ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

LEGISLATIVA - zivotne prostredie

                           100/1989 Zb.
                            VYHLASKA
           Ceskoslovenskej komisie pre atomovu energiu
                       z 5. septembra 1989
o bezpecnostnej ochrane jadrovych zariadeni a jadrovych materialov

    Ceskoslovenska  komisia  pre  atomovu  energiu  v spolupraci s
Federalnym ministerstvom  paliv a energetiky podla    21 zakona c.
28/1984 Zb.  o statnom dozore nad  jadrovou bezpecnostou jadrovych
zariadeni ustanovuje:

                             PRVA CAST
                       UVODNE USTANOVENIA

                                 1

                      Predmet a ucel vyhlasky

    (1) Vyhlaska ustanovuje poziadavky  na zaistenie bezpecnostnej
ochrany  jadrovych zariadeni1)  a ich  casti, (dalej  len "jadrove
zariadenia")  a   jadrovych  materialov  s   cielom  zabranit  ich
zneuzitiu  na ohrozenie  zivotneho prostredia,  zdravia a  zivotov
ludi.

    (2) Vyhlaska sa nevztahuje na dopravu jadrovych materialov.
------------------------------------------------------------------
1)   2 ods. 1 zakona c.  28/1984 Zb. o statnom dozore nad jadrovou
   bezpecnostou jadrovych zariadeni. 

                                 2

                         Vymedzenie pojmov

    Na ucely tejto vyhlasky sa rozumie:

 a) zodpovednou organizaciou v  dobe vystavby jadroveho zariadenia
    investor, v  dobe prevadzky a  likvidacie jadroveho zariadenia
    prevadzkovatel,
 b) fyzickou   ochranou  system   ochrany  a   system  rezimovych,
    technickych  alebo  rezimovo-technickych  opatreni2)  s cielom
    zabranit  neopravnenym  cinnostiam  s  jadrovymi  zariadeniami
    a s jadrovymi materialmi, pripadne tieto cinnosti bez meskania
    zistit,
 c) bezpecnostnou  ochranou fyzicka  ochrana a  system opatreni na
    preverenie  sposobilosti  pracovnikov  zodpovednej organizacie
    a pracovnikov  inych  organizacii,  ktori  pracuju v strazenom
    objekte, chranenom alebo vnutornom priestore,
 d) jadrovymi  materialmi   materialy  uvedene  v   prilohe  tejto
    vyhlasky,
 e) bezpecnostnym   presetrovanim  preverenie   existujucej  alebo
    posudenie   navrhnutej   bezpecnostnej    ochrany   s   cielom
    zhodnotenia jej ucinnosti, jej schvalenia a urcenia osobitnych
    poziadaviek na jej zabezpecenie a zdokonalenie,
 f) strazenym  objektom  priestor,  ktoreho  obvod  je  ohraniceny
    mechanickymi  zabrannymi  prostriedkami,  a  pokial vyplyva zo
    zaverov   bezpecnostneho   presetrovania,   je   vybaveny   aj
    zabezpecovacou technikou,
 g) chranenym priestorom  priestor  vo vnutri  strazeneho objektu,
    ktoreho  obvod je  ohraniceny dalsimi  mechanickymi zabrannymi
    prostriedkami,  a  pokial  vyplyva  zo  zaverov bezpecnostneho
    presetrovania, je vybaveny aj zabezpecovacou technikou,
 h) vnutornym   priestorom   priestor   budov   alebo   miestnosti
    umiestnenych  vo  vnutri  chraneneho  priestoru, ktorych steny
    tvoria mechanicke zabranne prostriedky vybavene zabezpecovacou
    technikou.
------------------------------------------------------------------
2)   1 vyhlasky Federalneho ministerstva  vnutra c. 135/1983 Zb. o
   ochrane majetku v socialistickom spolocenskom vlastnictve. 

                                 3

                       Vseobecne ustanovenia

    (1) Zodpovedna  organizacia  je  povinna  zaistit bezpecnostnu
ochranu  jadrovych zariadeni  a jadrovych  materialov. Organizacie
a organy, ktore  sa podielaju na vystavbe,  prevadzke a likvidacii
jadroveho  zariadenia, su  povinne dodrziavat  poziadavky jadrovej
bezpecnosti a poskytovat ucinnu  pomoc zodpovednej organizacii pri
plneni povinnosti vyplyvajucich z tejto vyhlasky.

    (2) V  pripade  zistenia  neopravnenych  cinnosti  s jadrovymi
zariadeniami alebo  s jadrovymi materialmi alebo  v pripade hrozby
uskutocnenia  tychto  cinnosti  je  zodpovedna organizacia povinna
vykonat nevyhnutne opatrenia  na zaistenie jadrovej bezpecnosti.3)
O tychto  skutocnostiach  je  zodpovedna  organizacia  povinna bez
meskania  informovat  Ceskoslovensku  komisiu  pre atomovu energiu
(dalej   len  "Komisia")   a  prislusne   utvary  Zboru   narodnej
bezpecnosti.

    (3) Ochranu   v   ramci   zaistovania   bezpecnostnej  ochrany
vykonavaju pracovnici ochrany,4) pripadne prislusnici utvaru Zboru
narodnej   bezpecnosti  alebo   jednotky  Ceskoslovenskej  ludovej
armady.5) Pritom  najma kontroluju vstupujuce  osoby a vchadzajuce
dopravne   prostriedky   do   strazeneho   objektu,  chraneneho  a
vnutorneho   priestoru,   dozeraju   na   celistvost  mechanickych
zabrannych  prostriedkov,  ovladaju  zabezpecovaciu  techniku a su
povinni  zdrziavat  postup  pripadnych  utocnikov  do  doby zasahu
utvarov Zboru narodnej bezpecnosti.

    (4) Bezpecnostna   ochrana  jadrovych  zariadeni  a  jadrovych
materialov sa v plnom rozsahu vztahuje na:

 a) sklady   jadrovych  materialov   od  doby   dodania  jadrovych
    materialov,
 b) jadrove  reaktory  od  zacatia  zavazania  jadroveho paliva do
    aktivnej zony,
 c) ostatne  jadrove   zariadenia  od  doby   urcenej  v  zaveroch
    bezpecnostneho presetrovania.
------------------------------------------------------------------
3)   2 ods. 2 zakona c. 28/1984 Zb.
4)   2 vyhlasky c. 135/1983 Zb.
5)   1 ods. 3 vyhlasky c. 135/1983 Zb. 

                            DRUHA CAST
                     POZIADAVKY NA ZAISTENIE
                 BEZPECNOSTNEJ OCHRANY JADROVYCH
                ZARIADENI A JADROVYCH MATERIALOV

         Kategorizacia  jadrovych  zariadeni  a  jadrovych
           materialov z hladiska bezpecnostnej ochrany

                                 4

    (1) Jadrove  zariadenia   a  jadrove  materialy   zaraduje  do
jednotlivych  kategorii  Komisia  na  zaklade  navrhu  zodpovednej
organizacie.

    (2) Pre  kategorizaciu jadrovych  zariadeni platia nasledujuce
zasady:

 a) do I.  kategorie sa zaraduju  jadrove zariadenia, pri  ktorych
    poskodenie  moze  mat  z  hladiska  jadrovej bezpecnosti velmi
    zavazne  nasledky.  Ide  najma  o  jadrove  zariadenia,  ktore
    obsahuju zdroje  uvolnitelnych radioaktivnych latok  a vybrane
    bezpecnostne   systemy,  ktorych   cinnost  je   potrebna  pre
    zabranenie unikov radioaktivnych latok,
 b) do  II.  kategorie  sa  zaraduju  jadrove  zariadenia, ktorych
    poskodenie  nevedie k  priamemu rozptylu radioaktivnych latok,
    ale moze mat velmi zavazne nasledky pri sucasnej poruche alebo
    poskodeni jednej  alebo viacerych casti  jadroveho zariadenia,
    ktore su zaradene do I. alebo II. kategorie,
 c) do  III.  kategorie  sa  zaraduju  jadrove zariadenia, ktorych
    poskodenie nevedie  k priamemu rozptylu  radioaktivnych latok,
    ale moze zvysit ohrozenie pri sucasnej poruche alebo poskodeni
    casti  jadroveho  zariadenia,  ktora  je  zaradena  do  vyssej
    kategorie.

    (3) Kategorizacia jadrovych  materialov je uvedena  v prilohe.
Na materialy v mnozstvach nizsich, nez zodpovedaju limitu pre III.
kategoriu, sa tato vyhlaska nevztahuje. 

                                 5

    (1) Pokial  nemozno jadrove  zariadenia zaradene  do odlisnych
kategorii od  seba fyzicky oddelit, musi  byt cely objekt zaradeny
podla  najvyssej  kategorie  jadroveho  zariadenia  umiestneneho v
objekte.

    (2) Pokial  sa  v  jednom  objekte  skladuju  alebo  pouzivaju
jadrove  materialy zaradene  do roznych  kategorii, musi  byt cely
objekt  zaradeny podla  najvyssej kategorie  jadrovych materialov,
ktore sa v objekte skladuju alebo pouzivaju.

    (3) Pokial  je objekt  zaradeny do  inej kategorie  z hladiska
jadroveho zariadenia nez z hladiska jadrovych materialov, musia sa
opatrenia  bezpecnostnej  ochrany  realizovat  podla  kategorie  s
vyssimi poziadavkami na zaistenie bezpecnostnej ochrany. 

                                 6

          Zakladne poziadavky na zaistenie bezpecnostnej
             ochrany jadrovych zariadeni a jadrovych
                           materialov

    (1) Jadrove zariadenia a jadrove materialy zaradene do:

 a) I. kategorie sa musia umiestnit vo vnutornom priestore,
 b) II. kategorie sa musia umiestnit vnutri chraneneho priestoru,
 c) III. kategorie sa musia umiestnit vnutri strazeneho objektu.

    (2) Vo   vynimocnych  a   odovodnenych  pripadoch   povolenych
Komisiou   mozno  jednotlive   priestory  zlucit,   ale  musi   sa
zodpovedajucim sposobom posilnit  ucinnost mechanickych zabrannych
prostriedkov a zabezpecovacej techniky.

    (3) Pocet  vchodov  a  vjazdov  pre  dopravne  prostriedky  do
strazeneho  objektu,  chraneneho  a  vnutorneho  priestoru sa musi
obmedzit na  nevyhnutne potrebnu mieru.  Dalej sa musi  zabezpecit
kontrola  vstupu  a  vystupu  osob  a  vjazdu a vyjazdu dopravnych
prostriedkov.   Nudzove   vychody   sa   musia   zabezpecit  proti
neopravnenemu vniknutiu z vonku a vybavit zariadeniami elektrickej
zabezpecovacej signalizacie.6)

    (4) Zodpovedna organizacia  je povinna zabezpecit,  aby vsetci
jej  zamestnanci pracujuci  v strazenom  objekte, chranenom  alebo
vnutornom priestore  boli najmenej raz do  roka nalezite skoleni o
opatreniach  bezpecnostnej  ochrany.   Zodpovedna  organizacia  je
povinna  poucit  v  primeranom  rozsahu  o  rezimovych opatreniach
ostatne osoby  vstupujuce do strazeneho  objektu, chraneneho alebo
vnutorneho priestoru.
------------------------------------------------------------------
6) CSN 33 4590. 

                                 7

                         Sposobilost osob

    (1) Preverenie  sposobilosti  sa   tyka  iba  ceskoslovenskych
obcanov  alebo osob  majucich povolenie  na trvaly  pobyt na uzemi
Ceskoslovenskej socialistickej republiky.

    (2) Zodpovedna organizacia je povinna:

 a) zabezpecit   preverenie   sposobilosti   svojich  zamestnancov
    pracujucich  v  strazenom  objekte,  chranenom alebo vnutornom
    priestore,  v rozsahu  zodpovedajucom vykonavanym  cinnostiam,
    u uchadzacov  o zamestnanie  pred ich  nastupom do  pracovneho
    pomeru,
 b) zabezpecit,   aby   ine    organizacie   vysielajuce   svojich
    pracovnikov do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho
    priestoru    zabezpecili   preverenie    sposobilosti   tychto
    pracovnikov  v rozsahu  zodpovedajucom vykonavanym  cinnostiam
    pred zacatim ich pracovnej cinnosti.

    (3) Preverenie odbornej, telesnej a dusevnej sposobilosti osob
sa vykonava  podla predpisov vztahujucich sa  na pracovne cinnosti
osob.   Preverenie  spolahlivosti   osob  si   organizacia,  ktora
zabezpecuje  preverenie sposobilosti  svojich pracovnikov, vyziada
podla osobitnych predpisov.7)

    (4) Na  zaklade  vysledku  preverenia  sposobilosti zodpovedna
organizacia vydava  opravnenie na vstup alebo  vjazd do strazeneho
objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru.

    (5) Preverenie sposobilosti vsetkych  pracovnikov, ktorym bolo
vydane  opravnenie na  vstup  alebo  vjazd do  strazeneho objektu,
chraneneho alebo  vnutorneho priestoru, sa  musi obnovit najneskor
do  2  rokov  odo  dna  preverenia  sposobilosti  pracovnika, inak
preverenie sposobilosti straca platnost.

    (6) Organizacie   a   organy,   ktorych   pracovnici  stratili
sposobilost,  su povinni  okamzite o  tejto skutocnosti informovat
zodpovednu  organizaciu,  ktora  je  povinna  bez  meskania prijat
nalezite  opatrenia  na  zamedzenie  vstupu  alebo vjazdu dotycnej
osoby do prislusneho priestoru.
------------------------------------------------------------------
7) Zakon c. 102/1971 Zb. o ochrane statneho tajomstva. 

                                 8

            Povolovanie vstupu osob a vjazdu dopravnych
                          prostriedkov

    (1) Do   strazeneho  objektu,   chraneneho  alebo   vnutorneho
priestoru sa smie vstupovat a  vchadzat iba za ucelom pracovnych a
kontrolnych cinnosti v tomto priestore.

    (2) Vstupy osob  a vjazdy dopravnych prostriedkov  za inym nez
pracovnym ucelom musia byt obmedzene na nevyhnutne potrebnu mieru.
Osoby a dopravne prostriedky sa musia podrobit nalezitej kontrole,
najma  ci  sa  nevnasaju   neopravnene  neziaduce  predmety  alebo
nevynasaju jadrove materialy.

    (3) Vjazd   sukromnych   vozidiel   do   strazeneho   objektu,
chraneneho  alebo   vnutorneho  priestoru  je   zakazany.  Vynimku
povoluje veduci zodpovednej organizacie.

    (4) Do   strazeneho  objektu,   chraneneho  alebo   vnutorneho
priestoru smu vstupovat:

 a) pracovnici, ktorym bolo vydane opravnenie na vstup alebo vjazd
    do prislusneho priestoru,
 b) inspektori jadrovej bezpecnosti,8)
 c) urceni  pracovnici  prislusneho   organu  statnej  spravy,  do
    ktoreho  posobnosti patri  zodpovedna organizacia,  na zaklade
    opravnenia na vstup do prislusneho priestoru,
 d) prislusnici utvaru  Zboru narodnej bezpecnosti  alebo jednotky
    Ceskoslovenskej  ludovej  armady,   ktori  vykonavaju  ochranu
    prislusneho  jadroveho  zariadenia,  na  zaklade opravnenia na
    vstup do prislusneho priestoru.

    (5) Ostatnym osobam moze  zodpovedna organizacia povolit vstup
do  strazeneho  objektu,  chraneneho  priestoru  a  vo vynimocnych
pripadoch  do  vnutorneho  priestoru  iba  za  podmienky,  ze  ich
sprevadza  po cely  cas pobytu  v tychto  priestoroch urcena osoba
alebo prislusny pracovnik vykonavajuci ochranu.

    (6) Zodpovedna  organizacia  musi   zabezpecit  u  cudzincov9)
vstupujucich  do  strazeneho  objektu  alebo  chraneneho priestoru
dohlad urcenej  osoby alebo prislusneho  pracovnika vykonavajuceho
ochranu.  Vo  vnutornom  priestore   musi  dohlad  nad  cudzincami
vykonavat urcena osoba a  sucasne prislusny pracovnik vykonavajuci
ochranu.  Vynimky  moze  v  odovodnenych  pripadoch povolit veduci
zodpovednej organizacie.

    (7) V   pripade  bezprostredne   hroziacej  alebo   vzniknutej
mimoriadnej situacie moze veduci zodpovednej organizacie alebo nim
povereny  pracovnik povolit  pracovnikom zabezpecujucim  zachranne
akcie  vstup   do  priestoru,  v  ktorom   je  umiestnene  jadrove
zariadenie alebo jadrove materialy. V tychto pripadoch organizacia
zamestnavajuca  pracovnikov zabezpecujucich  zachranne akcie  musi
dodatocne  bez  zbytocneho  odkladu,  najneskor  vsak  do 3 dni od
bezprostredneho ukoncenia zachrannych akcii, predlozit zodpovednej
organizacii  zoznamy  pracovnikov,  ktori  zabezpecovali zachranne
akcie.
------------------------------------------------------------------
8)   9 a 10 zakona c. 28/1984 Zb.
9)   1  ods. 3 zakona c.  68/1965 Zb. o pobyte  cudzincov na uzemi
   Ceskoslovenskej socialistickej republiky. 

                                 9

           Poziadavky na zaistenie bezpecnostnej ochrany
                pri vystavbe jadrovych zariadeni

    (1) Zodpovedna  organizacia  je  povinna  zabezpecit oplotenie
staveniska  jadroveho   zariadenia  a  zabezpecit   jeho  ochranu,
kontrolu  vstupu  osob  a  vjazdu  dopravnych  prostriedkov,  a to
najneskor   od    casu   urceneho   v    zaveroch   bezpecnostneho
presetrovania.

    (2) Projektovou  dokumentaciou   urceny  rozsah  bezpecnostnej
ochrany musi zodpovedat postupu vystavby, pricom sa musia dosledne
oddelit prevadzkovane  casti jadroveho zariadenia  od casti, ktore
su vo vystavbe. 

                            TRETIA CAST
                SCHVALOVACIA A KONTROLNA CINNOST

                                10

                Schvalovanie bezpecnostnej ochrany

    (1) Komisia schvaluje bezpecnostnu ochranu jadrovych zariadeni
a jadrovych   materialov   v   ramci   vydavanych   rozhodnuti   a
suhlasov.10)

    (2) V pripade  ziadosti  o vydanie  suhlasu tvoriaceho zavazny
podklad  pre  stavebny  urad  na  rozhodovanie  v uzemnom konani o
umiestneni  stavby  je   zodpovedna  organizacia  povinna  Komisii
dolozit  zadavaciu  bezpecnostnu  spravu11)  dokumentaciou,  ktora
obsahuje najma:

 a) zhodnotenie  staveniska  a   miestnych  podmienok  z  hladiska
    bezpecnostnej ochrany,
 b) predbezne   zhodnotenie   rizik   z   neopravnenych   cinnosti
    s jadrovym zariadenim a jadrovymi materialmi.

    (3) V  pripade ziadosti  o vydanie  suhlasu tvoriaceho zavazny
podklad  pre  stavebny  urad  na  rozhodovanie  v stavebnom konani
o stavebnom  povoleni  je  zodpovedna  organizacia povinna Komisii
dolozit  predbeznu  bezpecnostnu  spravu12)  dokumentaciou,  ktora
obsahuje najma:

 a) analyzu moznosti neopravnenych  cinnosti s jadrovym zariadenim
    a jadrovymi materialmi a zhodnotenie ich nasledkov,
 b) navrh na zaradenie jadroveho zariadenia a jadrovych materialov
    do jednotlivych kategorii,
 c) opis technickych opatreni a ich funkcii,
 d) dokumentacia  o   akosti13)  pri  projektovani   a  realizacii
    fyzickej ochrany,
 e) zhodnotenie ucinnosti fyzickej ochrany,
 f) analyzu  funkcie fyzickej  ochrany v  nadvaznosti na vystavbu,
    spustanie  a  prevadzku  jadroveho  zariadenia  a  na pripadne
    havarijne situacie,
 g) opis  opatreni  bezpecnostnej   ochrany  v  priebehu  vystavby
    jadroveho zariadenia.

    (4) V  pripade ziadosti  o vydanie  suhlasu tvoriaceho zavazny
podklad  pre stavebny  urad na  rozhodovanie v  kolaudacnom konani
o povoleni  uzivania  stavby  je  zodpovedna  organizacia  povinna
Komisii    dolozit    predprevadzkovu    bezpecnostnu    spravu14)
dokumentaciou, ktora obsahuje najma:

 a) zmeny povodneho konstrukcneho riesenia obsiahnute v predbeznej
    bezpecnostnej  sprave   s  preukazanim,  ze   neznizia  uroven
    opatreni fyzickej ochrany,
 b) zhodnotenie vysledkov skusok fyzickej ochrany,
 c) rezimove opatrenia,
 d) sposob   ochrany   a   kontroly   osob   a  vjazdu  dopravnych
    prostriedkov,
 e) opis udrzby a prevadzkovych kontrol,
 f) ako   sucast   prevadzkovych   predpisov,   pripadne   limitov
    a  podmienok  jadroveho   zariadenia,  opatrenia  tykajuce  sa
    obmedzenia   prevadzky   jadroveho   zariadenia   pri   pokuse
    o  neopravnene  cinnosti  s   jadrovym  zariadenim  alebo  pri
    naruseni fyzickej ochrany.
------------------------------------------------------------------
10)   6 a 7 zakona c. 28/1984 Zb.
11)   7  ods. 4 vyhlasky Federalneho  ministerstva pre technicky a
    investicny  rozvoj  c.  85/1976   Zb.  o  podrobnejsej  uprave
    uzemneho konania a stavebnom poriadku.
12)   20 ods. 4 vyhlasky c. 85/1976 Zb.
13)   3 ods. 1 upravy  Ceskoslovenskej komisie pre atomovu energiu
    c. 5/1979 o zabezpeceni  akosti vybranych zariadeni v jadrovej
    energetike  z hladiska  jadrovej bezpecnosti  (reg. v  ciastke
    29/1979 Zb.)
14)   39 ods. 2 pism. e) a ods. 3 vyhlasky c. 85/1976 Zb. 

                                11

                        Kontrolne cinnosti

    (1) Komisia v ramci svojej kontrolnej cinnosti:15)

 a) kontroluje dodrziavanie poziadaviek na zaistenie bezpecnostnej
    ochrany    jadrovych   zariadeni    a   jadrovych   materialov
    a   povinnosti   vyplyvajucich   zo   zaverov   bezpecnostneho
    presetrovania,
 b) vykonava   za   ucasti   zastupcov   zodpovednej   organizacie
    bezpecnostne presetrovanie na zaistenie bezpecnostnej ochrany,
    a   to   pred   vydanim   rozhodnutia   v  ramci  schvalovania
    bezpecnostnej  ochrany podla    10  a dalej  v intervaloch nou
    urcenych.  Zavery  z   bezpecnostneho  presetrovania  spracuva
    Komisia do svojich rozhodnuti,
 c) urcuje pripady,  v ktorych sa,  pokial to charakter  jadroveho
    zariadenia  alebo jadrovych  materialov dovoluje, bezpecnostne
    presetrovanie nevyzaduje.

    (2) Komisia pri zabezpecovani uloh podla odseku 1 spolupracuje
vo  vymedzenom  rozsahu  s   Federalnym  ministerstvom  vnutra.  V
pripade, ze  ochranu zabezpecuje jednotka  Ceskoslovenskej ludovej
armady, vykonava  kontrolu jej vykonu  prislusny organ Federalneho
ministerstva narodnej obrany.
------------------------------------------------------------------
15)   9 az 13 zakona c. 28/1984 Zb. 

                            STVRTA CAST
                      ZAVERECNE USTANOVENIA

                                12

                      Zrusovacie ustanovenie

    Zrusuje  sa ustanovenie    3 ods. 3  vyhlasky  Ceskoslovenskej
komisie pre atomovu energiu  c. 28/1977 Zb. o evidencii a kontrole
jadrovych materialov. 

                                13

                             Ucinnost

    Tato vyhlaska nadobuda ucinnost 1. oktobrom 1989.

                            Predseda:
                     Ing. Havel DrSc. v.r. 

                                PRIL.
               Kategorizacia jadrovych materialov

 A. Neoziarene1) jadrove materialy

    1. Plutonium:2)
       viac ako 2 kg                        I. kategoria
       0,5 - 2 kg                          II. kategoria
       menej3) ako 0,5 kg                 III. kategoria

    2. Obohateny uran 235U na 20 % a viac:
       viac ako 5 kg 235U                   I. kategoria
       1 - 5 kg 235U                       II. kategoria
       menej3) ako 1 kg 235U              III. kategoria

    3. Obohateny uran 235U na 10 - 20 %:
       viac ako 10 kg 235U                 II. kategoria
       1 - 10 kg 235U                     III. kategoria

    4. Obohateny uran  235U viac ako prirodny  uran, ale menej ako
       na 10 %:
       viac ako 10 kg 235U                III. kategoria

    5. Prirodny uran:4)
       viac ako 1 000 kg                  III. kategoria

    6. Ochudobneny uran:
       viac ako 2 000 kg                  III. kategoria

    7. 235U:
       viac ako 2 kg                        I. kategoria
       0,5 - 2 kg                          II. kategoria
       menej3) ako 0,5 kg                 III. kategoria

    8. Torium:4)
       viac ako 1 000 kg                  III. kategoria

 B. Oziarene jadrove materialy

    Zaraduju  sa  do  kategorii  podla  povodneho obsahu stiepneho
izotopu.  Pri  jadrovych  materialoch,  ktore  boli pred oziarenim
zaradene do I.  alebo II. kategorie, sa moze  kategoria zmiernit o
jeden stupen v  pripade, ze davkovy prikon od  takeho materialu je
vo vzdialenosti 1 m bez tienenia vyssi ako 1 Gy/hod.

 C. Radioaktivne odpady z jadrovych zariadeni

    Zaraduju  sa  do  I.,  II.  alebo  III.  kategorie ako ostatne
jadrove  materialy. Pri  zaradeni do  kategorie sa  berie do uvahy
najma  aktivita  radioaktivnych  odpadov,  ich  mnozstvo,  moznost
neopravnenych   cinnosti   s   radioaktivnymi   odpadmi  a  dalsie
vlastnosti,  ktore  mozu  vyvolat  ohrozenie zivotneho prostredia,
zdravia a zivotov ludi.
------------------------------------------------------------------
1) materialy  neoziarovane v  reaktore alebo  materialy oziarovane
   v reaktore,  pri ktorych  vo vzdialenosti  1 m  bez tienenia sa
   davkovy prikon rovna alebo je nizsi ako 1 Gy/hod.
2) plutonium  s izotopickou  koncentraciou 238Pu  vyssou ako  80 %
   moze Komisia z kategorizacie vynat
3) mnozstva nizsie ako 15 g sa mozu z kategorizacie vynat
4) nevztahuje  sa na  uranove a  toriove rudy  a materialy pri ich
   spracovani.