LEGISLATIVA - zivotne prostredie

100/1989 Zb. VYHLASKA Ceskoslovenskej komisie pre atomovu energiu z 5. septembra 1989 o bezpecnostnej ochrane jadrovych zariadeni a jadrovych materialov Ceskoslovenska komisia pre atomovu energiu v spolupraci s Federalnym ministerstvom paliv a energetiky podla 21 zakona c. 28/1984 Zb. o statnom dozore nad jadrovou bezpecnostou jadrovych zariadeni ustanovuje: PRVA CAST UVODNE USTANOVENIA 1 Predmet a ucel vyhlasky (1) Vyhlaska ustanovuje poziadavky na zaistenie bezpecnostnej ochrany jadrovych zariadeni1) a ich casti, (dalej len "jadrove zariadenia") a jadrovych materialov s cielom zabranit ich zneuzitiu na ohrozenie zivotneho prostredia, zdravia a zivotov ludi. (2) Vyhlaska sa nevztahuje na dopravu jadrovych materialov. ------------------------------------------------------------------ 1) 2 ods. 1 zakona c. 28/1984 Zb. o statnom dozore nad jadrovou bezpecnostou jadrovych zariadeni. 2 Vymedzenie pojmov Na ucely tejto vyhlasky sa rozumie: a) zodpovednou organizaciou v dobe vystavby jadroveho zariadenia investor, v dobe prevadzky a likvidacie jadroveho zariadenia prevadzkovatel, b) fyzickou ochranou system ochrany a system rezimovych, technickych alebo rezimovo-technickych opatreni2) s cielom zabranit neopravnenym cinnostiam s jadrovymi zariadeniami a s jadrovymi materialmi, pripadne tieto cinnosti bez meskania zistit, c) bezpecnostnou ochranou fyzicka ochrana a system opatreni na preverenie sposobilosti pracovnikov zodpovednej organizacie a pracovnikov inych organizacii, ktori pracuju v strazenom objekte, chranenom alebo vnutornom priestore, d) jadrovymi materialmi materialy uvedene v prilohe tejto vyhlasky, e) bezpecnostnym presetrovanim preverenie existujucej alebo posudenie navrhnutej bezpecnostnej ochrany s cielom zhodnotenia jej ucinnosti, jej schvalenia a urcenia osobitnych poziadaviek na jej zabezpecenie a zdokonalenie, f) strazenym objektom priestor, ktoreho obvod je ohraniceny mechanickymi zabrannymi prostriedkami, a pokial vyplyva zo zaverov bezpecnostneho presetrovania, je vybaveny aj zabezpecovacou technikou, g) chranenym priestorom priestor vo vnutri strazeneho objektu, ktoreho obvod je ohraniceny dalsimi mechanickymi zabrannymi prostriedkami, a pokial vyplyva zo zaverov bezpecnostneho presetrovania, je vybaveny aj zabezpecovacou technikou, h) vnutornym priestorom priestor budov alebo miestnosti umiestnenych vo vnutri chraneneho priestoru, ktorych steny tvoria mechanicke zabranne prostriedky vybavene zabezpecovacou technikou. ------------------------------------------------------------------ 2) 1 vyhlasky Federalneho ministerstva vnutra c. 135/1983 Zb. o ochrane majetku v socialistickom spolocenskom vlastnictve. 3 Vseobecne ustanovenia (1) Zodpovedna organizacia je povinna zaistit bezpecnostnu ochranu jadrovych zariadeni a jadrovych materialov. Organizacie a organy, ktore sa podielaju na vystavbe, prevadzke a likvidacii jadroveho zariadenia, su povinne dodrziavat poziadavky jadrovej bezpecnosti a poskytovat ucinnu pomoc zodpovednej organizacii pri plneni povinnosti vyplyvajucich z tejto vyhlasky. (2) V pripade zistenia neopravnenych cinnosti s jadrovymi zariadeniami alebo s jadrovymi materialmi alebo v pripade hrozby uskutocnenia tychto cinnosti je zodpovedna organizacia povinna vykonat nevyhnutne opatrenia na zaistenie jadrovej bezpecnosti.3) O tychto skutocnostiach je zodpovedna organizacia povinna bez meskania informovat Ceskoslovensku komisiu pre atomovu energiu (dalej len "Komisia") a prislusne utvary Zboru narodnej bezpecnosti. (3) Ochranu v ramci zaistovania bezpecnostnej ochrany vykonavaju pracovnici ochrany,4) pripadne prislusnici utvaru Zboru narodnej bezpecnosti alebo jednotky Ceskoslovenskej ludovej armady.5) Pritom najma kontroluju vstupujuce osoby a vchadzajuce dopravne prostriedky do strazeneho objektu, chraneneho a vnutorneho priestoru, dozeraju na celistvost mechanickych zabrannych prostriedkov, ovladaju zabezpecovaciu techniku a su povinni zdrziavat postup pripadnych utocnikov do doby zasahu utvarov Zboru narodnej bezpecnosti. (4) Bezpecnostna ochrana jadrovych zariadeni a jadrovych materialov sa v plnom rozsahu vztahuje na: a) sklady jadrovych materialov od doby dodania jadrovych materialov, b) jadrove reaktory od zacatia zavazania jadroveho paliva do aktivnej zony, c) ostatne jadrove zariadenia od doby urcenej v zaveroch bezpecnostneho presetrovania. ------------------------------------------------------------------ 3) 2 ods. 2 zakona c. 28/1984 Zb. 4) 2 vyhlasky c. 135/1983 Zb. 5) 1 ods. 3 vyhlasky c. 135/1983 Zb. DRUHA CAST POZIADAVKY NA ZAISTENIE BEZPECNOSTNEJ OCHRANY JADROVYCH ZARIADENI A JADROVYCH MATERIALOV Kategorizacia jadrovych zariadeni a jadrovych materialov z hladiska bezpecnostnej ochrany 4 (1) Jadrove zariadenia a jadrove materialy zaraduje do jednotlivych kategorii Komisia na zaklade navrhu zodpovednej organizacie. (2) Pre kategorizaciu jadrovych zariadeni platia nasledujuce zasady: a) do I. kategorie sa zaraduju jadrove zariadenia, pri ktorych poskodenie moze mat z hladiska jadrovej bezpecnosti velmi zavazne nasledky. Ide najma o jadrove zariadenia, ktore obsahuju zdroje uvolnitelnych radioaktivnych latok a vybrane bezpecnostne systemy, ktorych cinnost je potrebna pre zabranenie unikov radioaktivnych latok, b) do II. kategorie sa zaraduju jadrove zariadenia, ktorych poskodenie nevedie k priamemu rozptylu radioaktivnych latok, ale moze mat velmi zavazne nasledky pri sucasnej poruche alebo poskodeni jednej alebo viacerych casti jadroveho zariadenia, ktore su zaradene do I. alebo II. kategorie, c) do III. kategorie sa zaraduju jadrove zariadenia, ktorych poskodenie nevedie k priamemu rozptylu radioaktivnych latok, ale moze zvysit ohrozenie pri sucasnej poruche alebo poskodeni casti jadroveho zariadenia, ktora je zaradena do vyssej kategorie. (3) Kategorizacia jadrovych materialov je uvedena v prilohe. Na materialy v mnozstvach nizsich, nez zodpovedaju limitu pre III. kategoriu, sa tato vyhlaska nevztahuje. 5 (1) Pokial nemozno jadrove zariadenia zaradene do odlisnych kategorii od seba fyzicky oddelit, musi byt cely objekt zaradeny podla najvyssej kategorie jadroveho zariadenia umiestneneho v objekte. (2) Pokial sa v jednom objekte skladuju alebo pouzivaju jadrove materialy zaradene do roznych kategorii, musi byt cely objekt zaradeny podla najvyssej kategorie jadrovych materialov, ktore sa v objekte skladuju alebo pouzivaju. (3) Pokial je objekt zaradeny do inej kategorie z hladiska jadroveho zariadenia nez z hladiska jadrovych materialov, musia sa opatrenia bezpecnostnej ochrany realizovat podla kategorie s vyssimi poziadavkami na zaistenie bezpecnostnej ochrany. 6 Zakladne poziadavky na zaistenie bezpecnostnej ochrany jadrovych zariadeni a jadrovych materialov (1) Jadrove zariadenia a jadrove materialy zaradene do: a) I. kategorie sa musia umiestnit vo vnutornom priestore, b) II. kategorie sa musia umiestnit vnutri chraneneho priestoru, c) III. kategorie sa musia umiestnit vnutri strazeneho objektu. (2) Vo vynimocnych a odovodnenych pripadoch povolenych Komisiou mozno jednotlive priestory zlucit, ale musi sa zodpovedajucim sposobom posilnit ucinnost mechanickych zabrannych prostriedkov a zabezpecovacej techniky. (3) Pocet vchodov a vjazdov pre dopravne prostriedky do strazeneho objektu, chraneneho a vnutorneho priestoru sa musi obmedzit na nevyhnutne potrebnu mieru. Dalej sa musi zabezpecit kontrola vstupu a vystupu osob a vjazdu a vyjazdu dopravnych prostriedkov. Nudzove vychody sa musia zabezpecit proti neopravnenemu vniknutiu z vonku a vybavit zariadeniami elektrickej zabezpecovacej signalizacie.6) (4) Zodpovedna organizacia je povinna zabezpecit, aby vsetci jej zamestnanci pracujuci v strazenom objekte, chranenom alebo vnutornom priestore boli najmenej raz do roka nalezite skoleni o opatreniach bezpecnostnej ochrany. Zodpovedna organizacia je povinna poucit v primeranom rozsahu o rezimovych opatreniach ostatne osoby vstupujuce do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru. ------------------------------------------------------------------ 6) CSN 33 4590. 7 Sposobilost osob (1) Preverenie sposobilosti sa tyka iba ceskoslovenskych obcanov alebo osob majucich povolenie na trvaly pobyt na uzemi Ceskoslovenskej socialistickej republiky. (2) Zodpovedna organizacia je povinna: a) zabezpecit preverenie sposobilosti svojich zamestnancov pracujucich v strazenom objekte, chranenom alebo vnutornom priestore, v rozsahu zodpovedajucom vykonavanym cinnostiam, u uchadzacov o zamestnanie pred ich nastupom do pracovneho pomeru, b) zabezpecit, aby ine organizacie vysielajuce svojich pracovnikov do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru zabezpecili preverenie sposobilosti tychto pracovnikov v rozsahu zodpovedajucom vykonavanym cinnostiam pred zacatim ich pracovnej cinnosti. (3) Preverenie odbornej, telesnej a dusevnej sposobilosti osob sa vykonava podla predpisov vztahujucich sa na pracovne cinnosti osob. Preverenie spolahlivosti osob si organizacia, ktora zabezpecuje preverenie sposobilosti svojich pracovnikov, vyziada podla osobitnych predpisov.7) (4) Na zaklade vysledku preverenia sposobilosti zodpovedna organizacia vydava opravnenie na vstup alebo vjazd do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru. (5) Preverenie sposobilosti vsetkych pracovnikov, ktorym bolo vydane opravnenie na vstup alebo vjazd do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru, sa musi obnovit najneskor do 2 rokov odo dna preverenia sposobilosti pracovnika, inak preverenie sposobilosti straca platnost. (6) Organizacie a organy, ktorych pracovnici stratili sposobilost, su povinni okamzite o tejto skutocnosti informovat zodpovednu organizaciu, ktora je povinna bez meskania prijat nalezite opatrenia na zamedzenie vstupu alebo vjazdu dotycnej osoby do prislusneho priestoru. ------------------------------------------------------------------ 7) Zakon c. 102/1971 Zb. o ochrane statneho tajomstva. 8 Povolovanie vstupu osob a vjazdu dopravnych prostriedkov (1) Do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru sa smie vstupovat a vchadzat iba za ucelom pracovnych a kontrolnych cinnosti v tomto priestore. (2) Vstupy osob a vjazdy dopravnych prostriedkov za inym nez pracovnym ucelom musia byt obmedzene na nevyhnutne potrebnu mieru. Osoby a dopravne prostriedky sa musia podrobit nalezitej kontrole, najma ci sa nevnasaju neopravnene neziaduce predmety alebo nevynasaju jadrove materialy. (3) Vjazd sukromnych vozidiel do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru je zakazany. Vynimku povoluje veduci zodpovednej organizacie. (4) Do strazeneho objektu, chraneneho alebo vnutorneho priestoru smu vstupovat: a) pracovnici, ktorym bolo vydane opravnenie na vstup alebo vjazd do prislusneho priestoru, b) inspektori jadrovej bezpecnosti,8) c) urceni pracovnici prislusneho organu statnej spravy, do ktoreho posobnosti patri zodpovedna organizacia, na zaklade opravnenia na vstup do prislusneho priestoru, d) prislusnici utvaru Zboru narodnej bezpecnosti alebo jednotky Ceskoslovenskej ludovej armady, ktori vykonavaju ochranu prislusneho jadroveho zariadenia, na zaklade opravnenia na vstup do prislusneho priestoru. (5) Ostatnym osobam moze zodpovedna organizacia povolit vstup do strazeneho objektu, chraneneho priestoru a vo vynimocnych pripadoch do vnutorneho priestoru iba za podmienky, ze ich sprevadza po cely cas pobytu v tychto priestoroch urcena osoba alebo prislusny pracovnik vykonavajuci ochranu. (6) Zodpovedna organizacia musi zabezpecit u cudzincov9) vstupujucich do strazeneho objektu alebo chraneneho priestoru dohlad urcenej osoby alebo prislusneho pracovnika vykonavajuceho ochranu. Vo vnutornom priestore musi dohlad nad cudzincami vykonavat urcena osoba a sucasne prislusny pracovnik vykonavajuci ochranu. Vynimky moze v odovodnenych pripadoch povolit veduci zodpovednej organizacie. (7) V pripade bezprostredne hroziacej alebo vzniknutej mimoriadnej situacie moze veduci zodpovednej organizacie alebo nim povereny pracovnik povolit pracovnikom zabezpecujucim zachranne akcie vstup do priestoru, v ktorom je umiestnene jadrove zariadenie alebo jadrove materialy. V tychto pripadoch organizacia zamestnavajuca pracovnikov zabezpecujucich zachranne akcie musi dodatocne bez zbytocneho odkladu, najneskor vsak do 3 dni od bezprostredneho ukoncenia zachrannych akcii, predlozit zodpovednej organizacii zoznamy pracovnikov, ktori zabezpecovali zachranne akcie. ------------------------------------------------------------------ 8) 9 a 10 zakona c. 28/1984 Zb. 9) 1 ods. 3 zakona c. 68/1965 Zb. o pobyte cudzincov na uzemi Ceskoslovenskej socialistickej republiky. 9 Poziadavky na zaistenie bezpecnostnej ochrany pri vystavbe jadrovych zariadeni (1) Zodpovedna organizacia je povinna zabezpecit oplotenie staveniska jadroveho zariadenia a zabezpecit jeho ochranu, kontrolu vstupu osob a vjazdu dopravnych prostriedkov, a to najneskor od casu urceneho v zaveroch bezpecnostneho presetrovania. (2) Projektovou dokumentaciou urceny rozsah bezpecnostnej ochrany musi zodpovedat postupu vystavby, pricom sa musia dosledne oddelit prevadzkovane casti jadroveho zariadenia od casti, ktore su vo vystavbe. TRETIA CAST SCHVALOVACIA A KONTROLNA CINNOST 10 Schvalovanie bezpecnostnej ochrany (1) Komisia schvaluje bezpecnostnu ochranu jadrovych zariadeni a jadrovych materialov v ramci vydavanych rozhodnuti a suhlasov.10) (2) V pripade ziadosti o vydanie suhlasu tvoriaceho zavazny podklad pre stavebny urad na rozhodovanie v uzemnom konani o umiestneni stavby je zodpovedna organizacia povinna Komisii dolozit zadavaciu bezpecnostnu spravu11) dokumentaciou, ktora obsahuje najma: a) zhodnotenie staveniska a miestnych podmienok z hladiska bezpecnostnej ochrany, b) predbezne zhodnotenie rizik z neopravnenych cinnosti s jadrovym zariadenim a jadrovymi materialmi. (3) V pripade ziadosti o vydanie suhlasu tvoriaceho zavazny podklad pre stavebny urad na rozhodovanie v stavebnom konani o stavebnom povoleni je zodpovedna organizacia povinna Komisii dolozit predbeznu bezpecnostnu spravu12) dokumentaciou, ktora obsahuje najma: a) analyzu moznosti neopravnenych cinnosti s jadrovym zariadenim a jadrovymi materialmi a zhodnotenie ich nasledkov, b) navrh na zaradenie jadroveho zariadenia a jadrovych materialov do jednotlivych kategorii, c) opis technickych opatreni a ich funkcii, d) dokumentacia o akosti13) pri projektovani a realizacii fyzickej ochrany, e) zhodnotenie ucinnosti fyzickej ochrany, f) analyzu funkcie fyzickej ochrany v nadvaznosti na vystavbu, spustanie a prevadzku jadroveho zariadenia a na pripadne havarijne situacie, g) opis opatreni bezpecnostnej ochrany v priebehu vystavby jadroveho zariadenia. (4) V pripade ziadosti o vydanie suhlasu tvoriaceho zavazny podklad pre stavebny urad na rozhodovanie v kolaudacnom konani o povoleni uzivania stavby je zodpovedna organizacia povinna Komisii dolozit predprevadzkovu bezpecnostnu spravu14) dokumentaciou, ktora obsahuje najma: a) zmeny povodneho konstrukcneho riesenia obsiahnute v predbeznej bezpecnostnej sprave s preukazanim, ze neznizia uroven opatreni fyzickej ochrany, b) zhodnotenie vysledkov skusok fyzickej ochrany, c) rezimove opatrenia, d) sposob ochrany a kontroly osob a vjazdu dopravnych prostriedkov, e) opis udrzby a prevadzkovych kontrol, f) ako sucast prevadzkovych predpisov, pripadne limitov a podmienok jadroveho zariadenia, opatrenia tykajuce sa obmedzenia prevadzky jadroveho zariadenia pri pokuse o neopravnene cinnosti s jadrovym zariadenim alebo pri naruseni fyzickej ochrany. ------------------------------------------------------------------ 10) 6 a 7 zakona c. 28/1984 Zb. 11) 7 ods. 4 vyhlasky Federalneho ministerstva pre technicky a investicny rozvoj c. 85/1976 Zb. o podrobnejsej uprave uzemneho konania a stavebnom poriadku. 12) 20 ods. 4 vyhlasky c. 85/1976 Zb. 13) 3 ods. 1 upravy Ceskoslovenskej komisie pre atomovu energiu c. 5/1979 o zabezpeceni akosti vybranych zariadeni v jadrovej energetike z hladiska jadrovej bezpecnosti (reg. v ciastke 29/1979 Zb.) 14) 39 ods. 2 pism. e) a ods. 3 vyhlasky c. 85/1976 Zb. 11 Kontrolne cinnosti (1) Komisia v ramci svojej kontrolnej cinnosti:15) a) kontroluje dodrziavanie poziadaviek na zaistenie bezpecnostnej ochrany jadrovych zariadeni a jadrovych materialov a povinnosti vyplyvajucich zo zaverov bezpecnostneho presetrovania, b) vykonava za ucasti zastupcov zodpovednej organizacie bezpecnostne presetrovanie na zaistenie bezpecnostnej ochrany, a to pred vydanim rozhodnutia v ramci schvalovania bezpecnostnej ochrany podla 10 a dalej v intervaloch nou urcenych. Zavery z bezpecnostneho presetrovania spracuva Komisia do svojich rozhodnuti, c) urcuje pripady, v ktorych sa, pokial to charakter jadroveho zariadenia alebo jadrovych materialov dovoluje, bezpecnostne presetrovanie nevyzaduje. (2) Komisia pri zabezpecovani uloh podla odseku 1 spolupracuje vo vymedzenom rozsahu s Federalnym ministerstvom vnutra. V pripade, ze ochranu zabezpecuje jednotka Ceskoslovenskej ludovej armady, vykonava kontrolu jej vykonu prislusny organ Federalneho ministerstva narodnej obrany. ------------------------------------------------------------------ 15) 9 az 13 zakona c. 28/1984 Zb. STVRTA CAST ZAVERECNE USTANOVENIA 12 Zrusovacie ustanovenie Zrusuje sa ustanovenie 3 ods. 3 vyhlasky Ceskoslovenskej komisie pre atomovu energiu c. 28/1977 Zb. o evidencii a kontrole jadrovych materialov. 13 Ucinnost Tato vyhlaska nadobuda ucinnost 1. oktobrom 1989. Predseda: Ing. Havel DrSc. v.r. PRIL. Kategorizacia jadrovych materialov A. Neoziarene1) jadrove materialy 1. Plutonium:2) viac ako 2 kg I. kategoria 0,5 - 2 kg II. kategoria menej3) ako 0,5 kg III. kategoria 2. Obohateny uran 235U na 20 % a viac: viac ako 5 kg 235U I. kategoria 1 - 5 kg 235U II. kategoria menej3) ako 1 kg 235U III. kategoria 3. Obohateny uran 235U na 10 - 20 %: viac ako 10 kg 235U II. kategoria 1 - 10 kg 235U III. kategoria 4. Obohateny uran 235U viac ako prirodny uran, ale menej ako na 10 %: viac ako 10 kg 235U III. kategoria 5. Prirodny uran:4) viac ako 1 000 kg III. kategoria 6. Ochudobneny uran: viac ako 2 000 kg III. kategoria 7. 235U: viac ako 2 kg I. kategoria 0,5 - 2 kg II. kategoria menej3) ako 0,5 kg III. kategoria 8. Torium:4) viac ako 1 000 kg III. kategoria B. Oziarene jadrove materialy Zaraduju sa do kategorii podla povodneho obsahu stiepneho izotopu. Pri jadrovych materialoch, ktore boli pred oziarenim zaradene do I. alebo II. kategorie, sa moze kategoria zmiernit o jeden stupen v pripade, ze davkovy prikon od takeho materialu je vo vzdialenosti 1 m bez tienenia vyssi ako 1 Gy/hod. C. Radioaktivne odpady z jadrovych zariadeni Zaraduju sa do I., II. alebo III. kategorie ako ostatne jadrove materialy. Pri zaradeni do kategorie sa berie do uvahy najma aktivita radioaktivnych odpadov, ich mnozstvo, moznost neopravnenych cinnosti s radioaktivnymi odpadmi a dalsie vlastnosti, ktore mozu vyvolat ohrozenie zivotneho prostredia, zdravia a zivotov ludi. ------------------------------------------------------------------ 1) materialy neoziarovane v reaktore alebo materialy oziarovane v reaktore, pri ktorych vo vzdialenosti 1 m bez tienenia sa davkovy prikon rovna alebo je nizsi ako 1 Gy/hod. 2) plutonium s izotopickou koncentraciou 238Pu vyssou ako 80 % moze Komisia z kategorizacie vynat 3) mnozstva nizsie ako 15 g sa mozu z kategorizacie vynat 4) nevztahuje sa na uranove a toriove rudy a materialy pri ich spracovani.