od zmluvy odstupit, ak na majetok druhej strany je vyhlaseny konkurz. (3) Pokial z odsekov 1 a 2 nevyplyva nieco ine, nie je ziadna zo stran opravnena odopriet plnenie alebo odstupit od zmluvy z dovodu, ze zavazok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo vcas. 327 (1) Ak zavazok mozno splnit niekolkymi sposobmi, ma pravo urcit sposob plnenia dlznik, ak zo zmluvy nevyplyva, ze toto pravo prislucha veritelovi. Ak vsak veritel neurci tento sposob v case urcenom v zmluve, inak do doby urcenej na plnenie, moze dlznik urcit sposob plnenia. (2) Ak na zaklade svojho prava dlznik alebo veritel, ktory je na to opravneny, zvoli sposob plnenia a oznami ho druhej strane, nemoze bez suhlasu druhej strany tento sposob zmenit. 328 Ak je predmetom plnenia zavazku vec urcena podla druhu, je dlznik povinny poskytnut veritelovi vec, ktora sa hodi na ucely, na ktore sa vec toho isteho druhu spravidla pouziva na zaklade obdobnych zmluv. 329 Veritel je povinny prijat aj ciastocne plnenie zavazku, pokial ciastocne plnenie neodporuje povahe zavazku alebo hospodarskemu ucelu sledovanemu veritelom pri uzavreti zmluvy, ak tento ucel je v zmluve vyjadreny alebo v case uzavretia zmluvy dlznikovi znamy. 330 (1) Ak ma veritelovi splnit ten isty dlznik niekolko zavazkov a poskytnute plnenie nestaci na splnenie vsetkych zavazkov, je splneny zavazok urceny pri plneni dlznikom. Ak dlznik neurci, ktory zavazok plni, je splneny zavazok najskor splatny, a to najprv jeho prislusenstvo. (2) Pri plneni penazneho zavazku sa zapocita platenie najprv na uroky a potom na istinu, ak dlznik neurci inak. (3) Ak ma dlznik voci veritelovi niekolko penaznych zavazkov a dlznik neurci, ktory zavazok plni, platenie sa tyka najskor zavazku, ktoreho splnenie nie je zabezpecene alebo je najmenej zabezpecene, inak zavazku najskor splatneho. (4) Platenie sa tyka nahrady skody az vtedy, ked bol splneny penazny zavazok, z ktoreho porusenia vznikla povinnost na nahradu skody, pokial dlznik neurci ucel platenia. 331 Ak dlznik plni svoj zavazok pomocou inej osoby, zodpoveda tak, akoby zavazok plnil sam, ak tento zakon neustanovuje inak. 332 (1) Ak plnenie zavazku nie je viazane na osobne vlastnosti dlznika, je veritel povinny prijat plnenie jeho zavazku ponuknute tretou osobou, ak s tym dlznik suhlasi. Suhlas dlznika nie je potrebny, ak tretia osoba za zavazok ruci alebo jeho splnenie inym sposobom zabezpecuje a dlznik svoj zavazok porusil. (2) Ak z pravneho vztahu medzi dlznikom a tretou osobou nevyplyva nieco ine, vstupuje tretia osoba splnenim dlznikovho zavazku do prav veritela, ktory je povinny jej vydat a na nu previest vsetky svoje dokazne prostriedky. 333 (1) Ak plnenie prebera priamo veritel, je dlznik opravneny pozadovat od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odopriet ho, dokial sa mu potvrdenie sucasne nevyda. (2) Ak dlznik poskytne plnenie osobe, ktora predlozi potvrdenie veritela o prijati plnenia, ma plnenie ucinky, ako keby dlznik plnil veritelovi. 334 Otvorenie akreditivu, ako aj vystavenie zmenky alebo seku, prostrednictvom ktorych sa ma podla zmluvy splnit penazny zavazok, nemaju vplyv na trvanie tohto zavazku. Veritel je vsak opravneny pozadovat splnenie penazneho zavazku od dlznika podla zmluvy, len ked nemoze dosiahnut jeho splnenie z akreditivu, zmenky alebo seku. Oddiel 2 Miesto plnenia 335 Na riadne splnenie zavazku sa vyzaduje, aby zavazok bol splneny v urcenom mieste. 336 Ak miesto plnenia nie je urcene v zmluve a ak nevyplyva nieco ine z povahy zavazku, je dlznik povinny plnit zavazok v mieste, kde mal v case uzavretia zmluvy svoje sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko. Ak vsak zavazok vznikol v suvislosti s prevadzkou zavodu alebo prevadzkarne dlznika, je dlznik povinny splnit zavazok v mieste tohto zavodu alebo tejto prevadzkarne. 337 (1) Penazny zavazok plni dlznik na svoje nebezpecenstvo a naklady v sidle alebo mieste podnikania, pripadne bydlisku veritela, ak zmluva alebo tento zakon neustanovuju inak. (2) Ak veritel zmeni po uzavreti zmluvy sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko, znasa zvysene naklady a zvysene nebezpecenstvo spojene s platenim penazneho zavazku, ktore tym dlznikovi vzniknu. 338 Ak penazny zavazok vznikol v suvislosti s prevadzkou zavodu alebo prevadzkarne veritela, je dlznik povinny zavazok splnit v mieste tohto zavodu alebo prevadzkarne, ak plnenie penazneho zavazku sa ma uskutocnit sucasne s plnenim druhej strany v mieste tohto zavodu alebo tejto prevadzkarne. 339 (1) Penazny zavazok mozno tiez platit v banke veritela v prospech jeho uctu, ak to nie je v rozpore s platobnymi podmienkami dojednanymi medzi stranami. (2) Penazny zavazok plateny prostrednictvom banky je splneny pripisanim platenej sumy na ucet veritela v jeho banke. Ak sa penazny zavazok plati prostrednictvom posty, je splneny vyplatenim sumy veritelovi. Oddiel 3 Cas plnenia 340 (1) Dlznik je povinny zavazok splnit v case urcenom v zmluve. (2) Ak cas plnenia nie je v zmluve urceny, je veritel opravneny pozadovat plnenie zavazku ihned po uzavreti zmluvy a dlznik je povinny zavazok splnit bez zbytocneho odkladu po tom, co ho veritel o plnenie poziadal. 341 Ak podla zmluvy je dlznik opravneny, aby urcil cas plnenia, a ak ho neurci v primeranom case, urci cas plnenia sud na navrh veritela s prihliadnutim na povahu a miesto plnenia, ako aj na dovod, preco sa urcenie casu plnenia prenechalo dlznikovi. 342 (1) Ak zo zmluvy alebo z ustanoveni tohto zakona nevyplyva nieco ine, je rozhodujuci umysel stran prejaveny pri uzavreti zmluvy alebo povaha plnenia pre urcenie, ci cas plnenia je urceny v prospech oboch stran, alebo len v prospech jednej z nich. (2) Ak je cas plnenia urceny v prospech dlznika, pred tymto casom nie je veritel opravneny pozadovat plnenie, ale dlznik je opravneny plnit svoj zavazok. (3) Ak je cas plnenia urceny v prospech veritela, je pred tymto casom veritel opravneny pozadovat plnenie, ale dlznik nie je opravneny plnit svoj zavazok. (4) Ak je cas plnenia urceny v prospech oboch stran, nie je pred tymto casom veritel opravneny pozadovat plnenie a dlznik plnit svoj zavazok. 343 Ak dlznik splni penazny zavazok pred urcenym casom plnenia, nie je opravneny bez suhlasu veritela odpocitat od dlznej sumy urok zodpovedajuci casu, o ktory plnil skor. DIEL VIII Niektore ustanovenia o zaniku nesplneneho zavazku Oddiel 1 Odstupenie od zmluvy 344 Od zmluvy mozno odstupit iba v pripadoch, ktore ustanovuje zmluva alebo tento alebo iny zakon. 345 (1) Ak omeskanie dlznika ( 365) alebo veritela ( 370) znamena podstatne porusenie jeho zmluvnej povinnosti, je druha strana opravnena od zmluvy odstupit, ak to oznami strane v omeskani bez zbytocneho odkladu po tom, co sa o tomto poruseni dozvedela. (2) Na ucely tohto zakona je porusenie zmluvy podstatne, ak strana porusujuca zmluvu vedela v case uzavretia zmluvy alebo v tomto case bolo rozumne predvidat s prihliadnutim na ucel zmluvy, ktory vyplynul z jej obsahu alebo z okolnosti, za ktorych bola zmluva uzavreta, ze druha strana nebude mat zaujem na plneni povinnosti pri takom poruseni zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpoklada, ze porusenie zmluvy nie je podstatne. (3) Ak strana opravnena pozadovat plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznami, ze na splneni tejto povinnosti trva, alebo ak nevyuzije vcas pravo odstupit od zmluvy podla odseku 1, je opravnena odstupit od zmluvy len sposobom ustanovenym pre nepodstatne porusenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatocne plnenie urci lehotu, vznika jej pravo odstupit od zmluvy po uplynuti tejto lehoty. 346 (1) Ak omeskanie dlznika alebo veritela znamena nepodstatne porusenie zmluvnej povinnosti, moze druha strana odstupit od zmluvy v pripade, ze strana, ktora je v omeskani, nesplni svoju povinnost ani v dodatocnej primeranej lehote, ktora jej na to bola poskytnuta. (2) Ak vsak strana, ktora je v omeskani, vyhlasi, ze svoj zavazok nesplni, moze druha strana od zmluvy odstupit bez poskytnutia dodatocnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutim. 347 (1) Ak sa omeskanie dlznika alebo veritela tyka iba casti splatneho zavazku, je druha strana opravnena odstupit od zmluvy len ohladne plnenia, ktore sa tyka tejto casti zavazku. (2) Pri zmluvach s postupnym ciastkovym plnenim mozno odstupit od zmluvy iba ohladne ciastkoveho plnenia, s ktorym je dlznik v omeskani. (3) Ohladne casti plnenia, pri ktorom nenastalo omeskanie, alebo ohladne ciastkoveho plnenia, ktore uz bolo prijate alebo sa ma uskutocnit az v buducnosti, mozno odstupit od zmluvy, ak tato cast plnenia alebo toto ciastkove plnenie nema zrejme vzhladom na svoju povahu pre opravnenu stranu hospodarsky vyznam bez zvysku plnenia, pri ktorom nastalo omeskanie, alebo neplnenie zavazku ako celku znamena podstatne porusenie zmluvy. 348 (1) Ohladne povinnosti, ktora sa ma plnit v buducnosti, mozno od zmluvy odstupit, ked zo spravania povinnej strany alebo z inych okolnosti nepochybne vyplyva este pred casom urcenym na plnenie zmluvnej povinnosti, ze tato povinnost bude porusena podstatnym sposobom, a povinna strana neposkytne po vyzvani opravnenej strany bez zbytocneho odkladu dostatocnu zabezpeku. (2) Ohladne povinnosti, ktora sa ma plnit v buducnosti, mozno odstupit od zmluvy aj v pripade, ked povinna strana vyhlasi, ze svoju povinnost nesplni. 349 (1) Odstupenim od zmluvy zmluva zanika, ked v sulade s tymto zakonom prejav vole opravnenej strany odstupit od zmluvy je doruceny druhej strane; po tejto dobe nemozno ucinky odstupenia od zmluvy odvolat alebo zmenit bez suhlasu druhej strany. (2) Opravnena strana nemoze odstupit od zmluvy po tom, co jej bola dorucena sprava, ze uz bola splnena povinnost, ktorej porusenie bolo dovodom na odstupenie od zmluvy. (3) Ak z obsahu zmluvy vyplyva, ze veritel nema zaujem na splneni zavazku po dobe urcenej pre jeho plnenie, nastanu ucinky odstupenia od zmluvy zaciatkom omeskania dlznika, ak veritel neoznami pred touto dobou, ze trva na plneni zavazku. 350 (1) Ak je dodatocna lehota poskytnuta na plnenie neprimerana a opravnena strana odstupi od zmluvy po jej uplynuti, alebo opravnena strana odstupi od zmluvy bez poskytnutia dodatocnej lehoty pre plnenie, nastavaju ucinky odstupenia az po marnom uplynuti primeranej dodatocnej lehoty, ktora sa mala poskytnut na plnenie povinnosti. (2) Pri poskytnuti dodatocnej lehoty moze opravnena strana druhej strane vyhlasit, ze odstupuje od zmluvy, ak druha strana nesplni svoju povinnost v tejto lehote. V tomto pripade nastavaju ucinky odstupenia marnym uplynutim tejto lehoty, ak je primerana, alebo uplynutim primeranej lehoty, ak urcena lehota nebola primerana. 351 (1) Odstupenim od zmluvy zanikaju vsetky prava a povinnosti stran zo zmluvy. Odstupenie od zmluvy sa vsak nedotyka naroku na nahradu skody vzniknutej porusenim zmluvy, ani zmluvnych ustanoveni tykajucich sa volby prava alebo volby tohto zakona podla 262, riesenia sporov medzi zmluvnymi stranami a inych ustanoveni, ktore podla prejavenej vole stran alebo vzhladom na svoju povahu maju trvat aj po ukonceni zmluvy. (2) Strana, ktorej pred odstupenim od zmluvy poskytla plnenie druha strana, toto plnenie vrati; pri penaznom zavazku spolu s urokmi vo vyske dojednanej v zmluve pre tento pripad, inak ustanovenej podla 502. Ak vracia plnenie strana, ktora odstupila od zmluvy, ma narok na uhradu nakladov s tym spojenych. Oddiel 2 Niektore ustanovenia o dodatocnej nemoznosti plnenia 352 (1) Zavazok sa povazuje za splnitelny aj v pripade, ak ho mozno splnit pomocou inej osoby. (2) Zavazok sa stava nesplnitelnym tiez v pripade, ked pravne predpisy, ktore boli vydane po uzavreti zmluvy a ktorych ucinnost nie je casovo ohranicena, dlznikovi zakazuju spravanie, na ktore je zaviazany, alebo vyzaduju uradne povolenie, ktore nebolo dlznikovi udelene, hoci sa on riadne usiloval. (3) Veritel moze odstupit od zmluvy ohladne casti plnenia, ktore sa nestalo nemoznym, ak tato cast straca pre veritela vzhladom na svoju povahu alebo s prihliadnutim na ucel zmluvy, ktory vyplyva z jej obsahu alebo bol druhej strane znamy v case uzavretia zmluvy, hospodarsky vyznam bez poskytnutia plnenia, ktore sa stalo nemoznym. To iste plati ohladne ciastkoveho plnenia. (4) Nemoznost plnenia je povinny preukazat dlznik. 353 Dlznik, ktoreho zavazok zanikol pre nemoznost plnenia, je povinny uhradit skodu tym sposobenu veritelovi, ibaze nemoznost plnenia bola sposobena okolnostami vylucujucimi zodpovednost ( 374). Pre nahradu skody sa pouzije obdobne ustanovenie 373 a nasl. 354 Pri zaniku zavazku pre nemoznost plnenia alebo jeho casti nastavaju obdobne ucinky uvedene v 351. Oddiel 3 Odstupne 355 (1) Ak strany zahrnu do zmluvy dojednanie, ze jedna zo stran alebo ktorakolvek zo stran je opravnena zmluvu zrusit zaplatenim urcitej sumy ako odstupneho, zrusuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, ked opravnena osoba oznami druhej strane, ze svoje pravo vyuziva a urcene odstupne zaplati. Ustanovenie 351 ods. 1 plati primerane pre ucinky zrusenia zmluvy. (2) Opravnenie podla odseku 1 nema strana, ktora uz prijala plnenie zavazku druhej strany alebo jeho casti, alebo ktora splnila svoj zavazok alebo jeho cast. Oddiel 4 Zmarenie ucelu zmluvy 356 (1) Ak sa po uzavreti zmluvy zmari jej zakladny ucel, ktory bol v nej vyslovne vyjadreny, v dosledku podstatnej zmeny okolnosti, za ktorych sa zmluva uzavrela, moze strana dotknuta zmarenim ucelu zmluvy od nej odstupit. (2) Za zmenu okolnosti podla odseku 1 sa nepovazuje zmena majetkovych pomerov niektorej strany a zmena hospodarskej alebo trhovej situacie. 357 Strana, ktora odstupila od zmluvy podla 356, je povinna nahradit druhej strane skodu, ktora jej vznikne odstupenim od zmluvy. Pre ucinky odstupenia od zmluvy plati primerane 351. DIEL IX Niektore ustanovenia o zapocitani pohladavok 358 Na zapocitanie su sposobile pohladavky, ktore mozno uplatnit na sude. Zapocitaniu vsak nebrani, ak je pohladavka premlcana, ale premlcanie nastalo az po dobe, ked sa pohladavky stali sposobilymi na zapocitanie. 359 Proti splatnej pohladavke nemozno zapocitat nesplatnu pohladavku, ibaze ide o pohladavku voci dlznikovi, ktory nie je schopny plnit svoje penazne zavazky. 360 Zapocitat mozno aj pohladavku, ktora nie je splatna len preto, ze veritel na ziadost dlznika odlozil dobu splatnosti jeho zavazku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. 361 Strana, ktora vedie na zaklade zmluvy pre druhu stranu bezny alebo vkladovy ucet, moze pouzit penazne prostriedky na tychto uctoch iba na zapocitanie svojej vzajomnej pohladavky, ktoru ma voci majitelovi uctu podla zmluvy o vedeni tychto uctov. 362 Penazne pohladavky znejuce na rozne meny su zapocitatelne, len ked tieto meny su volne zamenitelne. Pre zapocitatelnu vysku tychto pohladavok je rozhodujuci stredny devizovy kurz platny v den, ked sa pohladavky stali sposobilymi na zapocitanie. Rozhodny je devizovy kurz platny v mieste sidla alebo v mieste podnikania, pripadne bydliska strany, ktora prejavila volu pohladavky zapocitat. 363 Ak pohladavka bola postupne prevedena na niekolko osob, moze dlznik pouzit na zapocitanie iba pohladavku, ktoru mal v case prevodu voci prvemu veritelovi, a pohladavku, ktoru ma voci poslednemu veritelovi. 364 Na zaklade dohody stran mozno zapocitat akekolvek vzajomne pohladavky. DIEL X Porusenie zmluvnych povinnosti a jeho nasledky Oddiel 1 Omeskanie dlznika 365 Dlznik je v omeskani, ak nesplni riadne a vcas svoj zavazok, a to az do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, ked zavazok zanikne inym sposobom. Dlznik vsak nie je v omeskani, pokial nemoze plnit svoj zavazok v dosledku omeskania veritela. 366 Pokial zakon neustanovuje pre jednotlive druhy zmluv nieco ine, moze veritel pri omeskani dlznika trvat na riadnom plneni zavazku. 367 Veritel je opravneny pri omeskani dlznika pozadovat od neho nahradu skody podla 373 a nasl. Odstupit od zmluvy je opravneny v pripadoch, ktore ustanovuje zakon alebo zmluva. 368 (1) Ak je dlznik v omeskani s odovzdanim alebo vratenim veci veritelovi alebo ak naklada s vecou, ktoru ma odovzdat alebo vratit veritelovi, v rozpore s povinnostami vyplyvajucimi zo zavazkoveho vztahu, prechadza na neho po dobu, po ktoru je v omeskani alebo porusuje tieto povinnosti, nebezpecenstvo skody na veci, ak toto nebezpecenstvo neznasal uz predtym. (2) Skodou na veci podla tohto zakona je strata, znicenie, poskodenie alebo znehodnotenie veci bez ohladu na to, z akych pricin k nim doslo. (3) Dlznik nahradi veritelovi skodu na veci, ak k nej doslo v case, ked znasal nebezpecenstvo skody na veci, ibaze tuto skodu sposobil veritel alebo vlastnik veci alebo by k nej doslo aj pri splneni povinnosti dlznika. Pre nahradu je rozhodujuce znizenie hodnoty veci s prihliadnutim na cenove pomery v case vzniku skody na veci. Narok na nahradu inej skody podla 373 a nasl. tym nie je dotknuty. 369 (1) Ak je dlznik v omeskani so splnenim penazneho zavazku alebo jeho casti a nie je dohodnuta sadzba urokov z omeskania, je dlznik povinny platit z nezaplatenej sumy uroky z omeskania urcene v zmluve, inak o 1 % vyssie, nez je urokova sadzba urcena obdobne podla 502. (2) Veritel ma narok na nahradu skody sposobenej omeskanim so splnenim penazneho zavazku, len pokial tato skoda nie je kryta urokmi z omeskania. Oddiel 2 Omeskanie veritela 370 Veritel je v omeskani, ak v rozpore so svojimi povinnostami vyplyvajucimi zo zavazkoveho vztahu neprevezme riadne ponuknute plnenie alebo neposkytne spoluposobenie potrebne na to, aby dlznik mohol splnit svoj zavazok. 371 (1) Od veritela, ktory je v omeskani, moze dlznik pozadovat splnenie jeho povinnosti, pokial zakon neustanovuje nieco ine. (2) Dlznik je opravneny pozadovat od veritela, ktory je v omeskani, nahradu skody podla 373 a nasl. Odstupit od zmluvy moze dlznik v pripadoch ustanovenych zakonom alebo zmluvou. 372 (1) Ak je predmetom plnenia vec, ktoru veritel neprevezme v rozpore so svojimi povinnostami, prechadza na veritela po dobu jeho omeskania nebezpecenstvo skody na veci ( 368 ods. 2), ak predtym toto nebezpecenstvo znasal dlznik. (2) Ak skoda na veci vznikla v case, ked ju znasal veritel, nie je dlznik povinny na jej nahradu alebo na jej odstranenie, ibaze skoda bola sposobena porusenim povinnosti dlznika. Oddiel 3 Nahrada skody 373 Kto porusi svoju povinnost zo zavazkoveho vztahu, je povinny nahradit skodu tym sposobenu druhej strane, ibaze preukaze, ze porusenie povinnosti bolo sposobene okolnostami vylucujucimi zodpovednost. 374 (1) Za okolnosti vylucujuce zodpovednost sa povazuje prekazka, ktora nastala nezavisle od vole povinnej strany a brani jej v splneni jej povinnosti, ak nemozno rozumne predpokladat, ze by povinna strana tuto prekazku alebo jej nasledky odvratila alebo prekonala, a dalej, ze by v case vzniku zavazku tuto prekazku predvidala. (2) Zodpovednost nevylucuje prekazka, ktora vznikla az v case, ked povinna strana bola v omeskani s plnenim svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodarskych pomerov. (3) Ucinky vylucujuce zodpovednost su obmedzene iba na dobu, dokial trva prekazka, s ktorou su tieto ucinky spojene. 375 Ak porusenie povinnosti zo zavazkoveho vztahu sposobila tretia osoba, ktorej povinna strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylucena zodpovednost len v pripade, ked je u nej vylucena zodpovednost podla 374 a tretia osoba by takisto podla tohto ustanovenia nebola zodpovedna, keby opravnenej strane bola priamo zaviazana namiesto povinnej strany. 376 Poskodena strana nema narok na nahradu skody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo sposobene konanim poskodenej strany alebo nedostatkom sucinnosti, na ktoru bola poskodena strana povinna. 377 (1) Strana, ktora porusuje svoju povinnost alebo ktora s prihliadnutim na vsetky okolnosti ma vediet, ze porusi svoju povinnost zo zavazkoveho vztahu, je povinna oznamit druhej strane povahu prekazky, ktora jej brani alebo bude branit v plneni povinnosti, a o jej dosledkoch. Sprava sa musi podat bez zbytocneho odkladu po tom, co sa povinna strana o prekazke dozvedela alebo pri nalezitej starostlivosti mohla dozvediet. (2) Ak povinna strana tuto povinnost nesplni alebo opravnenej strane nie je sprava vcas dorucena, ma poskodena strana narok na nahradu skody, ktora jej tym vznikla. 378 Skoda sa nahradza v peniazoch; ak vsak o to opravnena strana poziada a ak to je mozne a obvykle, nahradza sa skoda uvedenim do predosleho stavu. 379 Ak tento zakon neustanovuje inak, nahradza sa skutocna skoda a usly zisk. Nenahradza sa skoda, ktora prevysuje skodu, ktoru povinna strana v case vzniku zavazkoveho vztahu ako mozny dosledok porusenia svojej povinnosti predvidala alebo ktoru bolo mozne predvidat s prihliadnutim na skutocnosti, ktore v uvedenom case povinna strana poznala alebo mala poznat pri obvyklej starostlivosti. 380 Za skodu sa povazuje tiez ujma, ktora poskodenej strane vznikla tym, ze musela vynalozit naklady v dosledku porusenia povinnosti druhej strany. 381 Namiesto skutocne usleho zisku moze poskodena strana pozadovat nahradu zisku dosahovaneho spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobnych podmienkam porusenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podnika. 382 Poskodena strana nema narok na nahradu tej casti skody, ktora bola sposobena nesplnenim jej povinnosti ustanovenej pravnymi predpismi vydanymi za ucelom predchadzania vzniku skody alebo obmedzenia jej rozsahu. 383 Ak je na nahradu skody zaviazanych niekolko osob, su tieto osoby povinne nahradit skodu spolocne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadaju podla rozsahu svojej zodpovednosti. 384 (1) Osoba, ktorej hrozi skoda, je povinna s prihliadnutim na okolnosti pripadu urobit opatrenia potrebne na odvratenie skody alebo na jej zmiernenie. Povinna osoba nie je povinna nahradit skodu, ktora vznikla tym, ze poskodeny tuto povinnost nesplnil. (2) Povinna strana ma povinnost nahradit naklady, ktore vznikli druhej strane pri plneni povinnosti podla odseku 1. 385 Ak poskodena strana odstupila pri poruseni zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nema narok na nahradu skody, ktora vznikla tym, ze nevyuzila vcas moznost uzavriet nahradnu zmluvu na ucel, na ktory mala sluzit zmluva, od ktorej poskodena strana odstupila. 386 (1) Naroku na nahradu skody sa nemozno vzdat pred porusenim povinnosti, z ktoreho moze skoda vzniknut. (2) Nahradu skody nemoze sud znizit. DIEL XI Premlcanie Oddiel 1 Predmet premlcania 387 (1) Pravo sa premlci uplynutim premlcacej doby ustanovenej zakonom. (2) Premlcaniu podliehaju vsetky prava zo zavazkovych vztahov s vynimkou prava vypovedat zmluvu uzavretu na dobu neurcitu. Oddiel 2 Ucinky premlcania 388 (1) Premlcanim pravo na plnenie povinnosti druhej strany nezanika, nemoze ho vsak priznat alebo uznat sud, ak povinna osoba namietne premlcanie po uplynuti premlcacej doby. (2) Aj po uplynuti premlcacej doby moze vsak opravnena strana uplatnit svoje pravo pri obrane alebo pri zapocitani, ak a) obe prava sa vztahuju na tu istu zmluvu alebo na niekolke zmluvy uzavrete na zaklade jedneho rokovania alebo niekolkych suvisiacich rokovani, alebo b) pravo sa mohlo pouzit kedykolvek pred uplynutim premlcacej doby na zapocitanie voci naroku uplatnenemu druhou stranou. 389 Ak dlznik splnil svoj zavazok po uplynuti premlcacej doby, nie je opravneny pozadovat vratenie toho, co plnil, aj ked nevedel v case plnenia, ze premlcacia doba uz uplynula. 390 Ak sa premlci pravo uskutocnit pravny ukon, ucinky tohto pravneho ukonu nenastanu voci osobe, ktora namietne premlcanie. Oddiel 3 Zaciatok a trvanie premlcacej doby 391 (1) Pri pravach vymahatelnych na sude zacina plynut premlcacia doba odo dna, ked sa pravo mohlo uplatnit na sude, ak tento zakon neustanovuje nieco ine. (2) Pri pravach uskutocnit pravny ukon plynie premlcacia doba odo dna, ked sa pravny ukon mohol urobit, ak tento zakon neustanovuje nieco ine. 392 (1) Pri prave na plnenie zavazku plynie premlcacia doba odo dna, ked sa mal zavazok splnit alebo sa malo zacat s jeho plnenim (doba splatnosti). Ak obsah zavazku spociva v povinnosti nepretrzite vykonavat urcitu cinnost, zdrzat sa urcitej cinnosti alebo nieco strpiet, zacina premlcacia doba plynut od porusenia tejto povinnosti. (2) Pri prave na ciastkove plnenie plynie premlcacia doba pre kazde ciastkove plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektoreho ciastkoveho zavazku stane splatny cely zavazok, plynie premlcacia doba od doby splatnosti nesplneneho zavazku. 393 (1) Pri pravach vzniknutych z porusenia povinnosti zacina premlcacia doba plynut dnom, ked bola povinnost porusena, ak nie je pre premlcanie niektorych tychto prav ustanovena osobitna uprava. (2) Pri pravach z vad veci plynie premlcacia doba odo dna ich odovzdania opravnenemu alebo osobe nim urcenej alebo odo dna, ked bola porusena povinnost vec prevziat. Pri narokoch zo zaruky za akost plynie premlcacia doba vzdy odo dna vcasneho oznamenia vady pocas zarucnej doby a pri narokoch z pravnych vad od uplatnenia prava tretou osobou. 394 (1) Pri pravach, ktore vznikaju odstupenim od zmluvy, plynie premlcacia doba odo dna, ked opravneny od zmluvy odstupil. (2) Pri prave na vratenie plnenia uskutocneneho podla neplatnej zmluvy zacina premlcacia doba plynut odo dna, ked k plneniu doslo. (3) Pri prave na nahradu skody podla 268 zacina premlcacia doba plynut odo dna, ked sa pravny ukon stal neplatnym. 395 Pri prave pozadovat vydanie ulozenej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podla zmluvy o ulozeni cennych papierov a inych hodnot zacina premlcacia doba plynut odo dna zaniku zmluvy o ulozeni veci, zmluvy o skladovani alebo zmluvy o ulozeni cennych papierov alebo inych hodnot. Tym nie je dotknute pravo pozadovat vydanie veci na zaklade vlastnickeho prava. 396 Pri prave na penazne prostriedky ulozene na beznom alebo vkladovom ucte plynie premlcacia doba odo dna zaniku zmluvy o vedeni tychto uctov. 397 Ak zakon neustanovuje pre jednotlive prava inak, je premlcacia doba styri roky. 398 Pri prave na nahradu skody plynie premlcacia doba odo dna, ked sa poskodeny dozvedel alebo mohol dozvediet o skode a o tom, kto je povinny na jej nahradu; konci sa vsak najneskor uplynutim 10 rokov odo dna, ked doslo k poruseniu povinnosti. 399 Prava vzniknute zo skody na dopravovanych veciach a z oneskoreneho dorucenia zasielky voci zasielatelovi a voci dopravcovi sa premlcuju uplynutim jedneho roka. Pri pravach vzniknutych z celkoveho znicenia alebo straty zasielky plynie premlcacia doba odo dna, ked zasielka mala byt dorucena prijemcovi, pri ostatnych pravach odo dna, ked zasielka bola dorucena. Pre skodu vedome sposobenu plati vseobecna premlcacia doba ustanovena v 397. 400 Zmena v osobe dlznika alebo veritela nema vplyv na plynutie premlcacej doby. 401 Strana, voci ktorej sa pravo premlcuje, moze pisomnym vyhlasenim druhej strane predlzit premlcaciu dobu, a to aj opakovane; celkova premlcacia doba nesmie byt dlhsia ako 10 rokov od doby, ked zacala po prvy raz plynut. Toto vyhlasenie mozno urobit aj pred zaciatkom plynutia premlcacej doby. Oddiel 4 Spocivanie a pretrhnutie premlcacej doby 402 Premlcacia doba prestava plynut, ked veritel za ucelom uspokojenia alebo urcenia svojho prava urobi akykolvek pravny ukon, ktory sa povazuje podla predpisu upravujuceho sudne konanie za jeho zacatie alebo za uplatnenie prava v uz zacatom konani. 403 (1) Premlcacia doba prestava plynut, ak veritel zacne na zaklade platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovske konanie sposobom ustanovenym v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlach, ktorymi sa rozhodcovske konanie spravuje. (2) Ak nemozno urcit zaciatok rozhodcovskeho konania podla odseku 1, povazuje sa rozhodcovske konanie za zacate dnom, ked navrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konani, je doruceny druhej strane do jej sidla alebo miesta podnikania, pripadne bydliska. 404 (1) Ak bolo pravo, ktore podlieha premlcaniu, uplatnene v sudnom alebo rozhodcovskom konani vo forme protinaroku, prestava pri nom plynut premlcacia doba dnom, ked sa zacalo sudne alebo rozhodcovske konanie ohladne prava, proti ktoremu protinarok smeruje, ak sa tak narok, ako aj protinarok vztahuju na tu istu zmluvu alebo na niekolke zmluvy uzavrete na zaklade jedneho rokovania alebo niekolkych suvisiacich rokovani. (2) V pripadoch, na ktore sa nevztahuje odsek 1, povazuje sa protinarok za uplatneny v den, ked bol v sudnom alebo rozhodcovskom konani podany navrh na jeho prejednanie. 405 (1) Ak pravo bolo uplatnene pred premlcanim podla 402 az 404, ale v tomto konani sa nerozhodlo vo veci samej, plati, ze premlcacia doba neprestala plynut. (2) Ak v case skoncenia sudneho alebo rozhodcovskeho konania uvedeneho v odseku 1 premlcacia doba uz uplynula alebo ak do jej skoncenia zostava menej ako rok, predlzuje sa premlcacia doba tak, ze sa neskonci skor nez jeden rok odo dna, ked sa skoncilo sudne alebo rozhodcovske konanie. 406 (1) Sudne alebo rozhodcovske konanie zacate proti jednemu spoludlznikovi sposobuje, ze prestala plynut premlcacia doba proti inemu spoludlznikovi, ktory je s nim ohladne uplatneneho naroku zaviazany spolocne a nerozdielne, ak ho veritel upovedomi pisomne o zacatom konani pred uplynutim premlcacej doby. (2) Ak proti veritelovi, ktoreho pravo sa premlcuje, zacala sudne alebo rozhodcovske konanie tretia osoba ohladne zavazku, na ktoreho splnenie pouzil veritel plnenie poskytnute dlznikom, prestane plynut premlcacia doba ohladne prava veritela, ak oznami pisomne dlznikovi pred uplynutim premlcacej doby, ze sa proti nemu zacalo uvedene konanie. (3) Ak sa konanie uvedene v odsekoch 1 a 2 skonci, plati, ze premlcacia doba ohladne prava veritela neprestala plynut, neuplynie vsak skor ako jeden rok po skonceni tohto konania. 407 (1) Ak dlznik pisomne uzna svoj zavazok, plynie nova stvorrocna premlcacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie tyka iba casti zavazku, plynie nova premlcacia doba ohladne tejto casti. (2) Platenie urokov sa povazuje za uznanie zavazku ohladne sumy, z ktorej sa uroky platia. (3) Ak dlznik plni ciastocne svoj zavazok, ma toto plnenie ucinky uznania zvysku dlhu, ak mozno usudzovat, ze plnenim dlznik uznava aj zvysok zavazku. (4) Ucinky uznania zavazku sposobom uvedenym v odseku 1 nastavaju aj v pripade, ked jemu zodpovedajuce pravo bolo v case uznania uz premlcane. Oddiel 5 Vseobecne obmedzenie premlcacej doby 408 (1) Bez ohladu na ine ustanovenia tohto zakona sa skonci premlcacia doba najneskor po uplynuti 10 rokov odo dna, ked zacala po prvy raz plynut. Namietku premlcania vsak nemozno uplatnit v sudnom alebo rozhodcovskom konani, ktore sa zacalo pred uplynutim tejto lehoty. (2) Ak bolo pravo pravoplatne priznane v sudnom alebo rozhodcovskom konani neskor ako tri mesiace pred uplynutim premlcacej doby alebo po jej uplynuti, mozno rozhodnutie sudne vykonat, ak sa konanie o jeho vykone zacalo do troch mesiacov odo dna, ked sa mohlo zacat. HLAVA II OSOBITNE USTANOVENIA O NIEKTORYCH OBCHODNYCH ZAVAZKOVYCH VZTAHOCH DIEL I Kupna zmluva Oddiel 1 Vymedzenie kupnej zmluvy 409 Zakladne ustanovenia (1) Kupnou zmluvou sa predavajuci zavazuje dodat kupujucemu hnutelnu vec (tovar) urcenu jednotlivo alebo co do mnozstva a druhu a previest na neho vlastnicke pravo k tejto veci a kupujuci sa zavazuje zaplatit kupnu cenu. (2) V zmluve musi byt kupna cena dohodnuta alebo musi v nej byt aspon urceny sposob jej dodatocneho urcenia, ibaze strany v zmluve prejavia volu ju uzavriet aj bez urcenia kupnej ceny. V tomto pripade je kupujuci povinny zaplatit kupnu cenu ustanovenu podla 448. 410 (1) Zmluva o dodani tovaru, ktory sa ma este len vyrobit, sa povazuje za kupnu zmluvu, ibaze strana, ktorej sa ma tovar dodat, sa zaviazala odovzdat druhej strane podstatnu cast veci, ktore su potrebne na vyrobu tovaru. (2) Za kupnu zmluvu sa nepovazuje zmluva, podla ktorej prevazna cast zavazku strany, ktora ma tovar dodat, spociva vo vykonani cinnosti alebo zavazok tejto strany zahrna montaz tovaru. Oddiel 2 Povinnosti predavajuceho 411 Predavajuci je povinny kupujucemu dodat tovar, odovzdat doklady, ktore sa na tovar vztahuju, a umoznit kupujucemu nadobudnut vlastnicke pravo k tovaru v sulade so zmluvou a tymto zakonom. Dodanie tovaru 412 (1) Ak predavajuci nie je povinny podla zmluvy dodat tovar v urcitom mieste, uskutocnuje sa dodanie tovaru jeho odovzdanim prvemu dopravcovi na prepravu pre kupujuceho, ak zmluva urcuje odoslanie tovaru predavajucim. Predavajuci umozni kupujucemu uplatnit prava z prepravnej zmluvy voci dopravcovi, pokial tieto prava nema kupujuci na zaklade prepravnej zmluvy. (2) Ak zmluva nema ustanovenie o odoslani tovaru predavajucim a tovar je v zmluve jednotlivo urceny alebo urceny podla druhu, ale ma byt dodany z urcitych zasob alebo sa ma vyrobit a strany v case uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachadza alebo kde sa ma vyrobit, uskutocnuje sa dodanie, ked sa kupujucemu umozni nakladat s tovarom v tomto mieste. (3) V pripadoch, na ktore sa nevztahuju odseky 1 a 2, splni predavajuci povinnost dodat tovar tym, ze umozni kupujucemu nakladat s tovarom v mieste, kde ma predavajuci svoje sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko alebo organizacnu zlozku, ak predavajuci jej miesto vcas kupujucemu oznami. 413 Ak sa dodanie tovaru uskutocnuje jeho odoslanim a tovar odovzdavany dopravcovi nie je zjavne a dostatocne oznaceny ako zasielka pre kupujuceho, nastanu ucinky dodania, len ked predavajuci bez zbytocneho odkladu oznami kupujucemu odoslanie tovaru a odoslany tovar v oznameni blizsie urci. Ak tak predavajuci neurobi, uskutocnuje sa dodanie az odovzdanim tovaru dopravcom kupujucemu. 414 (1) Predavajuci je povinny dodat tovar: a) v den, ktory je v zmluve urceny alebo urceny sposobom urcenym v zmluve, b) kedykolvek pocas lehoty, ktora je v zmluve urcena alebo urcena sposobom urcenym v zmluve, ibaze zo zmluvy alebo z ucelu zmluvy, ktory bol predavajucemu znamy pri uzavreti zmluvy, vyplyva, ze dobu dodania v ramci tejto lehoty urcuje kupujuci. (2) Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, zacina lehota, v ktorej sa ma tovar dodat, plynut odo dna uzavretia zmluvy. Ak vsak podla zmluvy ma kupujuci splnit urcite povinnosti este pred dodanim tovaru (napr. predlozit nakresy potrebne na vyrobu tovaru, zaplatit kupnu cenu alebo jej cast alebo zabezpecit jej zaplatenie), zacina tato lehota plynut az odo dna splnenia tejto povinnosti. (3) Ak predavajuci doda tovar pred urcenou dobou, je kupujuci opravneny tovar prevziat alebo ho odmietnut. 415 Pokial z obchodnych zvyklosti alebo z ustalenej predchadzajucej praxe medzi stranami nevyplyva nieco ine, rozumie sa pre urcenie casu plnenia v zmluve vyrazom: a) "zaciatkom obdobia" prvych 10 dni tohto obdobia, b) "v polovici mesiaca" od 10. do 20. dna mesiaca, c) "v polovici stvrtroka" druhy mesiac stvrtroka, d) "koncom obdobia" poslednych 10 dni obdobia, e) "ihned" pri potravinach a surovinach do dvoch dni, pri strojarskych vyrobkoch 10 dni, pri ostatnom tovare pat dni. 416 Ak nie je doba dodania tovaru dohodnuta, je predavajuci povinny bez vyzvania kupujuceho dodat tovar v primeranej lehote s prihliadnutim na povahu tovaru a na miesto dodania. Doklady vztahujuce sa na tovar 417 Predavajuci je povinny odovzdat kupujucemu doklady, ktore su potrebne na prevzatie a na uzivanie tovaru, ako aj dalsie doklady ustanovene v zmluve. 418 Odovzdanie dokladov, na ktore sa nevztahuje 419, sa uskutocnuje v case a mieste urcenom v zmluve, inak pri dodani tovaru v mieste tohto dodania. Ak predavajuci odovzdal doklady pred urcenou dobou, moze az do tejto doby odstranit vady dokladov, ak tym nesposobi kupujucemu neprimerane tazkosti alebo vydavky. Narok na nahradu skody tym nie je dotknuty. 419 (1) Doklady, ktore su potrebne na prevzatie prepravovaneho tovaru alebo na volne nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predavajuci povinny odovzdat kupujucemu v mieste platenia kupnej ceny, ak k odovzdaniu ma dojst pri tomto plateni, inak v sidle alebo mieste podnikania, pripadne v bydlisku kupujuceho. (2) Doklady uvedene v odseku 1 odovzda predavajuci kupujucemu vcas tak, aby kupujuci mohol s tovarom volne nakladat alebo prevziat prepravovany tovar v case jeho dojdenia do miesta urcenia a dovezeny tovar bez zbytocneho odkladu preclit. Mnozstvo, akost, vyhotovenie a obal tovaru 420 (1) Predavajuci je povinny dodat tovar v mnozstve, akosti a vyhotoveni, ktore urcuje zmluva, a musi ho zabalit alebo vybavit na prepravu sposobom urcenym v zmluve. (2) Ak zmluva neurcuje akost alebo vyhotovenie tovaru, je predavajuci povinny dodat tovar v akosti a vyhotoveni, ktore sa hodi na ucel urceny v zmluve, alebo ak tento ucel nie je v zmluve urceny, na ucel, na ktory sa taky tovar spravidla pouziva. (3) Ak sa ma tovar dodat podla vzorky alebo predlohy, je predavajuci povinny dodat tovar s vlastnostami vzorky alebo predlohy, ktore predlozil kupujucemu. Ak je rozpor medzi urcenim akosti alebo vyhotovenim tovaru podla tejto vzorky alebo predlohy a urcenim tovaru opisanym v zmluve, je rozhodujuce urcenie opisane v zmluve. Ak v tychto urceniach nie je rozpor, ma mat tovar vlastnosti podla oboch tychto urceni. (4) Ak zmluva neurcuje, ako sa ma tovar zabalit alebo vybavit na prepravu, je predavajuci povinny tovar zabalit alebo vybavit na prepravu sposobom, ktory je obvykly pre taky tovar v obchodnom styku, alebo ak nemozno tento sposob urcit, sposobom potrebnym na uchovanie a ochranu tovaru. 421 (1) Ak zo zmluvy vyplyva, ze mnozstvo tovaru je urcene v zmluve iba priblizne, je predavajuci opravneny urcit presne mnozstvo tovaru, ktory sa ma dodat, ibaze zmluva priznava toto pravo kupujucemu. Pokial zo zmluvy nevyplyva nieco ine, nesmie odchylka presiahnut 5 % mnozstva urceneho v zmluve. (2) Ak z povahy tovaru vyplyva, ze jeho mnozstvo urcene v zmluve je iba priblizne, moze byt rozdiel medzi mnozstvom tovaru urcenym v zmluve a mnozstvom tovaru skutocne dodanym najviac 5 % mnozstva uvedeneho v zmluve, pokial zo zmluvy alebo z prechadzajucej praxe medzi stranami alebo z obchodnych zvyklosti nevyplyva nieco ine. (3) V pripadoch, na ktore sa vztahuju odseky 1 a 2, ma predavajuci narok na zaplatenie kupnej ceny za tovar skutocne dodany. Vady tovaru 422 (1) Ak predavajuci porusi povinnosti ustanovene v 420, ma tovar vady. Za vady tovaru sa povazuje aj dodanie ineho tovaru, nez urcuje zmluva, a vady v dokladoch potrebnych na uzivanie tovaru. (2) Ak z prepravneho dokladu, dokladu o odovzdani tovaru alebo z vyhlasenia predavajuceho vyplyva, ze dodava tovar v mensom mnozstve alebo len cast tovaru, nevztahuju sa na chybajuci tovar ustanovenia o vadach tovaru. 423 Ak sa podla zmluvy pouzili pri vyrobe tovaru veci, ktore odovzdal kupujuci, nezodpoveda predavajuci za vady tovaru, ktore boli sposobene pouzitim tychto veci, ak predavajuci pri vynalozeni odbornej starostlivosti nemohol odhalit nevhodnost tychto veci pre vyrobu tovaru alebo na nu kupujuceho upozornil, ale kupujuci trval na ich pouziti. 424 Predavajuci nezodpoveda za vady tovaru, o ktorych kupujuci v case uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutim na okolnosti, za ktorych sa zmluva uzavrela, musel vediet, ibaze sa vady tykaju vlastnosti tovaru, ktore tovar mal mat podla zmluvy. 425 (1) Predavajuci zodpoveda za vadu, ktoru ma tovar v okamihu, ked prechadza nebezpecenstvo skody na tovare na kupujuceho, aj ked sa vada stane zjavnou az po tomto case. Povinnosti predavajuceho vyplyvajuce zo zaruky za akost tovaru tym nie su dotknute. (2) Predavajuci zodpoveda takisto za akukolvek vadu, ktora vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je sposobena porusenim jeho povinnosti. 426 Ak predavajuci doda tovar so suhlasom kupujuceho pred dobou urcenou na jeho dodanie, moze az do tejto doby dodat chybajucu cast alebo chybajuce mnozstvo dodaneho tovaru alebo dodat nahradny tovar za dodany vadny tovar alebo vady dodaneho tovaru opravit, ak vykon tohto prava nesposobi kupujucemu neprimerane tazkosti alebo neprimerane vydavky. Kupujucemu je vsak zachovany narok na nahradu skody. 427 (1) Kupujuci je povinny prezriet tovar podla moznosti co najskor po prechode nebezpecenstva skody na tovare, pricom sa prihliadne na povahu tovaru. (2) Ak zmluva urcuje odoslanie tovaru predavajucim, moze sa prehliadka odlozit az do doby, ked je tovar dopraveny do miesta urcenia. Ak je vsak tovar smerovany pocas prepravy do ineho miesta urcenia alebo ho kupujuci znova odosiela bez toho, aby mal kupujuci moznost primeranu povahe tovaru si ho prezriet, a v case uzavretia zmluvy predavajuci vedel alebo musel vediet o moznosti takej zmeny miesta urcenia alebo takeho opatovneho odoslania, prehliadka sa moze odlozit az do doby, ked je tovar dopraveny do noveho miesta urcenia. (3) Ak kupujuci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v case prechodu nebezpecenstva skody na tovare, moze uplatnit naroky z vad zistitelnych pri tejto prehliadke, len ked preukaze, ze tieto vady mal tovar uz v case prechodu nebezpecenstva skody na tovare. 428 (1) Pravo kupujuceho z vad tovaru sa nemoze priznat v sudnom konani, ak kupujuci nepoda spravu predavajucemu o vadach tovaru bez zbytocneho odkladu po tom, co a) kupujuci vady zistil, b) kupujuci pri vynalozeni odbornej starostlivosti mal vady zistit pri prehliadke, ktoru je povinny uskutocnit podla 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistit neskor pri vynalozeni odbornej starostlivosti, najneskor vsak do dvoch rokov od doby dodania tovaru, pripadne od dojdenia tovaru do miesta urcenia urceneho v zmluve. Pri vadach, na ktore sa vztahuje zaruka za akost, plati namiesto tejto lehoty zarucna doba. (2) Na ucinky ustanovene v odseku 1 sa prihliadne, len ak predavajuci namietne v sudnom konani, ze kupujuci nesplnil vcas svoju povinnost oznamit vady tovaru. (3) Ucinky odsekov 1 a 2 nenastavaju, ak vady tovaru su dosledkom skutocnosti, o ktorych predavajuci vedel alebo musel vediet v case dodania tovaru. Zaruka za akost 429 (1) Zarukou za akost tovaru prebera predavajuci pisomne zavazok, ze dodany tovar bude po urcitu dobu sposobily na pouzitie na dohodnuty, inak na obvykly ucel alebo ze si zachova dohodnute, inak obvykle vlastnosti. (2) Prevzatie zavazku zo zaruky moze vyplynut zo zmluvy alebo z vyhlasenia predavajuceho, najma vo forme zarucneho listu. Ucinky prevzatia tohto zavazku ma aj vyznacenie dlzky zarucnej doby alebo doby trvanlivosti alebo pouzitelnosti dodaneho tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v zarucnom vyhlaseni predavajuceho uvedena odlisna zarucna doba, plati tato doba. 430 Ak z obsahu zmluvy alebo zarucneho vyhlasenia nevyplyva nieco ine, zacina zarucna doba plynut odo dna dodania tovaru. Ak je predavajuci povinny odoslat tovar, plynie zarucna doba odo dna dojdenia tovaru do miesta urcenia. Zarucna doba neplynie po dobu, po ktoru kupujuci nemoze uzivat tovar pre jeho vady, za ktore zodpoveda predavajuci. 431 Zodpovednost predavajuceho za vady, na ktore sa vztahuje zaruka za akost, nevznika, ak tieto vady boli sposobene po prechode nebezpecenstva skody na tovare vonkajsimi udalostami a nesposobil ich predavajuci alebo osoby, s ktorych pomocou predavajuci plnil svoj zavazok. 432 Pre vady tovaru, na ktore sa vztahuje zaruka, platia tiez ustanovenia 426 az 428 a 436 az 441. Pravne vady tovaru 433 (1) Tovar ma pravne vady, ak predany tovar je zatazeny pravom tretej osoby, ibaze kupujuci s tymto obmedzenim prejavil suhlas. (2) Ak pravo tretej osoby, ktorym je tovar zatazeny, vyplyva z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva, ma tovar pravne vady, a) ak toto pravo poziva pravnu ochranu podla pravneho poriadku statu, na ktoreho uzemi ma predavajuci sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko, alebo b) ak predavajuci v case uzavretia zmluvy vedel alebo musel vediet, ze toto pravo poziva pravnu ochranu podla pravneho poriadku statu, na ktoreho uzemi ma kupujuci sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko, alebo podla pravneho poriadku statu, kam sa mal tovar dalej predat alebo kde sa mal pouzivat, a predavajuci o tomto predaji alebo mieste pouzivania v case uzavretia zmluvy vedel. 434 Narok z pravnych vad nevznika, ak kupujuci o prave tretej osoby vedel v case uzavretia zmluvy alebo predavajuci podla zmluvy bol povinny pri plneni svojich povinnosti postupovat podla podkladov, ktore mu predlozil kupujuci. 435 (1) Uplatnenie prava uvedeneho v 433 tretou osobou s uvedenim jeho povahy je kupujuci povinny oznamit predavajucemu bez zbytocneho odkladu po tom, co sa o nom dozvedel. (2) Prava kupujuceho z pravnych vad tovaru sa nemozu priznat v sudnom konani, ak kupujuci nesplni povinnost ustanovenu v odseku 1 a predavajuci v sudnom konani namietne nesplnenie tejto povinnosti kupujucim. (3) Tieto ucinky nenastavaju, ak predavajuci o uplatneni prava tretou osobou vedel v case, ked sa o nom dozvedel kupujuci. (4) Pre naroky kupujuceho z pravnych vad tovaru platia ustanovenia 436 az 441. Naroky z vad tovaru 436 (1) Ak je dodanim tovaru s vadami porusena zmluva podstatnym sposobom ( 345 ods. 2), moze kupujuci: a) pozadovat odstranenie vad dodanim nahradneho tovaru za vadny tovar, dodanie chybajuceho tovaru a pozadovat odstranenie pravnych vad, b) pozadovat odstranenie vad opravou tovaru, ak su vady opravitelne, c) pozadovat primeranu zlavu z kupnej ceny alebo d) odstupit od zmluvy. (2) Volba medzi narokmi uvedenymi v odseku 1 kupujucemu patri, len ak ju oznami predavajucemu vo vcas zaslanom oznameni vad alebo bez zbytocneho odkladu po tomto oznameni. Uplatneny narok nemoze kupujuci menit bez suhlasu predavajuceho. Ak sa vsak ukaze, ze vady tovaru su neopravitelne alebo ze s ich opravou by boli spojene neprimerane naklady, moze kupujuci pozadovat dodanie nahradneho tovaru, ak o to predavajuceho poziada bez zbytocneho odkladu po tom, co mu predavajuci oznamil tuto skutocnost. Ak predavajuci neodstrani vady tovaru v primeranej dodatocnej lehote alebo ak oznami pred jej uplynutim, ze vady neodstrani, moze kupujuci odstupit od zmluvy alebo pozadovat primeranu zlavu z kupnej ceny. (3) Ak kupujuci neoznami volbu svojho naroku v lehote uvedenej v odseku 2, ma naroky z vad tovaru ako pri nepodstatnom poruseni zmluvy. (4) Popri narokoch ustanovenych v odseku 1 ma kupujuci narok na nahradu skody, ako aj na zmluvnu pokutu, ak je dojednana. 437 (1) Ak je dodanim tovaru s vadami zmluva porusena nepodstatnym sposobom, moze kupujuci pozadovat bud dodanie chybajuceho tovaru a odstranenie ostatnych vad tovaru, alebo zlavu z kupnej ceny. (2) Dokial kupujuci neuplatni narok na zlavu z kupnej ceny alebo neodstupi od zmluvy podla odseku 5, je predavajuci povinny dodat chybajuci tovar a odstranit pravne vady tovaru. Ostatne vady je povinny odstranit podla svojej volby opravou tovaru alebo dodanim nahradneho tovaru; zvolenym sposobom odstranenia vad vsak nesmie sposobit kupujucemu vynalozenie neprimeranych nakladov. (3) Ak kupujuci pozaduje odstranenie vad tovaru, nemoze pred uplynutim dodatocnej primeranej lehoty, ktoru je povinny poskytnut na tento ucel predavajucemu, uplatnit ine naroky z vad tovaru, okrem naroku na nahradu skody a na zmluvnu pokutu, ibaze predavajuci oznami kupujucemu, ze nesplni svoje povinnosti v tejto lehote. (4) Dokial kupujuci neurci lehotu podla odseku 3 alebo neuplatni narok na zlavu z kupnej ceny, moze predavajuci oznamit kupujucemu, ze vady odstrani v urcitej lehote. Ak kupujuci bez zbytocneho odkladu po tom, co dostal toto oznamenie, neoznami predavajucemu svoj nesuhlas, ma toto oznamenie ucinok urcenia lehoty podla odseku 3. (5) Ak predavajuci neodstrani vady tovaru v lehote vyplyvajucej z odseku 3 alebo 4, moze kupujuci uplatnit narok na zlavu z kupnej ceny alebo od zmluvy odstupit, ak upozorni predavajuceho na umysel odstupit od zmluvy pri urceni lehoty podla odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstupenim od zmluvy. Zvoleny narok nemoze kupujuci bez suhlasu predavajuceho menit. 438 Pri dodani nahradneho tovaru je predavajuci opravneny pozadovat, aby mu na jeho naklady kupujuci vratil vymienany tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie 441 plati obdobne. 439 (1) Narok na zlavu z kupnej ceny zodpoveda rozdielu medzi hodnotou, ktoru by mal tovar bez vad, a hodnotou, ktoru mal tovar dodany s vadami, pricom pre urcenie hodnot je rozhodujuci cas, v ktorom sa malo uskutocnit riadne plnenie. (2) Kupujuci moze o zlavu znizit kupnu cenu platenu predavajucemu; ak kupna cena bola uz zaplatena, moze kupujuci pozadovat jej vratenie do vysky zlavy spolu s urokmi dojednanymi v zmluve, inak s urcenymi obdobne podla 502. (3) Ak vada nebola vcas oznamena ( 428 ods. 1 a 435 ods. 1), moze kupujuci iba so suhlasom predavajuceho vykonat prava podla odseku 2 alebo pouzit pravo na zlavu na zapocitanie s pohladavkou predavajuceho. Toto obmedzenie neplati, ak predavajuci o vadach vedel v case dodania tovaru; pri pravnych vadach je rozhodujuca doba ustanovena v 435 ods. 1. (4) Do doby odstranenia vad nie je kupujuci povinny platit cast kupnej ceny, ktora by zodpovedala jeho naroku na zlavu, ak by vady neboli odstranene. 440 (1) Naroky z vad tovaru sa nedotykaju naroku na nahradu skody alebo na zmluvnu pokutu. Kupujuci, ktoremu vznikol narok na zlavu z kupnej ceny, nie je opravneny pozadovat nahradu zisku usleho v dosledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktory sa zlava vztahuje. (2) Uspokojenie, ktore mozno dosiahnut uplatnenim niektoreho z narokov z vad tovaru podla 436 a 437, nemozno dosiahnut uplatnenim naroku z ineho pravneho dovodu. 441 (1) Kupujuci nemoze odstupit od zmluvy, ak vady vcas neoznamil predavajucemu. (2) Ucinky odstupenia od zmluvy nevzniknu alebo zaniknu, ak kupujuci nemoze vratit tovar v stave, v akom ho dostal. (3) Ustanovenie odseku 2 vsak neplati, a) ak nemoznost vratenia tovaru v stave tam uvedenom nie je sposobena konanim alebo opomenutim kupujuceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru doslo v dosledku prehliadky riadne vykonanej za ucelom zistenia vad tovaru. (4) Ustanovenie odseku 2 takisto neplati, ak pred objavenim vad kupujuci tovar alebo jeho cast predal alebo tovar uplne alebo scasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom pouziti. V tomto pripade je povinny vratit nepredany alebo nespotrebovany tovar alebo pozmeneny tovar a poskytnut predavajucemu nahradu do vysky, v ktorej mal z uvedeneho pouzitia tovaru prospech. Dodanie vacsieho mnozstva tovaru 442 (1) Ak predavajuci doda vacsie mnozstvo tovaru, nez je urcene v zmluve, moze kupujuci dodavku prijat alebo moze odmietnut prijatie prebytocneho mnozstva tovaru. (2) Ak kupujuci prijme dodavku vsetkeho alebo casti prebytocneho tovaru, je povinny zan zaplatit kupnu cenu zodpovedajucu kupnej cene urcenej v zmluve. Oddiel 3 Nadobudnutie vlastnickeho prava 443 (1) Kupujuci nadobuda vlastnicke pravo k tovaru, len co je mu dodany tovar odovzdany. (2) Pred odovzdanim nadobuda kupujuci vlastnicke pravo k prepravovanemu tovaru, ked ziska opravnenie nakladat so zasielkou. 444 Strany si mozu pisomne dojednat, ze kupujuci nadobudne vlastnicke pravo pred dobou uvedenou v 443, ak predmetom kupy je tovar jednotlivo urceny alebo tovar urceny podla druhu a v case prechodu vlastnickeho prava bude dostatocne oznaceny na odlisenie od ineho tovaru, a to sposobom dojednanym medzi stranami, inak bez zbytocneho odkladu oznamenym kupujucemu. 445 Strany si mozu pisomne dohodnut, ze kupujuci nadobudne vlastnicke pravo k tovaru neskor, nez je ustanovene v 443. Ak z obsahu tejto vyhrady vlastnickeho prava nevyplyva nieco ine, predpoklada sa, ze kupujuci ma nadobudnut vlastnicke pravo az uplnym zaplatenim kupnej ceny. 446 Kupujuci nadobuda vlastnicke pravo aj v pripade, ked predavajuci nie je vlastnikom predavaneho tovaru, ibaze v case, ked kupujuci mal vlastnicke pravo nadobudnut, vedel, ze predavajuci nie je vlastnikom a ze nie je ani opravneny s tovarom nakladat za ucelom jeho predaja. Oddiel 4 Povinnosti kupujuceho 447 Kupujuci je povinny zaplatit za tovar kupnu cenu a prevziat dodany tovar v sulade so zmluvou. 448 (1) Kupujuci je povinny zaplatit dohodnutu kupnu cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve dohodnuta a nie je urceny ani sposob jej urcenia a ak je zmluva platna s prihliadnutim na 409 ods. 2, moze predavajuci pozadovat zaplatenie kupnej ceny, za ktoru sa predaval obvykle taky alebo porovnatelny tovar v case uzavretia zmluvy za zmluvnych podmienok obdobnych obsahu tejto zmluvy. (3) Ak je kupna cena urcena podla hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujuca jeho cista hmotnost. 449 Ak sa ma kupna cena platit pri odovzdani tovaru alebo dokladov, je kupujuci povinny kupnu cenu zaplatit v mieste tohto odovzdania. 450 (1) Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, je kupujuci povinny zaplatit kupnu cenu, ked predavajuci v sulade so zmluvou a tymto zakonom umozni kupujucemu nakladat s tovarom alebo s dokladmi umoznujucimi kupujucemu nakladat s tovarom. Predavajuci moze robit odovzdanie tovaru alebo dokladov zavislym od zaplatenia kupnej ceny. (2) Ak ma predavajuci podla zmluvy odoslat tovar, moze tak urobit s podmienkou, ze tovar alebo doklady umoznujuce nakladanie s tovarom sa odovzdaju kupujucemu len pri zaplateni kupnej ceny, ibaze tato podmienka je v rozpore s dohodnutym sposobom platenia kupnej ceny. (3) Kupujuci nie je povinny zaplatit kupnu cenu, dokial nema moznost si tovar prezriet, ibaze dohodnuty sposob dodania tovaru alebo platenia kupnej ceny by s tym boli v rozpore. 451 Kupujuci je povinny urobit ukony, ktore su potrebne podla zmluvy a tohto zakona na to, aby predavajuci mohol dodat tovar. Dodany tovar je kupujuci povinny prevziat, pokial zo zmluvy alebo z tohto zakona nevyplyva, ze jeho prevzatie moze odmietnut. 452 (1) Ak ma kupujuci podla zmluvy urcit dodatocne formu, velkost alebo vlastnosti tovaru a neurobi tak v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnuta, v primeranej lehote po dojdeni ziadosti predavajuceho, moze ich predavajuci sam urcit s prihliadnutim na potreby kupujuceho, pokial su mu zname. Tym nie su dotknute ine naroky predavajuceho. (2) Ak predavajuci vykonal urcenie sam, musi oznamit podrobne udaje o tom kupujucemu a urcit primeranu lehotu, v ktorej moze kupujuci oznamit predavajucemu odchylne urcenie. Ak tak kupujuci neurobi po dojdeni takeho oznamenia v urcenej lehote, je urcenie oznamene predavajucim zavazne. 453 Predavajuci moze pozadovat, aby kupujuci zaplatil kupnu cenu, prevzal tovar a splnil ine svoje povinnosti, dokial predavajuci neuplatnil pravo z porusenia zmluvy, ktore je nezlucitelne s touto poziadavkou. 454 Ak bolo dohodnute zabezpecenie zavazku zaplatit kupnu cenu, je kupujuci povinny v dohodnutej dobe, inak vcas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdat predavajucemu doklady preukazujuce, ze zaplatenie kupnej ceny bolo zabezpecene v sulade so zmluvou. Ak kupujuci nesplni tuto povinnost, moze predavajuci odopriet dodanie tovaru do doby odovzdania tychto dokladov. Ak kupujuci nezabezpeci zaplatenie kupnej ceny v dodatocne primeranej lehote urcenej predavajucim, moze predavajuci od zmluvy odstupit. Oddiel 5 Nebezpecenstvo skody na tovare 455 Nebezpecenstvo skody na tovare ( 368 ods. 2) prechadza na kupujuceho v case, ked prevezme tovar od predavajuceho, alebo ak tak neurobi vcas, v case, ked mu predavajuci umozni nakladat s tovarom a kupujuci porusi zmluvu tym, ze tovar neprevezme. 456 Ak ma kupujuci prevziat tovar od inej osoby, nez je predavajuci, prechadza nebezpecenstvo skody na tovare na kupujuceho v case urcenom na dodanie tovaru, ak sa v tomto case umoznilo kupujucemu nakladat s tovarom a o tejto moznosti kupujuci vedel. Ak sa kupujucemu umozni nakladat s tovarom alebo ak sa dozvie o tejto moznosti az neskor, prechadza nebezpecenstvo v case, ked ma tuto moznost a dozvie sa o nej. 457 Ak je predavajuci povinny podla zmluvy odovzdat tovar dopravcovi v urcitom mieste na prepravu tovaru kupujucemu, prechadza na kupujuceho nebezpecenstvo skody na tovare jeho odovzdanim dopravcovi v tomto mieste. Ak kupna zmluva zahrna povinnost predavajuceho odoslat tovar, ale predavajuci nie je povinny odovzdat tovar dopravcovi v urcitom mieste, prechadza nebezpecenstvo skody na tovare na kupujuceho, ked sa tovar odovzda prvemu dopravcovi na prepravu do miesta urcenia. Skutocnost, ze predavajuci naklada s dokladmi vztahujucimi sa na prepravovany tovar, nema vplyv na prechod nebezpecenstva skody na tovare. 458 Nebezpecenstvo skody na tovare urcenom podla druhu a kupujucim neprevzatom vsak neprechadza na kupujuceho, dokial tovar nie je jasne vyznaceny na ucel zmluvy oznacenim na tovare alebo prepravnymi dokladmi alebo urceny v sprave zaslanej kupujucemu alebo inak vymedzeny. 459 Strany si mozu dohodnut, ze nebezpecenstvo skody na tovare prechadza pred dobou uvedenou v 455 az 458 len pri tovare jednotlivo urcenom alebo pri tovare urcenom podla druhu, ak tento tovar je v case prechodu nebezpecenstva skody dostatocne oddeleny a odliseny od ineho tovaru toho isteho druhu. 460 Ak sa tovar v case uzavretia zmluvy uz prepravuje, prechadza nebezpecenstvo skody na tovare jeho odovzdanim prvemu dopravcovi. Ak vsak predavajuci pri uzavreti zmluvy vedel alebo s prihliadnutim na vsetky okolnosti mal vediet, ze uz doslo ku skode na tovare, znasa tuto skodu predavajuci. 461 (1) Skoda na tovare, ktora vznikla po prechode jej nebezpecenstva na kupujuceho, nema vplyv na jeho povinnost zaplatit kupnu cenu, ibaze ku skode na tovare doslo v dosledku porusenia povinnosti predavajuceho. (2) Ucinky odseku 1 nenastanu, ak kupujuci vyuzil svoje pravo pozadovat dodanie nahradneho tovaru alebo pravo odstupit od zmluvy. Oddiel 6 Uchovanie tovaru 462 Ak je kupujuci v omeskani s prevzatim tovaru alebo so zaplatenim kupnej ceny v pripadoch, ked sa dodanie tovaru a zaplatenie kupnej ceny ma uskutocnit sucasne, a predavajuci ma tovar u seba alebo s nim moze inak nakladat, musi predavajuci urobit opatrenia primerane okolnostiam na uchovanie tovaru. Predavajuci je opravneny tovar zadrziavat, dokial mu kupujuci neuhradi primerane naklady, ktore predavajucemu pritom vznikli. 463 Ak kupujuci prevzal tovar a zamysla ho odmietnut, je povinny urobit opatrenia primerane okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokial predavajuci neuhradi primerane naklady, ktore kupujucemu pri tom vznikli, je kupujuci opravneny zadrziavat tovar, ktory sa ma vratit predavajucemu. 464 Ak kupujuci ma moznost po dopraveni tovaru do miesta urcenia s nim nakladat a uplatni pravo ho odmietnut, je povinny tovar prevziat a mat ho u seba na ucet predavajuceho, ak tak moze urobit bez zaplatenia kupnej ceny a bez neprimeranych tazkosti a vydavkov. Tato povinnost vsak kupujucemu nevznika, ak v mieste urcenia je pritomny predavajuci alebo osoba, ktoru predavajuci poveril starostlivostou o tovar. Pri prevzati tovaru kupujucim sa spravuju jeho prava a povinnosti podla 463. 465 Povinnosti podla 462 az 464 moze povinna strana splnit aj ulozenim tovaru v skladisku tretej osoby na ucet druhej strany a moze pozadovat uhradu primeranych nakladov, ktore jej pritom vznikli. 466 Stranu, ktora je v omeskani s prevzatim alebo so spatnym prevzatim tovaru alebo s platenim kupnej ceny, ktore sa ma uskutocnit pri prevzati tovaru, alebo s platenim nakladov spojenych s plnenim povinnosti podla 462 az 464, mozno vyzvat na splnenie tejto povinnosti. Druha strana je opravnena vo vyzve na prevzatie tovaru urcit na to primeranu lehotu a po jej marnom uplynuti tovar predat vhodnym sposobom. Pred tymto predajom je vsak povinna upozornit stranu, ktora je v omeskani, na umysel tovar predat. Tento umysel mozno oznamit aj pri urceni lehoty na prevzatie. 467 Ak tovar podlieha rychlej skaze alebo ak su s jeho uchovanim spojene neprimerane naklady, strana, ktora ma povinnosti podla 462 az 464, musi urobit primerane opatrenia na jeho predaj, a pokial je to mozne, druhu stranu o zamyslanom predaji upovedomit. 468 Strana, ktora tovar predala, je opravnena ponechat si z vytazku predaja sumu zodpovedajucu primeranym nakladom spojenym s plnenim povinnosti podla 462 az 464 a s predajom tovaru. Zvysok ziskaneho vytazku je povinna druhej strane bez zbytocneho odkladu uhradit. Oddiel 7 Osobitne ustanovenia o nahrade skody 469 Ak niektora strana v sulade s tymto zakonom odstupila od zmluvy a v primeranej dobe od odstupenia primeranym sposobom kupujuci uskutocnil nahradnu kupu alebo predavajuci nahradny predaj tovaru, na ktory sa odstupenie od zmluvy vztahovalo, narok na nahradu skody vzniknuty podla toho zakona zahrna rozdiel medzi kupnou cenou, ktora sa mala platit na zaklade zmluvy, a cenou dohodnutou v nahradnom obchode. Pri urceni tohto rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Narok na nahradu skody, ktora zvysila, tym nie je dotknuty. 470 (1) V pripadoch, na ktore sa nevztahuje 469, zahrna narok na nahradu skody strany, ktora odstupila od zmluvy tykajucej sa tovaru s beznou cenou, rozdiel medzi kupnou cenou, ktora sa ma platit na zaklade zmluvy, a beznou cenou dosahovanou pri tovare toho isteho druhu a tej istej alebo porovnatelnej akosti za obdobnych zmluvnych podmienok. Narok na nahradu skody, ktora zvysila, tym nie je dotknuty. (2) Rozhodujuce su ceny dosahovane v case odstupenia od zmluvy; ak vsak tovar bol prevzaty pred odstupenim od zmluvy, su rozhodujuce bezne ceny dosahovane v case tohto prevzatia. DIEL II Dojednania v suvislosti s kupnou zmluvou Oddiel 1 Kupa na skusku 471 Kupa na skusku vznika uzavretim kupnej zmluvy s podmienkou, ze kupujuci do uplynutia skusobnej doby tovar schvali. Ak skusobna doba nie je v zmluve urcena, predpoklada sa, ze je tri mesiace od uzavretia zmluvy. 472 (1) Ak kupujuci tovar neprevzal, ma podmienka povahu odkladacej podmienky a tato podmienka sa povazuje za zmarenu, ak kupujuci neoznami predavajucemu v skusobnej dobe, ze tovar schvaluje. (2) Ak kupujuci prevzal tovar, ma podmienka povahu rozvazovacej podmienky a plati, ze kupujuci tovar schvalil, ak ho pisomne neodmietne v skusobnej dobe. (3) Kupujuci nema pravo tovar odmietnut, ak nemoze tovar vratit v stave, v akom ho prevzal. Oddiel 2 Cenova dolozka 473 Ak strany dohodnu pri urceni ceny, ze jej vyska sa ma dodatocne upravit s prihliadnutim na vyrobne naklady, a ak neurcia, ktore zlozky vyrobnych nakladov su rozhodne, meni sa kupna cena v pomere k cenovym zmenam hlavnych surovin potrebnych na vyrobu predavaneho tovaru. 474 (1) Ak strany v zmluve neurcia, ktory cas je rozhodujuci pre posudzovanie cenovych zmien, prihliada sa na ceny v case uzavretia zmluvy a v case, ked mal predavajuci tovar dodat. Ak sa ma dodanie tovaru uskutocnit v priebehu urcitej lehoty, je rozhodny cas skutocneho vcasneho plnenia, inak koniec tejto lehoty. (2) Ak predavajuci je v omeskani s dodanim tovaru a v case skutocneho dodania su ceny pri rozhodnych zlozkach vyrobnych nakladov nizsie ako ceny v case urcenom podla odseku 1, prihliada sa na tieto nizsie ceny. 475 Prava a povinnosti stran z dolozky zanikaju, ak opravnena strana svoje prava neuplatni u druhej strany bez zbytocneho odkladu po dodani tovaru. DIEL III Zmluva o predaji podniku 476 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o predaji podniku sa predavajuci zavazuje previest na kupujuceho vlastnicke pravo k veciam, ine prava a ine majetkove hodnoty, ktore sluzia prevadzkovaniu podniku, a kupujuci sa zavazuje prevziat zavazky predavajuceho suvisiace s podnikom a zaplatit kupnu cenu. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 477 (1) Na kupujuceho prechadzaju vsetky prava a zavazky, na ktore sa predaj vztahuje. (2) Prechod pohladavok sa inak spravuje ustanoveniami o postupeni pohladavok. (3) Na prechod zavazku sa nevyzaduje suhlas veritela, predavajuci vsak ruci za splnenie prevedenych zavazkov kupujucim. (4) Kupujuci je povinny bez zbytocneho odkladu oznamit veritelom prevzatie zavazkov a predavajuci dlznikom prechod pohladavok na kupujuceho. 478 (1) Ak sa predajom podniku nepochybne zhorsi vymozitelnost pohladavky veritela, moze sa veritel domahat podanim odporu na sude do 60 dni odo dna, ked sa dozvedel o predaji podniku, najneskor vsak do siestich mesiacov odo dna, ked bol predaj zapisany do obchodneho registra ( 488 ods. 1), aby sud urcil, ze voci nemu je prevod zavazku predavajuceho na kupujuceho neucinny. (2) Ak predavajuci nie je zapisany v obchodnom registri, moze byt podany odpor na sude do 60 dni odo dna, ked sa veritel dozvie o predaji podniku, najneskor vsak do siestich mesiacov odo dna uzavretia zmluvy. (3) Ak veritel uspesne uplatni pravo podla odseku 1 alebo 2, je predavajuci povinny voci nemu splnit zavazok v dobe splatnosti a je opravneny pozadovat od kupujuceho poskytnute plnenie s prislusenstvom. 479 (1) Na kupujuceho prechadzaju vsetky prava vyplyvajuce z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva, ktore sa tykaju podnikatelskej cinnosti predavaneho podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie tychto prav rozhodne uskutocnovanie urcitej podnikatelskej cinnosti, zapocitava sa do tejto cinnosti nadobudatela uskutocnenej po predaji podniku aj cinnost uskutocnena pri prevadzke podniku pred jeho predajom. (2) K prechodu prava podla odseku 1 vsak nedochadza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnuti vykonu prav z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva alebo povahe tychto prav. 480 Prava a povinnosti vyplyvajuce z pracovnopravnych vztahov k zamestnancom podniku prechadzaju z predavajuceho na kupujuceho. 481 (1) Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, prechadza na kupujuceho aj opravnenie pouzivat obchodne meno spojene s predavanym podnikom, ibaze by to bolo v rozpore so zakonom alebo s pravom tretej osoby. Tomuto prevodu nebrani zmena oznacenia pravnej formy osoby opravnenej podnikat. (2) Ak sa podnik predava medzi fyzickymi osobami, moze kupujuci pouzivat obchodne meno predavajuceho, ak to zmluva urcuje, a to len s dodatkom oznacujucim nastupnictvo v podnikani. 482 Predpoklada sa, ze kupna cena je urcena na zaklade udajov o suhrne veci, prav a zavazkov uvedenych v uctovnej evidencii predavaneho podniku ku dnu uzavretia zmluvy a na zaklade dalsich hodnot uvedenych v zmluve, pokial nie su zahrnute do uctovnej evidencie. Ak ma zmluva nadobudnut ucinnost k neskorsiemu datumu, meni sa vyska kupnej ceny s prihliadnutim na zvysenie alebo znizenie imania, ku ktoremu doslo v medziobdobi. 483 (1) Ku dnu ucinnosti zmluvy je povinny predavajuci odovzdat a kupujuci prevziat veci zahrnute do predaja. O prevzati sa spise zapisnica podpisana oboma stranami. (2) Prevzatim veci prechadza nebezpecenstvo skody na tychto veciach z predavajuceho na kupujuceho. (3) Vlastnicke pravo k veciam, ktore su zahrnute do predaja, prechadza z predavajuceho na kupujuceho ucinnostou zmluvy. Vlastnicke pravo k nehnutelnostiam prechadza vkladom do katastra nehnutelnosti. 484 Predavajuci je povinny najneskor v zapisnici spisanej podla 483 ods. 1 upozornit kupujuceho na vsetky vady prevadzanych veci, prav alebo inych majetkovych hodnot, o ktorych vie alebo musi vediet, inak zodpoveda za skody, ktorym bolo mozne tymto upozornenim zabranit. 485 V zapisnici o prevzati veci spisanej podla 483 ods. 1 sa uvedu chybajuce a vadne veci. Za chybajuce veci sa povazuju veci, ktore predavajuci neodovzdal kupujucemu, hoci tieto veci podla uctovnej evidencie a zmluvy maju byt sucastou imania predavaneho podniku. Pri posudzovani vadnosti veci sa prihliadne na ich schopnost sluzit prevadzke podniku a na dobu ich pouzivania podla uctovnych zaznamov. 486 (1) Kupujuci ma pravo na primeranu zlavu z kupnej ceny zodpovedajucu chybajucim alebo vadnym veciam. Ak chybajuce veci alebo zistitelne vady veci neboli zachytene v zapisnici podla 483 ods. 1, nemoze sa pravo na zlavu priznat v sudnom konani, ibaze predavajuci o nich vedel v case odovzdania veci. Pri vadach zistitelnych az pri prevadzke podniku nastavaju tieto ucinky, ak tieto vady kupujuci neoznami predavajucemu bez zbytocneho odkladu po tom, co ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistit, najneskor vsak po uplynuti siestich mesiacov odo dna ucinnosti zmluvy ( 482). Ustanovenia 428 ods. 2 a 439 platia obdobne. (2) Kupujuci je opravneny odstupit od zmluvy, ak podnik nie je sposobily na prevadzku urcenu v zmluve a vady vcas oznamene su neodstranitelne alebo ich predavajuci neodstrani v dodatocnej primeranej lehote, ktoru mu kupujuci urci. Ustanovenia 441 platia primerane. (3) Kupujuci moze uplatnit narok na zlavu z kupnej ceny ohladne zavazkov, ktore na neho presli a neboli zachytene v uctovnej evidencii v dobe ucinnosti zmluvy ( 482), ibaze o nich kupujuci v case uzavretia zmluvy vedel. (4) Pre pravne vady predavaneho podniku platia obdobne 433 az 435. Ak vlastnicke pravo k nehnutelnosti tvoriacej sucast podniku neprejde na kupujuceho a predavajuci neodstrani tuto vadu v primeranej dodatocnej lehote, ktoru mu kupujuci urci, moze kupujuci od zmluvy odstupit. (5) Prava podla predchadzajucich odsekov sa nedotykaju narokov na nahradu skody. Ustanovenia 440 platia obdobne. 487 Ustanovenia 477 az 486 platia aj pre zmluvy, ktorymi sa predava cast podniku tvoriaca samostatnu organizacnu zlozku. 488 (1) Ak preda podnik osoba zapisana v obchodnom registri, navrhne vykonanie zapisu o predaji podniku alebo jeho casti v tomto registri. (2) Pravnicka osoba, ktora predala podnik tvoriaci jej imanie, moze ukoncit svoju likvidaciu a byt vymazana z obchodneho registra az po uplynuti jedneho roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezacalo sudne konanie podla 478, alebo neskor, ked sa zabezpecili alebo uspokojili naroky, ktore boli v tomto konani uspesne uplatnene. DIEL IV Zmluva o kupe prenajatej veci 489 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o kupe prenajatej veci si strany dojednaju v najomnej zmluve alebo po jej uzavreti, ze najomca je opravneny kupit prenajatu vec alebo prenajaty subor veci pocas platnosti najomnej zmluvy alebo po jej zaniku. (2) Zmluva o kupe prenajatej veci vyzaduje pisomnu formu. 490 Ak najomca je opravneny podla zmluvy na kupu prenajatej veci pocas platnosti najomnej zmluvy, dorucenim pisomneho oznamenia o uplatneni tohto prava v sulade so zmluvou o kupe prenajatej veci najomna zmluva zanika, aj ked bola dojednana na urcitu dobu. 491 Ak je najomca opravneny podla zmluvy na kupu prenajatej veci po ukonceni najomnej zmluvy, zanika toto pravo, ak opravnena strana neoznami druhej strane pisomne volu kupit prenajatu vec bez zbytocneho odkladu po zaniku najomnej zmluvy. 492 Ak opravnena strana v sulade so zmluvou o kupe prenajatej veci oznami pisomne druhej strane, ze uplatnuje pravo na kupu veci, ktora je alebo bola predmetom najomnej zmluvy, vznika ohladne tejto veci dorucenim tohto oznamenia kupna zmluva. Opravnena strana ma postavenie kupujuceho a druha strana postavenie predavajuceho. 493 (1) Vznikom kupnej zmluvy ( 492) prechadza na kupujuceho vlastnicke pravo k hnutelnej veci. Vlastnicke pravo k nehnutelnostiam prechadza vkladom do katastra nehnutelnosti. (2) Nebezpecenstvo skody na veci prechadza na kupujuceho vznikom kupnej zmluvy ( 492). 494 (1) Ak v dojednani nie je urcena kupna cena rozhodna pri vyuziti prava prenajatu vec kupit a ani sposob jej urcenia, je kupujuci povinny zaplatit kupnu cenu urcenu podla 448 ods. 2. Na urcenie kupnej ceny nema vplyv poskodenie alebo vacsie opotrebenie veci, za ktore je zodpovedny najomca. (2) Kupnu cenu je kupujuci povinny zaplatit bez zbytocneho odkladu po vzniku kupnej zmluvy. 495 (1) Pre posudzovanie vad veci su rozhodne vlastnosti, ktore mala mat prenajata vec. (2) Lehoty na oznamenie vad kupenej veci sa pocitaju odo dna, ked najomca prevzal prenajatu vec. (3) Ak vlastnicke pravo k prenajatej veci neprejde na kupujuceho a predavajuci neodstrani tuto vadu v primeranej dodatocnej dobe, ktoru mu kupujuci urci, moze od zmluvy odstupit. 496 (1) Zmluva moze urcit, ze po urcitej dobe platnosti najomnej zmluvy je najomca opravneny nadobudnut bezplatne vlastnicke pravo k prenajatej veci, ak toto pravo uplatni voci prenajimatelovi. (2) Nadobudatel vlastnickeho prava podla odseku 1 nie je opravneny pri prenajatej veci uplatnovat jej vady s vynimkou pravnych vad, ibaze je mu poskytnuta zaruka za akost. DIEL V Zmluva o uvere 497 Zakladne ustanovenie Zmluvou o uvere sa zavazuje veritel, ze na poziadanie dlznika poskytne v jeho prospech penazne prostriedky do urcitej sumy, a dlznik sa zavazuje poskytnute penazne prostriedky vratit a zaplatit uroky. 498 Strany mozu urcit penazne prostriedky, ktore su predmetom zmluvy, aj v inej nez cesko-slovenskej mene, pokial to nie je v rozpore s devizovymi predpismi. Pokial sa strany nedohodnu inak, je dlznik povinny vratit penazne prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platit uroky. 499 Za dojednanie zavazku veritela poskytnut na poziadanie penazne prostriedky mozno dojednat odplatu, ak poskytovanie uveru je predmetom podnikania veritela. 500 (1) Dlznik je opravneny uplatnit narok na poskytnutie penaznych prostriedkov v lehote urcenej v zmluve. Ak tato lehota nie je v zmluve urcena, moze dlznik tento narok uplatnit, dokial poskytnutie uveru niektora strana nevypovie. (2) Ak zmluva neurcuje inu vypovednu lehotu, moze poskytnutie uveru vypovedat dlznik s okamzitou ucinnostou a veritel ku koncu kalendarneho mesiaca nasledujuceho po mesiaci, v ktorom bola vypoved dorucena dlznikovi. 501 (1) Veritel je povinny dlznikovi penazne prostriedky poskytnut, ak ho o to dlznik v sulade so zmluvou poziadal, a to v dobe urcenej v poziadavke, inak bez zbytocneho odkladu. (2) Ak zmluva urcuje, ze uver mozno pouzit iba na urcity ucel, moze veritel obmedzit poskytnutie penaznych prostriedkov iba na plnenie zavazkov dlznika prevzatych v suvislosti s tymto ucelom. 502 (1) Od doby poskytnutia penaznych prostriedkov je dlznik povinny platit z nich uroky v dojednanej vyske, inak v najvyssej pripustnej vyske ustanovenej zakonom alebo na zaklade zakona. Ak uroky nie su takto urcene, je dlznik povinny platit obvykle uroky pozadovane za uvery, ktore poskytuju banky v mieste sidla dlznika v case uzavretia zmluvy. Ak strany dojednaju uroky vyssie nez pripustne podla zakona alebo na zaklade zakona, je dlznik povinny platit uroky v najvyssie pripustnej vyske. (2) Pri pochybnostiach sa predpoklada, ze dojednana vyska urokov sa tyka rocneho obdobia. 503 (1) Zavazok platit uroky je splatny spolu so zavazkom vratit pouzite penazne prostriedky. Ak lehota na vratenie poskytnutych penaznych prostriedkov je dlhsia ako rok, su uroky splatne koncom kazdeho kalendarneho roka. V case, ked sa ma vratit zvysok poskytnutych penaznych prostriedkov, su splatne aj uroky, ktore sa ho tykaju. (2) Ak sa poskytnute penazne prostriedky maju vratit v splatkach, su v den splatnosti kazdej splatky splatne aj uroky z tejto splatky. (3) Dlznik je opravneny vratit poskytnute penazne prostriedky pred dobou urcenou v zmluve. Uroky je povinny zaplatit len za dobu od poskytnutia do vratenia penaznych prostriedkov. 504 Dlznik je povinny vratit poskytnute penazne prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedneho mesiaca odo dna, ked ho o ich vratenie veritel poziadal. 505 Ak zanikne alebo ak sa zhorsi za trvania zmluvy zabezpecenie zavazku vratit poskytnute penazne prostriedky, je dlznik povinny doplnit zabezpecenie na povodny rozsah. Ak tak dlznik neurobi v primeranej lehote, moze veritel od zmluvy odstupit a pozadovat, aby dlznik vratil dlznu sumu s urokmi. 506 Ak je dlznik v omeskani s vratenim viac nez dvoch splatok alebo jednej splatky po dobu dlhsiu ako tri mesiace, je veritel opravneny od zmluvy odstupit a pozadovat, aby dlznik vratil dlznu sumu s urokmi. 507 Ak ma dlznik poskytnute penazne prostriedky podla zmluvy pouzit iba na urcity ucel a dlznik ich pouzije na iny ucel alebo ak ich na dohodnuty ucel nemozno pouzit, je veritel opravneny od zmluvy odstupit a pozadovat, aby dlznik vratil bez zbytocneho odkladu pouzite a nevratene prostriedky s urokmi. DIEL VI Licencna zmluva na predmety priemyselneho vlastnictva 508 Zakladne ustanovenia (1) Licencnou zmluvou na predmety priemyselneho vlastnictva opravnuje poskytovatel nadobudatela v dojednanom rozsahu a na dojednanom uzemi na vykon prav z priemyselneho vlastnictva (dalej len "pravo") a nadobudatel sa zavazuje na poskytovanie urcitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 509 (1) Ak tak ustanovuje osobitny predpis, vyzaduje sa na vykon prava poskytnuteho na zaklade zmluvy zapis do prislusneho registra tychto prav. (2) Ak trvanie prava zavisi od jeho vykonu, je nadobudatel na tento vykon povinny. 510 Poskytovatel je povinny po dobu trvania zmluvy udrziavat pravo, pokial to povaha tohto prava vyzaduje. 511 (1) Poskytovatel je nadalej opravneny na vykon prava, ktore je predmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho vykonu inym osobam. (2) Nadobudatel nie je opravneny prenechat vykon prava inym osobam. 512 Poskytovatel je povinny bez zbytocneho odkladu po uzavreti zmluvy poskytnut nadobudatelovi vsetky podklady a informacie, ktore su potrebne na vykon prava podla zmluvy. 513 Nadobudatel je povinny utajovat poskytnute podklady a informacie pred tretimi osobami, ibaze zo zmluvy alebo z povahy poskytnutych podkladov a informacii vyplyva, ze poskytovatel nema zaujem na ich utajovani. Za tretie osoby sa nepovazuju osoby, ktore sa zucastnuju na podnikani podnikatela a ktore podnikatel zaviazal mlcanlivostou. Po zaniku zmluvy je nadobudatel povinny poskytnute podklady vratit a dalej utajovat poskytnute informacie do doby, ked sa stanu vseobecne znamymi. 514 (1) Ak nadobudatela obmedzuju vo vykone prava ine osoby alebo ak zisti, ze ine osoby toto pravo porusuju, je povinny bez zbytocneho odkladu podat o tom spravu poskytovatelovi. (2) Poskytovatel je povinny bez zbytocneho odkladu urobit potrebne pravne opatrenia na ochranu vykonu prava nadobudatelom. Pri tychto opatreniach je nadobudatel povinny poskytnut poskytovatelovi potrebne spoluposobenie. 515 Ak sa zmluva nedojednala na dobu urcitu, mozno ju vypovedat. Ak zmluva neurcuje inu vypovednu lehotu, nadobuda vypoved ucinnost uplynutim jedneho roka od konca kalendarneho mesiaca, v ktorom bola vypoved dorucena druhej strane. DIEL VII Zmluva o ulozeni veci 516 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o ulozeni sa zavazuje opatrovatel, ze bude pre ulozitela docasne bezplatne opatrovat vec, ktoru ma u seba v suvislosti s obchodnym stykom s ulozitelom. (2) Ak v zmluve nie je uvedene, ci sa vec ma opatrovat za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovatela, plati, ze strany uzavreli zmluvu o ulozeni veci. 517 Opatrovatel je povinny vec starostlivo opatrovat a dbat s prihliadnutim na jej povahu a svoje moznosti, aby na nej nevznikla skoda. Ak opatrovanie veci vyzaduje osobitne opatrenia, je opatrovatel povinny ich urobit, ak su uvedene v zmluve alebo ak ho na ne upozornil ulozitel pred uzavretim zmluvy. Opatrovatel je povinny dat veci poistit proti skodam, len ked to urcuje zmluva. 518 Aj ked sa opatrovatel zaviazal v zmluve opatrovat vec urcitym sposobom, moze sa od tohto sposobu odchylit, ak nastanu okolnosti, ktore opatrovatel nemohol v case uzavretia zmluvy predvidat a ktore robia plnenie zavazku pre neho neprimerane tazkym. O vzniku tychto okolnosti je opatrovatel povinny vcas upovedomit ulozitela. 519 (1) Ak opatrovatel bez suhlasu ulozitela zveri opatrovanie veci tretej osobe, zodpoveda, akoby vec opatroval sam. Ak toto urobi so suhlasom ulozitela, zodpoveda ako mandatar. (2) Ak opatrovatel zveri opatrovanie veci tretej osobe v rozpore so zmluvou, prechadza na opatrovatela nebezpecenstvo skody na veci. Ustanovenie 518 tym nie je dotknute. 520 Opatrovatel nesmie bez suhlasu ulozitela uzivat vec alebo umoznit jej uzivanie tretej osobe. 521 (1) Ulozitel je povinny nahradit opatrovatelovi skodu sposobenu mu ulozenou vecou, pokial ju nemohol opatrovatel odvratit vynalozenim starostlivosti uvedenej v 517. Dalej je ulozitel povinny uhradit naklady, ktore opatrovatel nevyhnutne alebo ucelne vynalozil pri plneni svojej povinnosti. (2) Pri mimoriadnych nakladoch, ktore boli nepredvidatelne v case uzavretia zmluvy, je opatrovatel povinny vyziadat si suhlas ulozitela pred ich vynalozenim, ak je to mozne. Ak ulozitel neoznami opatrovatelovi bez zbytocneho odkladu svoj nesuhlas, predpoklada sa, ze s vynalozenim nakladov suhlasi. (3) Ak opatrovatel vynalozi naklady uvedene v odseku 2 bez toho, aby si vopred vyziadal potrebny suhlas ulozitela, a ten s ich vynalozenim neprejavi dodatocne suhlas, moze opatrovatel pozadovat uhradu nakladov v rozsahu, v ktorom sa ulozitel o usporu tychto nakladov obohatil. (4) Naklady, na ktorych uhradu je opatrovatel opravneny, je ulozitel povinny uhradit bez zbytocneho odkladu po tom, co ho o to opatrovatel poziadal, najneskor vsak pri prevzati veci. 522 Opatrovatel je povinny ulozenu vec ulozitelovi vydat v mieste, kde vec mala byt podla zmluvy ulozena, inak vo svojom sidle alebo v mieste podnikania, pripadne bydlisku alebo v mieste, kde je jeho organizacna zlozka opatrujuca vec. 523 (1) Aj ked sa dohodla doba, po ktoru ma byt vec ulozena, je opatrovatel povinny vec vydat bez zbytocneho odkladu po tom, co ho o to ulozitel poziadal. (2) Opatrovatel je opravneny domahat sa od ulozitela, aby prevzal ulozenu vec bez zbytocneho odkladu este pred uplynutim dohodnutej doby ulozenia, ak by dalsie plnenie povinnosti sposobilo opatrovatelovi neprimerane tazkosti, ktore nemohol v case uzavretia zmluvy predvidat, alebo ak sa tretia osoba domaha vydania ulozenej veci. 524 Ak nie je dojednane a ani z okolnosti, za ktorych bola zmluva uzavreta, nevyplyva, ako dlho ma byt vec ulozena, je opatrovatel povinny vydat vec ulozitelovi, len co ho o to ulozitel poziada, a ulozitel je povinny prevziat vec bez zbytocneho odkladu po tom, co ho na to opatrovatel vyzval. 525 Ak ulozitel neprevezme vec vcas, moze mu opatrovatel na to urcit primeranu lehotu. Po jej marnom uplynuti moze opatrovatel od zmluvy odstupit, a ak ulozitela na to upozorni pri urceni dodatocnej lehoty, je opravneny vec na ucet ulozitela vhodnym sposobom predat alebo na naklady ulozitela uskladnit u tretej osoby. 526 Ustanoveniami 517 az 525 sa spravuje primerane urcenie prav a povinnosti stran aj v pripadoch, ked podla ustanoveni tohto zakona, tykajucich sa inych zmluv nez zmluvy o ulozeni veci, je jedna strana povinna bez naroku na odplatu starat sa druhej strane o vec, ktoru ma u seba, ibaze z tychto ustanoveni vyplyva odlisna uprava. Diel VIII Zmluva o skladovani 527 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o skladovani sa skladovatel zavazuje prevziat vec, aby ju ulozil a opatroval, a ukladatel sa zavazuje zaplatit mu za to odplatu (skladne). (2) Ak v zmluve nie je uvedene, ci sa ma vec opatrovat za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovatela, plati, ze strany uzavreli zmluvu o skladovani. 528 (1) Skladovatel je povinny vec prevziat pri jej odovzdani ukladatelom a prevzatie tovaru pisomne potvrdit. (2) Potvrdenie o prevzati veci na skladovanie moze mat povahu cenneho papiera, s ktorym je spojene pravo pozadovat vydanie skladovanej veci (skladistny list). (3) Skladistny list moze zniet na dorucitela alebo na meno. Ak znie na dorucitela, je skladovatel povinny vydat tovar osobe, ktora skladistny list predlozi. Ak znie na meno, je povinny vydat vec osobe uvedenej v skladistnom liste. Skladistny list na meno moze opravnena osoba prevadzat rubopisom na ine osoby, pokial v nom nie je prevod vyluceny. V rubopise platia obdobne predpisy upravujuce zmenky. (4) Osoba opravnena domahat sa na zaklade skladistneho listu vydania veci ma postavenie ukladatela a je povinna na poziadanie skladovatela potvrdit na skladistnom liste prevzatie skladovanej veci. 529 Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, zmluva zanika, ak ukladatel neodovzda skladovatelovi vec na uskladnenie do doby urcenej v zmluve, inak do siestich mesiacov po uzavreti zmluvy. 530 Skladovatel je povinny ulozit vec oddelene od ostatnych skladovanych veci s oznacenim, ze ide o veci ukladatela. Ukladatel ma pravo kontrolovat stav skladovanej veci a brat z nej vzorky. 531 (1) Ukladatel plati skladne odo dna prevzatia veci vo vyske a sposobom dohodnutym v zmluve. (2) Ak vyska skladneho nie je dojednana v zmluve, je ukladatel povinny zaplatit skladne obvykle v case uzavretia zmluvy s prihliadnutim na povahu veci, dlzku a sposob skladovania. (3) Ak skladovanie trva dlhsie ako sest mesiacov, plati sa skladne polrocne pozadu. Skladne za neukoncene sestmesacne obdobie a skladne za kratsiu dobu skladovania sa plati pri vyzdvihnuti skladovanej veci. Aj po ukonceni zmluvy ma skladovatel pravo na skladne za dobu, po ktoru bola skladovana vec u neho ulozena z dovodu, ze ju ukladatel vcas nevyzdvihol. (4) Skladne kryje vsetky naklady spojene so skladovanim, nezahrna vsak naklady na poistenie; skladovatel ma na ne narok, ak je povinny podla zmluvy dat vec poistit. 532 (1) Ak je skladovanie dojednane na urcitu dobu, moze ukladatel veci vyzdvihnut este pred jej uplynutim, musi vsak predtym zaplatit skladne pripadajuce na celu dohodnutu dobu. Pred uplynutim dojednanej doby moze ukladatel poziadat znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca tejto doby a je povinny uhradit skladovatelovi naklady s tym spojene. (2) Ak nie je uvedena lehota, na ktoru sa zmluva uzaviera, predpoklada sa, ze sa uzaviera na neurcitu dobu. Ukladatel moze pozadovat kedykolvek vydanie veci a je povinny zaplatit skladne za dobu, ked vec bola skladovana. Vyzdvihnutim veci zmluva zanika. (3) Skladovatel je opravneny zmluvu vypovedat jednomesacnou vypovedou. Vypovedna lehota zacina plynut prvym dnom mesiaca nasledujuceho po mesiaci, v ktorom bola vypoved dorucena ukladatelovi. 533 (1) Skladovatel zodpoveda za skodu na skladovanej veci, ktora vznikla po prevzati veci, a to az do jej vydania, ibaze tuto skodu nemohol odvratit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. (2) Skladovatel nezodpoveda za skodu na veci, len ked bola sposobena a) ukladatelom alebo vlastnikom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou ulozenej veci alebo c) vadnym obalom, na ktory skladovatel pri prevzati veci ukladatela upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzati veci; ak skladovatel na vadnost obalu neupozornil, nezodpoveda za skodu na veci len vtedy, ked vadnost obalu nebola poznatelna. (3) Ak skoda vznikla sposobom uvedenym v odseku 2, je skladovatel povinny vynalozit odbornu starostlivost, aby skoda bola co najmensia. 534 (1) Skladovatel moze odstupit od zmluvy, a) ak ukladatel zatajil nebezpecnu povahu veci a ak hrozi z nej skladovatelovi znacna skoda, b) ak ukladatel dlhuje skladne za najmenej tri mesiace, c) ak hrozi vznik podstatnej skody na ulozenej veci, ktoru skladovatel nemoze odvratit, alebo d) ak ukladatel nevyzdvihne vec po skonceni doby, po ktoru je skladovatel povinny vec skladovat. (2) Skladovatel moze po odstupeni od zmluvy urcit primeranu lehotu na vyzdvihnutie veci s upozornenim, ze inak tovar preda. Po marnom uplynuti tejto lehoty moze skladovatel skladovany tovar predat vhodnym sposobom na ucet ukladatela. Od vytazku z predaja, ktory je skladovatel povinny bez zbytocneho odkladu ukladatelovi vydat, moze si odpocitat okrem skladneho aj vynalozene naklady spojene s predajom. 535 Skladovatel ma na zabezpecenie svojich narokov zo zmluvy o skladovani zakonne zalozne pravo na skladovanych veciach, dokial sa u neho nachadzaju. Toto zakonne zalozne pravo ma prednost pred inymi zaloznymi pravami. DIEL IX Zmluva o dielo Oddiel 1 Zakladne ustanovenia 536 (1) Zmluvou o dielo sa zavazuje zhotovitel vykonat urcite dielo a objednavatel sa zavazuje zaplatit cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie urcitej veci, pokial nespada pod kupnu zmluvu, montaz urcitej veci, jej udrzba, vykonanie dohodnutej opravy alebo upravy urcitej veci alebo hmotne zachyteny vysledok inej cinnosti. Dielom sa rozumie vzdy zhotovenie, montaz, udrzba, oprava alebo uprava stavby alebo jej casti. (3) Cena musi byt v zmluve dohodnuta alebo v nej musi byt aspon urceny sposob jej urcenia, ibaze strany v zmluve prejavia volu uzavriet zmluvu aj bez tohto urcenia. Oddiel 2 Vykonanie diela 537 (1) Zhotovitel je povinny vykonat dielo na svoje naklady a na svoje nebezpecenstvo v dojednanom case, inak v case primeranom s prihliadnutim na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplyva nieco ine, moze zhotovitel vykonat dielo este pred dojednanym casom. (2) Objednavatel je povinny vykonane dielo prevziat. (3) Pri vykonavani diela postupuje zhotovitel samostatne a nie je pri urceni sposobu vykonania diela viazany pokynmi objednavatela, ibaze sa vyslovne zaviazal plnit ich. 538 Zhotovitel diela moze poverit jeho vykonanim inu osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplyva nic ine. Pri vykonavani diela inou osobou ma zhotovitel zodpovednost, akoby dielo vykonaval sam. Oddiel 3 Veci urcene na vykonanie diela 539 (1) Veci, ktore ma objednavatel podla zmluvy obstarat na vykonanie diela, je povinny odovzdat zhotovitelovi v case urcenom v zmluve, inak bez zbytocneho odkladu po uzavreti zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpoklada, ze o cenu tychto veci sa neznizuje cena za vykonanie diela. (2) Ak veci neobstara objednavatel vcas, moze mu na to zhotovitel poskytnut primeranu lehotu a po jej marnom uplynuti moze sam po predchadzajucom upozorneni obstarat veci na ucet objednavatela. Objednavatel je povinny uhradit ich cenu a ucelne naklady s tym spojene bez zbytocneho odkladu po tom, co ho o to zhotovitel poziada. (3) Veci, ktore su potrebne na vykonanie diela a na ktorych obstaranie nie je podla zmluvy zaviazany objednavatel, je povinny obstarat zhotovitel. 540 (1) Objednavatel znasa nebezpecenstvo skody na veciach, ktore obstaral na vykonanie diela, a zostava ich vlastnikom az do doby, ked sa spracovanim stanu sucastou predmetu diela. (2) Za vec prevzatu od objednavatela do opatrovania za ucelom jej spracovania pri vykonavani diela alebo za ucelom jej opravy alebo upravy zodpoveda zhotovitel ako skladovatel. (3) Po dokonceni diela alebo po zaniku zavazku dielo vykonat je zhotovitel povinny bez zbytocneho odkladu vratit objednavatelovi veci od neho prevzate, ktore sa nespracovali pri vykonavani diela. 541 Ohladne veci, ktore zhotovitel obstaral na vykonanie diela, ma postavenie predavajuceho, pokial z ustanoveni upravujucich zmluvu o dielo nevyplyva nieco ine. Pri pochybnostiach sa predpoklada, ze kupna cena tychto veci je zahrnuta v cene za vykonanie diela. Oddiel 4 Vlastnicke pravo k zhotovovanej veci a nebezpecenstvo skody na nej 542 (1) Ak zhotovitel zhotovuje vec u objednavatela, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktory objednavatel obstaral, objednavatel znasa nebezpecenstvo skody na zhotovovanej veci a je jej vlastnikom, ak zmluva neurcuje nieco ine. (2) V pripadoch, na ktore sa nevztahuje odsek 1, znasa zhotovitel nebezpecenstvo skody na zhotovovanej veci a je jej vlastnikom. Pre urcenie prechodu nebezpecenstva skody na zhotovovanej veci zo zhotovitela na objednavatela sa pouziju obdobne ustanovenia o prechode nebezpecenstva skody na tovare z predavajuceho na kupujuceho. (3) Na zhotovitela neprechadza nebezpecenstvo skody na veci, ktora je predmetom udrzby, opravy alebo upravy, ani vlastnickej pravo k nej. 543 (1) Ak ma k zhotovenej veci vlastnicke pravo zhotovitel a zavazok vykonat dielo zanikne z dovodu, za ktory nezodpoveda objednavatel, je objednavatel opravneny pozadovat zaplatenie ceny veci prevzatych od neho zhotovitelom, ktore zhotovitel spracoval pri vykonani diela alebo ktore nemozno vratit. Narok objednavatela na nahradu skody tym nie je dotknuty. (2) Ak zanikol zavazok vykonat dielo z dovodu, za ktory zodpoveda objednavatel, je objednavatel opravneny pozadovat uhradu toho, o co sa zhotovitel obohatil. 544 (1) Ak ma k zhotovovanej veci vlastnicke pravo objednavatel a vec nemozno vzhladom na jej povahu vratit alebo odovzdat zhotovitelovi, je objednavatel povinny uhradit zhotovitelovi to, o co sa objednavatel zhotovovanim veci obohatil, ak zavazok zanikol, z dovodu, za ktory objednavatel nezodpoveda. (2) Ak zavazok zanikol v pripadoch uvedenych v odseku 1 z dovodov, za ktore zodpoveda objednavatel, moze zhotovitel pozadovat uhradu ceny veci, ktore ucelne obstaral a ktore sa spracovanim stali sucastou zhotovovanej veci, pokial cena tychto veci nie je zahrnuta v naroku zhotovitela podla 548 ods. 2. 545 Ustanovenia 544 platia obdobne v pripadoch, ked predmetom diela je montaz, udrzba, oprava alebo uprava veci. Oddiel 5 Cena za dielo 546 (1) Objednavatel je povinny zhotovitelovi zaplatit cenu dohodnutu v zmluve alebo urcenu sposobom urcenym v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnuta alebo urcitelna a zmluva je napriek tomu platna ( 536 ods. 3), je objednavatel povinny zaplatit cenu, ktora sa obvykle plati za porovnatelne dielo v case uzavretia zmluvy za obdobnych obchodnych podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotyka ucinkov podla 548 a 549. 547 Cena podla rozpoctu (1) Na vysku ceny nema vplyv, ze cena bola urcena na zaklade rozpoctu, ktory je sucastou zmluvy alebo ho objednavatelovi oznamil zhotovitel do uzavretia zmluvy. (2) Ak vsak bola cena urcena na zaklade rozpoctu, ohladne ktoreho zo zmluvy vyplyva, ze sa nezarucuje jeho uplnost, moze sa zhotovitel domahat primeraneho zvysenia ceny, ak sa pri vykonavani diela objavi potreba cinnosti nezahrnutych do rozpoctu, pokial tieto cinnosti neboli predvidatelne v case uzavretia zmluvy. (3) Ak cena bola urcena na zaklade rozpoctu, ktory sa podla zmluvy povazuje za nezavazny, moze sa zhotovitel domahat, aby sa urcilo zvysenie ceny o sumu, o ktoru nevyhnutne prevysi naklady ucelne vynalozene zhotovitelom, naklady zahrnute do rozpoctu. (4) Ak objednavatel nesuhlasi so zvysenim ceny, urci jej zvysenie sud na navrh zhotovitela. (5) Objednavatel moze bez zbytocneho odkladu odstupit od zmluvy, ak zhotovitel pozaduje zvysenie ceny podla odsekov 2 a 3 o sumu, ktora presahuje o viac ako 10 % cenu urcenu na zaklade rozpoctu. V tomto pripade je objednavatel povinny nahradit zhotovitelovi cast ceny zodpovedajucu rozsahu ciastocneho vykonania diela podla rozpoctu. (6) Zhotovitelovi zanika narok na urcenie zvysenia ceny podla odsekov 2 a 3, ak neoznami potrebu prekrocenia rozpoctovanej sumy a vysku pozadovaneho zvysenia ceny bez zbytocneho odkladu po tom, co sa ukazalo, ze je nevyhnutne prekrocenie ceny, ktora bola urcena na zaklade rozpoctu. 548 (1) Objednavatel je povinny zaplatit zhotovitelovi cenu v case dojednanom v zmluve. Pokial zo zmluvy alebo z tohto zakona nevyplyva nieco ine, vznika narok na cenu vykonanim diela. (2) Ak zhotovitel odstupil od zmluvy pre omeskanie objednavatela a ak prekazka pre splnenie povinnosti objednavatela nespociva v okolnostiach vylucujucich zodpovednost ( 374), patri zhotovitelovi cena, na ktoru ma narok na zaklade zmluvy. Od tejto ceny sa vsak odpocita to, co zhotovitel usetril nevykonanim diela v plnom rozsahu. 549 (1) Ak sa strany po uzavreti zmluvy dohodnu na obmedzeni rozsahu diela a ak nedojednaju jeho dosledky na vysku ceny, je objednavatel povinny zaplatit len cenu primerane znizenu; ak sa tymto sposobom dohodnu na rozsireni diela, je objednavatel povinny zaplatit cenu primerane zvysenu. (2) Ak sa strany po uzavreti zmluvy dohodnu na zmene diela a ak nedojednaju jej dosledky na vysku ceny, je objednavatel povinny cenu zaplatit zvysenu alebo znizenu s prihliadnutim na rozdiel v rozsahu potrebnej cinnosti a v ucelnych nakladoch spojenych so zmenenym vykonavanim diela. Oddiel 6 Sposob vykonavania diela 550 Objednavatel je opravneny kontrolovat vykonavanie diela. Ak objednavatel zisti, ze zhotovitel vykonava dielo v rozpore so svojimi povinnostami, je objednavatel opravneny dozadovat sa toho, aby zhotovitel odstranil vady vzniknute vadnym vykonavanim a dielo vykonaval riadnym sposobom. Ak tak zhotovitel diela neurobi ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotovitela by viedol nepochybne k podstatnemu poruseniu zmluvy ( 345), je objednavatel opravneny odstupit od zmluvy. 551 (1) Zhotovitel je povinny upozornit objednavatela bez zbytocneho odkladu na nevhodnu povahu veci prevzatych od objednavatela alebo pokynov danych mu objednavatelom na vykonanie diela, ak zhotovitel mohol tuto nevhodnost zistit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. Ak nevhodne veci alebo pokyny prekazaju v riadnom vykonavani diela, je zhotovitel povinny jeho vykonavanie v nevyhnutnom rozsahu prerusit do doby vymeny veci alebo zmeny pokynov objednavatela alebo pisomneho oznamenia, ze objednavatel trva na vykonavani diela s pouzitim odovzdanych veci a danych pokynov. O dobu, po ktoru bolo potrebne vykonavanie diela prerusit, sa predlzuje lehota urcena na jeho dokoncenie. Zhotovitel ma takisto narok na uhradu nakladov spojenych s prerusenim vykonavania diela alebo s pouzitim nevhodnych veci do doby, ked sa ich nevhodnost mohla zistit. (2) Zhotovitel, ktory splnil povinnost uvedenu v odseku 1, nezodpoveda za nemoznost dokoncenia diela alebo za vady dokonceneho diela sposobene nevhodnymi vecami alebo pokynmi, ak objednavatel na ich pouziti pri vykonavani diela pisomne trval. Pri nedokonceni diela ma zhotovitel narok na cenu znizenu o to, co usetril tym, ze nevykonal dielo v plnom rozsahu. (3) Zhotovitel, ktory nesplnil povinnost uvedenu v odseku 1, zodpoveda za vady diela sposobene pouzitim nevhodnych veci odovzdanych objednavatelom alebo pokynov danych mu objednavatelom. 552 (1) Ak zhotovitel zisti pri vykonavani diela skryte prekazky tykajuce sa veci, na ktorej sa ma vykonat oprava alebo uprava, alebo miesta, kde sa ma dielo vykonat, a tieto prekazky znemoznuju vykonanie diela dohodnutym sposobom, je zhotovitel povinny oznamit to bez zbytocneho odkladu objednavatelovi a navrhnut mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotovitel opravneny vykonavanie diela prerusit. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnu na zmene zmluvy, moze ktorakolvek zo stran od zmluvy odstupit. (2) Ak zhotovitel neporusil svoju povinnost zistit pred zacatim vykonavania diela prekazky uvedene v odseku 1, nema ziadna zo stran narok na nahradu skody; zhotovitel ma narok na cenu na cast diela, ktore bolo vykonane do doby, nez prekazky mohol odhalit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. 553 (1) Ak zmluva urcuje, ze objednavatel je opravneny skontrolovat predmet diela na urcitom stupni jeho vykonavania, je zhotovitel povinny vcas objednavatela pozvat na vykonanie kontroly. (2) Ak zhotovitel nesplni povinnost uvedenu v odseku 1, je povinny umoznit objednavatelovi vykonanie dodatocnej kontroly a znasat naklady s tym spojene. (3) Ak sa objednavatel nedostavil na kontrolu, na ktoru bol riadne pozvany alebo ktora sa mala konat podla dohodnuteho casoveho rozvrhu, moze zhotovitel pokracovat vo vykonavani diela. Ak vsak ucast na kontrole znemoznila objednavatelovi prekazka, ktoru nemohol odvratit, moze objednavatel bez zbytocneho odkladu pozadovat vykonanie dodatocnej kontroly, je vsak povinny zhotovitelovi nahradit naklady sposobene oneskorenim kontroly. Oddiel 7 Vykonanie diela 554 (1) Zhotovitel splni svoju povinnost vykonat dielo jeho riadnym ukoncenim a odovzdanim predmetu diela objednavatelovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom tymto zakonom. Ak je miestom odovzdania ine miesto, nez je uvedene v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotovitel objednavatela, aby prevzal dielo. (2) Ak toto miesto nie je dohodnute a zmluva zahrna povinnost zhotovitela odoslat predmet diela, uskutocnuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdanim prvemu dopravcovi, ktory ma uskutocnit prepravu do miesta urcenia. Zhotovitel umozni objednavatelovi uplatnenie prav z prepravnej zmluvy, pokial tieto prava nema objednavatel uz na zaklade tejto zmluvy. (3) Ak zmluva neurcuje miesto odovzdania a ani povinnost zhotovitela odoslat predmet diela, uskutocnuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podla zmluvy malo dielo vykonavat; ak v zmluve nie je toto miesto urcene, uskutocnuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednavatel vedel alebo musel vediet v case uzavretia zmluvy, ze v nom bude zhotovitel dielo vykonavat. (4) V pripadoch, na ktore sa nevztahuju odseky 1 az 3, uskutocnuje sa odovzdanie diela v mieste, kde ma zhotovitel sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko alebo organizacnu zlozku, ak jej miesto vcas objednavatelovi oznami. (5) Odovzdanim zhotovenej veci nadobuda k nej objednavatel vlastnicke pravo, ak ho do tejto doby mal zhotovitel, a na objednavatela prechadza nebezpecenstvo skody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znasal zhotovitel. Ustanovenia 444 az 446, 455 az 459 a 461 platia obdobne. (6) Ak o to poziada ktorakolvek strana, spise sa o odovzdani predmetu diela zapisnica, ktoru podpisu obe strany. 555 (1) Ak zmluva nezahrna povinnost zhotovitela predmet diela odoslat, splni zhotovitel svoju povinnost vykonat dielo, ak umozni objednavatelovi nakladat s predmetom diela riadne vykonanym v mieste ustanovenom v 554. Ak zavazok zhotovitela zahrna vykonat montaz nim zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je zavazok splneny riadnym vykonanim tejto montaze. (2) Ak sa podla zmluvy ma riadne vykonanie diela preukazat vykonanim dohodnutych skusok, povazuje sa vykonanie diela za dokoncene az vtedy, ked sa tieto skusky uspesne vykonali. Na ucast na nich je zhotovitel povinny objednavatela vcas pozvat. (3) Neucast objednavatela na skuskach, na ktorych vykonanie bol objednavatel vcas pozvany, nebrani vykonaniu skusok. Ustanovenie 553 ods. 3 o opakovani skusok plati obdobne. (4) Vysledok skusok sa zachyti v zapisnici podpisanej oboma stranami. Ak objednavatel nie je pritomny, podpise zapisnicu namiesto neho hodnoverna a nestranna osoba, ktora sa na skuskach zucastnila. 556 Ak dielo spociva v inom vysledku cinnosti nez v zhotoveni veci, montazi, udrzbe, oprave alebo uprave veci, je zhotovitel povinny pri tejto cinnosti postupovat v ramci urcenom zmluvou s odbornou starostlivostou tak, aby sa dosiahol hmotne zachyteny vysledok cinnosti urceny v zmluve. Zhotovitel je povinny hmotne zachyteny vysledok odovzdat objednavatelovi. 557 Vysledok cinnosti, ktora je predmetom diela podla 556, je zhotovitel opravneny poskytnut aj inym osobam nez objednavatelovi, pokial to zmluva dovoluje. Ak zmluva neobsahuje zakaz tohto poskytnutia, je nan zhotovitel opravneny, ak to vzhladom na povahu diela nie je v rozpore so zaujmami objednavatela. 558 Ak je predmetom diela podla 556 vysledok cinnosti, ktory je chraneny pravom z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva, je objednavatel opravneny pouzit ho len na ucel vyplyvajuci z uzavretej zmluvy o dielo. Na ine ucely je opravneny ho pouzit len so suhlasom zhotovitela. 559 Zhotovitel zodpoveda za porusenie prava inej osoby z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva v dosledku pouzitia predmetu diela, ak k tomuto poruseniu dojde podla cesko-slovenskeho pravneho poriadku alebo podla pravneho poriadku statu, kde sa ma predmet diela vyuzit, a zhotovitel o tom vedel v case uzavretia zmluvy. Pre pravne vady diela platia primerane 434 a 435. Oddiel 8 Vady diela 560 (1) Dielo ma vady, ak vykonanie diela nezodpoveda vysledku urcenemu v zmluve. (2) Zhotovitel zodpoveda za vady, ktore ma dielo v case jeho odovzdania ( 554); ak vsak nebezpecenstvo skody na zhotovenej veci prechadza na objednavatela neskor, je rozhodujuci cas tohto prechodu. Za vady diela, na ktore sa vztahuje zaruka za akost, zodpoveda zhotovitel v rozsahu tejto zaruky. (3) Zhotovitel zodpoveda za vady diela vzniknute po case uvedenom v odseku 2, ak boli sposobene porusenim jeho povinnosti. (4) Ak spociva dielo v zhotoveni veci, platia obdobne ustanovenia 420 az 422 a 426. 561 Zhotovitel nezodpoveda za vady diela, ak tieto vady sposobilo pouzitie veci odovzdanych mu na spracovanie objednavatelom v pripade, ze zhotovitel ani pri vynalozeni odbornej starostlivosti nevhodnost tychto veci nemohol zistit alebo na ne objednavatela upozornil a objednavatel na ich pouziti trval. Zhotovitel takisto nezodpoveda za vady sposobene dodrzanim nevhodnych pokynov danych mu objednavatelom, ak zhotovitel na nevhodnost tychto pokynov upozornil a objednavatel na ich dodrzani trval alebo ak zhotovitel tuto nevhodnost nemohol zistit. 562 (1) Objednavatel je povinny predmet diela prezriet alebo zariadit jeho prehliadku podla moznosti co najskor po odovzdani predmetu diela. (2) Sud neprizna objednavatelovi pravo z vad diela, ak objednavatel neoznami vady diela a) bez zbytocneho odkladu po tom, co ich zisti, b) bez zbytocneho odkladu po tom, co ich mal zistit pri vynalozeni odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutocnenej podla odseku 1, c) bez zbytocneho odkladu po tom, co mohli byt zistene neskor pri vynalozeni odbornej starostlivosti, najneskor vsak do dvoch rokov a pri stavbach do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadach, na ktore sa vztahuje zaruka, plati namiesto tejto lehoty zarucna doba. (3) Ustanovenia 428 ods. 2 a 3 sa pouziju obdobne na ucinky uvedene v odseku 2. 563 (1) Zarucna doba tykajuca sa diela zacina plynut odovzdanim diela. (2) Pre zaruku za akost diela inak platia primerane ustanovenia 429 az 431. 564 Pri vadach diela platia primerane 436 az 441. Objednavatel vsak nie je opravneny pozadovat vykonanie nahradneho diela, ak predmet diela vzhladom na jeho povahu nemozno vratit alebo odovzdat zhotovitelovi. 565 Ak objednavatel vyuzije podla ustanoveni uvedenych v 564 pravo odstupit od zmluvy tykajucej sa predmetu diela, ktory nemozno vratit alebo odovzdat zhotovitelovi, neplati 441. Objednavatel vsak nie je opravneny odstupit od zmluvy, ak vady diela neoznamil vcas zhotovitelovi. DIEL X Mandatna zmluva 566 (1) Mandatnou zmluvou sa mandatar zavazuje, ze pre mandanta na jeho ucet zariadi za odplatu urcitu obchodnu zalezitost uskutocnenim pravnych ukonov v mene mandanta alebo uskutocnenim inej cinnosti a mandant sa zavazuje zaplatit mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie zalezitosti predmetom podnikatelskej cinnosti mandatara, predpoklada sa, ze odplata bola dohodnuta. 567 (1) Mandatar je povinny postupovat pri zariadovani zalezitosti s odbornou starostlivostou. (2) Cinnost, na ktoru sa mandatar zaviazal, je povinny uskutocnovat podla pokynov mandanta a v sulade s jeho zaujmami, ktore mandatar pozna alebo musi poznat. Mandatar je povinny oznamit mandantovi vsetky okolnosti, ktore zistil pri zariadovani zalezitosti a ktore mozu mat vplyv na zmenu pokynov mandanta. (3) Od pokynov mandanta sa moze mandatar odchylit, len ak je to naliehavo nevyhnutne v zaujme mandanta a mandatar nemoze vcas dostat jeho suhlas. Ani v tychto pripadoch sa vsak mandatar nesmie od pokynov odchylit, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. 568 (1) Mandatar je povinny zariadit zalezitost osobne, len ak to urcuje zmluva. Ak tuto povinnost porusi, zodpoveda za skodu tym sposobenu mandantovi. (2) Mandant je povinny odovzdat vcas mandatarovi veci a informacie, ktore su potrebne na zariadenie zalezitosti, pokial z ich povahy nevyplyva, ze ich ma obstarat mandatar. (3) Ak zariadenie zalezitosti vyzaduje uskutocnenie pravnych ukonov v mene mandanta, je mandant povinny vystavit vcas mandatarovi pisomne potrebne plnomocenstvo. (4) Ak plnomocenstvo nie je obsiahnute v zmluve, nenahradza ho prevzatie zmluvneho zavazku mandatarom konat v mene mandanta, a to ani v pripade, ze osoba, s ktorou mandatar rokuje, o tomto zavazku vie. 569 Mandatar je povinny odovzdat bez zbytocneho odkladu mandantovi veci, ktore za neho prevzal pri vybavovani zalezitosti. 570 Mandatar zodpoveda za skodu na veciach prevzatych od mandanta na zariadenie zalezitosti a na veciach prevzatych pri jej zariadovani od tretich osob, ibaze tuto skodu nemohol odvratit ani pri vynalozeni odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatar povinny dat vcas poistit, len ked to urcuje zmluva alebo ked ho mandant o to poziada, a to na ucet mandanta. 571 (1) Ak vyska odplaty nie je urcena v zmluve, je mandant povinny zaplatit mandatarovi odplatu, ktora je obvykla v case uzavretia zmluvy za cinnost obdobnu cinnosti, ktoru mandatar uskutocnil pri zariadeni zalezitosti. (2) Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, vznikne mandatarovi narok na odplatu, ked riadne vykona cinnost, na ktoru bol povinny, a to bez ohladu na to, ci priniesla ocakavany vysledok alebo nie. Ak mozno ocakavat, ze v suvislosti s vybavovanim zalezitosti vzniknu mandatarovi znacne naklady, moze mandatar pozadovat po uzavreti zmluvy primerany preddavok. 572 Mandant je povinny uhradit mandatarovi naklady, ktore mandatar nevyhnutne alebo ucelne vynalozil pri plneni svojho zavazku, ibaze z ich povahy vyplyva, ze su uz zahrnute v odplate. 573 Mandatar nezodpoveda za porusenie zavazku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariadovani zalezitosti, ibaze sa v zmluve zarucil za splnenie zavazkov prevzatych inymi osobami v suvislosti so zariadovanim zalezitosti. 574 (1) Mandant moze zmluvu kedykolvek ciastocne alebo v celom rozsahu vypovedat. (2) Ak vypoved neurcuje neskorsiu ucinnost, nadobuda ucinnost dnom, ked sa o nej mandatar dozvedel alebo mohol dozvediet. (3) Od ucinnosti vypovede je mandatar povinny nepokracovat v cinnosti, na ktoru sa vypoved vztahuje. Je vsak povinny mandanta upozornit na opatrenia potrebne na to, aby sa zabranilo vzniku skody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokoncenim cinnosti suvisiacej so zariadovanim zalezitosti. (4) Za cinnost riadne uskutocnenu do ucinnosti vypovede ma mandatar narok na uhradu nakladov vynalozenych podla 572 a na primeranu cast odplaty. 575 (1) Mandatar moze zmluvu vypovedat s ucinnostou ku koncu kalendarneho mesiaca nasledujuceho po mesiaci, v ktorom bola vypoved dorucena mandantovi, ak z vypovede nevyplyva neskorsi cas. (2) Ku dnu ucinnosti vypovede zanika zavazok mandatara uskutocnovat cinnost, na ktoru sa zaviazal. Ak by tymto prerusenim cinnosti vznikla mandantovi skoda, je mandatar povinny ho upozornit, ake opatrenia treba urobit na jej odvratenie. Ak mandant tieto opatrenia nemoze urobit ani pomocou inych osob a poziada mandatara, aby ich urobil sam, je mandatar na to povinny. (3) Zavazok mandatara zanika jeho smrtou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zanikom, ak je pravnickou osobou. (4) Ohladne cinnosti uskutocnenej odo dna vypovede do jej ucinnosti a uskutocnenej podla odseku 2 ma mandatar narok na uhradu nakladov podla 572 a na cast odplaty primeranej vysledku dosiahnutemu pri zariadovani zalezitosti. 576 Ustanovenia 567 az 575 sa pouziju primerane v pripadoch, ked je povinnost podla inych ustanoveni tohto zakona zariadit urcitu zalezitost na ucet ineho, ibaze z tychto inych ustanoveni vyplyva nieco ine. DIEL XI Komisionarska zmluva 577 Zakladne ustanovenie Komisionarskou zmluvou sa komisionar zavazuje, ze zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho ucet urcitu obchodnu zalezitost a komitent sa zavazuje zaplatit mu odplatu. 578 (1) Komisionar je povinny pri zariadovani zalezitosti konat s potrebnou odbornou starostlivostou podla pokynov komitenta. (2) Od pokynov komitenta sa moze komisionar odchylit, len ked je to v zaujme komitenta a ked si nemoze vyziadat jeho vcasny suhlas. Pri poruseni tejto povinnosti nemusi komitent uznat konanie za uskutocnene na svoj ucet, ak ucinnost konania pre seba odmietol bez zbytocneho odkladu po tom, co sa o obsahu konania dozvedel. 579 (1) Komisionar je povinny chranit jemu zname zaujmy komitenta suvisiace so zariadovanim zalezitosti a oznamit mu vsetky okolnosti, ktore mozu mat vplyv na zmenu komitentovych prikazov. Poistenie je komisionar povinny obstarat, len ked to urcuje zmluva alebo ked dostal na to prikaz od komitenta, a to na ucet komitenta. (2) Komisionar je povinny podavat komitentovi spravy o zariadovani zalezitosti sposobom urcenym v zmluve, inak na vyzvu komitenta. 580 (1) Ak zmluva neurcuje nieco ine, je komisionar povinny pouzit na splnenie zmluvy inu osobu, ak nemoze svoj zavazok splnit sam. (2) Ak komisionar pouzije na splnenie zavazku ine osoby, zodpoveda ako by zalezitost obstaraval sam. 581 Z konania komisionara nevznikaju komitentovi vo vztahu k tretim osobam ani prava, ani povinnosti. Komitent vsak moze priamo od tretej osoby pozadovat vydanie veci alebo splnenie zavazku, ktore pre neho obstaral komisionar, ak tak nemoze urobit komisionar pre okolnosti, ktore sa tykaju jeho osoby. 582 Komitent moze pozadovat od komisionara splnenie zavazku tretej osoby bez toho, aby tato splnila svoj zavazok voci komisionarovi, len pokial komisionar tento zavazok pisomne prevzal alebo ak porusil prikazy komitenta tykajuce sa osoby, s ktorou sa mala zmluva na ucet komitenta uzavriet. V takom pripade platia primerane ustanovenia o ruceni. 583 (1) K hnutelnym veciam zverenym komisionarovi na predaj ma komitent vlastnicke pravo, dokial ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnicke pravo k hnutelnym veciam ziskanym pre komitenta nadobuda komitent ich odovzdanim komisionarovi. (2) Za skodu na veciach uvedenych v odseku 1 zodpoveda komisionar podla ustanoveni o zmluve o skladovani. 584 (1) Po zariadeni zalezitosti je komisionar povinny o vysledku podat komitentovi spravu a vykonat vyuctovanie. (2) V sprave komisionar oznaci osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobi, je komitent opravneny vymahat voci komisionarovi narok na plnenie zavazku z tejto zmluvy. 585 Komisionar je povinny bez zbytocneho odkladu previest na komitenta prava ziskane pri zariadovani zalezitosti a vydat mu vsetko, co pritom ziskal, a komitent je povinny ich prevziat. 586 Ak osoba, s ktorou komisionar uzavrel zmluvu pri zariadovani zalezitosti, porusi svoje zavazky, je komisionar povinny na ucet komitenta splnenie tychto zavazkov vymahat, alebo ak s tym komitent suhlasi, postupit mu pohladavky zodpovedajuce tymto zavazkom. 587 (1) Ak sa vyska odplaty nedojednala, prislucha komisionarovi odplata primerana uskutocnenej cinnosti a dosiahnutemu vysledku s prihliadnutim na odplatu obvykle poskytovanu za obdobnu cinnost v case uzavretia zmluvy. (2) Komisionarovi vznika narok na odplatu, len co splni povinnosti ustanovene v 584 az 586. 588 Zaroven s odplatou je komitent povinny uhradit komisionarovi naklady, ktore komisionar nevyhnutne alebo uzitocne vynalozil pri plneni svojho zavazku. Pri pochybnostiach sa predpoklada, ze v odplate je obsiahnuta aj nahrada nakladov. 589 Pre komisionarsku zmluvu platia obdobne ustanovenia 574 a 575. 590 Ak je predmetom zavazku komisionara trvala cinnost, pouziju sa na vztah medzi komitentom a komisionarom primerane tiez ustanovenia upravujuce zmluvu o obchodnom zastupeni. DIEL XII Zmluva o kontrolnej cinnosti 591 Zakladne ustanovenie Zmluvou o kontrolnej cinnosti sa vykonavatel kontroly zavazuje vykonat nestranne zistenie stavu urcitej veci alebo overenie vysledku urcitej cinnosti a vydat o tom kontrolne osvedcenie a objednavatel kontroly sa zavazuje zaplatit mu za to odplatu. 592 (1) Vykonavatel kontroly je povinny vykonat kontrolu nestrannym sposobom a zisteny stav opisat v kontrolnom osvedceni. (2) Ustanovenia zmluvy, ktorymi sa ukladaju vykonavatelovi kontroly povinnosti, ktore by mohli ovplyvnit nestrannost vykonavanej kontroly alebo spravnost kontrolneho osvedcenia, su neplatne. 593 Vykonavatel kontroly je povinny vykonavat kontrolu s vynalozenim odbornej starostlivosti s prihliadnutim na urceny sposob kontroly, na cas, miesto a rozsah kontroly, ako aj na stav, v akom sa nachadzal predmet kontroly v case jej vykonavania. 594 (1) Vykonavatel kontroly je povinny ju vykonat v rozsahu a sposobom urcenym v zmluve, inak v rozsahu a sposobom obvyklym pri obdobnych kontrolach. (2) Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, predpoklada sa, ze sa kontrola ma uskutocnit bez zbytocneho odkladu v mieste, kde sa podla zmluvy nachadza predmet kontroly. Ak toto miesto nie je v zmluve uvedene, je objednavatel povinny oznamit vcas vykonavatelovi kontroly cas a miesto, kde sa ma kontrola uskutocnit. 595 (1) Vykonavatel kontroly ma narok na odplatu po splneni povinnosti vykonat kontrolu a vydat kontrolne osvedcenie. (2) Ak odplata nie je dohodnuta, je objednavatel povinny zaplatit odplatu obvyklu v case uzavretia zmluvy so zretelom na predmet, rozsah, sposob a miesto kontroly. (3) Popri odplate je objednavatel povinny uhradit vykonavatelovi kontroly aj nevyhnutne a ucelne vynalozene naklady vzniknute pri vykonani kontroly, pokial z ich povahy nevyplyva, ze su uz zahrnute v odplate. 596 Objednavatel je povinny poskytnut vykonavatelovi kontroly sucinnost potrebnu na vykonanie kontroly, najma mu umoznit potrebny pristup k predmetu kontroly. 597 Vykonanie kontroly sa nedotyka pravnych pomerov medzi objednavatelom a inymi osobami, najma osobami, ktorym je urceny alebo od ktorych pochadza predmet kontroly. 598 Ak vykonavatel kontroly nevykonal kontrolu riadne, nevznikaju mu naroky podla 595 a objednavatel moze po uplynuti doby urcenej na vykonanie kontroly od zmluvy odstupit. 599 Vykonavatel kontroly je povinny nahradit skodu sposobenu porusenim povinnosti vykonat riadne kontrolu, len pokial sa tato skoda nemoze nahradit uplatnenim naroku objednavatela voci osobe zodpovednej za vadne plnenie, ktore je predmetom kontroly. Ako nahradu skody vsak nemoze objednavatel pozadovat nahradu toho, co opomenul vcas oznamit alebo vymahat voci osobe zodpovednej za vadne plnenie predmetu kontroly, alebo co objednavatel nemoze vymahat vzhladom na dojednanie uzavrete s touto osobou, ktore taky narok po vykonanej kontrole vylucuje. 600 Ak je vykonavatel kontroly podla 599 povinny na nahradu skody, prechadzaju na neho zaplatenim tejto nahrady naroky, ktore ma objednavatel voci osobe zodpovednej za vadne plnenie predmetu kontroly tak, akoby mu boli tieto naroky postupene. DIEL XIII Zasielatelska zmluva 601 Zakladne ustanovenia (1) Zasielatelskou zmluvou sa zavazuje zasielatel prikazcovi, ze mu vo vlastnom mene na jeho ucet obstara prepravu veci z urciteho miesta do urciteho ineho miesta, a prikazca sa zavazuje zaplatit zasielatelovi odplatu. (2) Zasielatel je opravneny ziadat, aby mu bol dany pisomne prikaz na obstaranie prepravy (zasielatelsky prikaz), ak zmluva nema pisomnu formu. 602 (1) V ramci zmluvy je zasielatel povinny plnit pokyny prikazcu. Zasielatel je povinny upozornit prikazcu na zjavnu nespravnost jeho pokynov. Ak zasielatel nedostane od prikazcu potrebne pokyny, je povinny poziadat prikazcu o ich doplnenie. Pri nebezpecenstve z omeskania je vsak povinny postupovat aj bez tychto pokynov tak, aby boli co najviac chranene zaujmy prikazcu, ktore su zasielatelovi zname. (2) Ak zmluva urcuje, ze pred vydanim zasielky alebo dokladu umoznujucich nakladat so zasielkou zasielatel vyberie urcitu penaznu sumu od prijemcu alebo uskutocni iny inkasny ukon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentarnom inkase ( 697 a nasl.). 603 (1) Pri plneni zavazku je zasielatel povinny s vynalozenim odbornej starostlivosti dojednat sposob a podmienky prepravy zodpovedajuce co najlepsie zaujmom prikazcu, ktore vyplyvaju zo zmluvy a jeho prikazov alebo su zasielatelovi inak zname. (2) Zasielatel zodpoveda za skodu na prevzatej zasielke vzniknutu pri obstaravani prepravy, ibaze ju nemohol odvratit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. (3) Zasielatel je povinny zasielku poistit, len ked to urcuje zmluva. 604 Prikazca je povinny poskytnut zasielatelovi spravne udaje o obsahu zasielky a jeho povahe, ako aj o inych skutocnostiach potrebnych na uzavretie zmluvy o preprave a zodpoveda za skodu, ktora zasielatelovi vznikne porusenim tejto povinnosti. 605 (1) Ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakaze prikazca najneskor do zaciatku uskutocnovania prepravy, moze zasielatel prepravu, ktoru ma obstarat, uskutocnit sam. (2) Ak zasielatel pouzije na obstaranie prepravy dalsieho zasielatela (medzizasielatela), zodpoveda pritom, akoby prepravu obstaral sam. 606 (1) Zasielatel je povinny podat prikazcovi spravu o skode, ktora zasielke hrozi alebo ktora na nej vznikla, len co sa o tom dozvie, inak zodpoveda za skodu vzniknutu prikazcovi tym, ze tuto povinnost nesplnil. (2) Ak hrozi bezprostredne podstatna skoda na zasielke a ak nie je cas vyziadat si pokyny prikazcu alebo ak vaha prikazca s takymi pokynmi, moze zasielatel zasielku predat vhodnym sposobom na ucet prikazcu. 607 (1) Zasielatelovi prislucha zmluvna odplata, alebo ak nebola dohodnuta, odplata obvykla v case dojednania zmluvy pri obstarani obdobnej prepravy. Okrem toho ma zasielatel narok na uhradu potrebnych a uzitocnych nakladov, ktore zasielatel vynalozil za ucelom splnenia svojich zavazkov. Okrem toho ma zasielatel narok na uhradu nakladov, ktore ucelne vynalozil pri plneni svojho zavazku. (2) Prikazca je povinny poskytnut zasielatelovi primerany preddavok na naklady spojene s plnenim zavazku zasielatela, a to skor, nez zasielatel zacne s jeho plnenim. (3) Prikazca je povinny zaplatit zasielatelovi odplatu a vzniknute naklady bez zbytocneho odkladu po tom, co zasielatel zabezpecil obstaranie prepravy uzavretim potrebnych zmluv s dopravcami, pripadne medzizasielatelmi a podal o tom spravu prikazcovi. 608 Na zabezpecenie svojich narokov voci prikazcovi ma zasielatel zalozne pravo k zasielke, dokial je zasielka u zasielatela alebo u niekoho, kto ju ma u seba v jeho mene, alebo dokial ma zasielatel listiny, ktore ho opravnuju, aby so zasielkou nakladal. 609 Na zasielatelsku zmluvu sa pouziju podporne ustanovenia o komisionarskej zmluve. DIEL XIV Zmluva o preprave veci 610 Zakladne ustanovenie Zmluvou o preprave veci sa dopravca zavazuje odosielatelovi, ze prepravi vec (zasielku) z urciteho miesta (miesto odoslania) do urciteho ineho miesta (miesto urcenia), a odosielatel sa zavazuje zaplatit mu odplatu (prepravne). 611 (1) Dopravca je opravneny pozadovat, aby mu odosielatel potvrdil pozadovanu prepravu v prepravnom doklade, a odosielatel je opravneny pozadovat, aby mu dopravca pisomne potvrdil prevzatie zasielky. (2) Ak su na vykonanie prepravy potrebne osobitne listiny, je odosielatel povinny odovzdat ich dopravcovi najneskor pri odovzdani zasielky na prepravu. Odosielatel zodpoveda za skodu sposobenu dopravcovi neodovzdanim tychto listin alebo ich nespravnostou. (3) Ak nevyplyva zo zmluvy nieco ine, zmluva zanika, ak odosielatel nepoziadal dopravcu o prevzatie zasielky v case urcenom v zmluve, inak do siestich mesiacov od uzavretia zmluvy. 612 (1) Podla zmluvy moze byt dopravca povinny vydat odosielatelovi pri prevzati zasielky na prepravu nalozny list. (2) Nalozny list je listina, s ktorou je spojene pravo pozadovat od dopravcu vydanie zasielky v sulade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinny zasielku vydat osobe opravnenej podla nalozneho listu, ak mu tato osoba nalozny list predlozi a potvrdi na nom prevzatie zasielky. 613 (1) Nalozny list moze zniet na dorucitela, na meno urcitej osoby alebo na jej rad. (2) Prava z nalozneho listu na dorucitela sa prevadzaju odovzdanim nalozneho listu osobe, ktora ma tieto prava nadobudnut. Prava z nalozneho listu na meno mozno previest na inu osobu podla ustanoveni o postupeni pohladavky. Prava z nalozneho listu vystaveneho na rad opravnenej osoby mozno previest vyplnenym alebo nevyplnenym rubopisom. Ak nie je v naloznom liste uvedene, na ci rad je vydany, plati, ze je vydany na rad odosielatela. 614 (1) Dopravca je povinny v naloznom liste uviest: a) nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, pripadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu, b) nazov a sidlo pravnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, pripadne bydlisko fyzickej osoby odosielatela, c) oznacenie prepravovanej veci, d) udaj, ci bol nalozny list vydany na dorucitela alebo na meno prijemcu, pripadne udaj, ze bol vydany na jeho rad, e) miesto urcenia, f) miesto a den vydania nalozneho listu a podpis dopravcu. (2) Ak bol nalozny list vydany vo viacerych rovnopisoch, vyznaci sa ich pocet na kazdom z nich. Po vydani zasielky opravnenej osobe na jeden rovnopis stracaju ostatne rovnopisy platnost. 615 Za zniceny alebo strateny nalozny list je povinny dopravca vydat odosielatelovi novy nalozny list s vyznacenim, ze ide o nahradny nalozny list. V pripade zneuzitia povodneho nalozneho listu je odosielatel povinny uhradit skodu, ktora tym bola dopravcovi sposobena. 616 Obsah nalozneho listu je rozhodny pre naroky osoby opravnenej podla nalozneho listu. Dopravca sa moze voci nej odvolavat na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielatelom, len pokial su obsiahnute v naloznom liste alebo pokial sa na tieto ustanovenia v nom vyslovne odkazuje. Voci osobe opravnenej podla nalozneho listu moze dopravca uplatnit len namietky, ktore vyplyvaju z obsahu nalozneho listu alebo zo vztahu dopravcu k opravnenej osobe. Ustanovenie 627 tym nie je dotknute. 617 (1) Dopravca je povinny prepravu vykonat do miesta urcenia s odbornou starostlivostou v dohodnutej lehote, inak bez zbytocneho odkladu. Pri pochybnostiach zacina lehota plynut dnom nasledujucim po prevzati zasielky dopravcom. (2) Ak je dopravcovi znamy prijemca zasielky, je povinny dorucit mu zasielku, alebo ak ma podla zmluvy prijemca v mieste urcenia zasielku vyzdvihnut, oznamit mu ukoncenie prepravy. 618 (1) Dokial dopravca zasielku nevydal prijemcovi, je odosielatel opravneny pozadovat, aby preprava bola prerusena a zasielka mu bola vratena, alebo aby s nou bolo nalozene inak, a uhradi ucelne vynalozene naklady s tym spojene. Ak vsak bol vydany nalozny list, moze to odosielatel pozadovat len na zaklade nalozneho listu. Ak bol nalozny list uz odovzdany osobe opravnenej pozadovat vydanie zasielky, moze take prikazy udelit len tato osoba. Ak bolo vydanych viac rovnopisov nalozneho listu, vyzaduje sa predlozenie vsetkych rovnopisov. (2) Ak zmluva urcuje, ze pred vydanim zasielky dopravca vyberie od prijemcu urcitu penaznu sumu alebo uskutocni iny inkasny ukon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentarnom inkase ( 697 a nasl.). 619 Ak je v zmluve urceny prijemca zasielky, nadobuda prava zo zmluvy, ked poziada o vydanie zasielky po jej dojdeni do miesta urcenia alebo po uplynuti lehoty, ked tam mala dojst. Tymto okamihom prechadzaju na prijemcu aj naroky, tykajuce sa skody na zasielke. Dopravca vsak zasielku prijemcovi nevyda, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danymi mu odosielatelom podla 618. V tomto pripade ma nadalej pravo nakladat so zasielkou odosielatel. Ak urci odosielatel dopravcovi inu osobu ako prijemcu, nadobuda tato osoba prava zo zmluvy tym istym sposobom ako povodny prijemca. 620 (1) Ak bol vydany nalozny list, ma pravo domahat sa vydania zasielky pri jeho predlozeni osoba opravnena na to podla nalozneho listu. Touto osobou je: a) podla nalozneho listu na meno osoba v nom urcena, b) podla nalozneho listu na rad osoba, na ktorej rad bol nalozny list vystaveny, ak nebol prevedeny rubopisom alebo ak bol nalozny list prevedeny, osoba, ktora je uvedena ako posledna v neprerusenom rade rubopisov, alebo dorucitel nalozneho listu s poslednym nevyplnenym rubopisom, c) podla nalozneho listu na dorucitela osoba, ktora nalozny list predlozi dopravcovi. (2) Ak bol nalozny list prevedeny rubopisom, zbavuje sa dopravca zavazku, ak dobromyselne vyda zasielku osobe, ktora nadobudla nalozny list na zaklade rubopisu bez ohladu na to, ci sa na nu previedli naroky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkach. 621 Dopravca moze svoj zavazok plnit pomocou dalsieho dopravcu a zodpoveda pritom, akoby prepravu uskutocnoval sam. 622 (1) Dopravca zodpoveda za skodu na zasielke, ktora vznikla po jej prevzati dopravcom az do jej vydania prijemcovi, ibaze ju dopravca nemohol odvratit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. (2) Za skodu na zasielke vsak dopravca nezodpoveda, ak preukaze, ze bola sposobena: a) odosielatelom, prijemcom alebo vlastnikom zasielky, b) vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zasielky vcitane obvykleho ubytku, alebo c) vadnym obalom, na ktory dopravca upozornil odosielatela pri prevzati zasielky na prepravu, a ak bol vydany nakladny alebo nalozny list, bola v nom vadnost obalu poznamenana; ak ne-upozornil dopravca na vadnost obalu, nezodpoveda dopravca za skodu na zasielke vzniknutu v dosledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnost nebola pri prevzati zasielky poznatelna. (3) Pri skode na zasielke vzniknutej podla odseku 2 je dopravca povinny vynalozit odbornu starostlivost, aby skoda bola co najmensia. (4) Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednost dopravcu ustanovena podla odsekov 1 az 3, su neplatne. 623 (1) Dopravca je povinny urychlene podat odosielatelovi spravu o skode na zasielke vzniknutej do jej odovzdania prijemcovi. Ak vsak prijemca nadobudol pravo na vydanie zasielky, je povinny tuto spravu podat prijemcovi. Dopravca zodpoveda za skodu sposobenu odosielatelovi alebo prijemcovi porusenim tejto povinnosti. (2) Ak hrozi bezprostredne podstatna skoda na zasielke a ak nie je cas vyziadat si pokyny odosielatela alebo ak vaha odosielatel s takymi pokynmi, moze dopravca zasielku vhodnym sposobom predat na ucet odosielatela. 624 (1) Pri strate alebo zniceni zasielky je dopravca povinny nahradit cenu, ktoru zasielka mala v case, ked bola odovzdana dopravcovi. (2) Pri poskodeni alebo znehodnoteni zasielky je dopravca povinny nahradit rozdiel medzi cenou, ktoru mala zasielka v case jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktoru by v tomto case mala poskodena alebo znehodnotena zasielka. 625 (1) Dopravcovi prislucha dohodnuta odplata, alebo ak nebola dohodnuta, odplata obvykla v case uzavretia zmluvy s prihliadnutim na obsah zavazku dopravcu. (2) Dopravcovi vznika narok na prepravne po vykonani prepravy do miesta urcenia, ak zmluva neurcuje za rozhodnu inu dobu. (3) Ak nemoze dopravca dokoncit prepravu pre skutocnosti, za ktore nezodpoveda, ma narok na pomernu cast prepravneho s prihliadnutim na uz uskutocnenu prepravu. 626 Odosielatel je povinny poskytnut dopravcovi spravne udaje o obsahu zasielky a jeho povahe a zodpoveda za skodu sposobenu dopravcovi porusenim tejto povinnosti. 627 Prijatim zasielky prebera prijemca rucenie za uhradu pohladavok dopravcu voci odosielatelovi zo zmluvy tykajucej sa prepravy prevzatej zasielky, ak o tychto pohladavkach prijemca vedel alebo musel vediet. 628 (1) Dopravca ma na zabezpecenie svojich narokov vyplyvajucich zo zmluvy zalozne pravo k zasielke, dokial s nou moze nakladat. (2) Ak viazne na zasielke niekolko zaloznych prav, ma zalozne pravo dopravcu prednost pred zaloznymi pravami prv vzniknutymi a zalozne pravo dopravcu ma prednost pred zaloznym pravom zasielatela. 629 Vykonavacie predpisy mozu upravit odchylne zeleznicnu, letecku, cestnu, vnutrozemsku vodnu a namornu prepravu, pokial ide o vznik zmluvy, prepravne doklady, vylucenie veci z prepravy, preberanie zasielky dopravcom a jej vydavanie prijemcovi, rozsah narokov voci dopravcovi a ich uplatnenie; tato uprava vsak nesmie obmedzit zodpovednost dopravcu pri skode na zasielke ustanovenu v 622 a 624. DIEL XV Zmluva o najme dopravneho prostriedku 630 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o najme dopravneho prostriedku sa prenajimatel zavazuje prenechat najomcovi dopravny prostriedok na docasne uzivanie a najomca sa zavazuje zaplatit odplatu (najom). (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 631 (1) Prenajimatel je povinny odovzdat najomcovi dopravny prostriedok spolu s potrebnymi dokladmi v case urcenom v zmluve, inak bez zbytocneho odkladu po uzavreti zmluvy. Dopravny prostriedok musi byt sposobily na prevadzku a na uzivanie urcene v zmluve, inak na uzivanie, na ktore dopravny prostriedok obvykle sluzi. (2) Prenajimatel zodpoveda za skody sposobene najomcovi tym, ze dopravny prostriedok nie je sposobily podla odseku 1. Tejto zodpovednosti sa prenajimatel zbavi, ak preukaze, ze nemohol zistit ani predvidat nesposobilost dopravneho prostriedku pri zachovani odbornej starostlivosti do jeho prevzatia najomcom. 632 (1) Najomca je opravneny uzivat dopravny prostriedok na ucely uvedene v 631 ods. 1. (2) Ak neurcuje zmluva nieco ine, nesmie najomca prenechat uzivanie dopravneho prostriedku inej osobe. (3) Najomca je povinny starat sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla skoda. Skodu na dopravnom prostriedku znasa prenajimatel, ibaze skoda bola sposobena najomcom alebo osobami, ktorym najomca umoznil pristup k dopravnemu prostriedku. Najomca je povinny dat dopravny prostriedok poistit, len ked to urcuje zmluva. (4) Pravo prenajimatela na nahradu skody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajimatel nepozaduje tuto nahradu od najomcu do siestich mesiacov po vrateni dopravneho prostriedku. 633 (1) Najomca je povinny udrziavat dopravny prostriedok na ucet prenajimatela v stave, v akom dopravny prostriedok prevzal, s prihliadnutim na obvykle opotrebenie. (2) Najomca je povinny potrebu oprav, na ktorych vykonanie je povinny podla odseku 1, oznamit bez zbytocneho odkladu prenajimatelovi. Ak tuto povinnost nesplni, straca pravo na uhradu nakladov, moze vsak pozadovat, o co sa prenajimatel opravou obohatil. (3) Pravo na naklady podla odseku 1 musi najomca uplatnit u prenajimatela do troch mesiacov po ich vynalozeni, ak tak neurobi, nemoze sa pravo priznat v sudnom konani, ak prenajimatel opravnene namietne, ze pravo nebolo uplatnene vcas. 634 (1) Najomca je povinny platit najomne v dohodnutej vyske, inak najomne obvykle v case uzavretia zmluvy s prihliadnutim na povahu prenajateho dopravneho prostriedku a urceny sposob jeho uzivania. (2) Ak neurcuje zmluva inak, je najomca povinny platit najomne po ukonceni uzivania dopravneho prostriedku, ak je vsak najomna zmluva uzavreta na dobu dlhsiu ako tri mesiace, koncom kazdeho kalendarneho mesiaca, v ktorom sa dopravny prostriedok uzival. 635 (1) Najomca nie je povinny platit najomne za cas, v ktorom nemohol dopravny prostriedok uzivat pre nesposobilost dopravneho prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaze nemoznost uzivat dopravny prostriedok sposobil najomca alebo osoby, ktorym najomca umoznil k dopravnemu prostriedku pristup. (2) Ak neoznami najomca nemoznost uzivania dopravneho prostriedku bez zbytocneho odkladu prenajimatelovi, jeho povinnost platit najomne trva. 636 (1) Pravo uzivat dopravny prostriedok zanika uplynutim doby, na ktoru bola zmluva dojednana, alebo znicenim dopravneho prostriedku. (2) Zmluvu o najme dopravneho prostriedku dojednanu na dobu neurcitu mozno ukoncit vypovedou. (3) Vypoved nadobuda ucinnost uplynutim 30 dni, ak neurcuje zmluva o najme dopravneho prostriedku inu vypovednu lehotu alebo z vypovede nevyplyva neskorsia doba. Zmluva moze urcit, ze ju mozno ukoncit uz dorucenim vypovede. 637 Po zaniku prava uzivat dopravny prostriedok je najomca povinny vratit dopravny prostriedok do miesta, kde ho prevzal, pokial zo zmluvy nevyplyva nieco ine. DIEL XVI Zmluva o prevadzke dopravneho prostriedku 638 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o prevadzke dopravneho prostriedku sa zavazuje poskytovatel prevadzky dopravneho prostriedku (prevadzkovatel) prepravit naklad urceny objednavatelom prevadzky dopravneho prostriedku a na ten ucel s dopravnym prostriedkom bud vykonat jednu alebo viac vopred urcenych ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonat cesty podla urcenia objednavatela a objednavatel sa zavazuje zaplatit odplatu. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 639 (1) Prevadzkovatel je povinny zabezpecit, aby dopravny prostriedok bol sposobily na cesty, ktore su predmetom zmluvy, a pouzitelny na prepravu urcenu v zmluve. Pre zodpovednost prevadzkovatela plati obdobne 631. (2) Prevadzkovatel je povinny vybavit dopravny prostriedok sposobilou posadkou a pohonnymi latkami a dalsimi vecami potrebnymi na dohodnute cesty. 640 Opravnenie pozadovat dohodnutu prevadzku dopravneho prostriedku moze objednavatel postupit inej osobe. 641 Ak podla zmluvy prebera naklad na prepravu prevadzkovatel lode, pouziju sa pre urcenie prav a povinnosti stran primerane ustanovenia upravujuce zmluvu o preprave, pokial to povaha zmluvy o prevadzke dopravneho prostriedku pripusta. DIEL XVII Zmluva o sprostredkovani 642 Zakladne ustanovenie Zmluvou o sprostredkovani sa sprostredkovatel zavazuje, ze bude vyvijat cinnost smerujucu k tomu, aby zaujemca mal prilezitost uzavriet urcitu zmluvu s tretou osobou, a zaujemca sa zavazuje zaplatit sprostredkovatelovi odplatu (proviziu). 643 Sprostredkovatel je povinny bez zbytocneho odkladu oznamovat zaujemcovi okolnosti dolezite pre jeho rozhodovanie o uzavreti sprostredkuvanej zmluvy a zaujemca je povinny oznamovat sprostredkovatelovi skutocnosti, ktore maju pre neho rozhodny vyznam pre uzavretie tejto zmluvy. 644 Sprostredkovatelovi vznika narok na proviziu, ak je uzavreta zmluva, ktora je predmetom sprostredkovania. 645 Ak zo zmluvy vyplyva, ze sprostredkovatel je povinny len zaobstarat pre zaujemcu prilezitost uzavriet s tretou osobou zmluvu s urcitym obsahom, vznika sprostredkovatelovi narok na proviziu uz zaobstaranim tejto prilezitosti. 646 Ak podla zmluvy vznika sprostredkovatelovi narok na proviziu az splnenim zavazku tretej osoby zo sprostredkuvanej zmluvy, vznika sprostredkovatelovi tento narok takisto v pripade, ked zavazok tretej osoby voci zaujemcovi zanikol alebo splnenie zavazku tretej osoby sa oddialilo z dovodov, za ktore zodpoveda zaujemca. Ak je zakladom pre urcenie vysky provizie rozsah splneneho zavazku tretej osoby, zapocitava sa do tohto zakladu aj plnenie neuskutocnene z dovodov, za ktore zodpoveda zaujemca. 647 (1) Sprostredkovatel ma narok na dojednanu proviziu, inak obvyklu za sprostredkovanie obdobnych zmluv v case uzavretia zmluvy o sprostredkovani. Sprostredkovatelovi vsak nevznika narok na proviziu, ak zmluva s tretou osobou bola uzavreta bez jeho sucinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol cinny ako sprostredkovatel tiez pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkuvana zmluva. (2) Narok na uhradu nakladov spojenych so sprostredkuvanim ma sprostredkovatel popri provizii, len ked to bolo vyslovne dojednane, a pri pochybnostiach len pri vzniku naroku na proviziu. 648 Sprostredkovatel je povinny pre potrebu zaujemcu uschovat doklady, ktore nadobudol v suvislosti so sprostredkovatelskou cinnostou, a to po dobu, po ktoru mozu byt tieto doklady vyznamne pre ochranu zaujmov zaujemcu. 649 (1) Sprostredkovatel neruci za splnenie zavazku tretich osob, s ktorymi sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie vsak navrhovat zaujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohladne ktorej vie alebo musi vediet, ze je dovodna pochybnost, ze splni riadne a vcas svoje zavazky zo sprostredkovanej zmluvy. (2) Ak o to zaujemca poziada, je sprostredkovatel povinny oznamit mu udaje potrebne na posudenie doveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovatel navrhuje uzavriet zmluvu. 650 Zmluva o sprostredkovani zanika, ak zmluva, ktora je predmetom sprostredkovania, nie je uzavreta v case urcenom v zmluve o sprostredkovani. Ak nie je tento cas takto urceny, moze ktorakolvek strana zmluvu ukoncit tym, ze to oznami druhej strane. 651 Vzniku prava sprostredkovatela na proviziu nebrani skutocnost, ze az po zaniku zmluvy o sprostredkovani je s tretou osobou uzavreta zmluva ( 644), pripadne splnena zmluva ( 646), na ktoru sa vztahovala jeho sprostredkovatelska cinnost. DIEL XVIII Zmluva o obchodnom zastupeni 652 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o obchodnom zastupeni sa zavazuje obchodny zastupca, ze bude pre zastupeneho vyvijat cinnost smerujucu k uzavieraniu urciteho druhu zmluv (dalej len "obchody"), a zastupeny sa zavazuje zaplatit obchodnemu zastupcovi odplatu (proviziu). (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 653 Obchodny zastupca je povinny v urcenej uzemnej oblasti vyvijat s odbornou starostlivostou cinnost, ktora je predmetom jeho zavazku. Ak nie je v zmluve tato uzemna oblast urcena, predpoklada sa, ze obchodny zastupca ma vyvijat cinnost na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky. 654 (1) Predmetom zavazku obchodneho zastupcu je vyhladavanie zaujemcov o uzavretie obchodov, ktore su vymedzene v zmluve. (2) Ak zmluva urcuje, ze obchodny zastupca robi pravne ukony v mene zastupeneho, spravuju sa prava a povinnosti s tym suvisiace ustanoveniami o mandatnej zmluve. (3) Bez udeleneho plnomocenstva nie je obchodny zastupca opravneny v mene zastupeneho uzavierat obchody, cokolvek pre neho prijimat alebo robit ine pravne ukony. 655 (1) Obchodny zastupca je povinny uskutocnovat cinnost, na ktoru je zaviazany, s vynalozenim odbornej starostlivosti, dbat na jemu zname zaujmy zastupeneho a v ramci zmluvy sa spravovat pokynmi zastupeneho. (2) Obchodny zastupca podava zastupenemu spravu o vyvoji trhu a vsetkych okolnostiach dolezitych pre zaujmy zastupeneho, najma pre jeho rozhodovanie suvisiace s uzavieranim obchodov. (3) Ak zmluva zahrna i uzavieranie obchodov obchodnym zastupcom v mene zastupeneho, je obchodny zastupca povinny uzavierat tieto obchody len za obchodnych podmienok urcenych zastupenym, ak neprejavil zastupeny suhlas s inym postupom. (4) Ak nemoze zastupca vykonavat svoju cinnost, musi o tom bez zbytocneho odkladu podat spravu zastupenemu. 656 Obchodny zastupca je povinny spoluposobit v ramci svojho zavazku pri uskutocnovani uzavretych obchodov podla pokynov zastupeneho a v zaujme zastupeneho, ktore su alebo musia byt obchodnemu zastupcovi zname, najma pri rieseni nezrovnalosti, ktore vzniknu z uzavretych obchodov. 657 Obchodny zastupca nesmie oznamit udaje ziskane od zastupeneho pri svojej cinnosti bez suhlasu zastupeneho inym osobam alebo ich vyuzit pre seba alebo pre ine osoby, pokial by to bolo v rozpore so zaujmami zastupeneho. Tato povinnost trva aj po ukonceni zmluvy o obchodnom zastupeni. 658 (1) Obchodny zastupca je povinny navrhovat uzavretie obchodov alebo uzavierat obchody len s osobami, u ktorych su predpoklady, ze svoje zavazky splnia. (2) Zastupca ruci za splnenie povinnosti tretou osobou, s ktorou navrhol zastupenemu uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastupeneho uzavrel obchod, len ked sa na to pisomne zaviazal. V takom pripade sa jeho prava a povinnosti spravuju podla ustanoveni o ruceni. 659 (1) Obchodny zastupca ma narok na dojednanu proviziu, inak na proviziu obvyklu pri obdobnom obchodnom zastupeni. (2) Narok na uhradu nakladov spojenych so svojou cinnostou ma obchodny zastupca popri provizii, len ked to bolo dojednane a ak nevyplyva zo zmluvy nieco ine, len ked mu vznikol narok na proviziu z obchodu, ktoreho sa naklady tykaju. (3) Narok na proviziu a na dohodnutu uhradu nakladov nevznika v pripadoch, ked obchodny zastupca bol pri uzavierani obchodu cinny ako obchodny zastupca alebo sprostredkovatel pre osobu, s ktorou zastupeny uzavrel obchod. 660 (1) Obchodnemu zastupcovi vznika narok na proviziu, ked sa obchod uzavrel a tretia osoba splnila svoj zavazok z tohto obchodu. Ak splnila tretia osoba svoj zavazok scasti, patri obchodnemu zastupcovi pomerna cast provizie. Ak vsak tretia osoba ma plnit svoj zavazok az po uplynuti viac ako siestich mesiacov po uzavreti obchodu, vznika obchodnemu zastupcovi narok na proviziu po uzavreti obchodu. (2) Obchodnemu zastupcovi vznika narok na proviziu takisto v pripade, ked zavazok tretej osoby voci zastupenemu zanikol alebo splnenie tohto zavazku sa oddialilo z dovodu, za ktory zodpoveda zastupeny. (3) Ak je zakladom pre urcenie provizie rozsah splneneho zavazku tretej osoby, zapocitava sa do tohto zakladu aj plnenie neuskutocnene z dovodov, za ktore zodpoveda zastupeny. 661 Ak vyplyva zo zmluvy, ze obchodny zastupca je povinny iba obstarat pre zastupeneho prilezitost, aby zastupeny mohol s tretou osobou uzavriet obchod s urcitym obsahom, vznika obchodnemu zastupcovi narok na proviziu uz zaobstaranim tejto prilezitosti. 662 Pokial zmluva alebo tento zakon neustanovuje nieco ine, nema obchodny zastupca narok na proviziu z obchodu, ku ktoreho uzavretiu doslo bez jeho sucinnosti. 663 (1) Zastupeny je povinny odovzdat obchodnemu zastupcovi vsetky podklady a pomocky potrebne na plnenie zavazku obchodneho zastupcu. (2) Podklady a pomocky nevyhnutne podla odseku 1 zostavaju majetkom zastupeneho a obchodny zastupca je povinny ich vratit po ukonceni zmluvy, pokial ich obchodny zastupca, vzhladom na ich povahu, nespotreboval pri plneni svojho zavazku. (3) Obchodny zastupca je povinny pre potrebu zastupeneho uschovat doklady, ktore nadobudol v suvislosti so svojou cinnostou, a to po dobu, po ktoru tieto doklady mozu byt vyznamne pre ochranu zaujmov zastupeneho. 664 Nevyhradne obchodne zastupenie Ak zo zmluvy nevyplyva nieco ine, moze zastupeny poverit aj ine osoby obchodnym zastupenim, ktore dojednal s obchodnym zastupcom, a obchodny zastupca moze vykonavat cinnost, na ktoru sa zaviazal voci zastupenemu, aj pre ine osoby alebo uzavierat obchody, ktore su predmetom obchodneho zastupenia, na vlastny ucet alebo na ucet inej osoby. Vyhradne obchodne zastupenie 665 Ak bolo dojednane vyhradne zastupenie, je zastupeny povinny v urcenej uzemnej oblasti a pre urceny okruh obchodov nepouzivat ineho obchodneho zastupcu a obchodny zastupca nie je opravneny v tomto rozsahu vykonavat obchodne zastupenie pre ine osoby alebo uzavierat obchody na vlastny ucet alebo ucet inej osoby. 666 Zastupeny je opravneny uzavierat obchody, na ktore sa vztahuje vyhradne obchodne zastupenie aj bez sucinnosti obchodneho zastupcu, je vsak povinny, pokial zmluva neurcuje nieco ine, platit z tychto obchodov obchodnemu zastupcovi proviziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho sucinnostou. Zanik obchodneho zastupenia 667 Zavazok obchodneho zastupcu zanika uplynutim doby, na ktoru bola uzavreta zmluva. Ak vsak po uplynuti tejto doby sa strany zmluvou dalej spravuju, predpoklada sa, ze platnost zmluvy bola predlzena o dobu, na ktoru bola dojednana, najviac vsak o sest mesiacov. Ak po uplynuti tejto doby sa strany zmluvou dalej spravuju, predpoklada sa, ze sa predlzuje jej platnost vzdy o sest mesiacov. 668 (1) Zmluva je dojednana na dobu neurcitu, ak to urcuje zmluva alebo ak neobsahuje zmluva ustanovenie o dobe, na ktoru bola uzavreta. (2) Zmluvu, dojednanu na dobu neurcitu moze ukoncit ktorakolvek zo stran vypovedou. (3) Ak nevyplyva z obsahu vypovede neskorsia doba, je zmluva ukoncena pri vypovedi danej v priebehu prveho roka trvania zmluvy koncom kalendarneho mesiaca nasledujuceho po vypovedi, ak trva zmluva dlhsie ako rok, je zmluva ukoncena koncom kalendarneho stvrtroka nasledujuceho po danej vypovedi. 669 Ak zmluvu po uplynuti jedneho roka od jej uzavretia vypovedal zastupeny, je povinny poskytnut obchodnemu zastupcovi odmenu za ziskanych zakaznikov. Pokial zo zmluvy nevyplyva nieco ine, je tato odmena 10 % percent za kazdy ukonceny rok trvania zmluvy z provizie, na ktoru vznikol obchodnemu zastupcovi narok z obchodov uzavretych v uplynulych 12 mesiacoch. 670 Ak bolo vyhradne zastupenie dojednane na dobu urcitu, moze ktorakolvek strana vypovedat zmluvu sposobom ustanovenym v 668 ods. 3, ak objem obchodov nedosiahol v priebehu poslednych 12 mesiacov objem obchodov urceny v zmluve, inak primerany odbytovym moznostiam. Narok podla 669 patri obchodnemu zastupcovi aj pri vypovedi zmluvy zastupenym podla tohto ustanovenia. 671 Obchodny zastupca ma narok na proviziu aj v pripade, ze obchod bol uzavrety alebo zavazok tretej osoby z obchodu splneny az po zaniku zavazku obchodneho zastupcu podla 668 alebo 670, ak zastupeny vyuzil na uzavretie zmluvy cinnost obchodneho zastupcu, ktora sa uskutocnila za trvania jeho zavazku. 672 (1) Ak pri dojednani vyhradneho obchodneho zastupenia pouziva zastupeny ineho obchodneho zastupcu, je opravneny obchodny zastupca odstupit od zmluvy. (2) Ak pri dojednani vyhradneho obchodneho zastupenia vykonava obchodny zastupca cinnost, ktora je predmetom jeho zavazku voci zastupenemu, aj pre ine osoby, moze zastupeny odstupit od zmluvy. DIEL XIX Zmluva o tichom spolocenstve 673 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o tichom spolocenstve sa zavazuje tichy spolocnik poskytnut podnikatelovi urcity vklad a podielat sa nim na jeho podnikani a podnikatel sa zavazuje na platenie casti zisku vyplyvajucej z podielu ticheho spolocnika na vysledku podnikania. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 674 (1) Predmetom vkladu moze byt urcita penazna suma, urcita vec, pravo alebo ina majetkova hodnota vyuzitelna pri podnikani. (2) Tichy spolocnik je povinny predmet vkladu odovzdat podnikatelovi alebo mu umoznit jeho vyuzitie pri podnikani v dohodnutej dobe, inak bez zbytocneho odkladu po uzavreti zmluvy. (3) Ak sa zmluvou neurcuje inak, stava sa podnikatel prevzatim veci, s vynimkou nehnutelnych veci, jej vlastnikom. Ak je predmetom vkladu nehnutelna vec, je podnikatel opravneny na jej uzivanie po dobu trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu pravo a zmluva neurcuje nieco ine, je podnikatel opravneny po dobu trvania zmluvy na jeho vykon. 675 Tichy spolocnik je opravneny nahliadat do obchodnych dokladov a uctovnych zaznamov tykajucich sa podnikania, na ktorom sa zucastnuje, a je opravneny pozadovat rovnopis rocnej uctovnej zavierky. 676 (1) Pre urcenie podielu ticheho spolocnika na vysledku podnikania je rozhodna rocna uctovna zavierka. (2) Tichemu spolocnikovi vznika narok na podiel zo zisku do 30 dni po vyhotoveni rocnej uctovnej zavierky. Ak je podnikatelom pravnicka osoba, plynie tato lehota od schvalenia tejto zavierky v sulade s jej stanovami, spolocenskou zmluvou alebo zakonom. (3) Pri neskorsej strate nie je spolocnik povinny prijaty podiel na zisku vracat. 677 (1) O podiel na strate sa znizuje vklad ticheho spolocnika. O podiel na zisku v dalsich rokoch sa znizeny vklad zvysuje a narok na podiel na zisku vznika spolocnikovi po dosiahnuti povodnej vysky vkladu. (2) Tichy spolocnik nie je povinny pri podiele na strate z podnikania svoj vklad doplnat a na strate sa zucastnuje len do vysky svojho vkladu. 678 (1) Prava a povinnosti voci tretim osobam z podnikania vznikaju iba podnikatelovi. (2) Tichy spolocnik vsak ruci za zavazky podnikatela, ak a) jeho meno je obsiahnute v obchodnom mene podnikatela, alebo b) vyhlasi osobe, s ktorou rokuje podnikatel o uzavreti zmluvy, ze obaja podnikaju spolocne. 679 (1) Ucast ticheho spolocnika na podnikani zanika: a) uplynutim doby, na ktoru bola uzavreta, b) vypovedou, ak nebola zmluva uzavreta na dobu urcitu, c) ak dosiahne podiel ticheho spolocnika na strate vysku jeho vkladu, d) ukoncenim podnikania, na ktore sa zmluva vztahuje, e) vyhlasenim konkurzu na majetok podnikatela alebo zamietnutim navrhu na vyhlasenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku. (2) Ak zmluva neurcuje inu vypovednu lehotu, mozno zmluvu vypovedat najneskor sest mesiacov pred koncom kalendarneho roka. 680 Do 30 dni po zaniku zmluvy je podnikatel povinny vratit tichemu spolocnikovi vklad zvyseny alebo znizeny o jeho podiel na vysledku podnikania. 681 Pokial z ustanoveni 673 az 680 nevyplyva nieco ine, ma tichy spolocnik ohladne svojho vkladu pravne postavenie, ake ma veritel ohladne svojej pohladavky, nie je vsak opravneny pozadovat vratenie svojho vkladu pred zanikom zmluvy. DIEL XX Zmluva o otvoreni akreditivu 682 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o otvoreni akreditivu sa zavazuje banka prikazcovi, ze na zaklade jeho ziadosti poskytne urcitej osobe (opravnenemu) na ucet prikazcu urcite plnenie, ak opravneny splni do urcitej doby urcene podmienky, a prikazca sa zavazuje zaplatit banke odplatu. (2) Zmluva vyzaduje pisomnu formu. 683 (1) Banka v sulade so zmluvou pisomne oznami opravnenemu, ze v jeho prospech otvara akreditiv, a oznami mu jeho obsah. V akreditivnej listine musi byt urcene plnenie, na ktore sa banka zavazuje, doba platnosti akreditivu a akreditivne podmienky, ktore ma opravneny v tejto dobe splnit pre to, aby sa mohol domahat plnenia voci banke. (2) Oznamenie podla odseku 1 banka urobi bez zbytocneho odkladu po uzavreti zmluvy, ibaze zo zmluvy vyplyva, ze tak ma urobit az v case, ked jej na to da prikazca pokyn. (3) Zavazok banky voci opravnenemu vznika oznamenim uvedenym v odseku 1. (4) Zavazok prikazcu voci banke vznika otvorenim akreditivu. (5) Akreditivna listina moze najma obsahovat povinnost banky zaplatit urcitu sumu alebo prijat zmenku. 684 Ak nie je odplata za otvorenie akreditivu dohodnuta, je prikazca povinny zaplatit banke odplatu obvyklu v case uzavretia zmluvy. Vztah banky k opravnenemu 685 Zavazok banky z akreditivu je nezavisly od pravneho vztahu medzi prikazcom a opravnenym. 686 (1) Ak neustanovuje akreditivna listina, ze akreditiv je odvolatelny, moze banka akreditiv zmenit alebo zrusit len so suhlasom opravneneho a prikazcu. (2) Ak akreditivna listina ustanovuje, ze akreditiv je odvolatelny, moze ho banka vo vztahu k opravnenemu zmenit alebo zrusit do doby, nez opravneny splni podmienky urcene v akreditivnej listine. (3) Zmenit alebo zrusit akreditiv mozno iba pisomne. 687 (1) Ak neodvolatelny akreditiv je z podnetu banky, ktora je nim viazana, potvrdeny dalsou bankou, vznika opravnenemu narok na plnenie voci tejto banke od doby, ked opravnenemu potvrdenie akreditivu oznami. Banka, ktora poziadala o potvrdenie akreditivu, a banka, ktora akreditiv potvrdila, su zaviazane voci opravnenemu spolocne a nerozdielne. (2) Na zmenu alebo zrusenie akreditivu potvrdeneho dalsou bankou sa vyzaduje aj suhlas potvrdzujucej banky. (3) Ak banka, ktora akreditiv potvrdila, poskytla plnenie opravnenemu v sulade s obsahom akreditivu, ma narok na toto plnenie voci banke, ktora o potvrdenie akreditivu poziadala. 688 Banka, ktora iba oznamuje opravnenemu, ze ina banka pre neho otvorila akreditiv, zodpoveda za skodu sposobenu za nespravnost tohto oznamenia, nevznika jej vsak zavazok z akreditivu. Dokumentarny akreditiv 689 Pri dokumentarnom akreditive je banka povinna poskytnut opravnenemu plnenie, ak su banke riadne predlozene v priebehu platnosti akreditivu dokumenty urcene v akreditivnej listine. 690 (1) Banka je povinna preskumat s odbornou starostlivostou vzajomnu suvislost predlozenych dokumentov a ci ich obsah zjavne zodpoveda podmienkam urcenym v akreditivnej listine. (2) Banka zodpoveda za skodu sposobenu prikazcovi stratou, znicenim alebo poskodenim dokumentov prevzatych od opravneneho, ibaze tuto skodu nemohla odvratit ani pri vynalozeni odbornej starostlivosti. 691 Ine akreditivy Ustanovenia 689 a 690 platia primerane aj na akreditivy, podla ktorych sa mozno domahat plnenia pri splneni inych podmienok, nez je predlozenie dokumentov. DIEL XXI Zmluva o inkase 692 Zakladne ustanovenia Zmluvou o inkase sa zavazuje banka obstarat pre prikazcu prijatie plnenia urcitej penaznej pohladavky od urciteho dlznika alebo obstarat iny inkasny ukon. 693 (1) Banka poziada dlznika o zaplatenie penaznej sumy alebo o vykonanie ukonu vyzadovaneho podla zmluvy uzavretej s prikazcom. Ak dlznik odmietne pozadovanu sumu zaplatit alebo uskutocnit pozadovany pravny ukon alebo ak tak neurobi bez zbytocneho odkladu, poda o tom banka ihned spravu prikazcovi. (2) Pri obstaravani inkasa je banka povinna postupovat s odbornou starostlivostou podla pokynu prikazcu, nezodpoveda vsak za to, ze inkaso sa neuskutocni. 694 Prijatu penaznu sumu alebo cenne papiere, ktore boli predmetom inkasneho ukonu, je banka povinna odovzdat bez zbytocneho odkladu prikazcovi. Banka zodpoveda za skodu sposobenu stratou, znicenim alebo poskodenim tychto dokumentov, ibaze im nemohla zabranit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. 695 Ak ma podla zmluvy banka obstarat inkaso prostrednictvom inej banky urcenej prikazcom, uskutocnuje sa inkaso touto bankou na ucet a nebezpecenstvo prikazcu. 696 Ak nie je odplata za obstaranie inkasa urcena v zmluve, je prikazca povinny zaplatit banke odplatu obvyklu v case uzavretia zmluvy. Bankove dokumentarne inkaso 697 Zmluvou o bankovom dokumentarnom inkase sa zavazuje banka vydat tretej osobe dokumenty opravnujuce nakladat s tovarom alebo ine doklady, ak sa pri ich vydani zaplati urcita penazna suma alebo vykona iny inkasny ukon. 698 Dokumenty uvedene v zmluve je banka povinna prevziat a opatrovat s odbornou starostlivostou. 699 Prava a povinnosti stran sa spravuju podporne ustanoveniami o mandatnej zmluve. DIEL XXII Zmluva o bankovom ulozeni veci 700 Zmluvou o bankovom ulozeni veci sa zavazuje banka prevziat urcite veci okrem cennych papierov (predmet ulozenia), aby ich ulozila a spravovala, a ulozitel sa zavazuje platit za to odplatu. 701 (1) Banka je povinna predmet ulozenia prevziat a s vynalozenim odbornej starostlivosti ho chranit pred stratou, znicenim, poskodenim alebo znehodnotenim. (2) Ak vyska odplaty nie je dojednana, je banka opravnena pozadovat odplatu obvyklu v case uzavretia zmluvy. 702 (1) S prihliadnutim na povahu predmetu ulozenia je banka povinna s odbornou starostlivostou urobit vsetky ukony, ktore su potrebne na vykon a zachovanie prav, ktore ulozitelovi vyplyvaju z predmetu ulozenia, a odovzdat mu bez zbytocneho odkladu, co prijala z uplatnenia tychto prav. (2) Ulozitel je povinny banke vystavit plnomocenstvo, ktore je potrebne na pravne ukony uvedene v odseku 1, a uhradit vydavky, ktore banke vznikli pri plneni jej povinnosti. 703 Ulozitel je opravneny kedykolvek poziadat o vydanie ulozeneho predmetu alebo jeho casti a ulozit ho spat, ak zmluva medzitym nezanikla. Po vydani predmetu ulozenia az do jeho vratenia nema banka povinnosti ustanovene v 701 a 702. 704 Banka zodpoveda za skodu sposobenu ulozitelovi stratou, znicenim alebo poskodenim predmetu ulozenia, ibaze ich nemohla odvratit pri vynalozeni odbornej starostlivosti. 705 Obe strany mozu kedykolvek s okamzitou ucinnostou zmluvu vypovedat. Zmluva takisto zanika, ak si ulozitel vyzdvihol vsetky veci, ktore su predmetom ulozenia, a neprejavil volu, aby zmluva dalej trvala. 706 Po zaniku zmluvy je banka povinna vydat ulozitelovi predmet ulozenia a ulozitel je povinny ho bez zbytocneho odkladu prevziat a vyrovnat dlznu odplatu za dobu ulozenia. 707 Banka ma na zabezpecenie svojich prav zo zmluvy o ulozeni inych hodnot zalozne pravo k predmetu ulozenia, dokial sa v nej nachadza. DIEL XXIII Zmluva o beznom ucte 708 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o beznom ucte sa zavazuje banka zriadit od urcitej doby na urcitu menu bezny ucet pre jeho majitela. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyzaduje pisomna forma. 709 (1) Banka je povinna prijimat na bezny ucet v mene, na ktoru znie, penazne vklady alebo platby uskutocnene v prospech majitela uctu a z penaznych prostriedkov na beznom ucte podla pisomneho prikazu majitela uctu alebo pri splneni podmienok urcenych v zmluve vyplatit mu pozadovanu sumu alebo uskutocnit v jeho mene platby nim urcenym osobam. Ak nevyplyva z prikazu cas, kedy sa ma platba vykonat, je banka povinna platbu vykonat v den, ktory nasleduje po doruceni prikazu. (2) Ak je zriadeny bezny ucet pre niekolko osob, ma kazda z nich postavenie majitela uctu. 710 Ak je v zmluve urcene, ze banka vykona do urcitej sumy prikazy na platby, aj ked nema na to potrebne penazne prostriedky na ucte, spravuju sa prava a povinnosti stran pri uskutocneni tychto platieb zmluvou o uvere ( 497 a nasl.). 711 (1) Za vykonanie platieb je banka opravnena pozadovat uhradu nakladov s tym spojenych a pouzit na ich zapocitanie penazne prostriedky na ucte. (2) Banka opravi bez zbytocneho odkladu chybne uctovanie. Narok na nahradu skody tym nie je dotknuty. 712 (1) Banka je povinna v lehotach urcenych v zmluve, inak bez zbytocneho odkladu oznamit majitelovi uctu udaje o prijatych a vykonanych platbach. (2) Majitel uctu je opravneny pozadovat, aby mu banka preukazala vykonanie platieb. 713 (1) Banka je povinna pripisat v prospech bezneho uctu jeho majitela penazne prostriedky ku dnu, kedy banka ziskala pravo s nimi nakladat, a od tohto dna patria majitelovi uctu uroky z tychto prostriedkov. (2) Penazne prostriedky pouzite majitelom uctu podla 709 uctuje banka na tarchu uctu dnom, ked tieto penazne prostriedky vyplatila alebo platby uskutocnila, a za tento den nepatria majitelovi uctu uroky z cerpanych penaznych prostriedkov. 714 (1) Zo zostatku uctu plati banka urok. Uroky su splatne, ak nie je v zmluve urcene nieco ine, koncom kazdeho kalendarneho stvrtroka a pripisuju sa v prospech bezneho uctu. (2) Ak nie je vyska uroku dojednana v zmluve, je banka povinna platit uroky ustanovene zakonom alebo na zaklade zakona, inak uroky obvykle pre ucty vedene za podobnych podmienok. 715 (1) Zmluvu mozu majitel uctu kedykolvek s okamzitou ucinnostou pisomne vypovedat. (2) Banka moze zmluvu pisomne vypovedat s ucinnostou ku koncu kalendarneho mesiaca nasledujuceho po mesiaci, v ktorom sa vypoved dorucila majitelovi uctu. (3) Zostatok bezneho uctu banka vyplati majitelovi uctu alebo podla jeho prikazu prevedie na iny ucet v banke alebo po odpocitani nakladov s tym spojenych na ucet v inej banke. (4) Banka je povinna oznamit bez zbytocneho odkladu majitelovi uctu vysku zostatku jeho uctu ku koncu kalendarneho roka. DIEL XXIV Zmluva o vkladovom ucte 716 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o vkladovom ucte sa zavazuje banka zriadit tento ucet pre jeho majitela v urcitej mene a platit z penaznych prostriedkov na ucte uroky a majitel uctu sa zavazuje vlozit na ucet penazne prostriedky a prenechat ich vyuzitie banke. (2) Ak nie je mena v zmluve urcena, plati, ze sa ucet zriaduje v cesko-slovenskej mene. (3) Na uzavretie zmluvy sa vyzaduje pisomna forma. 717 (1) Ak majitel uctu naklada s penaznymi prostriedkami na ucte pred dobou urcenou v zmluve, alebo ak nie je v nej tato doba urcena, pred uplynutim vypovednej lehoty, narok na uroky zanika alebo sa znizi sposobom urcenym v zmluve. Ak nevyplyva zo zmluvy ina ucinnost vypovednej lehoty, je vypoved ucinna po troch mesiacoch odo dna, ked majitel uctu dorucil banke pisomnu vypoved. Vypovedat mozno aj cast vkladu. Ucinky zaniku alebo znizenia naroku na uroky sa tykaju len uroku zo sumy, pri ktorej nebola dodrzana vypovedna lehota. (2) Ak to urcuje zmluva, nie je majitel uctu opravneny nakladat s penaznymi prostriedkami na ucte pred uplynutim doby ustanovenej v odseku 1. 718 (1) Banka je povinna platit urok vo vyske urcenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnuta, vo vyske ustanovenej zakonom alebo na zaklade zakona, inak v obvyklej vyske s prihliadnutim na dlzku doby, pocas ktorej boli penazne prostriedky na ucte viazane. (2) Uroky su splatne po uplynuti lehoty, pocas ktorej su penazne prostriedky na ucte viazane, alebo po ucinnosti vypovede podla 717 ods. 1. Ak nebol vkladovy ucet dojednany na urcitu dobu, alebo ak bol dojednany na dobu dlhsiu ako jeden rok, su uroky splatne najneskor koncom kazdeho kalendarneho roka. (3) Ak su penazne prostriedky ulozene na dobu dlhsiu ako jeden rok, je banka povinna na ziadost majitela uctu uroky vyplatit po uplynuti kalendarneho roka. (4) Uroky sa pocitaju odo dna, ked banka ziskala pravo nakladat s penaznymi prostriedkami. Za den, ked majitel uctov naklada s penaznymi prostriedkami, mu uroky nepatria. 719 (1) Po uplynuti urcenej doby alebo ucinnosti vypovede podla 717 ods. 1 je banka povinna uvolnene penazne prostriedky vyplatit majitelovi uctu alebo previest na jeho ucet v inej banke. (2) Ak sa vypoved podla 717 ods. 1 tyka iba casti penaznych prostriedkov na ucte, nastavaju ucinky ustanovene v odseku 1 ohladne tejto casti. DIEL XXV Cestovny sek 720 Zakladne ustanovenie Cestovny sek je cenny papier, ktory opravnuje osobu v nom uvedenu na prijatie sumy v nom urcenej pri jeho predlozeni na vyplatu, a to podla podmienok urcenych vystavitelom seku. 721 Osoba, ktora cestovny sek vydala, je povinna cestovny sek vyplatit alebo obstarat jeho vyplatenie. 722 (1) Cestovny sek musi obsahovat: a) oznacenie, ze ide o cestovny sek, b) prikaz alebo slub vyplatit urcitu sumu opravnenej osobe, c) meno vystavitela, jeho podpis alebo dostatocnu nahradu podpisu. (2) Ak cestovny sek obsahuje prikaz na platenie, musi obsahovat aj oznacenie osoby, ktorej je prikaz urceny. (3) Ak nie je v cestovnom seku uvedene oznacenie opravnenej osoby, moze vyplatenie seku pozadovat ten, kto sek predlozi. (4) Cestovny sek mozno vystavit aj na inu nez cesko-slovensku menu. 723 (1) Pri predlozeni cestovneho seku je vyplacajuca osoba opravnena pozadovat preukaz totoznosti predkladatela a jeho kontrolny podpis na cestovnom seku. (2) Vyplatenie seku musi byt na nom potvrdene podpisom opravnenej osoby. 724 Na cestovny sek sa nevztahuju pravne predpisy upravujuce zmenky a seky. DIEL XXVI Slub odskodnenia 725 Zakladne ustanovenia (1) Slubom odskodnenia sa zavazuje slubujuci, ze nahradi prijemcovi slubu skodu, ktora mu vznikne z urciteho jeho konania, o ktore ho slubujuci ziada a na ktore nie je prijemca slubu povinny. (2) Slub odskodnenia sa musi urobit pisomne. 726 (1) Zavazok slubujuceho vznika dorucenim pisomneho vyhlasenia slubujuceho jeho prijemcovi. (2) Prijemca slubu je povinny uskutocnit konanie, o ktore ho slubujuci ziada, len ked sa na to zaviazal. 727 Slubujuci je povinny nahradit naklady a vsetku skodu, ktore prijemcovi slubu vzniknu v suvislosti s konanim, o ktore slubujuci poziadal. 728 Prijemca slubu je povinny na ucet slubujuceho vykonat vcas opatrenia potrebne na odvratenie skody alebo jej obmedzenie na najnutnejsiu mieru. HLAVA III OSOBITNE USTANOVENIA PRE ZAVAZKOVE VZTAHY V MEDZINARODNOM OBCHODE DIEL I Predmet upravy 729 Ustanovenia tejto hlavy sa pouziju popri ostatnych ustanoveniach tohto zakona na zavazkove vztahy uvedene v 261 a 262, na ktorych vzniku sa podiela aspon jeden ucastnik, ktory ma sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi ineho statu ako ostatni ucastnici, ak sa tieto vztahy spravuju cesko-slovenskym pravnym poriadkom. DIEL II Vseobecne ustanovenia 730 Zvyklosti Podla 264 sa prihliadne na obchodne zvyklosti vseobecne zachovavane v medzinarodnom obchode v prislusnom obchodnom odvetvi. 731 Uradne povolenie (1) Dlznik je povinny riadne poziadat o vyvozne povolenie, povolenie tranzitu alebo ine uradne povolenie, ktore sa vyzaduje pre splnenie jeho zavazku v mieste plnenia. (2) Veritel je povinny riadne poziadat o dovozne povolenie alebo ine uradne povolenie, ktore sa vyzaduje na prijatie plnenia v urcenom mieste plnenia. (3) Povinnost podla odseku 1 vznika, ak v nom uvedene povolenia su vyzadovane v case plnenia bez ohladu na to, ci boli vyzadovane uz v case uzavretia zmluvy. (4) Ak je ziadatelovi pravoplatne zamietnuta ziadost o udelenie povolenia, nastavaju ucinky nemoznosti plnenia. Strana, ktora o povolenie neuspesne poziadala, je povinna druhej strane nahradit skodu sposobenu zanikom zavazku, ibaze zmluva bola uzavreta s odkladacou podmienkou udelenia povolenia. (5) Na zavazkove vztahy upravene tymto dielom zakona sa nepouzije 47 Obcianskeho zakonnika. 732 Mena penazneho zavazku (1) Dlznik je povinny splnit svoj penazny zavazok v mene, v ktorej sa penazny zavazok dojednal. Pri pochybnostiach je povinny v tej istej mene nahradit skodu, na ktoru je zaviazany pri poruseni zmluvy alebo zaniku zavazku. (2) Ak pravne predpisy statu, na ktoreho uzemi ma dlznik sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko, alebo ine rozhodne pravne predpisy brania plateniu v mene uvedenej v odseku 1, je dlznik povinny nahradit skodu, ktora veritelovi vznikla platenim v inej mene. 733 Prepocet mien Ak je penazne plnenie dojednane stranami v urcitej mene a dlznik podla zmluvy uzavretej s veritelom alebo podla medzinarodnej zmluvy alebo inej pravnej upravy ma svoj zavazok plnit v inej mene, je pre menovy prepocet rozhodujuci stredny kurz medzi oboma menami platny v case, ked sa poskytuje penazne plnenie v mieste urcenom v zmluve, inak v mieste, kde ma veritel svoje sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko. 734 Obvykla cena alebo odplata Ak tento zakon ustanovuje, ze pre vysku penazneho zavazku je obvykla cena alebo odplata, prihliada sa na ceny a odplaty obvykle na medzinarodnom trhu. 735 Omeskanie s plnenim penazneho zavazku Pri omeskani s plnenim penazneho zavazku platia sa uroky z omeskania v tej istej mene, na ktoru znie penazny zavazok. Dlznik je povinny platit uroky z omeskania o 1 % vyssie, ako su uroky urcene podla 502, pricom su rozhodne urokove sadzby urcene alebo bankami poskytovane pri uveroch na dobu zodpovedajucu dobe omeskania dlznika v state, na ktoreho uzemi ma dlznik sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko. 736 Okolnosti vylucujuce zodpovednost Za okolnosti vylucujuce zodpovednost sa nepovazuje neudelenie uradneho povolenia, o ktore sa ma poziadat podla 731. 737 (1) Pri pouziti 381 sa prihliada na vysku zisku spravidla dosahovaneho v state, kde ma sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko opravnena osoba. (2) Pri pouziti 470 je rozhodujuca bezna cena, ktora sa dojednava v mieste, kde ma byt tovar dodany, alebo ak tam nie je taka cena, bezna cena v porovnatelnom inom mieste, pricom sa vezme zretel na rozdiel v dopravnych nakladoch. 738 Ak ma obchodny zastupca sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko mimo uzemia Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky, je pri pouziti 653 rozhodujuce uzemie statu, na ktoreho uzemi ma obchodny zastupca v case uzavretia zmluvy o obchodnom zastupeni sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko. DIEL III Osobitne dojednania Oddiel 1 Zakaz dalsieho vyvozu 739 Ak je v kupnej zmluve pisomne urcene, ze sa kupujucemu zakazuje spatny vyvoz (reexport) kupeneho tovaru, zodpoveda kupujuci predavajucemu v pripade, ze by tovar ktokolvek vyviezol z urcenej oblasti. Kupujuci je povinny nahradit predavajucemu skodu sposobenu mu porusenim tohto zavazku bez ohladu na to, ci tovar vyviezol sam kupujuci alebo niekto iny, a bez ohladu na to, ci kupujuci zaviazal potrebnym sposobom dalsich nadobudatelov tovar nevyvazat. 740 Kupujuci, ktory prevzal povinnost tovar nevyvazat, je povinny na vyzvanie predavajuceho preukazat, kde sa tovar nachadza alebo ze bol spotrebovany bez toho, aby bol vyvezeny. 741 Ak je pochybne, z ktoreho uzemia je spatny vyvoz zakazany, predpoklada sa, ze je to uzemie statu, kam mal tovar predavajuci podla kupnej zmluvy odoslat, inak uzemie statu, v ktorom mal kupujuci v case dodania tovaru sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko. Oddiel 2 Dojednanie o obmedzeni predaja 742 (1) Dojednanim o obmedzeni predaja sa predavajuci zavazuje, ze nebude urcity tovar predavat urcitemu okruhu zakaznikov alebo do urciteho statu, alebo ze tento tovar bude predavat len v obmedzenej miere alebo za podmienok urcenych v dojednani. (2) Toto dojednanie vyzaduje pisomnu formu a jeho platnost je zavisla od platnosti kupnej zmluvy, ktorej je sucastou alebo v suvislosti s ktorou bolo dohodnute. 743 Ak nie je ucelom dojednania podla 742 plnenie povinnosti ustanovene medzinarodnou zmluvou alebo predchadzanie tomu, aby doslo k poruseniu prav z priemyselneho alebo ineho dusevneho vlastnictva, zanika zavaznost tohto dojednania porusenim zmluvy kupujucim alebo najneskor uplynutim dvoch rokov od dodania tovaru. Oddiel 3 Menova dolozka 744 (1) Ak zmluva urcuje, ze cena alebo iny penazny zavazok sa rozumie pri urcitom kurze meny, v ktorej sa ma zavazok plnit (zabezpecovana mena), vo vztahu k urcitej inej mene (zabezpecujuca mena), a ak dojde po uzavreti zmluvy k zmene kurzoveho pomeru oboch mien, je dlznik povinny zaplatit sumu znizenu alebo zvysenu tak, aby suma v zabezpecujucej mene zostala nezmenena. (2) Ak nie je v zmluve urcene, na ktore menove kurzy sa prihliada, predpoklada sa, ze su rozhodne stredne devizove kurzy platne v state, v ktorom ma dlznik sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko, a to v case uzavretia zmluvy a v case, ked sa penazny zavazok plni. (3) Ak sa v dolozke pouzije na zabezpecenie viac mien, je rozhodujuci priemer kurzov medzi zabezpecovanou menou a zabezpecujucimi menami, pokial z dolozky nevyplyva nieco ine. Oddiel 4 Zmluva o vyhradnom predaji 745 Zakladne ustanovenia (1) Zmluvou o vyhradnom predaji sa zavazuje dodavatel, ze tovar urceny v zmluve nebude v urcitej oblasti dodavat inej osobe nez odberatelovi. (2) Ak zmluva nie je dojednana pisomne alebo ak nie je v nej urcena oblast alebo druhy tovaru, na ktore sa zmluva vztahuje, je neplatna. 746 Dodavatel nesmie po dobu platnosti zmluvy dodavat urceny tovar priamo ani nepriamo nikomu inemu vo vyhradenej oblasti nez odberatelovi, pripadne osobam, ktorym to zmluva dovoluje. Zmluva nezbavuje dodavatela prava vykonavat propagaciu a prieskum trhu vo vyhradenej oblasti. 747 Jednotlive predaje v ramci zmluvy o vyhradnom predaji sa uskutocnuju na zaklade samostatnych kupnych zmluv. Cast obsahu tychto zmluv sa moze dohodnut uz v zmluve o vyhradnom predaji. 748 Ak v zmluve nie je urcene, na aku dobu sa uzaviera, zanika zmluva po uplynuti jedneho roka po jej uzavreti. Ak zo zmluvy vyplyva, ze ju strany zamyslali uzavriet na dobu neurcitu a nedohodli vypovednu lehotu, moze ju ktorakolvek zo stran ukoncit vypovedou, ktora nadobuda ucinnost ku koncu kalendarneho mesiaca nasledujuceho po mesiaci, v ktorom sa vypoved dorucila druhej strane. 749 (1) Ak odberatel nedodrzal casove rozvrhnutie odberu tovaru predpokladane v zmluve alebo ak odobera tovar, ktory je predmetom zmluvy o vyhradnom predaji, od ineho dodavatela, hoci mu toto pravo nebolo v zmluve priznane, moze dodavatel od zmluvy odstupit, nema vsak narok na nahradu skody. (2) Ak dodavatel doda v rozpore so zmluvou inym odberatelom, moze odberatel odstupit od zmluvy. Oddiel 5 Zmluvy o viazanych obchodoch 750 Zavisle zmluvy Ak vyplyva zo zmluvy alebo z okolnosti, za ktorych bola zmluva uzavreta a ktore su pri uzavreti zmluvy zname obom stranam, ze plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy) zavisi od plnenia inej zmluvy (vedlajsej zmluvy), predpoklada sa, ze plnenie z vedlajsej zmluvy tvori odkladaciu podmienku ucinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa ma alebo ak sa z hlavnej zmluvy plni vopred, ma nesplnenie vedlajsej zmluvy povahu rozvazovacej podmienky. Viacstranne vymenne obchody 751 Za viacstranne vymenne obchody na ucely tohto zakona sa povazuju obchody, pri ktorych uzaviera niekolko osob jednu zmluvu alebo niekolko spolu suvisiacich zmluv, podla ktorych ma dojst k vzajomnemu dodaniu tovaru medzi ucastnikmi majucimi sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi roznych statov, kupna cena vsak ma byt vyrovnana iba medzi ucastnikmi, ktori maju sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi toho isteho statu. 752 Vztahy vznikajuce z viacstrannych vymennych obchodov sa spravuju podla ustanoveni o kupnej zmluve. Kazdy z ucastnikov ma narok na plnenie urcene mu zmluvou podla ustanoveni o zmluvach v prospech tretieho. Ucastnici vsak nemozu zmluvu zrusit alebo zmenit bez suhlasu ucastnika, ktoremu je plnenie urcene dotknute zrusenim alebo zmenou. 753 Ziadny z ucastnikov viacstranneho vymenneho obchodu nemoze odkladat dodanie tovaru voci ucastnikovi, ktory ma sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi ineho statu, len preto, ze mu nesplnil iny ucastnik, ktory ma s nim sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi toho isteho statu. 754 Ucastnici viacstranneho vymenneho obchodu, ktori maju sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi toho isteho statu rucia spolocne a nerozdielne za splnenie zavazku kazdeho z nich voci ucastnikom, ktori maju sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi ineho statu. 755 Ucastnik viacstranneho vymenneho obchodu nie je opravneny odstupit od zmluvy pri omeskani niektoreho z ostatnych ucastnikov, ak niektory iny ucastnik uz splnil svoj zavazok, ibaze ucastnik odstupujuci od zmluvy nahradi skodu sposobenu odstupenim od zmluvy ucastnikovi, ktory uz splnil svoj zavazok. STVRTA CAST SPOLOCNE, PRECHODNE A ZAVERECNE USTANOVENIA 756 Ustanovenia tohto zakona sa pouziju, len pokial medzinarodna zmluva, ktora je pre Cesku a Slovensku Federativnu Republiku zavazna a bola uverejnena v Zbierke zakonov, neobsahuje odlisnu upravu. 757 Pre zodpovednost za skodu sposobenu porusenim povinnosti ustanovenych tymto zakonom platia obdobne ustanovenia 373 a nasl. 758 (1) Pri uzavierani zmluv, ktorych stranami su len osoby majuce sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky, uplatnia sa ustanovenia tohto zakona o urceni ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len pokial toto urcenie nie je v rozpore so vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi o cenach. Inak vznika povinnost platit cenu alebo odplatu vo vyske najviac pripustnej podla tychto predpisov. (2) Ceny, odplaty a ine penazne plnenia, ktore su predmetom zavazkov podla zmluv upravenych tymto zakonom a su predmetom upravy predpisov uvedenych v odseku 1, sa povazuju za ceny podla tychto predpisov. 759 Pokial v zmluve, ktorej stranami su osoby majuce sidlo alebo miesto podnikania, pripadne bydlisko na uzemi Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky, alebo ktore maju na tomto uzemi podnik alebo jeho organizacnu zlozku, je urcena akost veci v rozpore s ustanoveniami pravnych predpisov, platia pre urcenie akosti ustanovenia tychto predpisov o akosti pripustnej na uzivanie; to neplati, pokial zo zmluvy alebo z vyhlasenia strany, ktora ma vec nadobudnut, alebo z predmetu jej podnikania vyplyva, ze sa vec ma vyviezt. 760 Ustanovenia tohto zakona o zavazkovych vztahoch, ktore sa tykaju uplatnenia prava na sude, sudneho konania alebo sudneho rozhodnutia, pouziju sa primerane aj pre uplatnenie prava pred rozhodcom, pre rozhodcovske konanie alebo rozhodcovsky nalez, iba ak sa opieraju o platnu rozhodcovsku zmluvu. 761 (1) zruseny od 1.1.1994 (2) Ustanovenia 70 az 75 sa pouziju obdobne aj na likvidaciu inych pravnickych osob nez obchodnych spolocnosti, ak nemaju pravneho nastupcu a z pravnych predpisov, ktore ich upravuju, nevyplyva nieco ine. (3) Ustanovenia 71 ods. 3 az 6, 72, ako aj 75 ods. 2 a 3 tohto zakona platia aj pre likvidaciu statneho podniku. 762 Ustanovenia upravujuce bankovu zaruku, zmluvu o otvoreni akreditivu, zmluvu o inkase, zmluvu o bankovom ulozeni veci, zmluvu o beznom ucte, zmluvu o vkladovom ucte platia aj pre pripady, ked namiesto banky bankovu zaruku poskytuje a uvedene zmluvy uzaviera ina osoba, ktora je na to opravnena. 763 (1) Tymto zakonom sa spravuju pravne vztahy, ktore vznikli odo dna jeho ucinnosti. Pravne vztahy vzniknute pred dnom ucinnosti tohto zakona a prava z nich vzniknute, ako aj prava zo zodpovednosti za porusenie zavazkov z hospodarskych a inych zmluv uzavretych pred dnom ucinnosti tohto zakona sa spravuju doterajsimi predpismi. Zmluvy o beznom ucte, zmluvy o vkladovom ucte, zmluvy o ulozeni cennych papierov a inych hodnot sa vsak spravuju tymto zakonom odo dna jeho ucinnosti, aj ked k ich uzavretiu doslo pred tymto dnom. (2) Podla doterajsich predpisov sa az do svojho zakoncenia posudzuju vsetky lehoty, ktore zacali plynut predo dnom ucinnosti tohto zakona, ako aj lehoty pre uplatnenie prav, ktore sa podla predchadzajuceho odseku spravuju doterajsimi predpismi, aj ked zacnu plynut po ucinnosti tohto zakona. 764 (1) Pravna povaha verejnych obchodnych spolocnosti, komanditnych spolocnosti, spolocnosti s rucenim obmedzenym a akciovych spolocnosti, ktore vznikli podla doterajsich predpisov, sa spravuje ustanoveniami tohto zakona odo dna jeho ucinnosti. (2) Ustanovenia spolocenskej zmluvy, pripadne stanov obchodnych spolocnosti uvedenych v odseku 1, ktore odporuju donucovacim ustanoveniam tohto zakona, stracaju zavaznost dnom nadobudnutia jeho ucinnosti; spolocnici, pripadne organy obchodnych spolocnosti prisposobia do jedneho roka od tohto dna spolocenske zmluvy, pripadne stanovy uprave tohto zakona a zaslu ich registrovemu sudu. Ak tak neurobia, vyzve ich na to registrovy sud,ktory vo vyzve zaroven urci dodatocnu primeranu lehotu. Po marnom uplynuti tejto dodatocnej lehoty sud spolocnost zrusi a nariadi jej likvidaciu. (3) Akcie vydane pre ucinnostou tohto zakona, s ktorymi su spojene vyhody, ktore tento zakon nepripusta, stracaju tieto vyhody dnom ucinnosti tohto zakona. 765 (1) Druzstva, ktore vznikli pred ucinnostou tohoto zakona, sa premienaju na spolocnosti alebo druzstva podla tohto zakona sposobom, ktory ustanovuje osobitny zakon. (2) Druzstva premenene podla odseku 1 prisposobia svoje stanovy tomuto zakonu v lehote ustanovenej osobitnym zakonom uvedenym v odseku 1. Do tejto doby predlozia svoje stanovy prisposobene uprave druzstiev podla tohto zakona registrovemu sudu so ziadostou o vykonanie potrebnych zmien v obchodnom registri. S prisposobenymi stanovami predlozia sucasne zapisnicu o clenskej schodzi, na ktorej bola schvalena zmena stanov. Zapisnica zahrnie schvalenu vysku zapisovaneho zakladneho imania a podiely clenov na nom. Zapisanim zmien sa pokladaju doterajsie druzstva za druzstva zalozene podla tohto zakona. (3) Pravna povaha druzstiev uvedenych v odseku 1 sa spravuje do zapisu zmien v obchodnom registri podla odseku 2 doterajsimi pravnymi predpismi a stanovami. (4) Ak druzstva uvedene v odseku 1 nepoziadaju o vykonanie zmien v obchodnom registri v ustanovenej lehote a neurobia tak ani po vyzve sudu, nariadi sud likvidaciu druzstva. (5) Ustanovenia osobitneho zakona uvedeneho v odseku 1, ktore upravuju majetkove podiely na cistom obchodnom imani druzstva, sa pouziju aj pre urcenie podielu na likvidacnom zostatku. Ak rozdelenie neschvali valne zhromazdenie opravnenych osob, rozhodne o rozdeleni sud. 766 (1) Zakladatelia druzstevnych podnikov podla zakona c. 162/1990 Zb. o polnohospodarskom druzstevnictve, zakona c. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, vyrobnom a inom druzstevnictve, zriadovatelia podnikov (hospodarskych zariadeni) obcianskych zdruzeni a ucastnici spolocnych podnikov podla Hospodarskeho zakonnika prevedu uvedene podniky na obchodne spolocnosti alebo druzstva podla tohto zakona, a to najneskor do jedneho roka odo dna nadobudnutia jeho ucinnosti, alebo ich do tejto doby zrusia. Ak sa tak nestane, sud aj bez navrhu nariadi likvidaciu uvedenych podnikov. To iste plati pre komanditne spolocnosti na akcie. Ustanovenie 69 sa pouzije primerane. (2) Pravna povaha a vnutorne pomery pravnickych osob uvedenych v odseku 1 az do premeny na obchodne spolocnosti alebo druzstva, pripadne do zrusenia, sa spravuju doterajsimi pravnymi predpismi. (3) Ak je zakladatelom pravnickych osob uvedenych v odseku 1 druzstvo, zacina lehota jedneho roka ustanovena v odseku 1 plynut od nadobudnutia ucinnosti osobitneho zakona ( 765 ods. 1). 767 (1) Likvidacia pravnickych osob podla 764 a 766 sa vykonava podla ustanoveni tohto zakona. Likvidacny zostatok sa vsak rozdeluje podla doterajsich predpisov, stanov, zakladacej listiny, spolocenskej alebo inej zmluvy; ak nie je rozdelenie takto upravene, pouziju sa primerane ustanovenia tohto zakona, ktore svojim obsahom su najblizsie forme likvidovanej pravnickej osoby. (2) Trvanie inych pravnickych osob vyvijajucich podnikatelsku cinnost, nez ktore su uvedene v 764 az 766 a ktore vznikli pred nadobudnutim ucinnosti tohto zakona podla prvsich pravnych predpisov, zostava tymto zakonom nedotknute. Ich pravna povaha a vnutorne pravne pomery sa spravuju pravnymi predpismi, podla ktorych boli zriadene. 768 (1) Zapisy v podnikovom registri vedenom podla doterajsich predpisov sa povazuju za zapisy v obchodnom registri podla tohto zakona. (2) Pravnicke osoby, ktore sa podla doterajsich predpisov zapisuju do podnikoveho registra, sa od ucinnosti tohto zakona zapisuju do obchodneho registra. (3) Zapisy v podnikom registri, ktore nezodpovedaju ustanoveniam tohto zakona, musia byt uvedene do suladu s tymto zakonom do jedneho roka od jeho ucinnosti. Pokial tak zapisana osoba neurobi, sud ju vyzve na upravu zapisu a urci primeranu lehotu. To sa netyka pravnickych osob uvedenych v 766. (4) Pravnicke osoby alebo ich organizacne zlozky, ktore sa podla tohto zakona zapisuju do obchodneho registra a nie su zapisane ku dnu nadobudnutia ucinnosti tohto zakona do podnikoveho registra, su povinne podat navrh na zapis do siestich mesiacov od nadobudnutia ucinnosti tohto zakona. 769 Povinnost zverejnenia udajov ustanovena tymto zakonom je splnena ich zverejnenim v Obchodnom vestniku. 770 Vlada Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky nariadenim ustanovi sposob a podmienky zverejnovania udajov, ktore vyzaduje tento zakon. 771 Vlada Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky vyda nariadenim vykonavacie predpisy podla 629. 772 Zrusuju sa: 1. 352 Obcianskeho zakonnika c. 141/1950 Zb., 2. zakon c. 101/1963 Zb. o pravnych vztahoch v medzinarodnom obchodnom styku (Zakonnik medzinarodneho obchodu), 3. Hospodarsky zakonnik c. 109/1964 Zb. v zneni zakona c. 82/1966 Zb., zakonneho opatrenia c. 13/1967 Zb., zakona c. 69/1967 Zb., zakona c. 72/1970 Zb., zakona c. 138/1970 Zb., zakona c. 144/1975 Zb., zakona c. 165/1982 Zb., zakona c. 98/1988 Zb. a zakona c. 103/1990 Zb., 4. zakon c. 173/1988 Zb. o podniku so zahranicnou majetkovou ucastou v zneni zakona c. 112/1990 Zb., 5. zakon c. 67/1989 Zb. o narodohospodarskom planovani, 6. zakon c. 104/1990 Zb. o akciovych spolocnostiach, 7. zakon c. 162/1990 Zb. o polnohospodarskom druzstevnictve, 8. zakon c. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, vyrobnom a inom druzstevnictve, 9. 1 ods. 2, 3 ods. 2 a 4 zakona c. 174/1950 Zb. o drazbach mimo exekucie, 10. zakon c. 42/1980 Zb. o hospodarskych stykoch so zahranicim v zneni zakona c. 102/1988 Zb. a zakona c. 113/1990 Zb. s vynimkou ustanoveni 2, 3, 13 az 16, 17 ods. 2 pism. c), 18 ods. 1, 19 ods. 1 pism. i), 22 pism. j), 43 az 56, 58 a 64, 11. 13 ods.1 a 16 ods. 3 zakona c. 83/1990 Zb. o zdruzovani obcanov, 12. nariadenie vlady Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky c. 81/1989 Zb. o povinnom prerokuvani dodavatelsko-odberatelskych vztahov a konkretizacii zavaznych vystupov statneho planu pri dodavkach produkcie, 13. nariadenie vlady Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky c. 256/1990 Zb., ktorym sa ustanovuju vyvozy a dovozy veci a dalsie cinnosti, na ktorych vykonavanie sa vyzaduje povolenie na zahranicnoobchodnu cinnost, 14. nariadenie vlady Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky c. 132/1991 Zb., ktorym sa ustanovuju pripady, ked moze podnik so zahranicnou majetkovou ucastou vzniknut bez povolenia, 15. vyhlaska Ministerstva narodnej obrany c. 118/1964 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky vyrobkov a vyvojovych prac urcenych na zabezpecenie obranyschopnosti statu, v zneni vyhlasky c. 144/1989 Zb., 16. vyhlaska ministerstiev vseobecneho strojarstva a tazkeho strojarstva c. 135/1964 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky strojarskych vyrobkov, v zneni vyhlasky c. 57/1972 Zb., c. 107/1981 Zb. a c. 28/1990 Zb., 17. vyhlaska Ministerstva vseobecneho strojarstva c. 136/1964 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky oprav strojarskych vyrobkov, v zneni vyhlasky c. 27/1990 Zb., 18. vyhlaska Ministerstva vseobecneho strojarstva c. 137/1964 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky oprav cestnych vozidiel pre motorovu dopravu, v zneni vladneho nariadenia c. 38/1966 Zb. a vyhlasky c. 26/1990 Zb., 19. vyhlaska Spravy statnych hmotnych rezerv c. 174/1964 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky statnych rezerv, v zneni vyhlasky c. 181/1989 Zb., 20. vyhlaska Statnej komisie pre techniku, Ministerstva financii a hlavneho arbitra Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 87/1966 Zb. o niektorych ekonomickych opatreniach v investicnej vystavbe v zneni nariadenia vlady Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 136/1973 Zb., 21. vyhlaska Ministerstva polnohospodarstva a vyzivy a Ministerstva lesneho a vodneho hospodarstva c. 73/1967 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky oprav polnohospodarskych a lesnych mechanizacnych prostriedkov, polnych a zemnych prac, chemizacie a inych polnohospodarskych prac, v zneni vyhlasky c. 147/1989 Zb., 22. vyhlaska ministerstiev chemickeho priemyslu, stavebnictva, spotrebneho priemyslu, tazkeho priemyslu a zahranicneho obchodu c. 187/1968 Zb., ktorou sa ustanovuju zarucne doby pri dodavkach na vystavbu budov na byvanie, 23. vyhlaska Federalneho ministerstva dopravy c. 152/1971 Zb. o hospodarskych zavazkoch v cestnej nakladnej doprave, 24. vyhlaska Federalneho ministerstva dopravy c. 156/1971 Zb. o hospodarskych zavazkoch vo vnutrostatnej vodnej nakladnej doprave, 25. vyhlaska predsedu Statnej banky cesko-slovenskej a Federalneho ministerstva financii c. 118/1972 Zb. o pokladnicnych operaciach v socialistickych organizaciach, 26. vyhlaska Federalneho ministerstva pre technicky a investicny rozvoj c. 101/1973 Zb. o projektovych sutaziach v zneni vyhlasky c. 124/1991 Zb., 27. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 104/1973 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky stavebnych prac, 28. vyhlaska Federalneho ministerstva pre technicky a investicny rozvoj a Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 77/1977 Zb. o centralnej regulacii vyrobkov a materialov vo vystavbe, 29. vyhlaska Federalneho ministerstva hutnictva a tazkeho strojarstva c. 82/1977 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky hutnickych vyrobkov, rud, magnezitovych vyrobkov a kovoveho odpadu, v zneni vyhlasky c. 30/1990 Zb., 30. vyhlaska Federalneho ministerstva paliv a energetiky c. 106/1977 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky tuhych paliv, v zneni vyhlasky c. 1/1987 Zb. a vyhlasky c. 3/1990 Zb., 31. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 44/1978 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky vyrobkov chemickeho priemyslu, v zneni vyhlasok c. 26/1982 Zb. a c. 12/1988 Zb., 32. vyhlaska Federalneho ministerstva polnohospodarstva a vyzivy c. 84/1978 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky oprav polnohospodarskej techniky, v zneni vyhlasky c. 148/1989 Zb., 33. vyhlaska Federalneho ministerstva dopravy c. 1/1980 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky leteckych prac v polnohospodarstve, lesnom a vodnom hospodarstve, v zneni vyhlasky c. 37/1990 Zb., 34. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 28/1980 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky polygrafickych vyrobkov, v zneni vyhlasky c. 199/1989 Zb., 35. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 38/1980 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky vyrobkov dodavanych organizaciami vnutorneho obchodu, v zneni vyhlasky c. 200/1989 Zb., 36. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 61/1980 Zb. o zriadovani a cinnosti organizacnych zloziek ceskoslovenskych pravnickych osob v zahranici, 37. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 62/1980 Zb. o kontrole zahranicnoobchodnej cinnosti, 38. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu a Federalneho ministerstva pre technicky a investicny rozvoj c. 64/1980 Zb. o postupe pri nakladani s priemyselnymi pravami a vyrobnotechnickymi poznatkami vo vztahu k zahraniciu, 39. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 140/1980 Zb. o preventivnej kontrole vyvazaneho a dovazaneho tovaru a o preukaze o pouziti a vyuziti dovezeneho tovaru, 40. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 27/1981 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky zdravotnickych a veterinarnych vyrobkov, v zneni vyhlasky c. 142/1989 Zb., 41. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 53/1981 Zb. o podmienkach poskytovania zahranicnohospodarskych sluzieb v oblasti dopravy, 42. vyhlaska Ministerstva kultury Ceskej socialistickej republiky c. 57/1981 Zb. o udelovani, zmene a odnimani povoleni na poskytovanie zahranicnohospodarskych sluzieb v oblasti kultury a o kontrole tychto sluzieb, 43. vyhlaska Ministerstva kultury Slovenskej socialistickej republiky c. 61/1981 Zb. o udielani, zmene a odnimani povoleni na poskytovanie zahranicnohospodarskych sluzieb v oblasti kultury a o kontrole tychto sluzieb, 44. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 91/1981 Zb., ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky zeleniny a ovocia medzi organizaciami vnutorneho obchodu a na priemyselne spracovanie, v zneni vyhlasky c. 180/1989 Zb., 45. vyhlaska Federalneho ministerstva financii c. 179/1982 Zb. o rozsahu a podmienkach zmluvneho poistenia socialistickych organizacii, 46. vyhlaska Federalneho ministerstva pre technicky a investicny rozvoj c. 181/1982 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky na zabezpecenie vedecko-technickeho rozvoja, v zneni vyhlasky c. 154/1989 Zb., 47. vyhlaska Ministerstva zdravotnictva Ceskej socialistickej republiky c. 23/1983 Zb. o udelovani, zmene a odnimani povoleni na poskytovanie zahranicnohospodarskych sluzieb v oblasti kupelnej liecby a o kontrole tychto sluzieb, 48. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 24/1983 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky zbernych surovin v zneni vyhlasky c. 140/1989 Zb., 49. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 104/1983 Zb. o dovoze investicnych celkov, 50. vyhlaska Federalneho ministerstva dopravy c. 8/1984 Zb. o zakladnych podmienkach niektorych cinnosti vykonavanych Ceskoslovenskymi statnymi drahami v suvislosti s prepravou, 51. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 11/1984 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky stavebnych latok a dielcov, 52. vyhlaska Ministerstva zdravotnictva Slovenskej socialistickej republiky c. 61/1984 Zb. o udielani, zmene a odnimani povoleni na poskytovanie zahranicnohospodarskych sluzieb v oblasti kupelnej liecby a o kontrole tychto sluzieb, 53. vyhlaska Federalneho ministerstva hutnictva a tazkeho strojarstva, Federalneho ministerstva vseobecneho strojarstva a Federalneho ministerstva elektrotechnickeho priemyslu c. 13/1985 Zb. o zakladnych podmienkach strojarskych a elektrotechnickych dodavok uskutocnovanych vyssimi dodavatelskymi formami a niektorych dalsich dodavok urcenych pre tuzemsko v zneni vyhlasky c. 29/1990 Zb., 54. vyhlaska Federalneho statistickeho uradu c. 49/1985 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky prac a sluzieb v oblasti automatizovaneho spracovania dat v zneni vyhlasky c. 170/1989 Zb., 55. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, Federalneho ministerstva hutnictva a tazkeho strojarstva, Federalneho ministerstva vseobecneho strojarstva a Federalneho ministerstva elektrotechnickeho priemyslu c. 31/1986 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky vyvoznych investicnych celkov, 56. vyhlaska Federalneho ministerstva polnohospodarstva a vyzivy c. 130/1988 Zb. o zasadach predaja polnohospodarskych vyrobkov clenom a pracovnikom socialistickych organizacii s polnohospodarskou vyrobou, 57. vyhlaska Federalneho ministerstva polnohospodarstva a vyzivy c. 155/1988 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky polnohospodarskych vyrobkov, 58. vyhlaska Federalneho ministerstva polnohospodarstva a vyzivy c. 156/1988 Zb. o zakladnych podmienkach dodavky potravinarskych a niektorych inych vyrobkov, 59. vyhlaska Federalneho ministerstva dopravy a spojov c. 143/1989 Zb. o zmluve o priprave preprav zeleznicnych voznovych zasielok, 60. vyhlaska Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 57/1990 Zb. o prechodnej odchylnej uprave hospodarskych zavazkov od ustanovenia 295 ods. 2 Hospodarskeho zakonnika pre odvetvia Federalneho ministerstva hutnictva, strojarstva a elektrotechniky, Ministerstva vystavby a stavebnictva Ceskej socialistickej republiky a Ministerstva vystavby a stavebnictva Slovenskej socialistickej republiky, 61. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 265/1990 Zb. o zriadovani a prevadzkovani obchodnych zastupitelstiev zahranicnych osob, 62. vyhlaska Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 533/1990 Zb. o udelovani povoleni na zahranicnoobchodnu cinnost, o vykonavani zahranicnoobchodnej cinnosti bez registracie alebo povolenia a o vykonavani zahranicnoobchodnej cinnosti zahranicnymi osobami, v zneni vyhlasky c. 27/1991 Zb., 63. vyhlaska Statnej banky cesko-slovenskej c. 386/1991 Zb. o platobnom styku a zuctovani, 64. vyhlaska Statnej banky cesko-slovenskej c. 414/1991 Zb. medzibankovom platobnom styku a zuctovani, 65. vynos Federalneho ministerstva dopravy c. 17.525/1981 o postupe ceskoslovenskych organizacii pri poskytovani zahranicnohospodarskych sluzieb pri preprave veci (registrovane v ciastke 33/1981 Zb.), 66. uprava Statnej arbitraze Ceskoslovenskej socialistickej republiky c. 2/1984 z 15. novembra 1984, ktorou sa ustanovuje odchylna uprava hospodarskych zavazkov pre stavby jadrovo energetickych casti elektrarne Temelin (reg. v ciastke 1/1985 Zb.), 67. vyhlaska Ministerstva vnutorneho obchodu c. 4/1952 U.l., ktorou sa vydavaju podrobnejsie predpisy o drazbach mimo exekucie, 68. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych organizaciami zahranicneho obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 12/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 69. zakladne podmienky dodavky vyrobkov dovazanych organizaciami zahranicneho obchodu Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni doplnkov z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 10/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 70. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych organizaciami zahranicneho obchodu Metalimex a Kerametal vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 27/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 71. zakladne podmienky dodavky vyrobkov dovazanych organizaciami zahranicneho obchodu Metalimex a Kerametal vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 26/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 72. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych podnikom zahranicneho obchodu Pragoexport vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 11/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 73. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych organizaciami zahranicneho obchodu Ligna Praha a Drevounia Bratislava vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 13/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 74. zakladne podmienky dodavky vyrobkov dovazanych organizaciami zahranicneho obchodu Ligna Praha a Drevounia Bratislava vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 9/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 75. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych podnikom zahranicneho obchodu Ceskoslovenska keramika vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 25/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 76. zakladne podmienky dodavky vyrobkov dovazanych podnikom zahranicneho obchodu Ceskoslovenska keramika vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 24/1977 Vestnika federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 77. zakladne podmienky dodavky strojarskych vyrobkov pre vyvoz vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 5/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 78. zakladne podmienky dodavky strojarskych vyrobkov z dovozu vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 5/1980 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 79. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych organizaciami zahranicneho obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 6/1979 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 80. zakladne podmienky dodavky surovin, materialov a vyrobkov dovazanych organizaciami zahranicneho obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 5/1979 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 81. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych podnikom zahranicneho obchodu Ferromet vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 7/1978 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 82. zakladne podmienky dodavky vyrobkov dovazanych podnikom zahranicneho obchodu Artia a a. s. Slovart vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 19/1981 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 83. zakladne podmienky dodavky vyrobkov vyvazanych podnikom zahranicneho obchodu Artia a a. s. Slovart vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 18/1981 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 84. zakladne podmienky dodavky pre vyvoz potravin a polnohospodarskych vyrobkov vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 33/1977 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 85. zakladne podmienky dodavky potravin a polnohospodarskych vyrobkov z dovozu vydane ministrom zahranicneho obchodu 25. jula 1964 v zneni zmien a doplnkov vykonanych doplnkom z 30. marca 1965 a upravou Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu c. 19/1983 Vestnika Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu, 86. uprava Federalneho ministerstva zahranicneho obchodu zo 7. jula 1978, ktorou sa vydavaju zakladne podmienky dodavky sklarskych vyrobkov vyvazanych akciovou spolocnostou Skloexport. 773 Ustanovenia prepravnych poriadkov a vykonavacich predpisov k zakonu c. 61/1952 Zb. o namornej plavbe, o zodpovednosti za skodu na zasielke su nepouzitelne, pokial su v rozpore s 622 a 624 tohto zakona; ostatne ustanovenia tychto predpisov zostavaju nedotknute. 774 Vyhlaska Federalneho ministerstva financii c. 63/1989 Zb. o overovateloch (auditoroch) a ich cinnosti sa pouzije po ucinnosti tohto zakona i pre cinnost auditorov podla 39 tohto zakona a to az do novej zakonnej upravy. 775 Tento zakon nadobuda ucinnost 1. januarom 1992. Zakon c. 264/1992 Zb. nadobudol ucinnost 1. januarom 1993. Zakon c. 600/1992 Zb. nadobudol ucinnost 28. decembrom 1992. Zakon c. 278/1993 Z.z. nadobudol ucinnost 1. januarom 1994. Zakon c. 249/1994 Z.z. nadobudol ucinnost 1. oktobrom 1994. Zakon c. 106/1995 Z.z. nadobudol ucinnost 2. junom 1995. Zakon c. 171/1995 Z.z. nadobudol ucinnost 15. augustom 1995. Zakon c. 58/1996 Z.z. nadobudol ucinnost 1. marcom 1996. Zakon c. 317/1996 Z.z. nadobudol ucinnost 15. novembrom 1996. Zakon c. 373/1996 Z.z. nadobudol ucinnost 28. decembrom 1996. Havel v. r. Dubcek v. r. Calfa v. r.

LEGISLATIVA - zivotne prostredie